Kedy je súd povinný poučiť účastníka o práve na ustanovenie zástupcu

Súd je podľa ustanovenia § 5 OSP povinný poučiť účastníkov konania o ich procesných právach a povinnostiach, t. j. o tom, aké práva im priznávajú a aké povinnosti im ukladajú procesnoprávne predpisy.

Právo účastníka, u ktorého sú predpoklady pre oslobodenie od súdnych poplatkov, požiadať súd o ustanovenie zástupcu z radov advokátov na ochranu jeho záujmov, potom medzi jeho procesné práva nepochybne patrí. Ani v rámci procesných predpisov však nejde o poučovaciu povinnosť neohraničenú, a teda, že by súd napríklad na začiatku konania, oboznámil účastníka so všetkými mysliteľnými procesnými právami a povinnosťami, bez zreteľa k tomu, či procesná situácia, v ktorej by mohol svoje procesné práva v konaní realizovať, vôbec nastane a bez ohľadu na to, či účastník prejavuje vôľu smerujúcu k realizácii procesného práva. Podstatné je, aby bol účastník poučený v čase, kedy je to podľa stavu konania pre neho potrebné.

Uvedené platí aj pre poučenie účastníka o práve požiadať súd o ustanovenie zástupcu na ochranu jeho záujmov podľa ustanovenia § 30 OSP. Poučovaciu povinnosť tu súd má len vtedy, ak sa jedná o účastníka, u ktorého sú predpoklady pre oslobodenie od súdnych poplatkov podľa ust. § 138 ods. 1 OSP a súčasne, ak sa zistí v priebehu konania, že pre ochranu práv a oprávnených záujmov takéhoto účastníka je potrebný zástupca.

(uznesenie Najvyššieho súdu ČR z 19. júna 2008, sp. zn. 21 Cdo 3676/2007)

Z odôvodnenia: