Ak by súdy poučili žalobcu ohľadne naformulovania správneho znenia petitu žaloby, a teda vymedzili inak predmet tohto konania, takéto poučenie by presiahlo poučovaciu povinnosť súdu podľa § 5 O.s.p. a bolo by v rozpore so zásadou rovnosti účastníkov konania.
(uznesenie Najvyššieho súdu SR z 20. 12. 2011, sp. zn. 6 Cdo 125/2011)
Z odôvodnenia:
Krajský súd v Žiline označeným rozsudkom potvrdil rozsudok Okresného súdu Žilina zo 16. apríla 2009 č. k. 14 C 233/2008-80, ktorým súd zamietol žalobu o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy uzatvorenej 30. septembra 1997 medzi spoločnosťou R., s.r.o., so sídlom v Ž., IČO: X. ako predávajúcim a žalovaným 1/ ako kupujúcim, predmetom ktorej bol prevod vlastníckeho práva k domu súp. č. X., postaveného na KN parc. č. X. a pozemku KN parc. č. X. (zastavané plochy a nádvoria vo výmere X. m²) v kat. úz. Žilina, zapísané na LV č. X., ktorej vklad bol povolený pod č. V X. dňa 17. novembra 1997, a o určenie, že žalovaný 2/ nie je vlastníkom spoluvlastníckeho podielu o veľkosti 99/100 a žalovaný 3/ nie je vlastníkom spoluvlastníckeho podielu o veľkosti 1/100 k domu súp. č. X., postavenom na KN parc. č. X., ku KN parc. č. X. - zastavané plochy a nádvoria o výmere X. m², v kat. úz. Žilina, zapísané Správou katastra Žilina na LV č. X.. Potvrdenie prvostupňového rozsudku odôvodnil jeho vecnou správnosťou. Stotožnil sa so závermi súdu prvého stupňa, že v danom prípade na požadovanom určení vo vzťahu ku každému určujúcemu výroku chýba naliehavý právny záujem potrebný v zmysle § 80 písm. c/ O.s.p., ktorý nedostatok predstavuje samostatný a prvoradý dôvod, pre ktorý určovací návrh nemôže obstáť a ktorý sám osebe bez ďalšieho vedie k zamietnutiu návrhu. Za správnu považoval aj aplikáciu záverov rozhodnutí Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1 Cdo 91/2006 a 3 Cdo 98/2004 v obdobných veciach. Zhodne s prvostupňovým súdom poukázal na tú skutočnosť, že i v prípade určenia neplatnosti tejto kúpnej zmluvy, nemohlo byť podľa § 34 ods. 2 zákona č. 162/1995 Z. z. zapísané rozhodnutie súdu deklarujúce neplatnosť tohto právneho úkonu (kúpnej zmluvy), keďže v konaní bolo preukázané, že právo k predmetnej nehnuteľnosti bolo dotknuté ďalšou právnou zmenou. Napokon sa stotožnil aj s tým názorom okresného súdu, že jedinou možnosťou ochrany práva žalobcu by bola žaloba o určenie, že spoločnosť R., s.r.o. (dňom 29. septembra 2003 vymazaná z Obchodného registra z dôvodu zamietnutia návrhu na vyhlásenie konkurzu pre nedostatok majetku) bola ku dňu zániku vlastníkom hnuteľných vecí a nehnuteľnosť patrí do majetku vymazanej spoločnosti, o ktorom je možné vykonať dodatočnú likvidáciu podľa § 75a Obchodného zákonníka.
Proti tomuto rozsudku krajského súdu ako odvolacieho súdu podal dovolanie žalobca. Žiadal, aby dovolací súd zrušil rozsudok odvolacieho súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Namietal, že sa mu postupom odvolacieho aj prvostupňového súdu odňala možnosť konať pred súdom (§ 237 písm. f/ O.s.p.), keď súd v rozpore s § 43 ods. 1 O.s.p. nevyzval žalobcu na doplnenie návrhu, ktorý obsahoval materiálne nevykonateľný a neúplný petit a napriek tomu žalobu zamietol; tento postup zároveň podľa dovolateľa predstavuje vadu, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 241 ods. 2 písm. b/O.s.p.) a napokon vytýkal odvolaciemu súdu aj nesprávne právne posúdenie veci (§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.) v otázke nepreukázania naliehavého právneho záujmu na podaní určovacej žaloby.
Obsah ZDARMA pre prihlásených používateľov
Tento text je dostupný pre všetkých prihlásených užívateľov portálu Najprávo.sk.
Získajte ešte viac benefitov a prístup k prémiovému obsahu objednaním predplatného.
Zaregistrovať saUž som prihlásený, zobraziť článok v sekcii premium