TlačPoštaZväčšiZmenši

394/2011 Z. z.

6.12. 2011, 20:35 |  najpravo.sk

Dôvodová správa

Všeobecná časť

Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 492/2009 Z. z. o platobných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 130/2011 Z. z. a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony vypracovalo Ministerstvo financií Slovenskej republiky v spolupráci s Národnou bankou Slovenska v súlade s Plánom legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na I. štvrťrok 2011.

Cieľom navrhovaného zákona je implementovať smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2009/110/ES zo 16. septembra 2009 o začatí a vykonávaní činností a dohľade nad obozretným podnikaním inštitúcií elektronického peňažníctva, ktorou sa menia a dopĺňajú smernice 2005/60/ES a 2006/48/ES a zrušuje smernica 2000/46/ES (Ú. v. EÚ L 267, 10.10.2009) (ďalej len „smernica 2009/110/ES").

Súčasťou návrhu zákona sú aj ustanovenia, ktorými sa preberá smernica Európskeho parlamentu a Rady 2010/76/EÚ, ktorou sa menia a dopĺňajú smernice 2006/48/ES a 2006/49/ES, pokiaľ ide o kapitálové požiadavky na obchodnú knihu a na resekuritizácie a preverovanie politík odmeňovania orgánmi dohľadu (Ú.v. EÚ L 329, 14.12.2010, s..3.), a to konkrétne v oblasti odmeňovania v bankách a u obchodníkov s cennými papiermi (čl. II a čl. III).

Článkom VI návrhu zákona sa upravuje prevádzka registra veriteľov a podregistra iných veriteľov vedených v Národnej banke Slovenska podľa zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov na základe aplikačnej praxe v súvislosti s vybavovaním žiadostí o zápis do týchto registrov.

Smernicou 2007/64/ES o platobných službách na vnútornom trhu (ďalej len „smernica o platobných službách") sa vytvoril moderný a zosúladený právny rámec pre platobné služby na úrovni Spoločenstva a vznikla naliehavá potreba ďalších opatrení aj na podporu vzniku jednotného trhu so službami elektronického peňažníctva. Uvedené sa má zabezpečiť smernicou 2009/110/ES, ktorá nahrádza a ruší pôvodnú smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2000/46/ES o začatí a vykonávaní činností a dohľade nad obozretným podnikaním inštitúcií elektronického peňažníctva (ďalej len „smernica 2000/46/ES"), nakoľko hodnotenie uplatňovania smernice 2000/46/ES ukázalo, že niektoré jej ustanovenia bránili rozvoju trhu s elektronickými peniazmi a obmedzovali technologickú inováciu. Obmedzený počet inštitúcií elektronického peňažníctva a nízky objem vydaných elektronických peňazí dokazujú, že elektronické peňažníctvo je v skutočnosti na začiatku svojho vývoja.

Nová právna úprava sa zameriava na modernizáciu ustanovení pôvodnej smernice 2000/46/ES, s osobitným zreteľom na režim obozretného podnikania inštitúcií elektronických peňazí, pričom sa zabezpečuje súlad s režimom pre platobné inštitúcie v zmysle smernice o platobných službách. Cieľom je umožniť navrhovanie nových, inovatívnych a bezpečných služieb elektronického peňažníctva a zabezpečiť vytvorenie jasného právneho rámca na posilnenie jednotného trhu s elektronickými platbami. Reaguje sa tiež na vznik nových kategórií predplatených platobných nástrojov v kontexte rýchlych zmien obchodného prostredia, spojených s informačným a technologickým vývojom, s cieľom otvorenia trhu pre vydávanie elektronických peňazí prostredníctvom inštitúcií elektronických peňazí riadených na základe osobitného režimu obozretnosti.

Smernicou 2009/110/ES dochádza k zmene skutočností v súvislosti s postavením inštitúcie elektronických peňazí. Podľa doterajšej právnej úpravy elektronické peniaze môžu vydávať v úplnom rozsahu len inštitúcie elektronického peňažníctva, ktoré sa na účely smernice Európskeho parlamentu a Rady 2006/48/ES o začatí a vykonávaní činností úverových inštitúcií považujú za úverové inštitúcie. Novelou tejto smernice 2006/48/ES, ktorá je súčasťou smernice 2009/110/ES, dochádza k vyňatiu inštitúcie elektronických peňazí spod kategórie úverovej inštitúcie. Taktiež dochádza k zníženiu požiadaviek na vlastné zdroje financovania inštitúcií elektronických peňazí, čím sa podstatne zjednodušuje režim pre inštitúcie elektronických peňazí a vytvára sa predpoklad pre prístup na trh novým účastníkom a pre rast účinnej hospodárskej súťaže.

Smernica 2009/110/ES sa preberá do zákona č. 492/2009 Z. z. o platobných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov, zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a do zákona č. 297/2008 Z. z. o ochrane pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti a o ochrane pred financovaním terorizmu a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Návrh zákona nemá vplyvy na rozpočet verejnej správy, na podnikateľské prostredie, na zamestnanosť, nemá sociálne vplyvy, vplyvy na životné prostredie a ani vplyvy na informatizáciu spoločnosti.

Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi ako aj s medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj právom Európskej únie.

Osobitná časť

K ustanoveniam článku I

Navrhovaným článkom sa novelizuje zákon č. 492/2009 Z. z. o platobných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov a to transponovaním smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/110/ES zo 16. septembra 2009 o začatí a vykonávaní činností a dohľade nad obozretným podnikaním inštitúcií elektronického peňažníctva, ktorou sa menia a dopĺňajú smernice 2005/60/ES a 2006/48/ES a zrušuje smernica 2000/46/ES (ďalej len „smernica 2009/110/ES").

K bodu 1

Navrhovaná právna úprava bližšie rozpracováva ustanovenia smernica Európskeho parlamentu a Rady 2007/64/ES z 13. novembra 2007 o platobných službách na vnútornom trhu, ktorou sa menia a dopĺňajú smernice 97/7/ES, 2002/65/ES, 2005/60/ES a 2006/48/ES a ktorou sa zrušuje smernica 97/5/ES (ďalej len „smernica 2007/64/ES") a smernica 2009/110/ES. V návrhu sa kladie dôraz na bližšie špecifikovanie ohraničenia či limitovania obmedzených sietí tým, že sa kladie dôraz hlavne na zmluvné väzby limitovaného poskytovateľa s konečným počtom vymenovaných poskytovateľov služieb alebo tovarov, alebo na zmluvne vymedzený vymenovaný druh tovarov. Obmedzenú sieť si vytvorí limitovaný poskytovateľ podľa svojho podnikateľského zámeru. Účelom ustanovenia je eliminovať prvky rozpínavosti v obmedzených sieťach, v dôsledku existencie ktorých by tieto siete fakticky prestali byť obmedzenými sieťami a limitovaný poskytovateľ by mal požiadať Národnú banku Slovenska o vydanie povolenie na výkon činnosti poskytovania platobných služieb alebo vydávania a správy elektronických peňazí. Zásadný rozdiel medzi limitovaným poskytovateľom a licencovaným poskytovateľom je v rozsahu sietí, v ktorých poskytujú svoje služby. Limitovaný poskytovateľ nepotrebuje povolenie od Národnej banky Slovenska len preto, lebo svoje služby poskytuje v obmedzenej sieti. Toto ustanovenie je potrebné chápať v neoddeliteľnej väzbe na § 97a tohto zákona, ktorý bližšie vymedzuje právny vzťah medzi limitovaným poskytovateľom a Národnou bankou Slovenska.

K bodu 2

Navrhovaným znením § 2 ods. 3 písm. a) sa upresňuje, že banka, zahraničná banka alebo pobočka zahraničnej banky je poskytovateľom platobných služieb, ak má v bankovom povolení uvedené aj poskytovanie platobných služieb a zúčtovanie.

K bodu 3

Navrhovanou úpravou § 2 ods. 3 písm. b) sa stanovuje, že poskytovateľom platobných služieb sa rozumie aj inštitúcia elektronických peňazí.

K bodu 4

Navrhovanou zmenou § 2 ods. 3 písm. e) dochádza k vyprecizovaniu ustanovenia a to doplnením Európskej centrálnej banky ako poskytovateľa platobných služieb, ktorým môže byť len ak nekoná ako menový orgán alebo ako orgán na zabezpečovanie verejných potrieb a ak poskytuje platobné služby. Ide plnú transpozíciu smernice 2009/110/ES s článkom 1 písmeno d).

K bodu 5

Legislatívno-technická úprava, ktorou sa v uvedených ustanoveniach zmenil odkaz na zákon z dôvodu doplnenia nového písmena b) v § 31 ods. 5, ktorým sa dopĺňajú údaje o používateľovi platobných služieb.

K bodu 6

Z dôvodu používania pojmov zahraničná platobná inštitúcia alebo zahraničná inštitúcia elektronických peňazí v zákone sa doplnila ich definícia do zákona.

K bodu 7

Navrhnutou zmenou sa spresnil pojem agent, ktorým na účely tohto zákona rozumie agent poskytujúci platobné služby, a to buď pre platobnú inštitúciu alebo pre inštitúciu elektronických peňazí.

K bodu 8

Úprava § 2 ods. 29 sa navrhuje z dôvodu, aby z definície nepriameho podielu bolo zrejmé, že nadobúdateľom tohto podielu môže byť aj fyzická osoba nielen právnická osoba. Skutočnosť, že zákon umožňuje, aby nepriamy podiel nadobudla aj fyzická osoba vyplýva z ustanovení o predchádzajúcom súhlase podľa § 66 zákona, a to najmä z § 66 ods. 3 písm. a). Jedná sa o precizovanie definície nepriameho podielu v nadväznosti na ustanovenia, ktoré bližšie upravujú problematiku udeľovania predchádzajúceho súhlasu.

K bodu 9

Doplnenie osoby finančného poradcu ako osobitnú kategóriu subjektu upravenú v zákone o finančnom sprostredkovaní a finančnom poradenstve sa vyžaduje z hľadiska posudzovania dôveryhodnosti. Súčasné znenie definície dôveryhodnosti nepovažuje za nedôveryhodnú osobu, ktorá vykonávala funkciu vo finančnom poradcovi, ktorému bolo odobraté povolenie. Takúto osobu by sme v praxi museli považovať za dôveryhodnú, čo predstavuje nepomer vo vzťahu k finančnému sprostredkovateľovi. Keďže sa toto ustanovenie explicitne neodvoláva na finančného poradcu, ale len na sprostredkovateľa, ktorý však nie je finančným poradcom, považujeme za potrebné doplniť do definície dôveryhodnosti aj osobu finančného poradcu.

K bodu 10

V nadväznosti na ustanovenie § 78 ods. 10 a § 86 ods. 19, kde je upravená možnosť uložiť sankciu vymedzenému okruhu osôb, bolo potrebné zohľadniť túto sankciu, aj v rámci posudzovania dôveryhodnosti takýchto osôb.

K bodu 11

Z dôvodu problémov vyplývajúcich z aplikačnej praxe sa zaviedla definícia vedúceho zamestnanca. Chýbajúca definícia vytvárala priestor na množstvo nejasných otázok v rámci licenčného konania, navrhnutá zmena je dobrým predpokladom na ich elimináciu.

K bodu 12

Legislatívno-technická zmena, ktorú si vyžiadala aplikačná prax.

K bodu 13

Navrhnutou zmenou sa vyprecizovalo ustanovenie § 11, tak aby bolo v plnom súlade s článkom 60 smernice 2007/64/ES a súčasne, aby sa zabránilo dvojitému výkladu zo strany subjektov aplikujúcich toto ustanovenie v praxi.

Pripájanou vetou na konci upravovaného ustanovenia sa spresňuje postup poskytovateľov platobných služieb platiteľa pri námietkach a reklamáciách, že platobná operácia bola neautorizovaná.

K bodu 14 a 15

Legislatívno-technická úprava v nadväznosti na zmenu navrhovanú v § 31 ods. 5, kde sa doplnilo nové písmeno b) údaje o používateľovi platobných služieb.

K bodu 16

Navrhnutou úpravu sa spresňujú pravidlá pre poskytovanie platobných služieb iných menách ako v eurách alebo ďalších menách štátov tvoriacich súčasť Európskeho hospodárskeho priestoru.

K bodu 17

Navrhovaným znením § 31 ods. 4 sa stanovuje, že rámcovou zmluvou, ktorej neoddeliteľnou súčasťou sú aj obchodné podmienky, sa rozumie výlučne zmluva o poskytovaní platobných a nie aj zmluva o vydávaní a používaní elektronických peňazí, ako je tomu doteraz platnom znení zákona o platobných službách.

K bodu 18

Legislatívno-technická zmena vyplývajúca z doplnenia identifikačného údaju o poskytovateľovi platobných služieb a zo zavedenia agenta platobných služieb pre inštitúciu elektronických peňazí.

K bodu 19

Rámcová zmluva sa dopĺňa o informácie o poskytovateľovi platobných služieb v rozsahu údajov podľa § 88 ods.3 písm. a) prvého až tretieho bodu.

K bodu 20

Legislatívno-technická zmena, ktorú si vyžiadala aplikačná prax.

K bodu 21 a 22

Na základe poznatkov z praxe sa navrhuje čiastková legislatívna úprava, ktorá spresňuje bezplatný spôsob poskytovania informácií podľa § 38 ods. 2, na základe ktorej, všetky náklady vyplývajúce z doručovania poskytnutých informácií znáša poskytovateľ platobných služieb. Takže, nielen samotné poskytovanie informácií je bezplatné, ale aj doručovanie takto poskytnutých informácií.

K bodu 23 a 24

Legislatívno-technická zmena, ktorú si vyžiadala aplikačná prax.

K bodu 25 a 27

Legislatívno-technická úprava v nadväznosti na doplnenie odseku 34 v § 2.

K bodu 26

Navrhuje sa čiastková legislatívna úprava § 61 ods. 4 zákona o platobných službách v záujme zohľadnenia právnych dôsledkov nadobudnutia platnosti Lisabonskej zmluvy, medzi ktoré patrí vznik právnej subjektivity Európskej únie a inkorporovanie práva bývalého Európskeho spoločenstva do práva Európskej únie.

K bodom 28 až 30

Navrhované zmeny v § 64 ods. 2 a 3 súvisia so skutočnosťou, že žiadateľ v čase predkladania žiadosti o udelenie povolenia na poskytovanie platobných služieb môže aj nemusí byť platobnou inštitúciou.

K bodu 31

Navrhovanou úpravou sa zjednocujú ustanovenia pre platobné inštitúcie a pre inštitúcie elektronických peňazí.

K bodu 32

Týmto ustanovením sa zavádza legislatívna skratka „audítor" pre audítora a pre audítorskú spoločnosť.

K bodu 33

Navrhnutou zmenou v § 64 ods. 4 písm. g) je platobná inštitúcia v rámci povoľovacieho konania povinná predložiť doklad o postupoch riadenia rizík. Touto zmenou sa zabezpečil súlad požiadaviek na platobnú inštitúciu s požiadavkami na inštitúciou elektronických peňazí, a to na základe porovnateľného ustanovenia v § 82 ods. 4 písm. g).

K bodu 34

Navrhované znenie § 64 ods. 4 písm. n) súvisí so skutočnosťou, že žiadateľ o udelenie povolenia na poskytovanie platobných služieb v čase predkladania žiadosti o povolenie predkladá v prílohe žiadosti návrh všeobecných obchodných podmienok.

K bodu 35

Doplnením uvedeného ustanovenia sa do zákona zavádza pre žiadateľa podľa § 64 ods. 2 povinnosť predložiť doklad, ako jednu z uvedených podmienok na udelenie alebo zmenu povolenia platobnej inštitúcií, ak platobná inštitúcia plánuje zverenie prevádzkových činnosti tretej osobe podľa § 73.

K bodu 36

Navrhované znením sa licenčný proces zjednotil a preukazovanie technicko-organizačnej pripravenosti sa stalo súčasťou tohto procesu. Uvedenú zmenu potvrdzuje aj smernica 2007/64/ ES z 13. novembra 2007o platobných službách na vnútornom trhu, ktorou sa menia a dopĺňajú smernice 97/7/ES, 2002/65/ES,2005/60/ES a 2006/48/ES a ktorou sa zrušuje smernica 97/5/ES), (ďalej len „smernica 2007/64/ES"), ktorá na základe ustanovení viaže oprávnenie poskytovať platobné služby na povolenie, a to vo vzťahu k ich výkonu v iných členských štátoch. Podstatnou skutočnosťou je, že smernica 2007/64/ES pozná v súvislosti s oprávnením na poskytovanie platobných služieb len inštitút povolenia, ale nie oznámenia. Subjekt, ktorému sa udelí povolenie, a ktorým sa oprávni na výkon činnosti (t.j. poskytovanie platobných služieb) v skutočnosti povolenú činnosť nemôže začať vykonávať. Oznámenie podľa § 64 ods. 9 nemá formu rozhodnutia a ani zákonom stanovené náležitosti, no v skutočnosti až toto oznámenie oprávňuje platobnú inštitúciu začať vykonávať činnosť. V tejto súvislosti je potrebné poukázať aj na notifikácie, a to v nadväznosti na to, že náš právny poriadok notifikáciu viaže na udelenie povolenia a nie na oznámenie podľa § 64 ods. 9.

K bodu 37

Legislatívno-technická úprava v nadväznosti na zmenu navrhovanú v § 64 ods. 8.

K bodu 38

Navrhnutou zmenou sa vyprecizovalo ustanovenie § 65 ods. 4 v súvislosti s poskytovaním informácií o zmenách.

K bodom 39 a 47

Uvedená zmena sa navrhla z dôvodu zosúladenia tohto ustanovenia s inými právnymi predpismi upravujúcimi problematiku udeľovania predchádzajúceho súhlasu subjektom finančného trhu, vychádzajúc zo smernice 2007/44/ES z 5. septembra 2007, ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 92/49/EHS a smernice 2002/83/ES, 2004/39/ES, 2005/68/ES a 2006/48/ES v súvislosti s procesnými pravidlami a kritériami hodnotenia obozretného posudzovania nadobudnutí a zvýšení podielov vo finančnom sektore (ďalej len „smernica 2007/44/ES"). Existenciou udelenia predchádzajúceho súhlasu aj na pokles podielu sa súčasná právna úprava odlišuje od týchto predpisov, kde je na tento pokles postačuje len písomné oznámenie, preto sa na pokles podielu týmto novým návrhom, predchádzajúci súhlas nevyžaduje, postačujúce je oznámenie o tomto poklese.

K bodu 40

Navrhovaná úpravou sa vyprecizovalo ustanovenie § 66 ods. 1 písm. c) pre prípady, ak by platobná inštitúcia vykonávala aj iné činnosti ako len činnosti, ktoré má v povolení udelenom Národnou bankou Slovenska a v dôsledku týchto iných činnosti by došlo k zmene stanov.

K bodu 41

Navrhovanou úpravou sa zjednocujú ustanovenia pre platobné inštitúcie a pre inštitúcie elektronických peňazí.

K bodu 42

Navrhovanou zmenou sa ustanovenie § 66 ods. 3 písm. a) upravilo tak, aby zohľadňovalo nielen nadobudnutie ale aj zvýšenie kvalifikovanej účasti na základnom imaní alebo hlasovacích právach platobnej inštitúcie.

K bodu 43

Uvedenou zmenou sa spresnilo ustanovenie v § 66 ods. 3 písm. c), ktorým doplnilo, aby aj platobná inštitúcia podala žiadosť, v prípade ak bude požadovať predchádzajúci súhlas podľa § 66 ods. 1 písm. f).

K bodu 44

Úprava ustanovenia sa navrhuje, z dôvodu predĺženia v súčasnosti krátkej 15-dňovej lehoty na udelenie predchádzajúceho súhlasu podľa § 66 ods. 1 písm. b), keďže sa táto lehota vzhľadom na potrebu preskúmania niekoľkých podmienok pre udelenie predchádzajúceho súhlasu javí krátka.

K bodu 45

Legislatívno-technická úprava v nadväznosti na zmenu navrhovanú v § 64 ods. 3 písm. g).

K bodu 46

Doplnením tohto ustanovenia do § 66 ods. 8 sa má zabezpečiť neplatnosť právnych úkonov uskutočnených na základe predchádzajúceho súhlasu, pokiaľ takýto predchádzajúci súhlas Národnou bankou Slovenska bol udelený na základe nepravdivých údajov platobnej inštitúcie.

K bodu 48

V zmysle tohto ustanovenia po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia o odobratí povolenia Národná banka Slovenska podá súdu návrh na zrušenie a likvidáciu platobnej inštitúcie. Platobná inštitúcia môže vykonávať aj iné obchodné činnosti nielen poskytovať platobné služby. Vo vzťahu k tomuto ustanoveniu nie je vhodné, aby sa po odobratí povolenia platobnej inštitúcií likvidovala táto spoločnosť ako celok, ktorá má aj iný predmet činnosti ako len poskytovanie platobných služieb a ten nepodlieha dohliadacej právomoci Národnej banky Slovenska. V dôsledku uvedeného je vhodné selektovať medzi platobnou inštitúciou, ktorá výlučne len poskytuje platobné služby a platobnou inštitúciou, ktorá vykonáva aj inú činnosť. Navrhovanou zmenou sa v § 67 ods. 12 zabezpečí to aby, platobná inštitúcia, ktorá okrem poskytovania platobných služieb vykonáva aj iné obchodné činnosti, nebola zlikvidovaná ako celok, ale aby bola iba povinná ukončiť činnosť, na ktorú jej bolo odobraté povolenie.

K bodu 49

Navrhovaná zmena vyplynula z aplikačnej praxe, kde sa vykonávanie dvoch funkcií zabezpečovalo jednou osobou t.j. osoba zodpovedná za výkon vnútornej kontroly bola súčasne osobou zodpovednou za ochranu pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti. Z hľadiska zachovania obozretnosti je nevyhnutné, aby tieto dve funkcie vykonávali samostatne dve osoby.

K bodu 50

Doplnením navrhnutého ustanovenia sa má zabezpečiť kontrola činnosti zamestnanca zodpovedného za výkon vnútornej kontroly orgánmi platobnej inštitúcie.

K bodu 51

Týmto ustanovením sa platobnej inštitúcií, za tu uvedených podmienok, zakazuje použiť viacnásobne prvky vhodné na výpočet vlastných zdrojov.

K bodom 52 až 55

Navrhovanou zmenou sa do § 73 ods. 1 a ods. 5 až 8 vkladajú nové ustanovenia, ktoré sa vzťahujú na situáciu, keď platobná inštitúcia vykonáva prevádzkové činnosti, ktoré súvisia s poskytovaním platobných služieb pre tretie osoby.

K bodu 56

§ 74 ods. 1 písm. a) sa dopĺňa o ustanovenie, podľa ktorého Národná banka Slovenska vedie okrem zoznamu platobných inštitúcií a ich agentov platobných služieb aj zoznam zahraničných platobných inštitúcií so sídlom na území iného členského štátu, ktoré poskytujú platobné služby na území SR.

K bodom 57 až 59

Doplnenie týchto ustanovení sa navrhuje ich zjednotenie s ustanoveniami v zákonoch pre všetky subjekty finančného trhu regulované Národnou bankou Slovenska a stanovením obdobných povinností. Zároveň ustanovenia ohľadne audítorov dávajú dohľadu lepší nástroj na získavanie informácií od audítora, možnosť ovplyvniť výber audítora v prípade zistenia prípadných nezrovnalostí a obmedzujú možnosť výberu audítora, ktorý nie je nezávislý od účtovnej jednotky aj v nadväznosti na ustanovenia zákona 540/2007 Z. z. o audítoroch.

K bodu 60

V § 77 sa vyprecizovali ďalšie činnosti, ktoré môže platobná inštitúcia poskytovať okrem platobných služieb uvedených v § 2 ods. 1.

K bodu 61

Na základe skúseností z aplikačnej praxe sa uvedené ustanovenie upravilo tak, aby z neho bolo zrejmé, že na vykonávanie len samotného prevodu podľa § 77 ods. 2 nie je možné udeliť povolenie bez toho, že by výkon tohto prevodu nebol prepojený s poskytovaním platobnej služby podľa § 2 ods. 1. To znamená, že z ustanovenia by malo byť zrejmé, že ,,konverziu mien" podľa § 77 ods. 2 je možné vykonávať len v súvislosti s poskytovaním niektorých platobných služieb uvedených v § 2 ods. 1.

K bodu 62

Legislatívno-technická zmena z dôvodu aktualizácie poznámky pod čiarou.

K bodu 63

Navrhnutým ustanovením § 77a sa upravuje riadenie rizík v platobnej inštitúcií, ktorých pripravenosť samotná platobná inštitúcia preukazuje v rámci licenčného konania predložením príloh k žiadosti podľa § 64 ods. 4 písm. g), a to konkrétne dokladom o postupoch riadenia rizík. Týmto ustanovením sa pre platobnú inštitúciu bližšie špecifikuje povinnosť ako má riadiť, monitorovať riziká a následne v prípade ich vzniku prijať účinné opatrenia na ich eliminovanie. V závislosti od primeranosti povahy, rozsahu a zložitosti poskytovaných služieb sa pre platobnú inštitúciu zavádza povinnosť zriadiť funkciu riadenia rizík.

K bodu 64

Navrhuje sa čiastková legislatívna úprava § 78 ods. 2 zákona o platobných službách v záujme zohľadnenie právnych dôsledkov nadobudnutia platnosti Lisabonskej zmluvy, medzi ktoré patrí vznik právnej subjektivity Európskej únie a inkorporovanie práva bývalého Európskeho spoločenstva do práva Európskej únie.

K bodu 65

Navrhovanou zmenu sa dopĺňa ustanovenie § 78 ods. 2 možnosť uplatniť potrebné opatrenie, v prípade neplnenia povinnosti platobnou inštitúciou pri nakladaní s finančnými prostriedkami, ktoré prijala od používateľov platobných služieb.

K bodu 66

Doplnením tohto ustanovenia sa má zabezpečiť oprávnenie Národnej banky Slovenska zakázať platobnej inštitúcie poskytovať platobné služby, na ktoré nemá udelené povolenie. Keďže navrhovaným ustanovením nie je dotknutý odsek 2, takýto zákaz nebráni tomu, aby platobnej inštitúcii za nepovolené poskytovanie platobných služieb bola uložená sankcia.

K bodu 67

Legislatívno-technická zmena vyplývajúca z predchádzajúcej zmeny v § 78 ods.3.

K bodu 68

V navrhovanom odseku 8 sa navrhuje oprávniť Národnú banku Slovenska v prípade odôvodneného podozrenia na protiprávne konanie subjektu a to spôsobom tu uvedeným.

V navrhovanom odseku 9 sa upravujú sankčné opatrenia ktoré sa rozširujú aj na osoby, ktorým nebolo udelené povolenie podľa tohto zákona a ktoré porušujú ustanovenia tohto zákona alebo súvisiacich predpisov. Týmto odsekom je Národná banka Slovenska oprávnená takto konajúcim osobám uložiť pokutu.

Doplnením odseku 10 sa zabezpečí, aby v prípade porušenia povinností vyplývajúcich z tohto zákona alebo iných všeobecne záväzných právnych predpisov, ktoré sa vzťahujú na vykonávanie činností podľa tohto zákona, alebo na výkon dohľadu, zo stanov platobnej inštitúcie a z iných vnútorných predpisov alebo za porušenie podmienok alebo povinností uložených rozhodnutím vydaným Národnou bankou Slovenska, mohla Národná banka Slovenska uložiť pokutu členovi štatutárneho orgánu platobnej inštitúcie, členovi dozornej rady platobnej inštitúcie a prokuristovi platobnej inštitúcie. Uloženie takejto pokuty má následne vplyv na dôveryhodnosť takejto osoby.

K odseku 11 v nadväznosti na doplnenie odseku 10 je nevyhnutné do zákona doplniť aj ustanovenie, v zmysle ktorého sa právoplatným uložením pokuty osoba podľa odseku 10 stane nedôveryhodnou, v dôsledku čoho, je platobná inštitúcia povinná takúto osobu odvolať z funkcie. Doplnením tohto ustanovenia sa má zabezpečiť, aby v príslušných funkciách platobnej inštitúcie nepôsobili resp. neboli nominované osoby, ktoré nespĺňajú podmienku dôveryhodnosti.

K bodu 69

K § 80

V odseku 1 sa definujú elektronické peniaze ako peňažná hodnota uložená elektronicky, t. j. napr. na platobnom zariadení vo vlastníctve majiteľa elektronických peňazí alebo vzdialene na serveri a tieto elektronické peniaze sú spravované týmto majiteľom prostredníctvom osobitného účtu. (transpozícia čl. 2 ods. 2 smernice 2009/110/ES)

V odseku 2 sa stanovuje, že vydavateľ elektronických peňazí vydá elektronické peniaze výmenou za peniaze v hotovosti ihneď po ich obdržaní a to v ich nominálnej hodnote. Elektronické peniaze nie sú vkladmi rovnako ako prijaté peňažné prostriedky za ich výmenu taktiež nie sú vkladom. (transpozícia čl. 1 ods. 1 smernice 2009/110/ES)

V odseku 3 sa vymedzuje okruh vydavateľov elektronických peňazí, pričom vydavateľom elektronických je

a) banka, zahraničná banka alebo pobočka zahraničnej banky ak má v bankovom povolení uvedené aj vydávanie a správu elektronických peňazí,

b) inštitúcia elektronických peňazí, zahraničná inštitúcia elektronických peňazí alebo pobočka zahraničnej inštitúcie elektronických peňazí,

c) poštový podnik, ak je podľa osobitného zákona oprávnený vydávať elektronické peniaze,

d) Národná banka Slovenska alebo Európska centrálna banka, ak nekonajú ako menový orgán alebo ak nejde o činnosti, ktoré sa týkajú zabezpečovania verejných potrieb a ak vydávajú elektronické peniaze, čiže nekonajú ako orgány verejnej moci,

e) Štátna pokladnica, Exportno-importná banka Slovenskej republiky, miestne orgány štátnej správy, obce a vyššie územné celky, ak sú podľa osobitného zákona oprávnené vydávať elektronické peniaze a ak ide o činnosti, ktoré sa týkajú zabezpečovania verejných potrieb, čiže konajú ako orgány verejnej moci.

(transpozícia čl. 6 ods. 3 a čl. 11 ods. 1 smernice 2009/110/ES).

V odseku 4 sa konkretizujú náležitosti zmluvy o vydávaní elektronických peňazí uzatvorenej medzi vydavateľom elektronických peňazí a majiteľom elektronických peňazí. Predmetná zmluva musí obsahovať informácie, ako sú údaje o vydavateľovi elektronických peňazí, majiteľovi elektronických peňazí, o podmienkach vydávania a spätnej výmeny elektronických peňazí, o službách, ktoré sa majú poskytovať majiteľovi elektronických peňazí pri ich používaní, o poplatkoch, o zmenách zmluvy a jej ukončení a o práve na nápravu. Ustanovenia týkajúce sa reklamácií a iných podaní a riešenia sporov v zmysle § 89 až § 95 sa uplatňujú aj v prípade inštitúcií elektronických peňazí. (transpozícia čl. 11 ods. 3 a čl. 13 smernice 2009/110/ES)

V odseku 5 sa ustanovuje možnosť spojenia zmluvy podľa § 80 ods. 4 so zmluvou podľa § 31 ods. 5.

V odseku 6 sa stanovuje, že vydavateľ elektronických peňazí je povinný informovať budúceho majiteľa elektronických peňazí o zmluvných podmienkach ešte predtým, ako sa zaviaže prostredníctvom tejto zmluvy. (transpozícia čl. 11 ods. 3 smernice 2009/110/ES)

V odseku 7 sa upravuje podmienka zameniteľnosti, podľa ktorej je vydavateľ elektronických peňazí povinný majiteľovi elektronických peňazí zameniť na jeho požiadanie elektronické peniaze v nominálnej hodnote, a to buď v hotovosti alebo bezhotovostným prevodom na jeho platobný účet. (transpozícia čl. 11 ods. 2 smernice 2009/110/ES)

V odseku 8 sa ustanovuje, že majiteľ elektronických peňazí môže kedykoľvek počas trvania zmluvného vzťahu požadovať od vydavateľa elektronických peňazí spätnú výmenu buď časti alebo všetkých elektronických peňazí, ktoré vlastní. Spätnou výmenou elektronických peňazí sa rozumie výmena elektronických peňazí za reálne peniaze. (transpozícia čl. 11 ods. 5 smernice 2009/110/ES)

Podľa odseku 9, ak majiteľ elektronických peňazí požiada o spätnú výmenu v deň ukončenia zmluvy alebo do jedného roka po ukončení zmluvy, vydavateľ elektronických peňazí je bez poplatku povinný vymeniť majiteľovi celkovú hodnotu elektronických peňazí okrem prípadu, kedy sa jedná o vydavateľa, ktorý okrem vydávania elektronických peňazí vykonáva aj iné obchodné činnosti a nie je vopred známe, aká časť finančných prostriedkov sa použije ako elektronické peniaze, tento vydavateľ vymení majiteľovi elektronických peňazí ním požadovanú hodnotu elektronických peňazí. (transpozícia čl. 11 ods. 6 smernice 2009/110/ES)

V odsekoch 10 a 11 sa stanovuje, že vydavateľ elektronických peňazí môže účtovať majiteľovi elektronických peňazí poplatok za spätnú výmenu elektronických peňazí iba vtedy, ak je to dohodnuté v zmluve a ak majiteľ požaduje spätnú výmenu pred dňom ukončenia zmluvy alebo viac ako rok po ukončení zmluvy alebo ak majiteľ ukončil zmluvu pred dňom jej ukončenia, pričom takýto poplatok nesmie byť vyšší ako sú skutočné náklady vydavateľa na vykonanie spätnej výmeny. (transpozícia čl. 11 ods. 4 smernice 2009/110/ES)

V odseku 12 sa určuje, že podmienky spätnej výmeny elektronických peňazí medzi osobou, ktorá prijíma elektronické peniaze a vydavateľom elektronických peňazí sú predmetom ich vzájomnej dohody resp. zmluvy, pričom osobou, ktorá prijíma elektronické peniaze, sa rozumie osoba iná ako spotrebiteľ a jedná sa napr. o obchodníka, u ktorého majiteľ elektronických peňazí platí za poskytnuté tovary alebo služby elektronickými peniazmi a ten si ich následne vymení u vydavateľa za peňažné prostriedky. (transpozícia čl. 11 ods. 7 smernice 2009/110/ES)

V odseku 13 sa stanovuje, že bez povolenia na vydávanie elektronických peňazí udeleného v SR nesmie nikto na území SR vydávať elektronické peniaze, okrem zahraničnej inštitúcie elektronických peňazí so sídlom na území iného členského štátu, ktorej bolo vydané povolenie na vydávanie elektronických peňazí v tomto členskom štáte a ktorá môže na území SR vydávať elektronické peniaze prostredníctvom svojej pobočky alebo bez jej založenia a to na základe písomného oznámenia príslušného orgánu dohľadu tohto členského štátu doručeného Národnej banke Slovenska. Z uvedeného tiež vyplýva, že zahraničné inštitúcie elektronických peňazí, ktoré majú svoje sídlo mimo územia EÚ, resp. ich pobočky v prípade, že majú záujem vydávať elektronické peniaze na území SR, musia požiadať o povolenie podľa tohto zákona. (transpozícia čl. 8 ods. 1 a čl. 10 ods. 7 smernice 2009/110/ES)

V odseku 14 sa určuje, že vydavatelia elektronických peňazí sa nesmú na úkor majiteľa elektronických peňazí odchyľovať od ustanovení tohto zákona a osobitných zákonov. (transpozícia čl. 16 ods. 2 smernice 2009/110/ES)

V odseku 15 sa stanovuje zodpovednosť vydavateľa elektronických peňazí za správne vydanie, spätnú výmenu, ako aj bezpečné spravovanie elektronických peňazí.

V odseku 16 sa vymedzujú podmienky poskytovania zvýhodnení v súvislosti s vydanými elektronickými peniazmi. Zakazuje sa poskytovanie úroku alebo akéhokoľvek iného zvýhodnenia naviazaného na obdobie držby elektronických peňazí. Ako príklad zákazu možno uviesť, že vydavateľ elektronických peňazí nesmie poskytnúť úrok alebo iné zvýhodnenie za to, že majiteľ elektronických peňazí vlastní elektronické peniaze nepretržite napr. jeden rok. Uvedeným sa má zabezpečiť, aby sa elektronické peniaze vzhľadom na ich osobitý charakter v žiadnom prípade nezamieňali za pojem „vklad" (a teda aby sa neposkytoval ani úrok z vkladu). Elektronické peniaze de-facto nahrádzajú peňažnú hotovosť a používajú sa výlučne na vykonávanie platieb a nie ako prostriedok úspor. Na druhej strane ostatné zvýhodnenia, ktoré nesúvisia s obdobím držby elektronických peňazí, nie sú týmto ustanovením dotknuté a vydavateľ ich môže poskytovať. Ide napr. o zvýhodnenie v prípade, ak majiteľ drží elektronické peniaze nad rámec istého požadovaného minimálneho zostatku alebo ak majiteľ prekročí stanovený počet platieb elektronickými peniazmi a pod. (transpozícia čl. 12 smernice 2009/110/ES)

K § 81

V odseku 1 sa definuje inštitúcia elektronických peňazí ako regulovaná osoba so sídlom na území SR, ktorá je oprávnená na základe povolenia Národnej banky Slovenska vydávať elektronické peniaze buď v úplnom alebo v obmedzenom rozsahu. Tým sa pokračuje v členení inštitúcií elektronických peňazí na dve kategórie, nakoľko kategória s obmedzeným rozsahom vydávania a správy elektronických peňazí je použitá i v súčasnom znení zákona o platobných službách. (transpozícia čl. 2 ods. 1 a čl. 9 ods. 2 smernice 2009/110/ES)

V odseku 2 sa stanovuje, že inštitúcia elektronických je okrem vydávania elektronických peňazí, ak to má uvedené v povolení, oprávnená vykonávať aj tieto činnosti:

a) poskytovať všetky alebo len niektoré platobné služby, (nejde o platobné operácie súvisiace s elektronickými peniazmi),

b) poskytovať úvery súvisiace s platobnými operáciami (takýto úver sa však nesmie poskytovať z finančných prostriedkov, ktoré sú prijaté inštitúciou elektronických peňazí za ňou vydané elektronické peniaze); uver sa poskytuje podľa podmienok uvedených v ustanovení § 77 ods. 5,

c) vykonávať prevádzkové služby alebo iné súvisiace pomocné služby, ktoré bezprostredne súvisia s vydávaním elektronických peňazí alebo s poskytovaním platobných služieb,

d) prevádzkovať platobné systémy,

e) vykonávať iné obchodné činnosti ako vydávanie elektronických peňazí.

(transpozícia čl. 6 ods. 1 smernice 2009/110/ES)

Podľa odseku 3 je Národná banka Slovenska oprávnená požadovať od inštitúcie elektronických peňazí založenie samostatnej inštitúcie, ak táto inštitúcia elektronických peňazí okrem vydávania elektronických peňazí vykonáva aj iné činnosti nesúvisiace s vydávaním elektronických peňazí a tieto činnosti narúšajú alebo môžu narušiť jej finančnú stabilitu alebo schopnosť orgánov dohľadu vykonávať nad ňou dohľad. (transpozícia čl. 3 ods. 1 smernice 2009/110/ES v nadväznosti na čl. 10 smernice 2007/64/ES)

Ustanovením odseku 4 sa zakazuje inštitúcii elektronických peňazí prijímať vklady.

(transpozícia čl. 6 ods. 2 smernice 2009/110/ES)

Podľa odseku 5 sa na inštitúciu elektronických peňazí vzťahujú, rovnako ako na platobnú inštitúciu, povinnosti týkajúce sa zabezpečenia prijatých finančných prostriedkov v zmysle § 77 ods. 7 až 9. Pokiaľ ide o bezhotovostne prijaté finančné prostriedky, tie nemusí inštitúcia elektronických peňazí zabezpečovať dovtedy, kým nie sú pripísané na jej platobný účet alebo jej inak sprístupnené. Inštitúcia elektronických peňazí si však musí plniť zabezpečovacie povinností najneskôr do piatich pracovných dní od vydania elektronických peňazí a postupovať tak, aby sa zabezpečila jej likvidita a minimalizácia prípadných rizík. (transpozícia čl. 7 ods. 1 smernice 2009/110/ES)

Podľa odseku 6 sa zabezpečovacie ustanovenia v zmysle § 77 ods. 4, 7 až 9 rovnako vzťahujú aj na nakladanie s finančnými prostriedkami prijatými za účelom poskytovania platobných služieb, ktoré nesúvisia s činnosťou vydávania a správy elektronických peňazí. (transpozícia čl. 6 ods. 4 a čl. 7 ods. 3 smernice 2009/110/ES)

V odseku 7 a 8 sa zakazuje inštitúcii elektronických peňazí vydávať elektronické peniaze prostredníctvom iných osôb a ustanovuje sa, že inštitúcia elektronických peňazí môže poskytovať platobné služby aj v inom členskom štáte prostredníctvom agentov platobných služieb v zmysle § 75 , týmto nie je dotknuté ustanovenie § 87 ods. 7. (transpozícia čl. 3 ods. 5 smernice 2009/110/ES)

Podľa odseku 9 môže inštitúcia elektronických peňazí, ktorej bolo udelené povolenie na vydávanie elektronických peňazí v úplnom rozsahu, vydávať elektronické peniaze aj v iných členských štátoch prostredníctvom pobočky alebo bez pobočky za podmienok ustanovených v 87 ods. 7. (transpozícia čl. 3 ods. 1 smernice 2009/110/ES v nadväznosti na čl. 25 smernice 2007/64/ES)

V odseku 10 sa dáva možnosť inštitúcii elektronických peňazí ponúkať a spätne vymieňať elektronické peniaze prostredníctvom osôb konajúcich v jej mene. (transpozícia čl. 3 ods. 4 smernice 2009/110/ES)

V odseku 11 sa dáva povinnosť inštitúcii elektronických peňazí písomne informovať Národnú banku Slovenska vopred o každej zmene prijatých opatrení v súvislosti so zabezpečovaním finančných prostriedkov prijatých za vydané elektronické peniaze a o vyhodnotení efektívnosti týchto zmien. (transpozícia čl. 3 ods. 2 smernice 2009/110/ES)

K bodu 70

Navrhovaným znením § 82 ods. 2 písm. a) sa stanovuje, že inštitúcia elektronických peňazí musí mať formu právnickej osoby – obchodnej spoločnosti, ktorá je v zmysle Obchodného zákonníka povinná vytvárať základné imanie, tzn. formu akciovej spoločnosti alebo spoločnosti s ručením obmedzeným.

K bodu 71

Podmienkou udelenia povolenia na vydávanie elektronických peňazí je splatený peňažný vklad do základného imania inštitúcie elektronických peňazí výhradne v peňažnej forme. Navrhovaným znením § 82 ods. 2 písm. b) sa jeho výška znižuje na úroveň najmenej 350 tis. eur, na rozdiel od 1 milióna eur v zmysle pôvodnej smernice 2000/46/ES. (transpozícia čl. 4 smernice 2009/110/ES)

K bodu 72

Navrhovanou úpravou sa ustanovenie § 82 ods. 2 písm. c) zosúlaďuje s úpravou v ostatných právnych predpisoch v oblasti finančného trhu.

K bodu 73

Navrhovanou úpravou sa ustanovenie § 82 ods. 2 písm. d) zosúlaďuje s ustanovením § 64 ods. 2 písm. d), ktoré sa týka platobných inštitúcií.

K bodu 74

Navrhovanou úpravou sa ustanovenie § 82 ods. 2 písm. f) zosúlaďuje s ustanovením § 64 ods. 2 písm. f), ktoré sa týka platobných inštitúcií.

K bodu 75

Navrhovanou zmenou v § 82 ods. 2 písm. i) sa vyprecizovalo ustanovenie a závoreň dosiahol súlad s ustanovením pre platobnú inštitúcie podľa § 64 ods. 2 písm. i)

K bodu 76

Navrhovanou úpravou v § 82 ods. 2 písm. k) sa stanovuje, ako jedna z podmienok na udelenie povolenia na vydávanie elektronických peňazí, povinnosť inštitúcie elektronických peňazí mať sídlo a ústredie na území SR.

K bodu 77

Navrhovanou úpravou sa ustanovenie § 82 ods. 2 písm. n) zosúlaďuje s ustanovením § 64 ods. 2 písm. o), ktoré sa týka platobných inštitúcií.

K bodu 78

Navrhovanou úpravou sa zosúlaďuje ustanovenie s obdobným ustanovením pre platobné inštitúcie. Ukladá sa žiadateľovi splniť podmienku existencie funkčného systému na ochranu finančných prostriedkov používateľov platobných služieb podľa § 77 ods. 7 a 8 a taktiež splnenie ďalších podmienok podľa § 64 ods. 2, ak inštitúcia elektronických peňazí, bude mať v povolení na vydávanie elektronických peňazí uvedené aj poskytovanie platobných služieb.

K bodu 79

Navrhovanou úpravou sa ustanovenie § 82 ods. 3 písm. b) zosúlaďuje s ustanovením § 64 ods. 3 písm. b), ktoré sa týka platobných inštitúcií.

K bodu 80

Navrhovanou úpravou sa zjednocujú ustanovenia pre inštitúcie elektronických peňazí s platobnými inštitúciami. V nadväznosti na ustanovenie § 81 ods. 2 písm. a) sa ukladá žiadateľovi uviesť tie platobné služby, ktoré má v úmysle poskytovať popri vydávaní elektronických peňazí.

K bodu 81

Navrhnutou úpravou v § 82 ods. 4 písm. g) pre inštitúciu elektronických peňazí sa zosúladí toto ustanovenie s ustanovením pre platobnú inštitúciu podľa § 64 ods. 4 písm. g).

K bodu 82

Navrhovanou úpravou § 82 ods. 4 písm. i) dochádza k rozšíreniu povinnosti preukázať finančnú schopnosť preklenúť prípadnú nepriaznivú finančnú situáciu inštitúcie elektronických peňazí aj osoby s kvalifikovanou účasťou.

K bodu 83

Žiadateľovi sa ukladá povinnosť predložiť opis opatrení prijatých na zabezpečenie finančných prostriedkov používateľov platobných služieb podľa § 77 ods. 7 a 8 v súlade s čl. 3 ods. 1 smernice 2009/110/ES. Ďalej je žiadateľ povinný predložiť opis prevádzkových činností, ktoré inštitúcia elektronických peňazí plánuje vykonávať pre tretiu osobu; možnosť poskytovať uvedené činnosti inštitúciou elektronických peňazí je jej daná prostredníctvom čl. 6 bod 1 písm. c) smernice 2009/110/ES.

K bodu 84

Dôvodom zmeny uvedenej v § 82 od. 8 je zachovanie jednotnosti postupu pri udeľovaní povolení podľa zákona o platobných službách v nadväznosti na § 64 ods. 8.

K bodu 85

Legislatívno-technická úprava v nadväznosti na zmenu navrhovanú v § 82 ods. 8.

K bodom 86 až 88

Legislatívno-technická úprava, ktorou sa precizuje znenie ustanovenia.

K bodu 89

Navrhovaným novým odsekom 3 v § 84 sa dáva Národnej banke Slovenska právomoc odobrať povolenie inštitúcii elektronických peňazí v prípade, ak táto inštitúcia môže ohroziť stabilitu platobného systému. Jedná sa o zosúladenie s úpravou uvedenou v § 67 ods. 3 týkajúcou sa platobných inštitúcií, tzn. upravuje sa podmienka za splnenia ktorej zaniká povolenie na vydávanie a správu elektronických peňazí, a to na základe aplikačnej praxe pri vykonávaní dohľadu nad inými regulovanými subjektmi finančného trhu.

K bodu 90

K § 85

Navrhovaná úprava reguluje činnosť inštitúcie elektronických peňazí po udelení povolenia na vydávanie elektronických peňazí. Národná banka Slovenska ako orgán dohľadu udeľuje predchádzajúci súhlas na vybrané právne úkony inštitúcie elektronických peňazí ako regulovanému subjektu podľa zákona č. 747/2004 Z. z. Vydaním predchádzajúceho súhlasu sa sleduje dodržiavanie zákonom stanovených podmienok najmä pri zmene akcionárskej štruktúry a personálnych zmenách. Národná banka Slovenska predchádzajúci súhlas nevydá, ak nie je splnená niektorá zo zákonom stanovených podmienok. Každý úkon, na ktorý sa vyžaduje predchádzajúci súhlas, ktorý bol vykonaný bez tohto súhlasu sa považuje za neplatný. Z dôvodu prehľadu o uskutočnených zmenách je ustanovená informačná povinnosť voči Národnej banke Slovenska v lehote desiatich dní od dňa zápisu zmien v obchodnom registri, ku ktorým vydala Národná banka Slovenska predchádzajúci súhlas. (transpozícia čl. 3 ods. 3 smernice 2009/110/ES)

K bodu 91

Navrhovanou úpravou sa vkladajú nové § 85a až §85e.

K § 85a

Smernica 2009/110/ES vyžaduje, aby boli finančné prostriedky prijaté výmenou za elektronické peniaze vedené oddelene od finančných prostriedkov inštitúcie elektronických peňazí určených na iné obchodné činnosti. K tomu je potrebné vyžadovať vedenie obchodnej dokumentácie tomu zodpovedajúcim spôsobom. Ak ide o výkon dohľadu, pod ktorý inštitúcia elektronických peňazí spadá je nevyhnutné, aby inštitúcia elektronických peňazí viedla svoju obchodnú dokumentáciu tak, aby bolo možné jej obchodné činnosti sledovať a vykonávať nad nimi dohľad. (transpozícia čl. 3 ods. 1 smernice 2009/110/ES v nadväznosti na čl. 19 smernice 2007/64/ES)

K § 85b

Inštitúcia elektronických peňazí, podobne ako aj iné finančné inštitúcie, ktoré sú regulované, má dodržiavať zákonom predpísanú minimálnu výšku vlastných zdrojov financovania. Na to je potrebné stanoviť povinnosť vlastné zdroje financovania vypočítavať, neustále sledovať ich výšku a vypočítavať a sledovať požiadavku na vlastné zdroje financovania podľa aktuálne vykonávaného rozsahu svojich činností. Týmto sa sleduje nutnosť, aby inštitúcia elektronických peňazí kryla časť svojich záväzkov aj zo zdrojov spoločnosti a nie len z cudzích zdrojov.

K odsekom 1 až 7

Vlastné zdroje inštitúcie elektronických peňazí musia byť na úrovni minimálne 2 % priemeru dlžných elektronických peňazí, nie však menej ako je základné imanie inštitúcie, t. j. 350 tis. eur. Ak však inštitúcia elektronických peňazí poskytuje aj platobné služby nesúvisiace s elektronickými peniazmi, jej vlastné zdroje sa navýšia okrem vyššie spomínanej hodnoty aj o hodnotu vlastných zdrojov, ktorá sa vypočítava pre účely platobnej inštitúcie podľa § 72 ods. 2 a 3.

Taktiež sa zavádza nový pojem „priemer dlžných elektronických peňazí", pričom ide o priemer celkovej sumy finančných záväzkov, ktoré vyplývajú z vydaných elektronických peňazí na konci každého kalendárneho dňa (čiže tých elektronických peňazí, ktoré má vydavateľ v správe na konci pracovného dňa), a to za obdobie predchádzajúcich šiestich kalendárnych mesiacov. Tento priemer vypočíta inštitúcia elektronických peňazí v prvý kalendárny deň každého kalendárneho mesiaca a platí pre výpočet jej vlastných zdrojov na tento kalendárny mesiac.

Ak inštitúcia elektronických peňazí vydáva elektronické peniaze kratšie ako šesť mesiacov, určí tento priemer na základe svojho obchodného plánu.

Ak inštitúcia elektronických peňazí poskytuje platobné služby nesúvisiace s vydávaním elektronických peňazí a ani so žiadnou inou jej činnosťou a priemer dlžných elektronických peňazí nie je vopred známy, určí sa jeho hodnota so súhlasom Národnej banky Slovenska ako odhad predpokladaného objemu priemeru dlžných elektronických peňazí, získaný z dostupného časového radu údajov o dlžných elektronických peniazoch. Ak priemer dlžných elektronických peňazí nie je možné získať ani týmto spôsobom (ak napr. časové rady údajov nie sú dostatočne dlhé), určí sa jeho hodnota na základe schváleného obchodného plánu.

(transpozícia čl. 2 ods. 4 a čl. 5 ods. 1 až 5 smernice 2009/110/ES)

K odsekom 8 až 9

V zmysle smernice 2007/64/ES sa od inštitúcií elektronických peňazí, podobne ako aj od platobných inštitúcií vyžaduje, aby zostavovali svoju ročnú účtovnú závierku a konsolidovanú účtovnú závierku podľa smernice Rady 78/660/EHS z 25. júla 1978 o ročnej účtovnej závierke niektorých typov spoločností a prípadne smernicou Rady 83/349/EHS z 13. júna 1983 o konsolidovaných účtovných závierkach a smernicou Rady 86/635/EHS z 8. decembra 1986 o ročnej účtovnej závierke a konsolidovaných účtoch bánk a iných finančných inštitúcií, čo je v súlade s niektorými ustanoveniami zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov.

Tak ako to vyplýva zo smernice 2007/64/ES, je potrebné, aby ročnú účtovnú závierku a konsolidovanú účtovnú závierku inštitúcie elektronických peňazí overoval audítor. Preto je dôležité vyžadovať od inštitúcie elektronických peňazí a od audítora predkladanie zodpovedajúcich informácií a správ Národnej banke Slovenska na overenie a vykonanie dohľadu.

(transpozícia čl. 3 ods. 1 smernice 2009/110/ES v nadväznosti na čl. 15 smernice 2007/64/ES)

K odsekom 10 až 16

Doplnenie týchto ustanovení sa navrhuje ich zjednotenie s ustanoveniami v zákonoch pre všetky subjekty finančného trhu regulované Národnou bankou Slovenska a stanovením obdobných povinností. Zároveň ustanovenia ohľadne audítorov dávajú dohľadu lepší nástroj na získavanie informácií od audítora, možnosť ovplyvniť výber audítora v prípade zistenia prípadných nezrovnalostí a obmedzujú možnosť výberu audítora, ktorý nie je nezávislý od účtovnej jednotky aj v nadväznosti na ustanovenia zákona 540/2007 o audítoroch.

K § 85c

Podmienky zverenia výkonu prevádzkových činností sa navrhujú tak, aby sa nijakým spôsobom nenarušila kvalita vnútornej kontroly inštitúcie elektronických peňazí a schopnosť Národnej banky Slovenska sledovať dodržiavanie všetkých zákonných povinností z jej strany. V nadväznosti na smernicu 2007/64/ES sú podmienky zverenia výkonu prevádzkových činností inštitúciou elektronických peňazí, podobne ako je tomu pri platobných inštitúciách, nadefinované tak, aby zverenie dôležitých prevádzkových činností vždy prebiehalo transparentne a aby sa v súlade so smernicou 2007/64/ES takýmto zverením nenarušili alebo nezmenili skutočnosti, ktoré boli podmienkou pre udelenie povolenia. (transpozícia čl. 3 ods. 1 smernice 2009/110/ES v nadväznosti na čl. 17 ods. 7 smernice 2007/64/ES). Ustanovenie § 85 o zverení prevádzkových činností tretej osobe obsahuje taktiež podmienky, ktoré je poskytujúci subjekt povinný dodržiavať počas celej doby zverenia takýchto činnosti; na platobné inštitúcie sa vzťahuje obdobné ustanovenie uvedené v § 73.

K § 85d

V zmysle čl. 13 smernice 2007/64/ES, ktorý sa podobne ako na platobné inštitúcie uplatňuje aj na inštitúcie elektronických peňazí, sa zriaďuje zoznam inštitúcií elektronických peňazí, ktorý vedie Národná banka Slovenska. Predmetný zoznam obsahuje údaje o inštitúciách elektronických peňazí, ktorým bolo Národnou bankou Slovenska udelené povolenie, o zahraničných inštitúciách elektronických peňazí so sídlom na území iného členského štátu, ktoré sú oprávnené vydávať elektronické peniaze na území SR a o pobočkách inštitúcií elektronických peňazí a zahraničných inštitúcií elektronických peňazí. Súčasne sa v ňom uvádza aj rozsah platobných služieb, ktoré sú tieto subjekty oprávnené poskytovať. Tieto údaje sú verejne dostupné na internetovej stránke Národnej banky Slovenska. (transpozícia čl. 3 ods. 1 smernice 2009/110/ES v nadväznosti na čl. 13 smernice 2007/64/ES)

K § 85e

Navrhnutým ustanovením § 85e sa upravuje riadenie rizík v inštitúcií elektronických peňazí, ktorých pripravenosť samotná inštitúcia elektronických peňazí preukazuje v rámci licenčného konania predložením príloh k žiadosti podľa § 82 ods. 4 písm. g), a to konkrétne dokladom o postupoch riadenia rizík. Týmto ustanovením sa pre inštitúciu elektronických peňazí bližšie špecifikuje povinnosť ako má riadiť, monitorovať riziká a následne v prípade ich vzniku prijať účinné opatrenia na ich eliminovanie. V závislosti od primeranosti povahy, rozsahu a zložitosti poskytovaných služieb sa pre inštitúciu elektronických peňazí zavádza povinnosť zriadiť funkciu riadenia rizík.

K bodu 92

Navrhovaným znením § 86 ods. 1 sa stanovuje, že na inštitúcie elektronických peňazí sa vzťahujú aj ustanovenia zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách, ktoré upravujú doplňujúci dohľad nad finančnými konglomerátmi.

K bodu 93

Navrhuje sa čiastková legislatívna úprava § 86 ods. 2 zákona o platobných službách v záujme zohľadnenie právnych dôsledkov nadobudnutia platnosti Lisabonskej zmluvy, medzi ktoré patrí vznik právnej subjektivity Európskej únie a inkorporovanie práva bývalého Európskeho spoločenstva do práva Európskej únie.

Ďalej sa navrhovaným doplnením písmena k) v § 86 ods. 2 stanovuje, že ak Národná banka Slovenska zistí nedostatky pri nakladaní s finančný prostriedkami, resp. pri zabezpečovaní finančných prostriedkov prijatých za vydané elektronické peniaze, môže uložiť vydavateľovi elektronických peňazí povinnosť prijať opatrenia na splnenie zabezpečovacích opatrení v zmysle § 77 ods. 7 až 9.

K bodu 94

Doplnením tohto ustanovenia sa má zabezpečiť oprávnenie Národnej banky Slovenska zakázať platobnej inštitúcie poskytovať platobné služby, na ktoré nemá udelené povolenie. Keďže navrhovaným ustanovením nie je dotknutý odsek 2, takýto zákaz nebráni tomu, aby platobnej inštitúcii za nepovolené poskytovanie platobných služieb bola uložená sankcia.

K bodu 95

Legislatívno-technická úprava v nadväznosti na § 86 ods. 3.

K bodu 96

Dôvodom doplnenie navrhovanej zmeny v § 86 ods. 7 je jej absencia v zákone, preto bola táto úprava zrealizovaná prostredníctvom odkazu t.j. na právnu úpravu ako je uvedená pri platobných inštitúciách.

K bodu 97

Navrhovaným stanovením sa zjednotil pojem útvar vnútornej kontroly a v nadväznosti na zavedenie pojmu vedúci zamestnanec v priamej riadiacej pôsobnosti sa toto ustanovenie vyprecizovalo.

K bodu 98

Navrhovaným znením § 86 ods. 9 sa dáva Národnej banke Slovenska možnosť pozastaviť výkon práva zúčastniť sa a hlasovať na valnom zhromaždení inštitúcie elektronických peňazí a práva požiadať o zvolanie mimoriadneho valného zhromaždenia inštitúcie elektronických peňazí osobe, ktorá konala bez predchádzajúceho súhlasu Národnej banky Slovenska, ak sa takýto súhlas v zmysle tohto zákona vyžaduje, alebo ak získala tento súhlas na základe nepravdivých údajov. Výkon týchto práv môže Národná banka Slovenska pozastaviť aj osobe, ktorej pôsobenie je na ujmu riadneho a obozretného podnikania inštitúcie elektronických peňazí. (transpozícia čl. 3 ods. 3 smernice 2009/110/ES).

K bodu 99

Legislatívno-technická úprava, ktorou sa po vypustení odseku 10 v § 86 prečíslovávajú odseky.

K bodu 100

V navrhovanom odseku 17 sa navrhuje oprávniť Národnú banku Slovenska v prípade odôvodneného podozrenia na protiprávne konanie osoby a to spôsobom tu uvedeným.

V navrhovanom odseku 18 sa upravujú sankčné opatrenia, ktoré sa rozširujú aj na osoby, ktorým nebolo udelené povolenie podľa tohto zákona a ktoré porušujú ustanovenia tohto zákona alebo súvisiacich predpisov. Týmto odsekom je Národná banka Slovenska oprávnená takto konajúcim osobám uložiť pokutu.

Doplnením odseku 19 sa zabezpečí, aby v prípade porušenia povinností vyplývajúcich z tohto zákona alebo iných všeobecne záväzných právnych predpisov, ktoré sa vzťahujú na vykonávanie činností podľa tohto zákona, alebo na výkon dohľadu, zo stanov inštitúcie elektronických peňazí a z iných vnútorných predpisov alebo za porušenie podmienok alebo povinností uložených rozhodnutím vydaným Národnou bankou Slovenska, mohla Národná banka Slovenska uložiť pokutu členovi štatutárneho orgánu inštitúcie elektronických peňazí, členovi dozornej rady inštitúcie elektronických peňazí a prokuristovi inštitúcie elektronických peňazí. Uloženie takejto pokuty má následne vplyv na dôveryhodnosť takejto osoby.

K odseku 20 v nadväznosti na doplnenie odseku 19 je nevyhnutné do zákona doplniť aj ustanovenie, v zmysle ktorého sa právoplatným uložením pokuty osoba podľa odseku 19 stane nedôveryhodnou, v dôsledku čoho, je inštitúcia elektronických peňazí povinná takúto osobu odvolať z funkcie. Doplnením tohto ustanovenia sa má zabezpečiť, aby v príslušných funkciách inštitúcie elektronických peňazí nepôsobili resp. neboli nominované osoby, ktoré nespĺňajú podmienku dôveryhodnosti.

K bodu 101

K § 87

Podstatou tohto bodu je v zmysle smernice 2009/110/ES ponechanie výnimiek, resp. oslobodenia niektorých osôb vydávajúcich elektronické peniaze od plnenia požiadaviek kladených touto smernicou. Ide napr. o osoby, u ktorých je vydávanie elektronických peňazí následok inej hlavnej činnosti, ktorou primárne nie je „elektronicko-peňažná činnosť", najmä ak ide o činnosť mobilných sietí a mobilných operátorov, pričom sa tu reaguje na technologický rozvoj v oblasti telekomunikácií. (transpozícia čl. 9 smernice 2009/110/ES)

K odsekom 1 a 2

Na inštitúciu elektronických peňazí, ktorá ma udelené povolenie na vydávanie elektronických peňazí v obmedzenom rozsahu sa vzťahujú kvantitatívne obmedzenia týkajúce sa vydaných elektronických peňazí jednému majiteľovi, kedy maximálna čiastka uložená na platobnom prostriedku alebo platobnom účte majiteľa, kde sú uložené elektronické peniaze nesmie presiahnuť 150 eur, a tiež priemeru dlžných elektronických peňazí, ktorý nesmie prekročiť hranicu 5 miliónov eur. Pokiaľ ide o žiadosť o udelenie povolenia, vzťahujú sa na takúto inštitúciu osobitné ustanovenia tohto zákona.

(transpozícia čl. 9 ods. 1 smernice 2009/110/ES)

K odseku 3

V tomto odseku sa vymedzujú ustanovenia, ktoré sa na inštitúciu elektronických peňazí podľa § 81 ods. 1 písm. b) nevzťahujú.

K odsekom 4 až 6

Inštitúcia elektronických peňazí, ktorá ma udelené povolenie na vydávanie elektronických peňazí v obmedzenom rozsahu môže okrem vydávania elektronických peňazí vykonávať aj iné činnosti v zmysle § 81 ods. 2, ak ich má uvedené v povolení. Avšak pokiaľ ide o poskytovanie platobných služieb nesúvisiacich s elektronickými peniazmi, tie môže táto inštitúcia poskytovať len v súlade s podmienkami pre výnimky pre poskytovanie platobných služieb podľa smernice 2007/64/ES a to tak, že priemer z celkovej sumy platobných operácií za posledných dvanásť mesiacov vrátane každého agenta platobných služieb, za ktorého činnosť nesie plnú zodpovednosť, nepresahuje 3 milióny eur za mesiac, pričom táto požiadavka sa posúdi na základe celkovej sumy platobných operácií predpokladanej v podnikateľskom pláne, so zohľadnením pripomienok Národnej banky Slovenska. Jednou z podmienok je, že táto inštitúcia elektronických peňazí nesmie vydávať elektronické peniaze alebo poskytovať platobné služby v inom členskom štáte. (transpozícia čl. 9 ods. 1 smernice 2009/110/ES v nadväznosti na čl. 26 smernice 2007/64/ES a čl. 9 ods. 3 smernice 2009/110/ES v nadväznosti na čl. 10 ods. 9 a čl. 25 smernice 2007/64/ES)

K odsekom 7 až 9

Inštitúcia elektronických peňazí, ktorá ma udelené povolenie na vydávanie elektronických peňazí v obmedzenom rozsahu je povinná dodržiavať všetky zákonné podmienky a informovať Národnú banku Slovenska o všetkých zmenách podmienok, ktoré sa týkajú odsekov 1 až 3 a raz mesačne podať Národnej banke Slovenska správu o priemere vydaných elektronických peňazí (ak Národná banka Slovenska nerozhodne o termíne podania správy inak). Ak sa zmenia vyššie uvedené podmienky natoľko, že ich inštitúcia prestane plniť alebo ich už viac nemôže plniť, je do 30 dní povinná požiadať Národnú banku Slovenska o udelenie povolenia na vydávanie elektronických peňazí v úplnom rozsahu, v opačnom prípade nemôže pokračovať vo vydávaní elektronických peňazí. V tomto prípade je táto inštitúcia povinná do 30 dní od ukončenia vydávania elektronických peňazí zabezpečiť spätnú výmenu všetkých ňou vydaných elektronických peňazí. (transpozícia čl. 9 ods. 5 a 6 smernice 2009/110/ES)

K odseku 10

Zahraničná inštitúcia elektronických peňazí vydávajúca elektronické peniaze v obmedzenom rozsahu nesmie na území SR vydávať elektronické peniaze a ani poskytovať platobné služby. (transpozícia čl. 9 ods. 3 smernice 2009/110/ES v nadväznosti na čl. 10 ods. 9 a čl. 25 smernice 2007/64/ES)

K bodu 102

V súvislosti s poskytovaním platobných služieb podľa § 81 ods. 2 inštitúciou elektronických peňazí sa vyprecizovalo ustanovenie § 89 ods.1.

K bodu 103 a 105

Legislatívno-technická zmeny, ktoré si vyžiadala aplikačná prax.

K bodu 104

Navrhnutou zmenou v § 96 ods. 1 písm. b) sa zabezpečí súlad pre platobnú inštitúcie s inštitúciou elektronických peňazí v časti preukazovania dokladov na základe opatrenia, ktoré vydá Národná banka Slovenska.

K bodu 106

Navrhovaným doplnením v § 96 ods. 1 písm. h) sa dosiahne súlad s ustanovením § 96 ods. 1 písm. c). Uvedené ustanovenia sú splnomocňovacími ustanoveniami k opatreniu o predkladaní výkazov platobnými inštitúciami a inštitúciami elektronických peňazí. Rozsah prekladaných výkazov má byť pre oba typy inštitúcií obdobný

K bodu 107

K § 97a

K odseku 1 a 2

Navrhovaná právna úprava bližšie rozpracováva ustanovenia smernica Európskeho parlamentu a Rady 2007/64/ES z 13. novembra 2007 o platobných službách na vnútornom trhu, ktorou sa menia a dopĺňajú smernice 97/7/ES, 2002/65/ES, 2005/60/ES a 2006/48/ES a ktorou sa zrušuje smernica 97/5/ES a smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/110/ES zo 16. septembra 2009 o začatí a vykonávaní činností a dohľade nad obozretným podnikaním inštitúcií elektronického peňažníctva, ktorou sa menia a dopĺňajú smernice 2005/60/ES a 2006/48/ES a zrušuje smernica 2000/46/ES. V návrhu sa kladie dôraz na bližšie špecifikovanie ohraničenia či limitovania obmedzených sietí tým, že sa kladie dôraz hlavne na zmluvné väzby limitovaného poskytovateľa s konečným počtom vymenovaných poskytovateľov služieb alebo tovarov, alebo na zmluvne vymedzený vymenovaný druh tovarov. Obmedzenú sieť si vytvorí limitovaný poskytovateľ podľa svojho podnikateľského zámeru. Účelom ustanovenia je eliminovať prvky rozpínavosti v obmedzených sieťach, v dôsledku existencie ktorých by tieto siete fakticky prestali byť obmedzenými sieťami a limitovaný poskytovateľ by mal požiadať NBS o vydanie povolenie na výkon činnosti poskytovania platobných služieb alebo vydávania a správy elektronických peňazí. Zásadný rozdiel medzi limitovaným poskytovateľom a licencovaným poskytovateľom je v rozsahu sietí, v ktorých poskytujú svoje služby. Limitovaný poskytovateľ nepotrebuje povolenie od NBS len preto, lebo svoje služby poskytuje v obmedzenej sieti. Toto ustanovenie je potrebné chápať v neoddeliteľnej väzbe na § 97a tohto zákona.

K odseku 3

Za účelom nepretržitého zachovania charakteru obmedzenej siete sa limitovanému poskytovateľovi ukladá povinnosť oznámiť Národnej banke Slovenska aj ďalšie informácie, ktoré môžu mať za následok zmenu obmedzenej siete v zmysle straty jej pôvodnej ohraničenosti.

K odseku 4

Za účelom nepretržitého dodržiavania podmienok pre obmedzené siete sa ukladá limitovanému poskytovateľovi povinnosť, aby skončil využívanie platobných prostriedkov na poskytovanie platobných služieb a na využívanie peňažnej hodnoty uchovávanej elektronicky v taxatívne vymenovaných prípadoch a súčasne je povinný bezodkladne o tom informovať Národnú banku Slovenska.

K odseku 5

Za účelom zachovania aktuálnych údajov evidovaných v Národnej banke Slovenska sa ukladá limitovanému poskytovateľovi povinnosť pravidelne s polročnou periodicitou nahlásiť Národnej banke Slovenska zmenu už skôr oznámených údajov.

K odseku 6

Za účelom šetrenia nákladov a dosiahnutia efektívnej komunikácie sa ustanovuje, že vzájomná komunikácia prebieha a údaje sa do NBS predkladajú v písomnej podobe prostredníctvom elektronickej adresy NBS a limitovaného poskytovateľa. Zodpovednosť za správnosť údajov nesie limitovaný poskytovateľ.

K odseku 7

Za účelom nepretržitého dodržiavania podmienok pre obmedzené siete sa ustanovuje NBS oprávnenie overiť údaje nahlásené limitovaným poskytovateľom priamo na mieste u limitovaného poskytovateľa a požadovať ďalšie informácie a súčinnosť limitovaného poskytovateľa pri overovaní nahlásených údajov. Na tieto úkony sa rovnako vzťahujú konkrétne vymedzené ustanovenia zákona o dohľade.

K odseku 8

Za porušenie alebo opakované porušenie oznamovacej povinnosti limitovaného poskytovateľa môže NBS uložiť predpísanú sankciu.

K bodu 108

Legislatívno-technická zmena v § 98 ods.4., ktorou sa rozšírila informačná povinnosť Národnej banky Slovenska a Ministerstva financií Slovenskej republiky o poskytovanie údajov aj o vydávaní elektronických peňazí.

K bodu 109

Navrhovaným vložením nových odsekov 5 a 6 v § 98 sa stanovuje informačná povinnosť Národnej banky Slovenska voči Európskej komisii pokiaľ ide o povolenia udelené zahraničným inštitúciám elektronických peňazí so sídlom mimo územia EÚ pre zriadenie ich pobočky v SR a pokiaľ ide o inštitúcie elektronických peňazí, ktorým bolo udelené povolenie na vydávanie elektronických peňazí v obmedzenom rozsahu, vrátane informácií o ich počte a sume dlžných elektronických peňazí vydaných podľa stavu k 31. decembru každého kalendárneho roka. (transpozícia čl. 8 ods. 2 a čl. 9 ods. 9 smernice 2009/110/ES)

K bodu 110

Navrhnutým ustanovením sa spresnilo ustanovenie § 98 ods. 7 o pridelenie identifikačného kódu Národnou bankou Slovenska pre poskytovateľa platobných služieb a prevádzkovateľa platobného systému.

K bodu 111

Navrhovaným vložením nového § 101a (odseky 1 až 5) sa stanovujú prechodné ustanovenia, ktorými sa zabezpečuje kontinuita právnych vzťahov ktoré boli upravené podľa predpisov účinných do 30 novembra 2011, a to v prípade inštitúcií elektronických peňazí vydávajúcich elektronické peniaze na základe povolenia na vydávanie elektronických peňazí v úplnom, ako aj v obmedzenom rozsahu. (transpozícia čl. 18 smernice 2009/110/ES).

Odsekom 6 sa upravuje prechodné obdobie pre limitovaných poskytovateľov do 31. decembra 2011 na plnenie svojich oznamovacích povinností voči NBS.

K bodu 112

Legislatívno-technická úprava, ktorou sa má zabezpečiť používanie jednotného pojmu „webového sídla" v celom návrhu zákona.

K bodu 113

Legislatívno-technická úprava, ktorou sa má zabezpečiť používanie jednotných pojmov listinná podoba a elektronická podoba v celom návrhu zákona.

K bodu 114

Navrhovanou úpravou sa dopĺňa transpozičná príloha o smernicu 2009/110/ES.

K ustanoveniam článku II

Navrhovaným článkom sa novelizuje zákon č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

K bodu 1

Z dôvodu aplikačnej praxe pri vydávaní povolení na činnosť, danie ustanovení o bankových činnostiach do súladu do ad 1 s ustanoveniami smernice EP a Rady 2006/48/ES o vzájomnom uznávaní povolených bankových činností a ad 2 so zákonom č. 186/2009 Z. z.

K bodu 2

Navrhovaným ustanovením v § 2 ods. 2 sa rozširuje rozsah činností, ktoré môže banka vykonávať, ak ich má uvedené v bankovom povolení o vydávanie a správu elektronických peňazí. (transpozícia čl. 20 ods. 2 smernice 2009/110/ES)

K bodu 3 a 5

Touto úpravou sa zabezpečí, aby výkon sprostredkovania vo vzťahu k činnostiam iným, ako sú vlastné finančné služby spadali pod ustanovenia zákona č. 186/2009 Z. z. o finančnom sprostredkovaní a finančnom poradenstve a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Banka alebo pobočka zahraničnej banky, ktorá bude mať záujem vykonávať činnosť finančného sprostredkovania podľa vyššie uvedeného zákona bude musieť požiadať Národnú banku Slovenska o povolenie resp. registráciu.

K bodu 4

K písmenu o): transpozícia článku 1, bodu 1 písm. b) smernice 2010/76/EÚ (doplnenie čl. 4 o bod 49. v smernici 2006/48/ES). Doplňuje sa definícia pojmu dobrovoľné platby dôchodkového zabezpečenia. Podľa článku 3 smernice 2010/76/EÚ má byť toto ustanovenie transponované k termínu 31.12.2010, ale nakoľko sa vzťahuje na ustanovenia o týkajúcich sa zásad odmeňovania, ktoré majú byť transponované k 1.1.2011, bez transpozície tohto ustanovenia nemôžu byť tieto ustanovenia plne transponované. Dobrovoľné platby dôchodkového zabezpečenia majú byť zohľadňované pri zavádzaní a uplatňovaní zásad celkového odmeňovania (porovnaj bod 23. oddielu 11 v prílohe V smernice 2006/48/ES v znení smernice 2010/76/EÚ). V zmysle znenia tejto definície, sa pod dobrovoľnými platbami dôchodkového zabezpečenia nerozumejú pôžitky, ktoré zamestnanec získava na základe podnikového systému dôchodkového zabezpečenia, ale ako osobitné dobrovoľné platby dôchodkového zabezpečenia, ktoré sú nad rámec podnikového systému dôchodkového zabezpečenia, a ktoré sú obsiahnuté v rámci balíka pohyblivej zložky odmeny.

K písmenu p): zavádza sa nový pojem „zásady odmeňovania", preto je potrebné ho genericky definovať.

K bodu 6

Legislatívno-technická úprava spočívajúce v prepočte na aktuálnu menu Slovenskej republiky.

K bodu 7

Hoci je banka oprávnená na základe bankového povolenia poskytovať platobné služby ako aj vydávať elektronické peniaze, v rámci licenčného procesu sa vôbec neskúmajú podmienky na výkon týchto činností, tak ako v prípade keď chce banka poskytovať investičné služby podľa zákona o cenných papieroch (§ 7 ods. 2 písm. m). Súčasné znenie zákona o bankách a zákona o platobných službách neobsahuje prepojenie medzi týmito dvoma zákonmi vo vzťahu k skúmaniu podmienok pre poskytovanie platobných služieb a vydávanie elektronických peňazí bankou, z tohto dôvodu sa navrhuje doplnenie vyššie uvedených ustanovení.

K bodu 8

Navrhuje sa doplniť podmienky, ktoré je potrebné splniť na udelenie alebo rozšírenie bankového povolenia pre zahraničnú banku na vykonávanie bankových činností prostredníctvom jej pobočky na území Slovenskej republiky. Ide o analogické ustanovenie aké pre banky so sídlom na Slovensku obsahuje čl. II bod 7 predloženého návrhu novely.

K bodu 9

Legislatívno-technická úprava.

K bodu 10

Transpozícia článku 1, bodu 3 smernice 2010/76/ES (čl. 22 ods. 1 smernice 2006/48/ES). Do povinností banky v oblasti opatrení v riadení sa doplňujú politika a postupy (zásady) odmeňovania.

K bodu 11

Transpozícia ustanovenia prílohy V oddielu 11., bodu 24. smernice 2006/48ES v znení smernice 2010/76/EÚ.

K bodu 12

Doplnenie písmena f) a g) do § 23 ods. 9 umožní transpozíciu väčšiny ustanovení obsiahnutých v Prílohe I bodu 1 smernice 2010/76/ES (Príloha V nový oddiel 11. Politiky odmeňovania smernice 2006/48/ES) do právneho poriadku Slovenskej republiky. Voľba implementácie prevažnej časti ustanovení Prílohy V, nového oddielu 11 formou opatrenia NBS sa navrhuje z dôvodu rozsahu zásad odmeňovania.

K bodu 13

Transpozícia ustanovenia prílohy V oddielu 11., bodu 24. smernice 2006/48ES v znení smernice 2010/76/EÚ.

K bodu 14

Doplnením prvej vety ustanovenia § 24 ods. 3 sa rozširujú povinnosti členov štatutárneho orgánu banky o úlohy v oblasti všeobecných zásad odmeňovania, čím sa transponuje bod 23 písm. c) oddielu 11 prílohy V smernice 2006/48/ES v zmysle bodu 1. prílohy 1 smernice 2010/74/ES.

K bodu 15

Doplnením ustanovenia § 24 ods. 4 sa rozširujú povinnosti členov dozornej rady v oblasti všeobecných zásad odmeňovania, čím sa transponuje bod 23 písm. d) oddielu 11 prílohy V smernice 2006/48/ES v zmysle bodu 1. prílohy 1 smernice 2010/76/ES.

K bodu 16

Pred účinnosťou zákona č. 46/2011 Z. z. banky zaraďovali svoje pohľadávky voči iným bankám a zahraničným bankám so sídlom v členskom štáte do výpočtov majetkových angažovaností po uplatnení rizikovej váhy 20 %. Podľa platného zákona sa teda limit angažovaností voči takýmto osobám banke päťnásobne sprísnil. Uvedenou úpravou sa zabezpečí plynulejší prechod na takto sprísnené pravidlo obmedzovania rizika koncentrácie na strane banky tým, že sa umožní na základe individulálnej žiadosti banke niektoré pohľadávky zo svojich angažovaností a teda z plnenia limitov angažovaností vypustiť, najmä za splnenia podmienky, aby takáto pohľadávka bola vykazovaná voči osobe, ktorá je viazaná povinnosťami zhodnými v danej oblasti ako upravuje tento zákon, a je členom skupiny, nad ktoru je vykonávaný dohľad na konsolidovanom základe podľa pravidiel zhodných s tými, ako upravuje tento zákon.

K bodu 17

Legislatívno-technická úprava vyplývajúca zo zmien v § 33e.

K bodu 18

Transpozícia Prílohy I, bod 5 písm. b), podbod iii) (Príloha XII časť 2 nový bod 15 smernice 2006/48/ES). Doplňujú sa požiadavky na zverejňovanie informácií z oblasti odmeňovania v bankách.

K bodu 19

Ide o legislatívnotechnické spresnenie (prečíslovanie chybného odkazu).

K bodu 20 až 25

Legislatívno-technická úprava spočívajúce v prepočte na aktuálnu menu Slovenskej republiky.

K bodu 26 a 27

Legislatívno-technická úprava poznámok pod čiarou.

K bodu 28

Posudzovanie modelov pre výpočet kapitálových požiadaviek si vyžaduje osobitný postup v konaní, pre ktorý nepostačujú inštitúty, ktoré je možné využiť podľa zákona č. 747/2004 Z. z. o dohľade nad finančným trhom a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov najmä z dôvodu, že v týchto prípadoch Národná banka Slovenska participuje na skupinovom posudzovaní týchto modelov podľa § 47 zákona o bankách. Preto je potrebné stanoviť špecifický postup posudzovania modelov pre výpočet kapitálových požiadaviek v konaniach, ktoré Národná banka Slovenska vedie na žiadosť účastníka konania, v tomto prípade banky. Vzhľadom na tento osobitný proces, ktorý sa vyžaduje len v bankovom sektore, sa táto úprava navrhuje v zákone o bankách a nie v zákone o dohľade, v záujme zachovania jednotnosti procesných postupov.

K bodu 29

K odsekom 1 a 2

Banková činnosť uvedená podľa § 2 ods. 2 písm. a) zákona č. 483/2001 Z. z. zákon o bankách v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 483/2001 Z.z.") nie je dostatočná na obsiahnutie novej smernicou (2009/110/ES) zavedenej bankovej činnosti vydávanie a správa elektronických peňazí. Dôvodom nemožnosti subsumovania bankovej činnosti vydávanie a správa elektronických peňazí pod bankovú činnosť „poskytovanie platobných služieb 1aa) a zúčtovanie" je zmena v zákone č. 483/2001 Z.z. vykonaná zákonom č. 492/2009 Z.z.. Spomenutou novelou sa v zákone č. 483/2001 Z.z. banková činnosť v § 2 ods. 2 písm. a) „tuzemské prevody peňažných prostriedkov a cezhraničné prevody peňažných prostriedkov (ďalej len "platobný styk a zúčtovanie")" nahradila bankovou činnosťou „poskytovanie platobných služieb 1aa) a zúčtovanie" a súčasne došlo k ďalšej zmene v tomto zákone, ktorou sa vypustilo ustanovenie v § 2 ods. 2 písm. g) „vydávanie a správu platobných prostriedkov, 4)", ktorá v sebe zahŕňala aj vydávanie elektronických peňazí v zmysle § 31 ods. 2 zákona č. 566/1992 Zb. v znení zákona č. 149/2001 Z.z.. Vzhľadom na to, že sa táto banková činnosť vypustila a zároveň sa aktuálne zavádza nová banková činnosť „vydávanie a správa elektronických peňazí" na základe transpozície článku 20 smernice 2009/110/ES je potrebné, aby bola uvedená v bankovom povolení. Z tohto dôvodu, sa v prípade záujmu bánk poskytovať novú bankovú činnosť „vydávanie a správa elektronických peňazí" zavádza povinnosť požiadať o doplnenie tejto činnosti do bankového povolenia. Týmto, sa táto banková činnosť ako samostatná činnosť, stane právne exaktnejšou a nezameniteľnou.

K odsekom 3 a 4

Prechodné ustanovenia ukladajú bankám povinnosť upraviť existujúce právne vzťahy medzi bankou a jej zamestnancami ako aj s osobami, ktoré pre ňu vykonávajú činnosť na inom ako pracovnoprávnom základe. Uvedená zákonná povinnosť by umožnila bankám realizovať zmeny v pracovnoprávnych vzťahov.

K odseku 5

Navrhovaná úprava je usmernením, čo je potrebné rozumieť pod pojmom úverová inštitúcia a zahraničná úverová inštitúcia v iných všeobecne záväzných právnych predpisoch.

K bodu 30

Legislatívno-technická úprava spočívajúce v zjednotení pojmu banka v celom zákone.

K bodu 31

Legislatívno-technická úprava vyplývajúca zo zmien v prílohe.

K bodu 32

Navrhovanou úpravou sa dopĺňa transpozičná príloha o smernicu 2009/110/ES.

K ustanoveniam článku III

Navrhovaným článkom sa novelizuje zákon č. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch a investičných službách a o zmene a doplnení zákonov (zákon o cenných papieroch) v znení neskorších predpisov.

K bodu 1

K písmenu u): transpozícia článku 1, bodu 1 písm. b) smernice 2010/76/EÚ (doplnenie čl. 4 o bod 49. v smernici 2006/48/ES). Doplňuje sa definícia pojmu dobrovoľné platby dôchodkového zabezpečenia. Podľa článku 3 smernice 2010/76/EÚ má byť toto ustanovenie transponované k termínu 31.12.2010, ale nakoľko sa vzťahuje na ustanovenia o týkajúcich sa zásad odmeňovania, ktoré majú byť transponované k 1.1.2011, bez transpozície tohto ustanovenia nemôžu byť tieto ustanovenia plne transponované. Dobrovoľné platby dôchodkového zabezpečenia majú byť zohľadňované pri zavádzaní a uplatňovaní zásad celkového odmeňovania (porovnaj bod 23. oddielu 11 v prílohe V smernice 2006/48/ES v znení smernice 2010/76/EÚ). V zmysle znenia tejto definície, sa pod dobrovoľnými platbami dôchodkového zabezpečenia nerozumejú pôžitky, ktoré zamestnanec získava na základe podnikového systému dôchodkového zabezpečenia, ale ako osobitné dobrovoľné platby dôchodkového zabezpečenia, ktoré sú nad rámec podnikového systému dôchodkového zabezpečenia, a ktoré sú obsiahnuté v rámci balíka pohyblivej zložky odmeny.

K písmenu t): zavádza sa nový pojem „zásady odmeňovania", preto je potrebné ho genericky definovať.

K bodu 2

Navrhovanou úpravou sa dopĺňa § 53a o nový odsek 5, kde sa vyšpecifikovalo toto ustanovenie za podmienok tu uvedených o možnosť Národnej banky Slovenska byť sprostredkovateľom výplaty výnosov a istiny cenných papierov, ktoré sú predmetom záložného práva.

K bodu 3

Zmenou ustanovenia v § 54 ods. 7 sa v úzkej nadväznosti na zmenu v § 77 ods. 2 zákona o platobných službách umožňuje obchodníkovi s cennými papiermi len v rámci udelenej a v povolení uvedenej činnosti podľa § 6 ods. 2 písm. d) zákona o cenných papieroch vykonávanie činnosti podľa § 6 ods. 2 písm. d) zákona o cenných papieroch aj bez naviazania na investičné služby. O vykonávaní bezhovotovostných obchodov s peňažnými prostriedkami v cudzej mene bez naviazania na investičné činnosti obchodník s cennými papiermi informuje Národnú banku Slovenska prostredníctvom oznámenia.

K bodu 4

Transpozícia článku 1, bodu 3 smernice (čl. 22 ods. 1 smernice 2006/48/ES) v spojení s článkom 34 smernice 2006/49/ES. Do povinností obchodníka s cennými papiermi v oblasti opatrení v riadení sa doplňujú politika a postupy (zásady) odmeňovania.

Transpozícia ustanovenia prílohy V oddielu 11., bodu 24. smernice 2006/48ES v znení smernice 2010/76/EÚ.

K bodu 5

Doplnením textu § 71d ods. 2 sa rozširujú povinnosti členov štatutárneho orgánu obchodníka s cennými papiermi, prípadne jeho dozorného orgánu, o úlohy v oblasti všeobecných zásad odmeňovania, čím sa transponuje bod 23 písm. c) oddielu 11 prílohy V smernice 2006/48/ES v zmysle bodu 1. prílohy 1 smernice 2010/74/ES.

Transpozícia bodu 23 písm. d) oddielu 11 prílohy V smernice 2006/48/ES v zmysle bodu 1. prílohy 1 smernice 2010/76/ES.

K bodu 6

Doplnenie odseku 4 do § 71d umožní transpozíciu väčšiny ustanovení obsiahnutých v Prílohe I bodu 1 smernice 2010/76/ES (Príloha V nový oddiel 11. Politiky odmeňovania smernice 2006/48/ES) do právneho poriadku Slovenskej republiky. Voľba implementácie prevažnej časti ustanovení Prílohy V, nového oddielu 11 formou opatrenia NBS sa navrhuje z dôvodu rozsahu zásad odmeňovania.

K bodu 7

K § 71dd:

Transpozícia ustanovenia prílohy V oddielu 11., bodu 24. smernice 2006/48ES v znení smernice 2010/76/EÚ.

K bodu 8

Transpozícia Prílohy I, bod 5 písm. b), podbod iii) (Príloha XII časť 2 nový bod 15 smernice 2006/48/ES), v spojení s článkom 39 smernice 2006/49/ES. Doplňujú sa požiadavky na zverejňovanie informácií z oblasti odmeňovania v obchodníkoch s cennými papiermi.

K bodu 9

Navrhovanou úpravou sa § 107 dopĺňa nových odsekom 13, ktorý je dôsledkom zmeny v § 53 a kde sa navrhuje doplniť nový odsek 5.

K bodu 10

Prechodné ustanovenia ukladajú obchodníkom s cennými papiermi povinnosť upraviť existujúce právne vzťahy medzi obchodníkom s cennými papiermi a jeho zamestnancami ako aj s osobami, ktoré pre neho vykonávajú činnosť na inom ako pracovnoprávnom základe. Uvedená zákonná povinnosť by umožnila obchodníkom s cennými papiermi realizovať zmeny v pracovnoprávnych vzťahov.

K bodu 11

Legislatívno-technická úprava spočívajúce v zjednotení pojmu banka v celom zákone.

K ustanoveniam článku IV

Navrhovaným článkom sa novelizuje zákon č. 747/2004 Z. z. o dohľade nad finančným trhom o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

K bodu 1

Navrhuje sa čiastková legislatívna úprava § 1 ods. 3 písm. a) úvodnej vety zákona o dohľade nad finančným trhom v záujme spresnenia a harmonizácie terminológie medzi navzájom súvisiacimi ustanoveniami právnych predpisov v oblasti finančného trhu, napríklad § 6 ods. 2 písm. d) a § 44 písm. b) zákona NR SR č. 566/1992 Zb. o Národnej banke Slovenska v znení neskorších predpisov.

K bodu 2

Navrhuje sa čiastková legislatívna úprava § 1 ods. 3 písm. a) bodu 2 zákona o dohľade nad finančným trhom v záujme zohľadnenie právnych dôsledkov nadobudnutia platnosti Lisabonskej zmluvy, medzi ktoré patrí vznik právnej subjektivity Európskej únie a inkorporovanie práva bývalého Európskeho spoločenstva do práva Európskej únie.

K bodu 3

Navrhuje sa čiastková legislatívna úprava § 1 ods. 3 písm. e) zákona o dohľade nad finančným trhom v záujme zohľadnenia povinností Národnej banky Slovenska (ako národného/vnútroštátneho orgánu dohľadu nad finančným trhom v Slovenskej republike) spolupracovať a vymieňať si informácie s účastníkmi novovytvoreného Európskeho systému finančného dohľadu, ktorého úlohou je zabezpečovať dohľad nad finančným systémom v rámci Európskej únie. Pritom vzájomnú spoluprácu a výmenu informácií medzi účastníkmi Európskeho systému finančného dohľadu vrátane národných/vnútroštátnych orgánov dohľadu nad finančným trhom v členských štátoch EÚ predpokladá napríklad aj čl. 1 ods. 4 nariadenia Európskeho parlamentu P a Rady (EÚ) č. 1092/2010.

K bodu 4

Navrhuje sa aktualizácia poznámky pod čiarou k odkazu 4, ktorá je zavedená pri ustanovení § 2 ods. 3 zákona o dohľade, a to vzhľadom na skutočnosť, že zákon o rozhodcovskom konaní bol viackrát novelizovaný a že zákon o platobnom styku (zákon č. 510/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov) bol nahradený zákonom č. 492/2009 Z. z. o platobných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

K bodu 5

Navrhovanou zmenou v § 3 od. 5 sa rozširuje účel použitia informácií osobám uvedeným v tomto ustanovení.

K bodu 6

Navrhuje sa čiastková legislatívna úprava ustanovenia § 4 ods. 3 zákona o dohľade nad finančným trhom v záujme zohľadnenia povinností Národnej banky Slovenska (ako národného/vnútroštátneho orgánu dohľadu nad finančným trhom) v rámci novovytvoreného Európskeho systému finančného dohľadu.

K bodu 7

Na základe poznatkov z praxe sa navrhuje čiastková legislatívna úprava § 6 a zároveň doplnenie § 8 o nový odsek 1 obsahujúci presné vymedzuje začatia výkonu dohľadu na mieste, teda kľúčový moment pre uplatňovanie oprávnení a plnenie povinností týkajúcich sa výkonu dohľadu na mieste pri dohľade nad finančným trhom, čím sa prispieva k zdokonaleniu legislatívnych predpokladov na účinnejší a efektívnejší výkon dohľadu nad dohliadanými subjektmi finančného trhu a ich činnosťou. Zároveň sa navrhuje čiastková legislatívna úprava § 6 vzhľadom na navrhované doplnenie § 8 o nový odsek 1.

K bodu 8

Navrhuje sa čiastkové legislatívne vyprecizovanie ustanovení § 7 ods. 2 a § 14 ods. 3 zákona o dohľade v záujme zdokonalenia legislatívnych predpokladov na zabezpečenie efektívneho a účinného výkonu dohľadu, čo patrí medzi principiálne požiadavky podľa európskych právnych noriem, ktoré sa týkajú finančných inštitúcií a dohľadu nad finančnými inštitúciami v jednotlivých oblastiach (sektoroch) finančného trhu.

K bodu 9

Navrhovaná úprava § 7 odseku 4 zákona o dohľade vyplynula z poznatkov z aplikačnej praxe v záujme zdokonalenia legislatívnych predpokladov na zabezpečenie plynulého, efektívneho a účinného výkonu dohľadu, čo patrí medzi principiálne požiadavky podľa európskych právnych noriem, ktoré sa týkajú finančných inštitúcií a dohľadu nad finančnými inštitúciami v jednotlivých oblastiach finančného trhu. Pritom finančné inštitúcie a celá ich činnosť musia vo všeobecnom záujme podliehať dôslednému dohľadu s tým, že orgán dohľadu musí mať pri svojej činnosti všetky vhodné a účinné právomoci, prostriedky a nástroje na plynulé, efektívne a účinné vykonávanie dohľadu nad dohliadanými subjektmi (vrátane eliminovania účelového odďaľovania postupu pri dohľadoch na mieste a vyhotovovania protokolov o dohľadoch na mieste). Práva dohliadaných subjektov nebudú dotknuté, keďže uplatnená námietka zaujatosti sa nadriadenému zamestnancovi, respektíve bankovej rade musí predložiť na rozhodnutie o dôvodnosti námietky ešte pred vyhotovením protokolu a skončením dohľadu na mieste. Navrhnutá úprava § 7 ods. 5 sa do určitej miery inšpirovala aj analogickými zákonnými úpravami o námietkach zaujatosti, napríklad v ustanovení § 16 ods. 3 zákona č. 99/1963 Zb. v znení neskorších predpisov.

K bodu 10

Navrhovanou zmenou sa do zákona vkladá do § 8 nový odsek 1, ktorý upravuje dohľad na mieste a povinnosti osoby poverenej výkonom dohľadu.

K bodu 11

Legislatívno-technická úprava, ktorou sa vyprecizovalo ustanovenie § 8 ods. 2 písm. c)

K bodu 12

Navrhuje sa čiastková legislatívna úprava § 8 ods. 3 písm. a) [pôvodného § 8 ods. 2 písm. a)], ktorou sa zohľadňuje navrhované doplnenie § 8 o nový odsek 1 zákona o dohľade nad finančným trhom.

K bodu 13

Na základe poznatkov z praxe sa navrhuje čiastkové doplnenie § 8 ods. 3 písm. d) tak, aby sa zohľadnilo aktuálne znenie ustanovenia § 10 ods. 1 písm. e), podľa ktorého súčasťou protokolu o vykonanom dohľade môžu byť aj odporúčania na zlepšenie činnosti dohliadaného subjektu, čím sa prispieva k zdokonaleniu legislatívnych predpokladov na účinnejší a efektívnejší výkon dohľadu nad finančným trhom, čo patrí medzi principiálne požiadavky podľa európskych právnych noriem, ktoré sa týkajú finančných inštitúcií a dohľadu nad finančnými inštitúciami v jednotlivých oblastiach (segmentoch) finančného trhu.

K bodu 14

Navrhuje sa čiastkové legislatívne spresnenie § 9 ods. 2 zákona o dohľade nad finančným trhom, ktorým sa zohľadňuje navrhované doplnenie § 8 o nový odsek 1 a zároveň prečíslovanie § 8 doterajších odsekov.

K bodu 15

Na základe poznatkov z praxe sa navrhuje čiastkové doplnenie § 9 ods. 3 písm. c) zákona o dohľade nad finančným trhom tak, aby pri dohľade na mieste bolo do protokolu obligatórne zaznamenávané aj prípadné odopretie účasti na prerokovaní protokolu a prednesené dôvody odopretia tejto účasti, čím sa prispieva k transparentnému zdokumentovaniu postupu pri dohľade na mieste v prípadne odopretia účasti na prerokovaní protokolu.

K bodu 16

Na základe poznatkov z praxe sa navrhuje čiastkové doplnenie ustanovení § 10 ods. 1 písm. a) a § 27 ods. 5 o identifikačných údajoch dohliadaného subjektu uvádzaných v protokole o vykonanom dohľade a tiež v rozhodnutiach NBS vydaných vo veciach dohľadu nad finančným trhom.

K bodu 17

Navrhovanou úpravou v § 10 ods. 1 písm. e) sa dopĺňa protokol o vykonanom dohľade na mieste o ďalšie skutočnosti, ktoré môžu byť jeho obsahom.

K bodu 18

Legislatívno-technická úpravou sa vyprecizovali ustanovenia § 10 ods. 3 a § 17 ods. 7.

K bodu 19

Na základe poznatkov z praxe sa navrhuje doplnenie ustanovenia § 10 ods. 4 o charakteristiku čiastkového protokolu a priebežného protokolu, pričom sa zohľadňujú ustanovenia iných zákonov o čiastkových protokoloch a priebežných protokoloch, napríklad ustanovenia § 245 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov.

K bodu 20

Na základe poznatkov z aplikačnej praxe a v záujme eliminovania interpretačných a aplikačných diskrepancií pri výkone dohľadu sa do § 10 navrhuje doplniť nový odsek 6 tak, aby vo všetkých oblastiach (segmentoch) finančného trhu bolo zabezpečené jednotné posudzovanie zistenia nedostatkov v činnosti dohliadaných subjektov uvádzaných v protokoloch o dohľade na mieste, čím sa prispieva k zdokonaleniu legislatívnych predpokladov na účinnejší a efektívnejší výkon dohľadu nad finančným trhom, čo patrí medzi principiálne požiadavky podľa európskych právnych noriem, ktoré sa týkajú finančných inštitúcií a dohľadu nad finančnými inštitúciami v jednotlivých oblastiach (segmentoch) finančného trhu. Navrhnuté znenie § 10 nového odseku 6 zákona o dohľade je kompatibilné s obdobnými zákonnými úpravami v oblasti finančného trhu, napríklad v ustanovení § 106 ods. 6 zákona č. 594/2003 Z. z. o kolektívnom investovaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

K bodu 21

Navrhuje sa aktualizácia poznámky pod čiarou k odkazu 25, ktorá je zavedená pri ustanovení § 12 ods. 1 zákona o dohľade, a to najmä vzhľadom na skutočnosť, že zákon o platobnom styku (zákon č. 510/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov) bol nahradený zákonom č. 492/2009 Z. z. o platobných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

K bodu 22

Navrhovaná úprava § 14 odseku 5 zákona o dohľade vyplynula z poznatkov z aplikačnej praxe v záujme zdokonalenia legislatívnych predpokladov na zabezpečenie plynulého, efektívneho a účinného výkonu dohľadu, čo patrí medzi principiálne požiadavky podľa európskych právnych noriem, ktoré sa týkajú finančných inštitúcií a dohľadu nad finančnými inštitúciami v jednotlivých oblastiach finančného trhu. Pritom finančné inštitúcie a celá ich činnosť musia vo všeobecnom záujme podliehať dôslednému dohľadu s tým, že orgán dohľadu musí mať pri svojej činnosti všetky vhodné a účinné právomoci, prostriedky a nástroje na plynulé, efektívne a účinné vykonávanie dohľadu nad dohliadanými subjektmi (vrátane eliminovania účelového odďaľovania postupu pri konaniach a vydávania rozhodnutí vo veciach dohľadu). Práva účastníkov konaní nebudú dotknuté, keďže uplatnená námietka zaujatosti sa nadriadenému zamestnancovi, respektíve bankovej rade musí predložiť na rozhodnutie o dôvodnosti námietky ešte pred rozhodnutím a skončením konania vo veci samej. Navrhnutá úprava § 14 ods. 5 sa do určitej miery inšpirovala aj obdobnými zákonnými úpravami, napríklad v ustanovení § 16 ods. 3 zákona č. 99/1963 Zb. v znení neskorších predpisov.

K bodu 23

Navrhuje sa čiastočné legislatívne spresnenie § 15 ods. 1 zákona o dohľade v záujme harmonizácie aktuálneho znenia navzájom súvisiacich ustanovení zákonov v oblasti finančného trhu.

K bodu 24

Na základe poznatkov z aplikačnej praxe sa navrhuje doplnenie § 16 odseku 5 zákona o dohľade v záujme zdokonalenia legislatívnych predpokladov na zabezpečenie efektívneho a účinného výkonu dohľadu, čo patrí medzi principiálne požiadavky podľa európskych právnych noriem, ktoré sa týkajú finančných inštitúcií a dohľadu nad finančnými inštitúciami v jednotlivých oblastiach finančného trhu.

K bodu 25

Navrhovanou zmenou sa do § 18 ods. 3 dopĺňa veta, ktorá má spresňujúci charakter pre celý odsek 3.

K bodu 26

Navrhuje sa do § 18 doplniť odsek 15, ktorý je ustanovením o údajoch na doručenke.

K bodu 27

Na základe poznatkov z aplikačnej praxe sa do § 19 zákona o dohľade navrhuje doplniť nový odsek 4 (ktorý sa týka objektívnych lehôt), a to v záujme eliminovania interpretačných a aplikačných komplikácií pri výkone dohľadu a zdokonalenia legislatívnych predpokladov na zabezpečenie efektívneho a účinného výkonu dohľadu, čo patrí medzi principiálne požiadavky podľa európskych právnych noriem, ktoré sa týkajú finančných inštitúcií a dohľadu nad finančnými inštitúciami v jednotlivých oblastiach (sektoroch) finančného trhu. Navrhnutá úprava § 19 ods. 4 sa do určitej miery inšpirovala aj obdobnými zákonnými úpravami, napríklad v ustanovení § 109 ods. 13 zákona č. 513/2009 Z. z. v znení neskorších predpisov.

K bodu 28

Navrhovanou zmenou sa vyprecizovalo ustanovenie § 21 ods. 1 písm. a).

K bodu 29

Na základe poznatkov z aplikačnej praxe sa navrhuje úprava § 25 odseku 3 zákona o dohľade tak, aby vydané predbežné opatrenie bolo zrušené nielen vtedy, keď pominie dôvod jeho vydania (čo obsahuje doterajšia zákonná úprava), ale zmenia sa pomery tak, že predbežné opatrenie už nie je potrebné ani účelné (napríklad ak medzičasom bolo vydané v porovnateľnom alebo širšom rozsahu súdne predbežné opatrenie, prípadne dotknutý subjekt sa dostal do konkurzu alebo reštrukturalizácie).

K bodu 30

Na základe poznatkov z aplikačnej praxe sa navrhuje doplniť § 26 tak, aby sa v prípade rozhodnutí o zastavení konania prispelo k zdokonaleniu legislatívnych predpokladov na účinnejší a efektívnejší výkon dohľadu nad finančným trhom, čo patrí medzi principiálne požiadavky podľa európskych právnych noriem, ktoré sa týkajú finančných inštitúcií a dohľadu nad finančnými inštitúciami v jednotlivých oblastiach (segmentoch) finančného trhu.

K bodu 31 a 32

Na základe poznatkov z aplikačnej praxe sa navrhuje doplnenie § 33 odseku 2 zákona o dohľade v záujme zohľadnenia navzájom súvisiacich zákonov a zdokonalenia legislatívnych predpokladov na zabezpečenie efektívneho a účinného výkonu dohľadu, čo patrí medzi principiálne požiadavky podľa európskych právnych noriem, ktoré sa týkajú finančných inštitúcií a dohľadu nad finančnými inštitúciami v jednotlivých oblastiach finančného trhu.

K bodu 33

Legislatívno-technická úprava spočívajúca vo vyprecizovaní ustanovenia § 35 ods. 2, a to doplnením slova „podoba".

K bodu 34

Navrhuje sa čiastková legislatívna úprava ustanovení § 36 ods. 1 zákona o dohľade v záujme harmonizácie týchto s navzájom súvisiacimi ustanoveniami právnych predpisov v oblasti finančného trhu, napríklad s § 1 ods. 1 písm. c) a § 13 až 17 zákona č. 186/2009 Z. z. o finančnom sprostredkovaní a finančnom poradenstve, § 20 a 24 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch.

K bodu 35

Uvedenou zmenou sa navrhuje vyšpecifikovať ustanovenie § 38 ods. 1 písm. a).

K bodu 36

Navrhuje sa legislatívna úprava ustanovenia § 38 ods. 6 druhej vety zákona o dohľade v záujme spresnenia a harmonizácie tohto ustanovenia s navzájom súvisiacimi ustanoveniami právnych predpisov v oblasti finančného trhu, napríklad s ustanoveniami § 51 ods. 1 písm. a) zákona o bankách.

K bodom 37 až 42

Na základe poznatkov z aplikačnej praxe sa navrhuje úprava ustanovení § 40 odsekov 2, 3, 4, 6, 7 a 8 zákona o dohľade, ktoré obsahujú zákonnú reguláciu pre určovanie ročných príspevkov dohliadaných subjektov finančného trhu (tzv. nepaušalistov) tak, aby sa zabezpečila vyššia miera objektívnosti a vyváženosti výšky ročných príspevkov dohliadaných subjektov finančného trhu a zároveň optimalizácia nákladového zaťaženia dohliadaných subjektov finančného trhu, a to v závislosti od veľkosti jednotlivých dohliadaných subjektov. Pritom sa navrhuje zrušiť maximálny pevný (absolútny) limit výšky ročných príspevkov dohliadaných subjektov (tzv. nepaušalistov) a zachovať doterajší pomerný maximálny limit výšky ročných príspevkov dohliadaných subjektov prezentovaný promilovo-percentuálnym podielom z celkového objemu aktív patriacich jednotlivým dohliadaným subjektom alebo spravovaných jednotlivými dohliadanými subjektmi, ktoré jednotlivé dohliadané subjekty (tzv. nepaušalisti) využívajú na uskutočňovanie regulovaných činností podliehajúcich dohľadu nad finančným trhom. Pritom sa zároveň navrhuje novo ustanoviť, že ak dohliadaný subjekt (napríklad platobná inštitúcia alebo inštitúcia elektronických peňazí oprávnená vydávať elektronické peniaze len v obmedzenom rozsahu) môže popri činnostiach podliehajúcich dohľadu zákonne uskutočňovať aj obchodné činnosti nepodliehajúce dohľadu a ak tento dohliadaný subjekt (prispievateľ) vedie v systéme účtovníctva oddelene analytickú evidenciu o aktívach slúžiacich výlučne na uskutočňovanie obchodných činností nepodliehajúcich dohľadu a o ostatných aktívach (čiže aktívach slúžiacich čo len čiastočne na uskutočňovanie činností podliehajúcich dohľadu nad prispievateľom), tak na účely ročných príspevkov sa do objemu aktív nezahŕňajú aktíva slúžiace výlučne na uskutočňovanie obchodných činností nepodliehajúcich dohľadu. Súbežne sa v ustanoveniach § 40 odsekov 3, 4, 6, 7 a 8 zákona o dohľade ustanovujú zostávajúce fixné limity v eurách.

Špeciálne bodom 37 sa v § 40 ods. 2 navrhuje meniť negatívne vymedzenie aktív na pozitívne vymedzenie aktív, ktoré majú tvoriť základ pre výpočet ročného príspevku takých prispievateľov (dohliadaných subjektov finančného trhu), ktoré môžu popri činnostiach podliehajúcich dohľadu uskutočňovať aj obchodné činnosti nepodliehajúce dohľadu.

Špeciálne bodom 40 sa v § 40 ods. 7 navrhuje spresniť ustanovenie o uhrádzaní pomernej časti ročného príspevku v prípade nových prispievateľov (dohliadaných subjektov finančného trhu), ktorým vznikne povinnosť uhrádzať ročný príspevok v priebehu kalendárneho roka (teda nie už od začiatku kalendárneho roka).

K bodu 43

Navrhuje sa čiastková legislatívna úprava znenia § 41 ods. 1 písmena d) zákona o dohľade tak, aby znenie § 41 ods. 1 písmena d) plynule nadväzovalo na uvádzaciu vetu v § 41 ods. 1 písmena d) zákona o dohľade nad finančným trhom a aby sa zároveň zohľadnilo doplnenie ustanovenia § 15 ods. 1 zákona o dohľade nad finančným trhom.

K bodu 44

Navrhuje sa čiastková legislatívna úprava znenia § 42 ods. 1 zákona o dohľade nad finančným trhom tak, aby znenie § 42 ods. 1 zohľadňovalo aktuálne znenie ustanovení § 41 ods. 1 písm. a) až d) zákona o dohľade nad finančným trhom.

K bodu 45

Navrhuje sa legislatívna úprava v § 42 ods. 2, ktorou sa spresňuje ustanovenie odseku 2.

K bodu 46

Na základe poznatkov z aplikačnej praxe sa navrhuje čiastková úprava ustanovenia § 42 ods. 6 zákona o dohľade tak, aby sa fixným limitom v eurách zabezpečila vyššia miera jednoznačnosti a transparentnosti tohto ustanovenia pre všetky dotknuté subjekty.

K bodu 47

Na základe poznatkov z aplikačnej praxe sa navrhuje do spoločných ustanovení v § 43 doplniť nový odsek 3 tak, aby zákon jednotne reguloval vyhotovovanie úradných záznamov a doručovanie písomností aj pri dohľade na mieste a pri dohľade na diaľku, čím sa prispieva k zdokonaleniu legislatívnych predpokladov na účinnejší a efektívnejší výkon dohľadu nad finančným trhom, čo patrí medzi principiálne požiadavky podľa európskych právnych noriem, ktoré sa týkajú finančných inštitúcií a dohľadu nad finančnými inštitúciami v jednotlivých oblastiach (segmentoch) finančného trhu.

K bodu 48

Navrhuje sa čiastková legislatívna úprava ustanovenia § 44 zákona o dohľade v záujme zohľadnenie právnych dôsledkov nadobudnutia platnosti Lisabonskej zmluvy, medzi ktoré patrí vznik právnej subjektivity Európskej únie a inkorporovanie práva bývalého Európskeho spoločenstva do práva Európskej únie.

K bodu 49

Prechodné ustanovenia učinní od 1 decembra 2011 ku začatým a právoplatne neskončeným konaniam a k začatému a právoplatne neskončenému dohľadu na mieste (odseky 1 a 2).

Navrhnutým prechodným ustanovením v § 45b ods. 3 zákona č. 747/2004 Z. z. o dohľade nad finančným trhom sa vytvára časový priestor na vytvorenie oddelenej analytickej evidencie o aktívach slúžiacich výlučne na uskutočňovanie obchodných činností nepodliehajúcich dohľadu a o ostatných aktívach prispievateľov na účely výpočtu ročných príspevkov z objemu aktív znížených o aktíva slúžiace výlučne na uskutočňovanie obchodných činností nepodliehajúcich dohľadu v prípade takých prispievateľov, ktorí popri činnostiach podliehajúcich dohľadu uskutočňovať aj obchodné činnosti nepodliehajúce dohľadu, a to inštitúcií elektronických peňazí, pobočiek zahraničných inštitúcií elektronických peňazí, platobných inštitúcií a pobočiek zahraničných platobných inštitúcií.

K bodu 50

Navrhuje sa čiastková legislatívna úprava nadpisu prílohy zákona o dohľade nad finančným trhom v záujme zohľadnenie právnych dôsledkov nadobudnutia platnosti Lisabonskej zmluvy, medzi ktoré patrí vznik právnej subjektivity Európskej únie a inkorporovanie práva bývalého Európskeho spoločenstva do práva Európskej únie.

K ustanoveniam článku V

Navrhovaným článkom sa novelizuje zákon č. 297/2008 Z. z. o ochrane pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti a o ochrane pred financovaním terorizmu a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

K bodu 1

Legislatívno-technická úprava v § 5 ods. 1 spočívajúca v zjednotení pojmu banka.

K bodu 2

Navrhovaným ustanovením v § 5 ods. 1 písm. b) sa rozširuje okruh povinných osôb na účely zákona č. 297//2008 Z. z. o platobné inštitúcie a inštitúcie elektronických peňazí. (transpozícia čl. 19 ods. 1 smernice 2009/110/ES)

K bodu 3

Legislatívno-technická zmena poznámky pod čiarou k odkazu 43, nakoľko zákon č. 510/2002 Z. z. bol zrušený a nahradený zákonom č. 492/2009 Z. z. o platobných službách.

K bodu 4

Navrhovanou zmenou v § 11 ods. 2 písm. d) sa v prípade elektronických peňazí, pri ktorých povinná osoba nie je povinná vykonať základnú starostlivosť vo vzťahu ku klientovi, zvyšuje maximálna čiastka uložená na elektronickom platobnom prostriedku, ktorý sa nedá dobíjať zo 150 eur na 250 eur. (transpozícia čl. 19 ods. 2 smernice 2009/110/ES)

K bodu 5

Legislatívno-technická úprava spočívajúce v zjednotení pojmu banka v celom zákone.

K bodu 6

Navrhovanou úpravou sa dopĺňa transpozičná príloha o smernicu 2009/110/ES.

K ustanoveniam článku VI

Navrhovaným článkom sa novelizuje zákon č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

K bodu 1

Cieľom navrhovanej úpravy je zosúladenie normatívneho textu zákona s odôvodnením tak, aby úver, ktorého výška je menej ako 100 eur a viac ako 75 000 eur a úver, ktorý sa musí splatiť do troch mesiacov nebol spotrebiteľským úverom, čím sa dosiahne pôvodný zámer predkladateľa, aby takéto úvery boli inými úvermi podľa § 24 zákona.

K bodu 2

Navrhovaná úprava má za cieľ presne vymedziť osobu, ktorá je iným veriteľom tak, aby to bolo v súlade s pôvodným zámerom predkladateľa. Iným veriteľom by mali byť len osoby, ktoré poskytujú iné ako spotrebiteľské úvery, s výnimkou osôb, ktorým udelila Národná banka Slovenska povolenie na činnosť t.j. len nelicencované osoby.

K bodu 3

Navrhovaná úprava odstraňuje výkladové problémy v aplikačnej praxi. Sprostredkovateľ (finančný agent nie je zmluvnou stranou).

K bodu 4

Doplnenie ustanovenia vyrieši dočasnú neexistenciu IČO žiadateľa o zápis do registra, aby ho bolo možné na základe zákona žiadať dodatočne a zároveň sa doplnila z dôvodu potreby evidencie údajov o zahraničných osobách v registri možnosť, aby evidovaný údaj bol aj dátum narodenia, ak fyzická osoba nemá pridelené rodné číslo.

K bodu 5

Úpravou ustanovenia § 20 ods. 9 písm. f) sa bližšie špecifikujú doklady, ktorými sa preukazuje splnenie podmienok pre zápis do registra veriteľov.

K bodu 6

Navrhovanou úpravou sa zabezpečí možnosť overenia dôveryhodnosti fyzickej osoby podľa § 20 ods. 25 zákona.

K bodu 7

Úpravou sa zabezpečí právo Národnej banky Slovenska uvedené doklady žiadať predkladať aj v papierovej forme, zároveň sa odstráni pochybnosť nad tým, či vlastníkom zodpovedajúceho certifikátu na elektronický podpis v tomto prípade má byť veriteľ (iný veriteľ), alebo priamo notár.

K bodom 8

Prax pri vykonávaní zápisov do registra veriteľov ukazuje nutnosť nahradenia elektronického spôsobu informovania písomnou listinnou formou; uvedené súvisí aj s pochybnosťou o tom, že napríklad NBS sa nemá legálne ako dozvedieť, že elektronické zaslanie zlyhalo, ak s sám žiadateľ dodatočne neohlási.

K bodu 9

Úpravou sa zabezpečí zobrazovanie celkového zoznamu veriteľov, iných veriteľov a ich kombinácií v rozsahu uvedených údajov.

K bodu 10

Úpravou sa zabezpečí dodatočné zverejnenie údaja (IČO) v zozname veriteľov, ktorý zverejňuje Národná banka Slovenska na svojom webovom sídle.

K bodu 11

Cieľom novej úpravy je obsiahnutie všetkých možných situácií, ktoré prichádzajú do úvahy pri posudzovaní dôveryhodnosti veriteľa alebo jeho právneho predchodcu.

K bodu 12

Doplnením odseku 26 sa ustanovuje povinnosť pre Národnú banku evidovať v registri veriteľov stanovené údaje vrátane údaja o dôvode zániku registrácie. Odsekom 27 sa zabezpečí povinnosť veriteľa bezodkladne po pridelení IČO toto číslo oznámiť Národnej banke Slovenska za účelom doplnenia do registra veriteľov. Legislatívnou úpravou odseku 28 sa ustanovila možnosť pre Národnú banku Slovenska odoprieť zápis do registra veriteľov alebo zmenu zápisu, ak je zjavné, že niektorý z údajov v návrhu na zápis alebo v návrhu na zmenu zápisu je nepravdivý.

K bodu 13

Navrhuje sa upraviť ustanovenie § 21 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov tak, aby zákonom boli jasnejšie vymedzené povinnosti Národnej banky Slovenska pri zverejňovaní informácií z údajov o novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch, ktoré musia na spracúvanie predkladať poskytovatelia spotrebiteľských úverov.

K bodu 14

Navrhovaným ustanovením sa zosúlaďuje zákon č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov so zákonom č. 428/2002 Z. z. o ochrane osobných údajov v znení neskorších predpisov pokiaľ ide o spracúvanie osobných údajov dotknutých osôb bez ich súhlasu, vzhľadom na to, že Ministerstvo financií SR, Národná banka Slovenska a DataCentrum spracúvajú osobné údaje veriteľov, ktorí sú fyzickými osobami a zodpovedných osôb veriteľov, ktoré predkladajú údaje o novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch podľa zákona č. 129/2010 Z. z. a vyhlášky č. 289/2010 Z.z. o predkladaní údajov veriteľmi poskytujúcimi spotrebiteľské úvery, v rozsahu meno a priezvisko fyzickej osoby, telefónne číslo a e-mailová adresa.

K bodu 15

Úpravou sa zabezpečí, aby Slovenská obchodná inšpekcia ako orgán kontroly dodržiavania tohto zákona bola povinná dať Národnej banke Slovenska podnet na výmaz z registra veriteľov, ak sa pri výkone kontroly preukáže nesúlad zapísaných údajov o veriteľovi so skutočnosťou.

K bodu 16

Úprava súvisí s Korigendom k smernici 2008/48/ES, ktorá bola prebratá do zákona č. 129/2010 Z. z.

K bodu 17

Legislatívno-technická úprava, ktorou sa má zabezpečiť používanie jednotných pojmov listinná podoba a elektronická podoba v celom návrhu zákona.

K ustanoveniam článku VII

Predseda Národnej rady Slovenskej republiky sa splnomocňuje k vyhláseniu tu uvedených úplných znení zákonov v Zbierke zákonov

K ustanoveniam článku VIII

Účinnosť zákona sa navrhuje od 1. decembra 2011.

Schválené vládou Slovenskej republiky dňa 6. júla 2011.

Iveta R a d i č o v á, v. r.

predsedníčka vlády

Slovenskej republiky

Ivan M i k l o š, v. r.

podpredseda vlády a minister financií

Slovenskej republiky 

Ohodnoťte článok
Hlasovalo: 614
FacebookVybrali SMETwitterDeliciousLinkedIn
Našli ste chybu

Zobraziť všetky Nové v judikatúre

Pasívna vecná legitimácia v spore o vydanie bezdôvodného obohatenia titulom užívania cudzieho pozemku

V prípade užívania cudzieho pozemku bez právneho titulu umiestnením stavby na ňom je pasívne vecne legitimovaným skutočný vlastník stavby ...

Nútené procesné spoločenstvo v konaní, že vec patrí do dedičstva (§ 78 ods. 1 CSP)

V konaní o určenie, že vec patrí do dedičstva po poručiteľovi, možno považovať za ustálený záver, že až do vyporiadania dedičstva ...

CSP: Absencia odvolacích dôvodov; prípustnosť odstránenia vady odvolania z vlastnej iniciatívy odvolateľa

Treba rozlišovať medzi dopĺňaním odvolacích dôvodov v zmysle § 365 ods. 3 C. s. p. a dopĺňaním odvolania o chýbajúce náležitosti v ...

Dôvody pre prikázanie sporu inému súdu z dôvodu vhodnosti (§ 39 ods. 2 CSP)

Ak žalovaný, ktorý žije v obvode iného, ako miestne príslušného súdu navrhne prikázanie sporu inému súdu z dôvodu vhodnosti a samotný ...

Zaujímavé odkazy

Hľadanie poisťovateľa podľa EČVhttp://www.skp.sk/#xl_xr_page_vyhladanie%20poistvozidla

S nárokom na poistné plnenie sa obráťte na zobrazeného poisťovateľa

Online zmluvyhttp://www.onlinezmluvy.sk/

Vzory zmlúv a všetko k nim na jednom mieste.

Digitálna parlamentná knižnicahttp://www.nrsr.sk/dl/

Spoločná česko-slovenská digitálna parlamentná knižnica je elektronická forma úplných ...

Rozhodnutia všeobecných súdov Slovenskej republikyhttps://obcan.justice.sk/infosud/-/infosud/zoznam/rozhodnutie

Zverejňované rozhodnutia slovenských súdov.

Rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republikyhttps://www.ustavnysud.sk/vyhladavanie-rozhodnuti#!DmsSearchView

Vyhľadávanie rozhodnutí Ústavného súdu Slovenskej republiky

Vyhľadanie nehnuteľností konkrétnej osobyhttps://www.katasterportal.sk/kapor/vyhladavanieVlastnikFormInit.do

Vyhľadanie nehnuteľností osoby podľa priezviska a mena osoby.

Registre

Vyhľadávanie v Obchodnom vestníkuhttps://www.justice.gov.sk/PortalApp/ObchodnyVestnik/Formular/FormulareZverejnene.aspx

Vyhľadávanie v Obchodnom vestníku

Notársky centrálny register záložných právhttp://www.notar.sk/%C3%9Avod/Not%C3%A1rskecentr%C3%A1lneregistre/Z%C3%A1lo%C5%BEn%C3%A9pr%C3%A1va.aspx

Vyhľadajte si záložcu, veriteľa alebo záloh v Notárskom centrálnom registri záložných ...

Štatistický register organizáciíhttp://slovak.statistics.sk/wps/portal/ext/Databases/register_organizacii/!ut/p/b1/jY_BDoIwEEQ_qYMtFo-LkVJDGosWoRfTgzEYAQ_G7xeJV9G9TfLeTJZ5VjPfh2d7CY926MPtnf3yRNbafVFVUNUig-aRgnEOyOQINCOAL0eYfCt1kqYRITHlBvpAO1VuRQQRf_wZ4K_9taJcyAJIChVDU-7KleUcxH_5R-YnZK5hAmZeNPnQndm9c67GVbwAlOWrBg!!/dl4/d5/L2dJQSEvUUt3QS80SmtFL1o2X1ZMUDhCQjFBMDgxVjcwSUZTUTRRVU0xR1E1/

Register obsahuje registračné údaje o ekonomických subjektoch a vedie ho Štatistický úrad SR.

Obchodný registerhttp://www.orsr.sk/

Obchodný register je verejný zoznam, do ktorého sa zapisujú zákonom stanovené údaje ...

Živnostenský registerhttp://www.zrsr.sk/

Živnostenský register tvorí súbor určených údajov o podnikateľoch. Údaje do registra ...

Register stratených a odcudzených dokladovhttp://www.minv.sk/?stratene-a-odcudzene-doklady

Overte si, či sa vám niekto nepreukázal strateným alebo odcudzeným dokladom inej osoby.

Čítali sme

Ďalšími kandidátmi na ústavných sudcov sú L. Duľa a Z. Pitoňákováhttp://www.teraz.sk/slovensko/dalsimi-kandidatmi-na-ustavnych-su/413616-clanok.html

Poslanci parlamentu majú kandidátov na ústavných sudcov voliť na nasledujúcej schôdzi, ktorá ...

Členovia senátu NS SR odmietajú zasahovanie Marian K. do rozhodovaniahttp://www.teraz.sk/slovensko/clenovia-senatu-ns-sr-odmietaju-zasah/413534-clanok.html

Predsedníčka senátu NS SR Jana Zemková zdôraznila, že Mariana K. nepozná a nemá žiadnu ...

Ministerstvo zdravotníctva nepredloží stratifikáciu ako ústavný zákonhttp://www.teraz.sk/slovensko/mz-sr-nepredlozi-stratifikaciu-ako-u/413392-clanok.html

Ministerstvo zdravotníctva SR nepredloží stratifikáciu nemocníc ako ústavný zákon.

Slovensko bude v Benátskej komisii zastupovať Jana Baricováhttps://domov.sme.sk/c/22192116/za-slovensko-bude-v-benatskej-komisii-jana-baricova.html

Zhodne ju navrhli Gábor Gál aj Ivan Fiačan.

Iniciatíva Za otvorenú justíciu si pripomenula 10. výročie od vydania vyhlásenia Päť viethttps://www.webnoviny.sk/iniciativa-za-otvorenu-justiciu-si-pripomenula-10-vyrocie-od-vydania-vyhlasenia-pat-viet/

Iniciatíva Za otvorenú justíciu (ZOJ) si pripomenula desať rokov od vydania vyhlásenia známeho ...

Sudcom by pomohla jasnejšia komunikácia o podstate ich prácehttps://domov.sme.sk/c/22191306/sudnictvo-justicia-iniciativa-za-otvorenu-justiciu.html

Iniciatíva Za otvorenú justíciu poukazuje na lacnú kritiku súdnictva zo strany politikov.

Nové časopisy

Justičná revue 6-7/2019

Justičná revue 6-7/2019

Časopis pre právnu prax.

Verejné obstarávanie – právo a prax 3/2019

Verejné obstarávanie – právo a prax 3/2019

Dvojmesačník plný odborných informácií monitoruje aktuálne dianie v oblasti verejného ...

Justičná revue 5/2019

Justičná revue 5/2019

Časopis pre právnu prax.

STUDIA IURIDICA Cassoviensia 1/2019

STUDIA IURIDICA Cassoviensia 1/2019

Elektronický vedecký časopis vydávaný Právnickou fakultou Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v ...

Bulletin slovenskej advokácie 6/2019

Bulletin slovenskej advokácie 6/2019

Recenzovaný časopis pre právnu vedu a prax vydávaný Slovenskou advokátskou komorou.

Zo súdnej praxe 3/2019

Zo súdnej praxe 3/2019

Vždy aktuálne informácie z jurisdikcie vrcholových súdov SR.

PoUtStŠtPiSoNe
: