Prieťahy v konaní ako procesná vada konania

Prieťahy v súdnom konaní, nie sú judikatúrou Najvyššieho súdu Slovenskej republiky považované za dôvod, ktorý by zakladal procesnú vadu konania v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p. (viď napríklad rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktoré bolo uverejnené v časopise Zo súdnej praxe pod č. 4/2005). Námietka, že v konaní dochádzalo k prieťahom, sa netýka okolnosti spôsobilej založiť prípustnosť dovolania v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p.

(uznesenie Najvyššieho súdu SR z 31. júla 2012, sp. zn. 3 Cdo 139/2011)

Z odôvodnenia:

Okresný súd Zvolen rozsudkom z 15. októbra 2009 č.k. 6 C 280/2000-388 zrušil podielové spoluvlastníctvo žalobkyne a žalobcu k nehnuteľnostiam v katastrálnom území M., ktoré sú vedené na liste vlastníctva č. X. ako parcela č. X. – zastavané plochy a nádvoria vo výmere 127 m², parcela č. X. – záhrady a rodinný dom súp. č. X. na parcele č. X. vo výmere 778 m² (ďalej len „nehnuteľnosti"); nehnuteľnosti prikázal do výlučného vlastníctva žalobkyne s tým, že titulom úplného vyporiadania účastníkov konania je povinná zaplatiť žalovanému do 40 dní sumu 27 250 €. Tento rozsudok nadobudol právoplatnosť 10. decembra 2009.

Okresný súd Zvolen uznesením z 1. marca 2010 č. k. 6 C 280/200-425 zamietol návrhy žalobkyne na opravu a tiež doplnenie uvedeného rozsudku. V odôvodnení tohto uznesenia poukázal na to, že žalobkyňa z obsahového hľadiska nenavrhuje opravu chýb v písaní alebo počítaní, prípadne iných zrejmých nesprávností, ktoré by bolo možné opraviť v zmysle § 164 O.s.p.; predmetným návrhom sa v rozpore s týmto ustanovením domáha vecných zmien napadnutého rozsudku. Návrhu na doplnenie rozsudku nevyhovel, lebo podľa § 166 ods. 1 O.s.p. možno rozsudok doplniť iba dovtedy, kým nenadobudne právoplatnosť; žalobkyňa sa však v danom prípade domáhala doplnenia opravy rozsudku návrhom z 13. januára 2010, teda podaným po právoplatnosti rozsudku. Proti tomuto uzneseniu podala žalobkyňa odvolanie. Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením z 28. októbra 2010 sp. zn. 12 Co 318/2010 napadnuté uznesenie potvrdil ako vecne správne. Proti tomuto uzneseniu odvolacieho súdu podala žalobkyňa dovolanie, ktorým sa domáhala zrušenia rozhodnutia odvolacieho súdu. Prípustnosť dovolania vyvodzovala z § 237 písm. d/ O.s.p. tvrdiac, že v tej istej veci sa už právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie. K uvedenej vade podľa nej došlo tým, že súdy spojili na spoločné prejednanie žalobu o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva a žalobu „o vypratanie a uvoľnenie nehnuteľností s neviazanosťou na bytovú náhradu", avšak o tom (o povinnosti žalovaného vypratať nehnuteľnosti) v spoločnom konaní nerozhodli. Tvrdila tiež, že v konaní došlo aj k inej procesnej vade majúcej za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a že napadnuté uznesenie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci.