Štvrtok, 28. marec 2024 | meniny má Soňa , zajtra Miroslav
Deň učiteľov
Predplatné
Štvrtok, 28. marec 2024 | meniny má Soňa , zajtra Miroslav
Deň učiteľov
TlačPoštaZväčšiZmenši

279/2017 Z. z.

najpravo.sk • 28.11. 2017, 17:25

Dôvodová správa

Všeobecná časť

Ministerstvo financií Slovenskej republiky v spolupráci s Národnou bankou Slovenska na základe Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2017 vypracovalo návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (ďalej len „návrh zákona“).

Súčasná právna úprava vydávania hypotekárnych záložných listov (ďalej len „HZL“) ako zdroja financovania hypotekárnych úverov pochádza ešte z roku 1996 a hoci v čase svojho vzniku bola pomerne progresívna a odôvodnená v kontexte vznikajúceho hypotekárneho trhu v samostatnej Slovenskej republike na podporu bytovej výstavby v Slovenskej republike, v súčasnosti už do veľkej miery nevyhovuje rozvoju trhu s úvermi na bývanie, kapitálového trhu a stabilite financovania hypotekárnych bánk a nezodpovedá zmeneným ekonomickým a legislatívnym podmienkam v Slovenskej republike a Európskej únii.

                Cieľom návrhu zákona je vyriešiť výhrady a riziká, ktoré v posledných rokoch identifikovala Národná banka Slovenska, hypotekárne banky ako emitenti HZL, ratingové agentúry v procese prideľovania úverového hodnotenia existujúcim programom HZL a tiež potenciálni investori z radov súkromných aj medzinárodných finančných inštitúcií a taktiež reagovať na prebiehajúce aktivity na európskej úrovni smerujúce k definovaniu harmonizovaných štandardov kvality pre kryté dlhopisy, potrebu podporiť dlhodobé financovanie v slovenskom bankovom sektore a prípravu na nové kvalitatívne požiadavky likvidity. Uvedený cieľ je možné dosiahnuť komplexnou revíziou v oblasti doterajšieho financovania hypotekárneho bankovníctva prostredníctvom vydávania HZL, smerujúcou k ich nahradeniu krytými dlhopismi, ktorých celková hodnota bude krytá podkladovými aktívami, ktorými sú všetky hypotekárne úvery.

                Navrhované zmeny budú mať za cieľ modernizovať existujúcu úpravu a napomôcť stabilite financovania bánk, prispieť k rozvoju slovenského kapitálového trhu a posilniť ochranu a právnu istotu investorov.

                Zmeny majú smerovať k tomu, aby kryté dlhopisy boli:

                finančným nástrojom vyhovujúcim európskym štandardom a požiadavkám trhu,

                kvalitné a obchodovateľné na finančnom trhu,

                zaujímavou investičnou príležitosťou pre investorov aj mimo bankového sektora a zo zahraničia,

                s vysokou kreditnou a likvidnou kvalitou na trhoch aj v čase stresu,

                vhodným a efektívnym zdrojom dlhodobého financovania podporujúcim obchodný model a stabilitu banky.

                Naplnenie uvedeného cieľa si vyžiadalo úpravu (novelizáciu) aj ďalších právnych predpisov:

                Zákona č. 530/1990 Zb. o dlhopisoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov,

                Zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov,

                Zákona č. 90/2016 Z. z. o úveroch na bývanie a o zmene a doplnení niektorých zákonov,

                Ďalšie zákony, ktoré obsahujú pojem „hypotekárny záložný list“, ktorý už právny poriadok po skončení prechodného obdobia nebude obsahovať a bude nahradený pojmom „krytý dlhopis“.

                V návrhu zákona sú v niektorých bodoch čl. I a XV zapracované zmeny súvisiace so zmenou systému podpory hypotekárnych úverov pre mladých, ktorej cieľom je zjednodušenie a zníženie administrácie poskytovania štátnej podpory k hypotekárnym úverom pre mladých. Navrhuje sa, aby táto podpora bola vo forme odpočítateľnej položky z dane pre mladých poberateľov hypotekárneho úveru (podobný princíp ako pri daňovom bonuse). Navrhovaná zmena bude platiť od roku 2018, tzn. že prvýkrát sa nový systém podpory uplatní za zdaňovacie obdobie roka 2018. Z hľadiska právnej istoty sa nový systém podpory vo forme daňového bonusu na zaplatené úroky bude vzťahovať len na nové zmluvy, t.j. na zmluvy uzatvorené po účinnosti novely zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmu v znení neskorších predpisov. To znamená, že po účinnosti tejto novely by mali existovať dva systémy podpory hypoték pre mladých – dobeh súčasného štátneho príspevku pre mladých a postupný nábeh plánovaného daňového bonusu.

                Súčasťou návrhu zákona je aj novela zákona č. 747/2004 Z. z. o dohľade nad finančným trhom a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o dohľade“), ktorej primárnym účelom je zabezpečenie legislatívneho rámca implementujúceho v slovenskom právnom poriadku budúce intervenčné právomoci, ktoré Národná banka Slovenska nadobudne odo dňa:

-              1. januára 2018 podľa článku 17 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1286/2014 z 26. novembra 2014 o dokumentoch s kľúčovými informáciami pre štrukturalizované retailové investičné produkty a investičné produkty založené na poistení (PRIIP) (Ú. v. EÚ L 352, 9. 12. 2014) v platnom znení,

-              3. januára 2018 podľa článku 42 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 600/2014 z 15. mája 2014 o trhoch s finančnými nástrojmi, ktorým sa mení nariadenie (EÚ) č. 648/2012 (MiFIR) (Ú. v. EÚ L 173, 12. 6. 2014) v platnom znení.

                S cieľom vytvoriť legislatívne predpoklady na komplexnú implementáciu vyššie spomínaného nariadenia PRIIP sa návrhom novely zákona o dohľade zároveň v SR zabezpečuje splnenie úlohy členských štátov EÚ (vyplývajúcej z jeho článku 22 ods. 1) stanoviť pravidlá, ktorými sa zavádzajú vhodné správne sankcie a opatrenia uplatniteľné v situáciách porušenia tohto nariadenia.

                Návrhom novely zákona o dohľade sa sleduje aj zámer zdokonaliť legislatívny rámec pre spravodlivejšie nastavenie ročných príspevkov dohliadaných subjektov podľa § 40 zákona o dohľade a v tomto smere spravodlivejšieho prerozdelenia súvisiaceho finančného zaťaženia medzi príslušné dohliadané subjekty finančného trhu. Pri predmetnej úprave návrh zohľadňuje povahu, resp. špecifické znaky činnosti prispievateľov, ako aj rozsah a náročnosť výkonu dohľadu nad nimi.

Okrem vyššie uvedeného návrh novely zákona o dohľade reaguje taktiež na potrebu úpravy, resp. precizovania príslušných ustanovení predmetného zákona, týkajúcich sa najmä konania pred Národnou bankou Slovenska a jej výkonu dohľadu nad finančným trhom, a to na základe poznatkov z praxe pri dohľade a aj v kontexte s aktualizovanou súvisiacou legislatívou.

                Spotrebiteľské úvery tvoria významný podiel na celkovom poskytovaní úverov v rámci ekonomiky Slovenskej republiky. V súčasnosti neexistuje legislatívne zakotvenie povinnosti overovania príjmov spotrebiteľov prostredníctvom Sociálnej poisťovne. Doposiaľ prebiehalo overovanie iba dobrovoľne na základe zmlúv medzi veriteľmi a Sociálnou poisťovňou, ktoré mali uzatvorené banky a v poslednom roku sa zapojili aj niektoré nebankové subjekty. Overovanie informácií o príjme je nevyhnutné pre správne posúdenie schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver a ochráni aj samotného spotrebiteľa pred úverom, ktorý by nebol schopný splácať.

                Informačný tok medzi Sociálnou poisťovňou a veriteľmi bude prebiehať prostredníctvom registrov údajov o spotrebiteľských úveroch. Uvedený spôsob sa zvolil z dôvodu, že ide o doplnenie už existujúcej výmeny informácií. Cieľom je zabezpečenie zo strany veriteľa čo najlepšieho zistenia finančnej situácie spotrebiteľa a jeho možnosti splácať spotrebiteľský úver.

                Návrh zákona upravujúci zákon o spotrebiteľských úveroch zohľadňuje závery Rozsudku Súdneho dvora Európskej únie z 9. novembra 2016 vo veci C-42/15 Home Credit Slovakia, a.s./Klára Bíróová a v nadväznosti naň upravuje náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere a upravuje okolnosti, za ktorých sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov.

                Prijatie navrhovaného zákona bude mať pozitívny vplyv na rozpočet verejnej správy. Návrh zákona bude mať pozitívne a negatívne vplyvy na podnikateľské prostredie. Návrh zákona nemá sociálne vplyvy, vplyvy na služby verejnej správy pre občana a tiež nemá vplyvy na životné prostredie a informatizáciu spoločnosti.

                Podľa čl. 16 ods. 1 Legislatívnych pravidiel vlády Slovenskej republiky a podľa rozhodnutia Rady o poradení sa s Európskou centrálnou bankou vnútroštátnymi orgánmi o návrhu právnych predpisov (98/415/ES) (Mimoriadne vydanie Ú. V. EÚ, kap. 01/zv. 01) bude návrh zákona predložený na vnútrokomunitárne pripomienkové konanie Európskej centrálnej banke.

                Predložený návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, nálezmi Ústavného súdu, inými zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi Slovenskej republiky, s právom Európskej únie a s medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná.

                Účinnosť zákona sa navrhuje od 15. decembra 2017 okrem ustanovení čl. I bodov 1 až 32, bodu 33 [§ 67 až 75 a § 77 až 80], bodov 34 až 39, čl. II až V, čl. VII až IX, čl. X bodov 52 až 59, čl. XI, čl. XII bodu 1 [§ 1 ods. 3 písm. a)] a bodu 39 [§ 11 ods. 4], čl. XIII a XIV a čl. XV bodov 1 až 3 [§ 1 ods. 2 písm. a), § 1 ods. 6 a 7], bodov 5 a 6 [§ 7 ods. 5 a § 7 ods. 7], bodu 17 [§ 8 ods. 34 písm. e)], bodu 20 [§ 13 ods. 19], bodu 21 [§ 15 ods. 4] a bodov 23 až 25 [§ 26a, § 28b a príloha č. 4], ktoré nadobúdajú účinnosť 1. januára 2018, okrem čl. VI bodu 6 [§ 293dw], ktorý nadobúda účinnosť 30. apríla 2018, okrem čl. VI bodov 1 až 5, čl. XII bodov 2 až 4, 6 až 38, 40 až 48 a čl. XV bodov 7 až 16, 18, 19 a 22, ktoré nadobúdajú účinnosť 1. mája 2018, okrem čl. XII bodu 5 [§ 4 ods. 15] a čl. XV bodu 4 [§ 5 ods. 7 písm. o)], ktoré nadobúdajú účinnosť 1. júla 2018, okrem čl. I bodu 33 [§ 76], ktorý nadobúda účinnosť 1. januára 2019. Účinnosť predkladaného zákona sa navrhuje s dostatočne dlhou legisvakanciou.

                Návrh zákona bol schválený vládou Slovenskej republiky dňa 16. augusta 2017.

B. Osobitná časť

 

 

K čl. I

 

K bodu 1

Navrhovaným ustanovením v § 2 ods. 2 sa vypúšťajú ustanovenia o hypotekárnych obchodoch z dôvodu nového konceptu spojeného s vydávaním krytých dlhopisov, ktoré nahradia koncept vydávania hypotekárnych záložných listov. V novom režime bude oprávnená vydávať kryté dlhopisy len banka so sídlom v Slovenskej republike a to na základe predchádzajúceho súhlasu.

 

K bodu 2

Nanovo je definovaný hypotekárny úver z dôvodu jeho zachovania v právnom poriadku Slovenskej republiky pre účely označenia tohto typu úveru, ktorý sa zaužíval. Ruší sa však povinnosť jeho financovania prostredníctvom vydávania a predaja hypotekárnych záložných listov (resp. krytých dlhopisov).

 

K bodu 3

Navrhovanou zmenou v § 7 ods. 1 sa ruší doterajší mechanizmus na udeľovania bankového povolenia na vykonávanie hypotekárnych obchodov. Dôvodom navrhovanej zmeny je nahradenie doterajšieho mechanizmu udeľovania povolenia na vykonávanie hypotekárnych obchodov, udelením predchádzajúceho súhlasu na vydávanie krytých dlhopisov. Ide o legislatívno-technickú zmenu.

 

K bodu 4

Uvedenou zmenou v § 7 ods. 2 písm. a) sa vypúšťa podmienka na udelenie povolenia na vykonávanie hypotekárnych obchodov, ktorá spočívala v peňažnom vklade do základného imania banky vo výške najmenej 33 200 000 eur. Táto podmienka sa v spojitosti s novým konceptom vydávania krytých dlhopisov nevyžaduje. Ide o legislatívno-technickú zmenu.

 

K bodu 5

V ustanovení § 7 ods. 9 písm. a) sa zo splnomocňovacieho ustanovenia na vydanie opatrenia o udelení bankového povolenia vypúšťa žiadosť banky na vykonávanie hypotekárnych obchodov z dôvodu zavedenia nového konceptu spojeného s vydávaním krytých dlhopisov. Z predmetného opatrenia Národnej banky Slovenska (č. 16/2011), ktoré je vydané podľa tohto splnomocňovacieho ustanovenia (§ 7 ods. 9 a § 8 ods. 10), bude vypustená časť (§ 4 opatrenia) o udelení povolenia na vykonávanie hypotekárnych obchodov.

 

K bodu 6

Ide o legislatívno-technickú zmenu (prečíslovanie vnútorných odkazov) z dôvodu vypustenia § 8 ods. 9.

 

K bodu 7

Navrhovaným ustanovením sa vypúšťa ustanovenie § 8 ods. 9 z dôvodu jednoznačného určenia okruhu subjektov, ktoré môžu vydávať kryté dlhopisy. Medzi takého subjekty bude patriť len banka. Bankou sa rozumie banka podľa § 2 ods. 1. Takáto koncepcia je v súlade s prevládajúcim prístupom v právnych úpravách v iných členských štátoch (napr. ČR, Nemecko) a nie je v rozpore so základnými princípmi európskeho práva, nakoľko obmedzenie takejto činnosti pre zahraničné banky, resp. ich pobočky je možné odôvodniť neexistenciou harmonizácie v oblasti konkurzného práva, ktoré je kľúčové pre spôsob uspokojenia majiteľov krytých dlhopisov v prípade, že banka, ktorá emitovala tieto kryté dlhopisy, skončí v úpadku. Keďže konkurzné konanie pobočky zahraničnej banky sa riadi právom štátu, v ktorom má zahraničná banka svoje hlavné sídlo, uspokojenie týchto pohľadávok v takomto konkurznom konaní v rozsahu požadovanom týmto zákonom nie je možné garantovať.

 

K bodu 8

V § 8 ods. 9 písm. a) zo splnomocňovacieho ustanovenia na vydanie opatrenia o udelení bankového povolenia vypúšťa žiadosť banky na vykonávanie hypotekárnych obchodov z dôvodu zavedenia nového konceptu spojeného s vydávaním krytých dlhopisov. Z predmetného opatrenia Národnej banky Slovenska (č. 16/2011), ktoré je vydané podľa tohto splnomocňovacieho ustanovenia (§ 7 ods. 9 a § 8 ods. 10), bude vypustená časť (§ 4 opatrenia) o udelení povolenia na vykonávanie hypotekárnych obchodoch.

 

K bodu 9

Uvedenou zmenou v § 11 ods. 1 a 2 a v § 13 ods. 5 sa z dôvodu vypustenia hypotekárnych obchodov uvedených v § 2 ods. 2 písm. m) doterajšia banková činnosť podľa § 2 ods. 2 písmeno „n) funkciu depozitára podľa osobitného predpisu,“ presúva do § 2 ods. 2 písm. m). Ide o legislatívno-technickú zmenu.

 

K bodu 10

Navrhovanou zmenou v § 11 ods. 6 sa z dôvodu vypustenia hypotekárnych obchodov uvedených v § 2 ods. 2 písm. m) doterajšia banková činnosť podľa § 2 ods. 2 písmeno „n) funkciu depozitára podľa osobitného predpisu,“ presúva do § 2 ods. 2 písm. m). Ide o legislatívno-technickú zmenu.

 

K bodu 11

V § 23b ods. 1 písm. d) a e) sa navrhuje spresnenie predmetných ustanovení za účelom zosúladenia sa s článkom 94 ods. 1 písm. l) ii) smernice Európskeho parlamentu a Rady 2013/36/EÚ z 26. júna 2013 o prístupe k činnosti úverových inštitúcií a prudenciálnom dohľade nad úverovými inštitúciami a investičnými spoločnosťami, o zmene smernice 2002/87/ES a o zrušení smerníc 2006/48/ES a 2006/49/ES (Ú. v. EÚ L 176, 27.6.2013) v platnom znení.

 

K bodu 12

V § 28 ods. 1 sa navrhuje doplnenie písmena f), ktorého predmetom je udelenie predchádzajúceho súhlasu Národnou bankou Slovenska na vykonávanie činností súvisiacich s krytými dlhopismi pre banku. Ide o nahradenie mechanizmu udeľovania bankového povolenia na vykonávanie hypotekárnych obchodov Národnou bankou Slovenska, mechanizmom udeľovania predchádzajúceho súhlasu na vykonávanie činností súvisiacich s krytými dlhopismi Národnou bankou Slovenska.

 

V § 28 sa tiež navrhuje doplnenie písmena g), ktorého predmetom je udelenie predchádzajúceho súhlasu Národnou bankou Slovenska na prevod programu krytých dlhopisov v prípade, keď má banka záujem ukončiť svoju činnosť v oblasti krytých dlhopisov a previesť celý program krytých dlhopisov (ako súbor práv a záväzkov spojených s krytými dlhopismi) na nového nadobúdateľa, ktorým môže byť len banka. Iným prípadom prevodu programu krytých dlhopisov bude situácia, ak sa banka, ktorá je emitentom krytých dlhopisov, dostane do finančných ťažkostí (nútená správa, rezolučné konanie, konkurzné konanie) a bude v záujme banky, majiteľov krytých dlhopisov, ako aj dlžníkov hypotekárnych úverov, aby došlo k prevodu programu krytých dlhopisov na tretiu osobu za primeranú cenu.

 

O udelenie predchádzajúcich súhlasov podľa § 28 ods. 1 písmeno f) a g) v prípade záujmu banky bude potrebné požiadať na základe predloženej žiadosti Národnej banke Slovenska. K náležitosti žiadosti, ako aj podrobnejšie podmienky potrebné na udeľovanie predchádzajúceho súhlasu podľa § 28 ods. 1 písmena f) a g) budú upravené opatrením Národnej banky Slovenska (§ 28 ods. 24).

 

 

K bodu 13

Uvedeným ustanovením sa zabezpečuje postup pri prevode programu krytých dlhopisov, pričom na takúto situáciu sa vzťahujú ustanovenia osobitných predpisov o predaji podniku alebo jeho časti, pričom sú vylúčené problematické časti tohto postupu – napr. prevod časti osobnej zložky podnikania ap.

 

K bodu 14

Dôvodom navrhovanej zmeny v 28 ods. 6 je to, aby v prípade, že sa program krytých dlhopisov prevádza po častiach, došlo k prevodu celého programu krytých dlhopisov. Zároveň sa špecifikuje subjekt (banka), ktorý podáva žiadosť o udelenie predchádzajúceho súhlasu podľa § 28 ods. 1 písmeno f) a g).

 

K bodu 15

Legislatívno-technická zmena z dôvodu doplnenia § 28 ods. 1 písm. f) a g).

 

K bodu 16

Navrhovanou zmenou v § 28 ods. 12 sa spresňuje definícia  tým, že sa predmetné ustanovenie rozširuje aj o také konania, ktoré nie sú pokryté aktuálnym znením definície konania v zhode. Dňa 5. mája 2017 bolo vydané spoločné usmernenie Európskeho orgánu dohľadu pre bankovníctvo (EBA),Európskeho orgánu pre cenné papiere (ESMA) a Európskeho orgánu pre poisťovníctvo a dôchodkové poistenie zamestnancov (EIOPA) o obozretnom posudzovaní nadobudnutí a zvyšovaní kvalifikovaných účastí vo finančnom sektore (JC/GL/2017/27), ktoré sa Slovenska republika zaviazala uplatniť v celom rozsahu, čím sa zabezpečí plný súlad s týmto usmernením. Navrhovaným spresnením definície konania v zhode sa zabezpečí pokrytie aj akých konaní ako sú napríklad uvedené konania v hlave II kapitole 1 časti 4.6 písmeno b) bod 2 a 4 vyššie uvedeného usmernenia ako aj zabezpečenie porovnateľného posudzovania konania v zhode s ostatnými členskými krajinami v Európskej únii.

 

K bodu 17

V § 33m písmeno b) sa navrhuje zmena spojená so zmenou konceptu hypotekárneho bankovníctva, ktorý sa nahrádza novým konceptom vydávania krytých dlhopisov. V predmetnom ustanovení, ktoré je transpozíciou článku 124 ods. 2 nariadenia č. 575/2013 sa zosúlaďujú pojmy. Ide o legislatívno-technickú zmenu.

 

K bodu 18

V § 35 ods. 4 písmeno k) sa navrhuje zmena z dôvodu zmeny konceptu hypotekárneho bankovníctva na nový koncept vydávania krytých dlhopisov. Ide o legislatívno-technickú zmenu.

 

K bodu 19

V § 35 ods. 5 písmeno k) sa navrhuje zmena z dôvodu zmeny konceptu hypotekárneho bankovníctva na nový koncept vydávania krytých dlhopisov, ktoré môže vydávať len banka. Z tohto dôvodu je nutné v § 35 ods. 5 písm. k) vypustiť. Ide o legislatívno-technickú zmenu.

 

K bodu 20

V § 37 ods. 9 sa v súvislosti s programom krytých dlhopisov zavádza zverejňovacia povinnosť pre banku. Dôvodom navrhovanej zmeny je to, aby banka transparentným spôsobom (prostredníctvom webového sídla) informovala verejnosť v spojitosti s vydávaním krytých dlhopisov. Uvedená zverejňovacia povinnosť je jednou z požiadaviek, ktorú musí spĺňať krytý dlhopis na to, aby v portfóliách bánk, ktoré ho nakúpia mohol byť považovaný za expozíciu so zvýhodnenou rizikovou váhou (článok 129 ods. 6 nariadenia CRR). Podrobnosti o zverejňovaných informáciách bližšie určí opatrenie Národnej banky Slovenska.

 

K bodu 21

Navrhovaná zmena v § 38 ods. 1 vyplýva z nariadenia Európskej centrálnej banky (EÚ) 2016/867 z 18. mája 2016 o zbere podrobných údajov o úveroch a kreditnom riziku („nariadenie“), ktoré má za cieľ zabezpečiť vytvorenie národných súborov podrobných údajov o úveroch prevádzkovanými všetkými centrálnymi bankami Eurosystému v súlade so spoločnými minimálnymi štandardami a vytvorenie spoločnej databázy podrobných analytických údajov o úveroch („Anacredit“), ktoré si budú členovia Eurosystému vzájomne zdieľať. V Slovenskej republike sa požiadavky vyplývajúce z Anacreditu implementujú do informačného systému registra bankových úverov a záruk vedeného Národnou bankou Slovenska.

V § 38 ods. 1 sa rozširuje okruh osôb vyplývajúcich z nariadenia o ktorých sa budú poskytovať údaje do registra bankových úverov a záruk. Ide o jedenásť protistrán medzi ktoré patrí: spravodajská jednotka, pozorovacia jednotka, veriteľ, dlžník – všetky nástroje, ktoré vznikli pred 1. septembrom 2018, dlžník – aspoň jeden nástroj vznikol 1. septembra 2018 alebo neskôr, poskytovateľ zabezpečenia, ústredie podniku, bezprostredná materská spoločnosť, najvyššie postavená materská spoločnosť dlžníka, pôvodca a obsluhovateľ. Údaje, ktoré sa budú poskytovať o osobách podľa nariadenia do registra bankových úverov a záruk sa uvádzajú spolu s vysvetlivkami v prílohách I. až V. nariadenia.

 

K bodu 22

Navrhovaným ustanovením sa v § 38 ods. 5 rozširuje okruh osôb a subjektov o Európsku centrálnu banku, ktorej môže Národná banka Slovenska poskytnúť údaje z registra bankových úverov a záruk aj bez súhlasu klienta za účelom splnenia si povinnosti, ktoré jej vyplývajú z nariadenia. Ide o novelizačný bod súvisiaci so zmenami uvedenými v odseku 1.

 

K bodu 23 a 24

Navrhovaným ustanovením sa z § 38 ods. 8  vypúšťajú zo splnomocňovacieho ustanovenia technické zabezpečenie ochrany poskytovaných zdrojov , a to z toho dôvodu, že uvedené zabezpečenie bude súčasťou prevádzkového poriadku k registru.

Navrhovaným ustanovením sa dopĺňa nový odsek 9, na základe ktorého Národná banka Slovenska vydá prevádzkový poriadok k registru, ktorý bude upravovať technickú stránku registra. Dôvodom navrhovanej zmeny je zjednotenie úpravy technického zabezpečenia k registru, ktorá bola doteraz upravená dvomi predpismi, a to prevádzkovým poriadkom a opatrením Národnej banky Slovenska.  Nakoľko sa vyžaduje aby register spĺňal požiadavky v zmysle európskej legislatívy bolo nevyhnutné zjednotiť úpravu registra  z technickej stránky ako aj zabezpečiť záväznosť prevádzkového poriadku.

 

K bodu 25

Cieľom zmeny v ustanovení § 40 ods. 4 je, že za audítora banky, ktorá emituje kryté dlhopisy, nemožno vybrať správca programu krytých dlhopisov, ktorý má k banke osobitný vzťah podľa § 35 ods. 4 písm. k).

 

K bodu 26

V § 50 ods. 1 sa navrhuje doplnenie sankčných možností Národnej banky Slovenska o možnosť uloženia povinnosti banke, ktorá je emitentom krytých dlhopisov, previesť program krytých dlhopisov.

 

K bodu 27

V § 50 ods. 2 sa doplňuje okruh osôb, ktoré možno sankcionovať podľa uvedeného ustanovenia, o správcu programu krytých dlhopisov a jeho zástupcu.

 

K bodom 28 a 29

Ide o opravu zjavnej chyby.

 

K bodu 30

Doplnením nového písmena e) v § 53 ods. 2 sa rozširuje účel nútenej správy o ochranu majiteľov krytých dlhopisov vydaných bankou pred vznikom škody alebo narastaním škody.

 

K bodu 31

K § 55 ods. 8 až 10

Navrhovaným ustanovením sa rozširujú povinnosti správcu nútenej správy, ak je banka, ktorá je emitentom krytých dlhopisov, v nútenej správe, aby z vlastného podnetu a v súčinnosti so správcom programu krytých dlhopisov za stanovených podmienok previedol program krytých dlhopisov na banku alebo viaceré banky tak, aby bol vždy prevedený celý program krytých dlhopisov za primeranú cenu do jedného roka odo dňa oznámenia takéhoto zámeru previesť program krytých dlhopisov. Uvedená možnosť sa zavádza v záujme ochrany majiteľov krytých dlhopisov, nakoľko je možné predpokladať, že banka, ktorá je emitentom krytých dlhopisov, v nútenej správe nebude môcť vydať nové kryté dlhopisy, z výnosov z predaja ktorých by splácala svoje existujúce záväzky z vydaných krytých dlhopisov. V takých prípadoch je obvykle najvýhodnejšie za primeranú cenu previesť program krytých dlhopisov na nového nadobúdateľa alebo viacerých nadobúdateľov, čo sa týmto ustanovením umožňuje, resp. nariaďuje. Primeraná cena bude stanovená v závislosti od aktuálnej hodnoty aktív a iných majetkových hodnôt v krycom súbore, ako aj ostatných okolností na relevantnom trhu v danom čase prevodu. Zároveň sa v ustanoveniach § 55 ods. 9 a 10 riešia situácie, ak sa nepodarí v rámci nútenej správy previesť program krytých dlhopisov na banku.

 

K bodom 32 a 33

K § 67

Navrhované ustanovenie definuje krytý dlhopis ako zabezpečený dlhopis podľa zákona o dlhopisoch, ktorý môže emitovať len banka a ktorý spĺňa týmto zákonom stanovené podmienky. Ustanovuje ďalej stanovuje presný rozsah záväzkov z krytého dlhopisu, ktoré sú zabezpečené tzv. krycím súborom. Ďalej ustanovuje dozor nad vydávaním a správou krytého dlhopisu, ktorý bude vykonávať správca programu krytých dlhopisov a Národná banka Slovenska. Definuje sa program krytých dlhopisov, ako aj jeho časť a ustanovuje sa, že majiteľom krytých dlhopisov patrí prednostné zabezpečovacie právo k aktívam a iným majetkovým hodnotám tvoriacim krycí súbor, a to z dôvodu, aby majitelia krytých dlhopisov mali takto prednostne zabezpečené svoje pohľadávky voči banke, ktorá je emitentom krytých dlhopisov, – t.j. aby boli uspokojení v prvom rade. Taktiež sa ustanovuje postup na plnenie záväzkov z programu krytých dlhopisov na obdobie jedného roka po tom, ako banka, ktorá je emitentom krytých dlhopisov, oznámi Národnej banke Slovenska zámer uskutočniť prevod programu krytých dlhopisov a uzatvorí zmluvu o takomto prevode v prípade nútenej správy, rezolučného konania alebo konkurzného konania vzťahujúceho sa na banku, ktorá je emitentom krytých dlhopisov (predĺženie splatnosti záväzkov z krytých dlhopisov označovaný ako tzv. „soft bullet structure“), ako aj termín a spôsob ukončenia predĺženia splatnosti záväzkov z krytých dlhopisov.

 

K § 68

V § 68 sa ustanovuje krycí súbor ako súhrn základných aktív, doplňujúcich aktív, zabezpečovacích derivátov a likvidných aktív, ktoré sa stávajú jeho súčasťou zápisom do registra krycích dlhopisov. Taktiež sa vymedzuje použitie krycieho súboru, špecifikuje sa rozsah záväzkov, ktoré kryje krycí súbor. V odseku 6 sa zavádza, že exekúcii podľa Exekučného poriadku nepodliehajú pohľadávky banky, ktorá je emitentom krytých dlhopisov, ktoré sú zapísané v registri krytých dlhopisov a spĺňajú požiadavky podľa tohto zákona.

 

 

K § 69

V § 69 sa definuje ukazovateľ krytia ako pomer hodnoty krycieho súboru a súčtu hodnôt záväzkov banky, ktorá je emitentom krytých dlhopisov, voči majiteľom krytých dlhopisov. Banka, ktorá je emitentom krytých dlhopisov, vypočítava ukazovateľ krytia k poslednému dňu príslušného mesiaca a jeho hodnotu musí táto banka priebežne udržiavať na úrovni najmenej 105 %. Tým však nie je vylúčená možnosť tejto banky stanoviť si vyššiu mieru tzv. dobrovoľného prezabezpečenia (s cieľom napr. získať lepší rating, resp. lacnejší zdroj financovania). Ak však banka, ktorá je emitentom krytých dlhopisov, určí vyšší ukazovateľ krytia ako je uvedený v odseku 2, táto banka je z hľadiska ochrany investorov v takomto prípade povinná udržiavať takýto vyšší ukazovateľ krytia až do úplného splatenia príslušnej emisie krytých dlhopisov pre celý príslušný program krytých dlhopisov. Ak banka, ktorá je emitentom krytých dlhopisov, určí viaceré vyššie ukazovatele krytia pre navzájom rozdielne emisie, tak táto banka je povinná udržiavať najvyšší ukazovateľ krytia pre celý príslušný program krytých dlhopisov až do úplného splatenia emisie krytých dlhopisov s najvyšším ukazovateľom krytia, pričom v tomu zodpovedajúcom rozsahu je tiež povinná bezodkladne doplniť a priebežne dopĺňať krycí súbor.

 

K § 70

Ustanovením § 70 sa vymedzujú základné aktíva tvoriace krycí súbor, ktorými sú pohľadávky banky, ktorá je emitentom krytých dlhopisov, z poskytnutých hypotekárnych úverov, ktorých lehota splatnosti je najviac 30 rokov, vrátane záložných práv k tuzemským nehnuteľnostiam slúžiace na zabezpečenie týchto pohľadávok.

Tieto základné aktíva musia tvoriť najmenej 90 % celkovej hodnoty krycieho súboru. Ďalej sa upravujú prípady, kedy banka, ktorá je emitentom krytých dlhopisov, musí z krycieho súboru vyradiť základné aktívum a z registra krytých dlhopisov vymazať pohľadávku alebo časť pohľadávky, pri ktorých je dlžník považovaný za zlyhaného podľa osobitného predpisu.

Zároveň sa zakazuje, aby banka, ktorá je emitentom krytých dlhopisov, alebo jej právny nástupca mohli vynucovať predčasné splatenie poskytnutých úverov na bývanie (zosplatniť hypotekárne úvery), to platí aj pri zrušení a likvidácii takejto banky alebo jej právnych nástupcov, čím sa zachováva ochrana dlžníkov banky, ktorá je emitentom krytých dlhopisov, zo zmlúv o hypotekárnych úveroch tak, ako tomu bolo aj doteraz v prípade dlžníkov zo zmlúv o hypotekárnom úvere v prípade hypotekárnej banky. Tento zákaz zosplatnenia hypotekárnych úverov neplatí len pri riešení krízovej situácie banky, ktorá je emitentom krytých dlhopisov, podľa osobitných predpisov upravujúcich riešenie krízových situácií na finančnom trhu, ani pri speňažovaní konkurznej podstaty banky, ktorá je emitentom krytých dlhopisov, až po ukončení prevádzkovania podniku konkurzným správcom podľa osobitného predpisu, ak speňaženie pohľadávok z hypotekárnych úverov podľa odseku 1 nemožno dosiahnuť pred ukončením prevádzkovania podniku banky, ktorá je emitentom krytých dlhopisov.

 

K § 71

Ustanovením § 71 sa stanovujú požiadavky na nehnuteľnosti zabezpečujúce základné aktíva. Musí ísť o tuzemskú nehnuteľnosť, ktorá je svojou povahou určená na bývanie. Zároveň sa ustanovuje ukazovateľ LTV (tzv. loan-to-value) vo výške 80% ako maximálneho pomeru výšky poskytnutého hypotekárneho úveru k hodnote založenej nehnuteľnosti. Hypotekárny úver s vyššou mierou LTV nemôže byť zapísaný do registra krytých dlhopisov ako súčasť krycieho súboru. Ak však v prípade trvania hypotekárneho úveru dôjde k zmene hodnoty nehnuteľnosti tak, že tento pomer bude prekročený (nie však viac ako do výšky 100%), takýto hypotekárny úver sa automaticky z krycieho súboru nevyraďuje, ale započítava sa len do výšky 80% hodnoty založenej nehnuteľnosti (tzv. soft approach). V prípade poklesu hodnoty nehnuteľnosti pod aktuálnu výšku nesplateného úveru, je banka, ktorá je emitentom krytých dlhopisov, povinná takýto hypotekárny úver z krycieho súboru vyradiť.

 

K § 72 až 73

Ustanoveniami § 72 až 73 sa vymedzujú ďalšie aktíva a iné majetkové hodnoty, ktoré sú doplňujúcimi časťami krycieho súboru, podmienky za ktorých ho tvoria a rozsah, v akom sa podieľajú na celkovej hodnote krycieho súboru.

 

K § 74

Ustanovenie § 74 stanovuje povinnosť banky, ktorá je emitentom krytých dlhopisov, riadiť svoju likviditu tak, aby bola spôsobilá splácať svoje záväzky z krytých dlhopisov počas obdobia nasledujúcich 180 dní v rozsahu tam stanoveným. S cieľom predídenia uloženia dvojitej záťaže pre banky, ktoré sú emitentmi krytých dlhopisov, sa zároveň sa ustanovuje, že likvidné aktíva určené na splnenie povinnosti podľa tohto ustanovenia sa môžu započítať na splnenie povinností podľa ustanovení o ukazovateli likvidného krytia (tzv. Liquidity Coverage Ratio) podľa osobitného predpisu.

 

K § 75

Ustanovením § 75 sa upravuje register krytých dlhopisov, do ktorého banka, ktorá je emitentom krytých dlhopisov, zapisuje krycí súbor, vydané kryté dlhopisy a záväzky tejto banky, ktoré súvisia s vydávaním krytých dlhopisov. Vymedzuje sa spôsob vedenia tohto registra, pričom za správnosť, úplnosť a aktuálnosť údajov, ktoré banka, ktorá je emitentom krytých dlhopisov, poskytla do registra krytých dlhopisov, je sama zodpovedná. Podrobnosti o údajoch zapisovaných do registra krytých dlhopisov, náležitosti a spôsob vedenia registra krytých dlhopisov, obsah a frekvencia jeho aktualizácie stanoví opatrenie Národnej banky Slovenska.

 

K § 76

Ustanovením § 76 sa zavádza povinnosť pre banku, ktorá je emitentom krytých dlhopisov, vykonávať aspoň raz ročne stresové testovanie v rámci programu krytých dlhopisov. Uvedeným testovaním sa má zistiť potenciálny vplyv nepriaznivých zmien trhových podmienok, na plnenie požiadavky na výšku ukazovateľa krytia. Zároveň sa ustanovujú druhy rizík, ktorých vplyv je povinná banka, ktorá je emitentom krytých dlhopisov, v rámci testovania zohľadňovať, ako aj všetky faktory zmierňujúce riziko. Banka, ktorá je emitentom krytých dlhopisov, vykoná stresové testovanie aspoň raz ročne v období od 1. januára do 31. marca kalendárneho roka, na základe údajov k 31. decembru predchádzajúceho kalendárneho roka, pričom stresové testovanie zahŕňa obdobie celého kalendárneho roka, v ktorom sa stresové testovanie vykonáva.

