Účinky vzniku vedľajšieho účastníctva môžu nastať len v takom konaní, v ktorom sa môže naplniť jeho zmysel a účel, teda „pomoc v spore" niektorému z účastníkov. Takýmto konaním môže byť zásadne len sporové konanie [to však napríklad neplatí pre také štádium sporového konania, v ktorom súd rozhoduje o žalobe platobným rozkazom (tzv. skrátené konanie), kedy sa táto pomoc môže najskôr prejaviť, až keď bude proti platobnému rozkazu podaný odpor]. Ustanovenie § 93 ods. 3 O. s. p., pokiaľ ide o vznik účinkov vedľajšieho účastníctva, treba preto vykladať tak, že tieto účinky nastávajú oznámením tretej osoby súdu, že vstupuje do konania ako vedľajší účastník na strane niektorého z účastníkov, ale len v takom konaní, v ktorom môže mať tento inštitút zmysel.

V exekučnom konaní je z povahy veci vedľajšie účastníctvo vylúčené. Exekučné konanie nie je totiž konaním sporovým. Cieľom tohto konania je nútený výkon vykonateľného rozhodnutia, t. j. vynútenie plnenia priznaného týmto rozhodnutím.

(uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 10. októbra 2012, sp. zn. 6 Cdo 207/2011)

Z rozhodnutia:

Najvyšší súd Slovenskej republiky v exekučnej veci oprávnenej BENCONT INVESTMENTS, s. r. o., so sídlom v Bratislave, Astrová č. 2/A, IČO: 36 432 105, zastúpenej Advokátskou kanceláriou Máčaj a Novák, s. r. o., so sídlom v Bratislave, Karpatská č. 18, v mene ktorej vykonáva advokáciu ako konateľ advokát JUDr. Jozef Novák, proti povinnému P. L., bývajúcemu v L., o vymoženie 1 354,44 EUR s prísl., vedenej na Okresnom súde Spišská Nová Ves pod sp. zn. 8 Er 95/2011, v konaní o dovolaní oprávnenej proti uzneseniu Krajského súdu v Košiciach z 11. júla 2011 sp. zn. 14 CoE 50/2011, o oznámení Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, so sídlom v Prešove, Važecká 16, zastúpeného JUDr. Ambrózom Motykom, advokátom so sídlom v Stropkove, Námestie SNP 7, takto

r o z h o d o l :

Doručením písomného oznámenia Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, že vstupuje do dovolacieho konania vedeného pod sp. zn. 6 Cdo 207/2011 ako vedľajší účastník na strane povinného, nenastali účinky vzniku vedľajšieho účastníctva tohto subjektu.

O d ô v o d n e n i e

Na Najvyššom súde Slovenskej republiky (ďalej len „ dovolací súd") je pod sp. zn. 6 Cdo 207/2011 vedené dovolacie konanie o dovolaní oprávnenej proti uzneseniu Krajského súdu v Košiciach z 11. júla 2011 sp. zn. 14 CoE 50/2011, ktorým bolo potvrdené uznesenie Okresného súdu Spišská Nová Ves z 24. februára 2011 č. k. 8 Er 95/2011-13 o zamietnutí žiadosti súdnej exekútorky o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

Písomným podaním zo dňa 5.1.2012, doručeným dovolaciemu súdu 10.1.2012, oznámilo Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, so sídlom v Prešove, Važecká 16, že podľa § 93 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O. s. p.) vstupuje do dovolacieho konania ako vedľajší účastník na strane povinného.

Dovolací súd preskúmal vec a dospel k záveru, že doručením písomného podania Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS nenastali účinky vzniku vedľajšieho účastníctva tohto subjektu v dovolacom konaní.

Ako vedľajší účastník môže sa popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť konania ten, kto má právny záujem na jeho výsledku, pokiaľ nejde o konanie o rozvod, neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je (§ 93 ods. 1 O. s. p.). Ako vedľajší účastník sa môže popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť konania aj právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu (§ 93 ods. 2 O. s. p.). Do konania vstúpi buď z vlastného podnetu alebo na výzvu niektorého z účastníkov urobenú prostredníctvom súdu. O prípustnosti vedľajšieho účastníctva súd rozhodne len na návrh (§ 93 ods. 3 O. s. p.). V konaní má vedľajší účastník rovnaké práva a povinnosti ako účastník. Koná však iba sám za seba. Ak jeho úkony odporujú úkonom účastníka, ktorého v konaní podporuje, posúdi ich súd po uvážení všetkých okolností (§ 93 ods. 4 O. s. p.). Pre konanie na dovolacom súde platia primerane ustanovenia o konaní pred súdom prvého stupňa, pokiaľ nie je ustanovené niečo iné; ustanovenia § 92 ods. 1 a 4 a § 95 však pre konanie na dovolacom súde neplatia (§ 243c O. s. p.).

Z vyššie citovaného ustanovenia § 93 ods. 3 O. s. p. možno vyvodiť, že tretia osoba sa stáva vedľajším účastníkom v okamihu, keď dôjde súdu jej oznámenie, že vstupuje do konania na strane niektorého z účastníkov. Jej vstup do konania nie je však prípustný v každom konaní.

