Právo na súdnu ochranu nie je absolútne. V záujme zaistenia právnej istoty a riadneho výkonu spravodlivosti podlieha obmedzeniam, resp. podmienkam (čl. 46 ods. 4 v spojení s čl. 51 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky). Právo na súdnu ochranu sa v občianskoprávnom konaní účinne zaručuje len vtedy, ak sú splnené všetky procesné podmienky, za splnenia ktorých občianskoprávny súd môže konať a rozhodnúť o veci samej. Platí to pre všetky štádiá konania pred občianskoprávnym súdom, vrátane dovolacieho konania.
Činnosť súdu, pri ktorej zistený skutkový stav podriaďuje pod skutkovú podstatu príslušnej právnej normy (v danom prípade § 138 ods. l O.s.p.), na základe čoho dospieva k záveru, či sa právo prizná alebo neprizná, sa označuje ako právne posudzovanie veci. Právne posúdenie veci je nesprávne, ak sa súd pri tejto činnosti dopustil omylu (buď v tom, že na správne zistený skutkový stav aplikoval iný právny predpis než mal, alebo ak správne aplikovaný právny predpis nesprávne interpretoval). Samotným právnym posúdením veci ale nemôže dôjsť k odňatiu možnosti účastníka konania pred súdom konať, lebo právnym posúdením veci sa mu neodníma možnosť uplatnenia jeho procesných práv v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p. (viď uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2 Cdo 112/2001 uverejnené v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod č. 43/2003 a uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2 Cdo 50/2002 uverejnené v časopise Zo súdnej praxe pod č. 1/2003).
(uznesenie Najvyššieho súdu SR z 10. 10. 2012, sp. zn. 6 Cdo 90/2012)
Z odôvodnenia:
Okresný súd Bardejov (ďalej len ako „súd prvého stupňa") rozsudkom zo 6. februára 2007 č.k. 1 C 238/2001-104 zamietol návrh na začatie konania a odporcovi nepriznal náhradu trov konania. Vychádzal z toho, že „navrhovateľ sa upraveným návrhom domáhal nahradenia vyhlásenia vôle odporcu tak, že ako predávajúci uzatvára zmluvu o prevode vlastníctva bytu a nebytového priestoru s odporcom ako kupujúcim v znení, ako bola predložená navrhovateľom." Pre posúdenie opodstatnenosti návrhu na začatie konania považoval za potrebné vyriešiť predbežnú otázku, či navrhovateľ je členom družstva odporcu. Dospel k záveru, že členstvo navrhovateľa v družstve odporcu zaniklo ku dňu 31. marec 1994, z ktorého dôvodu navrhovateľ nie je nositeľom aktívnej vecnej legitimácie v konaní.
Obsah ZDARMA pre prihlásených používateľov
Tento text je dostupný pre všetkých prihlásených užívateľov portálu Najprávo.sk.
Získajte ešte viac benefitov a prístup k prémiovému obsahu objednaním predplatného.
Zaregistrovať saUž som prihlásený, zobraziť článok v sekcii premium