 

K § 77 až 80

Ustanoveniami § 77 až 80 sa upravuje povinnosť pre banku, ktorá je emitentom krytých dlhopisov, mať správcu programu krytých dlhopisov a jeho zástupcu. Ustanovujú sa požiadavky na výkon jeho funkcie, spôsob jeho konštituovania, jeho povinnosti týkajúce sa kontroly, dodržiavania požiadaviek na vydávanie krytých dlhopisov podľa tohto zákona a iných všeobecne záväzných právnych predpisov a ďalšie jeho povinnosti. Správca programu krytých dlhopisov je povinný predkladať správu o programe krytých dlhopisoch za predchádzajúci rok Národnej banke Slovenska každoročne do 30. apríla príslušného kalendárneho roka, pričom prvýkrát sa takáto správa predkladá za rok, v ktorom banka získala predchádzajúci súhlas Národnej banky Slovenska na vykonávanie činností súvisiacich s programom krytých dlhopisov podľa § 28 ods. 1 písm. g).

 

K bodu 34

V súvislosti s komplexnou revíziou v oblasti doterajšieho financovania hypotekárneho bankovníctva prostredníctvom vydávania hypotekárnych záložných listov smerujúcou k ich nahradeniu krytými dlhopismi, ako aj so zmenami v poskytovaní štátnej podpory vo forme štátneho príspevku pre mladých (podpora mladých pri niektorých úveroch na bývanie bude vo forme daňového bonusu na zaplatené úroky) sa § 81 až 88 vypúšťajú. V súlade s prechodnými ustanoveniami v § 122ya štátna podpora pre mladých poberateľov hypotekárnych úverov poskytnutých pred 1.1.2018 bude poskytovaná podľa predpisov účinných do 31.12.2017 rovnakým spôsobom a v rovnakej forme a lehotách, ako doteraz.

 

K bodu 35

Legislatívno-technická zmena súvisiaca s nahradením hypotekárneho správcu a jeho zástupcu správcom programu krytých dlhopisov a jeho zástupcu.

 

K bodu 36

Cieľom úpravy je vytvoriť právny rámec efektívneho plnenia úloh Vojenského spravodajstva daných zákonom č. 198/1994 Z. z., vzhľadom na skutočnosť, že došlo k ich podstatnému rozšíreniu. Predložená pripomienka vychádza z doterajšej zákonnej úpravy a tiež zohľadňuje požiadavky, ktoré vznikli v aplikačnej praxi pri výkone spravodajskej činnosti.

 

K bodu 37

V § 93 ods. 1, ktoré je ustanovením o povinnosti zamestnancov bánk a ďalších týmto zákonom vymedzených osôb pôsobiacich v bankách dodržiavať mlčanlivosť vo veciach záujmov bánk a ich klientov, sa do okruhu týchto osôb dopĺňajú namiesto hypotekárneho správcu a jeho zástupcu správca programu krytých dlhopisov a jeho zástupca.

 

K bodu 38

K § 122ya

V navrhovanom prechodnom ustanovení § 122ya sa rieši postup v prípade hypotekárnych záložných listov a komunálnych obligácii vydaných pred 1. januárom 2018 a hypotekárnych a komunálnych úverov na základe zmlúv o hypotekárnom úvere a zmlúv o komunálnom úvere uzavretých pred 1. januárom 2018, tak že do konca účinnosti „starej právnej úpravy“ sa spravujú ustanoveniami predpisov účinných do 31. decembra 2017, a to až do doby úplného splatenia týchto hypotekárnych záložných listov, komunálnych obligácii, hypotekárnych úverov a komunálnych úverov, ak v odsekoch 2 až 11 nie je ustanovené inak. Ustanoveniami odsekov 2 až 11 však aj po 31. decembri 2017 nie sú dotknuté práva ani rozsah práv majiteľov hypotekárnych záložných listov, práva ani rozsah práv majiteľov komunálnych obligácii, práva ani rozsah práv dlžníkov z hypotekárnych úverov a práva ani rozsah práv dlžníkov z komunálnych úverov vzniknutých pred 1. januárom 2018.

 

Podľa odseku 2 bankové povolenie na vykonávanie hypotekárnych obchodov vydané hypotekárnej banke, ktoré je platné k 31. decembru 2017, sa vzťahuje aj na dokončenie vykonávania týchto obchodov po 31. decembri 2017. Od 1. januára 2018 však nemožno vydať hypotekárne záložné listy ani komunálne obligácie a nemožno uzavrieť zmluvy o hypotekárnom úvere ani zmluvy o komunálnom úvere podľa predpisov účinných do 31. decembra 2017. Od 1. januára 2018 sa na financovanie hypotekárnych úverov a komunálnych úverov poskytnutých na základe zmlúv o hypotekárnom úvere a zmlúv o komunálnom úvere uzavretých pred 1. januárom 2018 nevzťahujú požiadavky podľa predpisov účinných do 31. decembra 2017, ktoré sa vzťahovali na financovanie hypotekárnych úverov prostredníctvom vydávania a predaja hypotekárnych záložných listov a na financovanie komunálnych úverov prostredníctvom vydávania a predaja komunálnych obligácií.

 

V odseku 3 je umožnené, aby banka, ktorá má právoplatný predchádzajúci súhlas na vykonávanie činností súvisiacich s programom krytých dlhopisov, mohla počas roka 2018 (od 1. januára 2018 do 31. decembra 2018) za presne vymedzených podmienok v odseku 3 „zlúčiť“ svoj starý register hypoték s novým registrom krytých dlhopisov, pričom pri takomto preregistrovaní táto banka musí zabezpečiť, aby tieto aktíva alebo iné majetkové hodnoty z registra hypoték spĺňali podmienky na ich zaradenie do krycieho súboru podľa predpisov účinných po 31. decembri 2017. Pri tomto preregistrovaní je banka povinná k tomu istému dňu vykonať výmaz z registra hypoték aj zápis do registra krytých dlhopisov.

 

Podľa odseku 4 sa hypotekárne záložné listy, ktoré banka vydala pred 1. januárom 2018 a ktoré táto banka v súlade s týmto zákonom zapísala do svojho registra krytých dlhopisov, sa od zápisu do registra krytých dlhopisov považujú za kryté dlhopisy podľa predpisov účinných po 31. decembri 2017, pričom sa nemení a nie je dotknutý ich názov „hypotekárny záložný list“ a tiež sa nemenia a nie sú dotknuté práva a povinnosti spojené s hypotekárnym záložným listom; týmto však nie je dotknutá možnosť zmeny emisných podmienok podľa ustanovení odseku 5 alebo podľa osobitného predpisu. Banka je bezodkladne povinná na svojom webovom sídle uverejniť údaje o každej emisii hypotekárnych záložných listov, ktoré sa považujú za kryté dlhopisy, vrátane uvedenia dňa, od ktorého sa považujú za kryté dlhopisy.

 

Odsek 5 upravuje postup, ako môže hypotekárna banka pri „transformácii“ na banku, ktorá je emitentom krytých dlhopisov, aj bez súhlasu majiteľov hypotekárnych záložných listov vydaných pred 1. januárom 2018 jednorazovo zmeniť emisné podmienky týchto hypotekárnych záložných listov v takom rozsahu, aby zodpovedali podmienkam ustanoveným pre kryté dlhopisy a program krytých dlhopisov podľa predpisov účinných po 31. decembri 2017. Dôležité však je, že aj po 31. decembri 2017 musia zostať zachované alebo musia byť výhodnejšie práva aj rozsah práv majiteľov hypotekárnych záložných listov vzniknutých pred 1. januárom 2018. Na takéto hypotekárne záložné listy ani pri zmene ich emisných podmienok nemožno uplatniť (t. j. nesmú sa na ne vzťahovať) ustanovenia o predĺžení ich splatnosti o jeden až dva roky v prípade nútenej správy, riešení krízových situácií a konkurze v banke (§ 67 ods. 10 až 13) a taktiež na ne nemožno uplatniť požiadavku na percentuálny pomer hodnoty založenej nehnuteľnosti a zabezpečovanej pohľadávky z istiny hypotekárneho úveru podľa § 71 ods. 1 písm. b) tohto zákona v znení účinnom od 1. januára 2018, ak by tento percentuálny pomer bol nevýhodnejší pre zabezpečovanú pohľadávku ako percentuálny pomer uplatňovaný podľa predpisov účinných do 31. decembra 2017.

 

V prípade, ak banka, ktorá je emitentom krytých dlhopisov, pristúpi k jednorazovej zmene emisných podmienok hypotekárnych záložných listov podľa odseku 5, je povinná bezodkladne rovnakým spôsobom ako pri pôvodných emisných podmienkach a tiež na svojom webovom sídle uverejniť vykonanú zmenu emisných podmienok s uvedením dňa nadobudnutia účinnosti tejto zmeny, úplné znenie emisných podmienok a aj informácie o právach a nárokoch majiteľov hypotekárnych záložných listov podľa odseku 7. Dôležité je rozlišovať, akých hypotekárnych záložných listov sa táto jednorazová zmena emisných podmienok týka, t.j. či sa jedná o hypotekárne záložné listy vydané pred alebo po 1. septembri 2014. Ak ide o zmenu emisných podmienok emisie hypotekárnych záložných listov vydaných pred 1. septembrom 2014, banka po takejto zmene emisných podmienok musí každému majiteľovi hypotekárneho záložného listu z príslušnej emisie preukázateľne písomne zaslať vykonanú zmenu emisných podmienok s uvedením dňa nadobudnutia účinnosti tejto zmeny, úplné znenie emisných podmienok a aj informáciu o právach a nárokoch majiteľov hypotekárnych záložných listov na predčasné splatenie tohto hypotekárneho záložného listu podľa odseku 7. Ak sa jedná o hypotekárne záložné listy vydané po 1. septembri 2014, tak v súlade s platnými predpismi stačí zverejniť tieto zákonom stanovené informácie na webovom sídle banky, ktorá je emitentom krytých dlhopisov.

 

Z hľadiska zachovania právnej istoty majiteľov hypotekárnych záložných listov pri takejto jednorazovej zmene emisných podmienok zo strany banky je v odseku 7 umožnené, aby majiteľ hypotekárneho záložného listu – ak nesúhlasí s takouto zmenou emisných podmienok – mal právo na predčasné splatenie svojho hypotekárneho záložného listu vrátane pomerného výnosu podľa pôvodných emisných podmienok. Lehota na takéto predčasné splatenie hypotekárneho záložného listu zo strany banky je do troch mesiacov odo dňa uverejnenia tejto zmeny emisných podmienok na webovom sídle banky (pri hypotekárnych záložných listoch vydaných po 1. septembri 2014) alebo do troch mesiacov odo dňa doručenia písomnej informácie banky majiteľovi hypotekárneho záložného listu vydaného pred 1. septembrom 2014. Lehota na toto predčasné splatenie hypotekárneho záložného listu vrátane pomerného výnosu podľa pôvodných emisných podmienok je 30 dní od doručenia takejto žiadosti o predčasné splatenie.

 

Odsek 8 umožňuje, aby banka, ktorá mala k 31. decembru 2017 platné povolenie na vykonávanie hypotekárnych obchodov a ktorá je oprávnená vykonávať činnosti súvisiace s programom krytých dlhopisov, je po 31. decembri 2017 oprávnená na krytie hypotekárnych záložných listov použiť aj aktíva spĺňajúce podmienky na ich zaradenie do krycieho súboru pre program krytých dlhopisov podľa predpisov účinných po 31. decembri 2017, pričom táto banka musí zabezpečiť, aby sa celkovo nezhoršil rozsah a úroveň krytia hypotekárnych záložných listov podľa podmienok vyžadovaných pre hypotekárne obchody podľa predpisov účinných do 31. decembra 2017.

 

Odsek 9 rieši postup vedenia registra hypoték po 1. januári 2018, ako aj postup a lehoty jeho zániku. Podľa odseku 10 funkcia hypotekárneho správcu je zlučiteľná s funkciou správcu programu krytých dlhopisov, ak ide o funkcie vykonávané pre tú istú banku; to sa rovnako vzťahuje na funkciu zástupcu hypotekárneho správcu a funkciu zástupcu správcu programu krytých dlhopisov, ak ide o funkcie vykonávané pre tú istú banku. Po 1. januári 2018 Národná banka Slovenska vedie v zozname správcov krytých dlhopisov podľa § 80 ods. 5 aj hypotekárnych správcov pre hypotekárne banky a zástupcov hypotekárnych správcov pre hypotekárne banky, a to až do zániku ich vymenovania. Práva a povinnosti, zodpovednosť, spôsob menovania a odvolávania, požiadavky na výkon funkcie a ostatné právne vzťahy hypotekárnych správcov a ich zástupcov, ktoré súvisia s vykonávaním hypotekárnych obchodov vrátane registra hypoték alebo s dohľadom nad vykonávaním hypotekárnych obchodov, sa aj po 31. decembri 2017 spravujú ustanoveniami predpisov účinných do 31. decembra 2017, a to až do úplného splatenia hypotekárnych záložných listov a komunálnych obligácií vydaných pred 1. januárom 2018 alebo do dňa zániku registra hypoték podľa § 122ya ods. 9. Dňom úplného splatenia hypotekárnych záložných listov a komunálnych obligácií vydaných hypotekárnou bankou pred 1. januárom 2018 alebo dňom zániku registra hypoték zaniká funkcia hypotekárneho správcu aj funkcia zástupcu hypotekárneho správcu vymenovaného pre túto hypotekárnu banku.

 

Podľa odseku 11 môže banka, ktorá je emitentom krytých dlhopisov, použiť úvery zabezpečené záložným právom k nehnuteľnosti poskytnuté spotrebiteľom pred 1. januárom 2018 a na ktoré sa nevzťahuje odsek 3, zaradiť do krycieho súboru ako základné aktíva, ak spĺňajú podmienky ustanovené pre program krytých dlhopisov podľa predpisov účinných po 31. decembri 2017.

 

V súvislosti s komplexnou revíziou v oblasti doterajšieho vykonávania hypotekárnych obchodov, financovania hypotekárneho bankovníctva prostredníctvom vydávania hypotekárnych záložných listov, financovania komunálnych úverov formou vydávania komunálnych obligácií a smerujúcou k ich nahradeniu krytými dlhopismi a v súvislosti s nahradením štátneho príspevku pre mladých daňovým bonusom na zaplatené úroky podľa § 33a zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov pri presne vymedzených úveroch na bývanie (§ 1 ods. 6 zákona č. 90/2016 Z. z. o úveroch na bývanie v znení zákona č. .../2017 Z. z.), ktorý nahrádza doterajšiu podporu pre mladých poberateľov hypotekárnych úverov zo štátneho rozpočtu, je nutné z dôvodu právnej istoty doplniť prechodné ustanovenia tak, aby bolo zrejmé, že právne vzťahy vzniknuté z hypotekárnych obchodov, zo zmlúv o hypotekárnom úvere a zo zmlúv o komunálnom úvere uzatvorených pred 1. januárom 2018 sa spravujú podľa predpisov účinných do 31. decembra 2017.

V tejto súvislosti je rovnako potrebné zabezpečiť, aby doterajšia štátna podpora hypotekárnych úverov vo forme štátneho príspevku (§ 84 ods. 1) a štátneho príspevku pre mladých (85a ods. 1), poskytnutých na základe zmlúv o hypotekárnom úvere uzavretých pred 1. januárom 2018,  dobehla podľa doterajších predpisov. Z tohto dôvodu sa v odseku 12 ustanovuje, že pri takýchto zmluvách o hypotekárnom úvere sa na určovanie štátneho príspevku a štátneho príspevku pre mladých, na výpočet štátneho príspevku a štátneho príspevku pre mladých, na uplatňovanie nárokov na štátny príspevok a na štátny príspevok pre mladých, na poskytovanie štátneho príspevku a štátneho príspevku pre mladých a na zánik nároku na štátny príspevok a na štátny príspevok pre mladých použijú predpisy účinné do 31. decembra 2017 a v odseku 13 ustanovuje, že na uplatňovanie požiadavky na štátny príspevok a na štátny príspevok pre mladých, na úhradu štátneho príspevku a štátneho príspevku pre mladých zo štátneho rozpočtu, na zúčtovanie poskytnutého štátneho príspevku a štátneho príspevku pre mladých a na vrátenie štátneho príspevku a štátneho príspevku pre mladých do štátneho rozpočtu, na ktoré sa vzťahuje odsek 12, sa použijú predpisy účinné do 31. decembra 2017. Z dôvodu dozabezpečenia vykonávania centrálnej evidencie zmlúv o hypotekárnych úveroch uzavretých pred 1. januárom 2018, pri ktorých sa uplatňuje nárok na štátny príspevok, a pri ktorých sa uplatňuje nárok na štátny príspevok pre mladých, sa v odseku 14 ustanovuje, že na vykonávanie tejto centrálnej evidencie, na poskytovanie informácie o celkovom nároku na štátny príspevok a na štátny príspevok pre mladých a na poskytovanie súhrnných údajov o účeloch hypotekárnych úverov poskytnutých pred 1. januárom 2018 sa použijú predpisy účinné do 31. decembra 2017. Z dôvodu potreby zabezpečenia štátneho dozoru nad dodržiavaním podmienok poskytovania štátneho príspevku a štátneho príspevku pre mladých, ktorý sa bude ešte poskytovať podľa prechodného ustanovenia v odseku 12, sa v navrhovanom odseku 15 ustanovuje, že na výkon tohto štátneho dozoru a na ukladanie povinností a pokút na základe nedostatkov zistených pri výkone tohto štátneho dozoru sa použijú predpisy účinné do 31. decembra 2017, pričom toto sa bude vzťahovať aj na výkon tohto štátneho dozoru, ktorý sa neskončil do 31. decembra 2017.

 

K bodu 39

K §123b

Ustanovením § 123b sa zrušuje vyhláška Národnej banky Slovenska a Ministerstva financií Slovenskej republiky č. 600/2001 Z. z., o registri hypoték a podrobnostiach o postavení a činnosti hypotekárneho správcu a jeho zástupcu.

 

 

 

 

K čl. II

 

Uvedeným článkom sa novelizuje zákon č. 530/1990 Zb. o dlhopisoch v znení neskorších predpisov.

 

§ 3 ods. 6 sa upravuje tak, aby v prípade prevodu programu krytých dlhopisov v čase nútenej správy a v konkurze banky, ktorá je emitentom krytých dlhopisov, sa mohla zmena emisných podmienok krytých dlhopisov spočívajúca v zmene osoby emitenta krytých dlhopisov uskutočniť aj bez predchádzajúceho súhlasu majiteľov krytých dlhopisov. Dôvodom uvedeného postupu je zabezpečiť zvýšenie miery uspokojenia majiteľov krytých dlhopisov.

 

§ 6 ods. 1 sa upravuje tak, aby dlhopisy mohla emitovať len právnická osoba so sídlom v Slovenskej republike a fyzická osoba zapísaná v obchodnom registri.

 

Vypúšťa sa nadpis Oddiel 1 „Hypotekárne záložné listy“ a § 14 až 17 z dôvodu nového konceptu spojeného s vydávaním krytých dlhopisov, ktoré nahradia koncept vydávania hypotekárnych záložných listov.

