DÔVODOVÁ SPRAVA a spoločná správa výborov NR SR k novele atómového zákona
A. Všeobecná časť
Dôvodom na predloženie novely zákona č. 541/2004 Z. z. o mierovom využívaní jadrovej energie (atómový zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „atómový zákon") Úradom jadrového dozoru Slovenskej republiky (ďalej len „ÚJD SR" ) je potreba novelizácie vyplývajúca z nutnosti dôslednej transpozície smernice Rady 2011/70/Euratom z 19. júla 2011, ktorou sa zriaďuje rámec Spoločenstva pre zodpovedné a bezpečné nakladanie s vyhoretým palivom a rádioaktívnym odpadom (Ú. v. EÚ L 199, 2. 8. 2011) (ďalej len „smernica 2011/70/Euratom"). Uvedená smernica bola prijatá Radou dňa 19. 7. 2011 a podľa čl. 15 tejto smernice sú členské štáty Európskej únie (ďalej len „EÚ") povinné uviesť do účinnosti zákony, iné právne predpisy alebo správne opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu s touto smernicou, a to v termíne do 23. augusta 2013 a bezodkladne o tom informovať Európsku komisiu.
Vláda SR svojím uznesením č. 148 zo dňa 27. apríla 2012 schválila rozdelenie gestorských ústredných orgánov štátnej správy zodpovedných za prebratie a aplikáciu smerníc a rámcových rozhodnutí. Predsedníčke ÚJD SR bolo v spolupráci s ministerkou zdravotníctva a ministrom hospodárstva uložené v bode B. 26 predložiť na rokovanie vlády návrh právneho predpisu, ktorý zabezpečí transpozíciu smernice Rady 2011/70/Euratom v termíne do 15. mája 2013.
Smernicou 2011/70/Euratom sa zabezpečuje, že členské štáty s cieľom chrániť pracovníkov a širokú verejnosť pred nebezpečenstvami vyplývajúcimi z ionizujúceho žiarenia ustanovia vhodné vnútroštátne opatrenia na zabezpečenie vysokej úrovne bezpečnosti nakladania s vyhoretým palivom a rádioaktívnym odpadom a tiež sa ňou stanovujú infraštrukturálne požiadavky pri nakladaní s vyhoretým jadrovým palivom (ďalej len „VJP") a s rádioaktívnymi odpadmi (ďalej len „RaO") tak, aby sa zamedzilo zaťažovaniu budúcich generácií a aby sa zaistilo bezpečné nakladanie s VJP a s RaO tak, aby boli chránení pracovníci a široká verejnosť pred nebezpečnými účinkami ionizujúceho žiarenia. Smernicou 2011/70/Euratom sa zabezpečuje poskytovanie potrebných informácií verejnosti a jej účasť v súvislosti s nakladaním s VJP a RaO, samozrejme po zohľadnení informácií, ktoré by sa mohli zneužiť spôsobom, aby ohrozili obyvateľstvo a životné prostredie. Smernica 2011/70/Euratom zároveň ustanovuje infraštrukturálne požiadavky a všeobecné zásady pri nakladaní s RaO a VJP od vzniku až po uloženie. Smernica 2011/70/Euratom vo svojej podstate transponuje ustanovenia Spoločného dohovoru o bezpečnosti nakladania s vyhoretým palivom a o bezpečnosti nakladania s rádioaktívnymi odpadmi (ďalej len „dohovor") (oznámenie MZV SR č. 125/2002 Z. z.) do práva EÚ. Dohovor je mnohostrannou medzinárodnou zmluvou, ako prameň medzinárodného práva verejného, ktorej zmluvnou stranou je v súčasnosti 63 štátov sveta. Tento dohovor je však klasickou medzinárodnou zmluvou, kde neexistujú príliš efektívne nástroje, ako vynútiť implementáciu jej ustanovení. EÚ prostriedkami únijného práva zabezpečuje, že ustanovenia dohovoru budú záväzné prostredníctvom smernice pre všetky členské štáty, ktoré ju budú musieť v stanovenom termíne transponovať do svojej legislatívy. Dohovor adresuje problematiku jadrovej/radiačnej bezpečnosti pri nakladaní s RAO a VJP viac priamo, technicky; menej sú prízvukované politicko-ekonomicko-spoločenské aspekty. Smernica prioritne nevenuje pozornosť technicko – bezpečnostným aspektom nakladania s RaO a s VJP. Vytvára skôr rámec, v rámci ktorého členské štáty majú vytvoriť filozofické, spoločenské, politické, legislatívne a ekonomické predpoklady, aby boli technické a bezpečnostné riešenia dosiahnuteľné. Smernica 2011/70/Euratom napr. priamo preberá viaceré definície z dohovoru, pričom tieto sú aj v dohovore prebraté priamo zo Safety Glossary Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu (ďalej len „MAAE"). Táto smernica napr. ustanovuje možnosť medzinárodných dohôd medzi členskými štátmi, alebo s tretími štátmi o využití úložiska v jednom zo štátov k ukladaniu RaO a VJP pochádzajúcich od ostatných signatárov takýchto dohôd (uloženie v treťom štáte je ale možné len za splnenia veľmi prísnych podmienok), povinnosť mať dostatočné finančné zdroje na nakladanie s RaO a s VJP, povinnosť aplikovať odstupňovaný prístup pri nakladaní s RaO, vnútroštátne požiadavky na správnu implementáciu euro – únijných požiadaviek atď.
V súčasnosti platný a účinný atómový zákon bol podrobený viacerým posudzovaniam, a to najmä v rámci posudzovacích zasadnutí k pravidelným hodnoteniam Národnej správy v zmysle dohovoru, ktoré sa konajú každé 3 roky v sídle MAAE vo Viedni. Posledné posudzovacie zasadnutie sa uskutočnilo v termíne 14. – 23. mája 2012. Vláda bola o ňom informovaná a na svojom rokovaní dňa 6. 7. 2012 schválila materiál „Správa o priebehu a výsledkoch 4. posudzovacieho zasadnutia v zmysle Spoločného dohovoru o bezpečnosti nakladania s vyhoretým palivom a o bezpečnosti nakladania s rádioaktívnym odpadom, konaného v dňoch 14. – 23. mája 2012 vo Viedni" predložený predsedníčkou ÚJD SR a prijala k nemu uznesenie č. 340/2012.
Z hodnotení vyplýva, že slovenský atómový zákon je štandardným atómovým zákonom spĺňajúcim medzinárodné kritériá a požiadavky vychádzajúce z medzinárodných dohovorov uzavretých v rámci OSN/MAAE. Žiadnu kritiku k zákonu nevzniesla ani Európska komisia, najmä v poslednom komunitárnom pripomienkovom konaní, ktoré prebehlo od 02. 02. 2011 – 02. 05. 2011 k návrhu novely atómového zákona vypracovanému z dôvodu transpozície smernice 2009/71/Euratom (zákon č. 350/2011 Z. z.).
Smernica požaduje, aby členské štáty mali formulovanú svoju politiku nakladania s RaO/VJP (jej všeobecné zásady sú uvedené v čl. 4 ods. 3 Smernice). Ustanovenia smernice 2011/70/Euratom obsahujú povinnosť vytvoriť a udržiavať vnútroštátny rámec, ktorý by okrem iného obsahoval ustanovenia o vnútroštátnom programe. Vyplýva to z jej čl. 5 ods. 1 písmeno a); o obsahu takéhoto programu hovorí čl. 12 smernice 2011/70/Euratom, o vnútroštátnych procesoch súvisiacich s ním čl. 11. Je potrebné poznamenať, že politika a vnútroštátny program (alebo podľa slovníku MAAE „politika" a „stratégia") sa vo väčšine štátov prekrývajú svojím rozsahom a obsahom. Pre odlíšenie oboch je vhodné vychádzať z definícií v dokumente MAAE „Policies and Strategies in Radioactive Waste Management" (Nuclear Energy Series No. NW-G-1.1, IAEA, Vienna, 2009):
,,Policy is a set of established goals or requirements for the safe management of spent fuel and radioactive waste; it normally defines national roles and responsibilities. As such, policy is mainly established by the national government; policy may also be codified in the national legislative system.
Strategy is the means for achieving the goals and requirements set out in the national policy for the safe management of spent fuel and radioactive waste. Strategy is normally established by the relevant waste owner or operator, either a governmental agency or a private entity. The national policy may be elaborated in several different strategies. The individual strategies may address different types of waste (e.g. reactor waste, decommissioning waste, institutional waste, etc.) or waste belonging to different owners.".
Z uvedeného anglického textu vyplýva, že politika hovorí čo je potrebné urobiť a kto má byť za to zodpovedný, program (stratégia) hovorí, ako to dosiahnuť.
V súčasnosti by sa za politiku, alebo skôr za vnútroštátny program dala považovať Stratégia záverečnej časti jadrovej energetiky, ktorá je upravená v zákone č. 238/2006 Z. z. o Národnom jadrovom fonde na vyraďovanie jadrových zariadení a na nakladanie s vyhoretým jadrovým palivom a rádioaktívnymi odpadmi (zákon o jadrovom fonde) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o jadrovom fonde"). Prijatím zákona bude existovať vnútroštátny program, ktorého obsah vyplýva z čl. 12 smernice 2011/70/Euratom, ktorým bude implementovaná vnútroštátna politika. Keďže súčasná Stratégia záverečnej časti jadrovej energetiky je obsiahnutá v zákone o jadrovom fonde, treba novelizovať tento zákon a novelizovať ustanovenia, ktoré sa jej týkajú, resp. vložiť do tohto zákona ustanovenia smernice 2011/70/Euratom o vnútroštátnej politike a vnútroštátnom programe.
Druhou oblasťou úpravy je zvýšenie príspevkov na výkon štátneho dozoru od držiteľov povolenia na prevádzku jadrového zariadenia a držiteľov povolenia na stavbu jadrového zariadenia na výrobu elektrickej energie. K zvýšeniu prichádza z dôvodu zvýšených finančných nárokov zo strany ÚJD SR súvisiacich s výstavbou nových jadrových zariadení a tiež s potrebou zabezpečovať výkon svojich činností aj prostredníctvom externých osôb na komerčnej báze a zvýšených nákladov na výskum, ktorého absenciu vytkla aj misia IRRS. Bližšie číselné vyjadrenie zmien v príspevkoch je uvedené v doložke vplyvov a v osobitnej časti dôvodovej správy.
ÚJD SR bol v termíne 28. 05. 2012 – 07. 06. 2012 podrobený misii IRRS (Integrated regulatory review service), ktorá je vykonávaná pod záštitou MAAE. Zo záverov misie možno dedukovať, že ÚJD SR vykonáva spoju pôsobnosť vrámci odporúčaní MAAE. Vláda SR prerokovala na svojom zasadnutí dňa 28. 11. 2012 Správu o priebehu a výsledkoch konania misie Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu - Integrované overenie dozornej činnosti (IRRS MAAE) a prijala k nemu uznesenie č. 647/2012.
ÚJD SR pristupuje aj k nevyhnutnej legislatívno - technickej úprave vnútorných odkazov, ako aj poznámok pod čiarou, a to v súlade s Legislatívnymi pravidlami vlády SR. Aktualizácia odkazov je v záujme prehľadnosti a zrozumiteľnosti právnej úpravy zakotvenej atómovým zákonom a zabezpečuje pochopenie previazanosti jednotlivých ustanovení atómového zákona.
Nakoľko ide o návrh zákona preberajúci ustanovenia právne záväzného aktu EÚ - smernice 2011/70/Euratom, nebolo potrebné vykonať Predbežné pripomienkové konanie podľa čl. 12 ods. 3 Legislatívnych pravidiel vlády. Medzirezortné pripomienkové konanie k návrhu zákona prebehlo od 31. 7. 2012 do 20. 8. 2012 a návrh bol prerokovaný Legislatívnou radou vlády SR dňa 9. 10. 2012.
Vzhľadom na to, že predkladaná novelizácia atómového zákona je technickým predpisom čiastočne v harmonizovanej oblasti a čiastočne v neharmonizovanej oblasti a zároveň pre jadrovú legislatívu platí aj proces euroúnijového pripomienkového konania vyplývajúci z čl. 30 až 33 Zmluvy Euratom, bolo potrebné dodržať postup vnútrokomunitárneho pripomienkového konania aj podľa smernice Európskeho parlamentu a Rady 98/34/ES v znení smernice 98/48/ES. Predkladaný návrh zákona podstúpil euro - únijné pripomienkové konanie v termíne od 17. 10. 2012 do 18. 1. 2013 pod číslom 2012/0588/SK. Európska komisia ani členské štáty k návrhu neuplatnili žiadne pripomienky.
Návrh zákona je v súlade s Ústavou SR, ústavnými zákonmi a inými zákonmi, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je SR viazaná, ako aj s právom EÚ.
B. OSOBITNÁ ČASŤ
K Čl. I
K bodu 1
Rozširuje a precizuje sa predmet úpravy atómového zákona, pričom stanovuje základné zásady nakladania s rádioaktívnymi odpadmi a vyhoretým jadrovým palivom tak, aby bol dodržaný základný cieľ smernice 2011/70/Euratom. Ide o transpozíciu čl. 1 smernice 2011/70/Euratom.
K bodu 2
Na základe záverov z rozporového konania s Generálnou prokuratúrou sa vkladá do definície bezúhonnosti časť, podľa ktorej sa za bezúhonného bude považovať aj ten, komu bol vykonaný trest zahladený.
K bodom 3 a 4
Upresňuje sa definícia nakladania s vyhoretým jadrovým palivom a rádioaktívnym odpadom. Explicitne sa stanovuje, že za nakladanie sa nepovažuje preprava vyhoretého jadrového paliva alebo rádioaktívneho odpadu. Ide o transpozíciu čl. 3 ods. 8 a 12 smernice 2011/70/Euratom.
K bodu 5
Za účelom dosiahnutia plného súladu so smernicou 2011/70/Euratom je nutné zmeniť definíciu úložiska. Ide o transpozíciu čl. 3 ods. 4 smernice 2011/70/Euratom.
K bodu 6
Za účelom dosiahnutia plného súladu so smernicou 2011/70/Euratom je nutné zaviesť definíciu vyhoretého jadrového paliva, ktorá podľa právnej úpravy v súčasnej legislatíve absentuje v takej podobe, akú si vyžaduje smernica. Ide o transpozíciu čl. 3 ods. 11 smernice 2011/70/Euratom.
K bodom 7 a 20
Novelou sa mení slovné spojenie „tvorba rádioaktívnych odpadov" na „produkciu rádioaktívnych odpadov" z dôvodu, že slovo „produkcia" lepšie vystihuje vytvorenie tohto produktu, keďže je výsledkom iných činností a nie primárne výsledkom činnosti smerujúcej k jej produkcii. Ide vlastne o vedľajší „nechcený" produkt rôznych činností vykonávaných na jadrovom zariadení.
K bodu 8
Za účelom dosiahnutia plného súladu so smernicou 2011/70/Euratom je nutné zaviesť definíciu prepracovania vyhoretého jadrového paliva, ktorý v súčasnej legislatíve absentuje. Čo sa týka definície prepracovania, ide o transpozíciu čl. 3 ods. 10 smernice 2011/70/Euratom.
K bodu 9
Z dôvodu rozlíšenia medzi Európskou úniou a Európskym spoločenstvom pre atómovú energiu sa vkladá takéto ustanovenie. Ide v podstate o dve rôzne spoločenstvá, ktoré aj keď majú spoločné orgány, úradný vestník atď. je potrebné terminologicky rozlišovať aby sa zabezpečila správnosť používania pojmov.
K bodu 10
Do základných zásad sa vkladajú ustanovenia, ktoré spresňujú osobu, ktorá bude ako jediná oprávnená ukladať rádioaktívny odpad a vyhoreté jadrové palivo. Bude ňou osoba, ktorá musí splniť tri podmienky. Táto osoba musí prevádzkovať úložisko, nesmie prevádzkovať jadrové zariadenie na výrobu elektrickej energie, teda reaktorové jadrové zaradenie a takisto v nej Slovenská republika musí mať výlučnú majetkovú účasť. Týmto sa zabezpečuje konečná zodpovednosť SR za RaO a VJP vyprodukovaná na jej území personifikáciou na konkrétnu osobu s takýmito kritériami.
K bodom 11 a 17
Týmto ustanovením sa zabezpečuje, že verejnosť bude informovaná o všetkých aspektoch, ktoré súvisia s nakladaním s RaO a s VJP. Ide o transpozíciu čl. 10 ods. 1 smernice 2011/70/Euratom.
K bodu 12
Stanovuje sa povinnosť rešpektovať závery medzinárodných partnerských posúdení dozorného rámca nad jadrovou bezpečnosťou jadrových zariadení a ich závery zohľadniť pri tvorbe legislatívy vo forme povinností jednak pre ÚJD SR alebo iné štátne orgány a jednak pre držiteľa povolenia formou novelizácie, resp. úplne nových právnych predpisov tak, aby požiadavky SR boli plne v súlade s požiadavkami medzinárodných organizácií. Takýmito posúdeniami budú misie IRRS (Integrated Regulatory Review Service) z MAAE alebo „peer reviews" z EÚ. Posledná misia IRRS prebehla na ÚJD SR v termíne od 28. 5. 2012 do 7. 6. 2012. Misia skonštatovala, že ÚJD SR vykonáva svoje činnosti a svoju pôsobnosť v súlade s odporúčaniami MAAE. Takisto odporučila, ako sa zlepšiť v rôznych oblastiach. O výsledku misie ÚJD SR informoval vládu SR v správe, ktorej súčasťou sú aj finálne závery misie IRRS. Vláda SR prerokovala na svojom zasadnutí dňa 28. 11. 2012 Správu o priebehu a výsledkoch konania misie Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu - Integrované overenie dozornej činnosti (IRRS MAAE) a prijala k nemu uznesenie č. 647/2012.
K bodu 13
Precizuje povinnosť pre ÚJD SR spravovať výkon štátneho dozoru nad bezpečným nakladaním s RaO a s VJP. Ide o transpozíciu čl. 5 ods. 2 smernice 2011/70/Euratom a využijúc spätnú väzbu a prevádzkové skúsenosti.
K bodu 14
Vnútroštátny program musí byť zasielaný na Európsku komisiu, aby EÚ bola informovaná o smerovaní nakladania s RaO a VJP. Európska komisia si môže od SR vyžiadať dodatočné informácie a vysvetlenia, ktoré vypracuje Národný jadrový fond. ÚJD SR mu bude povinný poskytnúť súčinnosť pri vypracovávaní odpovede pre Európsku komisiu.
O tom, ako sa vykonáva smernica 2011/70/Euratom bude ÚJD SR povinný informovať Európsku komisiu každé tri roky, pričom smernica 2011/70/Euratom stanovila, kedy sa má prvý krát vykonať takéto oznámenie. Informácia bude zasielaná v obdobnej štruktúre, v akej je zasielaná Národná správa o vykonávaní dohovoru. Podobným spôsobom žiada EÚ informovať o vykonávaní smernice 2009/71/Euratom, ktorá bola plne transponovaná v roku 2011 predovšetkým do zákona č. 350/2011 Z. z., pričom táto využíva posudzovací proces podľa Dohovoru o jadrovej bezpečnosti (oznámenie Ministerstva zahraničných vecí č. 163/1997 Z. z.). Takisto smernica 2006/117/Euratom žiada informovať o jej vykonávaní podávaním pravidelných správ jeden krát za tri roky EÚ, pričom obsahom správ majú byť predovšetkým informácie o povoleniach vydaných na prepravu RaO alebo VJP.
K bodu 15
V súvislosti so zmenou zákona č. 238/2006 Z. z. v znení neskorších predpisov dochádza aj k zmene pomenovania „Stratégie záverečnej časti jadrovej energetiky" na „vnútroštátny program". Keďže tento pojem sa používa aj v atómovom zákone, je potrebné túto zmenu reflektovať v ňom na miestach, kde sa tento pojem používa.
K bodu 16
Stanovuje sa možnosť pre ÚJD SR zmeniť, obmedziť alebo zakotviť nové podmienky povolenia držiteľovi povolenia v prípade, ak nebude dodržiavať opatrenia z medzinárodných záverov, resp. povolenie viazať na trvalé plnenie a uplatňovanie spätnej väzby z medzinárodných skúseností po rozličných udalostiach na jadrových zariadeniach, napr. po katastrofách veľkého rozsahu, akým bola Fukushima. Týmto ustanovením nie je dotknutá možnosť odňať povolenie po zlých výsledkoch periodického hodnotenia jadrovej bezpečnosti vykonávanom podľa § 23.
K bodu 18
Novými písmenami u) až w) v § 10 zákona sa zvyšuje úroveň preventívnych opatrení počas výstavby, rekonštrukcie alebo opravy jadrových zariadení smerom k zvyšovaniu bezpečnosti a spoľahlivosti. Ide o zvyšovanie úrovne jadrovej bezpečnosti v etape výstavby a prevádzky, aby bolo zabezpečené vo všetkých etapách činnosti na jadrovom zariadení kvalifikovaná kontrola montáže a výroby zariadení pre jadrové zariadenia a preberanie prác od dodávateľov pre jadrové zariadenia kvalifikovanými osobami. Reaguje sa už vopred na očakávané požiadavky v novej smernici o jadrovej bezpečnosti pripravovanej Európskou komisiou.
K bodu 19
Precizuje sa ustanovenie § 21 odsek 1 pre lepšie transponovanie článkov 3, 4, 5 a 7 smernice 2011/70/Euratom. V zmysle článku 7 ods. 1 smernice majú niesť hlavnú zodpovednosť za bezpečnosť zariadení na nakladanie s VJP a RAO a/alebo súvisiacich činností držitelia licencií a túto zodpovednosť nemožno delegovať. Podľa čl. 5 ods. 1 písm. f) smernice sa vo vnútroštátnom rámci hlavná zodpovednosť za VJP a RAO ukladá predovšetkým ich pôvodcom.
K bodu 21 a 22
Musí sa explicitne ustanoviť, kto nesie konečnú zodpovednosť za RaO, aj keď bol odoslaný na prepracovanie do iného členského štátu. Ide o transpozíciu čl. 4 ods. 2 smernice 2011/70/Euratom. Reflektuje sa tu na ustanovenia, ktoré boli zavedené zákonom č. 408/2008 Z. z. ako transpozícia smernice 2006/117/Euratom.
Tiež sa vkladajú sa ustanovenia o rozhodnom štáte, v ktorom sa uloží vyprodukovaný rádioaktívny odpad. Bude ním vždy ten členský štát, v ktorom sa odpad vyprodukoval. Ide o transpozíciu čl. 4 ods. 4 smernice 2011/70/Euratom. Vzhľadom na to, že smernica je určená 27 členským štátom EÚ, v návrhu slovenského právneho predpisu sa toto ustanovenie konkretizuje na Slovenskú republiku. Jedinú výnimku tvorí prípad, keď sa na základe medzinárodnej zmluvy uzavrie dohoda medzi Slovenskou republikou a iným štátom, buď členským štátom EÚ, alebo treťou krajinou o trvalom uložení rádioaktívnych odpadov v ňom. Takýto vývoz na územie tejto krajiny musí byť v súlade s bezpečnostnými normami MAAE, pričom takáto dohoda bude podliehať oznámeniu Európskej komisie. Ide o precizovanie, resp. transpozíciu čl. 16 odsek 2 smernice 2006/117/Euratom o dozore a kontrole pri preprave rádioaktívneho odpadu a vyhoretého jadrového paliva, ktorá už bola transponovaná do zákona č. 408/2008 Z. z. Novela v záujme Slovenskej republiky stanovuje ďalšie, prísnejšie podmienky, ktoré musia byť splnené, aby Slovenská republika takúto dohodu s takýmto štátom uzavrela. Ide napríklad o povinnosť zohľadňovať odporúčania Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu. Takýmto odporúčaním je napr. odporúčanie Komisie 2008/956/Euratom zo 4. decembra 2008 o kritériách pre vývoz rádioaktívneho odpadu a vyhoretého jadrového paliva do tretích krajín.
K bodu 23
Ide o legislatívno – technickú zmenu súvisiacu s vkladaním nových odsekov do § 21 a následného prečíslovania ostatných odsekov.
K bodu 24
Dochádza k vyprecizovaniu definície „uzatvorenia úložiska" z dôvodu, aby bola plne v súlade so smernicou 2011/70/Euratom. Ide o transpozíciu čl. 3 ods. 1 smernice 2011/70/Euratom.
K bodu 25
ÚJD SR schvaľuje požiadavky na kvalitu jadrových zariadení podľa § 4 ods. 2 bod 3., ktoré sú rozpracované vo vyhláške č. 431/2011 Z. z. o systéme manažérstva kvality. Slová zabezpečenie kvality v splnomocňovacom ustanovení na vydanie tejto vyhlášky sa nahrádzajú slovom „kvalitu" z dôvodu zmeny terminológie „systému kvality" na „systém manažérstva kvality" v predošlej novele zákona.
K bodom 26 a 27
Vypúšťajú sa ustanovenia o Železničnej polícii z dôvodu prechodu kompetencii Železničnej polície na Policajný zbor. Ide o výsledok rozporového konania s MV SR, ktoré sa uskutočnilo dňa 18. 9. 2012.
K bodu 28
Ministerstvu vnútra SR sa budú oznamovať len prepravy vyhoretého jadrového paliva, nie prepravy všetkých rádioaktívnych materiálov tak, ako tomu bolo doteraz. Je to výsledok rozporového konania s MV SR, ktoré sa uskutočnilo dňa 18. 9. 2012.
K bodom 29 až 32
Zvyšujú sa príspevky na výkon štátneho dozoru pre držiteľov povolenia na prevádzku jadrového zariadenia na energetické účely (jadrová elektráreň) a držiteľov povolenia na stavbu jadrového zariadenia na energetické účely (jadrová elektráreň). ÚJD SR pristupuje k tomuto kroku z dôvodu zvýšených nákladov na výkon štátneho dozoru jednak pri vykonávaní kompetencií podľa Atómového zákona pri prevádzkovaných jadrových zariadeniach, ale aj pri vykonávaní kompetencií nad stavbou jadrových zariadení.
V zmysle atómového zákona príspevky od držiteľov povolení sú príspevkami na výkon štátneho dozoru. Z dôvodu zvýšených výdavkov na licencovanie a inšpekcie súvisiace s výstavbou nových jadrových zariadení (nutnosť zvýšenia počtu zamestnancov úradu) a taktiež s nutnosťou zabezpečiť realizáciu výskumu v oblasti jadrovej bezpečnosti ÚJD SR navrhuje zvýšenie príspevkov na výkon štátneho dozoru od držiteľov povolenia na prevádzku jadrového zariadenia a držiteľov povolenia na stavbu jadrového zariadenia na výrobu elektrickej energie.
Zvýšenie príjmov ÚJD SR sa odrazí v zvýšení výdavkov a to v rovnakej sume: v r. 2014 + 4 611 193 eur a v roku 2015 + 4 364 398 eur oproti limitom navrhnutým v „Návrhu rozpočtu na roky 2013 - 2015". Zvýšené výdavky ÚJD SR zabezpečia finančné prostriedky pre „Národný program vedy a výskumu v oblasti jadrovej bezpečnosti". Tento program bude zostavený z tematických oblastí vedy a výskumu, ktoré sú potrebné na zabezpečenie trvalého a bezpečného jadrového programu v SR. V bode 39. preambuly Smernice 2011/70/Euratom sa explicitne uvádza vedecký výskum a technický vývoj podporený technickou spoluprácou ako jedna z podmienok na zlepšenie bezpečného nakladania s vyhoretým jadrovým palivom a RAO. Obdobná požiadavka na výskum a vývoj je ustanovená aj v článku 12 ods. 1 písm. f) smernice 2011/70/Euratom.
V súlade so súčasným jadrovým program v SR oblasti výskumu do roku 2020 sú najmä:
a) podmienky na zabezpečenie trvalého zvyšovania jadrovej bezpečnosti jadrových zariadení.
b) predikcia vlastností materiálov JZ v dôsledku ich starnutia pri povoľovaní dlhodobej prevádzky tlakovodných reaktorov,
c) výskum vodno-chemického režimu v podmienkach ťažkých havárií,
d) výskum procesov riadenia vodíka v podmienkach ťažkých havárií,
e) experimentálne preverovanie materiálových a fyzikálnych podmienok prevádzky jadrových reaktorov, nedeštruktívne testovanie materiálov (v rámci medzinárodnej spolupráce),
f) bezpečnostné kritériá nových jadrových zariadení,
g) výskum pre stanovenie požiadaviek na jadrové palivo v súvislosti s novým typom paliva s vyšším obohatením a vyšším vyhoretím,
h) skúmanie podmienok uložiteľnosti jadrových materiálov a odpadov pochádzajúcich z palivového cyklu,
i) stanovenie bezpečnostných požiadaviek a kritérií pre hodnotenie geologických podmienok pre výstavbu zariadení pre zadnú časť jadrovej energetiky,
j) účasť SR na kľúčových medzinárodných projektoch OECD/NEA, EK, MAAE v oblasti jadrovej bezpečnosti, ktorých výsledky majú dopad na jadrový program v SR.
Navrhované oblasti výskumu zohľadňujú požiadavky na preskúmanie bezpečnosti v nadväznosti aj na haváriu na jadrovej elektrárni vo Fukušime. Program výskumu bude koordinovaný „Radou pre výskum ÚJD SR", ktorá sa bude skladať z predstaviteľov kľúčových inštitúcií (prevádzkovatelia, technické podporné organizácie, vysoké školy, atď.) v danej oblasti.
Úrad pristupuje k tomuto kroku z dôvodu zvýšených nákladov na výkon štátneho dozoru jednak pri vykonávaní kompetencií podľa Atómového zákona pri prevádzkovaných jadrových zariadeniach, ale aj pri vykonávaní kompetencií nad stavbou jadrových zariadení. Vzhľadom na skutočnosť, že v budúcom období sa dá očakávať na Slovensku výrazný rozvoj jadrovej energetiky najmä v dokončení výstavby jadrovej elektrárne Mochovce 3, 4 a jej následného uvádzania do prevádzky, ako aj začiatok realizácie umiestňovania nového jadrového zdroja v Jaslovských Bohuniciach spoločnosťou Jadrová energetická spoločnosť Slovenska, a. s., je možné očakávať zvýšený nápor na dozorné, hodnotiace a rozhodovacie činnosti úradu. Vzhľadom na rozsah a zložitosť prác, posudzovania a hodnotenia sa dá predpokladať nevyhnutná externá spolupráca na komerčnej báze. Z týchto dôvodov je nevyhnutné zvýšiť príspevky na výkon štátneho dozoru, avšak podľa možnosti zaťažením komerčného investora, ktorého sa táto činnosť týka. Nakoľko dozorované činnosti v zadnej časti jadrovej energetiky (vyraďovanie jadrových zariadení) predstavujú technicky a časovo náročné aktivity avšak vykonávané štátom vlastneným subjektom JAVYS, a. s. a hradené prevažne z prostriedkov Národného jadrového fondu je nevyhnutné vzhľadom na doterajší legislatívny stav pristúpiť aj k úprave príspevkov na výkon dozoru spôsobom stanovenia pevnej sumy, nakoľko doteraz bola odvíjaná percentuálnym vyjadrením z príspevku na prevádzku. Zvýšenie príspevkov na výkon štátneho dozoru z titulu výstavby a ukončovania výstavby jadrovej elektrárne Mochovce 3, 4 si vyžiada v následnom konaní o predčasnom užívaní stavby podľa Stavebného zákona a v konaní o povolenie na uvádzanie do prevádzky podľa Atómového zákona zvýšené nároky na administratívnu správnu činnosť a aj z tohto dôvodu s navrhované zvýšenia počtu zamestnancov úradu. Zvýšené príspevky na prevádzku jadrových elektrární nie je v záujme štátu zohľadňovať aj v súbežnom zvýšení príspevku na výkon dozoru v etape vyraďovania.
K bodu 33
Slovenskej republike ako členskému štátu EÚ vyplýva povinnosť dodržiavať jej právne záväzné akty. V prípade smerníc je potrebná ich transpozícia, v prípade predkladaného zákona ide o transpozíciu smernice 2011/70/Euratom. Ide o piatu smernicu transponovanú do atómovho zákona.
K Čl. II.
K bodu 1
Ide o legislatívno-technickú zmenu, ktorú treba zakomponovať do zákona, aby bol terminologicky správny v súvislosti so zmenou pomenovania „stratégie záverečnej časti jadrovej energetiky" na „vnútroštátny program".
K bodu 2
Z dôvodu rozlíšenia medzi Európskou úniou a Európskym spoločenstvom pre atómovú energiu sa vkladá takéto ustanovenie. Ide v podstate o dve rôzne spoločenstvá, ktoré aj keď majú spoločné orgány, úradný vestník atď. je potrebné terminologicky rozlišovať aby sa zabezpečila správnosť používania pojmov.
K bodu 3
Vypúšťajú sa ustanovenia o Stratégii záverečnej časti jadrovej energetiky, ktorá je schvaľovaná Radou správcov. Bude nahradená vnútroštátnym programom, ktorý bude vykonávaný na základe vnútroštátnej politiky.
K bodu 4
Znenie ustanovenia o povinnosti spĺňať určité kritériá pre členov Rady správcov sa mení v časti požiadavky na bezúhonnosť. Z dôvodu jednak nie úplne zrozumiteľného ustanovenia o tom, páchateľom ktorých trestných činov nesmie takáto osoba byť a jednak vychádzajúc z výsledkov rozporového konania s Generálnou prokuratúrou sa toto ustanovenie celé nahrádza novým znením.
K bodu 5
V súvislosti s transpozíciou smernice 2011/70/Euratom sa vytvára nový obsah vnútroštátneho programu a vnútroštátnej politiky, ktoré budú vypracovávané Radou správcov Národného jadrového fondu spolu s držiteľmi súhlasu alebo povolenia vydaných ÚJD SR a budú schvaľované vládou SR a sú nasledovníkom Stratégie záverečnej časti jadrovej energetiky. Naposledy bola stratégia schválená vládou SR dňa 21. mája 2008 a bolo k nej prijaté uznesenie vlády SR č. 328/2008. Takýto vnútroštátny program sa považuje za „národný program", ktorý musí byť podľa článku 12 smernice 2011/70/Euratom prijatý v každom členskom štáte EÚ. Tento článok vymenúva, čo musí obsahovať takýto program. Európska komisia ustanovila pracovnú skupinu „NAtional PROgrammes", ktorej hlavnou úlohou bolo pripraviť pre členské štáty návod na vypracovávanie takýchto programov. V tejto pracovnej skupine bol prítomný aj zástupca SR. Tento návod bol prediskutovaný na workshope, ktorý sa uskutočnil koncom septembra 2012 a jeho konečné znenie by malo byť vydané na prelome rokov 2012 a 2013. Keďže podľa súčasného znenia § 3 ods. 2 písm. c) zákona č. 238/2006 Z. z. nie sú všetky body podľa smernice 2011/70/Euratom zahrnuté v súčasnej Stratégií záverečnej časti jadrovej energetiky, je potrebná jeho úplná zmena, aby sa zaručila úplná transpozícia tohto článku. Robí sa to prostredníctvom úplne nového ustanovenia § 3a z dôvodu, aby sa zabezpečil prehľad. Presne sa stanovuje, čo musí obsahovať jednak vnútroštátna politika a jednak aj vnútroštátny program. Po dlhých rokoch absencie bude mať Slovenská republika „politiku" záverečnej časti jadrovej energetiky, ktorá jej doteraz chýbala a je jednou z otázok, ktorú podrobne požadovala aj misia IRRS z MAAE počas jej poslednej aktivity na Slovensku v roku 2012 v rámci hodnotenia dozorných činností úradu. Zároveň sa stanovuje povinnosť aktualizovať vnútroštátny program a vnútroštátnu politiku v súlade s vývojom v oblasti nakladania s RaO a VJP a v súlade s čl. 11 ods. 2 smernice 2011/70/Euratom.
Vláda bude schvaľovať vnútroštátny program uznesením, v ktorom bude ukladať povinnosti jednotlivým ministerstvám a ostatným ústredným orgánom štátnej správy. Vnútroštátny program schválený vládou musí byť zaslaný Európskej komisii. Ide o transpozíciu čl. 13 ods. 1 smernice 2011/70/Euratom. Európska komisia posúdi jej súlad, ako dokumentu obsahujúceho vnútroštátny program pri nakladaní s RAO a s VJP so smernicou 2011/70/Euratom. Európska komisia si môže vyžiadať dodatočné vyjadrenia alebo vysvetlenia, ktoré jej Ministerstvo hospodárstva spolu s Národným jadrovým fondom a v spolupráci s ÚJD SR poskytnú.
Ministerstvo hospodárstva bude priebežne monitorovať plnenie vnútroštátneho programu a vnútroštátnej politiky. Budú mu jeden krát za rok podávané správy vypracované Radou správcov NJF, v spolupráci s držiteľmi povolenia a právnickou osobou zriadenou alebo poverenou za účelom ukladania rádioaktívnych odpadov a vyhoretého jadrového paliva.
K bodu 6
V súlade s Legislatívnymi pravidlami vlády sa vkladá deklaratórne ustanovenie o tom, že v zákone 238/2006 Z. z. v znení neskorších predpisov je tiež transponovaná smernica 2011/70/Euratom.
K bodu 7
Zákon č. 238/2006 Z. z. v znení neskorších predpisov bude jedným z právnych predpisov, do ktorých bude smernica 2011/70/Euratom transponovaná, je preto potrebné v súlade s Legislatívnymi pravidlami vlády doplniť transpozičnú prílohu do zákona obsahujúcu odkaz na príslušnú smernicu s uvedením presného vydania Úradného vestníka, v ktorom bola publikovaná.
K Čl. III.
Navrhuje sa dátum účinnosti tak, aby bol dodržaný transpozičný termín na prebratie smernice 2011/70/Euratom s výnimkou ustanovení čl. I. bodov 29, 30, 31 a 32, ktoré nadobúdajú účinnosť 1. 1. 2014 z dôvodu ich vplyvu na štátny rozpočet v súlade s Legislatívnymi pravidlami vlády SR, konkrétne čl. 16 ods. 4.
V Bratislave 20. februára 2013
Robert Fico, v. r.
Predseda vlády
Slovenskej republiky
Marta Žiaková, v. r.
Predsedníčka
Úradu jadrového dozoru
Slovenskej republiky
S p o l o č n á s p r á v a
výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 541/2004 Z. z. o mierovom využívaní jadrovej energie (atómový zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 238/2006 Z. z. o Národnom jadrovom fonde na vyraďovanie jadrových zariadení a na nakladanie s vyhoretým jadrovým palivom a rádioaktívnymi odpadmi (zákon o jadrovom fonde) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (tlač 399) v druhom čítaní
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti ako gestorský výbor k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 541/2004 Z. z. o mierovom využívaní jadrovej energie (atómový zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 238/2006 Z. z. o Národnom jadrovom fonde na vyraďovanie jadrových zariadení a na nakladanie s vyhoretým jadrovým palivom a rádioaktívnymi odpadmi (zákon o jadrovom fonde) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (tlač 399) (ďalej len „gestorský výbor") podáva Národnej rade Slovenskej republiky podľa § 79 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov (ďalej len „rokovací poriadok") spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky.
I.
Národná rada Slovenskej republiky uznesením z 19. marca 2013 č. 515 pridelila predmetný návrh zákona na prerokovanie týmto výborom:
Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky
Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet
Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti
Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie a
Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo.
II.
Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona (§ 75 ods. 2 rokovacieho poriadku).
III.
Návrh zákona odporúčali Národnej rade Slovenskej republiky schváliť:
• Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky uznesením zo 7. mája 2013 č. 220.
• Výbor NR SR pre financie a rozpočet uznesením z 9. mája 2013 č. 152.
• Výbor NR SR pre hospodárske záležitosti uznesením zo 7. mája 2013 č. 137 a 14. mája 2013 č. 164.
• Výbor NR SR pre pôdohospodárstvo a životné prostredie uznesením zo 7. mája
2013 č. 124.
• Výbor NR SR pre zdravotníctvo uznesením z. 23. apríla 2013 č. 57.
IV.
Z uznesení výborov Národnej rady Slovenskej republiky pod bodom III tejto správy vyplývajú nasledovné pozmeňujúce a doplňujúce návrhy:
1. V čl. I 15. bode § 4 ods. 2 písm. e) sa slová „programu na vykonávanie politiky" nahrádzajú slovami „programu na vykonávanie vnútroštátnej politiky".
Navrhuje sa spresnenie ustanovenia.
Ústavnoprávny výbor NR SR
Výbor NR SR pre financie a rozpočet
Výbor NR SR pre hospodárske záležitosti
Výbor NR SR pre pôdohospodárstvo a životné prostredie
Výbor NR SR pre zdravotníctvo
Gestorský výbor odporúča schváliť
2. V čl. I sa za bod 16. vkladajú nové body 17. až 20., ktoré znejú:
,,17. V § 8 sa vypúšťa odsek 2.
Doterajšie odseky 3 až 10 sa označujú ako odseky 2 až 9.
Vypúšťa sa ustanovenie o maximálnej 10-ročnej lehote platnosti povolenia, nakoľko išlo o duplicitnú povinnosť a tiež administratívnu záťaž na prevádzkovateľa jadrového zariadenia. Po novelizácii by sa povolenie vydalo neobmedzene, tejto osobe ostáva povinnosť vykonávať každých desať rokov periodické hodnotenie jadrovej bezpečnosti a na základe jeho výsledkov bude potom úradom zvažovaná ďalšia prevádzka jadrového zariadenia, obmedzenie prevádzky jadrového zariadenia alebo dokonca nutnosť skončenia prevádzky. K otváraniu konania vo vzťahu k povoleniu by dochádzalo len vtedy, ak by periodické hodnotenie vykázalo také nedostatky, že by vlastne viedlo ku konaniu na obmedzenie alebo odňatie povolenia. Vydávanie povolenia na prevádzku na desať rokov zvyšovalo administratívnu náročnosť najmä pri tendenciách projektovanú životnosť jadrového zariadenia predlžovať na horizont cca 40 - 50 rokov, pričom samotné periodické hodnotenie jadrovej bezpečnosti najmä v prvých dvoch dekádach projektom uvažovanej životnosti spravidla nevykazuje žiadne negatívne závery. Formálne povoľovacie konanie v 10-ročných intervaloch vyvoláva viacero procedurálnych ťažkostí a najmä chybnú interpretáciu a nepochopenie pri aplikácii medzinárodných dohôd a inej legislatívy, ktorá s takouto praxou nepočíta. Takýmto postupom sa zavedie v SR štandardná prax v porovnaní s ostatnými členskými štátmi EÚ.
18. V § 8 ods. 5 písmeno d) znie:
„d) do jedného roka, ak ide o stavebné povolenie, o umiestnenie a uzatvorenie úložiska alebo ak ide o povolenie nadväzujúce na skončenie platnosti povolenia vydaného s obmedzeniami podľa odseku 1 písm. d)."
Ide o legislatívno-technickú úpravu v súvislosti s vypustením odseku 2 v § 8.
19. V § 8 ods. 6 sa slová „odseku 6" nahrádzajú slovami „odseku 5".
Ide o legislatívno-technickú úpravu v súvislosti s vypustením odseku 2 v § 8.
20. V § 8 ods. 7 sa slová „odseku 9" nahrádzajú slovami „odseku 8".".
Ide o legislatívno-technickú úpravu v súvislosti s vypustením odseku 2 v § 8.
V tejto súvislosti sa vykoná prečíslovanie novelizačných bodov.
Výbor NR SR pre hospodárske záležitosti
Gestorský výbor odporúča schváliť
3. V čl. I 18. bode § 10 ods. 1 písm. u) sa slová „alebo opráv" nahrádzajú slovami „alebo počas opráv".
Navrhuje sa spresnenie ustanovenia.
Ústavnoprávny výbor NR SR
Výbor NR SR pre financie a rozpočet
Výbor NR SR pre hospodárske záležitosti
Výbor NR SR pre pôdohospodárstvo a životné prostredie
Výbor NR SR pre zdravotníctvo
Gestorský výbor odporúča schváliť
4. V čl. I 18. bode § 10 ods. 1 písm. v) sa slová „úradu kontroly" nahrádzajú slovami „úradu vykonanie kontroly".
Navrhuje sa precizovanie ustanovenia.
Ústavnoprávny výbor NR SR
Výbor NR SR pre financie a rozpočet
Výbor NR SR pre hospodárske záležitosti
Výbor NR SR pre pôdohospodárstvo a životné prostredie
Výbor NR SR pre zdravotníctvo
Gestorský výbor odporúča schváliť
5. V čl. I sa za bod 18. vkladá nový bod 19., ktorý znie:
,,19. V § 10 odsek 2 znie:
„(2) Ak úrad súhlas alebo povolenie obmedzí podľa § 8 ods. 1 písm. d), držiteľ povolenia podľa § 5 ods. 3 písm. b) až e) je povinný v dostatočnom predstihu pred ukončením platnosti povolenia s prihliadnutím na lehoty uvedené v § 8 ods. 5 a 6 predložiť úradu žiadosť a príslušnú dokumentáciu na vydanie povolenia na pokračovanie činnosti.".".
V tejto súvislosti sa vykoná prečíslovanie novelizačných bodov.
Nanovo sa formuluje ustanovenie § 10 ods. 2 z dôvodu, že došlo k vypusteniu § 8 ods. 2. Keďže držiteľovi povolenia stále ostáva možnosť, že mu bude vydané časovo alebo technicky obmedzené povolenie, pred skončením jeho platnosti sa od neho bude stále vyžadovať, aby požiadal o povolenie na pokračovanie v tejto činnosti, a to v dostatočnom predstihu pred ukončením platnosti tohto povolenia.
Výbor NR SR pre hospodárske záležitosti
Gestorský výbor odporúča schváliť
6. V čl. I sa za bod 18. vkladá nový bod 19., ktorý znie:
„19. V § 10 sa za odsek 2 vkladá nový odsek 3, ktorý znie:
„(3) V záujme zabezpečenia jadrovej bezpečnosti a predchádzania neodôvodneného hromadenia rádioaktívnych odpadov a vyhoretého jadrového paliva je držiteľ povolenia povinný počas uvádzania jadrového zariadenia do prevádzky a počas prevádzky jadrového zariadenia odovzdať rádioaktívne odpady, a to najneskôr do 12 mesiacov od ich vzniku a vyhoreté jadrové palivo bezodkladne po splnení požiadaviek na jeho bezpečnú prepravu a skladovanie, právnickej osobe ustanovenej v § 3 ods. 9 na ďalšie nakladanie s nimi.".
Doterajšie odseky 3 až 7 sa označujú ako odseky 4 až 8.
V tejto súvislosti sa vykoná prečíslovanie novelizačných bodov.
Ide o aplikáciu opatrenia v procese nakladania s rádioaktívnymi odpadmi, s cieľom minimalizovať riziká pri nakladaní s vyprodukovanými rádioaktívnymi odpadmi. Navrhuje sa určenie povinnosti držiteľovi povolenia na uvádzanie a prevádzkovanie jadrového zariadenia určeného na výrobu elektrickej energie, odovzdať v stanovenej lehote vyprodukovaný rádioaktívny odpad na ďalšie nakladanie s ním, čím sa obmedzí neodôvodnené hromadenie rádioaktívnych odpadov v tomto jadrovom zariadení a zrýchli sa proces ich ďalšieho spracovania, úpravy a uloženia. Vzhľadom na to, že konečná zodpovednosť za nakladanie s rádioaktívnymi odpadmi jednoznačne pripadá štátu, je potrebné zabezpečiť plynulosť procesu nakladania s rádioaktívnym odpadom do tej miery, aby bolo možné kontinuálne plniť úlohy v tejto oblasti pri dodržiavaní pravidiel jadrovej bezpečnosti. Neodôvodnené hromadenie rádioaktívnych odpadov predstavuje značné riziko porušenia pravidiel jadrovej bezpečnosti a môže mať negatívny vplyv na životné prostredie, najmä v prípade, ak tieto nie sú odovzdané kvalifikovanému subjektu za účelom ďalšieho nakladania s nimi, ale sú hromadené resp. skladované v priestoroch prevádzkovanej jadrovej elektrárne, ktorá na takéto skladovanie nie je určená.
Primárnym cieľom celého procesu nakladania s rádioaktívnym odpadom je, v súlade s navrhovaným znením ustanovenia §10 ods. 3 jeho neodkladné odstránenie, predstavujúce jeho spracovanie do bezpečnej formy a následnú úpravu a uloženie v Republikovom úložisku rádioaktívnych odpadov, čo predstavuje definitívne a bezpečné naloženie s ním a jeho definitívne odizolovanie od životného prostredia.
Výbor NR SR pre hospodárske záležitosti
Gestorský výbor odporúča schváliť
7. V čl. I 22. bode § 21 ods. 13 úvodnej vete sa slová „v inom štáte je možné" nahrádzajú slovami „je možné v inom členskom štáte alebo v treťom štáte" a v poslednej vete predvetia sa za slovo „úrad" vkladajú slová „pred uskutočnením prepravy".
Navrhuje sa spresniť a zosúladiť právny text s čl. 4 ods. 4 smernice Rady 2011/70/Euratom, podľa ktorého „Vyvážajúci členský štát pred uskutočnením prepravy do tretej krajiny informuje Komisiu o obsahu tejto dohody a prijme primerané opatrenia....".
Ústavnoprávny výbor NR SR
Výbor NR SR pre financie a rozpočet
Výbor NR SR pre hospodárske záležitosti
Výbor NR SR pre pôdohospodárstvo a životné prostredie
Výbor NR SR pre zdravotníctvo
Gestorský výbor odporúča schváliť
8. V čl. I 23. bode sa slová „odsekov 1 až 13" nahrádzajú slovami „odsekov 1 až 11 a 13".
Ide o legislatívno-technickú úpravu.
Výbor NR SR pre hospodárske záležitosti
Gestorský výbor odporúča schváliť
9. V čl. I sa za bod 28. vkladajú nové body 29. a 30., ktoré znejú:
„29. V § 28 ods. 20 sa na konci bodka nahrádza bodkočiarkou a pripájajú sa tieto slová: „návrhy opatrení alebo odporúčaní na ďalší postup úrad zasiela Ministerstvu vnútra Slovenskej republiky a obvodným úradom v sídle kraja v oblasti ohrozenia.".
Ide o spresnenie formulácie ustanovenia § 28 ods. 20 zákona č. 541/2004 Z. z. o mierovom využívaní jadrovej energie (atómový zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „atómový zákon"). Úrad má, na základe tohto ustanovenia, vytvorené Centrum havarijnej odozvy a havarijný štáb, ktorý je zložený z jeho vlastných zamestnancov. Havarijný štáb má v Centre havarijnej odozvy vytvorené vhodné prostredie a zabezpečené verifikované softwérové nástroje na hodnotenie udalosti na jadrovom zariadení a tiež hodnotenie a prognózu dopadov na obyvateľstvo a tvorbu odporúčaní na ochranu obyvateľstva. Úrad zasiela tieto odporúčania sekretariátu Ústredného krízového štábu – Sekcii krízového riadenia Ministerstva vnútra Slovenskej republiky a krízovým štábom obvodným úradom v oblasti ohrozenia ako orgánom zodpovedným za nariadenie a vykonanie opatrení na ochranu obyvateľstva.
30. V § 29 ods. 6 písmená a) a b) znejú:
„a) jadrové zariadenia s jadrovým reaktorom alebo jadrovými reaktormi na energetické účely počas uvádzania do prevádzky a počas prevádzky do 300 000 000 eur,
b) ostatné jadrové zariadenia počas uvádzania do prevádzky a počas prevádzky, prepravy rádioaktívnych materiálov a všetky jadrové zariadenia v etape vyraďovania do 185 000 000 eur.".".
Tento bod nadobúda účinnosť 1. januára 2014.
V tejto súvislosti sa vykoná prečíslovanie novelizačných bodov.
Vzhľadom na aktuálne udalosti na jadrovej elektrárni Fukushima a následné udalosti pri riešení odškodnenia, je vysoko aktuálne zvýšiť limity zodpovednosti za jadrové škody v slovenskej legislatíve, ktoré sú ustanovené práve v § 29 atómového zákona. Súčasná úroveň 75 000 000 eur pre jadrové elektrárne a 50 000 000 eur pre prepravu rádioaktívnych odpadov a pre neenergetické jadrové zariadenia je nedostatočná, nakoľko neodzrkadľuje záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Viedenskému dohovoru o občianskoprávnej zodpovednosti za jadrovú škodu.
Výbor NR SR pre hospodárske záležitosti
Gestorský výbor odporúča schváliť
10. V čl. I sa za bod 32. vkladajú nové body 33. a 34., ktoré znejú:
,,33. V § 35 sa slová „§ 8 ods. 6" nahrádzajú slovami „§ 8 ods. 5".
Ide o legislatívno – technickú úpravu.
34. Za § 37bb sa vkladá § 37bc, ktorý vrátane nadpisu znie:
,,§ 37bc
Prechodné ustanovenie k úpravám účinným od 1. augusta 2013
Povolenie na prevádzku jadrového zariadenia s časovým obmedzením vydané podľa doterajšieho zákona a ktorého časové obmedzenie by podľa doterajšieho zákona uplynulo po 1. auguste 2013, sa považuje za povolenie na prevádzku jadrového zariadenia bez časového obmedzenia.".
V tejto súvislosti sa vykoná prečíslovanie novelizačného bodu.
Ide o legislatívno – technickú úpravu. Navrhované zmeny je potrebné upraviť v prechodnom ustanovení.
Výbor NR SR pre hospodárske záležitosti
Gestorský výbor odporúča schváliť
11. V nadväznosti na vloženie nových novelizačných bodov je potrebné túto skutočnosť premietnuť v Čl. III o účinnosti zákona.
Navrhuje sa úprava účinnosti zákona vzhľadom na doplnenie novelizačných bodov.
Výbor NR SR pre hospodárske záležitosti
Gestorský výbor odporúča schváliť
12. V čl. II sa 1. bod premiestňuje za doterajší 6. bod.
V tejto súvislosti sa vykoná prečíslovanie novelizačných bodov.
Nové zaradenie bodu sa navrhuje z dôvodu zavedenie novej legislatívnej skratky až v 5. bode návrhu zákona v § 3a ods. 1 písm. b).
Ústavnoprávny výbor NR SR
Výbor NR SR pre financie a rozpočet
Výbor NR SR pre hospodárske záležitosti
Výbor NR SR pre pôdohospodárstvo a životné prostredie
Výbor NR SR pre zdravotníctvo
Gestorský výbor odporúča schváliť
13. V čl. II 1. bode sa na konci bodka nahrádza čiarkou a pripájajú sa slová „okrem § 4 ods. 2 písm. d).".
V ustanovení § 4 ods. 2 ide o stratégiu vyraďovania jadrových zariadení.
Výbor NR SR pre hospodárske záležitosti
Gestorský výbor odporúča schváliť
14. V čl. II 5. bode § 3a ods. 2 písm. b) sa za slovo „produkt" vkladajú slová „pri úprave alebo spracovaní" .
Ide o legislatívno-technickú pripomienku, ktorou sa spresňuje právny text z dôvodu právnej určitosti.
Ústavnoprávny výbor NR SR
Výbor NR SR pre financie a rozpočet
Výbor NR SR pre hospodárske záležitosti
Výbor NR SR pre pôdohospodárstvo a životné prostredie
Výbor NR SR pre zdravotníctvo
Gestorský výbor odporúča schváliť
15. V čl. II 5. bode § 3a ods. 2 písm. f) sa slová „musí riadiť" nahrádzajú slovami „riadi".
Ide o legislatívno-technickú pripomienku, ktorou sa spresňuje právny text v súlade s čl. 4 ods. 3 písm. d) smernice Rady 2011/70/Euratom.
Ústavnoprávny výbor NR SR
Výbor NR SR pre financie a rozpočet
Výbor NR SR pre hospodárske záležitosti
Výbor NR SR pre pôdohospodárstvo a životné prostredie
Výbor NR SR pre zdravotníctvo
Gestorský výbor odporúča schváliť
16. V čl. II 5. bode § 3a ods. 4 písm. b) sa slovo „medzníky" nahrádza slovami „čiastkové ciele", v ods. 4 písm. e) sa slová „ktoré budú použité" nahrádzajú slovami „ktoré sa použijú", v ods. 4 písm. g) sa slová „za implementáciu" nahrádzajú slovami „za vykonanie" a slová „k jeho implementácii" sa nahrádzajú slovami „k jeho realizácii".
Ide o legislatívno-technickú pripomienku, ktorou sa spresňuje právny text v súlade s čl. 12 ods. 4 písm. b), e) a g) smernice Rady 2011/70/Euratom a s Prílohou č. 2 b. 2 Legislatívnych pravidiel tvorby zákonov, slovo implementácia sa nahrádza slovenským ekvivalentom v súlade s legislatívnymi pravidlami tvorby zákonov (Čl. 4).
Ústavnoprávny výbor NR SR
Výbor NR SR pre financie a rozpočet
Výbor NR SR pre hospodárske záležitosti
Výbor NR SR pre pôdohospodárstvo a životné prostredie
Výbor NR SR pre zdravotníctvo
Gestorský výbor odporúča schváliť
17. V čl. II 5. bode § 3a ods. 7 sa slová „osobitného predpisu,13a) s držiteľmi" nahrádzajú slovami „osobitného predpisu13a) a s držiteľmi".
Navrhuje sa spresnenie ustanovenia.
Ústavnoprávny výbor NR SR
Výbor NR SR pre financie a rozpočet
Výbor NR SR pre hospodárske záležitosti
Výbor NR SR pre pôdohospodárstvo a životné prostredie
Výbor NR SR pre zdravotníctvo
Gestorský výbor odporúča schváliť
18. V čl. II 5. bode poznámke pod čiarou k odkazu 13g) sa slová „v znení neskorších predpisov" nahrádzajú slovami „v znení zákona č. ..../2013 Z. z."
Zmena sa navrhuje s odkazom na 15. bod čl. I návrhu zákona, ktorým sa novelizuje § 4 ods. 2 písm. e) šiesty bod.
Ústavnoprávny výbor NR SR
Výbor NR SR pre financie a rozpočet
Výbor NR SR pre hospodárske záležitosti
Výbor NR SR pre pôdohospodárstvo a životné prostredie
Výbor NR SR pre zdravotníctvo
Gestorský výbor odporúča schváliť
Gestorský výbor odporúča o bodoch 1 až 18 hlasovať spoločne s odporúčaním schváliť.
V.
Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k predmetnému návrhu zákona vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom III tejto správy a v stanoviskách poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto návrhu zákona
odporúča Národnej rade Slovenskej republiky
vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 541/2004 Z. z. o mierovom využívaní jadrovej energie (atómový zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 238/2006 Z. z. o Národnom jadrovom fonde na vyraďovanie jadrových zariadení a na nakladanie s vyhoretým jadrovým palivom a rádioaktívnymi odpadmi (zákon o jadrovom fonde) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov
s c h v á l i ť.
Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania návrhu zákona v druhom čítaní bola schválená uznesením z 14. mája 2013 č. 158.
Týmto uznesením výbor zároveň poveril spravodajcu predložiť návrhy podľa § 81 ods. 2, § 83 ods. 4, § 84 ods. 2 a § 86 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky.
Bratislava 14. mája 2013
Ján H u d a c k ý, v.r.
predseda Výboru NR SR pre
hospodárske záležitosti