Vedľajšie účastníctvo je formou spoločenstva účastníkov v občianskom súdnom konaní. Vedľajší účastník je osoba odlišná od účastníka samotného, ktorá sa zúčastňuje konania z dôvodu, že chce pomôcť zvíťaziť v spore niektorému z účastníkov (sporných strán). Zmyslom vedľajšieho účastníctva je „pomoc v spore" niektorému z účastníkov. Vedľajší účastník je motivovaný víťazstvom v spore toho účastníka, ku ktorému pristúpil. Táto motivácia je daná buď právnym záujmom vedľajšieho účastníka na takomto výsledku konania, o ktorý ide spravidla vtedy, ak rozhodnutím bude vo svojich dôsledkoch dotknuté jeho právne postavenie (práva a povinnosti vyplývajúce z hmotného práva), alebo je v zmysle ustanovenia § 93 ods. 2 O. s. p. daná predmetom jeho činnosti, ktorým je ochrana práv podľa osobitného predpisu. Vzhľadom na uvedené, účinky vzniku vedľajšieho účastníctva môžu ale nastať len v takom konaní, v ktorom sa môže naplniť jeho zmysel a účel, teda „pomoc v spore" niektorému z účastníkov. Takýmto konaním môže byť zásadne len sporové konanie [to však napríklad neplatí pre také štádium sporového konania, v ktorom súd rozhoduje o žalobe platobným rozkazom (tzv. skrátené konanie), kedy sa táto pomoc môže najskôr prejaviť, až keď bude proti platobnému rozkazu podaný odpor]. Ustanovenie § 93 ods. 3 O. s. p., pokiaľ ide o vznik účinkov vedľajšieho účastníctva, treba preto vykladať tak, že tieto účinky nastávajú oznámením tretej osoby súdu, že vstupuje do konania ako vedľajší účastník na strane niektorého z účastníkov, ale len v takom konaní, v ktorom môže mať tento inštitút zmysel.

V exekučnom konaní je z povahy veci vedľajšie účastníctvo vylúčené. Exekučné konanie nie je totiž konaním sporovým. Cieľom tohto konania je nútený výkon vykonateľného rozhodnutia, t. j. vynútenie plnenia priznaného týmto rozhodnutím.

So zreteľom na uvedené, pri absencii výslovnej právnej úpravy, ako postupovať v prípade, keď doručením oznámenia tretej osoby súdu, že vstupuje do konania ako vedľajší účastník, nenastanú účinky vzniku vedľajšieho účastníctva, považoval dovolací súd za potrebné deklaratórne rozhodnúť tak, ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia.

Toto uznesenie bolo prijaté senátom pomerom hlasov 3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 10. októbra 2012

JUDr. Rudolf Č i r č, v.r.

Odlišné stanovisko sudcu JUDr. Rudolfa Čirča

Podľa § 243b ods. 6 Občianskeho súdneho priadku (ďalej len „O. s. p.") v spojení s § 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov pripájam toto odlišné stanovisko k odôvodneniu uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 10. októbra 2012 sp. zn. 6 Cdo 207/2011.

Nestotožňujem sa s odôvodnením tohto uznesenia v tej časti, v ktorej podľa väčšinového názoru senátu v exekučnom konaní vedľajšie účastníctvo z povahy veci neprichádza do úvahy v žiadnom jeho štádiu. Zastávam názor, že vedľajšie účastníctvo nemožno vylúčiť vo všetkých štádiách exekučného konania.

Vzhľadom na zmenu právnej úpravy najmä v súvislosti s prijatím zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní a zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa vedľajšie účastníctvo môže mať význam pre určitú časť (štádium, úsek) exekučného konania, v ktorom má toto znaky sporového konania, a to ak je zároveň splnená podmienka, že exekučným titulom je rozhodnutie (rozhodcovský rozsudok) týkajúce sa povinného, ktorým je spotrebiteľ.

V predmetnej veci však s výrokom rozhodnutia súhlasím, pretože exekučné konanie sa nachádza v štádiu rozhodovania exekučného súdu o žiadosti súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie. V tejto časti nemá charakter sporového konania, povinnému v tomto úseku exekučného konania nevznikajú žiadne procesné práva, o začatí exekúcie nemusí mať a ani nemá mať vedomosť, keď prvýkrát sa o nej pri dodržaní postupu podľa Exekučného poriadku má dozvedieť (s výnimkou podľa § 44 ods. 5 tohto predpisu) až doručením upovedomenia o začatí exekúcie s možnosťou podať proti nemu námietky. Aby nedošlo k zmareniu exekúcie a aj z dôvodov procesnej ekonómie povinnému nemá byť doručované uznesenie o zamietnutí žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia, odvolanie proti nemu, rozhodnutie odvolacieho súdu o tomto odvolaní, dovolanie proti takémuto rozhodnutiu odvolacieho súdu a ani rozhodnutie dovolacieho súdu proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu. Bez vydania poverenia na vykonanie exekúcie súdny exekútor nemôže začať vykonávať exekúciu (§ 36 ods. 2 Exekučného poriadku), teda nemôžu byť ani dotknuté práva povinného. Pokiaľ povinný v tomto štádiu exekučného konania nemôže a ani nepotrebuje vyvíjať procesnú aktivitu, a teda uplatňovať svoje procesné práva, nemôže ich mať ani subjekt, ktorý oznámi, že vstupuje do exekučného konania na jeho strane ako vedľajší účastník. Nemôže sa totiž naplniť zmysel vedľajšieho účastníctva, ktorým je „pomoc v spore". Účinky vzniku vedľajšieho účastníctva tak v tomto štádiu exekučného konania doručením oznámenia tretej osoby súdu nenastanú. Z rovnakých dôvodov preto tieto účinky nenastanú ani v konaní o riadnom alebo mimoriadnom opravnom prostriedku proti rozhodnutiu o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Nenastanú teda ani v dovolacom konaní o dovolaní oprávneného proti uzneseniu odvolacieho súdu, ktorým bolo potvrdené uznesenie exekučného súdu o zamietnutí takejto žiadosti.