Štvrtok, 28. marec 2024 | meniny má Soňa , zajtra Miroslav
Deň učiteľov
Predplatné
Štvrtok, 28. marec 2024 | meniny má Soňa , zajtra Miroslav
Deň učiteľov
TlačPoštaZväčšiZmenši

292/2016 Z. z.

najpravo.sk • 25.9. 2017, 17:45

Dôvodová správa

 

Všeobecná  časť

 

    Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch a investičných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o cenných papieroch) v znení neskorších predpisov vypracovalo Ministerstvo financií Slovenskej republiky v súlade s Plánom legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2016.

 

    Cieľom navrhovaného zákona je

-           vykonať úpravy v národnej úprave centrálnych depozitárov, teda v zákone o cenných papieroch spočívajúce hlavne vo vypustení úpravy duplicitnej s priamo vykonateľným Nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 909/2014 z 23. júla 2014  o zlepšení vyrovnania transakcií s cennými papiermi v Európskej únii, centrálnych depozitároch cenných papierov (ďalej len „nariadenie CSD“) a úpravou ďalších dotknutých ustanovení napríklad sankčného režimu,

-           implementovať vykonávaciu smernicu Komisie č. 2015/2392 zo 17. decembra 2015 o nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 596/2014, pokiaľ ide o nahlasovanie skutočných alebo možných porušení daného nariadenia príslušným orgánom dohľadu nad finančným trhom,

-           riešenie podnetov z aplikačnej praxe, najmä pokiaľ ide o zapojenie centrálnych depozitárov do projektu T2  Securities a úpravu hybridných finančných nástrojov.

 

    Nariadenie CSD ustanovuje právny režim fungovania centrálnych depozitárov v rámci EU, vrátane režimu udeľovania príslušných povolení, zadefinovania rozsahu poskytovaných služieb, prepojení centrálnych depozitárov rámci EU, pravidiel fungovania systémov vyrovnania s cennými papiermi a režimu dohľadu, vrátane udeľovania sankcií. Keďže podľa doterajšej právnej úpravy boli uvedené aspekty upravené na národnej úrovni, konkrétne v podmienkach SR v zákone o cenných papieroch, je potrebné vykonať príslušné zmeny, teda najmä vypustiť ustanovenia, ktoré by mohli byť v konflikte s ustanoveniami nariadenia CSD, resp. by sťažovali jeho aplikáciu.

 

Vykonávacia smernica k nariadeniu Európskeho parlamentu a Rady č. 596/2014 zo 16. apríla 2014 o zneužívaní trhu (nariadenie o zneužívaní trhu) a o zrušení smernice Európskeho parlamentu a Rady 2003/6/ES a smerníc Komisie 2003/124/ES, 2003/125/ES a 2004/72/ES (ďalej len „MAR“) upravuje spôsoby nahlasovania porušenia MAR orgánom dohľadu (tzv. whistleblowing). Po analýze problematiky sa navrhuje komplexné riešenie pre všetky segmenty finančného trhu, na čo je najvhodnejšia úprava v zákone č.747/2004 Z. z. o dohľade nad finančným trhom a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Whistleblowing  je zavedený už vo viacerých sektoroch finančného trhu konkrétne okrem podľa príslušných smerníc a nariadení EU v bankovom sektore, v sektore investičných služieb a kolektívneho investovania (smernice UCITS a CRD IV) a aj keď ku všetkým neboli vydané vykonávacie opatrenia Komisie, navrhujeme zjednotiť režim nahlasovania porušení pre celý finančný trh, nakoľko v prípade rozličného režimu nahlasovania a ochrany nahlasovateľov by mohli vznikať otázky ohľadne konzistentnosti legislatívy, resp. postupov Národnej banky Slovenska. Takisto absencia pravidiel v niektorom sektore  by mohla vyvolávať otázky ohľadom rôznej aplikačnej praxe pri výkone dohľadu.  

 

 

 

         Podnetom na navrhované zavedenie úpravy hybridných nástrojov vo forme investičných certifikátov v zákone o cenných papieroch je umožniť bankám plniť špecifické požiadavky na ich kapitálovú primeranosť v zmysle pravidiel CRD IV aj flexibilnejší režim vydávania hybridných dlhopisov podľa tuzemského práva, nakoľko súčasná právna úprava dáva len obmedzený priestor na zadefinovanie  práv a povinností medzi emitentom a investormi v zmysle požiadaviek stanovených pravidlami EBA a ECB. Súčasne sa návrhom vytvorí priestor, aby sa banky nemuseli pri vydávaní týchto nástrojov koncentrovať na zahraničné trhy a mohli využiť aj potenciál tuzemského finančného trhu.      

 

Predkladaný zákon je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a nálezmi ústavného súdu, zákonmi Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj s právom Európskej únie vypracovaný formou doložky zlučiteľnosti a tabuľky zhody tohto návrhu zákona s právom Európskej únie.

 

              Prijatie zákona a jeho aplikácia nebude mať vplyvy na rozpočet verejnej správy, vplyvy na podnikateľské prostredie, sociálne vplyvy, vplyvy na životné prostredie a vplyvy na služby verejnej správy pre občana, z toho vplyvy služieb verejnej správy na občana a vplyvy na procesy služieb vo verejnej správe. Navrhovaný zákon bude mať pozitívne vplyvy na informatizáciu.

 

Osobitná časť

 

K Čl. I

 

K bodom 1 a 2

Úpravy súvisiace zo zavedením úpravy tzv. hybridných nástrojov vo forme investičných certifikátov. 

Článok 52 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady č. 575/2013 z 26. júna 2013 o prudenciálnych požiadavkách na úverové inštitúcie a investičné spoločnosti a o zmene nariadenia (EÚ) č. 648/2012 ustanovuje pre účely splnenia kapitálových požiadaviek možnosť vydávať nástroje dodatočného kapitálu 1 (AT1 nástroje), ktoré musia spĺňať špecifické podmienky za účelom uznania týchto nástrojov ako súčasť dodatočného kapitálu 1.

Uvedené nariadenie definične presahuje rámec právnej úpravy ustanovenej zákonom o cenných papieroch a investičných službách pri špecifických parametroch jednotlivých emisií nástrojov dodatočného kapitálu 1. Predkladaným návrhom sa upravuje zákon o cenných papieroch a investičných službách tak, aby bolo možné vydávať nástroje dodatočného kapitálu 1  v súlade s domácou právnou úpravou investičných certifikátov.      

 

K bodom 3 až 5

Nariadenie č. 909/2014 z 23.júla 2014 o zlepšení vyrovnania transakcií s cennými papiermi v Európskej únií, o centrálnych depozitároch cenných papieroch a o zmene smerníc 98/26/ES a 2014/65/EU a nariadenia (EU) č. 236/2012 (ďalej len „nariadenie CSD“) v čl. 23 až 25 ustanovuje právo zahraničných centrálnych depozitárov so sídlom v EU a centrálnych depozitárov z tretích krajín uznaných Európskym orgánom pre cenné papiere a trhy (ďalej len „ESMA“), aby mohli poskytovať služby spojené s evidenciou cenných papierov v celej EÚ na základe slobodného práva poskytovať služby. Z uvedeného dôvodu je potrebné odstrániť obmedzenia, na základe ktorých mohol viesť zákonnú evidenciu zaknihovaných cenných papierov len tuzemský centrálny depozitár.      

 

K bodu 6

Postupy v súvislosti s kódmi ISIN sa riadia medzinárodnými normami ISO a je možné ich ponechať v kompetencii národnej číslovacej agentúry, čím sa tiež odstráni nutnosť zmeny legislatívy v prípade zmien medzinárodných štandardov alebo v súvislosti s prechodom na platformu T2S.

 

K bodom 7 a 8

Legislatívno- technická úprava na základe podnetov z aplikačnej praxe.

 

K bodom 9, 17 a 18

Legislatívno-technická úprava v súvislosti so zosúladením s nariadením CSD.

 

K bodom 10,11, 49, 57, 70 až 73

Ide o súlad v rámci prípravy projektu T2S s Európskou centrálnou bankou.

 

K bodu 12

Zosúladenie s požiadavkami vykonávacích predpisov k Nariadeniu CSD, podľa ktorého ak proces odsúhlasovania odhalí nenáležitú tvorbu alebo výmaz cenných papier a centrálny depozitár nevyrieši tento problém do konca nasledujúceho pracovného dňa, centrálny depozitár musí pozastaviť emisiu cenných papierov na zúčtovanie do doby, kým nedôjde k náprave.

 

K bodu 13

Úprava inštitútu pozastavenia práva nakladať so zaknihovaným cenným papierom (ďalej len „PPN“). Vo vymedzených prípadoch sa navrhuje aby bol tento inštitút prijateľnejší a vhodnejší pre niektoré subjekty – oprávnené osoby (majiteľov cenných papierov exekútorov, súdy a pod.) Rovnako by sa odstránili niektoré aplikačné problémy na strane centrálneho depozitára. Účelu inštitútu PPN v určitých prípadoch vyhovuje pozastavenie nakladania so všetkými cennými papiermi nachádzajúcimi sa na účte, čím sa zníži často náročná administratíva so zisťovaním a identifikovaním údajov o cenných papieroch na strane osôb podávajúcich príkaz na PPN.

 

K bodu 14

Pre prípad registrácie PPN na celú emisiu v evidencii jedného centrálneho depozitára, ktorá sa zobrazí vyznačením PPN na osobitný držiteľský účet v druhom centrálnom depozitári, je nevyhnutné vyznačenie PPN aj na účtoch vedených v  druhom centrálnom depozitári.

 

K bodu 15

Ide o doplnenie, ktoré je nevyhnutné na to, aby pozastavenia výkonu práva majiteľa nakladať so zaknihovaným cenným papierom nebolo možné eliminovať či obchádzať ani uzatvorením zmluvy o založení tohto cenného papiera a taktiež ani uzatvorením zmluvy o zabezpečovacom prevode tohto cenného papiera, pričom okrem iného by to nebolo kompatibilné ani s pravidlami Eurosystému pre zábezpeky, ktoré sa musia uplatňovať aj na zaknihované cenné v prípade ich využívania na zábezpeky poskytované na zabezpečovanie obchodov s Národnou bankou Slovenska ako súčasťou Eurosystému.

 

K bodom 16, 24, 55, 76

Legislatívno- technická úprava v súvislosti s úpravou § 99.

 

K bodom 19 a 20

Keďže inštitút imobilizácie cenných papierov súčasnej podobe nevyhovuje požiadavkám CSD je potrebné upraviť jeho podmienky vo vzťahu k cenným papierom obchodovaným na organizovaných trhových platformách. Súčasne sa umožňuje, aby v prípade obchodovaných emisií mal emitent v súlade s nariadením CSD možnosť zvoliť si inštitúciu, ktorá poskytuje tieto služby v SR alebo v zahraničí v súlade s nariadením CSD.

 

K bodom 21 a 22

Ide o odstránenie nesúladu v registri emitenta a registri záložných práv pokiaľ ide o identifikáciu emitenta cenných papierov. Pričom údaje na príslušný výpis je možné v časti identifikácie emitenta získavať práve z registra emitenta

 

K bodu 23

Ide o upresnenie pravidiel pre výpočet minimálnej požiadavky na kapitál obchodníka s cennými papiermi v zmysle  čl. 29 ods. 2 smernice CRD IV.

 

K bodom 25 až 27

Ide o zosúladenie s čl. 2 bod 19 nariadenia CSD.

 

 

 

 

K bodu 28

Ide o transpozíciu čl. 108 ods. 1 tretí pododsek smernice 2013/36/EÚ.

 

K bodu 29

Aktualizácia súm vstupných príspevkov obchodníkov s cennými papiermi do Garančného fondu investícií (ďalej len „GFI“). Navrhuje sa zaokrúhlenie uvedených súm v záujme prehľadnosti pre potenciálnych žiadateľov o povolenie na poskytovanie investičných služieb. Súčasne sa navrhuje ich zníženie približne o 10 % ako opatrenie na zníženie nákladov pre vstup nových subjektov na kapitálový trh. Vzhľadom na nízky počet udeľovaných povolení v sektore investičných služieb sa predpokladá minimálny dosah na príjmy GFI. Uvedené je v súlade s cieľmi koncepcie rozvoja kapitálového trhu dosiahnuť zníženie nákladovosti obchodovania a poplatkovej záťaže subjektov kapitálového trhu.

 

K bodom 30 a 31

Upresnenie výpočtu minimálnych súm ročných príspevkov obchodníkov s cennými papiermi do GFI na základe podnetov z aplikačnej praxe.

 

K bodom 32, 34 až 41, 43 až 46 a 58

Navrhujú sa zmeny v právnej úprave činnosti centrálneho depozitára, t.j. v šiestej časti zákona o cenných papieroch, v §§ 99 až 111 v nadväznosti na nariadenie CSD.

V § 99 ide najmä o vymedzenie rozsahu činnosti centrálneho depozitára, kde je rozsah jeho činností zadefinovaný ako poskytovanie hlavných služieb (kombinácia povinného systému vyrovnania obchodov a aspoň jednej ďalšej hlavnej činnosti). Okrem hlavných činností je centrálny depozitár oprávnený poskytovať aj vedľajšie činnosti a na základe osobitného povolenia aj vedľajšie služby bankového typu uvedené v prílohe nariadenia.

Podmienky na činnosť centrálneho depozitára a postup udeľovania povolenia na činnosť centrálneho depozitára sa po nadobudnutí účinnosti nariadenia CSD bude riadiť týmto nariadením  a vykonávacími predpismi Komisie. Preto je potrebné vypustiť ustanovenia o udeľovaní povolenia na vznik centrálneho depozitára podľa § 100 a predchádzajúcich súhlasov Národnej banky Slovenska (ďalej len „NBS“) na niektoré úkony podľa § 102.

Zmeny je potrebné vykonať aj v úprave prevádzkového poriadku podľa § 103, kde dochádza najmä k zmene režimu jeho schvaľovania a upúšťa sa od zákonom stanoveného taxatívneho určenia jeho povinných náležitostí.

 

Keďže CSD stotožňuje koncept členského princípu centrálneho depozitára s účasťou v systéme vyrovnania obchodov s cennými papiermi, je potrebné vykonať zodpovedajúce zmeny aj v úprave člena centrálneho depozitára v § 104 a súčasne sa navrhuje v § 99 ods. 13 precíznejšie vymedzenie účastníkov systému vyrovnania. Z legislatívno- technických dôvodov sa navrhuje ponechať pojem člen centrálneho depozitára, pričom sa z dôvodu zachovania terminologickej konzistentnosti s nariadením CSD navrhuje upresniť, že v podmienkach SR sa členom centrálneho depozitára rozumie účastník ním prevádzkovaného  systému vyrovnania.  

Pokiaľ ide o samotný spôsob vedenia evidencie a typy účtov, uvedené záležitosti sú mimo rámca CSD a naďalej zostáva v platnosti národná úprava, v prípade SR účty majiteľov, klientske účty členov a držiteľské účty podľa § 105 až 106.   

 

 

 

 

 

K bodu 33

Vzhľadom na skutočnosť, že účelom nezaradených účtov ja zavedenie úplného členského princípu, a teda aj skutočnosť, že zápisy na tieto účty budú vykonávať členovia, upravuje sa zodpovednosť členov pri vykonávaní zápisov na účty.

 

K bodu 42

Ide o rozšírenie okruhu osôb pre ktoré je prevádzkový poriadok záväzný.

 

K bodu 47

V zmysle uvedeného ustanovenia sa za nezaradené účty nepovažujú účty zriadené pre centrálny depozitár cenných papierov (ďalej len „CDCP“) a štátne orgány. Považujeme za potrebné medzi takéto účty začleniť aj účty členov. Vychádzame najmä z osobitného postavenia členov v rámci CDCP, koncepcie súčasného stavu evidencie CDCP a realizácie úpravy nezaradených účtov v zmysle ZOCP.

V súvislosti so zavedením členského prístupu je členom umožnený prístup na účty vedené v CDCP. Vykonávanie zápisov na tieto účty prostredníctvom členov predpokladá aj úprava nezaradených účtov. CDCP bude vzhľadom na početnosť nezaradených účtov sprístupňovať tieto účty na základe rámcovej zmluvy. Plánovaná úprava systému v súvislosti s nezaradenými účtami predpokladá zadefinovanie a vyčlenenie účtov (účty, ktoré nie sú nezaradené), ktoré budú mať osobitnú ochranu, a teda ku ktorým nebudú mať bez osobitného sprístupnenia prístup účastníci spôsobom ako v prípade nezaradených účtov. 

V zmysle zákona člen nemôže viesť pre seba účet majiteľa, a teda si musí zriadiť v prípade záujmu účet v CDCP alebo u iného člena. Navyše v zmysle predchádzajúcej úpravy účinnej do 30.9.2015 CDCP povinne zriaďoval účet majiteľa členom, a teda títo majú aj v súčasnosti vedené účty v CDCP.

Osobitná ochrana je daná osobitnými metódami kontrol prístupu v informačnom systéme a spôsobom zriadenia týchto účtov. Súčasné zabezpečenie účtov sa premietne aj pri migrácii CDCP do T2S. Prípadné zmeny by v tomto prípade boli značne problematické z pohľadu migrácie účtov a migrácie súvisiacej histórie údajov do T2S, ako aj pri nastavení kontrol prístupu k účtom.

 

K bodu 48

Pôvodný údaj predstavuje nadbytočnú informáciu nepoužiteľnú na žiadne právne úkony, či daňové alebo účtovné účely.

 

K bodu 50

V súčasnosti centrálny depozitár cenných papierov (CDCP) môže zriadiť držiteľský účet len pre centrálneho depozitára cenných papierov alebo zahraničnú právnickú osobu s obdobným predmetom činnosti, ďalej obchodníka s cennými papiermi alebo banku s oprávnením na výkon vedľajšej služby držiteľská správa a zahraničného obchodníka s cennými papiermi alebo zahraničnú banku s oprávnením na výkon obdobnej vedľajšej služby ako držiteľská správa.

NBS je aj v súčasnosti členom CDCP a naďalej bude účastníkom. Oproti ostatným účastníkom NBS nevyužíva držiteľský účet na účel držiteľskej správy, ale na osobitný  účel v súvislosti so zábezpekou pre menovo-politické operácie (napr. zabezpečovací prevod s právnym dôvodom kolaterál alebo formou registrácie záložného práva - kolaterál v prospech NBS). Je nevyhnutné, aby NBS na plnenie svojich činností mala zriadený držiteľský účet, pričom úprava činností, ktoré NBS vykonáva má osobitú úpravu odlišnú od úpravy obchodníkov a bánk, alebo iných subjektov, ktoré poskytujú služby držiteľskej správy. Máme za to, že je vhodné upraviť výslovné začlenenie NBS medzi subjekty, ktorým centrálny depozitár zriaďuje držiteľský účet  bez ďalšej podmienky na oprávnenie na výkon držiteľskej správy (obdobne ako v prípade zriadenia držiteľského účtu pre centrálneho depozitára).

 

K bodu 51

V súčasnosti sú zahraničné cenné papiere evidované na klientskych účtoch a účtoch majiteľov vedených v CDCP. Evidencia zahraničných cenných papierov na držiteľských účtoch je problematická z hľadiska prístupu k údajom o konečných majiteľoch. Niektoré právne poriadky (konkrétne aj česká právna úprava) vyžadujú identifikáciu konečných majiteľov a poskytovanie informácií od účastníkov centrálneho depozitára napr. pre plnenie úloh štátnych orgánov, súdov a pod. (v tomto prípade od CDCP), a teda CDCP by v takomto prípade nebol schopný splniť si svoje povinnosti.

Zavedením povinností účastníkov v zmysle navrhovaného, by sa zabezpečila schopnosť centrálneho depozitára získať údaje o majiteľoch cenných papierov na účely plnenia informačných povinností CDCP vo vzťahu k zahraničnej úprave. V danom prípade by sa odstránila aj prekážka, ktorá je dôvodom, že CDCP neeviduje zahraničné cenné papiere na držiteľských účtoch.

 

K bodu 52

Súčasná právna úprava nezohľadňuje existenciu dvoch slovenských centrálnych depozitárov. V prípade vedenia cenného papiera na účte centrálneho depozitára, ktorý bol vydaný iným centrálnym depozitárom, je potrebné pred pripísaním cenného papiera na účet prijať tento cenný papiere do evidencie (tzv. „osobitnej evidencie“, ktorá nie je zhodná z registrom emitenta).

 

K bodom 53, 54, 56 a 60

Ide o zosúladenie s príslušnými ustanoveniami Obchodného zákonníka týkajúcich sa vedenia zoznamu akcionárov.

 

K bodu 59

Spôsob uverejňovania príslušných údajov pre verejnosť o cenných papieroch prijatých na trh burzy (vydanie, zmena, zrušenie cenného papiera prijatého na trh burzy a pozastavenie práva nakladať s emisiou prijatou a kótovaný trh burzy) je súčasnosti už prekonaný. Zverejňovanie na webovom sídle centrálneho depozitára znamená pre verejnosť rýchlejšie a flexibilnejšie získavanie príslušných informácii.

 

K bodu 61

Rozšírenie výnimky z porušenie mlčanlivosti v súvislosti s poskytovaním informácií o ďalší oprávnený subjekt, ktorým je Vojenské spravodajstvo, na účely plnenia úloh ustanovených v § 2 zákona č. 198/1994 Z. z. o Vojenskom spravodajstve ako aj na účely zákona č. 215/2004 Z. z. o ochrane utajovaných skutočností pri vykonávaní bezpečnostných previerok.

 

K bodom 62 až 69

V nadväznosti na nariadenie CSD je potrebné upraviť aj režim udeľovania a zverejňovania sankcií a s tým súvisiace  legislatívno- technické úpravy. 

 

K bodu 74

Ide o zosúladenie s vykonávacou smernicou MAR upravujúcou spôsoby nahlasovania porušenia MAR orgánom dohľadu (tzv. whistleblowing).

 

 

K bodu 75

Legislatívno-technická úprava v nadväznosti na bod 37 návrhu.

 

K bodu 77

Vzhľadom na skutočnosť, že účelom nezaradených účtov ja zavedenie úplného členského princípu, a teda aj skutočnosť, že zápisy na tieto účty budú vykonávať  členovia, je potrebné upraviť zodpovednosť členov pri vykonávaní zápisov na účty. V danom prípade je CDCP zákonom zbavený vykonávaním zápisov na účtoch, avšak naďalej budú účty vedené v evidencii CDCP a za správnosť vedenia evidencie vo všeobecnosti zodpovedá CDCP.

 

K bodu 78

Ide o previazanie s navrhovanými ustanoveniami v § 99.

 

K bodu 79

V nadväznosti na vypustenie splnomocňovacích ustanovení v § 100 a 102 je potrebné zrušiť aj vykonávacie predpisy vydané na ich základe.

 

K Čl. II

 

K bodom 1 a 2

Ide o súlad v rámci prípravy projektu T2S s Európskou centrálnou bankou.

 

K Čl. III

 

K bodu 1

Navrhnuté upresnenie reflektuje na skutočnosť, že štvrtá časť zákona o burze cenných papierov pojednáva o podmienkach prijatia cenných papierov na trhy burzy a stanovuje podmienky, ktoré musí emisia ako aj emitent spĺňať pri prijatí cenných papierov ako aj počas celej doby, po ktorú sú cenné papiere emitenta na trhu prijaté.

 

K bodu 2

Vzhľadom na odsek 5 zákona o burze cenných papierov ide o nadbytočnú právnu úpravu.

 

K bodu 3

Ide o možnosť udeliť výnimku z podmienky podľa § 30 ods. 1 písm. c) zákona o burze cenných papierov, aby to bolo možné už v prípade, ak je splnená len jedna z podmienok podľa písm. a) alebo b).

 

K bodom 4 a 5

Legislatívno-technická úprava.

 

K bodom 6 a 7

Ide o súlad v rámci prípravy projektu T2S s Európskou centrálnou bankou.

 

K bodu 8

V záujme zvýšenia právnej istoty sa dopĺňa nové ustanovenie, ktorým sa spresňuje postup Burzy cenných papierov v Bratislave, a.s. pri rozhodovaní o skutočnostiach podľa zákona o burze cenných papierov, ktoré nie sú výslovne uvedené v § 65 uvedeného zákona. Uvedený zákon v súčasnosti presne definuje len postup burzy cenných papierov pri rozhodovaní o prijatie cenných papierov na trh kótovaných cenných papierov, o pozastavení, resp. vylúčení cenného papiera z trhu kótovaných cenných papierov a o zrušení burzového obchodu, na ktoré sa primerane vzťahujú ustanovenia zákona č. 747/2004 Z.z. o dohľade nad finančným trhom. Ostatné konania burzy cenných papierov (napr. prijatie cenných papierov na regulovaný voľný trh, pozastavenie obchodovania, resp. vylúčenie cenného papiera z regulovaného voľného trhu, rozhodovanie o prijatí člena burzy, zrušení členstva na burze, sankčné konania pre neplnenie povinností atď.) nie sú explicitne v zákone o burze cenných papierov upravené, čo v praxi spôsobuje, že účastníci týchto konaní sa domáhajú vydania rozhodnutia v súlade so správnym poriadkom, príp. preskúmania rozhodnutia burzy cenných papierov ako keby sa jednalo o rozhodnutie vydané v správnom konaní orgánom verejnej správy. Burza cenných papierov ako súkromná akciová spoločnosť však nie je orgánom verejnej správy ani jej nie je zákonom o burze cenných papierov, príp. inými právnymi predpismi zverené rozhodovanie o právach a povinnostiach fyzických alebo právnických osôb v oblasti verejnej správy, a preto nie je povinná postupovať v konaniach postupom upravených správnym poriadkom.

 

K Čl. IV

 

K bodom 1 a 2

Ide o súlad v rámci prípravy projektu T2S s Európskou centrálnou bankou.

 

K bodom 3 a 4

Legislatívno-technická úprava v nadväznosti na bod 1 návrhu tohto článku.

 

K Čl. V

 

K bodom 1 a 2

Ide o súlad v rámci prípravy projektu T2S s Európskou centrálnou bankou.

 

K bodom 3 a 4

Legislatívno-technická úprava v nadväznosti na bod 1 návrhu tohto článku.

 

K Čl. VI

 

K bodom 1, 2 a 4

Legislatívno-technická úprava.

 

K bodu 3

Sektorová legislatíva stanovuje osobitnú právnu úpravu týkajúcu sa začatia konania o pozastavenie výkonu práv. Toto konanie sa začína, ak Národná banka Slovenska na výpise písomne označí osobu, u ktorej novo zistil dôvod na pozastavenie výkonu práv.

 

K bodu 5

V súlade s čl. 4 smernice EK č. 2015/2392 zo 17. decembra 2015 o nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 596/2014, pokiaľ ide o nahlasovanie skutočných alebo možných porušení daného nariadenia príslušným orgánom (ďalej len „vykonávacia smernica MAR“)  sa ustanovuje povinnosť NBS zverejniť na svojom webovom sídle informácie o prijímaní správ o porušeniach, vrátane postupov akými sa správy majú NBS podávať.

 

 

 

K bodu 6

K § 38a

V odseku 1 sa v súlade s čl. 5 vykonávacej smernice MAR stanovujú postupy akým nahlasujúce osoby podávajú NBS správy o porušeniach, vrátane spôsobu akým NBS môže vyžadovať doplňujúce informácie a režim spätnej väzby o výsledku k akému viedlo nahlásenie porušenia. 

V odsekoch 2 a 3 sa v súlade s čl. 5 vykonávacej smernice MAR stanovuje povinnosť personálneho zabezpečenia na spracovanie správ o porušeniach, vrátane odbornej prípravy špecializovaných zamestnancov a náplne ich práce.  

Vzhľadom na skutočnosť, že návrh sa vzťahuje na všetky sektory finančného trhu, pojem nahlasujúcej osoby, nahlásenej osoby a správy o porušeniach je definovaný širšie ako vo vykonávacej smernici MAR, avšak zodpovedá úprave tak v nariadení MAR a aj v ostatných sektorových smerniciach a nariadeniach, teda v smernici UCITS V, CRD IV, MiFID II a CSDR.

 

K § 38b

V súlade s čl. 6 vykonávacej smernice MAR sa určujú komunikačné kanály, ktoré môžu byť vyhradené na nahlasovanie správ o porušeniach, pričom musia umožniť nahlásenie písomnou alebo ústnou formou, prípadne osobným stretnutím so špecializovaným pracovníkom NBS určeným podľa § 38a.

 

K § 38c

Ustanovujú sa postupy pre uchovávanie záznamov o prijatých správach o porušeniach  súlade s čl. 7 vykonávacej smernice MAR, vrátane postupov ak bola správa nahlásená telefonicky alebo  na osobnom stretnutí.

V záujme zabezpečenia dôvernosti poskytnutých informácií nahlasujúcou osobou, NBS v súlade s čl. 10 vykonávacej smernice MAR musí zabezpečiť, aby pri prenose údajov  o správach o porušenaich nebolo možné identifikovať totožnosť nahlasujúcej osoby.

 

K § 38d

V súlade s čl. 8 vykonávacej smernice MAR sa upravuje ochrana nahlasujúcich osôb pred postihmi zo strany nahlásenej osoby, najmä v prípadoch, ak nahlasujúca osoba je v zamestnaneckom pomere u nahlásenej osoby. Takisto čl. 8 vyžaduje, aby NBS spolupracovala s orgánom zodpovedným za ochranu zamestnancov, teda v podmienkach SR s inšpektorátom práce.

 

K § 38e

Ochranu totožnosti nahlásených osôb by NBS mala v súlade s čl. 11 vykonávacej smernice MAR zabezpečiť rovnakým spôsobom ako v prípade osôb, u ktorých vykonáva kontrolu.

 

 

K § 38f

V súlade s čl. 12 vykonávacej smernice sa ustanovuje povinnosť NBS vykonať pravidelnú revíziu postupov na prijímanie a vybavovanie správ o porušeniach  na základe získaných skúseností, vývoja trhu a komunikačných technológií.

 

K bodu 7

Ide o doplnenie transpozičnej prílohy.

 

 

K Čl. VII

 

K bodom 1 a 2

Odstraňuje sa nesúlad medzi ustanovením  § 31a ods. 1 a ustanovením § 31a ods. 4, ktorý vylučuje všetky špeciálne fondy vytvorené podľa zákona o kolektívnom investovaní  z možnosti využiť výnimku podľa § 31a ods. 1 a nežiadať o povolenie na činnosť v zmysle § 28a. Uvedené zmeny súvisia so zavedením fondov „SiCAV“.

 

K bodu 3

Ustanovenia o zásadách odmeňovania by sa mali vzťahovať na všetky spravované fondy, nielen na alternatívne investičné fondy.

 

K bodom 4, 5 a 6

Legislatívno-technická úprava.

 

K bodu 7

Ide o spresnenie textu, aby bolo jasné, že ide o verejné špeciálne podielové fondy.

 

K bodu 8

Ide o zosúladenie s navrhovaným Čl. VI šiesty bod (§ 38d ods. 1).

 

K bodom 9 a 10

Ide o súlad v rámci prípravy projektu T2S s Európskou centrálnou bankou.

 

K bodu 11

Oprava chybného vnútorného odkazu.

 

K Čl. VIII

 

K bodom 1 a 2

Ide o súlad v rámci prípravy projektu T2S s Európskou centrálnou bankou.

 

K bodu 3

Zosúladenie zo znením ostatných sektorových právnych predpisov.

 

K Čl. IX

 

Navrhuje sa účinnosť 1. decembra 2016 okrem čl. I bodov 10, 11, 21 a 22, ktoré  nadobúdajú účinnosť 6. februára 2017.

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Schválené vládou Slovenskej republiky dňa 17. augusta 2016.

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Robert F i c o, v. r.

predseda vlády

Slovenskej republiky

 

 

 

 

 

 

Peter K a ž i m í r, v. r.

minister financií

Slovenskej republiky

 

 

Ohodnoťte článok
Hlasovalo: 957

Nový príspevok

PoUtStŠtPiSoNe
: