Dôvodová správa
A. Všeobecná časť
Ochrana kritickej infraštruktúry má zásadný význam pre vnútornú bezpečnosť Slovenskej republiky ako aj pre bezpečnosť ďalších členských štátov Európskej únie. Narušenie alebo zničenie kritickej infraštruktúry, jej časti alebo jednotlivého prvku môže mať za následok straty na ľudských životoch, vážne poškodenie zdravia ľudí, škody na majetku, znehodnotenie životného prostredia a dlhodobé narušenie dôvery verejnosti k štátnym orgánom a iným právnym subjektom zabezpečiť ochranu týchto relevantných hodnôt.
Cieľom návrhu zákona o kritickej infraštruktúre je v súlade s príslušnou smernicou Rady Európskej únie skvalitniť doterajšiu ochranu kritickej infraštruktúry, najmä voči silnejúcej hrozbe teroristických útokov. Na zabezpečenie tohto cieľa je potrebný právny nástroj vo forme zákona, ktorý má eliminovať slabé články v ochrane kritickej infraštruktúry a zároveň zabezpečiť najvhodnejší spôsob jej ochrany.
Navrhovaná zákonná úprava vychádza taktiež z Koncepcie kritickej infraštruktúry v Slovenskej republike a spôsobe jej ochrany a obrany schválenej uznesením vlády č. 120/2007 a z Národného programu pre ochranu a obranu kritickej infraštruktúry v Slovenskej republike schváleného uznesením vlády č. 185/2008. V uznesení vlády prijatom k uvedenej koncepcii sa ukladá podpredsedovi vlády a ministrovi vnútra v spolupráci s ministrami a predsedami ostatných ústredných orgánov štátnej správy pripraviť a predložiť na rokovanie vlády návrh zákona o kritickej infraštruktúre.
V obsahu predloženého návrhu zákona sa zohľadňuje skutočnosť, že niektorá strategicky významná infraštruktúra z hľadiska plnenia základných funkcií štátu je predmetom ochrany podľa platných právnych predpisov, napríklad na úseku obrany štátu obranná infraštruktúra podľa zákona o obrane Slovenskej republiky.
Vzhľadom na uvedené skutočnosti návrh zákona predovšetkým
a) ustanovuje štruktúru a pôsobnosť orgánov štátnej správy na úseku kritickej infraštruktúry,
b) upravuje proces určovania prvkov kritickej infraštruktúry, ktorými budú najmä dôležité stavby z hľadiska riadneho hospodárskeho chodu štátu, niektoré z nich s cezhraničným významom, keďže ich narušenie alebo zničenie by malo závažné negatívne dôsledky aj mimo územia Slovenskej republiky,
c) vymedzuje úlohy právnických osôb, fyzických osôb – podnikateľov a fyzických osôb, ktorí ako prevádzkovatelia prvkov kritickej infraštruktúry budú mať priamu zodpovednosť za ich ochranu,
d) ustanovuje sektory kritickej infraštruktúry v pôsobnosti ústredných orgánov štátnej správy, do ktorých sa zaraďujú jednotlivé prvky kritickej infraštruktúry,
e) rieši zodpovednostné správne (administratívnoprávne) vzťahy pri porušení tohto zákona.
Dopad návrhu zákona na verejné financie a iné relevantné sféry spoločenského života je uvedený v doložke vybraných vplyvov.
Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, súvisiacimi zákonmi, ktorými sú najmä zákon č. 261/2002 Z. z. o prevencii závažných priemyselných havárií a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, zákon č. 319/2002 Z. z. o obrane Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov a zákon č. 541/2004 Z. z. o mierovom využívaní jadrovej energie (atómový zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi. Návrh zákona je taktiež v súlade s medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, napríklad s Dohovorom o fyzickej ochrane jadrových materiálov (oznámenie MZV SR č. 329/2001 Z. z.).
Z doložky zlučiteľnosti a tabuľky zhody je zrejmé, že navrhovaná zákonná úprava je úplne zlučiteľná s právom Európskej únie vrátane smernice Rady 2008/114/ES z 8. decembra 2008 o identifikácii a označení európskych kritických infraštruktúr a zhodnotení potreby zlepšiť ich ochranu, ktorú je potrebné implementovať do právneho poriadku Slovenskej republiky.
DOLOŽKA VYBRANÝCH VPLYVOV
A.1. Názov materiálu: Návrh zákona o kritickej infraštruktúre
Termín začatia a ukončenia predbežného pripomienkového konania:
03.08.2010 – 17.08.2010
A.2. Vplyvy:
Pozitívne*
Žiadne*
Negatívne*
1. Vplyvy na rozpočet verejnej správy
X
X
2. Vplyvy na podnikateľské prostredie – dochádza k zvýšeniu regulačného zaťaženia?
X
X
3, Sociálne vplyvy
– vplyvy na hospodárenie obyvateľstva,
– sociálnu exklúziu,
– rovnosť príležitostí a rodovú rovnosť a vplyvy na zamestnanosť
X
4. Vplyvy na životné prostredie
X
5. Vplyvy na informatizáciu spoločnosti
X
A.3. Poznámky
Ochrana kritickej infraštruktúry má zásadný význam pre vnútornú bezpečnosť Slovenskej republiky ako aj pre bezpečnosť ďalších členských štátov Európskej únie. Narušenie alebo zničenie kritickej infraštruktúry, jej časti alebo jednotlivého prvku môže mať za následok straty na ľudských životoch, vážne poškodenie zdravia ľudí, škody na majetku, znehodnotenie životného prostredia a dlhodobé narušenie dôvery verejnosti k štátnym orgánom a iným právnym subjektom zabezpečiť ochranu týchto relevantných hodnôt.
Navrhovaná zákonná úprava je úplne zlučiteľná so smernicou Rady 2008/114/ES z 8. decembra 2008 o identifikácii a označení európskych kritických infraštruktúr a zhodnotení potreby zlepšiť ich ochranu, ktorá sa má implementovať do právneho poriadku Slovenskej republiky do 12. januára 2011.
Cieľom návrhu zákona o kritickej infraštruktúre je v súlade s príslušnou smernicou Rady Európskej únie skvalitniť doterajšiu ochranu kritickej infraštruktúry, najmä voči silnejúcej hrozbe teroristických útokov. Na zabezpečenie tohto cieľa je potrebný právny nástroj vo forme zákona, ktorý má eliminovať slabé články v ochrane kritickej infraštruktúry a zároveň zabezpečiť najvhodnejší spôsob jej ochrany.
Navrhovaná zákonná úprava vychádza taktiež z Koncepcie kritickej infraštruktúry v Slovenskej republike a spôsobe jej ochrany a obrany schválenej uznesením vlády č. 120/2007 a z Národného programu pre ochranu a obranu kritickej infraštruktúry v Slovenskej republike schváleného uznesením vlády č. 185/2008. V uznesení vlády prijatom k uvedenej koncepcii sa ukladá podpredsedovi vlády a ministrovi vnútra v spolupráci s ministrami a predsedami ostatných ústredných orgánov štátnej správy pripraviť a predložiť na rokovanie vlády návrh zákona o kritickej infraštruktúre.
V obsahu predloženého návrhu zákona sa zohľadňuje skutočnosť, že niektorá strategicky významná infraštruktúra z hľadiska plnenia základných funkcií štátu je predmetom ochrany podľa platných právnych predpisov, napríklad na úseku obrany štátu obranná infraštruktúra podľa zákona o obrane Slovenskej republiky.
Schválenie návrhu zákona predpokladá dopad na štátny rozpočet v súvislosti so zriadením, prevádzkou a správou neverejného elektronického registra prvkov kritickej infraštruktúry, vytvorením a prevádzkou kontaktných miest na príslušných orgánoch štátnej správy na ochranu prvkov kritickej infraštruktúry, na pravidelné školenia a preškolenia odborníkov v oblasti ochrany kritickej infraštruktúry na národnej a medzinárodnej úrovni. Tieto aktivity budú financované prostredníctvom medzirezortného programu – 0AS01 – Ochrana kritickej infraštruktúry.
Úpravou jednotného procesu identifikácie a ochrany prvkov (objektov) kritickej infraštruktúry prijatie návrhu zákona prispeje k zvýšeniu bezpečnosti obyvateľov Slovenskej republiky a k zachovaniu ich životnej úrovne.
Návrh zákona môže mať finančný vplyv na hospodársku činnosť právnych subjektov v súvislosti s plnením povinností prevádzkovateľov pri ochrane prvkov kritickej infraštruktúry. Nepredpokladá sa zásadný finančný dosah na hospodársku činnosť dotknutých subjektov. Tieto finančné náklady však v súčasnosti nemožno uviesť ani kvalifikovaným odhadom, pretože prvky kritickej infraštruktúry budú určené až po účinnosti zákona, pričom zrejme nebudú na rovnakej úrovni ochrany a ich ochrana bude vyplývať zo súčasného stavu ich ochrany, ktorý je taktiež na rozdielnej úrovni.
A.4. Alternatívne riešenia
Pre zabezpečenie plnenia úloh vyplývajúcich z návrhu zákona nie sú alternatívne riešenia.
A.5. Stanovisko gestorov
Ministerstvo pôdohospodárstva, životného prostredia a regionálneho rozvoja SR súhlasí s predloženou doložkou vybraných vplyvov bez pripomienok.
Ministerstvo financií SR súhlasí s predkladateľom, že predmetný materiál má vplyv na informatizáciu spoločnosti, zároveň súhlasí s analýzou vplyvov na informatizáciu spoločnosti. Sekcia rozpočtovej politiky ministerstva súhlasí s predloženou doložkou vybraných vplyvov.
Ministerstvo hospodárstva a výstavby SR súhlasí s predmetnou doložkou vybraných vplyvov bez pripomienok.
Vplyvy na rozpočet verejnej správy,
na zamestnanosť vo verejnej správe a financovanie návrhu
2.1. Zhrnutie vplyvov na rozpočet verejnej správy v návrhu
Tabuľka č. 1
Vplyvy na rozpočet verejnej správy
Vplyv na rozpočet verejnej správy (v €)
r
r + 1
r + 2
r + 3
Príjmy verejnej správy celkom
0
0
0
0
v tom: za každý subjekt verejnej správy zvlášť
0
0
0
0
z toho vplyv na štátny rozpočet
0
0
0
0
z toho vplyv na územnú samosprávu
0
0
0
0
Výdavky verejnej správy celkom
0
55800
25800
25800
v tom:
Ministerstvo vnútra SR
0
9300
4300
4300
Ministerstvo hospodárstva a výstavby SR
0
9300
4300
4300
Ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií SR
0
9300
4300
4300
Min. pôdohospodárstva, živ. prostredia a regionálneho rozvoja SR
0
9300
4300
4300
Ministerstvo financií SR
0
9300
4300
4300
Ministerstvo zdravotníctva SR
0
9300
4300
4300
z toho vplyv na štátny rozpočet
0
55800
25800
25800
z toho vplyv na územnú samosprávu
0
0
0
0
Celková zamestnanosť (počet)
0
0
0
0
zamestnanci v štátnej službe
0
0
0
0
zamestnanci pri výkone práce vo verejnom záujme
0
0
0
0
iné skupiny zamestnancov (špecifikovať)
0
0
0
0
Financovanie zabezpečené v rozpočte
0
55800
25800
25800
v tom:
Ministerstvo vnútra SR / 0AS01 – Ochrana kritickej infraštruktúry
0
9300
4300
4300
Ministerstvo hospodárstva a výstavby SR / 0AS01 – Ochrana kritickej infraštruktúry
0
9300
4300
4300
Ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií SR / 0AS01 – Ochrana kritickej infraštruktúry
0
9300
4300
4300
Min. pôdohospodárstva, živ. prostredia a regionálneho rozvoja SR / 0AS01 – Ochrana kritickej infraštruktúry
0
9300
4300
4300
Ministerstvo financií SR / 0AS01 – Ochrana kritickej infraštruktúry
0
9300
4300
4300
Ministerstvo zdravotníctva SR / 0AS01 – Ochrana kritickej infraštruktúry
0
9300
4300
4300
2.2. Financovanie návrhu
Tabuľka č. 2
Financovanie
Vplyv na rozpočet verejnej správy (v €)
r
r + 1
r + 2
r + 3
Celkový vplyv na rozpočet verejnej správy ( - príjmy, + výdavky)
0
+55800
+25800
+25800
z toho vplyv na štátny rozpočet
0
+55800
+25800
+25800
financovanie zabezpečené v rozpočte
0
+55800
+25800
+25800
ostatné zdroje financovania
0
0
0
0
Rozpočtovo nekrytý vplyv / úspora
0
0
0
0
Návrh na riešenie úbytku príjmov alebo zvýšených výdavkov podľa § 33 ods. 1 zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov:
Prijatie návrhu zákona si vyžiada vytvoriť neverejný elektronický register prvkov kritickej infraštruktúry, vytvoriť kontaktné miesta na príslušných orgánoch štátnej správy na ochranu prvkov kritickej infraštruktúry, preškoliť odborníkov v oblasti ochrany kritickej infraštruktúry na národnej a medzinárodnej úrovni a aktívne pôsobiť v medzinárodných organizáciách.
2.3. Popis a charakteristika návrhu
2.3.1. Popis návrhu:
Ochrana kritickej infraštruktúry má zásadný význam pre vnútornú bezpečnosť Slovenskej republiky ako aj pre bezpečnosť ďalších členských štátov Európskej únie. Narušenie alebo zničenie kritickej infraštruktúry, jej časti alebo jednotlivého prvku môže mať za následok straty na ľudských životoch, vážne poškodenie zdravia ľudí, škody na majetku, znehodnotenie životného prostredia a dlhodobé narušenie dôvery verejnosti k štátnym orgánom a iným právnym subjektom zabezpečiť ochranu týchto relevantných hodnôt.
Navrhovaná zákonná úprava je úplne zlučiteľná so smernicou Rady 2008/114/ES z 8. decembra 2008 o identifikácii a označení európskych kritických infraštruktúr a zhodnotení potreby zlepšiť ich ochranu, ktorú je potrebné implementovať do právneho poriadku Slovenskej republiky do 12. januára 2011.
Cieľom návrhu zákona o kritickej infraštruktúre je v súlade s príslušnou smernicou Rady Európskej únie skvalitniť doterajšiu ochranu kritickej infraštruktúry, najmä voči silnejúcej hrozbe teroristických útokov. Na zabezpečenie tohto cieľa je potrebný právny nástroj vo forme zákona, ktorý má eliminovať slabé články v ochrane kritickej infraštruktúry a zároveň zabezpečiť najvhodnejší spôsob jej ochrany.
V obsahu predloženého návrhu zákona sa zohľadňuje skutočnosť, že niektorá strategicky významná infraštruktúra z hľadiska plnenia základných funkcií štátu je predmetom ochrany podľa platných právnych predpisov, napríklad na úseku obrany štátu obranná infraštruktúra podľa zákona o obrane Slovenskej republiky.
Schválenie návrhu zákona predpokladá dopad na štátny rozpočet v súvislosti s predpokladaným vytvorením, prevádzkou a správou neverejného elektronického registra prvkov kritickej infraštruktúry, vytvorením a prevádzkou kontaktných miest na príslušných orgánoch štátnej správy na ochranu prvkov kritickej infraštruktúry, na pravidelné školenia a preškolenia odborníkov v oblasti ochrany kritickej infraštruktúry na národnej a medzinárodnej úrovni. Tieto aktivity budú financované prostredníctvom medzirezortného programu – 0AS01 – Ochrana kritickej infraštruktúry.
Schválenie návrhu zákona predpokladá aj pozitívny vplyv na príjmy štátneho rozpočtu z výnosov pokút. Nakoľko v súčasnej dobe nie je možné kvantifikovať množstvo finančných prostriedkov prijatých z pokút, nie je možné ani tento vplyv kvantifikovať v analýze vplyvov.
Úpravou jednotného procesu identifikácie a ochrany prvkov (objektov) kritickej infraštruktúry prijatie návrhu zákona prispeje k zvýšeniu bezpečnosti obyvateľov Slovenskej republiky a k zachovaniu ich životnej úrovne.
2.3.2. Charakteristika návrhu podľa bodu 2.3.2. Jednotnej metodiky na posudzovanie vybraných vplyvov:
Návrh zákona o kritickej infraštruktúre je novou úpravou na výkon činností niektorých dotknutých ústredných orgánov štátnej správy, ktoré doteraz nevykonávali. Jedná sa o činnosti smerom k EÚ v prípade prvkov, ktoré budú určené ako európska kritická infraštruktúra. Zároveň ide aj o činnosti, ktoré smerujú do vnútra štátu, smerom k prvkom kritickej infraštruktúry, ktoré budú identifikované v súlade so zákonom.
2.3.3. Predpoklady vývoja objemu aktivít:
Objem nových aktivít je značne rozsiahly. Ide o tieto základné aktivity:
1.) Ministerstvo vnútra SR
a) vypracúva v spolupráci s ústrednými orgánmi návrh koncepcie kritickej infraštruktúry, ktorý predkladá vláde,
b) koordinuje výkon štátnej správy uskutočňovaný ústrednými orgánmi,
c) predkladá so svojím stanoviskom vláde návrh sektorových kritérií a európskych sektorových kritérií,
d) vypracúva v spolupráci s ústrednými orgánmi návrh prierezových kritérií a európskych prierezových kritérií, ktorý predkladá vláde,
e) predkladá so svojím stanoviskom vláde návrh na určenie prvku a jeho zaradenie do sektora, ako aj návrh na vyradenie prvku zo sektora,
f) oznamuje príslušnému ústrednému orgánu rozhodnutie o určení prvku a zaradení prvku do sektora, ako aj rozhodnutie o vyradení prvku zo sektora,
g) vypracúva ako gestor v spolupráci s ústrednými orgánmi návrh medzirezortného programu kritickej infraštruktúry, ktorý predkladá vláde,
h) určuje v rámci svojej pôsobnosti rozsah citlivých informácií,
i) určuje osobu oprávnenú na oboznamovanie sa s citlivou informáciou (ďalej len „oprávnená osoba"),
j) spravuje v elektronickej forme neverejný centrálny register prvkov v rozsahu
1. názov ústredného orgánu, sektor, podsektor, obchodné meno alebo názov, sídlo, predmet činnosti, prvok, kontaktná osoba, dotknutý členský štát, meno, priezvisko a adresa trvalého pobytu štatutárneho orgánu alebo členov štatutárneho orgánu, identifikačné číslo organizácie, ak prevádzkovateľ je právnická osoba,
2. názov ústredného orgánu, sektor, podsektor, obchodné meno, miesto podnikania, predmet činnosti, prvok, kontaktná osoba, dotknutý členský štát, adresa trvalého pobytu, identifikačné číslo organizácie, ak prevádzkovateľ je fyzická osoba – podnikateľ; to sa vzťahuje aj na prevádzkovateľa, ktorý je fyzická osoba okrem obchodného mena a miesta podnikania,
k) kontroluje v spolupráci s príslušným ústredným orgánom plnenie povinností prevádzkovateľa prvku európskej kritickej infraštruktúry,
l) je kontaktným miestom na ochranu prvkov európskej kritickej infraštruktúry, ktoré najmä
1. koordinuje s dotknutým členským štátom a Európskou komisiou (ďalej len „Komisia") záležitosti týkajúce sa ochrany prvku európskej kritickej infraštruktúry,
2. zúčastňuje sa spolu s príslušným ústredným orgánom rokovania s príslušným orgánom dotknutého členského štátu pri určovaní prvku európskej kritickej infraštruktúry,
3. môže požiadať Komisiu o pomoc pri určovaní prvku európskej kritickej infraštruktúry,
4. informuje dotknutý členský štát o určení prvku európskej kritickej infraštruktúry a o dôvode tohto určenia,
5. môže požiadať Komisiu o súčinnosť pri zabezpečení účasti Slovenskej republiky na rokovaní s iným členským štátom Európskej únie pri určovaní európskej kritickej infraštruktúry na jeho území, ak jej narušenie alebo zničenie by malo závažné nepriaznivé dôsledky v Slovenskej republike a Slovenská republika nebola týmto štátom takto identifikovaná,
6. informuje Komisiu o predĺžení lehoty na zavedenie bezpečnostného plánu prevádzkovateľa (ďalej len „bezpečnostný plán") prvku európskej kritickej infraštruktúry,
7. informuje raz za rok Komisiu o počte prvkov európskej kritickej infraštruktúry podľa sektorov a o počte dotknutých členských štátov,
8. predkladá raz za dva roky Komisii správu o rizikách, hrozbách a zraniteľných miestach v sektoroch, v ktorých sú prvky európskej kritickej infraštruktúry,
9. informuje dotknutý členský štát o vyradení prvku európskej kritickej infraštruktúry zo sektora a o dôvode tohto vyradenia,
m) môže spolupracovať v rozsahu svojej pôsobnosti s obdobnou inštitúciou so sídlom v zahraničí.
2.) Ústredný orgán
a) vypracúva návrh sektorových kritérií a európskych sektorových kritérií, ktorý predkladá ministerstvu,
b) uplatňuje postup podľa § 8 a vypracúva návrh na určenie prvku a jeho zaradenie do sektora, ako aj návrh na vyradenie prvku zo sektora, ktoré predkladá ministerstvu,
c) oznamuje prevádzkovateľovi rozhodnutie o určení prvku a zaradení prvku do sektora, ako aj rozhodnutie o vyradení prvku zo sektora,
d) prehodnocuje priebežne prvok podľa sektorových kritérií a prierezových kritérií a prvok európskej kritickej infraštruktúry podľa európskych sektorových kritérií a európskych prierezových kritérií,
e) vypracúva analýzu rizík sektora a jej aktualizáciu, ktorú predkladá ministerstvu,
f) vyjadruje sa písomne k bezpečnostnému plánu a jeho aktualizácii; oznamuje ministerstvu predĺženie lehoty na zavedenie bezpečnostného plánu,
g) určuje v spolupráci s prevádzkovateľom rozsah citlivých informácií,
h) určuje oprávnenú osobu,
i) spravuje v elektronickej forme neverejný register prvkov v rozsahu podľa § 5 písm. j); oznamuje ministerstvu zmeny údajov v registri,
j) vypracúva zameranie kontrolnej činnosti a kontroluje plnenie povinností prevádzkovateľa,
k) predkladá ministerstvu súhrnnú správu o kontrole prevádzkovateľov do 31. marca nasledujúceho roku za predchádzajúci kalendárny rok,
l) prejednáva priestupky a iné správne delikty,
m) môže spolupracovať v rozsahu svojej pôsobnosti s obdobnou inštitúciou so sídlom v zahraničí.
2.3.4. Výpočty vplyvov na verejné financie
Pre jednotlivé výpočty sa vychádzalo z týchto údajov:
– v prvom roku účinnosti sa počíta
– v ostatných rokoch účinnosti sa počíta
Tabuľka č. 4
Príjmy (v €)
Vplyv na rozpočet verejnej správy
poznámka
r
r + 1
r + 2
r + 3
Daňové príjmy (100)1
Nedaňové príjmy (200)1
Granty a transfery (300)1
Príjmy z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (400)
Prijaté úvery, pôžičky a návratné finančné výpomoci (500)
Dopad na príjmy verejnej správy celkom
1 – príjmy rozpísať až do položiek platnej ekonomickej klasifikácie
Tabuľka č. 5 – Ministerstvo vnútra SR/0AS01 – Ochrana kritickej infraštruktúry
Výdavky (v €)
Vplyv na rozpočet verejnej správy
poznámka
r
r + 1
r + 2
r + 3
Bežné výdavky (600)
0
9300
4300
4300
Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)
0
0
0
0
Poistné a príspevok do poisťovní (620)
0
0
0
0
Tovary a služby (630)2
633001 interierové vybavenie
633002 výpočtová technika
633006 všeobecný materiál (kanc. potreby, kanc. papier atď)
637 001 Školenia, kurzy, semináre, porady
631 002 Zahraničné cestovné náhrady
0
0
0
0
0
2000
3000
300
2000
2000
300
2000
2000
300
2000
2000
Bežné transfery (640)2
Splácanie úrokov a ostatné platby súvisiace s úvermi, pôžičkami a NFV (650)2
Kapitálové výdavky (700)
Obstarávanie kapitálových aktív (710)2
Kapitálové transfery (720)2
Výdavky z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (800)
Dopad na výdavky verejnej správy celkom
0
9300
4300
4300
Tabuľka č. 5 – Ministerstvo hospodárstva a výstavby SR/0AS01 – Ochrana kritickej infraštruktúry
Výdavky (v €)
Vplyv na rozpočet verejnej správy
poznámka
r
r + 1
r + 2
r + 3
Bežné výdavky (600)
0
9300
4300
4300
Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)
0
0
0
0
Poistné a príspevok do poisťovní (620)
0
0
0
0
Tovary a služby (630)2
633001 interierové vybavenie
633002 výpočtová technika
633006 všeobecný materiál (kanc. potreby, kanc. papier atď)
637 001 Školenia, kurzy, semináre, porady
631 002 Zahraničné cestovné náhrady
0
0
0
0
0
2000
3000
300
2000
2000
300
2000
2000
300
2000
2000
Bežné transfery (640)2
Splácanie úrokov a ostatné platby súvisiace s úvermi, pôžičkami a NFV (650)2
Kapitálové výdavky (700)
Obstarávanie kapitálových aktív (710)2
Kapitálové transfery (720)2
Výdavky z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (800)
Dopad na výdavky verejnej správy celkom
0
9300
4300
4300
Tabuľka č. 5 – Ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií SR/0AS01 – Ochrana kritickej infraštruktúry
Výdavky (v €)
Vplyv na rozpočet verejnej správy
poznámka
r
r + 1
r + 2
r + 3
Bežné výdavky (600)
0
9300
4300
4300
Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)
0
0
0
0
Poistné a príspevok do poisťovní (620)
0
0
0
0
Tovary a služby (630)2
633001 interierové vybavenie
633002 výpočtová technika
633006 všeobecný materiál (kanc. potreby, kanc. papier atď)
637 001 Školenia, kurzy, semináre, porady
631 002 Zahraničné cestovné náhrady
0
0
0
0
0
2000
3000
300
2000
2000
300
2000
2000
300
2000
2000
Bežné transfery (640)2
Splácanie úrokov a ostatné platby súvisiace s úvermi, pôžičkami a NFV (650)2
Kapitálové výdavky (700)
Obstarávanie kapitálových aktív (710)2
Kapitálové transfery (720)2
Výdavky z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (800)
Dopad na výdavky verejnej správy celkom
0
9300
4300
4300
Tabuľka č. 5 – Ministerstvo pôdohospodárstva, živ. prostredia a regionálneho rozvoja SR/0AS01 – Ochrana kritickej infraštruktúry
Výdavky (v €)
Vplyv na rozpočet verejnej správy
poznámka
r
r + 1
r + 2
r + 3
Bežné výdavky (600)
0
9300
4300
4300
Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)
0
0
0
0
Poistné a príspevok do poisťovní (620)
0
0
0
0
Tovary a služby (630)2
633001 interierové vybavenie
633002 výpočtová technika
633006 všeobecný materiál (kanc. potreby, kanc. papier atď)
637 001 Školenia, kurzy, semináre, porady
631 002 Zahraničné cestovné náhrady
0
0
0
0
0
2000
3000
300
2000
2000
300
2000
2000
300
2000
2000
Bežné transfery (640)2
Splácanie úrokov a ostatné platby súvisiace s úvermi, pôžičkami a NFV (650)2
Kapitálové výdavky (700)
Obstarávanie kapitálových aktív (710)2
Kapitálové transfery (720)2
Výdavky z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (800)
Dopad na výdavky verejnej správy celkom
0
9300
4300
4300
Tabuľka č. 5 – Ministerstvo financií SR/0AS01 – Ochrana kritickej infraštruktúry
Výdavky (v €)
Vplyv na rozpočet verejnej správy
poznámka
r
r + 1
r + 2
r + 3
Bežné výdavky (600)
0
9300
4300
4300
Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)
0
0
0
0
Poistné a príspevok do poisťovní (620)
0
0
0
0
Tovary a služby (630)2
633001 interierové vybavenie
633002 výpočtová technika
633006 všeobecný materiál (kanc. potreby, kanc. papier atď)
637 001 Školenia, kurzy, semináre, porady
631 002 Zahraničné cestovné náhrady
0
0
0
0
0
2000
3000
300
2000
2000
300
2000
2000
300
2000
2000
Bežné transfery (640)2
Splácanie úrokov a ostatné platby súvisiace s úvermi, pôžičkami a NFV (650)2
Kapitálové výdavky (700)
Obstarávanie kapitálových aktív (710)2
Kapitálové transfery (720)2
Výdavky z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (800)
Dopad na výdavky verejnej správy celkom
0
9300
4300
4300
Tabuľka č. 5 – Ministerstvo zdravotníctva SR/0AS01 – Ochrana kritickej infraštruktúry
Výdavky (v €)
Vplyv na rozpočet verejnej správy
poznámka
r
r + 1
r + 2
r + 3
Bežné výdavky (600)
0
9300
4300
4300
Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)
0
0
0
0
Poistné a príspevok do poisťovní (620)
0
0
0
0
Tovary a služby (630)2
633001 interierové vybavenie
633002 výpočtová technika
633006 všeobecný materiál (kanc. potreby, kanc. papier atď)
637 001 Školenia, kurzy, semináre, porady
631 002 Zahraničné cestovné náhrady
0
0
0
0
0
2000
3000
300
2000
2000
300
2000
2000
300
2000
2000
Bežné transfery (640)2
Splácanie úrokov a ostatné platby súvisiace s úvermi, pôžičkami a NFV (650)2
Kapitálové výdavky (700)
Obstarávanie kapitálových aktív (710)2
Kapitálové transfery (720)2
Výdavky z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (800)
Dopad na výdavky verejnej správy celkom
0
9300
4300
4300
Tabuľka č. 5 – Súhrnná tabuľka za všetky ministerstvá/0AS01 – Ochrana kritickej infraštruktúry
Výdavky (v €)
Vplyv na rozpočet verejnej správy
poznámka
r
r + 1
r + 2
r + 3
Bežné výdavky (600)
0
55800
25800
25800
Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)
0
0
0
0
Poistné a príspevok do poisťovní (620)
0
0
0
0
Tovary a služby (630)2
633001 interierové vybavenie
633002 výpočtová technika
633006 všeobecný materiál (kanc. potreby, kanc. papier atď)
637 001 Školenia, kurzy, semináre, porady
631 002 Zahraničné cestovné náhrady
0
0
0
0
0
12000
18000
1800
12000
12000
1800
12000
12000
1800
12000
12000
Bežné transfery (640)2
Splácanie úrokov a ostatné platby súvisiace s úvermi, pôžičkami a NFV (650)2
Kapitálové výdavky (700)
Obstarávanie kapitálových aktív (710)2
Kapitálové transfery (720)2
Výdavky z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (800)
Dopad na výdavky verejnej správy celkom
0
55800
25800
25800
Tabuľka č. 6
Zamestnanosť
Vplyv na rozpočet verejnej správy
poznámka
r
r + 1
r + 2
r + 3
Počet zamestnancov
- štátna služba (príslušníci policajného zboru, štátna služba, hasiči)
- zamestnanci pri výkone práce vo verejnom záujme
- iné skupiny zamestnancov (špecifikovať)
Priemerný mzdový výdavok (v eurách)
- štátna služba
- zamestnanci vo verejnom záujme
- iné skupiny zamestnancov (špecifikovať)
Osobné výdavky celkom (v eurách)
Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)
- štátna služba
- zamestnanci vo verejnom záujme
- iné skupiny zamestnancov (špecifikovať)
Poistné a príspevok do poisťovní (620)
- štátna služba
- zamestnanci vo verejnom záujme
- iné skupiny zamestnancov (špecifikovať)
Poznámky:
Priemerný mzdový výdavok je tvorený podielom mzdových výdavkov na jedného zamestnanca na jeden kalendárny mesiac bežného roka.
Poistné tvorí podiel mzdových výdavkov, pričom za organizácie v pôsobnosti kapitol štátneho rozpočtu štátna služba a odmeňovanie zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme predstavuje 34,95 %, pre príslušníkov policajného zboru, profesionálnych vojakov, colníkov, hasičov vrátane Horskej záchrannej služby predstavuje 33,2 %. Pre ostatné subjekty verejnej správy poistné tvorí podiel zodpovedajúci 35,2 %.
Kategórie 610 a 620 sú z tejto prílohy automaticky prenášané do príslušných kategórií prílohy „výdavky".
Vplyvy na podnikateľské prostredie
Vplyvy na podnikateľské prostredie
3.1. Ktoré podnikateľské subjekty budú predkladaným návrhom ovplyvnené a aký je ich počet?
Podnikateľské subjekty, ktoré budú predmetným zákonom ovplyvnené, nie je možné v súčasnej dobe definovať. Samotný zákon ukladá ústredným orgánom a ministerstvu vnútra navrhnúť sektorové a prierezové kritériá na určenie prvkov kritickej infraštruktúry. Tento návrh ministerstvo vnútra predloží vláde do 31. mája 2011. Kritériá bude schvaľovať vláda. Na základe týchto kritérií sa uskutoční proces určovania prvkov kritickej infraštruktúry, ktorý bude ukončený do 31. októbra 2011, kedy ministerstvo vnútra predloží na schválenie vláde návrh na určenie prvkov a ich zaradenie do sektorov. Už teraz možno konštatovať, že ako prvky nebudú určené všetky podnikateľské subjekty. Pôjde iba o podnikateľské subjekty, ktorých narušenie alebo zničenie by malo podľa sektorových a prierezových kritérií závažné nepriaznivé dôsledky na uskutočňovanie hospodárskej a sociálnej funkcie štátu, a tým na kvalitu života obyvateľov z hľadiska ochrany ich života, zdravia, bezpečnosti, majetku, ako aj životného prostredia.
3.2. Aký je predpokladaný charakter a rozsah nákladov a prínosov?
Na základe konštatovania v odseku 3.1. tejto tabuľky nie je možné určiť rozsah nákladov, ktoré budú musieť jednotlivé podnikateľské subjekty vynaložiť. Tieto finančné náklady v súčasnosti nemožno uviesť ani kvalifikovaným odhadom, pretože prvky kritickej infraštruktúry budú určené až po účinnosti zákona, pričom zrejme nebudú na rovnakej úrovni ochrany a ich ochrana bude vyplývať zo súčasného stavu ich ochrany, ktorý je taktiež na rozdielnej úrovni. Prevádzkovatelia budú povinný zabezpečiť nasledovné opatrenia, ktoré si môžu vyžiadať finančné náklady
a) zabezpečiť ochranu prvku – nové náklady nie je možné určiť. Možno však konštatovať, že podnikateľské subjekty, ktoré budú určené ako prvky už majú v súčasnej dobe zabezpečený určitý stupeň ochrany,
b) zaviesť bezpečnostný plán prevádzkovateľa
– vypracovanie tohto plánu si môže vyžiadať určité náklady. Počiatočná situácia u prevádzkovateľov je však opäť rozdielna, nakoľko prevádzkovatelia, ktorí vypracúvajú havarijný plán alebo obdobný bezpečnostný dokument nebudú vypracúvať bezpečnostný plán (§ 9 ods.3 návrhu zákona),
c) určiť oprávnenú osobu, ktorá je zároveň kontaktnou osobou, ak ide o prvok európskej KI – v tomto prípade taktiež závisí od rozhodnutia podnikateľského subjektu. Touto osobou môže byť súčasný zamestnanec. Prevádzkovateľ sa však môže rozhodnúť, že na plnenie úloh a opatrení ochrany kritickej infraštruktúry vytvorí nové pracovné miesto. Návrh zákona taxatívne neurčuje prevádzkovateľovi takéto pracovné miesto vytvoriť.
3.3. Aká je predpokladaná výška administratívnych nákladov, ktoré podniky vynaložia v súvislosti s implementáciou návrhu?
Pre určenie výšky administratívnych nákladov platí to, čo je vyššie uvedené.
3.4. Aké sú dôsledky pripravovaného návrhu pre fungovanie podnikateľských subjektov na slovenskom trhu (ako sa zmenia operácie na trhu)?
Pripravovaný návrh nijakým spôsobom neovplyvní fungovanie podnikateľských subjektov na slovenskom trhu.
3.5. Aké sú predpokladané spoločensko – ekonomické dôsledky pripravovaných regulácií?
Splnenie opatrení určených v návrhu zákona bude mať pre podnikateľské subjekty jednoznačný prínos. Bude skvalitnená ochrana a bezpečnosť týchto subjektov, a tým aj ochrana ich majetku. Úpravou jednotného procesu identifikácie prvkov kritickej infraštruktúry sa zdokonalí bezpečnosť najdôležitejšej hospodárskej infraštruktúry.
Ďalším dôsledkom zvýšenia stupňa ochrany a odolnosti subjektu je vlastne zníženie výdavkov na odstránenie prípadných následkov narušenia prvku mimoriadnou udalosťou.
Vplyvy na informatizáciu spoločnosti
Budovanie základných pilierov informatizácie
Obsah
6.1. Rozširujú alebo inovujú sa existujúce alebo vytvárajú sa či zavádzajú sa nové elektronické služby?
(Popíšte ich funkciu a úroveň poskytovania.)
Podľa § 5 písm. j) Ministerstvo vnútra SR spravuje v elektronickej forme neverejný centrálny register prvkov. Pôjde o databázu prvkov KI. Databáza bude obsahovať údaje uvedené v §5 písm. j) bodoch 1 a 2. Ústredné orgány štátnej správy budú spravovať register prvkov KI za sektor vo svojej pôsobnosti.
6.2. Vytvárajú sa podmienky pre sémantickú interoperabilitu?
(Popíšte spôsob jej zabezpečenia.)
Nie.
Ľudia
6.3. Zabezpečuje sa vzdelávanie v oblasti počítačovej gramotnosti a rozširovanie vedomostí o informačno-komunikačnej technológii?
(Uveďte spôsob, napríklad: projekty, školenia.)
Nie.
6.4. Zabezpečuje sa rozvoj elektronického vzdelávania?
(Uveďte typ a spôsob zabezpečenia vzdelávacích aktivít.)
Nie.
6.5. Zabezpečuje sa podporná a propagačná aktivita zameraná na zvyšovanie povedomia o informatizácii a informačno-komunikačnej technológii?
(Uveďte typ a spôsob zabezpečenia propagačných aktivít.)
Nie.
6.6. Zabezpečuje/zohľadňuje/zlepšuje sa prístup znevýhodnených osôb k službám informačnej spoločnosti?
(Uveďte spôsob sprístupnenia digitálneho prostredia.)
Nie.
Infraštruktúra
6.7. Rozširuje, inovuje, vytvára alebo zavádza sa nový informačný systém?
(Uveďte jeho funkciu.)
Návrhom zákona sa zavádza informačný systém evidencie prvkov kritickej infraštruktúry na báze softvéru MS Windows Excel.
6.8. Rozširuje sa prístupnosť k internetu?
(Uveďte spôsob rozširovania prístupnosti.)
Nie.
6.9. Rozširuje sa prístupnosť k elektronickým službám?
(Uveďte spôsob rozširovania prístupnosti.)
Nie.
6.10. Zabezpečuje sa technická interoperabilita?
(Uveďte spôsob jej zabezpečenia.)
Nie. Informačný systém evidencie prvkov kritickej infraštruktúry na úrovni Ministerstva vnútra SR a ústredných orgánov štátnej správy nebude on-line prepojený.
6.11. Zvyšuje sa bezpečnosť informačnej technológie?
(Uveďte spôsob zvýšenia bezpečnosti a ochrany informačnej technológie.)
Návrhom zákona sa jednoznačne zvyšuje bezpečnosť informačných technológií. Informačné a komunikačné technológie sú podľa prílohy č. 3 návrhu zákona sektorom kritickej infraštruktúry a podsektor tvoria informačné systémy a siete a ďalším podsektorom je internet. Samotný návrh zákona vytvára legislatívne prostredie pre samotnú identifikáciu ako aj pre skvalitnenie ochrany prvkov kritickej infraštruktúry v tomto sektore.
6.12. Rozširuje sa technická infraštruktúra?
(Uveďte stručný popis zavádzanej infraštruktúry.)
Prijatie návrhu zákona si vyžiada rozšírenie technickej infraštruktúry vytvorením, prevádzkou a správou neverejného elektronického registra prvkov kritickej infraštruktúry, vytvorením a prevádzkou kontaktných miest na príslušných orgánoch štátnej správy na ochranu prvkov kritickej infraštruktúry, zvýšenie počtu osobných počítačov, kabeláže, serverov a periférnych zariadení.
Riadenie procesu informatizácie
6.13. Predpokladajú sa zmeny v riadení procesu informatizácie?
(Uveďte popis zmien.)
Áno. Rozširuje sa agenda riadenia informatizácie v súvislosti s kritickými informačnými systémami.
Financovanie procesu informatizácie
6.14. Vyžaduje si proces informatizácie finančné investície?
(Popíšte príslušnú úroveň financovania.)
Finančné náklady, ktoré budú potrebné na zabezpečenie informatizácie sú vyjadrené v tejto doložke.
Legislatívne prostredie procesu informatizácie
6.15. Predpokladá nelegislatívny materiál potrebu úpravy legislatívneho prostredia procesu informatizácie?
(Stručne popíšte navrhované legislatívne zmeny.)
Nie.
Doložka zlučiteľnosti
právneho predpisu
s právom Európskej únie
1. Predkladateľ právneho predpisu: vláda Slovenskej republiky
2. Názov návrhu právneho predpisu: vládny návrh zákona o kritickej infraštruktúre
3. Problematika návrhu právneho predpisu:
a) je upravená v práve Európskej únie
primárnom
Počnúc 1. decembrom 2009 v dôsledku vstupu do účinnosti Lisabonskej zmluvy, ktorou sa mení a dopĺňa Zmluva o Európskej únii a Zmluva o založení Európskeho spoločenstva, je problematika návrhu právneho predpisu upravená v Zmluve o fungovaní Európskej únie, hlava XXIII.
sekundárnom
Smernica Rady 2008/114/ES z 8. decembra 2008 o identifikácii a označení európskych kritických infraštruktúr a zhodnotení potreby zlepšiť ich ochranu (text s významom pre EHP) (Ú. v. EÚ, L 345, 23.12.2008)
b) nie je obsiahnutá v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie alebo Všeobecného súdu.
4. Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskej únii:
a) lehota na prebratie smernice alebo rámcového rozhodnutia podľa určenia gestorských ústredných orgánov štátnej správy zodpovedných za prebratie smerníc a vypracovanie tabuliek zhody k návrhom všeobecne záväzných právnych predpisov alebo lehota na implementáciu nariadenia alebo rozhodnutia z nich vyplývajúca
do 12. januára 2011
b) informácia o konaní začatom proti Slovenskej republike o porušení Zmluvy o založení Európskych spoločenstiev podľa čl. 226 až 228 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva (od 1.12.2009 čl. 258 až 261 Zmluvy o fungovaní Európskej únie)
bezpredmetné
c) informácia o právnych predpisoch, v ktorých sú preberané smernice alebo rámcové rozhodnutia už prebraté spolu s uvedením rozsahu tohto prebratia
bezpredmetné
5. Stupeň zlučiteľnosti návrhu právneho predpisu s právom Európskej únie:
úplný
6. Gestor a spolupracujúce rezorty:
Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky (gestor),
Ministerstvo hospodárstva a výstavby Slovenskej republiky,
Ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky
B. Osobitná časť
K § 1
Vymedzuje sa predmet úpravy zákona, ktorým je ustanovenie štruktúry a pôsobnosti orgánov štátnej správy a úloh právnických osôb a iných právnych subjektov na úseku kritickej infraštruktúry, úprava postupu pri určovaní jednotlivých prvkov kritickej infraštruktúry a reglementácia zodpovednostných správnych vzťahov.
Deklaruje sa, že súčasťou systému kritickej infraštruktúry je aj obranná infraštruktúra, teda objekty, ktoré slúžia na zabezpečenie obrany štátu podľa režimu upraveného v osobitnom zákone.
K § 2
Vymedzujú sa základné pojmy používané v návrhu zákona.
K § 3
Ustanovuje sa štruktúra orgánov štátnej správy na úseku kritickej infraštruktúry. Pôsobnosť na spomenutom úseku štátnej správy sa navrhuje zveriť vláde, ďalej ministerstvu vnútra, ako aj niektorým ústredným orgánom štátnej správy, ktoré budú mať vo svojej pôsobnosti sektory kritickej infraštruktúry, do ktorých sa budú zaraďovať prvky kritickej infraštruktúry.
K § 4
Navrhovaná pôsobnosť vlády zodpovedá jej ústavnému postaveniu vrcholného orgánu výkonnej moci. Vláda bude schvaľovať koncepčné dokumenty týkajúce sa rozvoja úseku kritickej infraštruktúry. Vzhľadom na význam upravovanej problematiky z hľadiska zabezpečovania niektorých základných funkcií štátu sa zverujú vláde taktiež niektoré konkrétne rozhodovacie právomoci, a to ustanovenie kritérií na určovanie prvkov kritickej infraštruktúry, rozhodovanie o určení určitého objektu za prvok kritickej infraštruktúry a jeho zaradenie do príslušného sektora kritickej infraštruktúry, ako aj jeho vyradenie zo sektora, ak prestane spĺňať ustanovené kritériá.
K § 5
Taxatívnym spôsobom sa vymedzuje pôsobnosť ministerstva vnútra na úseku kritickej infraštruktúry.
Ministerstvu vnútra sa navrhuje zveriť výkon koordinačnej funkcie vo vzťahu k príslušným ministerstvám, ďalej niektoré pôsobnosti v procese určovania jednotlivých kritérií a prvkov kritickej infraštruktúry, vedenia ústredného registra týchto prvkov, ako aj úlohy vyplývajúce z postavenia ministerstva vnútra ako kontaktného bodu na ochranu prvkov európskej kritickej infraštruktúry vo vzťahu k príslušným členským štátom Európskej únie a Európskej komisii.
K § 6
Taxatívnym spôsobom sa vymedzuje pôsobnosť príslušných ministerstiev na úseku kritickej infraštruktúry. Tieto ústredné orgány štátnej správy budú vykonávať štátnu správu vrátane kontrolnej činnosti v sektore kritickej infraštruktúry vo svojej odvetvovej pôsobnosti, a to najmä vo vzťahu k prevádzkovateľom prvkov kritickej infraštruktúry.
K § 7
Vymedzujú sa pravidlá, z ktorých sa vychádza pri ustanovení presných limitných hodnôt všetkých druhov kritérií. Pri sektorových a európskych sektorových kritériách sa rešpektujú charakteristické znaky konkrétneho sektora kritickej infraštruktúry. Prierezové a európske prierezové kritériá sa ustanovujú podľa predpokladaného počtu ohrozených osôb, hospodárskeho vplyvu a vplyvu na verejnosť.
Z povahy veci vyplýva, že európske sektorové a prierezové kritériá budú mať vyššie limitné hodnoty ako ostatné kritériá.
K § 8
Určovanie prvku kritickej infraštruktúry je postup ústredných orgánov štátnej správy, ktorý sa ukončuje rozhodnutím vlády. Na ten účel je potrebné najprv ustanoviť sektorové kritériá a prierezové kritériá, podľa ktorých sa prvky kritickej infraštruktúry určujú a zaraďujú do sektorov, ako aj z nich vyraďujú. Podmienkou na určenie prvku kritickej infraštruktúry a jeho zaradenie do niektorého sektora je skutočnosť, že spĺňa najmenej jedno sektorové kritérium a zároveň jedno prierezové kritérium.
Niektorý z potenciálnych objektov kritickej infraštruktúry môže podľa európskych sektorových a európskych prierezových kritérií vykazovať znaky prvku európskej (nadnárodnej) kritickej infraštruktúry. Pôjde o prvok kritickej infraštruktúry osobitného významu, ktorého narušenie alebo zničenie by malo negatívne cezhraničné následky minimálne na jeden ďalší členský štát Európskej únie. Tento predpoklad cezhraničných účinkov môže vyplývať predovšetkým zo závislosti medzi vzájomne prepojenými infraštruktúrami globálnej ekonomiky.
K § 9
Úplným výpočtom sa vymedzujú povinnosti prevádzkovateľa na úseku kritickej infraštruktúry. Zvýrazňuje sa najmä základná povinnosť a priama zodpovednosť prevádzkovateľa za zabezpečenie ochrany prvku kritickej infraštruktúry. Ďalšie povinnosti prevádzkovateľa sa ustanovujú na účel naplnenia tohto prioritného cieľa.
K § 10
Bezpečnostný plán má byť základný právny nástroj na ochranu prvku kritickej infraštruktúry. Prevádzkovateľ musí mať vypracovaný a do praxe zavedený aktuálny bezpečnostný plán osobitne ku každému prvku kritickej infraštruktúry. Návrh zákona ustanovuje striktne obsahové náležitosti bezpečnostného plánu so zreteľom na zabezpečenie ochrany prvku kritickej infraštruktúry.
K § 11
Kontaktná osoba bude pôsobiť ako kontaktný bod pre otázky týkajúce sa bezpečnosti prvku európskej kritickej infraštruktúry medzi prevádzkovateľom tohto prvku, ústredným orgánom štátnej správy, v ktorého sektore kritickej infraštruktúry sa tento prvok nachádza a ministerstvom vnútra. Podmienky na náležité plnenie úloh zabezpečí kontaktnej osobe prevádzkovateľ ako jej zamestnávateľ. Taktiež sa ustanovujú podmienky bezúhonnosti kontaktnej osoby, ktorá bude zároveň oprávnenou osobou na oboznamovanie sa s citlivými informáciami.
K § 12
S ohľadom na dôležitosť citlivých informácií z hľadiska ochrany prvku kritickej infraštruktúry sa ustanovujú nevyhnutné pravidlá na zabezpečenie ich ochrany pred vyzradením nepovolanej osobe.
Citlivé informácie o kritickej infraštruktúre ako osobitný druh neverejných informácií sa nebudú vzhľadom na svoj význam sprístupňovať verejnosti. Ich neverejný charakter totiž vyplýva priamo z právneho aktu Európskej únie, ktorý sa preberá do právneho poriadku Slovenskej republiky.
K § 13
Prvok vrátane prvku európskej kritickej infraštruktúry sa vyradí zo sektora kritickej infraštruktúry, a teda stratí postavenie prvku, ak prestane spĺňať zákonom ustanovené podmienky.
K § 14 a 15
Vymedzujú sa jednotlivé skutkové podstaty priestupkov a iných správnych (administratívnych) deliktov na úseku kritickej infraštruktúry a rozsah sankcií za tieto delikty. Vzhľadom na túto skutočnosť sa vykonávajú aj ďalšie súvisiace úpravy.
K § 16 a 17
V spoločných ustanoveniach sa odkazuje na príslušnú prílohu zákona, upravuje sa vzťah k niektorým osobitným zákonom (správnemu poriadku, zákonu o ochrane utajovaných skutočností a zákonu o kontrole v štátnej správe) a vymedzujú sa ustanovenia týkajúce sa prvkov kritickej infraštruktúry, ktoré sa zároveň vzťahujú aj na prvky európskej kritickej infraštruktúry.
V prechodných ustanoveniach je potrebné ustanoviť úlohy ústredným orgánom štátnej správy vrátane lehôt ich splnenia, ktoré sa týkajú najmä postupu pri určovaní prvkov kritickej infraštruktúry. Týmto spôsobom sa zabezpečí vytvorenie prvotnej sústavy prvkov kritickej infraštruktúry.
K § 18 a 19
Záverečné ustanovenia obsahujú uvádzaciu vetu k transpozičnej prílohe, ako aj ustanovenie o účinnosti predmetného zákona vzhľadom na štádium legislatívneho procesu, v ktorom sa navrhovaná právna úprava nachádza.
K prílohe č. 1
V súlade s § 8 ods. 6 návrhu zákona sa v štyroch postupných etapách (krokoch) podrobnejšie upravuje postup identifikácie prvku kritickej infraštruktúry a prvku európskej kritickej infraštruktúry.
K prílohe č. 2
V nadväznosti na § 10 ods. 4 návrhu zákona sa upravuje minimálny obsah postupu pri vypracúvaní bezpečnostného plánu prevádzkovateľa.
K prílohe č. 3
V súlade s § 16 ods. 1 návrhu zákona sa ustanovujú sektory vrátane podsektorov kritickej infraštruktúry s uvedením príslušného ústredného orgánu štátnej správy, do ktorých sa budú zaraďovať prvky kritickej infraštruktúry podľa ustanovených kritérií.
K prílohe č. 4
Ide o transpozičnú prílohu s presným označením preberaného právneho aktu a údaja o jeho publikácii.
V Bratislave 20. októbra 2010
Iveta Radičová v. r.
predsedníčka vlády
Slovenskej republiky
Daniel Lipšic v. r.
minister vnútra
Slovenskej republiky