DÔVODOVÁ SPRÁVA
A. Všeobecná časť
Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 282/2008 Z.z. o podpore práce s mládežou a o zmene a doplnení zákona č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisovv znení neskorších predpisova ktorým sa menízákon č. 406/2011 Z. z. o dobrovoľníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 440/2015 Z. z. (ďalej len „návrh zákona“) sa predkladá vzhľadom na existujúce potreby praxe v mládežníckej politike na Slovensku. V súčasnosti môžeme pozorovať rýchlo sa meniace trendy v práci s mládežou, ktorá musí flexibilne reagovať na potreby mladých ľudí na Slovensku. Z dôvodu napredovania spoločnosti je potrebné novelizovať predmetnú legislatívu.
Cieľom návrhu zákona je najmä podporiť a posilniť kvalitu práce s mládežou a jej prínos pre osobný, profesionálny a sociálny rozvoj mládeže prostredníctvom neformálneho vzdelávania, zabezpečiť efektívnejšiu medzirezortnú a medzisektorovú spoluprácu aktérov v oblasti starostlivosti o mládež na národnej, regionálnej aj miestnej úrovni, kvalitne zadefinovať kompetencie jednotlivých aktérov v tejto oblasti, podporiť potenciál práce s mládežou a flexibilne reagovať na aktuálne potreby mládeže a podporiť rozvoj participácie a angažovanosti mládeže pri správe vecí verejných na všetkých úrovniach.
Návrh zákona zároveň definuje nové pojmy v oblasti práce s mládežou, ktoré sú dôležité pre rozvoj tejto oblasti a pre jednotné chápanie problematiky, upravuje systém akreditácie vzdelávacích programov v oblasti práce s mládežou a zavádza sa nový inštitút značky kvality „Moderné centrum mládeže“, ktorá má prispieť ku kvalite práce s mládežou. Návrh zákona upravuje aj účel poskytnutia dotácií zo štátneho rozpočtu, ako aj niektoré podmienky poskytnutia takejto dotácie s cieľom uľahčiť žiadateľom možnosť sa o dotáciu v oblasti práce s mládežou uchádzať. Z toho dôvodu novela zákona napríklad znižuje mieru spolufinancovania a zároveň zavádza možnosť do spolufinancovania započítať aj hodnotu dobrovoľníckej práce.
Predkladaný návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a nálezmi Ústavného súdu Slovenskej republiky, zákonmi, medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná, zákonmi a právom Európskej únie.
Návrh zákona nemá vplyv na rozpočet verejnej správy, vplyv na podnikateľské prostredie, sociálne vplyvy, vplyvy na manželstvo, rodičovstvo a rodinu, vplyvy na životné prostredie, vplyvy na informatizáciu spoločnosti ani vplyvy na služby verejnej správy pre občana.
B. Osobitná časť
Čl. I
K bodu 1
Do predmetu zákona sa navrhuje doplniť„neformálne vzdelávanie v oblasti práce s mládežou“ z dôvodu, že práca s mládežou sa realizuje najmä prostredníctvom tejto činnosti.
K bodu 2
Do definície pojmu pracovníka s mládežou sa navrhuje doplniť ďalšia činnosť vzhľadom na to, že dôležitou súčasťou práce s mládežou a neformálneho vzdelávania je práve posilniť osobný, profesionálny a sociálny rozvoj mladých ľudí, ako aj rozvoj ich vedomostí, zručností a kompetencií.
K bodu 3
Navrhuje sa rozšíriť spôsob výkonu pracovníka s mládežouz dôvodu, že pracovník s mládežou nemusí byť nevyhnutne v pracovno-právnom vzťahu, ale môže vykonávať svoju činnosť aj na základe živnostenského oprávnenia alebo ako dobrovoľník.
K bodu 4
Navrhuje sa spresniť definície dvoch ďalších kľúčových pojmov, a to práca s mládežou a neformálne vzdelávanie v oblasti práce s mládežou z dôvodu potreby aktualizácie súčasnej textácie.Dopĺňajú sa definície osôb pracujúcich v oblasti práce s mládežou, ako aj ďalšie pojmy na základe potrieb praxe, vzhľadom na potrebu spresnenia výkonu činností osôb pracujúcich s mládežou a niektoré z definícií sa vypúšťajú z dôvodu nadbytočnosti. Písmenom f) sa navrhuje definícia „koordinátora práce s mládežou“ z dôvodu snahy posilniť sieťovanie aktérov v oblasti práce s mládežou na území VÚC alebo obcí v prípade, ak existuje. Cieľom je, aby na území samosprávy existovala osoba, ktorá sa bude venovať koordinácii a usmerňovaniu práce s mládežou v obci/kraji, aby táto činnosť mala systematický, organizovaný a participatívny charakter. Písmenom g) sa zavádza definícia lektora v oblasti práce s mládežou z dôvodu, že v praxi tieto osoby už svoju činnosť vykonávajú a zvyšujú tak kompetencie pracovníkov s mládežou prostredníctvom vzdelávacích aktivít, vďaka čomu posilňujú kvalitu práce s mládežou ako takej. V celom návrhu sa zároveň upúšťa od používania pojmu špecializovaná činnosť v oblasti práce s mládežou z dôvodu spresnenia pojmov a neexistencie definície „špecializovanej činnosti“ pre účely práce s mládežou.Dôvodom upustenia od používania pojmu špecializované činnosti v oblasti práce s mládežou je skutočnosť, že toto slovné spojenie vyjadruje činnosti v oblasti práce s mládežou vo všeobecnosti a nijak ich ďalej nečlení vzhľadom na neexistujúcu definíciu špecializovaných činností v oblasti práce s mládežou. Používanie tohto spojenia je preto považované za nevhodné a môže pôsobiť zmätočne.Vypustenie definície pojmu „mobilita mládeže“ súvisí so skutočnosťou, že zákon po zohľadnení novely už s týmto pojmom ďalej nepracuje.
K bodu 5
Navrhuje sa nanovo definovať bezúhonnosť vo vzťahu k činnostiam v oblasti práce s mládežou vzhľadom na to, že pôvodná definícia bezúhonnosti počítala len s výkonom činnosti v oblasti práce s mládežou v pracovno-právnom vzťahu a opomínala dobrovoľníctvo alebo živnostenské oprávnenie. Práve pri živnostenskom oprávnení sa bezúhonnosť preukazuje už pri získaní takéhoto oprávnenia.
K bodu 6
Nanovo sa definujú pôsobnosti Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky ako ústredného orgánu štátnej správy v oblasti štátnej starostlivosti o mládež, pričom sa vypúšťajú niektoré činnosti z dôvodu neaktuálnosti a na druhej strane sa dopĺňajú činnosti vzhľadom na potrebu ich aktualizácie. Zámer analyzovať a vyhodnocovať potreby mládeže zo strany ministerstva plynie z predpokladu využitia týchto údajov pre nastavenie strategických a koncepčných dokumentov, ako aj dotačnej schémy.
K bodu 7 až 10
Spresňujú sa základnépôsobnosti, ktoré by vo vzťahu k práci s mládežou na Slovensku mali vykonávať samosprávne kraje.Upravujú a dopĺňajú sa činnosti vykonávané samosprávnymi krajmi v oblasti práce s mládežou z dôvodu potreby zabezpečenia a udržania kvality činností v oblasti práce s mládežou na úrovni kraja. Z toho dôvodu sa navrhuje ustanoviť, aby na území kraja pôsobil koordinátor práce s mládežou, ktorý zabezpečí sieťovanie jednotlivých aktérov v oblasti práce s mládežou, ako aj koordinovanie práce s mládežou v kraji ako takej. Samosprávny kraj bude taktiež vypracúvať koncepciu rozvoja práce s mládežou pre svoje územie. Navrhuje sa tiež doplniť podpora rôzne znevýhodnenej mládeže z dôvodu, že tieto skupiny mládeže sú najviac ohrozené a je potrebné im venovať špeciálnu pozornosť a podporu. Zároveň sa z dôvodu spresnenia pojmov upravuje terminológia znevýhodnenej mládeže. Pre potreby zákonasa predpokladávyužitieuž existujúcichdefinícií znevýhodnení uvedených v školskom zákone, avšak pri aplikácii v širšom kontexte.
K bodu 11
Navrhuje sa nanovo upraviť činnosti, ktoré by v oblasti starostlivosti o mládež mali vykonávať obce, pričom zmena spočíva napríklad v tom, že obce by mali podporovať uskutočňovanie práce s mládežou a utvárať podmienky pre rozvoj práce s mládežou na svojom území. Vítanou podporou práce s mládežou by bolo, ak by obec pri výkone samosprávy na svojom území taktiež zabezpečila koordinátora práce s mládežou.Funkciu koordinátora práce s mládežou by vykonával už existujúci zamestnanec obecného alebomestského úradu, ktorý má v náplni práce otázky mládeže, prípadne by bol touto funkciou poverený zamestnanec príspevkovej alebo rozpočtovej organizácie obce alebo mesta.Tak, ako samosprávny kraj, koncepciu v oblasti práce s mládežou má vypracúvať aj mesto, avšak len vo vzťahu k územiu tohto mesta.Dôvodom návrhu je snaha posilniť prácu s mládežou na miestnej úrovni a nasledovať príklady dobrej praxe, kde už existujúci koordinátori práce s mládežou aktívne podporujú prácu s mládežou a sieťujú jednotlivých aktérov či už na území miest alebo kraja.
K bodu 12
Z dôvodu podpory rozvoja participácie a angažovanosti mladých ľudí pri správe vecí verejných na miestnej úrovni zákon umožňuje zriadenie mládežníckeho parlamentu v obci.Mládežnícke parlamenty sú efektívnym nástrojom na zapájanie mladých ľudí do života spoločnosti, verejného diania a rozhodovacích procesov na miestnej úrovni. V súčasnosti sú existujúce mládežnícke parlamenty ustanovené na základe rozhodnutia samosprávy. V prípade, ak je mládežnícky parlament v obci zriadený, neexistuje preň zákonná definícia, ktorá by zároveň upravovala jeho postavenie. Cieľom je práve posilnenie postavenia mládežníckych parlamentov a tým aj spoluúčasti mladých ľudí. Zámerom je, aby sa mladí ľudia v obciach mali možnosť vyjadriť k veciam, ktoré sa ich dotýkajú. Mládežnícke parlamenty by mali byť kreované na základe podnetu „zdola“, a teda na základe záujmu mladých ľudí podieľať sa na verejnom dianí. Vytvoreniu mládežníckeho parlamentu by ideálne mala predchádzať verejná výzva. Konkrétne podmienky kreovania mládežníckeho parlamentu však určí obec. Zástupcovia mládežníckeho parlamentu by mali byť prizývaní na zasadnutia obecného zastupiteľstva na základe pravidiel určených v rokovacom poriadku obecného zastupiteľstva.Vytvorenie a spolupráca s mládežníckym parlamentom môže pre orgány obce/mesta slúžiť ako nástroj na získavanie a zachytenie informácií, názorov a potrieb mladých ľudí v obci/meste, ktoré môžu byť následne využité v prospech samosprávy a jej riadenia.
K bodu 13
Ide o legislatívno-technickú úpravu súvisiacu s novelizačným bodom 4.
K bodu 14
Ide o legislatívno-technickú úpravu.