 

§ 20 ods. 1 a 2 sa upravuje tak, aby len obec a vyšší územný celok mohli vydávať komunálne obligácie. Navrhovaným ustanovením sa banke odníma doterajšia možnosť, ktorou je vydávanie komunálnych obligácii.

 

V § 20b sa dopĺňa nový druh zabezpečeného dlhopisu, ktorým je krytý dlhopis.

 

Z hľadiska právnej istoty vo väzbe na ostatné navrhované zmeny v zákone o dlhopisoch a navrhované zmeny v zákone o bankách je doplnená úprava o prechodné ustanovenie.

 

 

 

K čl. III, V, VII až IX a XIII

Vzhľadom na to, že zmenou zákona o bankách sa uskutočňuje komplexná revízia v oblasti doterajšieho financovania hypotekárneho bankovníctva prostredníctvom hypotekárnych záložných listov, smerujúca k ich nahradeniu krytými dlhopismi, ktorých celková hodnota bude krytá podkladovými aktívami, ktorými sú všetky hypotekárne úvery, boli identifikované zákony, v ktorých bolo taktiež potrebné zohľadniť tento nový koncept vydávania krytých dlhopisov, ktoré nahradia koncept vydávania hypotekárnych záložných listov, ako zdroja financovania hypotekárnych úverov. Z tohto dôvodu sa preto v osobitných článkoch III, V, VII až IX a XIII novelizujú zákony, v ktorých sa vyskytujú pojmy, ktoré táto nová úprava už nepozná, spôsobom, že sa jednak nahradzuje pojem „hypotekárny záložný list“ spresneným (s poznámkou pod čiarou), resp. dopĺňa pojmom „krytý dlhopis“, prípadne, ak už vecne neobstoja tieto „staré“ pojmy, navrhujú sa vypustiť.

 

K čl. IV

Uvedeným článkom sa novelizuje zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 80/1997 Z. z. o Exportno-importnej banke a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov.

 

K bodu 1

Navrhovaným ustanovením sa umožní Ministerstvu financií SR na základe rozhodnutia vlády SR prevziať na účely reštrukturalizácie aktív Eximbanky pohľadávky Eximbanky vzniknuté z financovania vývozných úverov a poisťovania vývozných úverov, ktoré vyplynuli napríklad z financovania väčších vývozných projektov medzinárodného alebo strategického významu alebo do teritórií s vyšším rizikom. Súčasťou rozhodnutia vlády bude aj ekonomické riešenie reštrukturalizácie aktív Eximbanky. Toto opatrenie sa však bude môcť využiť len v prípade, ak by bolo ohrozené vykonávanie činností Eximbanky podľa § 2 zákona, to znamená činností, za účelom vykonávania ktorých bola zriadená.

 

K bodu 2

Navrhovaná zmena v § 18 ods. 3 vyplýva z nariadenia Európskej centrálnej banky (EÚ) 2016/867 z 18. mája 2016 o zbere podrobných údajov o úveroch a kreditnom riziku („nariadenie“), ktoré má za cieľ zabezpečiť vytvorenie národných súborov podrobných údajov o úveroch prevádzkovanými všetkými centrálnymi bankami Eurosystému v súlade so spoločnými minimálnymi štandardami a vytvorenie spoločnej databázy podrobných analytických údajov o úveroch („Anacredit“), ktoré si budú členovia Eurosystému vzájomne zdieľať. V Slovenskej republike sa požiadavky vyplývajúce z Anacreditu implementujú do informačného systému registra bankových úverov a záruk vedeného Národnou bankou Slovenska.

 

V § 18 ods. 3 sa rozširuje okruh osôb vyplývajúcich z nariadenia, o ktorých sa budú poskytovať údaje do registra bankových úverov a záruk. Ide o jedenásť protistrán, medzi ktoré patrí: spravodajská jednotka, pozorovacia jednotka, veriteľ, dlžník – všetky nástroje, ktoré vznikli pred 1. septembrom 2018, dlžník – aspoň jeden nástroj vznikol 1. septembra 2018 alebo neskôr, poskytovateľ zabezpečenia, ústredie podniku, bezprostredná materská spoločnosť, najvyššie postavená materská spoločnosť dlžníka, pôvodca a obsluhovateľ. Údaje, ktoré sa majú poskytovať o osobách podľa nariadenia do registra, sa uvádzajú spolu s vysvetlivkami v prílohách I. až V. nariadenia. Ide o súvisiacu zmenu s § 38 zákona o bankách.

 

 

K čl. VI

K bodu 1

K § 159

Navrhuje sa doplnenie ustanovenia § 159 o nové písm. i) tak, aby náklady za overenie informácií súvisiacich s príjmom spotrebiteľa na účely poskytovania spotrebiteľských úverov a úverov na bývanie boli príjmom Sociálnej poisťovne.

 

K bodu 2

K § 160

Navrhuje sa doplnenie ustanovenia § 160 o nové písm. e) tak, aby náklady za overenie informácií súvisiacich s príjmom spotrebiteľa na účely poskytovania spotrebiteľských úverov a úverov na bývanie boli výdavkom Sociálnej poisťovne.

 

K bodu 3

K § 168 ods. 2

Navrhuje sa doplnenie ustanovenia § 168 ods. 2 o nové písm. j) tak, aby náklady veriteľa za overenie informácií súvisiacich s príjmom spotrebiteľa na účely poskytovania spotrebiteľských úverov a úverov na bývanie boli príjmom Správneho fondu.

 

K bodu 4

K § 168 ods. 3

Navrhuje sa doplnenie ustanovenia § 168 ods. 3 o nové písm. h) tak, aby náklady súvisiace s plnením povinností Sociálnej poisťovne za overenie informácií súvisiacich s príjmom spotrebiteľa na účely poskytovania spotrebiteľských úverov a úverov na bývanie pre veriteľa boli hradené zo Správneho fondu.

 

K bodu 5

K § 170 ods. 18 a ods.19

Z dôvodu naplnenia obozretných zásad pre poskytovanie spotrebiteľských úverov a úverov na bývanie ako aj z dôvodu predchádzania negatívnym trendom pri poskytovaní týchto úverov, ktoré by mohli v budúcnosti viesť k zvýšeniu rizík tak veriteľov, ako aj spotrebiteľov sa v súvislosti so zavedením povinnosti poskytovateľa spotrebiteľských úverov a úverov na bývanie overovať informácie súvisiace s príjmom spotrebiteľa - žiadateľa o takýto úver ešte pred jeho schválením navrhuje rozšíriť ustanovenie § 170 o nové odseky 18 a 19. Sociálna poisťovňa bude elektronicky overovať prostredníctvom súboru otázok informácie súvisiace s príjmom spotrebiteľa. Sociálna poisťovňa bude tieto informácie overovať na základe žiadosti poskytovateľa spotrebiteľského úveru (veriteľa), alebo úveru na bývanie (veriteľa) za odplatu. Výšku odplaty určí Sociálna poisťovňa s ohľadom na výšku nákladov, ktoré jej vzniknú v súvislosti s plnením tejto povinnosti, najmä na úhradu nákladov súvisiacich s vývojom, implementáciou a testovaním riešení informačných technológií ako aj prevádzkovaním systému na overovanie údajov, ktorý zahŕňa najmä poplatky za nákup, technickú podporu, údržbu, servis a upgrade softvéru a hardvéru a ich častí.

 

Súbor otázok súvisiacich s príjmom spotrebiteľa určí všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá Ministerstvo financií SR po dohode s Ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny SR.

 

K bodu 6

K § 293dw Prechodné ustanovenie k úpravám účinným od 1. mája 2018

 

Navrhuje sa, aby právne vzťahy, ktoré vyplývajú zo zmlúv uzatvorených medzi Sociálnou poisťovňou a veriteľom, bankou a pobočkou zahraničnej banky ešte pred 1. májom 2018 a ktoré sa týkajú poskytovania a overovania údajov z informačného systému Sociálnej poisťovne zanikli zo zákona 30. apríla 2018. Súčasne toto ustanovenia nadobúda účinnosť 30. apríla 2018.

 

 

 

K čl. X

 

K bodu 1 (poznámka pod čiarou k odkazu 1)

Navrhnutou legislatívno-technickou úpravou sa v poznámke pod čiarou k odkazu 1 spresňuje existujúca právna úprava a zároveň sa vkladá odkaz na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 600/2014 z 15. mája 2014 o trhoch s finančnými nástrojmi, ktorým sa mení nariadenie (EÚ) č. 648/2012 (Ú. v. EÚ L 173, 12.6.2014) v platnom znení, nakoľko Národná banka Slovenska vykonáva dohľad nad plnením skutočností vyplývajúcich z predmetného nariadenia. Táto úprava sa navrhuje aj v kontexte vloženia novelizačného bodu č. 49 do návrhu zákona, ktorého účelom je zabezpečenie právneho rámca implementujúceho v Slovenskej republike budúce intervenčné právomoci Národnej banky Slovenska vyplývajúce z predmetného nariadenia.

 

K bodu 2 a 3 [§ 1 ods. 3 písm. a)]

Navrhnutou úpravou § 1 ods. 3 písm. a) zákona o dohľade nad finančným trhom sa zabezpečuje jeho harmonizácia s aktuálnym znením zákona o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov (zákona č. 129/2010 Z. z. v znení neskorších predpisov).

 

K bodu 4 (§ 2 ods. 7)

V nadväznosti na prvú vetu § 2 ods. 7 zákona a za účelom uľahčenia postupu pri výkone dohľadu sa navrhuje ustanovenie oprávnenia Národnej banky Slovenska upustiť (na základe písomného návrhu dohliadaného subjektu a za v predmetnom ustanovení určených podmienok) od predloženia úradne osvedčeného prekladu dokumentácie alebo iných informácií do štátneho jazyka. Pri takomto postupe sa zároveň navrhuje ponechať Národnej banke Slovenska oprávnenie aj dodatočne a podľa svojej potreby požiadať dohliadaný subjekt o predloženie úradne osvedčeného prekladu príslušnej dokumentácie alebo inej informácie do štátneho jazyka.

 

K bodu 5 (§ 3 ods. 1 a 3)

Navrhuje sa legislatívno-technické vyprecizovanie § 3 ods. 1 a 3 zákona o dohľade, ktorým sa zabezpečuje jeho terminologická harmonizácia s aktuálnym zákonom o štatutárnom audite (zákonom č. 423/2015 Z. z. v znení zákona č. 91/2016 Z. z.).

 

K bodu 6 (odkaz 15)

Navrhuje sa aktualizovať poznámku pod čiarou k odkazu 15, ktorá je zavedená v § 3 ods. 4 zákona o dohľade, pretože poznámka pod čiarou k odkazu 15 neaktuálne odkazuje na § 11 ods. 1 písm. d) a f) zákona č. 211/2000 Z. z. v znení zákona č. 747/2004 Z. z., pričom tieto pôvodné písmená sa medzičasom stali písmenami g) a h) v dôsledku novelizačných úprav vykonaných zákonmi č. 628/2005 Z. z. a č. 382/2011 Z. z., ale taktiež neaktuálne odkazuje na článok 38 ods. 38.1 Protokolu o Štatúte ESCB a ECB, ktorý sa medzičasom stal článkom 37 ods. 37.1 Protokolu o Štatúte Európskeho systému centrálnych bánk a Európskej centrálnej banky.

 

K bodu 7 [§ 5 ods. 1 písm. f)]

Navrhovaným znením § 5 ods. 1 písm. f) zákona o dohľade sa precizuje pôsobnosť útvaru dohľadu nad finančným trhom vo väzbe na kompetencie, ktoré boli medzičasom zverené Národnej banke Slovenska v oblasti dohľadu nad finančným trhom podľa novelizovaných ustanovení § 1 ods. 3 zákona o dohľade a ďalších osobitných zákonov v oblasti finančného trhu.

 

 

K bodu 8 (§ 5 ods. 3)

Navrhnutou úpravou § 1 ods. 3 písm. a) zákona o dohľade nad finančným trhom sa zabezpečuje jeho harmonizácia s aktuálnymi ustanoveniami § 196 ods. 6 a § 3 ods. 1 písm. e) zákona č. 162/2015 Z. z. v znení zákona č. 88/2017 Z. z. (SSP), podľa ktorého NBS (útvar dohľadu NBS) je pri výkone dohľadu viazaný okrem iného taktiež rozhodnutiami správneho súdu vydanými aj pri preskúmavaní zákonnosti postupu NBS (útvaru dohľadu NBS) pri výkone dohľadu nad finančným trhom, ak ním sú alebo môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby priamo dotknuté.

 

K bodu 9 (§ 7 ods. 5)

Navrhujú sa upraviť ustanovenia § 7 ods. 5 a § 14 ods. 6 zákona o dohľade na základe poznatkov z praxe tak, aby sa vytvoril legislatívny priestor na efektívne zabezpečenie odstraňovania formálnych a iných nedostatkov náležitostí námietok, ak podané námietky neobsahujú všetky potrebné náležitosti, pričom nedostatky náležitostí podaných námietok je možné odstrániť na základe výzvy NBS pre predkladateľa. Navrhnutá úprava ustanovení § 7 ods. 5 a § 14 ods. 6 je obsahovo obdobná ako úprava pre podania klientov dohliadaných finančných subjektov v § 35j ods. 2 zákona o dohľade (zákona č. 747/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov).

 

K bodu 10 (§ 8 ods. 1)

Legislatívno-technická úprava textu ustanovenia, v zmysle ktorej sa dohľadom na mieste pod utajenou identitou nemusí vždy začínať nový dohľad na mieste, ale je možné ho vykonávať aj (podľa potreby) v už prebiehajúcom dohľade na mieste. Uvedené platilo aj dosiaľ, avšak úpravou formulácie sa táto skutočnosť zakotvuje explicitne.

 

K bodu 11 (§ 10 ods. 3)

Navrhuje sa úprava (rozšírenie) oprávnenia dohliadaného subjektu na vyhotovenie kópie protokolu o vykonanom dohľade zo strany Národnej banky Slovenska (na jeho požiadanie a za úhradu vecných nákladov) tak, aby kópia predmetného protokolu, resp. aj iných ako písomných podkladov, ktoré sú v takomto protokole uvedené, mohla byť okrem listinnej podoby vyhotovená aj v elektronickej podobe na trvanlivom médiu. Navrhovanou úpravou ustanovenia sa zavádza (pre účely zákona) aj definícia trvanlivého média.

 

K bodu 12 (§ 16 odsek 4)

V záujme uľahčenia konania sa navrhuje ustanovenie oprávnenia žiadateľa nahradiť v žiadosti účtovnú závierku, správu audítora a výročnú správu, ktoré sú uložené v registri účtovných závierok, odkazom na ich zverejnenie v tomto registri. S rovnakým zámerom sa navrhuje, aby Národná banka Slovenska mohla (na základe písomného návrhu žiadateľa alebo z vlastného podnetu) upustiť od predloženia prílohy k žiadosti v listinnej podobe a umožniť jej predloženie v elektronickej podobe na trvanlivom médiu. Uvedený postup má byť vylúčený v prípade, ak by predloženie prílohy v elektronickej podobe bolo v rozpore s príslušným osobitným predpisom.

 

K bodu 13 (§ 16 ods. 5)

Legislatívno-technická úprava s ohľadom na zavedenie odkazu 5a v ustanovení § 2 ods. 7 zákona.

 

K bodu 14 (§ 16 ods. 6)

Navrhnutou úpravou ustanovení § 16 ods. 6 zákona o dohľade (a aj súbežnými úpravami § 24 ods. 3 a 9, § 26 a § 35j ods. 1 zákona o dohľade) sa reflektuje skutočnosť, že ako dôkazné prostriedky v rámci dohľadu sú čoraz viac frekventované popri listinách aj iné dôkazné prostriedky (napríklad elektronická komunikácia medzi dohliadanými subjektmi a ich klientmi, respektíve aplikačné programy využívané dohliadanými subjektmi pri ich činnostiach) vzhľadom na rozmach využívania elektronických technológií pri ponúkaní a realizácii finančných obchodov, respektíve finančných služieb.

 

K bodu 15 (§ 16 ods. 7)

Ustanovuje sa možnosť Národnej banky Slovenska rozšíriť alebo zúžiť dôvody konania už začatého z vlastného podnetu, aby sa zabezpečila čo najväčšia možná hospodárnosť, efektívnosť a plynulosť konania. Pokiaľ ide o nové dôvody konania, Národná banka Slovenska v takom prípade vo vzťahu k nim nemusí začínať nové konanie, ale, pokiaľ je to možné a účelné, rozšíri dôvody už prebiehajúceho konania. Otázka, či je odôvodnené rozšírenie prebiehajúceho konania alebo pre začatie nového, je na posúdení Národnej banky Slovenska. Pre rozšírenie prebiehajúceho konania bude spravidla daný dôvod, ak v tomto konaní pri dokazovaní vyjdú najavo skutočnosti odôvodňujúce postihovanie ďalších nedostatkov, ako aj v tom prípade, ak by bol inak daný dôvod pre spojenie vecí. V prípade zúženia dôvodov konania bude Národná banka Slovenska povinná o tejto skutočnosti písomne informovať účastníkov konania.

 

K bodu 16 (§ 17 odsek 7)

Ak účastník konania preukáže naliehavý právny záujem na vrátení originálnej listiny predloženej ako príloha žiadosti alebo dôkaz, Národná banka Slovenska môže na náklady účastníka konania zabezpečiť vyhotovenie úradne osvedčenej kópie originálnej listiny. Úprava ustanovenia sa navrhuje aj v záujme reflektovania potreby (vyplývajúcej z praxe) umožniť (popri vyhotovení kópie zápisnice alebo inej listiny zo spisu) aj vyhotovenie kópie dôkazného prostriedku v elektronickej podobe na trvanlivom médiu, ktorý tvorí súčasť spisu. Tak ako doteraz, pre účely predmetného postupu sa vyžaduje žiadosť zo strany účastníka konania alebo jeho zástupcu a úhrada súvisiacich vecných nákladov.

 

K bodu 17 (§ 18 ods. 3)

Precizácia textu z dôvodu predchádzania problémov v aplikačnej praxi pri doručovaní písomností v konaní.

 

K bodu 18 (§ 18 ods. 10)

V aplikačnej praxi sa vyskytujú problémy s doručovaním písomností v prípade žiadosti zahraničného subjektu, ktorý splnomocnil na všetky právne úkony vo veci žiadosti právnickú osobu, a to napr. v prípade, ak je takýto zástupca na území SR určený rámcovo zmluvou. Predloženým návrhom je možné rozšíriť osobu zástupcu na doručovanie písomností tak, aby týmto zástupcom mohla byť nielen fyzická osoba, ale aj právnická osoba.

 

K bodu 19 [§ 21 ods.1 písm. b)]

Navrhuje sa rozšíriť prerušenie konania z dôvodu ak bol účastník konania vyzvaný na oboznámenie sa so spisovým podkladom ku konaniu, ktoré sa začalo na základe žiadosti tohto účastníka konania.

 

K bodu 20 [§ 21 ods. 1 písm. e)]

Navrhuje sa rozšíriť prerušenie konania z dôvodu vyžiadania si odborného stanoviska alebo iného poskytnutia podkladov k veci od zahraničného orgánu dohľadu nakoľko osobitné zákony finančného trhu pri niektorých povoľovacích konaniach ustanovujú obligatórnu konzultáciu s orgánmi dohľadu iných členských štátov.

 

K bodu 21 [§ 22 ods. 1 písm. c)]

Predloženým návrhom sa špecifikuje dôvod pre Národnú banku Slovenska na zastavenie konania v prípade, ak sa v konaní začatom na základe žiadosti preukáže, že osoba, ktorá túto žiadosť podala, nie je osobou oprávnenou konať za účastníka konania.

 

K bodu 22 [§ 22 ods. 1 písm. h)]

Ustanovenie upravuje postup Národnej banky Slovenska v prípadoch časového nesúladu medzi splnením zákonnej povinnosti účastníka konania a administratívno-technickým spracovaním platby.

 

K bodu 23 (§ 24 ods. 3)

Úpravou ustanovenia sa zakotvuje povinnosť účastníka konania predložiť nielen listinné dôkazy, ale aj akékoľvek iné dôkazy, ktoré má k dispozícii. Zároveň sa rozširuje uplatnenie koncentračnej zásady pre všetky typy konaní (nielen návrhové) vedené Národnou bankou Slovenska.

 

K bodu 24 (§ 24 ods. 9)

Navrhnutou úpravou ustanovení § 24 ods. 9 zákona o dohľade (a aj súbežnými úpravami § 16 ods. 6, § 24 ods. 3, § 26 a § 35j ods. 1 zákona o dohľade) sa reflektuje skutočnosť, že ako dôkazné prostriedky v rámci dohľadu sú čoraz viac frekventované popri listinách aj iné dôkazné prostriedky (napríklad elektronická komunikácia medzi dohliadanými subjektmi a ich klientmi, respektíve aplikačné programy využívané dohliadanými subjektmi pri ich činnostiach) vzhľadom na rozmach využívania elektronických technológií pri ponúkaní a realizácii finančných obchodov, respektíve finančných služieb.

 

K bodu 25 (§ 25 ods. 2)

Legislatívno-technická úprava ustanovenia presnejšie rozlišuje medzi predbežným opatrením vydaným pred začatím konania vo veci (§ 25 ods. 2) a predbežným opatrením vydaným počas konania (§ 25 ods. 1). Z upravenej formulácie ustanovenia je jednoznačné, že predbežné opatrenie nemusí byť prvým úkonom v konaní za každých okolností, ale len v prípade, ak je vydávané pred vykonaním iných úkonov v konaní. Ak je to potrebné, Národná banka Slovenska môže vydať predbežné opatrenie aj počas prebiehajúceho konania, v takom prípade sa jeho vydaním nezačína nové konanie vo veci samej. Predbežné opatrenie je inštitútom rýchlej a efektívnej povahy. V prípade potreby bezodkladného zásahu, musí mať Národná banka Slovenska možnosť vydať predbežné opatrenie aj bez toho, aby bolo jednoznačne ustálené, v akom rozsahu a z akých dôvodov sa začne samotné konanie vo veci samej. Preto sa zároveň ustanovuje možnosť Národnej banky Slovenska viesť konanie vo veci samej v širšom rozsahu, v akom bolo vydané predbežné opatrenie, ako aj dopĺňať dôvody konania vo veci samej. V takom prípade sa postupuje obdobne ako je uvedené v § 16 ods. 6 a 7.

 

K bodu 26 (§ 25 ods. 3)

Legislatívno-technická úprava, ktorá, pre odstránenie pochybností, explicitne zakotvuje, že predbežné opatrenie sa zrušuje len z podnetu Národnej banky Slovenska. Národná banka Slovenska ex offo skúma, či sú naplnené dôvody pre trvanie predbežného opatrenia alebo pre jeho zrušenie. Nejedná sa o návrhové konanie. V prípade, ak dohliadaný subjekt žiada o zrušenie predbežného opatrenia, takáto žiadosť spolu s dôkazmi sa považuje len za podnet, ktorý Národná banka Slovenska vyhodnocuje, rovnako ako iné okolnosti významné pre posúdenie dôvodnosti trvania predbežného opatrenia, ex offo. V prípade, ak Národná banka Slovenska dôjde k záveru, že sú dané dôvody pre zrušenie predbežného opatrenia, predbežné opatrenie rozhodnutím zruší. V opačnom prípade rozhodnutie nevydáva, ani rozhodnutím nezamieta žiadosti dohliadaných subjektov na zrušenie predbežného opatrenia.

 

K bodu 27 (§ 26)

Legislatívno-technická úprava ustanovenia, ktorá spresňuje úpravu lehoty pre výzvu na oboznámenie sa so spisovým podkladom a lehoty pre vyjadrenie sa k spisovému podkladu.

 

K bodu 28 (§ 28 ods. 5)

Ustanovenie zavádza všeobecnú oznamovaciu povinnosť dohliadaného subjektu vo vzťahu k splneniu povinnosti alebo podmienky vyplývajúcej z rozhodnutia vo veci v lehotách ustanovených zákonom alebo v rozhodnutí vo veci.

 

 

K bodu 29 (§ 29 ods. 2)

Nahradením pojmu „zákon“ pojmom „predpis“ v príslušných tvaroch sa legislatívne rozširuje možnosť ich použitia aj pre nariadenia EÚ. Zároveň, v nadväznosti na účasť Národnej banky Slovenska na konaniach vedených v rámci jednotného mechanizmu dohľadu v súlade s nariadením Rady (EÚ) č. 1024/2013 z 15. októbra 2013, ktorým sa Európska centrálna banka poveruje osobitnými úlohami, pokiaľ ide o politiky týkajúce sa prudenciálneho dohľadu nad úverovými inštitúciami (Ú. v. EÚ L 287, 29.10.2013), v spojení s nariadením Európskej centrálnej banky (EÚ) č. 468/2014 zo 16. apríla 2014 o rámci pre spoluprácu v rámci jednotného mechanizmu dohľadu medzi Európskou centrálnou bankou, príslušnými vnútroštátnymi orgánmi a určenými vnútroštátnymi orgánmi (nariadenie o rámci JMD, ECB/2014/17) (Ú. v. EÚ L 141, 14.5.2014) je potrebné upraviť osobitnú lehotu na rozhodovanie Národnej banky Slovenska tak, aby zodpovedala aj náročnejším konaniam.

 

K bodu 30 (§ 29 ods. 5)

Zakotvuje sa koncentračná zásada vo vzťahu k rozkladu podanému účastníkom konania.

 

K bodu 31 (§ 32 ods. 1)

Navrhnutou úpravou § 32 ods. 1 zákona o dohľade sa zabezpečuje jeho precíznejšia harmonizácia s § 26 zákona o dohľade tak, aby aj pri druhostupňovom predložení (doplnení) dôkazov len účastníkom konania sa postupovalo rovnako ako sa postupuje pri prvostupňovom konaní, ak dôkazy predloží len účastník konania. Dopĺňaným znením je explicitne ustanovené, že ide len o dôkazy predložené samotným účastníkom konania, a preto oboznamovanie účastníka konania s dôkazmi predloženými samotným účastníkom nie je potrebné, pretože sú mu známe.

 

K bodu 32 (§ 34a)

Doterajšia prax vedenia konaní, kde je príslušným orgánom dohľadu Európska centrálna banka v súlade s nariadením (EÚ) č. 1024/2013 v platnom znení, v spojení s nariadením (EÚ) č. 468/2014 v platnom znení, poukázala na potrebu primeranosti uplatňovania ustanovení upravujúcich konanie vo veciach dohľadu, kedy Národná banka Slovenska posudzuje žiadosť a vypracúva návrh rozhodnutia pre Európsku centrálnu banku.

 

Navrhovaným ustanovením sa upravuje postup, podľa ktorého sa na konania vo veciach dohľadu, v ktorých rozhoduje Európska centrálna banka v spolupráci s Národnou bankou Slovenska, ustanovenia § 12 až 34 tohto zákona vzťahujú primerane. Ustanovenie sa rovnako uplatní aj pri spolupráci Národnej banky Slovenska s iným rozhodujúcim orgánom dohľadu v rámci Európskeho systému finančného dohľadu.

 

K bodu 33 (§ 35 ods. 2)

Navrhuje sa ustanovenie možnosti, nie povinnosti pre Národnú banku Slovenska vydať (pre účely postupu v zmysle § 35 zákona) všeobecne záväzné právne predpisy (opatrenia).

 

K bodu 34 (§ 35c ods. 1)

Legislatívno-technická úprava, v zmysle ktorej sa, pre odstránenie pochybností, explicitne zakotvuje oprávnenie Národnej banky Slovenska vydávať rozkazy o uložení sankcie aj opakovane voči tomu istému dohliadanému subjektu za rovnaké alebo obdobné nedostatky, ak sa ich dohliadaný subjekt dopustí voči iným spotrebiteľom alebo v iných veciach.

 

K bodu 35 (§ 35c odsek 2)

Úpravou ustanovenia sa rozšírili druhy sankcií ukladaných rozkazom o uložení sankcie aj na zákaz nekalých obchodných praktík. Ustanovenie tak adekvátnejšie zodpovedá potrebám aplikačnej praxe, v rámci ktorej je predmetom jednotlivých porušení dohliadaných subjektov v oblasti ochrany finančných spotrebiteľov často práve nekalá obchodná praktika. Z rovnakých dôvodov sa upravuje možnosť Národnej banky Slovenska uložiť sankcie uvedené v tomto ustanovení aj popri sebe, nielen alternatívne. Zároveň sa, pre odstránenie pochybností (v súvislosti s odsekom 1), explicitne zakotvuje oprávnenie Národnej banky Slovenska ukladať sankcie opakovane za rovnaké alebo obdobné nedostatky toho istého dohliadaného subjektu, ak sa ich dohliadaný subjekt dopustí voči iným spotrebiteľom alebo v iných veciach. V prípade, ak nie sú dané dôvody pre posúdenie porušenia ako systémového nedostatku, môže Národná banka Slovenska za jednotlivé porušenia vydať viac rozkazov o uložení sankcie, pričom každý takýto rozkaz sa považuje za samostatné rozhodnutie, v rámci ktorého je Národná banka Slovenska oprávnená uložiť sankcie uvedené v tomto ustanovení. V prípade, ak je neskôr preukázané, že nedostatok nie je jednotlivým porušením, ale jedná sa o systémové pochybenie, postupuje sa podľa § 35h ods. 6.

 

K bodu 36 (§ 35c ods. 4)

Legislatívno-technická úprava. Aj z doterajšej úpravy je zrejmé, že podaním rozkladu voči rozkazu o uložení sankcie sa rozkaz v celom rozsahu zrušuje. Na takýto rozkaz sa hľadí, akoby neexistoval, ostáva zachovaný len jeho účinok prvého procesného úkonu, ktorým sa začína konanie. V ďalšom konaní je preto Národná banka Slovenska oprávnená nedostatky kvalifikovať iným spôsobom, je oprávnená ďalej zisťovať a inak ustáliť skutkový stav a tiež rozhodnúť inak vo vzťahu k sankcii, vrátane uloženia prísnejšej sankcie, iného druhu sankcie, resp. kombinácie sankcií. Uvedené analogicky zodpovedá právnej úprave trestného rozkazu v Trestnom poriadku, z ktorej je taktiež zrejmé, že po zrušení trestného rozkazu samosudca nie je viazaný právnou kvalifikáciou ani druhom a výmerou trestu obsiahnutými v trestnom rozkaze. V upravenom ustanovení sa uvedené zakotvuje explicitne.

 

K bodu 37 (§ 35e ods. 2)

Legislatívno-technická úprava, v zmysle ktorej sa formulačne spresňuje, že oprávnenie Národnej banky Slovenska uvedené v ustanovení § 35e ods. 2 je rozšírením jej oprávnenia uvedeného v ustanovení § 24 ods. 10 a že § 24 ods. 10 nie je týmto ustanovením dotknutý.

 

K bodu 38 (§ 35e ods. 3)

Legislatívno-technická úprava, v zmysle ktorej sa formulačne spresňuje, že úprava predbežných opatrení obsiahnutá v ustanovení § 25 sa použije rovnako aj pre predbežné opatrenia vydávané v oblasti ochrany finančného spotrebiteľa.

 

K bodu 39 [§ 35f ods. 1 písm. a)]

Navrhnutou úpravou § 35f ods. 1 písm. a) zákona o dohľade sa zabezpečuje harmonizácia hornej hranice sadzby podľa § 35f ods. 1 písm. a) s hornou hranicou sadzieb podľa relevantných aktuálnych ustanovení iných zákonov v oblasti finančného trhu, napríklad podľa § 139 ods. 1 písm. e) zákona o poisťovníctve (zákona č. 39/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov) a § 24a ods. 2 písm. d) bodu 2 Devízového zákona (zákona NR SR č. 202/1995 Z. z. v znení neskorších predpisov), pričom ešte stále pôjde o podstatne nižšiu hornú hranicu sadzby (10 000 000) ako podľa navrhnutej novelizácie § 144 ods. 1 písm. e) zákona o cenných papieroch a investičných službách (zákona č. 566/2001 Z. z. v znení neskorších predpisov podľa parlamentnej tlače 499), ktorá sa vyžaduje podľa práva EÚ.

 

K bodu 40 (§ 35h ods. 3 až 6)

V zákone dosiaľ neboli upravené konkrétne pravidlá pre správne trestanie. Pri ukladaní sankcií za zbiehajúce sa nedostatky v oblasti ochrany finančných spotrebiteľov sa zavádza absorpčná zásada, a to nadväzne na Odporúčanie výboru ministrov [Rady Európy] č. R(91) z 13. 2. 1991 pre členské štáty o správnych sankciách (relative aux sanctions administratives) a aj vzhľadom na ustálenú judikatúru slovenských súdov (napríklad v rozsudkoch Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sž/18/2011 zo 17. 1. 2012 a sp. zn. 2Sžo/11/2014 zo 16. 12. 2014) o tom, že pri administratívnom sankcionovaní (trestaní) treba rešpektovať podľa ktorého pre ukladanie administratívnych sankcií za pretrvávajúce alebo zbiehajúce sa administratívne nedostatky (delikty) platia analogicky zásady pre ukladania sankcií trestných, pretože hranice medzi trestnými deliktami (za ktoré ukladajú tresty súdy) a administratívnymi deliktami (za ktoré ukladajú sankcie administratívne orgány) sú určené vnútroštátnym prejavom vôle zákonodarcu členského štátu a nie sú odôvodnené prirodzeno-právnymi princípmi. Jedná sa napríklad o pravidlá pre ukladanie sankcií za viaceré nedostatky postihované jediným rozhodnutím, pravidlá pre ukladanie sankcií za nedostatky, ktoré boli zistené za obdobie predchádzajúce vydaniu rozhodnutia sankcionujúceho iné nedostatky toho istého dohliadaného subjektu a pre riešenie súbehov obdobných skutočností. Národná banka Slovenska, v súlade s judikatúrou Najvyššieho súdu SR, postupovala analogicky s pravidlami Trestného zákona. Za účelom zjednotenia postupov Národnej banky Slovenska a za účelom zabezpečenia čo najväčšej možnej predvídateľnosti jej postupov pri ukladaní sankcií sa dopĺňajú nové odseky 3 až 6, ktoré upravujú podrobné pravidlá pre rozhodovanie Národnej banky Slovenska o sankciách v oblasti ochrany finančného spotrebiteľa. Práve táto oblasť v praxi vykázala nevyhnutnosť úpravy podrobnejších princípov a pravidiel, nakoľko v rámci predmetných konaní obvykle dochádza k súbehu nedostatkov, a to aj podľa rôznych právnych predpisov.

 

V ods. 3 sa zároveň, za účelom zabezpečenia čo najlepšej preskúmateľnosti rozhodnutia, výslovne ustanovuje, že Národná banka Slovenska posudzuje kritériá pre ukladanie sankcií vo vzťahu ku každému nedostatku osobitne. Osobitné odôvodnenie sa vykoná vo vzťahu k jednotlivým porušeným ustanoveniam predpisov. T. z., v prípade, ak Národná banka Slovenska postihuje viacero rovnako kvalifikovaných nedostatkov (porušenie rovnakého ustanovenia predpisu) – napríklad porušenie ustanovenia zakazujúceho používanie neprijateľných zmluvných podmienok, pričom k tomuto porušeniu došlo viacerými spôsobmi – použitím viacerých neprijateľných zmluvných podmienok, Národná banka Slovenska nemusí posudzovať kritériá pre ukladanie sankcií vo vzťahu ku každej neprijateľnej zmluvnej podmienke osobitne.

Ako kritérium pre posudzovanie sankcií sa dopĺňa tiež počet vytýkaných nedostatkov. V rámci tohto kritéria Národná banka Slovenska posudzuje počet porušených ustanovení predpisov (napr. porušenie ustanovenia zakazujúceho používanie neprijateľných zmluvných podmienok) a v rámci nich prihliada aj na to, či sa tohto nedostatku dohliadaný subjekt dopustil viacerými spôsobmi (napr. viacerými neprijateľnými zmluvnými podmienkami).

 

V ods. 4 sa upravujú pravidlá pre prípad, kedy Národná banka Slovenska rozhoduje o uložení ďalšej pokuty za nedostatok, ktorého sa dohliadaný subjekt dopustil skôr, ako bolo vydané iné rozhodnutie, ktorým už Národná banka Slovenska uložila dohliadanému subjektu pokutu za iný nedostatok. Pôvodné rozhodnutie sa v takom prípade nezrušuje. Pôvodné rozhodnutie ostáva zachované, vrátane uloženej sankcie, pričom limitom pre nové (ďalšie) rozhodnutie je, že sankcia nesmie v súčte prekročiť hornú hranicu sadzby za prísnejšie postihnuteľný zbiehajúci sa delikt.

 

V ods. 5 sa výslovne zakotvuje možnosť Národnej banky Slovenska ukladať popri úhrnnej pokute tiež ďalšie druhy sankcií, a to podľa tohto zákona, ako aj podľa osobitných predpisov, ak by ju bolo možné uložiť za ktorýkoľvek zo zbiehajúcich sa nedostatkov.

 

V ods. 6 sa upravuje situácia, ak Národná banka Slovenska skôr uloží sankciu rozkazom o uložení sankcie za nedostatok, pričom následne zistí, že sa nejednalo len o jednotlivé porušenie, ale o systémový nedostatok dohliadaného subjektu. V takom prípade, predchádzajúce právoplatné rozkazy ostávajú zachované v celom rozsahu, vrátane uloženej sankcie. Národná banka Slovenska zohľadní pri vydávaní rozhodnutia o systémovom nedostatku, že už boli uložené sankcie za niektoré individuálne prípady, ak tieto individuálne prípady spadajú do obdobia postihovaného systémového nedostatku (najmä tým spôsobom, že pri posudzovaní rozsahu porušenia tieto skôr postihnuté individuálne prípady z rozsahu vylúči).

 

 

K bodu 41 (§ 35h ods. 7)

Navrhuje sa legislatívno-technická úprava, v zmysle ktorej sa 30 dňová lehota splatnosti stanovuje aj pre všetky pokuty uložené za nedostatky v oblasti ochrany finančných spotrebiteľov.

 

 

K bodom 43 a 43 (§ 35j ods. 1 a 2)

Navrhuje sa legislatívne vyprecizovanie ustanovení § 35j ods. 1 a 2 zákona o dohľade. Pritom navrhnutou úpravou ustanovení § 35j ods. 1 zákona o dohľade (a aj súbežnými úpravami § 16 ods. 6, § 24 ods. 3 a 9 a § 26 zákona o dohľade) sa reflektuje skutočnosť, že ako dôkazné prostriedky v rámci dohľadu sú čoraz viac frekventované popri listinách aj iné dôkazné prostriedky (napríklad elektronická komunikácia medzi dohliadanými subjektmi a ich klientmi, respektíve aplikačné programy využívané dohliadanými subjektmi pri ich činnostiach) vzhľadom na rozmach využívania elektronických technológií pri ponúkaní a realizácii finančných obchodov, respektíve finančných služieb.

 

K bodu 44 [§ 36 ods. 1 písm. c)]

Navrhuje sa z § 36 ods. 1 zákona o dohľade vypustiť doterajšie písmeno c) pre jeho obsahovú duplicitu s doterajším písmenom d), keďže hypotekárni správcovia a zástupcovia hypotekárnych správcov patria medzi osoby podľa § 36 ods. 1 doterajšieho písmena d) preznačovaného teraz na § 36 ods. 1 písmeno c) zákona o dohľade.

 

K bodu 45 (§ 36 ods. 5)

Národná banka Slovenska v záujme zvyšovania transparentnosti podnikania na finančnom trhu a informovania verejnosti zverejňuje v súlade s osobitnými predpismi aj ďalšie zoznamy a registre. Preto je potrebné doterajší rozsah registrov a zoznamov doplniť.

 

K bodu 46 (§ 37 ods. 5)

Predloženým návrhom sa zabezpečuje právna ochrana len fyzickým osobám. Whistleblowing je riešením situácie, keď na jednej strane stojí spoločnosťou očakávané zodpovedné konanie jednotlivca, a na druhej strane reálna hrozba negatívnych dopadov na jeho profesijný, ale aj osobný život. Vymedzením pojmu whistleblowing predovšetkým voči iným formám informovania (napríklad podávanie sťažností, výpoveď svedka v trestnom konaní) je daná aj základná charakteristika oznamovateľa. Vyžaduje sa vzťah k organizácii, ktorej sa oznámenie týka. Najčastejšie bude tento vzťah vyjadrený v podobe zamestnaneckého vzťahu, ale existujú aj iné formy väzby na organizáciu, napr. činnosť audítorov, poradcov, dodávateľov, subdodávateľov. Na skutočnosť, že v prípade whistleblowingu nahlasovateľom môže byť len fyzická osoba reflektuje aj zákon č. 307/2014 Z. z. o niektorých opatreniach súvisiacich s oznamovaním protispoločenskej činnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktorý jednoznačne definuje, že oznamovateľom je fyzická osoba.

 

K bodu 47 (§ 37 ods. 8)

Predloženým návrhom sa definuje výsledok správy o porušení.

 

K bodom 48 a 49 (nadpis nad § 38a a nadpisy pod § 38a, § 38b, § 38c, § 38d a § 38e)

Legislatívno-technická úprava.

 

K bodu 50

Legislatívne vyprecizovanie ustanovenia.

 

K bodu 51 (§ 38g a 38h)

Účelom navrhovaného ustanovenia § 38g je zabezpečenie legislatívneho rámca implementujúceho v slovenskom právnom poriadku (prostredníctvom relevantných úprav v zákone č. 747/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov) budúce intervenčné právomoci, ktoré Národná banka Slovenska nadobudne podľa článku 17 nariadenia (EÚ) č. 1286/2014 (PRIIP) v platnom znení (dňa 1. januára 2018), resp. podľa článku 42 nariadenia (EÚ) č. 600/2014 (MiFIR) v platnom znení (dňa 3. januára 2018). Navrhované ustanovenie § 38g reflektuje judikatúru Súdneho dvora ES v známej právnej kauze Variola [v rozsudku vo veci Fratelli Variola, S.p.A. v. Administrazione italiana delle finanze dello Stato C-34/73 z 10. 10. 1973, Zbierka ECR 1973, 981], ale takziež v kauze Komisia proti Talianskej republike [v rozsudku vo veci C-272/83 z 28. 3. 1985, Zbierka ECR 1985, 1057], podľa ktorej je možné do vnútroštátneho právneho poriadku členského štátu EÚ preniesť a začleniť aj obsah a prvky niektorých ustanovení záväzných právnych aktov EÚ/ES (nariadení), pokiaľ sa to vykoná precízne bez zastierania ich komunitárneho pôvodu a bez modifikácie ich obsahu. Pre úplnosť možno uviesť, že táto judikatúra Súdneho dvora ES bola v SR využitá napríklad už aj v rámci tzv. generálneho zákona o eure (zákona č. 659/2007 Z. z. v znení neskorších predpisov).

 

V odseku 1 ustanovenia sa v súlade so znením spomínaných nariadení upravuje podstata intervenčných právomocí, t.j. právomoc zakázať alebo obmedziť uvádzanie na trh, distribúciu alebo predaj príslušných finančných produktov (vymenovaných v písmene a) ) alebo – podľa písmena b) – určitú finančnú činnosť alebo postup dohliadaného subjektu, resp. inej osoby (vyplývajúcej z nariadení), a to prostredníctvom nového inštitútu – rozhodnutia o intervenčnom opatrení alebo o vydaní dočasného naliehavého intervenčného opatrenia. Cieľom spomínaného inštitútu je riešiť závažnú obavu, ohrozenie alebo riziká týkajúce sa ochrany investorov alebo riadneho fungovania a integrity finančných trhov, alebo stability finančného systému alebo jeho časti najmenej v jednom členskom štáte, ktoré súvisia s produktom, činnosťou alebo postupom podľa odseku 1 písm. a) alebo písm. b). Podmienky, kedy je Národná banka Slovenska ako príslušný orgán oprávnená vydať rozhodnutie, sú vymedzené v článku 17 ods. 2 nariadenia PRIIP, resp. v článku 42 ods. 2 nariadenia MiFIR. Podrobne sú ďalej rozvedené v článku 2 delegovaného nariadenia (EÚ) č. 2016/1904 a článku 21 delegovaného nariadenia (EÚ) č. 2017/567. Intervenčné opatrenie je správnym aktom sui generis, ktorý na rozdiel od správneho rozhodnutia upravuje povinnosti relatívne neurčitej množiny adresátov. Obsahové náležitosti takéhoto rozhodnutia sú vymedzené v odseku 2 ustanovenia.

 

V odseku 3 je upravená otázka zverejňovania rozhodnutí o intervenčnom opatrení alebo o dočasnom naliehavom intervenčnom opatrení. Rozhodnutie o intervenčnom opatrení sa oznámi verejnosti dvoma spôsobmi: 1. v Zbierke zákonov Slovenskej republiky sa uverejní oznámenie Národnej banky Slovenska, pričom v tomto oznámení sa uvedie aj časť rozhodnutia v rozsahu odseku 2 písmen a) až c) tak, aby bolo možné už zo samotného oznámenia identifikovať okruh právnych vzťahov, pravidlo správania a dátum, odkedy sa má aplikovať, 2. na webovom sídle Národnej banky Slovenska sa následne zverejní celé rozhodnutie.

Národná banka Slovenska bude mať povinnosť (podľa odseku 4 ustanovenia) zrušiť takéto rozhodnutia v prípade, ak pominuli dôvody na ich vydanie (uvedené v rozhodnutí).

 

Vzhľadom k zvláštnej povahe rozhodnutia, ktoré nie je výsledkom konania vedeného s určitými účastníkmi administratívneho (resp. správneho) konania, odsek 5 vylučuje aplikáciu ustanovení o konaní vo veciach dohľadu podľa zákona č. 747/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov a osobitných predpisov, resp. aplikáciu všeobecných predpisov o správnom konaní, na rozhodovanie o vydaní intervenčného opatrenia alebo o vydaní dočasného naliehavého intervenčného opatrenia.

 

Otázka nadobudnutia záväznosti, právoplatnosti a vykonateľnosti spomínaných rozhodnutí je upravená v odseku 6. V súlade so základnými princípmi právneho štátu nemôže rozhodnutie nikoho zaväzovať skôr, ako mal možnosť sa s ním zoznámiť. Pokiaľ sa nejedná o dočasné naliehavé intervenčné opatrenie, dotknuté subjekty by mali dostať primeranú lehotu na to, aby svoje správanie prispôsobili novým povinnostiam uloženým v rozhodnutí. Vzhľadom k osobitnej povahe takéhoto rozhodnutia sa zároveň navrhuje, aby voči takýmto rozhodnutiam nebol prípustný opravný prostriedok a aby neboli preskúmateľné správnym súdom.

 

Odsek 7 ustanovenia reflektuje požiadavku vyplývajúcu z vyššie uvedených nariadení, v zmysle ktorej môže Národná banka Slovenska rozhodnúť o vydaní intervenčného opatrenia alebo o vydaní dočasného naliehavého intervenčného opatrenia iba ak (okrem iného) riadne prekonzultovala navrhovaný zákaz, resp. obmedzenie (t.j. ich presnú povahu, resp. iné dôležité súvisiace skutočnosti), s príslušnými orgánmi v iných členských štátoch, na ktoré môže mať takýto zákaz alebo obmedzenie značný vplyv. Nariadenie (EÚ) č. 600/2014 (MiFIR) v platnom znení v tejto súvislosti stanovuje aj požiadavku konzultácie s orgánmi verejnej moci zodpovednými za dohľad nad fyzickými poľnohospodárskymi trhmi a za ich správu a reguláciu v prípade, že finančný nástroj alebo činnosť či postup, ktorých sa zákaz alebo obmedzenie týka, vážne ohrozujú fungovanie a integritu fyzických poľnohospodárskych trhov. Úlohu pomocníka a koordinátora pri tejto konzultácii vykonávajú príslušné ESA (podľa článku 18 nariadenia č. 1286/2014 (PRIIP) v platnom znení a článku 43 nariadenia č. 600/2014 (MiFIR) v platnom znení).

 

V záujme zabezpečenia vysokej transparentnosti ohľadom pripravovaného intervenčného opatrenia (nie však dočasného naliehavého intervenčného opatrenia, pri ktorom, z povahy veci, takýto postup nie je možný) sa v odseku 8 navrhuje, aby Národná banka Slovenska mohla zverejniť návrh intervenčného opatrenia a stanoviť lehotu, do ktorej môžu verejnosť, resp. intervenčným opatrením dotknuté osoby, podávať vo vzťahu k takémuto návrhu podnety. Národná banka Slovenska následne bude mať povinnosť uviesť v odôvodnení vydaného intervenčného opatrenia ako sa s podnetmi vysporiadala a v prípade, ak to uzná za opodstatnené, bude môcť pripravované intervenčné opatrenie pred jeho vydaním upraviť. Predmetná konzultácia nevyplýva z vyššie uvedených nariadení a odlišuje sa od povinnej konzultácie podľa odseku 7.

 

Ustanovenie § 38h reaguje na požiadavku vyplývajúcu z článku 22 ods. 1 nariadenia (EÚ) č. 1286/2014 (PRIIP) v platnom znení, podľa ktorej majú členské štáty povinnosť stanoviť pravidlá, ktorými sa zavádzajú vhodné správne sankcie a opatrenia uplatniteľné v situáciách porušenia tohto nariadenia, a prijať všetky potrebné opatrenia na zaistenie ich vykonávania. Návrh ustanovenia v tomto smere obsahovo vychádza (vo vzťahu k povahe a rozsahu sankcií, resp. opatrení, ktoré bude Národná banka Slovenska oprávnená uložiť za nedostatky zistené v činnosti dohliadaného subjektu alebo inej osoby, spočívajúce v nedodržiavaní alebo obchádzaní pravidiel stanovených a špecifikovaných v príslušných článkoch nariadenia, alebo v nedodržiavaní alebo obchádzaní vydaného intervenčného opatrenia alebo dočasného naliehavého intervenčného opatrenia) z článku 24 ods. 2 predmetného nariadenia, ustanovujúceho povahu a minimálny rozsah sankcií, resp. opatrení, ktoré budú mať členské štáty právomoc uložiť v súlade s vnútroštátnym právom. Ako vyplýva z odseku 2 navrhovaného ustanovenia, sankcie bude možné ukladať samostatne alebo súbežne a aj opakovane. V záujme reagovania na praktické aspekty súvisiace s ukladaním vyššie uvedených sankcií predmetné ustanovenie zároveň upravuje subjektívnu a objektívnu premlčaciu lehotu na uloženie sankcií, otázku jej prerušenia a moment, od ktorého sa nedostatky uvedené v protokole o vykonanom dohľade na mieste považujú za zistené. V odseku 3 je upravená skutočnosť, že uložením spomínaných sankcií nebude dotknutá zodpovednosť príslušných subjektov podľa osobitných predpisov (napr. ich zodpovednosť podľa Trestného zákona alebo Obchodného zákonníka). V odseku 4 sa navrhuje, aby sa na konanie a rozhodovanie o uložení sankcií vzťahovali ustanovenia zákona č. 747/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov upravujúce konanie vo veciach dohľadu (§ 12 až 34), resp. ustanovenie o poriadkových opatreniach (§ 38). V odseku 5 je upravená splatnosť pokuty uloženej podľa odseku 1 písm. e) a skutočnosť, že výnosy z pokút sú príjmom štátneho rozpočtu Slovenskej republiky.

 

 

 

K bodom 52 až 56 (§ 40 ods. 1 až 5)

V ustanovení § 40 zákona, upravujúcom ročné príspevky, ktoré sú Národnej banke Slovenska povinné uhrádzať príslušné dohliadané subjekty finančného trhu (prispievatelia), sa navrhujú viaceré úpravy.

 

Za účelom spravodlivejšieho nastavenia výberu ročných príspevkov a v tomto smere spravodlivejšieho prerozdelenia súvisiaceho finančného zaťaženia medzi prispievateľov sa navrhuje úprava režimu výberu ročných príspevkov v prípade veriteľov, ktorí sú oprávnení poskytovať spotrebiteľské úvery bez obmedzenia rozsahu. V tejto súvislosti sa navrhuje, aby sa základ sadzby pre ročný príspevok predmetných subjektov finančného trhu (určený podľa § 40 zákona odseku 2, t.j. objem aktív vykázaných v príslušnej účtovnej závierke subjektu) pomerne znížil v závislosti od pomeru objemu pohľadávok zo spotrebiteľských úverov (t.j. činnosti dohliadanej Národnou bankou Slovenska) a celkového objemu pohľadávok z úverov poskytnutých prispievateľom k 31. decembru kalendárneho roka, resp. k poslednému dňu hospodárskeho roka tohto subjektu. Báza ročných príspevkov veriteľov, ktorí sú oprávnení poskytovať spotrebiteľské úvery bez obmedzenia rozsahu sa teda určí nasledovne: (objem pohľadávok zo spotrebiteľských úverov )/(celkový objem pohľadávok z úverov)*objem aktív prispievateľa. Pre účely naznačeného postupu sa navrhuje vychádzať z údajov predložených Národnej banke Slovenska prostredníctvom príslušných výkazov (v rámci výkonu jej dohľadu na diaľku podľa § 35 zákona). V kontexte navrhovanej úpravy dochádza k vloženiu nového odseku 5 do § 40 zákona a k prečíslovaniu nasledovných odsekov.

 

Úprava § 40 ods. 2 zákona (tretej vety) sa navrhuje aj v záujme reflektovania skutočnosti, že podľa § 3 ods. 4 zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov môže byť účtovným obdobím prispievateľa (okrem kalendárneho roka) aj hospodársky rok, t.j. obdobie nepretržite po sebe idúcich 12 kalendárnych mesiacov, ktoré nie je zhodné s kalendárnym rokom. Súčasné znenie ustanovenia túto skutočnosť nezohľadňuje a v prípade, ak sú základom sadzby pre ročné príspevky aktíva prispievateľa, stanovuje, že pre výpočet ročného príspevku je rozhodujúci objem aktív vykázaných v (ustanovením špecifikovanej) účtovnej závierke prispievateľa zostavenej k 31. decembru kalendárneho roka.

 

V kontexte transpozície smernice Európskeho parlamentu a Rady 2014/65/EÚ z 15. mája 2014 o trhoch s finančnými nástrojmi, ktorou sa mení smernica 2002/92/ES a smernica 2011/61/EÚ (Ú. v. EÚ L 173, 12.6.2014) v platnom znení (resp. tzv. balíku MiFID 2) do slovenského právneho poriadku budú v rámci slovenského finančného trhu oprávnení (na základe povolenia udeleného Národnou bankou Slovenska) od 3. januára 2018 pôsobiť poskytovatelia služieb vykazovania údajov - konkrétne poskytovatelia schváleného mechanizmu zverejňovania (APA), poskytovatelia konsolidovaného informačného systému (CTP) a poskytovatelia schváleného mechanizmu podávania správ (ARM). S ohľadom na skutočnosť, že predmetné subjekty budú podľa § 40 ods. 1 zákona prispievateľmi, sa navrhuje ustanovenie najnižšej a najvyššej výšky pevnej sumy, ktorú môže Banková rada Národnej banky Slovenska určiť ako ročný príspevok týchto prispievateľov na príslušný kalendárny rok, pričom sa rozlišuje, či pôjde o právnickú osobu (§ 40 ods. 3 zákona) alebo fyzickú osobu (§ 40 ods. 4 zákona).

 

Úpravy § 40 (v odsekoch 1 až 3) sa navrhujú aj v záujme dosiahnutia väčšej právnej istoty a jednoznačnosti v otázke aplikácie predmetného ustanovenia zákona na dohliadané subjekty so sídlom mimo územia Slovenskej republiky, ktorým povolenie na činnosť udeľuje príslušný (zahraničný) orgán dohľadu a ktoré sú na základe povolenia udeleného Národnou bankou Slovenska oprávnené na území Slovenskej republiky vytvárať alebo spravovať fondy (napríklad tuzemské subjekty kolektívneho investovania podľa § 4 ods. 2 zákona č. 203/2011 Z. z. v znení neskorších predpisov). V tejto súvislosti sa navrhuje, aby boli tieto dohliadané subjekty považované za prispievateľov a aby základom sadzby pre ich ročné príspevky bol (s ohľadom na špecifiká ich pôsobenia na slovenskom finančnom trhu) iba objem aktív predstavujúcich majetok vo fondoch spravovaných na území Slovenskej republiky takýmto prispievateľom, či už prostredníctvom pobočky alebo bez zriadenia pobočky na území Slovenskej republiky na základe práva slobodného poskytovania služieb. Úprava § 40 ods. 3 zákona sa v naznačenom kontexte navrhuje s cieľom jednoznačného vyjadrenia skutočnosti, že prispievateľmi sú aj dohliadané subjekty so sídlom mimo územia Slovenskej republiky, ktoré nespĺňajú vyššie uvedené kritérium (t.j. vytváranie alebo spravovanie fondov na území Slovenskej republiky na základe povolenia udeleného Národnou bankou Slovenska), avšak vykonávajú na území Slovenskej republiky inú dohliadanú činnosť, či už prostredníctvom pobočky alebo bez zriadenia pobočky na základe práva slobodného poskytovania služieb, napr. ponúkajú a distribuujú na slovenskom finančnom trhu zahraničné fondy, pričom sadzba ich ročného príspevku sa určuje pevnou sumou s ohľadom na charakter ich pôsobenia na území Slovenskej republiky a súvisiace aspekty výkonu dohľadu nad nimi.

 

Okrem vyššie uvedených skutočností sa v § 40 ods. 3 a 4 navrhujú aj legislatívno-technické úpravy.

 

K bodu 57 (§ 40 ods. 10)

Navrhuje sa vyprecizovať pôvodné znenie § 40 ods. 9 (po navrhnutých zmenách ods. 10) zákona o dohľade, pričom navrhnutou úpravou sa legislatívne prispieva k zefektívneniu postupu pri výbere ročných príspevkov a zároveň navrhnutá úprava reflektuje obsahovo súvisiace aj analogické ustanovenia iných právnych noriem, napríklad § 46 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. v znení neskorších predpisov a § 63 ods. 2 vyhlášky MS SR č. 543/2005 Z. z. v znení neskorších predpisov.

 

K bodu 58 (§ 40 ods. 12 a § 41 ods. 3)

Navrhuje sa legislatívna úprava postupu podľa § 40 ods. 12 a § 41 ods. 3 zákona o dohľade tak, aby sa postupovalo rovnako ako sa napríklad postupuje podľa § 8 ods. 16 zákona o úveroch na bývanie (zákona č. 90/2010 Z. z. v znení neskorších predpisov), § 15 ods. 9 a § 18 ods. 10 písm. a) bodu 2 zákona o zavedení eura v SR (zákona č. 659/2007 Z. z. v znení neskorších predpisov) a § 7 ods. 7 zákona o riešení krízových situácií na finančnom trhu (zákona č. 371/2014 Z. z. v znení neskorších predpisov).

 

K bodu 59 (§ 40a ods. 3)

Navrhuje sa legislatívno-technická úprava § 40a ods. 3 zákona o dohľade, ktorou sa zohľadňuje navrhnuté doplnenie zákona o dohľade o § 40 nový odsek 5 a zároveň preznačenie (prečíslovanie) doterajších odsekov 5 až 11 na § 40 odseky 6 až 12 zákona o dohľade.

 

K bodu 60 (§ 43 ods. 3)

Navrhnutou úpravou § 43 ods. 3 sa explicitne ustanovuje, že pravidlá pre opravu zrejmých chýb v písaní, počítaní a iných zrejmých nesprávností v rozhodnutiach vo veciach dohľadu sa použijú aj na iné písomnosti vyhotovené v rámci konania vo veciach dohľadu.

 

K bodu 61 (§ 45f)

Navrhnuté znenie prechodných ustanovení v novom § 45f súvisí s úpravami podľa navrhnutej novelizácie ustanovení zákona o dohľade nad finančným trhom. Pritom navrhnuté prechodné ustanovenia v novom § 45f zákona o dohľade nad finančným trhom sú obsahovo rovnaké ako analogické štandardné prechodné ustanovenia ďalších zákonov v oblasti finančného trhu, napríklad ustanovenia § 122s a § 122y zákona o bankách (zákona č. 483/2001 Z. z. v znení zákonov č. 132/2013 Z. z. a č. 299/2016 Z. z.), § 173r ods. 1 a 2 zákona o cenných papieroch a investičných službách (zákona č. 566/2001 Z. z. v znení zákona č. 132/2013 Z. z.), § 42a ods. 5 zákona o finančnom sprostredkovaní a finančnom poradenstve (zákona č. 186/2009 Z. z. v znení zákona č. 132/2013 Z. z.), § 101 ods. 1 a § 101e zákona o platobných službách (zákona č. 492/2009 Z. z. v znení zákona č. 206/2013 Z. z.), § 220a zákona o kolektívnom investovaní (zákona č. 203/2011 Z. z. v znení zákona č. 206/2013 Z. z.), § 123ao ods. 2 zákona o starobnom dôchodkovom sporení (zákona č. 43/2004 Z. z. v znení zákona č. 183/2014 Z. z.), § 87n ods. 4 zákona o doplnkovom dôchodkovom sporení (zákona č. 650/2004 Z. z. v znení zákona č. 318/2013 Z. z.), § 43f ods. 1 a 2 Devízového zákona (zákona NR SR č. 202/1995 Z. z. v znení zákona č. 140/2014 Z. z.), § 25g a § 25i zákona o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov (zákona č. 129/2010 Z. z. v znení zákonov č. 438/2015 Z. z. a č. 299/2016 Z. z.) a § 28a zákona o úveroch na bývanie (zákona č. 90/2016 Z. z. v znení zákona č. 299/2016 Z. z.). Navrhnutými prechodnými ustanoveniami sa zároveň do určitej miery prispieva aj k zdokonaleniu legislatívnych predpokladov na zabezpečenie efektívneho a účinného výkonu dohľadu nad finančným trhom.

Pritom možno pre úplnosť uviesť, že do pripravovaného návrhu zákona sa navrhuje doplnenie nového § 45f vzhľadom na skutočnosť, že predmetom legislatívneho procesu už v Národnej rade SR je návrh zákona (parlamentná tlač 499), ktorým sa do zákona č.747/2004 Z. z. navrhuje vložiť nový §45e s predpokladanou účinnosťou už na jeseň 2017 v súvislosti so zabezpečovaním inej aproximácie a implementácie práva EÚ.

 

K bodu 62

Doplnenie transpozičnej prílohy.

 

 

 

 

K čl. XI

 

K bodu 1

Navrhuje sa upraviť § 83 ods. 1 písm. j) zákona o konkurze a reštrukturalizácii tak, aby sa rovnaké podmienky pre ukončenie prevádzkovania podniku finančnej inštitúcie po vyhlásení konkurzu vzťahovali na všetky druhy slovenských finančných inštitúcií uvedené § 176 odseku 1 alebo odseku 5, pretože pre všetky tieto druhy finančných inštitúcií je enormne dôležitý deň ukončenia prevádzkovania podniku po vyhlásení konkurzu aj preto, lebo ide o rozhodujúci deň pre určenie splatnosti nesplatných záväzkov a pohľadávok vzniknutých pred vyhlásením konkurzu, ktoré sú v prípade finančných inštitúcií kľúčovou časťou ich majetku podliehajúceho konkurzu.

 

K bodu 2

Navrhuje sa doplniť § 95 novým odsekom 5, ktorým sa dopĺňa výnimka z pravidla o posudzovaní, či sa jedná o spriaznenú pohľadávku. V prípade ak kryté dlhopisy banky, ktorá je emitentom krytých dlhopisov, nakúpi napríklad materská banka a následne ich predá tretej osobe, ktorá nie je spriaznená ani s materskou, ani s bankou, ktorá emitovala tento krytý dlhopis, tak v prípade konkurzu banky, ktorá je emitentom krytých dlhopisov, sa takýto krytý dlhopis nepovažuje za spriaznenú pohľadávku.

 

K bodu 3

V súvislosti so zmenami v § 195 ods. 6 sa do § 176 ods. 5 dopĺňa aj veriteľ podľa osobitného predpisu o úveroch na bývanie.

 

K bodu 4

Navrhovaným znením v § 178 sa rozširuje sa okruh členov veriteľského výboru v prípadoch, ak je úpadcom banka, ktorá je emitentom krytých dlhopisov.

 

K bodu 5

Zavádza sa odlišný režim splatnosti záväzkov, ak je úpadcom banka, ktorá je emitentom krytých dlhopisov, ktoré vznikli z krytých dlhopisov pred vyhlásením konkurzu banky, a to podľa § 67 ods. 9 až 13 zákona o bankách.

 

K bodu 6

Ustanovením § 195 ods. 6 sa upravuje postup správcu pri informovaní dlžníkov zo zmlúv z úverov na bývanie, ktoré patria medzi hypotekárne úvery účelovo určené na účely presne vymedzené v zákone o úveroch na bývanie o účely o ukončení prevádzkovania podniku veriteľa, ktorý je poskytovateľom týchto úverov na bývanie. Zároveň sa (obdobne ako je to pri hypotekárnych úveroch poskytovaných bankou, ktorá je emitentom krytých dlhopisov) dopĺňa možnosť spotrebiteľa predčasne splatiť svoj úver z vlastného podnetu bez akýchkoľvek poplatkov v súvislosti s týmto predčasným splatením počas troch mesiacov po ukončení prevádzkovania podniku veriteľa správcom.

 

K bodu 7

Doplnením nového ustanovenia § 195a sa upravuje postup zaobchádzania s oddelenou podstatou zabezpečených veriteľov, ktorými sú majitelia krytých dlhopisov v rámci konkurzu banky, ktorá je emitentom krytých dlhopisov. Upravuje sa postup pre prevod programu krytých dlhopisov na nového nadobúdateľa (identicky ako v prípade nútenej správy), prípadne speňaženia pohľadávok z hypotekárnych úverov, ktoré tvoria súčasť aktív krycieho súboru podľa zákona o bankách, odplatným postúpením na tretiu osobu, ktorou môže byť len banka, pobočka zahraničnej banky alebo iný veriteľ poskytujúci úvery na bývanie podľa zákona o úveroch na bývanie, ako aj spôsob uspokojenia pohľadávok majiteľov krytých dlhopisov z oddelenej podstaty a jej konečného speňaženia. Obdobne ako pri úveroch na bývanie v § 195 ods. 6 sa v § 195a ods. 10 rieši postup správcu pri ukončení prevádzkovania podniku banky, ktorá je emitentom krytých dlhopisov. Tzn. správca je povinný bezodkladne po ukončení prevádzkovania podniku banky, ktorá je emitentom krytých dlhopisov, oznámiť dlžníkom zo záväzkov zodpovedajúcim pohľadávkam z hypotekárnych úverov, ktoré tvoria súčasť aktív krycieho súboru podľa zákona o bankách toto ukončenie prevádzkovania podniku a aj lehotu, ktorá nesmie byť kratšia ako tri mesiace odo dňa ukončenia prevádzkovania podniku, počas ktorej je dlžník oprávnený predčasne splatiť svoj záväzok z vlastného podnetu bez akýchkoľvek poplatkov v súvislosti s týmto predčasným splatením, a po uplynutí ktorej možno vynucovať zosplatnenie takýchto hypotekárnych úverov.

 

K bodu 8

Ustanovuje sa prechodné ustanovenie pre prípadné konkurzné konanie hypotekárnej banky.

 

 

 

 

K čl. XII

 

K bodu 1

Legislatívno-technická úprava v nadväznosti na úpravu v zákone č. 483/2001 Z. z. súvisiacu s nahradením hypotekárnych záložných listov krytými dlhopismi.

 

K bodu 2, 43

Legislatívno-technická úprava v nadväznosti na vloženie nového odseku 8 a 19 v § 7 a úpravu náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere v § 9 ods. 2 .

 

 

 

K bodu 3, 30, 35, 45

Legislatívno-technická úprava v nadväznosti na zabezpečenie súladu so smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES ES z 23. apríla 2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/EHS (ďalej len "smernica 2008/48/ES") aj v spojitosti s úpravou náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere v § 9 ods. 2

Vypustenie náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere bolo nevyhnuté z dôvodu záverov Rozsudku Súdneho dvora Európskej únie z 9. novembra 2016 vo veci C-42/15 Home Credit Slovakia, a.s./Klára Bíróová. V zmysle uvedeného rozsudku zmluva o spotrebiteľskom úvere musí obsahovať len náležitosti výslovne uvedené v čl. 10 ods. 2 smernice 2008/48/ES, a to vzhľadom k tomu, že touto smernicou sa zabezpečuje úplná harmonizácia v oblasti spotrebiteľských úverov (v článku 22 ods. 1 smernice 2008/48/ES je uvedené, že ,,členské štáty nesmú zachovať ani zaviesť vo svojom vnútroštátnom práve ustanovenia, ktoré sa odchyľujú od ustanovení tejto smernice.“

Zmluva o spotrebiteľskom úvere môže obsahovať aj prípadné iné zmluvné podmienky zakotvené v čl. 10 ods. 2 písm. u) smernice 2008/48/ES, avšak tieto podmienky musia byť individuálne dohodnuté so spotrebiteľom v rámci ich úverového zmluvného vzťahu, ako to vyplýva z bodu 57 predmetného rozsudku.  Ustanovenie čl. 10 ods. 2 písm. u)  smernice 2008/48/ES by sa nemalo podľa bodu 58 rozsudku vykladať tak, že oprávňuje členské štáty, aby vo svojej vnútroštátnej právnej úprave stanovili povinnosť zahrnúť do zmluvy o úvere iné náležitosti, než sú tie, ktoré vymenúva článok 10 ods. 2 uvedenej smernice.

Ak by sme predmetné ustanovenia ponechali v zákone č. 129/2010 Z. z., Slovenská republika by išla nad rámec podmienok stanovených smernicou.

Súčasne zákon neobmedzuje veriteľa v tom, aby nad rámec zákona dohodol so spotrebiteľom doplnenie ustanovení, ktoré pomáhajú spotrebiteľovi pochopiť rozsah jeho záväzku. V záujme každého veriteľa, ktorého zámerom je zodpovedné podnikanie a poskytovanie spotrebiteľských úverov je poskytnutie čo najkomplexnejšieho rozsahu informácií. Veriteľ môže do zmluvy uviesť aj ďalšiu informáciu, napr. odplatu pre daný spotrebiteľský úver.

 

K bodu 4, 32

Zosúladenie so znením smernice 2008/48/ES.

 

K bodu 5

Navrhovanou právnou úpravou sa implementuje čl. 57 a 58 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/1011 z 8. júna 2016 o indexoch používaných ako referenčné hodnoty vo finančných nástrojoch a finančných zmluvách alebo na meranie výkonnosti investičných fondov, ktorým sa menia smernice 2008/48/ES a 2014/17/EÚ a nariadenie (EÚ) č. 596/2014.

 

K bodu 6

Oprava odkazu pri osobitných ustanoveniach o informáciách poskytovaných pred uzavretím niektorých zmlúv o spotrebiteľskom úvere a zosúladenie so znením smernice 2008/48/ES.

 

K bodu 7

Legislatívno-technická úprava v nadväznosti na vloženie nového odseku 8 v § 7. Doplnenie v nadväznosti na aplikáciu registra úverov v spojitosti so zákonom o úveroch bývanie.

 

K bodu 8, 13, 15, 16, 20, 22, 23, 24, 25, 26, 27, 38, 42, 44

Legislatívno-technická úprava v nadväznosti na vloženie nového odseku 8 a 19 v § 7.

 

K bodu 9

Doplnenie v nadväznosti na aplikáciu registra úverov v spojitosti so zákonom o úveroch bývanie.

Navrhovanou zmenou ustanovenia § 7 ods. 7 sa rieši povinnosť právnych nástupcov veriteľov poskytovať do registra údaje o zmenách alebo ukončení zmlúv o spotrebiteľských úveroch alebo zmlúv o úveroch na bývanie aj po zániku alebo odobratí ich povolenia na poskytovanie spotrebiteľských úverov alebo úverov na bývanie alebo bankového povolenia a po postúpení pohľadávky zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, a to až do ukončenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere, resp. do zániku záväzkov spotrebiteľa zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Zánikom povolenia a postúpením pohľadávky zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere nedochádza k zániku zmlúv o spotrebiteľskom úvere, ani k zániku záväzkov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, preto je potrebné, aby údaje v registri boli aj naďalej aktualizované s cieľom zabezpečiť správnosť údajov v registri na účely posúdenia schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver a na účely predchádzania námietkam a sťažnostiam spotrebiteľov proti správnosti údajov v registri alebo správnosti zápisu údajov v registri a s tým súvisiacich škôd.  

 

K bodu 10

Zavedenie povinnosti vytvorenia elektronického overovania informácií súvisiacich s príjmom spotrebiteľa veriteľom za účelom čo najrýchlejšej a najefektívnejšej výmeny informácií. Uvedené je jedna z častí procesu overovania informácií súvisiacich s príjmom spotrebiteľa. Veriteľ overuje len ten príjem, ktorý je možné overiť v Sociálnej poisťovni. SZČO, resp. spotrebitelia, ktorí majú príjem v zahraničí uvádzajú tieto skutočnosti veriteľovi. V prípade ako tieto, je zrejmé, že spotrebitelia nebudú mať zaznamenaný príjem v Sociálnej poisťovni.

 

K bodu 11

Doplnenie povinnosti prevádzkovateľa registra informovať Národnú banku Slovenska o ukončení vykonávania činnosti registra údajov o spotrebiteľských úveroch.

 

K bodu 12, 14, 28

Doplnenie ustanovenia limitu na podiel výšky celkovej zadlženosti k príjmu Národnou bankou Slovenska reaguje na silný rast zadlženosti domácností. Keďže zadlženosť slovenských domácností sa od roku 2010 zdvojnásobila a vyššia miera zadlženosti zároveň zvyšuje citlivosť domácností na možný negatívny vývoj v budúcnosti, je potrebné nastaviť uvedený limit.

 

K bodu 17

Legislatívno-technická úprava v nadväznosti na vloženie nového odseku 8 a 19 v § 7.

Doplnenie ustanovenia limitu na podiel výšky celkovej zadlženosti k príjmu Národnou bankou Slovenska reaguje na silný rast zadlženosti domácností. Keďže zadlženosť slovenských domácností sa od roku 2010 zdvojnásobila a vyššia miera zadlženosti zároveň zvyšuje citlivosť domácností na možný negatívny vývoj v budúcnosti, je potrebné nastaviť uvedený limit.

 

 

K bodu 18

Doplnenie ustanovenia limitu na podiel výšky celkovej zadlženosti k príjmu Národnou bankou Slovenska reaguje na silný rast zadlženosti domácností. Keďže zadlženosť slovenských domácností sa od roku 2010 zdvojnásobila a vyššia miera zadlženosti zároveň zvyšuje citlivosť domácností na možný negatívny vývoj v budúcnosti, je potrebné nastaviť uvedený limit.

Vymedzenie účelu, na ktorý overuje Sociálna poisťovňa informácie súvisiace s príjmom spotrebiteľa pre veriteľov.

Veriteľovi sa ukladá nová povinnosť, kedy pri preverovaní a výpočte ukazovateľa schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, veriteľ overuje informácie súvisiace s príjmom spotrebiteľa prostredníctvom externých zdrojov - Sociálnej poisťovne. Táto povinnosť nadväzuje na povinnosť prevádzkovateľa registra v § 7 odsek 8.

 

K bodu 19

Upresnenie účelu pri posudzovaní príjmu spotrebiteľa.

 

 

K bodu 21

Uvedené ustanovenie je prospotrebiteľským riešením, kedy v prípade neočakávaných finančných ťažkostí na strane spotrebiteľa, je možné predĺžiť limit pre lehotu splatnosti najviac do šiestich mesiacov.

Legislatívno-technická úprava v nadväznosti na vloženie nového odseku 8 a 19 v § 7.

 

K bodu 29

Ustanovenie uvádzať v záhlaví zmluvy slová spotrebiteľský úver v príslušnom gramatickom tvare má podporiť informovanosť spotrebiteľa a zabezpečiť istotu pri aplikácií príslušných zákonov, predovšetkým zamedziť obchádzaniu zákona č. 129/2010 Z. z. prostredníctvom iných zákonov.

 

K bodu 31

Úprava zohľadňuje situáciu, kedy spotrebiteľ nemá pridelené rodné číslo, pričom za postačujúce sa považuje uvedenie dátumu narodenia.

 

K bodu 33

Legislatívno-technická úprava v nadväznosti na zosúladenie so smernicou 2008/48/ES. Zmluva o spotrebiteľskom úvere nemusí vo forme amortizačnej tabuľky spresňovať aká časť splátky bude započítaná na vrátenie tejto istiny.

 

K bodu 34

V novom odseku 15 ide o presunutie a úpravu pôvodného znenia § 9 ods. 2 písm. z). Znenie je vecne rovnaké, ale posúva sa povinnosť veriteľov aplikácie zverejnenej ročnej percentuálnej miery nákladov z 15 do 20 kalendárnych dní.

Odsek 16 upravuje právo spotrebiteľa, ktorý môže požiadať o výpočet odplaty jeho spotrebiteľského úveru.

Odsek 17 upravuje identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom v prípade, že vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby (napr. pri splátkovom predaji alebo lízingu), kedy musí byť spotrebiteľovi zo zmluvy jasné, kto je vlastníkom tovaru alebo služby a za akých podmienok spotrebiteľ môže nadobudnúť vlastnícke práva k tomuto tovaru alebo službe.

Odsek 18 reaguje na prax, pričom sa zavádza povinnosť zhotovenia fotokópie spotrebiteľovi. Jedenkrát za obdobie trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere bezplatne a následne za účelne vynaložené náklady veriteľa.

Odsek 19 obdobne ako v prípade ustanovenia § 11 ods. 3 zákona č. 129/2010 Z. z. sa formuluje režim spojený s neplatnosťou zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Na rozdiel od ustanovenia § 11 ods. 3 zákona č. 129/2010 Z. z. sa však nevymedzuje dôvod neplatnosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, keďže pre tieto prípady vymedzujú dôvody neplatnosti osobitné predpisy, napríklad ustanovenie § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka, ktoré počnúc 1. júnom 2014 reguluje neplatnosť spotrebiteľských zmlúv v prípade, že odplata stanovená za poskytnutie peňažných prostriedkov spotrebiteľovi v rozpore so zákonom prevyšuje najvyššie prípustnú výšku odplaty ustanovenú vykonávacím nariadením vlády SR č. 87/1995 Z. z. Vzhľadom na uvedené, navrhované znenie plynule nadväzuje na ustanovené právne účinky porušenia § 53 ods. 6 OZ a vymedzuje výhradne práva spotrebiteľa spojené s povinnosťou vrátiť skutočne požičané peňažné prostriedky v prípade neplatnosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere z dôvodu porušenia citovaného ustanovenia Občianskeho zákonníka. V zásade platí, že spotrebiteľ môže požičané prostriedky osobe, ktorá bola v neplatnej zmluve o spotrebiteľskom úvere označená ako veriteľ vrátiť naraz. Podstata zvýšenej ochrany spotrebiteľa však primárne spočíva v tom, že skutočne požičané peňažné prostriedky má spotrebiteľ právo vrátiť osobe v neplatnej zmluve o spotrebiteľskom úvere označenej ako veriteľ v splátkach a lehote, ktorá však nesmie byť kratšia ako lehota, v ktorej by mal spotrebiteľ vrátiť finančné plnenie, ak by neexistoval dôvod neplatnosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Osoba, ktorá peňažné prostriedky spotrebiteľovi poskytla je povinná toto právo spotrebiteľa strpieť. Ustanovenie však pripúšťa aj inú dohodu veriteľa a spotrebiteľa, táto však musí byť prejavom ich zmluvnej autonómie a v žiadnom prípade nemôže popierať právny režim navrhovaného ustanovenia alebo inak poškodzovať spotrebiteľa.

 

 

K bodu 36 a 37

Zmluva sa bude považovať za zmluvu o úvere bez úrokov a poplatkov, pokiaľ ide o okolnosť, ktorej neuvedenie môže spochybniť možnosť spotrebiteľa posúdiť rozsah svojho záväzku, pričom na základe uvedeného sú upravené dôsledky porušenia povinností.

 

K bodu 39

S ohľadom na zavedenie obsahu žaloby podľa Civilného sporového poriadku, v zmysle ktorého sa medzi iným rozhoduje o určení právnej skutočnosti, ak tak vyplýva z osobitného predpisu, sa zavádza novým ustanovením možnosť spotrebiteľa podať žiadosť o určenie neplatnosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere.

 

K bodu 40, 41

Do zákona sa dopĺňajú ustanovenia týkajúce sa vydania potvrdení pri úplnom alebo čiastočnom predčasnom splatení spotrebiteľského úveru. Veriteľ je povinný vydať spotrebiteľovi potvrdenie bezodkladne, v zložitých prípadoch najneskôr do siedmich pracovných dní od prijatia žiadosti. Za zložité prípady sa považuje napr. technická náročnosť výpočtu, ak ju veriteľ nevykonáva priamo v mieste obchodnej činnosti, existencia osobitného pracoviska pre riešenie výpočtov zostatku spotrebiteľských úverov.

 

K bodu 46

Prechodné ustanovenia sa zavádzajú s ohľadom na potrebu prevedenia, resp. postúpenia pohľadávok, keďže sa legislatívnou zmenou účinnou od 23. decembra 2015, znemožnilo právo prevedenia pohľadávok. Uvedené prechodné ustanovenia sú časovo ohraničené do jedného roka od účinnosti zákona.

Prechodné ustanovenie v druhom odseku odkazuje na novelizáciu § 7 ods. 7 tretia veta; uvedené ustanovenie sa použije iba na tie fyzické, alebo právnické osoby, ktorým zaniklo, resp. bolo odobraté povolenie alebo povolenie podľa osobitného predpisu po 30. apríli 2018.

 

K bodu 47

Na základe skúseností z aplikačnej praxe sa navrhuje zmena spresňujúca spôsob počítania období pri poskytnutí úveru a jeho splácaní pre účely výpočtu RPMN.

 

K bodu 48

Slovný popis rovnice nezodpovedá samotnému matematickému zápisu rovnice. Ide o zosúladenie popisu so skutočným výpočtom.

 

K čl. XIV

Uvedeným článkom sa novelizuje zákon č. 371/2014 Z. z. o riešení krízových situácií na finančnom trhu a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

 

Ustanovenie § 59 ods. 1 písm. b) upravujúce záväzky, ktoré nepodliehajú kapitalizácii, sa formulačne upravuje v nadväznosti na novú právnu úpravu v zákone o bankách, ktorá zavádza nový koncept spojený s vydávaním krytých dlhopisov.

 

 

K čl. XV

K bodu 1, 2

Legislatívno-technická úprava v nadväznosti na úpravu v zákone 483/2001 Z. z. súvisiacu s nahradením hypotekárnych záložných listov krytými dlhopismi.

 

K bodu 3 (§ 1 ods. 6 a 7)

V súvislosti s nahradením štátneho príspevku pre mladých daňovým bonusom na zaplatené úroky podľa § 33a zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov je nutné presne vymedziť, na ktoré z úverov na bývanie sa bude daňový bonus na zaplatené úroky vzťahovať. Z tohto dôvodu je do zákona č. 90/2016 Z. z. doplnená definícia špeciálneho typu úveru na bývanie, ktorá v základných črtách súvisiacich s poskytovaním štátneho príspevku pre mladých korešponduje so súčasnou definíciou hypotekárneho úveru v zákone o bankách.

Z dôvodu zabezpečenia účelovosti daňovo zvýhodnených úverov na bývanie musia banky zabezpečiť úverovú dokumentáciu tak, aby pri potvrdzovaní údajov pre uplatnenie daňového bonusu nedošlo k prelínaniu rôznych účelov.

 

K bodu 4

Navrhovanou právnou úpravou sa implementuje čl. 57 a 58 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/1011 z 8. júna 2016 o indexoch používaných ako referenčné hodnoty vo finančných nástrojoch a finančných zmluvách alebo na meranie výkonnosti investičných fondov, ktorým sa menia smernice 2008/48/ES a 2014/17/EÚ a nariadenie (EÚ) č. 596/2014.

 

K bodu 5 (§ 7 ods. 5)

Z dôvodu nahradenia štátneho príspevku pre mladých konceptom daňového bonusu na zaplatené úroky zaniká povinnosť veriteľa poskytovať spotrebiteľom informácie podľa § 7 ods. 5 a z tohto dôvodu je nutné toto ustanovenie vypustiť.

 

K bodu 6 (§ 7 ods. 7)

Ide o legislatívno-technickú zmenu súvisiacu s vypustením § 7 ods. 5.

 

K bodu 7, 9, 10, 13

Doplnenie ustanovenia limitu na podiel výšky celkovej zadlženosti k príjmu Národnou bankou Slovenska reaguje na silný rast zadlženosti domácností. Keďže zadlženosť slovenských domácností sa od roku 2010 zdvojnásobila a vyššia miera zadlženosti zároveň zvyšuje citlivosť domácností na možný negatívny vývoj v budúcnosti, je potrebné nastaviť uvedený limit.

 

K bodu 8

Uvedené ustanovenie je prospotrebiteľským riešením, kedy v prípade neočakávaných finančných ťažkostí na strane spotrebiteľa, je možné predĺžiť limit pre lehotu splatnosti najviac do šiestich mesiacov.

 

K bodu 11

Veriteľovi sa ukladá nová povinnosť, kedy pri preverovaní schopnosti spotrebiteľa splácať úver na bývanie, veriteľ overuje informácie súvisiace s príjmom spotrebiteľa prostredníctvom Sociálnej poisťovne. Táto povinnosť nadväzuje na povinnosť prevádzkovateľa registra v § 8 odsek 25.

 

K bodu 12

Legislatívno-technická úprava pre upresnenie účelu výpočtu ukazovateľa schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver.

 

K bodom 14, 16, 18, 22

Legislatívno-technická úprava v nadväznosti vloženie nového odseku 25 v § 8.

K bodu 15

Zavedenie povinnosti vytvorenia elektronického prepojenia prevádzkovateľa registra so Sociálnou poisťovňou za účelom čo najrýchlejšej a najefektívnejšej výmeny informácií. Je to jedna z častí procesu overovania informácií súvisiacich s príjmom spotrebiteľa, kedy veriteľ overuje informácie práve prostredníctvom registra údajov o spotrebiteľských úveroch.

 

K bodu 17 (§ 8 ods. 33)

Z dôvodu nahradenia štátneho príspevku pre mladých konceptom daňového bonusu na zaplatené úroky stráca výnimka v § 33 písm. e) svoje opodstatnenie, a preto sa vypúšťa.

 

K bodu 19

Precizovanie ustanovenia týkajúceho sa amortizačnej tabuľky, kedy je veriteľ povinný poskytnúť spotrebiteľovi výpis amortizačnej tabuľky všetkých budúcich aj zaplatených splátok.

 

K bodu 20

Zakazuje sa aby veriteľ a jeho právny nástupca mohli vynucovať predčasné splácanie pohľadávok z určených úverov na bývanie, to platí aj pri zrušení a likvidácii takého veriteľa alebo jeho nástupcov, čím sa zachováva ochrana dlžníkov zo zmlúv o úveroch na bývanie.

 

K bodu 21

S ohľadom na zavedenie obsahu žaloby podľa Civilného sporového poriadku, v zmysle ktorého sa medzi iným rozhoduje o určením právnej skutočnosti, ak tak vyplýva z osobitného predpisu, sa zavádza novým ustanovením možnosť spotrebiteľa podať žiadosť o určenie neplatnosti zmluvy o úvere na bývanie.

 

K bodom 23 a 25 (§ 26a a príloha č. 4)

V súvislosti s nahradením štátneho príspevku pre mladých daňovým bonusom na zaplatené úroky je dôležité doplniť povinnosť veriteľovi vystaviť spotrebiteľovi na jeho požiadanie potvrdenie na priznanie daňového bonusu na zaplatené úroky podľa § 33a zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov. Potvrdenie sa vydáva na tlačive, ktorého vzor je uvedený v prílohe č. 4 tohto zákona, a obsahuje všetky potrebné informácie na uplatnenie si tohto daňového bonusu na zaplatené úroky.

Z navrhovanej právnej úpravy § 33a ods. 8 zákona o dani z príjmov je zrejmé, že sa zníži daň daňovníka, ktorý je dlžníkom a podľa § 33a ods. 4 písm. c) nárok na daňový bonus nevzniká spoludlžníkovi. Z uvedeného vyplýva, že logicky si o potvrdenie bude žiadať len dlžník a nie spoludlžník alebo spoludlžníci; ak by oň aj požiadal/li, pre vydanie takéhoto potvrdenia však neexistuje právna opora. Potvrdenie pre dlžníka sa predkladá raz ročne na jednu zmluvu zamestnancom  zamestnávateľovi, ktorý je platiteľom dane a daňovníkom, ktorý podáva daňové priznanie správcovi dane.

Vzhľadom na to, že zákon ustanovuje, že nárok na daňový bonus na zaplatené úroky vzniká daňovníkovi (ďalej aj „dlžník“) len na základe jednej zmluvy a na jednu nehnuteľnosť, mal by tento dlžník, ktorý spĺňa podmienky pre priznanie tohto bonusu, požiadať o potvrdenie len na jednu takúto zmluvu, aby splnil zákonné podmienky, pričom prvotné vyhodnotenie, či sú tieto podmienky splnené, je na daňovníkovi. Daňový úrad však môže následne v rámci výkonu kontroly splnenie týchto podmienok preveriť. Samozrejme, ak má tento dlžník uzatvorených v tej istej banke viac zmlúv o úvere na bývanie v jednom časovom období, ktoré spĺňajú podmienky podľa § 1 ods. 6 zákona o úveroch na bývanie, banka v potvrdení túto skutočnosť uvedie. Ak má dlžník uzatvorených v tej istej banke alebo aj v iných bankách viac zmlúv o úvere na bývanie v jednom časovom období, ktoré spĺňajú podmienky podľa § 1 ods. 6 zákona o úveroch na bývanie, je na rozhodnutí dlžníka, na ktorú z týchto zmlúv si daňový bonus bude uplatňovať a len na tú zmluvu si vyžiada vystavenie potvrdenia. Ak má však daňovník uzavretých v jednom kalendárnom roku viac zmlúv, ktoré spĺňajú podmienky podľa § 1 ods. 6 zákona o úveroch na bývanie, ktoré sa však časovo neprekrývajú, v takomto ojedinelom prípade bude predkladať daňovník dve potvrdenia, každé za alikvotnú časť kalendárneho roka (za príslušné mesiace z prvej zmluve  a za príslušné mesiace splácania úrokov z druhej zmluvy (§ 33a ods. 7 druhá a tretia veta).

 

 

K bodu 24 (§ 28b)

Z dôvodu nahradenia štátneho príspevku pre mladých daňovým bonusom na zaplatené úroky a s tým súvisiacich zmien v § 7 ods. 5 a § 8 ods. 33 písm. e) týkajúcich sa informačných povinností o ročnej percentuálnej miere nákladov a posúdenia schopnosti spotrebiteľa splácať úver na bývanie je nutné doplniť prechodné ustanovenia tak, že sa:

                povinnosť podľa § 7 ods. 5 v znení účinnom do 31. decembra 2017 vzťahuje na zmluvu o úvere na bývanie podľa § 7 ods. 5 v znení účinnom do 31. decembra 2017 uzatvorenú pred 1. januárom 2018.

                ustanovenie § 8 ods. 33 písm. e) v znení účinnom do 31. decembra 2017 uplatňuje na zmluvu o hypotekárnom úvere poskytnutom mladému poberateľovi hypotekárneho úveru pred 1. januárom 2018.“.

 

 

 

K čl. XVI

Navrhovaná účinnosť zákona je:

                15. decembra 2017         – čl. X (zákon č. 747/2004 Z. z. o dohľade nad finančným trhom)

                                                                  okrem bodov 52 až 59 (ročné príspevky, ktoré sú Národnej banke

                                                                  Slovenska povinné uhrádzať príslušné dohliadané subjekty

                                                                  finančného trhu (prispievatelia)),

 

                1. januára 2018                 – čl. I (zákon č. 483/2001 Z. z. o bankách) okrem bodu 33 (§ 76 –

                                                  stresové testovanie),

                                               – čl. II (zákon č. 530/1990 Zb. o dlhopisoch),

– čl. III (zákon č. 310/1992 Zb. o stavebnom sporení),

– čl. IV (zákon č. 80/1997 Z. z. o Exportno-importnej banke SR),

– čl. V (zákon č. 34/2002 Z. z. o nadáciách),

– čl. VII (zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov),

– čl. VIII (zákon č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení),

– čl. IX (zákon č. 650/2004 Z .z. o doplnkovom dôchodkovom sporení),

– čl. X (zákon č. 747/2004) – body 52 až 59 týkajúce sa ročných príspevkov,

– čl. XI (zákon č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii),

– čl. XII (zákon č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch) – bod 1

  súvisiaci s krytými dlhopismi a bod 39 súvisiaci s ochranou spotrebiteľa,

– čl. XIII (zákon č. 203/2011 Z. z. o kolektívnom investovaní),

– čl. XIV (zákon č. 371/2014 Z. z. o riešení krízových situácií na finančnom

  trhu),

– čl. XV (zákon č. 90/2016 Z. z. o úveroch na bývanie) – body 1, 2 a 20

  súvisiace s krytými dlhopismi, body 3, 5, 6, 17, 23 až 25 súvisiace

  s daňovým bonusom na zaplatené úroky a bod 21 súvisiaci s ochranou

  spotrebiteľa,

                30. apríla 2018   – čl. VI (zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení) – bod 6,

                1. mája 2018      – čl. VI (zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení) – body 1 až 5,

– čl. XII (zákon č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch) – body 2 až 4,

  6 až 38, 40 až 48,

– čl. XV (zákon č. 90/2016 Z. z. o úveroch na bývanie) – body 7 až 16, 18, 19

  a 22,

                1. júl 2018           – čl. XII (zákon č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch) – bod 5,

– čl. XV (zákon č. 90/2016 Z. z. o úveroch na bývanie) – bod 4,

                1. január 2019   – čl. I (zákon č. 483/2001 Z. z. o bankách) – bod 33 (§ 76 – stresové

                                                 testovanie).

Schválené vládou Slovenskej republiky dňa 16. augusta 2017.

Robert  F i c o, v. r.

predseda vlády

Slovenskej republiky

Peter K a ž i m í r, v. r.

minister financií

Slovenskej republiky

Jozef  M a k ú c h, v. r.

guvernér

Národnej banky Slovenska

 

Ohodnoťte článok
Hlasovalo: 1001
PoUtStŠtPiSoNe
: