DÔVODOVÁ SPRÁVA
A. Všeobecná časť
Zákon Národnej rady Slovenskej republiky o pôsobnosti orgánov štátnej správy
pri poskytovaní podpory v pôdohospodárstve a rozvoji vidieka bol spracovaný v roku 2007
a v tom čase uplatňoval platné podmienky pre schvaľovanie podpory v pôdohospodárstve a rozvoji vidieka. Vzhľadom na prebiehajúci legislatívny proces Európskej únie vo vzťahu
k realizácii Spoločnej poľnohospodárskej politiky je potrebné neustále reagovať na novú legislatívu a v jej intenciách zavádzať nové podporné systémy.
V súlade s uvedenou skutočnosťou bola na základe Programového vyhlásenie vlády Slovenskej republiky (úlohy na roky 2016 – 2020) prijatá úloha predložiť návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky o poskytovaní podpory v pôdohospodárstve a rozvoji vidieka, ktorým sa zrušuje zákon č. 543/2007 Z. z. o pôsobnosti orgánov štátnej správy
pri poskytovaní podpory v pôdohospodárstve a rozvoji vidieka v znení neskorších predpisov.
Predkladaný návrh zákona o poskytovaní podpory a dotácie v pôdohospodárstve
a rozvoji vidieka aktualizuje právnu úpravu vzťahujúcu sa k podmienkam a kritériám
na uplatňovanie podpory a dotácie v pôdohospodárstve a rozvoji vidieka.
Návrh zákona kladie dôraz na ochranu finančných záujmov v rámci Európskeho poľnohospodárskeho záručného fondu a Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka.
Zároveň upravuje Pôdohospodársky poradenský systém, ktorého cieľom
je zabezpečenie pomoci pôdohospodárom, a v ktorom je kladený dôraz najmä na požiadavky krížového plnenia. Návrh zákona zároveň dopĺňa kompetenciu ústredného orgánu štátnej správy, čím uplatňuje aj nové kompetenčné zaradenie tejto pôsobnosti v organizačnej štruktúre Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky (ďalej
len „ministerstvo pôdohospodárstva“). Rovnako dopĺňa kompetencie Pôdohospodárskej platobnej agentúry (ďalej len „platobná agentúra“) a zdokonaľuje výkon právomoci orgánov štátnej správy pri zabezpečovaní konania smerujúceho k schvaľovaniu žiadostí o podporu v pôdohospodárstve a rozvoji vidieka. Návrh zákona zároveň priamo upravuje konanie
o priamych podporách.
Cieľom návrhu zákona je odstrániť nedostatky, ktoré sa prejavili pri aplikácii zákona
č. 543/2007 Z. z. o pôsobnosti orgánov štátnej správy pri poskytovaní podpory v pôdohospodárstve a rozvoji vidieka v znení neskorších predpisov, predovšetkým úpravu konania o priamych podporách.
Navrhovaný zákon korešponduje s ústavným záväzkom štátu chrániť a podporovať hospodársku súťaž (čl. 55 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky) v špecifických podmienkach agrárneho trhu a neprekročí podmienky Ústavy Slovenskej republiky na zákonnú úpravu vymedzenia základných práv a slobôd, osobitne práva na podnikanie.
Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi
a nálezmi Ústavného súdu Slovenskej republiky, zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi, medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj s právom Európskej únie.
Návrh zákona bude mať negatívny vplyv na rozpočet verejnej správy, pozitívny vplyv na podnikateľské prostredie, nebude mať sociálne vplyvy, vplyvy na životné prostredie, informatizáciu spoločnosti, ani na služby verejnej správy pre občana.
Ministerstvo financií Slovenskej republiky vzalo na vedomie, že predpokladané finančné prostriedky súvisiace s realizáciou návrhu zákona budú zabezpečené
v rámci schválených limitov výdavkov kapitoly ministerstva pôdohospodárstva na príslušný rozpočtový rok bez zvýšených požiadaviek na prostriedky štátneho rozpočtu.
B. Osobitná časť
K § 1
V ustanovení sa vymedzuje predmet zákona. Zákon svojimi ustanoveniami nadväzuje
na predchádzajúcu právnu úpravu poskytovania podpory a dotácie v pôdohospodárstve a rozvoji vidieka, ktorú vo viacerých ustanoveniach spresňuje.
Predmetom úpravy sú jednotlivé aspekty poskytovania podpory a dotácie
v pôdohospodárstve a rozvoji, ktoré sa dotýkajú tak hmotnoprávnej stránky, ako aj procesnej stránky poskytovania podpory a dotácie v pôdohospodárstve a rozvoji vidieka. Popri právnej úprave poskytovania podpory a dotácie v pôdohospodárstve a rozvoji vidieka dochádza zákonom k podrobnej právnej úprave Pôdohospodárskeho poradenského systému.
V odseku 2 sa v záujme jasnosti formuluje pôsobnosť zákona k podmienkam a postupu poskytovania podpory na základe osobitných právnych predpisov, a to s ohľadom na skutočnosť, že poskytovanie podpory v pôdohospodárstve a rozvoji vidieka nevylučuje poskytovanie podpory podľa osobitných predpisov.
K § 2
Podpora a dotácia v pôdohospodárstve a rozvoji vidieka predstavuje súborné označenie pre množinu finančných prostriedkov poskytovaných na rozvoj pôdohospodárstva a na rozvoj vidieka. V ustanovení sa rozčleňujú dve základné zložky podpory a dotácie v pôdohospodárstve
a rozvoji vidieka.
V odsekoch 1 a 2 dochádza s ohľadom na predmet zákona k ich všeobecnému
a všestrannému vymedzeniu, ktoré zohľadňuje účel poskytovania finančných prostriedkov
v pôdohospodárstve a rozvoji vidieka a zdroj, z ktorého finančné prostriedky pochádzajú.
K § 3
V ustanovení sa vymedzujú legálne definície používané v súvislosti v poskytovaním podpory a dotácie v pôdohospodárstve a rozvoji vidieka.
K § 4
Vzhľadom na to, že väčšina právnych predpisov Európskej únie vo vzťahu
k pôdohospodárstvu a rozvoju vidieka sa vydáva formou priamo vykonateľných nariadení Európskeho Parlamentu a Rady alebo Komisie, je potrebné v zákone určiť orgány štátnej správy, ktorým bude zverená kompetencia vo veciach poskytovania podpory a dotácie v pôdohospodárstve a rozvoji vidieka, čo je nevyhnutné najmä pokiaľ ide o legislatívu Európskej únie.
K § 5
S ohľadom na uvedené k § 4 a s ohľadom na predmet úpravy zákona sa špecifikujú kompetencie ministerstva pôdohospodárstva.
K § 6 až 8
Ustanovuje sa, čo patrí medzi príjmy a výdavky samostatného účtu ministerstva pôdohospodárstva. Ustanovenia § 7 a 8 riešia výkon opatrení týkajúcich sa skladovania formou skladiskových záložných listov a tovarových záložných listov a poskytovanie vybraných účtovných záznamov osôb prostredníctvom informačnej siete poľnohospodárskeho účtovníctva v Slovenskej republike.
K § 9 až 11
Platobná agentúra je rozpočtovou organizáciou, pričom určené administratívne činnosti súvisiace s poskytovaním podpory a dotácie v pôdohospodárstve a rozvoji vidieka zabezpečuje ako orgán štátnej správy. Na činnosť pri poskytovaní podpory v pôdohospodárstve a rozvoji vidieka musí mať platobná agentúra akreditáciu udelenú ministerstvom pôdohospodárstva.
Štatutárnym orgánom platobnej agentúry je generálny riaditeľ platobnej agentúry. Podrobnosti týkajúce sa úpravy organizačnej štruktúry platobnej agentúry budú upravené v interných dokumentoch.
Upravujú sa kompetencie platobnej agentúry tak, aby nedochádzalo k duplicitnej kompetencií spolu s ministerstvom pôdohospodárstva a naopak k situácii, kedy by žiaden z uvedených orgánov štátnej správy nemal kompetenciu explicitne určenú. Kompetencia platobnej agentúry je súčasne vymedzená aj vzhľadom na činnosti, ktoré je potrebné zabezpečovať vo vzťahu k príslušným orgánom Európskej únie.
K § 12
Dotácie predstavujú finančné prostriedky poskytované zo štátneho rozpočtu. Návrh ustanovenia v sebe zahŕňa komplexnú úpravu poskytovania dotácie v oblasti pôdohospodárstva a rozvoja vidieka, pričom súčasne reflektuje medze ich poskytovania tak z hľadiska právneho poriadku Slovenskej republiky, ako aj z hľadiska práva Európskej únie. To sa prejavuje v celkovej systematike § 12, v ktorom sa vo vzájomnej väzbe špecifikuje účel dotácie
a určenie žiadateľa o dotáciu. Súčasne sa vymedzuje príslušnosť orgánov štátnej správy
pri poskytovaní jednotlivých druhov dotácie v pôdohospodárstve a rozvoji vidieka.
Vzhľadom na uvedené sa ustanovuje, komu a na aké účely sa môže dotácia
v pôdohospodárstve a rozvoji vidieka poskytnúť. Žiadosť o dotáciu na opatrenia štátnej a minimálnej pomoci a na činnosti uvedené v odseku 2 písm. d) tohto ustanovenia sa predkladá platobnej agentúre na základe výzvy na predkladanie žiadostí, ktorú platobná agentúra zverejňuje na svojom webovom sídle. Žiadosť o dotáciu na úhradu nákladov na služby vo verejnom hospodárskom záujme a na činnosti uvedené v odseku 2 písm. c) tohto ustanovenia, sa predkladá ministerstvu pôdohospodárstva na základe výzvy, ktorú ministerstvo pôdohospodárstva zverejňuje na svojom webovom sídle. V oboch prípadoch je súčasťou výzvy vzor žiadosti
a informácie o poskytnutí dotácie.
K § 13
Ustanovujú sa základné princípy ochrany finančných záujmov Európskej únie v rámci Európskeho poľnohospodárskeho záručného fondu a Európskeho poľnohospodárskeho fondu
pre rozvoj vidieka, ktoré sú subjekty zapojené do riadenia, poskytovania a kontroly poskytovanej podpory povinné dodržiavať.
Súčasťou ochrany finančných záujmov Európskej únie sú najmä prijímanie preventívnych opatrení na predchádzanie vzniku nezrovnalostí, odhaľovanie, zisťovanie a riešenie nezrovnalostí, prijímanie nápravných opatrení vo forme finančných opráv a vysporiadanie finančných vzťahov. Nápravnými opatreniami sa rozumejú opatrenia vedúce k odstráneniu nezrovnalostí a k predchádzaniu vzniku obdobných nezrovnalostí v budúcnosti.
Pre ministerstvo pôdohospodárstva a platobnú agentúru sa ustanovuje povinnosť vypracovať správu o zistenej nezrovnalosti, tzn. dokument, ktorý oficiálne zdokumentuje odhalenie nezrovnalosti alebo podozrenia z nezrovnalosti, vrátane zabezpečenia jej aktualizácie. Následne je platobná agentúra povinná predložiť ju prijímateľovi a ministerstvo pôdohospodárstva je povinné predložiť ju nielen prijímateľovi, ale aj platobnej agentúre.
V prípade, ak prijímateľ zistí nezrovnalosť, je povinný o tom bezodkladne upovedomiť platobnú agentúru a prijať nápravné opatrenia s cieľom minimalizovať riziko finančnej straty
pre Európsku úniu a vysporiadať finančné vzťahy.
Ustanovujú sa niektoré náležitosti správy o zistenej nezrovnalosti.
Ustanovuje sa povinnosť platobnej agentúry zabezpečiť aktualizáciu správy o zistenej nezrovnalosti, ak nastane zmena v údajoch uvedených v tejto správe.
Ustanovuje sa, že správa o zistenej nezrovnalosti sa nepredkladá prijímateľovi, ak sa zistí, že je voči prijímateľovi, štatutárnemu orgánu alebo členovi štatutárneho orgánu prijímateľa, alebo osobe konajúcej v mene a na účet prijímateľa, vznesené obvinenie pre niektorý
z vymedzených trestných činov. To isté platí aj pre prípad ich odsúdenia.
Ustanovuje sa, že platobná agentúra je oprávnená pozastaviť vyplácanie podpory alebo príspevku, a to na základe vypracovanej správy o zistenej nezrovnalosti do dňa vysporiadania finančných vzťahov s platobnou agentúrou. Prijímateľ je povinný vrátiť podporu na základe zisteného porušenia všeobecne záväzných právnych predpisov, zmluvy alebo podmienok vydaného rozhodnutia o žiadosti o poskytnutie podpory. Ak suma, ktorú má prijímateľ vrátiť v súvislosti s jednotlivou platbou za režim podpory alebo podporné opatrenie v rámci Európskeho poľnohospodárskeho záručného fondu alebo Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka nepresiahne bez úrokov 100 eur, túto podporu platobná agentúra nevymáha.
Platobná agentúra pozastaví podporu, ak má podozrenie na nedostatky v postupe prijímateľa alebo ak je voči prijímateľovi, štatutárnemu orgánu alebo členovi štatutárneho orgánu prijímateľa, alebo osobe konajúcej v mene a na účet prijímateľa, vznesené obvinenie pre niektorý z vymedzených trestných činov. V prípade ich odsúdenia platobná agentúra podporu zamietne v súlade s ustanovením odseku 12 druhej vety.
Ustanovujú sa pravidlá sprístupňovania správ o zistených nezrovnalostiach podľa zákona č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o slobode informácií) v znení neskorších predpisov. Ustanovuje sa povinnosť platobnej agentúry predložiť orgánu, ktorý zabezpečuje ochranu finančných záujmov Európskej únie, súhrnný prehľad správ o zistenej nezrovnalosti a správu o zistenej nezrovnalosti do piatich pracovných dní od získania informácie o zistenej nezrovnalosti.
K § 14
Upravuje sa postup platobnej agentúry pri zistení nezrovnalosti za účelom vysporiadania finančných vzťahov v rámci Európskeho poľnohospodárskeho záručného fondu
a Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka, a to vrátením podpory alebo vzájomným započítaním pohľadávok platobnej agentúry a prijímateľa.
Vymedzuje sa postup pri vrátení, resp. nevrátení podpory a pri vzájomnom započítaní pohľadávok. Ak platobná agentúra zistí nezrovnalosť, zašle prijímateľovi žiadosť
o vysporiadanie finančných vzťahov. Následne je prijímateľ povinný vrátiť prostriedky Európskej únie na osobitný účet platobnej agentúry vedený v Štátnej pokladnici, prostriedky štátneho rozpočtu na príjmový účet platobnej agentúry, ak boli poskytnuté v predchádzajúcich rokoch alebo na výdavkový účet platobnej agentúry, ak boli prostriedky poskytnuté v bežnom roku.
Ak prijímateľ nevráti podporu, nepožiada o započítanie pohľadávok alebo neuzavrie
s platobnou agentúrou dohodu o splátkach alebo dohodu o odklade plnenia, platobná agentúra postupuje podľa osobitných predpisov.
Vzájomné započítanie pohľadávok podľa odsekov 4 až 6 je možné, ak prijímateľ požiada o započítanie pohľadávky a platobná agentúra súhlasí so vzájomným započítaním pohľadávok. Platobná agentúra je oprávnená vykonať započítanie pohľadávok aj jednostranne. Pohľadávku
a vylúčenie z podpory je možné započítať voči pohľadávke prijímateľa na poskytnutie podpory alebo jej časti. Pohľadávku z príspevku, ktorý je poskytnutý z Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka je možné započítať s pohľadávkou prijímateľa na poskytnutie podpory. Pohľadávku a vylúčenie z podpory môže platobná agentúra započítať s pohľadávkou prijímateľa na poskytnutie príspevku alebo jeho časti v rámci Európskeho poľnohospodárskeho fondu
pre rozvoj vidieka. Pohľadávku štátu z právoplatného rozhodnutia platobnej agentúry, ktorým
je uložený odvod za porušenie finančnej disciplíny, je možné vzájomne započítať s pohľadávkou prijímateľa na poskytnutie podpory alebo s pohľadávkou prijímateľa na poskytnutie príspevku alebo jeho časti.
Ak je prijímateľom štátna rozpočtová organizácia, vzájomné započítanie pohľadávok
nie je možné vykonať.
Vykonanie vzájomného započítania pohľadávok oznámi platobná agentúra bezodkladne prijímateľovi. Vzájomným započítaním pohľadávok zanikajú tieto pohľadávky v takej výške, v akej sa kryjú.
Platobná agentúra je ako správca pohľadávky z podpory a pohľadávky z rozhodnutia
o porušení finančnej disciplíny povinná viesť osobitnú evidenciu všetkých pohľadávok.
Prijímateľ, ktorému bol uložený odvod alebo penále za porušenie finančnej disciplíny
pri hospodárení s prostriedkami Európskej únie a prostriedkami štátneho rozpočtu, odvádza prostriedky Európskej únie na osobitný účet platobnej agentúry vedený v Štátnej pokladnici, prostriedky štátneho rozpočtu na príjmový účet platobnej agentúry, ak boli poskytnuté
v predchádzajúcich rokoch, alebo na výdavkový účet platobnej agentúry, ak boli prostriedky poskytnuté v bežnom roku. Príjem z penále uložený platobnou agentúrou sa zníži o úrok
z omeškania, ktorý je príjmom rozpočtu Európskej únie. Ustanovuje sa, že platobná agentúra odvádza na samostatný účet 20 % zo súm vrátených finančných prostriedkov z nezrovnalostí
zo zdrojov Európskeho poľnohospodárskeho záručného fondu. Platobná agentúra tieto finančné prostriedky použije na paušálne uhradenie nákladov na vymáhanie. Vysporiadanie neoprávnene vyplatených prostriedkov Európskej únie vykonáva Európska komisia ich odpočítaním
od nasledujúceho vyhlásenia o výdavkoch z Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka, odpočítaním od mesačných platieb týkajúcich sa výdavkov z Európskeho poľnohospodárskeho záručného fondu uskutočnených v druhom mesiaci nasledujúcom
po rozhodnutí, alebo platobná agentúra po dohode s orgánom finančného riadenia platobným príkazom na účet Európskej komisie.
K § 15
Ustanovuje sa možnosť pre platobnú agentúru uzavrieť s prijímateľom dohodu o splátkach alebo dohodu o odklade plnenia, a to na účely umožnenia vrátenia podpory alebo jej časti prijímateľom, ktorý chce podporu alebo jej časť vrátiť v prípade, ak mu bude umožnený odklad vrátenia alebo splátkový kalendár.
Dohoda o splátkach a dohoda o odklade plnenia musia mať písomnú formu,
inak sú neplatné. S výnimkou prijímateľa, ktorým je štátna rozpočtová organizácia, štátna príspevková organizácia alebo štátny fond, alebo s výnimkou dohody o odklade plnenia uzavretej na základe právoplatného rozhodnutia, ktorým je uložený odvod za porušenie finančnej disciplíny, sa vyžaduje spísanie notárskej zápisnice, v ktorej prijímateľ svoj dlh písomne uzná, čo do dôvodu, aj výšky a súhlasí s jej vykonateľnosťou v súlade s § 41 ods. 2 písm. c) zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktorá je zároveň exekučným titulom.
Spísanie notárskej zápisnice sa nevyžaduje pri prijímateľoch, ktorí sú štátnou rozpočtovou organizáciou, štátnou príspevkovou organizáciou alebo štátnym fondom, nakoľko tieto subjekty spravujú majetok vo vlastníctve štátu, a ten je možné exekvovať len za podmienok ustanovených v zákone Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Spísanie notárskej zápisnice by teda bolo v takýchto prípadoch zbytočné.
Ustanovuje sa povinnosť prijímateľa uhradiť náklady spojené so spísaním notárskej zápisnice v súlade s vyhláškou Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 31/1993 Z. z. o odmenách a náhradách notárov v znení neskorších predpisov.
V odseku 6 sa navrhovanou úpravou stanovuje kompetencia platobnej agentúry vymáhať splátku v súlade s dohodou o splátkach alebo podporu v súlade s dohodou o odklade plnenia
na základe notárskej zápisnice, ktorá predstavuje exekučný titul podľa § 41 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Ak prijímateľ nezaplatí splátku v súlade s dohodou o splátkach alebo nevráti podporu v súlade s dohodou o odklade plnenia, platobná agentúra je oprávnená podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
K § 16
Ustanovuje sa povinnosť platobnej agentúre, ministerstvu pôdohospodárstva a prijímateľovi, ktorý je účtovnou jednotkou, viesť časť svojho účtovníctva, ktoré sa týka úloh spojených s poskytovaním podpory a dotácií a s vysporiadaním súvisiacich finančných vzťahov, prostredníctvom Informačného systému účtovníctva fondov Európskej únie. Týmto nie
sú dotknuté ustanovenia zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov.
Ide o účtovanie prostredníctvom jednotného programového vybavenia. Uchovávanie účtovnej dokumentácie sa určuje v nadväznosti na zákon č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov a čl. 140 nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1303/2013
zo 17. decembra 2013, ktorým sa stanovujú spoločné ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom fonde, Kohéznom fonde, Európskom poľnohospodárskom fonde pre rozvoj vidieka a Európskom námornom a rybárskom fonde a ktorým sa stanovujú všeobecné ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom fonde, Kohéznom fonde a Európskom námornom a rybárskom fonde, a ktorým sa zrušuje nariadenie Rady (ES) č. 1083/2006 (Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013) v platnom znení.
K § 17
Platobná agentúra vedie informačný systém, ktorý zahŕňa integrovaný administratívny
a kontrolný systém, účtovný systém, systém pre automatizovanú podporu činností vykonávaných v rámci administrovania projektov, dotácií a opatrení organizácie trhu s vybranými poľnohospodárskymi výrobkami.
V odsekoch 2 a 3 sa vymedzujú funkčné požiadavky uvedeného systému a rozsah osobných údajov a ostatných údajov, ktoré je platobná agentúra oprávnená spracúvať.
Zabezpečenie prístupu oprávnených osôb do systému, zabezpečenie údajov pred neoprávnenými osobami a zabezpečenie bezpečnosti systému sa uskutočňuje najmä prostredníctvom prístupového hesla do systému a pravidelnej zmeny prístupového hesla do systému.
Osobné údaje je možné použiť alebo poskytnúť tretím osobám za podmienok ustanovených zákonom č. 122/2013 Z. z. o ochrane osobných údajov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 84/2014 Z. z. Bez súhlasu dotknutej osoby možno osobné údaje poskytnúť tretej osobe, ktorá vykonáva kontrolnú činnosť a výsledky kontroly poskytuje platobnej agentúre.
K § 18
V odseku 1 sa ustanovuje výkon kontroly platobnou agentúrou za účelom posúdenia oprávnenosti žiadateľa, opodstatnenosti žiadosti o poskytnutie podpory, overenia plnenia podmienok na jej poskytnutie a oprávnenosti nákladov požadovaných na úhradu vrátane plnenia ostatných podmienok zmluvy o poskytnutí podpory. V odseku 2 sa ustanovuje výkon finančnej kontroly v súvislosti s poskytnutou podporou, a to platobnou agentúrou v súlade so zákonom
č. 357/2015 Z. z. o finančnej kontrole a audite a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
K § 19
Vymedzuje sa organizovanie trhu s vybranými poľnohospodárskymi výrobkami, ktorého účelom je minimalizovanie negatívnych dôsledkov zmien na trhu s vybranými poľnohospodárskymi výrobkami, zabezpečenie plynulého zásobovania a dodávania výrobkov spotrebiteľom pomocou systému ekonomických, obchodných a administratívnych nástrojov určených pre jednotlivé druhy výrobkov. Vymedzujú sa cenové, intervenčné, regulačné, kompenzačné opatrenia, ako aj opatrenia proti narúšaniu trhu, ako prostriedky zabezpečenia organizovania trhu s vybranými poľnohospodárskymi výrobkami.
K § 20
Ustanovuje sa povinnosť účastníka trhu bezodplatne poskytnúť platobnej agentúre údaje o cenách, výrobe, množstvách, predaji, vyvezených a dovezených vybraných poľnohospodárskych výrobkoch a potravinárskych výrobkoch.
K § 21
Regulácia trhu v krajinách Európskej únie sa vykonáva a zabezpečuje v rámci Spoločnej poľnohospodárskej politiky trhovými poriadkami, ktoré sú vydávané nariadením Rady alebo Komisie. Uzatváranie odvetvových dohôd platí pre niektoré druhy výrobkov a slúži
na stabilizáciu cien týchto výrobkov v celom výrobnom reťazci. Vzhľadom na osobitosti regulácie trhu s vybranými výrobkami v kontexte cieľov Spoločnej poľnohospodárskej politiky sa zohľadňuje nutnosť pokračovať v inštitúte odvetvových dohôd a samofinancovania prostredníctvom rôznych druhov odvodov a poplatkov. Uplatňovanie niektorých opatrení
na organizovanie trhu možno podmieniť uzatvorením písomnej odvetvovej dohody medzi združeniami podnikateľov. Odvetvová dohoda je záväzná na uzatvorenie zmluvy medzi kupujúcimi a predávajúcimi daného druhu výrobku. Ustanovuje sa, že odvetvová dohoda uzatvorená medzi orgánmi záujmovej samosprávy podnikateľov upravuje všeobecné podmienky nákupu, najmä druh výrobku, odrodu, kvalitu a množstvo, termíny dodávok, prevzatia výrobkov a platobných podmienok medzi združeniami podnikateľov, ktorí v rámci vzájomného obchodného vzťahu podnikajú v rôznych oblastiach výrobného reťazca. V prípade, že nedôjde
k uzatvoreniu odvetvovej dohody, za odvetvovú dohodu sa považuje dohoda existujúca pred uzatvorením zmluvy medzi kupujúcimi a predávajúcimi za podmienky, že k tejto dohode pristúpili predávajúci, ktorých dodávky predstavujú najmenej 60 % celkového množstva dodávok určených pre kupujúcich.
K § 22
V návrhu zákona sa vymedzuje Pôdohospodársky poradenský systém, ktorý zahŕňa poľnohospodársky poradenský systém a poradenský systém pre lesné hospodárstvo.
Poľnohospodársky poradenský systém zabezpečuje pomoc poľnohospodárom, pokiaľ ide o povinnosti na úrovni poľnohospodárskeho podniku, poľnohospodárske postupy prospešné
pre klímu a životné prostredie a zachovanie poľnohospodárskej plochy, opatrenia na úrovni poľnohospodárskeho podniku, ktoré sú ustanovené v Programe rozvoja vidieka SR 2014 - 2020
na modernizáciu poľnohospodárskych podnikov, zvyšovanie konkurencieschopnosti, odvetvovú integráciu, inováciu a trhovú orientáciu, ako aj podporu podnikania, požiadavky na úrovni prijímateľov vymedzené členskými štátmi pre opatrenia v oblasti vodného hospodárstva, požiadavky na úrovni prijímateľov na dosiahnutie trvalo udržateľného používania prípravkov
na ochranu rastlín.
Pôdohospodársky poradenský systém prevádzkuje ministerstvom pôdohospodárstva poverená osoba, ktorá má na jeho spravovanie personálne a materiálno-technické vybavenie potrebné na zabezpečenie systému vzdelávania, vedenie, zverejňovanie a aktualizáciu Centrálneho registra pôdohospodárskych poradcov, prevádzku Informačného systému pre Pôdohospodársky poradenský systém a spracovanie a šírenie autorizovaných dát.
V odsekoch 5 a 6 sa upravuje problematika poskytovania poradenských služieb v rámci Pôdohospodárskeho poradenského systému a stanovujú sa požiadavky pre pôdohospodárskych poradcov.
Dokladom o absolvovaní odbornej vzdelávacej prípravy poradcu a o úspešnom vykonaní záverečnej skúšky je certifikát o odbornej spôsobilosti pôdohospodárskeho poradcu, ktorý vydáva ministerstvom pôdohospodárstva poverená osoba na päť rokov.
V odseku 8 sa špecifikujú údaje, ktoré obsahuje Centrálny register pôdohospodárskych poradcov.
V odseku 9 sa ustanovujú údaje, ktoré sa zverejňujú v Centrálnom registri pôdohospodárskych poradcov na webovom sídle ministerstvom pôdohospodárstva poverenej osoby.
V odsekoch 10 a 11 sa ustanovuje, že informačný systém pre Pôdohospodársky poradenský systém je podporný systém informačných zdrojov pre poradenské služby, ktorý je súčasťou informačného systému ministerstva pôdohospodárstva. Tento systém vytvára, prevádzkuje a rozvíja ministerstvom pôdohospodárstva poverená osoba. V odseku 12
sa ustanovuje obsah informačného systému pre Pôdohospodársky poradenský systém. V odseku 13 sa ustanovuje, akými údajmi sa informačný systém pre Pôdohospodársky poradenský systém dopĺňa.
K § 23
V rámci konania o priamych podporách sa s ohľadom na potrebu ustanoviť jeho imanentné procesné špecifiká, najmä z dôvodu rýchlejšieho a pružnejšieho rozhodovania
o pomoci z fondov Európskej únie, ako aj z dôvodu odlišných základných princípov, ktoré
sú sledované správnym poriadkom, a ktoré neumožňujú plne zabezpečiť ochranu finančných záujmov Európskej únie, vylučuje pôsobnosť všeobecného predpisu o správnom konaní, okrem ustanovení § 9 až 13, § 15, § 20, § 24 a 25, § 27, § 40 všeobecného predpisu o správnom konaní. V odseku 2 sa vymedzujú základné zásady konania, ktoré uplatňujú konajúce orgány.
Zásada riadneho finančného hospodárenia patrí medzi základné rozpočtové zásady, ktoré predstavujú základnú podmienku pre zabezpečenie ochrany finančných prostriedkov Európskej únie. Žiadatelia sú povinní postupovať tak, aby sa rozpočtové prostriedky využívali v súlade
so zásadou riadneho finančného hospodárenia, t. j. aj so zásadami hospodárnosti, efektívnosti a účinnosti. V záujme zabezpečenia ochrany finančných záujmov Európskej únie sa zásada riadneho finančného hospodárenia využíva aj v konaní o priamych podporách.
Ďalšou zásadou, ktorá sa v konaní o priamych podporách využíva je zásada transparentnosti. Podstata zásady transparentnosti úzko súvisí s právom žiadateľa na informácie. Žiadatelia sú v priebehu konania informovaní o všetkých skutočnostiach, ktoré sú v rámci konania o priamych podporách dôležité.
Podstatou zásady nediskriminácie je zabezpečiť, aby v konaní o priamych podporách mal každý žiadateľ právo byť účastníkom konania o priamych podporách, a to bez ohľadu na právnu formu žiadateľa, či jeho finančné zázemie. Každý žiadateľ disponuje
vo vzťahu ku konajúcim orgánom rovnakými právami.
Zásada hospodárnosti a zásada účelnosti konania patria medzi zásady, ktorých podstatou je zabezpečenie priebehu konania o priamych podporách bez zbytočných prieťahov.
Podstatou zásady účelnosti je zabezpečiť účel konania o priamych podporách,
a to v prepojení so zásadou hospodárnosti tak, aby bol priebeh konania o priamych podporách,
čo najhospodárnejší nielen pre žiadateľa, ale aj pre konajúci orgán.
Podstatou zásady efektívnosti je zabezpečiť hospodárne a účelné konanie o priamych podporách s prihliadnutím na efektívne vynakladanie finančných prostriedkov Európskej únie. Prostredníctvom zásady účinnosti sa zabezpečuje, že konanie o priamych podporách je upravené tak, aby bol zabezpečený a umožnený výkon práv v zmysle legislatívy Európskej únie. Predstavuje dôležitú zásadu využívanú a dodržiavanú v konaní o priamych podporách, v ktorom sa postupuje v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, v súlade so zákonmi a všeobecne záväznými právnymi predpismi, ako aj s právom Európskej únie
a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná. V konaní o priamych podporách sa rozhoduje na základe spoľahlivo zisteného skutkového stavu bez dôvodných pochybností.
Prostredníctvom zásady zákazu konfliktu záujmov sa v konaní o priamych podporách zabezpečuje, aby zamestnanci konajúceho orgánu boli vylúčení z konania o priamych podporách, v prípade pochybností o ich nezaujatosti, či už zreteľom na ich pomer k veci, k žiadateľovi
alebo k jeho zástupcovi.
Ustanovuje sa, že v konaní o priamych podporách je konajúcim orgánom ministerstvo pôdohospodárstva a platobná agentúra. Návrh zákona ustanovuje konanie o priamych podporách ako neverejné okrem úkonov, ktorých povaha to neumožňuje.
V odseku 5 sa ustanovuje povinnosť pre štátne orgány, orgány územnej samosprávy
a osoby oznámiť na žiadosť konajúceho orgánu skutočnosti, ktoré majú význam pre konanie a rozhodnutie.
K § 24
Návrh zákona vymedzuje, že účastníkom konania o priamych podporách
je žiadateľ (fyzická osoba – nepodnikateľ, fyzická osoba – podnikateľ a právnická osoba). Vymedzenie pojmu žiadateľ je priamo viazané na právo Európskej únie.
K § 25
Návrh zákona v odsekoch 1 a 2 ustanovuje podmienky začatia konania a spôsoby podania.
Konanie o priamych podporách sa začína doručením žiadosti o priame podpory platobnej agentúre, a to na základe výzvy, ktorú platobná agentúra vyhlási.
Pokiaľ ide o odsek 2, nadväzuje navrhovaná úprava na platnú právnu úpravu elektronickej podoby výkonu verejnej moci. Zároveň sa ustanovujú náležitosti podania a postup v prípade vzniku pochybností o pravdivosti alebo úplnosti podania, prípadne jeho príloh. Ak vzniknú pochybnosti o pravdivosti podania alebo úplnosti podania alebo jeho príloh, konajúci orgán tieto pochybnosti oznámi žiadateľovi a vyzve ho, aby sa k nim vyjadril, pričom na vyjadrenie určí žiadateľovi primeranú lehotu, ktorá nesmie byť kratšia ako päť pracovných dní odo dňa doručenia oznámenia konajúceho orgánu. Konajúci orgán žiadateľa zároveň poučí, že v prípade neodstránenia pochybností alebo nedodržania určenej lehoty, konanie zastaví.
K § 26
Návrh zákona vymedzuje v odsekoch 1 až 3 priebeh konania s dôrazom na úkony zabezpečujúce priebeh konania, spôsob overenia oprávnenosti žiadosti o priame podpory,
a vykonávanie dôkazných prostriedkov.
Dôkazné bremeno bude na žiadateľoch, ktorí môžu na podporu svojich tvrdení použiť akékoľvek zákonné dôkazné prostriedky, napríklad predložiť listy vlastníctva, nájomné zmluvy, geometrické plány, znalecké posudky. Návrh zákona neumožňuje prihliadať na dôkazy, ktoré boli v prvostupňovom konaní predložené po uplynutí lehoty určenej konajúcim orgánom alebo osobitným predpisom.
O dôležitých úkonoch v konaní, najmä o vykonaných dôkazoch, o vyjadreniach konajúci orgán spíše protokol, správu alebo úradný záznam.
V odsekoch 6 až 9 sa ustanovuje, že konajúci orgán zisťuje, aké podmienky musia byť
v konaní o priamych podporách splnené na poskytnutie priamych podpôr na základe podanej žiadosti. Zároveň sa ustanovuje, že konajúci orgán rozhodne o schválení žiadosti o priame podpory, ktorá spĺňa podmienky ustanovené v európskej a slovenskej legislatíve do 13 mesiacov odo dňa doručenia žiadosti o priame podpory. V prípade, že žiadateľ nesplní niektorú z podmienok na poskytnutie priamych podpôr, konajúci orgán rozhodne o neschválení žiadosti o priame podpory.
V odsekoch 10 až 15 sa ustanovujú obligatórne obsahové a formálne náležitosti rozhodnutia vydaného v konaní o priamych podporách. Jedinou výnimkou je upustenie
od odôvodnenia podľa odseku 14. Písomné rozhodnutie obsahuje výrok, odôvodnenie a poučenie o opravnom prostriedku.
Pri rozhodnutí o schválení žiadosti o priame podpory sa popri všeobecných náležitostiach ustanovených pre rozhodnutie vydané v konaní o priamych podporách ustanovujú osobitné náležitosti. Písomné rozhodnutie o schválení žiadosti obsahuje vo výroku výšku schválených priamych podpôr. Písomné rozhodnutie o schválení žiadosti v odôvodnení obsahuje aj výpočet výšky schválených priamych podpôr.
K § 27
Návrh zákona v odsekoch 1 až 3 ustanovuje rozsah práva nahliadať do spisu.
K § 28 až 30
Ustanovuje sa postup v prípade, že žiadosť o poskytnutie priamej podpory na tú istú poľnohospodársku plochu podali viacerí žiadatelia. Zároveň sa vymedzuje postup v prípade preukázania, že právo užívania k ploche má len jeden žiadateľ.
Ustanovuje sa tiež postup v prípade, že žiadosť o priame podpory na tú istú poľnohospodársku plochu podali viacerí žiadatelia, a zároveň sa zistí, že právo užívania k ploche je sporné. Ustanovuje sa možnosť preskúmania rozhodnutia mimo odvolacieho konania,
ak sa v konaní pred súdom preukázalo, že jeden zo žiadateľov mal v čase rozhodnutia právo užívania k ploche, a zároveň sú zachované ustanovené lehoty. Návrh tiež ustanovuje, že v prípade úmrtia žiadateľa alebo jeho vyhlásenia za mŕtveho pred právoplatným rozhodnutím o žiadosti o poskytnutie priamej podpory, prechádza právo na poskytnutie podpory na osobu, ktorá
sa na základe písomnej dohody oprávnených dedičov zaviaže pokračovať v poľnohospodárskej činnosti.
K § 31
Ustanovujú sa podmienky prerušenia konania. Ustanovenie oprávňuje konajúci orgán prerušiť konanie o priamych podporách v prípade, že sa začalo konanie o predbežnej otázke alebo ak je potrebné posúdiť skutočnosti alebo získať informácie súvisiace s konaním. Konanie sa prerušuje dňom uvedeným v rozhodnutí o prerušení konania, pričom proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať odvolanie.
Len čo pominú dôvody, pre ktoré bolo prerušené konanie o priamych podporách, konajúci orgán pokračuje v konaní z vlastného podnetu. Význam inštitútu prerušenia konania spočíva predovšetkým v tom, že v čase prerušenia konania lehoty podľa tohto zákona neplynú.
K § 32
Ustanovujú sa podmienky zastavenia konania. V zmysle navrhovanej právnej úpravy inštitútu zastavenia konania je konajúci orgán povinný zastaviť konanie v prípade, ak nastane niektorá zo skutočností taxatívne vymenovaných v odseku 1 tohto ustanovenia,
a to v ktoromkoľvek štádiu konania.
K § 33
V odsekoch 1 a 2 sa upravuje problematika právoplatnosti a vykonateľnosti rozhodnutia vydaného v konaní o priamych podporách.
K § 34
Proti rozhodnutiu konajúceho orgánu vydanému podľa tohto zákona, okrem zákonom ustanovených prípadov, je možné sa odvolať. Žiadateľ sa môže odvolať, a to písomne v zákonom ustanovenej lehote, pokiaľ sa odvolania písomne alebo ústne do zápisnice nevzdal.
Odvolanie je riadny opravný prostriedok, o ktorom rozhoduje v rámci autoremedúry konajúci orgán, inak odvolací orgán.
Odvolanie môže podať žiadateľ písomne u konajúceho orgánu, ktorý rozhodnutie vydal. V prípade, že sa žiadateľ rozhodne podať odvolanie, môže tak urobiť do 15 pracovných dní odo dňa doručenia rozhodnutia. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, a dôvody odvolania môže žiadateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Ak žiadateľ v dôsledku nesprávneho poučenia alebo preto, že nebol poučený vôbec, podal opravný prostriedok po lehote, predpokladá sa, že ho podal včas, ak tak urobil najneskôr do jedného mesiaca odo dňa doručenia rozhodnutia.
Ustanovujú sa povinné obsahové náležitosti odvolania. Ustanovuje sa, že ak žiadateľ vezme odvolanie späť, nemôže už podať v tej istej veci nové odvolanie. Žiadateľ podáva oznámenie o späťvzatí odvolania písomne u konajúceho orgánu. Ak dôjde k späťvzatiu odvolania do rozhodnutia o odvolaní, konajúci orgán konanie o odvolaní zastaví. Ustanovuje
sa, že odvolanie nie je prípustné proti rozhodnutiu o zastavení konania, rozhodnutiu
o preskúmaní rozhodnutia mimo odvolacieho konania a proti rozhodnutiu, o ktorom to výslovne ustanovuje
Zároveň sa vymedzujú dôvody zamietnutia odvolania. Konajúci orgán odvolanie písomne zamietne, ak nie je podané oprávnenou osobou, ďalej v prípade, ak sa žiadateľ práva
na odvolanie vzdal písomne alebo ústne do zápisnice, ak je podané po určenej lehote,
pokiaľ odsek 4 neustanovuje inak, ak je odvolanie podané po späťvzatí, ak nie je podané písomne, ak neobsahuje týmto zákonom ustanovené náležitosti, ak smeruje len proti odôvodneniu rozhodnutia alebo z dôvodu neprípustnosti odvolania.
K § 35
Ustanovuje sa, že konajúci orgán, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal, môže o odvolaní rozhodnúť sám, a to v rámci autoremedúry, ak odvolaniu v plnom rozsahu vyhovie. V ostatných prípadoch bude mať podané odvolanie devolutívny účinok. Odvolacím orgánom je ministerstvo pôdohospodárstva. O odvolaní voči rozhodnutiu ministerstva pôdohospodárstva v prvom stupni rozhoduje štatutárny orgán ministerstva pôdohospodárstva na základe návrhu ním ustanovenej osobitnej komisie.
V odvolacom konaní sa neprihliada na neskôr predložené dôkazy, ktoré v prvostupňovom konaní neboli uplatnené v určenej lehote, hoci uplatnené mohli byť. Ak sú na to dôvody, odvolací orgán rozhodnutie zmení alebo zruší, inak odvolanie zamietne a rozhodnutie potvrdí. Odvolací orgán rozhodnutie zruší a vec vráti konajúcemu orgánu, ktorý ho vydal, na nové prejednanie a rozhodnutie, ak sú na to dôvody. Konajúci orgán je právnym názorom odvolacieho orgánu viazaný. Proti rozhodnutiu odvolacieho orgánu alebo štatutárneho orgánu ministerstva pôdohospodárstva o odvolaní sa nemožno ďalej odvolať.
K § 36
Právoplatné rozhodnutie možno preskúmať mimo odvolacieho konania, a to ex offo alebo na podnet platobnej agentúry alebo žiadateľa. Ustanovujú sa lehoty na preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania. Podnet na preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania sa podáva konajúcemu orgánu, ktorý rozhodnutie vydal, a to najneskôr do siedmich rokov odo dňa právoplatnosti napadnutého rozhodnutia. Orgán príslušný na preskúmanie rozhodnutia môže rozhodnutie zmeniť, zrušiť alebo zrušiť a vrátiť vec na ďalšie konanie, ak bolo vydané v rozpore so zákonom alebo s iným všeobecne záväzným právnym predpisom.
Orgán príslušný na preskúmanie rozhodnutia je povinný pri preskúmavaní právoplatného rozhodnutia vychádzať z právneho stavu a skutkových okolností v čase vydania pôvodného rozhodnutia. Orgán príslušný na preskúmanie rozhodnutia nemôže rozhodnutie zmeniť, zrušiť alebo zrušiť a vrátiť vec na ďalšie konanie, ak sa po jeho vydaní dodatočne zmenili rozhodujúce skutkové okolnosti, z ktorých pôvodné rozhodnutie vychádzalo. Podnetu na preskúmanie rozhodnutia môže v plnom rozsahu vyhovieť aj orgán, ktorý rozhodnutie vydal. Proti rozhodnutiu, ktorým sa rozhodnutie mimo odvolacieho konania zrušuje a vec sa vracia na ďalšie konanie alebo proti rozhodnutiu, ktorým sa zrušuje alebo mení rozhodnutie mimo odvolacieho konania, nemožno podať podnet na jeho preskúmanie mimo odvolacieho konania.
K § 37
Ustanovujú sa skutkové podstaty správnych deliktov a postup ukladania a výška sankcií.
Výšku pokuty určí platobná agentúra podľa závažnosti porušenia povinností. Predpisy Európskej únie priamo v niektorých odvetviach poľnohospodárstva ustanovujú poplatky napríklad za nadnormatívne zásoby.
K § 38
Upravuje sa postup ministerstva pôdohospodárstva a platobnej agentúry, ak sa zistí,
že žiadateľ umelo vytvoril podmienky na poskytnutie podpory. V prospech žiadateľa, ktorý umelo vytvoril podmienky, sa neposkytnú žiadne výhody.
K § 39
Ide o úpravu splnomocňovacieho ustanovenia. Ministerstvo pôdohospodárstva
sa splnomocňuje na vydanie všeobecne záväzného právneho predpisy, ktorým sa v rozsahu splnomocňovacieho ustanovenia vykonajú ustanovenia § 12 a 22.
K § 40
Určuje sa vzťah zákona k všeobecnému predpisu o správnom konaní.
K § 41
Vymedzujú sa prechodné ustanovenia vo vzťahu ku konaniam o poskytnutí priamych podpôr začatých do nadobudnutia účinnosti nového zákona, k rozhodnutiam, ktoré do tohto okamihu nadobudli právoplatnosť, ako aj osvedčeniam o odbornej spôsobilosti pôdohospodárskeho poradcu vydaným podľa doterajších predpisov. Osobitne dôležitým prechodným ustanovením je ustanovenie o Operačnom programe Rybné hospodárstvo
SR 2007 – 2013. Ministerstvo pôdohospodárstva je riadiacim orgánom pre Operačný program Rybné hospodárstvo SR 2007 – 2013 a vzťahujú sa naň povinnosti v zmysle nariadenia Rady (ES) č. 1198/2006 o Európskom fonde pre rybné hospodárstvo až do uplynutia trojročnej archivačnej doby v nadväznosti na prijatie listu k potvrdeniu ukončenia pomoci z Európskej komisie, a to v súlade s rozhodnutím Komisie č. C(2015) 6713 zo 6. októbra 2015,
ktorým sa mení rozhodnutie Komisie č. C(2013) 4879 o schválení usmernení k ukončeniu operačných programov prijatých na účely využívania pomoci z Európskeho fondu pre rybné hospodárstvo na programové obdobie (2007 – 2013).
K § 42
Ide o zrušovacie ustanovenie. Súčasne so zrušením zákona č. 543/2007 Z. z. o pôsobnosti orgánov štátnej správy pri poskytovaní podpory v pôdohospodárstve a rozvoji vidieka v znení neskorších predpisov sa zrušuje zákon č. 33/2013 Z. z. o podpore poľnohospodárskej prvovýroby v roku 2013, ktorý sa uplynutím času stal obsolétny.
K § 43
Dátum nadobudnutia účinnosti je určený tak, aby jeho adresáti mali dostatok času
na oboznámenie sa s novou právnou úpravou.
Bratislava 28. júna 2017
Robert Fico v. r.
predseda vlády
Slovenskej republiky
Gabriela Matečná v. r.
ministerka pôdohospodárstva
a rozvoja vidieka Slovenskej republiky