K bodu 15
Legislatívno-technická úprava vzhľadom na to, že v celom návrhu sa upúšťa od používania pojmu „vzdelávacie zariadenie“ z dôvodu zmeny akreditácií vzdelávacích zariadení na akreditáciu vzdelávacích programov.
K bodu 16 a 17
Upravuje sa činnosť a kompetencie Akreditačnej komisie aj vzhľadom na zmenu ohľadom akreditácie vzdelávacích programov a na novovznikajúce udeľovanie značky kvality. Zároveň sa navrhuje výslovne ustanoviť zverejňovanie dokumentov a odporúčaní Akreditačnej komisievo vzťahu k akreditovaným programom. Dôvodom tohto ustanovenia je podpora transparentnosti a kvality akreditovaných činností vzdelávacieho charakteru.
K bodu 18
Spresňuje sa definícia akreditácie vzdelávacieho programu z dôvodu upustenia od pôvodne udeľovanej akreditácie vzdelávacieho zariadenia. Taktiež sa ustanovujú podmienky pre žiadateľa potrebné na získanie akreditácie vzdelávacieho programu. Navrhuje sa nevyžadovať od žiadateľov o akreditáciu vzdelávacieho programu doklad o materiálno-technickom zabezpečení z dôvodu, že žiadateľ nemusí nevyhnutne realizovať tento program s vlastným vybavením a vo vlastných priestoroch, ale môže ho realizovať aj na základe dohodnutej spolupráce, ktorou budú tieto náležitosti zabezpečené. Dôvodom novej textácie v uvedenom paragrafe je aj snaha zjednotiť chápanie významu akreditácie. Oprávnenie uskutočňovať akreditované vzdelávacie činnosti v oblasti práce s mládežou musia získať tie FO a PO, ktoré chcú poskytovať vzdelávacie činnosti v oblasti práce s mládežou s cieľom poskytnúť možnosť získania odbornej spôsobilosti iným spôsobom ako štúdiom vo vzdelávacom zariadení alebo odbornou praxou. FO a PO poskytujúce vzdelávacie činnosti mimo tohto vymedzenia a zámeru tak môžu konať bez nutnosti získania tohto oprávnenia. Poskytovanie vzdelávacej činnosti v oblasti práce s mládežou v rámci získanej akreditácie má za cieľ podporovať a pozdvihnúť kvalitu takéhoto vzdelávania a jeho uznanie.
K bodu 19 až 21
Ide o legislatívno-technické úpravy súvisiace s novelizačným bodom 15.
K bodu 22
Zavádza sa nový inštitút značky kvality „Moderné centrum mládeže“. Túto značku kvality bude udeľovať minister MŠVVaŠ SR na základe žiadostí hodnotených Akreditačnou komisiou po splnení podmienok a kritérií vo výzve vyhlásenej ministerstvom. Má ísť o obdobný nástroj ako periodické hodnotenie vysokých škôl so značkou „výskumná univerzita. Cieľom zavedenia značky kvality aj v oblasti mládeže je zámer posilniť kvalitu práce s mládežou u právnických a fyzických osôb, ktoré uskutočňujú prácu s mládežou.Dôvodom je potreba zvyšovania a garancie kvality inštitúcií pôsobiacich v oblasti práce s mládežou. Zároveň sa tým napĺňa jeden z cieľov Koncepcie rozvoja práce s mládežou na roky 2016-2020 schválenej Vládou SR dňa 13. januára 2016, a to „Kvalitná práca s mládežou“. Udeľovanie značky kvality môže výrazne pomôcť aj menším subjektom pôsobiacim v oblasti práce s mládežou. Udelenie značky kvality by malo vypovedať o kvalite poskytovaných činností pre mládež, ktoré reagujú na aktuálne potreby a podporujú mladých ľudí v ich rozvoji.
K bodu 23až 30
Ide o legislatívno-technické úpravy súvisiace s novelizačným bodom 4 a novelizačným bodom 15.
V bode 27 sa zároveň taxatívne vymedzujú osoby, ktoré pri výkone činností v oblasti práce s mládežou musia preukazovať odbornú spôsobilosť. Dôvodom úpravy je vypustenie potreby odbornej spôsobilosti u mladého vedúceho a mládežníckeho dobrovoľníka z dôvodu uľahčenia a sprístupnenia výkonov týchto činností v oblasti práce s mládežou.
K bodu 31
Navrhuje sa nanovo vymedziť účel poskytovania dotácií zo štátneho rozpočtu z dôvodu spresnenia a jednotného výkladu podporovaných činností a aktivít. Dôvodom navrhovaných zmien je, že aktuálne vymedzenie účelu poskytnutia a využitia dotácie v niektorých prípadoch nenapĺňa ciele, ku ktorým by sa malo prostredníctvom finančnej podpory v oblasti mládeže prispieť. Príkladom môže byť súčasná oprávnenosť podpory „poznávania života a kultúr štátov Európskej únie“ alebo „mobility mládeže, medzinárodnej spolupráce a medzinárodných programov v oblasti mládeže“ alebo „vybraných projektov záujmovej činnosti v oblasti prírodných vied, techniky, kultúry a športu“. Väčšina z týchto činností je už v súčasnosti podporovaná z iných národných či európskych zdrojov. Napriek tomu, že daná problematika je taktiež dôležitá a mladých ľudí je potrebné vzdelávať a vychovávať k tolerancii,vzájomnému interkultúrnemu spolužitiu a približovať im globálne skúsenosti, ako aj podporovať ich mobilitu a záujmovú činnosť, v uvedenom kontexte tieto textácie nespĺňajú prioritný účel poskytovania dotácie pre prácu s mládežou. Z daného dôvodu boli nahradené novými účelmi podľa aktuálnych potrieb. Tieto účely zároveň ponúkajú dostatočný priestor na to, aby bol v rámci nich priestor na výchovu mladých ľudí aj v rámci vyššie uvedených tém. V navrhovanom znení je vo vzťahu k vyššie uvedenému podporované členstvo v medzinárodných mládežníckych organizáciách, posilnenie postavenia mladých ľudí v spoločnosti, posilnenie ich kompetencií, ich príprava na pracovný život a aktívne občianstvo,systematická práca s mládežou a ďalšie. Dôvodom pridania navrhovaného písmena f) je vznik a existencia viacerých platforiem a strešných organizácií, ktoré združujú ďalšie organizácie a aktívne s nimi spolupracujú a obhajujú ich záujmy a preto je taktiež potrebná podpora týchto subjektov. Faktom tiež je, že pre výkon svojej činnosti mládežnícke organizácie potrebujú nevyhnutne venovať svoj čas aj administratíve a nie je možné, aby bolo 100% ich činnosti venovanej priamej práci s mládežou. Z toho dôvodu je cieľom pridania navrhovaného písmena i) uľahčenie a podpora činnosti týchto organizácií tým, že administratívne činnosti bude možné v určitej miere vykázať ako oprávnené výdavky pridelenej dotácie.
K bodu 32 až 34
Upravujú sa subjekty, ktoré môžu byť žiadateľmi o dotáciu zo štátneho rozpočtu.Navrhuje sa upraviť vymedzenie súčasných oprávnených žiadateľov o dotácie zo štátneho rozpočtu z dôvodu zmeny školského zákona a z dôvodu, že niektoré súčasne uvedené subjekty nerealizujú prácu s mládežou v zmysle tohto zákona, resp. prostredníctvom neformálneho vzdelávania a dotáciu zo štátneho rozpočtu pre tento účel ani nikdy nepožadovali.
K bodu 35
Ide o legislatívno-technickú úpravu súvisiacu s novelizačným bodom 4.
K bodu 36 a 37
Upravujú sa podmienky poskytnutia dotácie, kde sa znižuje potrebná finančná spoluúčasť žiadateľov pre zabezpečenie činností, na ktoré je takáto dotácia poskytovaná. Toto opatrenie tak nebude mať žiaden vplyv na štátny rozpočet. Zároveň sa navrhuje možnosť započítať do tejto spoluúčasti aj hodnotu dobrovoľníckej práce. Dôvodom navrhovaného ustanovenia je snaha zjednodušiť a sprístupniť žiadateľom možnosť uchádzať sa o dotácie, ako aj prispieť k rozvoju dobrovoľníckeho sektora.
K bodu 38
Ide o legislatívno-technickú úpravu súvisiacu s novelizačným bodom 4. Zároveň sa ustanovenie rozširuje na všetky druhy dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru.
K bodu 39
Ide o legislatívno-technickú úpravu súvisiacu s novelizačným bodom 4 a zároveň sa vypustením textu rozširuje okruh osôb oprávnených na poskytnutie cestovných náhrad. Dôvodom je, že do činností v oblasti práce s mládežou realizovaných subjektom, ktorému bola udelená dotácia, môžu vstupovať aj ďalšie osoby s možnosťou nároku na uhradenie cestovných nákladov.
K bodu 40
Legislatívno-technická úprava, vzhľadom na to, že zákon upravuje viac druhov žiadostí.
K bodu 41
Ruší sa požadovanie adresy trvalého pobytu štatutárneho orgánu právnickej osoby vo vzťahu k identifikačným údajom, ktoré obsahuje žiadosť o poskytnutie dotácie, vzhľadom na to, že nie je potrebné vyžadovať takúto informáciu.
K bodu 42
Legislatívno-technická úprava.
K bodu 43
Zjednodušuje sa zoznam príloh potrebných k žiadosti o dotáciu. Dôvodom zmeny je zjednodušenie podkladov, ktoré budú musieť žiadatelia o dotáciu predložiť a zároveň sa zohľadňuje zákon proti byrokracii.
K bodu 44
Legislatívno-technická úprava.
K bodu 45
Úprava sa navrhuje vzhľadom na skutočnosť, že v konaní o porušení finančnej disciplíny rozhoduje Úrad vládneho auditu, ktorý zároveň aj ukladá a vymáha sankcie za porušenie finančnej disciplíny.
K bodu 46
Úprava sa navrhuje vzhľadom na skutočnosť, že k spracúvaniu osobných údajov dochádza aj pri poskytovaní dotácií. Na spracovanie osobných údajov je potrebné oprávniť ministerstvo priamo zákonom pričom sa zohľadňuje nevyhnutnosť doby spracúvania osobných údajov, keďže v praxi nie je nevyhnutné spracúvať údaje o neúspešných žiadateľoch počas rovnako dlhého obdobia ako u úspešných žiadateľoch.
K bodu 47
Úprava sa navrhuje vzhľadom na to, že pri činnostiach v oblasti práce s mládežou môže dochádzať k spracúvaniu údajov jednotlivými osobami a je potrebné vysporiadať sa s postupom pri ich spracúvaní a ochrane v súlade s GDPR a zákonom č. 18/2018. Ustanovenie pokrýva nielen špecifikované osoby uvedené v § 2, ale aj členov mládežníckeho parlamentu vzhľadom na to, že v praxi môžu nastať prípady, že osobné údaje budú spracúvať aj tieto osoby.
K bodu 48
Legislatívno-technická úprava – aktualizuje sa príloha tým, že smernica 2004/114/ES bola nahradená smernicou 2016/801.
Čl. II
Legislatívno-technická úprava v nadväznosti na čl. I bod 4.
Čl. III
Navrhuje sa dátum nadobudnutia účinnosti zákona.
V Bratislave, 21. augusta 2019
Peter Pellegrini, v. r.
predseda vlády Slovenskej republiky
Martina Lubyová, v. r.
ministerka školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky