DÔVODOVÁ SPRÁVA
A. Všeobecná časť
Niektoré dlhodobo neriešené otázky a vývojové tendencie v spoločnosti si vyžadujú riešenia na ústavnej úrovni. Ide predovšetkým o pretrvávajúci neuspokojivý stav v súdnictve. Vplyvom vonkajšieho prostredia dochádza tiež k nežiaducemu tlaku na tradičné usporiadanie rodinných vzťahov. Preto sa ukazuje potreba na ústavnej úrovni posilniť ochranu inštitútu manželstva.
Nezávislosť súdnictva je jedným zo základných atribútov výkonu spravodlivosti v každej demokratickej spoločnosti. Iba skutočne nezávislí, právomocami vybavení a nestranní sudcovia môžu zabezpečiť dôslednú ochranu práv a slobôd občanov a spoločnosti. Základné princípy nezávislosti súdnictva zakotvuje Ústava Slovenskej republiky a sú rozpracovávané v odporúčaniach medzinárodných organizácií.
Reálne napĺňanie týchto požiadaviek spojených s nezávislosťou súdnictva je úlohou všetkých zložiek štátnej moci, t.j. ako moci zákonodarnej a výkonnej, nepochybne aj samotnej súdnej moci. Historický vývoj v otázke nezávislosti súdnictva v posledných viac ako 20 rokoch poukazuje na to, že v tejto oblasti bolo vykonaných množstvo pozitívnych opatrení, ktorých cieľom bolo posilňovanie záruk sudcovskej nezávislosti a vytváranie predpokladov pre riadny výkon súdnej moci. Je však otázne, či všetko to, čo sa robilo a robí sa aj dostatočne odrazilo na čistote a dôveryhodnosti justície. S prihliadnutím na fakt, že sudcovský stav, resp. súdnictvo ako také nepožíva vo verejnosti dôveru v takom rozsahu, ktorý by bol zárukou všeobecnej akceptovateľnosti súdnej moci ako garanta nielen zákonnosti, ale aj spravodlivosti a sudcov ako odborných a morálnych autorít, je nevyhnutné, aby samotná súdna moc prevzala reálnu zodpovednosť za tento stav.
Realizovať opatrenia na zlepšenie efektívnosti justičného systému odporučila Slovenskej republike aj Rada Európskej únie v špecifických odporúčaniach, ktoré sa týkajú Národného programu reforiem Slovenska na rok 2013.
Cieľom navrhovaných zmien v ústavnej úprave súdnictva je zlepšenie jeho fungovania, efektívnosti a kvality výkonu súdnictva. Zmeny sú vecne členené do troch oblastí:
1. Zúženie imunity sudcov a odbúranie potreby súhlasu Ústavného súdu Slovenskej republiky na trestné stíhanie sudcov.
2. Rozšírenie pôsobnosti Súdnej rady Slovenskej republiky za účelom jej výraznejšej účasti na správe súdnictva. Ide o nasledovné nové kompetencie:
- zabezpečovať plnenie úloh verejnej kontroly súdnictva,
- vydávať zásady sudcovskej etiky v spolupráci s orgánmi sudcovskej samosprávy.
3. Zmena spôsobu kreovania funkcie predsedu Súdnej rady Slovenskej republiky a nové zloženie jej členov.
Predkladaný návrh v tomto smere zrovnoprávňuje sudcov s ostatnými občanmi štátu a ponecháva im imunitu len za ich rozhodovaciu činnosť. Tým sa lepšie zabezpečí obrana občianskej spoločnosti pred potenciálnym zneužívaním moci, pričom navrhovaná úprava bude aj ochranou pred neprimeraným zvýhodňovaním vyčlenených skupín. Naďalej pritom zostáva zakotvenie potreby súhlasu ústavného súdu na vzatie sudcu a generálneho prokurátora do väzby.
Rozšírenie pôsobností Súdnej rady Slovenskej republiky má prispieť k riešeniu dlhodobo nahromadených problémov a zlepšeniu efektívnosti a kvality výkonu súdnictva. Súdna rada Slovenskej republiky je orgánom, ktorý nevykonáva v žiadnom ohľade súdnu moc, ale vykonáva vo všeobecnom zmysle slova správu súdnictva vrátane jej kontroly. Rozšírenie pôsobnosti sa navrhuje za účelom posilnenia verejnej kontroly súdnictva v súlade s odporúčaniami Benátskej komisie. Podľa správy Európskej komisie na presadzovanie demokracie pomocou práva (Benátska komisia), za dodržiavanie európskych noriem týkajúcich sa nezávislosti justičného systému sa verejnosti musia zodpovedať všetky štátne orgány vrátane súdov a sudcov.
Navrhuje sa tiež, aby Súdna rada Slovenskej republiky ako ústavný orgán sudcovskej legitimity a správy súdnictva v spolupráci s orgánmi sudcovskej samosprávy vydávala zásady sudcovskej etiky vypracované v súlade s európskymi štandardmi.
Navrhovaný ústavný zákon má tiež vytvoriť rámec pre naplnenie požiadavky na zamedzenie prelínania výkonu funkcií predsedu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a predsedu Súdnej rady Slovenskej republiky tak, aby predseda Najvyššieho súdu Slovenskej republiky nebol automaticky zároveň predsedom Súdnej rady Slovenskej republiky.
Podľa čl. 16 ods. 3 Všeobecnej deklarácie ľudských práv „Rodina je prirodzenou a základnou jednotkou spoločnosti a má nárok na ochranu zo strany spoločnosti a štátu.“. V uvedených intenciách zakotvil ústavodarca ochranu manželstva, rodičovstva a rodiny v čl. 41 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky.
Tradičné usporiadanie rodinných vzťahov je však vystavované nežiaducemu tlaku, predovšetkým vplyvom vonkajšieho prostredia. Uvedené si vyžaduje vymedzenie pojmu manželstva na ústavnej úrovni ako jedinečného zväzku jedného muža a jednej ženy. Rovnako je nevyhnutné zvýšiť ochranu manželstva a jeho podporu zo strany Slovenskej republiky.
V tejto etape predkladaný návrh ústavného zákona nezakladá žiadne vplyvy na rozpočet verejnej správy, vplyvy na životné prostredie a ani na informatizáciu spoločnosti. Predpokladá sa pozitívny vplyv na podnikateľské prostredie zvýšením vymožiteľnosti práva. Uvedené sa môže prejaviť aj vo zvýšení konkurencieschopnosti hospodárstva Slovenskej republiky, a tým aj vo zvýšení prílevu zahraničných investícií. Zároveň sa očakáva pozitívny sociálny vplyv súvisiaci s vymožiteľnosťou práva prostredníctvom zefektívnenia a väčšej transparentnosti súdnictva. Zvýšenie ochrany manželstva predpokladá pozitívny vplyv na sociálnu súdržnosť spoločnosti.
B. Osobitná časť
K Čl. I
K bodu 1
Platný text čl. 41 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky zakotvuje, že manželstvo, rodičovstvo a rodina sú pod ochranou zákona, pričom sa zaručuje osobitná ochrana detí a mladistvých. Uvedené znenie sa navrhuje doplniť definíciou manželstva obsiahnutou v zákone o rodine, podľa ktorej je manželstvo jedinečným zväzkom muža a ženy. Manželstvo teda nemôže vzniknúť medzi osobami rovnakého pohlavia. Priamo v ústavnej úprave sa vymedzí, že sa jedná o jedinečný zväzok jedného muža a jednej ženy.
Nakoľko je manželstvo základný inštitút rodinnoprávnych vzťahov, navrhuje sa zakotviť jeho ochranu Slovenskou republikou. Súčasne sa navrhuje, aby Slovenská republika napomáhala jeho dobru, t.j. aby jeho ochrana a podpora boli súčasťou verejného záujmu.
K bodu 2
Ide o legislatívno-technickú úpravu, ktorá súvisí so zmenou v počte členov Súdnej rady Slovenskej republiky, delegovaných Národnou radou Slovenskej republiky.
K bodu 3
Navrhuje sa, aby prezident Slovenskej republiky od účinnosti tohto ústavného zákona už členov Súdnej rady Slovenskej republiky nenavrhoval.
K bodu 4
Navrhovaná zmena predstavuje legislatívno-technickú úpravu, ktorá zavádza zvýšenie počtu členov volených a odvolávaných vládou Slovenskej republiky.
K bodu 5
Navrhovaným ustanovením sa rozširuje okruh aktívne legitimovaných osôb, ktoré sú oprávnené podať návrh na začatie konania pred Ústavným súdom Slovenskej republiky o predsedu Súdnej rady Slovenskej republiky, a to vo veciach súladu právnych predpisov s predpismi vyššej sily, týkajúcich sa výkonu súdnictva.
K bodu 6
Navrhuje sa, aby Ústavný súd rozhodoval v pléne o vzatí do väzby podľa článku 136 Ústavy Slovenskej republiky; to platí aj pre rozhodovanie v ďalších otázkach podľa článku 136 Ústavy Slovenskej republiky.
K bodu 7
Zakotvuje sa zásada, že sudcu Ústavného sudu Slovenskej republiky nemožno stíhať za jeho rozhodovanie (obdobná zásada je zakotvená u sudcov všeobecných súdov v zákone č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich § 29a). Vypúšťa sa potreba súhlasu s trestným stíhaním a súhlasné stanovisko Ústavného sudu Slovenskej republiky sa bude vyžadovať len u vzatia do väzby sudcov Ústavného súdu Slovenskej republiky, sudcov všeobecných súdov a generálneho prokurátora. Prípadné trestné stíhanie pri tejto kategórii ústavných činiteľov bude obdobne ako u všetkých ostatných občanov závisieť len od vyhodnotenia dôkazov orgánmi činnými v trestnom konaní. Zakotvuje sa tiež oznamovacia povinnosť príslušných orgánov pri pristihnutí a zadržaní sudcu Ústavného súdu Slovenskej republiky a predsedu ústavného súdu pri trestnom čine.
K bodu 8
Navrhuje sa nový spôsob kreovania funkcie predsedu Súdnej rady Slovenskej republiky. Podstata navrhovanej zmeny spočíva v tom, že predsedom Súdnej rady Slovenskej republiky nebude automaticky predseda Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z titulu funkcie predsedu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ale predsedu Súdnej rady Slovenskej republiky volí a odvoláva Súdna rada Slovenskej republiky zo svojich členov.
Výslovne sa zakotvuje nezlučiteľnosť funkcie predsedu Súdnej rady Slovenskej republiky s inými funkciami najmä vo verejnej sfére a s výkonom iných zárobkových činností, s cieľom zabezpečiť nerušený výkon ústavnej funkcie predsedu Súdnej rady Slovenskej republiky. Plat predsedu súdnej rady bude na úrovni platu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky.
Cieľom je posilniť postavenie predsedu Súdnej rady Slovenskej republiky ako ústavného činiteľa. Navrhuje sa, aby prezident Slovenskej republiky už členov Súdnej rady Slovenskej republiky nevymenúval a neodvolával. Národná rada Slovenskej republiky bude voliť a odvolávať štyroch členov Súdnej rady Slovenskej republiky. Rovnako aj vláda bude vymenúvať a odvolávať štyroch členov Súdnej rady Slovenskej republiky.
Rešpektujúc zámery ústavodarného orgánu vyjadrené pri prijímaní zmeny Ústavy Slovenskej republiky (ústavný zákon č. 90/2001 Z. z.), ktorou sa do právneho poriadku začlenila Súdna rada Slovenskej republiky ako ústavný orgán reprezentujúci súdnictvo, sa navrhuje koncepčná zmena ústavných právomocí Súdnej rady Slovenskej republiky, ktorá jednak posilní jej postavenie ako orgánu sudcovskej legitimity a ktorá súčasne zvýrazní jej zodpovednosť za správu súdnictva.
Naznačené zámery sa prejavujú ústavným zakotvením nových právomocí súdnej rady, a to v čl. 141a ods. 6 písm. a) a h).
Dôležitou novou právomocou Súdnej rady Slovenskej republiky je zabezpečovať plnenie úloh verejnej kontroly súdnictva [čl. 141a ods. 6 písm. a)].
Nenahraditeľné miesto v činnosti súdnictva musí mať aj vyvodzovanie zodpovednosti v prípadoch morálneho a odborného zlyhania sudcov. Predpokladom tohto zámeru je existencia etických zásad správania sa sudcov, ktorými sudcovia dobrovoľne na seba berú ďalšie povinnosti nad rámec ustanovený zákonmi. Zásady sudcovskej etiky musia mať za cieľ formulovať v rozumnej a primeranej miere pravidlá správania sa sudcov a v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a zákonmi, rozvíjajúc ich princípy tak, aby nenarušovali zásady nezávislosti sudcov pri ich rozhodovacej činnosti a zároveň posilňovali dôveru verejnosti v nezávislý a nestranný výkon súdnictva. Existencia zásad sudcovskej etiky, ich dôsledné dodržiavanie a vynucovanie v prípade zlyhania sudcu je dôležitým predpokladom pre posilňovanie dôvery občanov v nestranné a nezávislé súdnictvo. Navrhuje sa preto, aby priamo ústavná úprava zaviazala súdnu radu vydať zásady sudcovskej etiky, a to v spolupráci s orgánmi sudcovskej samosprávy [čl. 141a ods. 6 písm. h)].
Výslovne sa upravuje, že činnosť Súdnej rady Slovenskej republiky riadi a organizuje jej predseda, ktorý tiež môže predložiť Ústavnému súdu Slovenskej republiky návrh na začatie konania vo veciach súladu právnych predpisov podľa čl. 125 ods. 1 týkajúcich sa výkonu súdnictva. Jedná sa o obdobnú formuláciu ako pri riadení a organizovaní činnosti Národnej rady Slovenskej republiky jej predsedom [čl. 91].
V čl. 141a ods. 9 sa navrhuje legislatívno-technická úprava, ktorá spresňuje blanketnú normu v nadväznosti na súčasné znenie zákona o Súdnej rade Slovenskej republiky.
K bodu 9
V snahe posilniť postavenie ústavnej funkcie predsedu Súdnej rady Slovenskej republiky sa navrhuje zaviesť nezlučiteľnosti výkonu funkcie sudcu s inou verejnou funkciou, aj nezlučiteľnosť výkonu funkcie sudcu s funkciou predsedu Súdnej rady Slovenskej republiky. Navrhovanou zmenou sa vytvára predpoklad pre riadny a nerušený výkon funkcie predsedu Súdnej rady Slovenskej republiky tým spôsobom, že v prípade, ak bude táto funkcia obsadená sudcom, dôjde k prerušeniu výkonu funkcie sudcu, čo umožní tomuto sudcovi sa plne koncentrovať na výkon funkcie predsedu Súdnej rady Slovenskej republiky.
K bodu 10
Ide o legislatívno-technickú úpravu súvisiacu s novelizačným bodom 5, ktorým sa rozširuje okruh subjektov, ktoré môžu podať návrh na začatie konania pred Ústavným súdom Slovenskej republiky o predsedu Súdnej rady Slovenskej republiky vo veciach týkajúcich sa výkonu súdnictva.
K bodu 11
Zakotvuje sa, aby funkcia predsedu Súdnej rady Slovenskej republiky ustanoveného podľa doterajších predpisov zanikla dňom zvolenia predsedu Súdnej rady Slovenskej republiky podľa tohto ústavného zákona. Členstvo ďalších členov súdnej rady zvolených Národnou radou Slovenskej republiky podľa doterajších predpisov zanikne k 31. októbru 2014. Členstvo členov súdnej rady vymenovaných prezidentom Slovenskej republiky podľa doterajších predpisov zanikne 31. októbra 2014. K tomuto termínu zanikne aj členstvo členov súdnej rady vymenovaných vládou podľa doterajších predpisov. Vo svojich funkciách zostávajú doterajší členovia súdnej rady zvolení sudcami podľa doterajších predpisov, pričom na ich členstvo sa vzťahujú doterajšie predpisy.
K Čl. II
Účinnosť predkladaného ústavného zákona sa navrhuje od 1. septembra 2014.