Štvrtok, 28. marec 2024 | meniny má Soňa , zajtra Miroslav
Deň učiteľov
Predplatné
Štvrtok, 28. marec 2024 | meniny má Soňa , zajtra Miroslav
Deň učiteľov
TlačPoštaZväčšiZmenši

395/2011 Z. z.

najpravo.sk • 6.12. 2011, 20:37

Dôvodová správa

A. Všeobecná časť

Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 42/1994 Z. z. o civilnej ochrane obyvateľstva v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony sa predkladá na základe úlohy v bode B.1. uznesenia vlády Slovenskej republiky č. 330 z 21. mája 2008 k správe o vykonaní auditu všeobecne záväzných právnych predpisov a organizačných aktov riadenia v pôsobnosti Ministerstva vnútra SR, v ktorom sa ukladá ministrovi vnútra na základe výsledkov auditu zabezpečiť zrušenie, zmenu alebo doplnenie všeobecne záväzných právnych predpisov. Navrhovanou zákonnou úpravou sa taktiež reaguje na úlohu v bode B.1. uznesenia vlády Slovenskej republiky č. 847 z 8. decembra 2010 k návrhu systému odškodňovania pri mimoriadnych situáciách, v ktorom sa ukladá ministrovi vnútra v spolupráci s podpredsedom vlády a ministrom financií a ministrom životného prostredia vypracovať novelu zákona NR SR č. 42/1994 Z. z. o civilnej ochrane obyvateľstva v znení neskorších predpisov. Novelizácia spomenutého zákona vyplýva aj z plánu legislatívnych úloh vlády na rok 2011.

V článku I návrhu zákona sa spresňujú a dopĺňajú niektoré kompetencie ministerstva vnútra, obvodných úradov, samosprávnych krajov, obcí a miest na úseku civilnej ochrany. Pôsobnosť ministerstva vnútra sa rozširuje o vykonávanie odbornej prípravy na získanie odbornej spôsobilosti na úseku civilnej ochrany, vymedzenie ohrozeného územia pri úniku nebezpečnej látky, radiačné a chemické monitorovanie, ako aj poskytovanie a prijímanie humanitárnej pomoci. V súvislosti s uvedenou problematikou sa rozširuje pôsobnosť vyššieho územného celku (samosprávneho kraja) týkajúca sa zriaďovania krízového fondu územnej samosprávy, z ktorého možno poskytnúť finančné prostriedky predovšetkým na odstraňovanie následkov mimoriadnej udalosti na nehnuteľnom majetku samosprávneho kraja, ako aj obcí a miest v jeho územnom obvode.

Navrhuje sa tiež spresniť úlohy, ktoré plnia na úseku civilnej ochrany právnické osoby a fyzické osoby - podnikatelia vo vzťahu k obvodným úradom a obciam, ako aj pri ochrane svojich zamestnancov a iných osôb, ktoré môžu ohroziť svojou činnosťou.

Návrh zákona upravuje novú problematiku postupu a podmienok poskytovania jednorazovej finančnej výpomoci štátu fyzickým osobám, ktorých obydlie bolo postihnuté mimoriadnou udalosťou. Ide o doplnkovú formu pomoci štátu z prostriedkov štátneho rozpočtu na čiastočné zmiernenie následkov mimoriadnej udalosti. Zastaraná zákonná úprava ešte z polovice minulého storočia sa zrušuje v plnom rozsahu.

Poznatky z uplatňovania zákona o civilnej ochrane obyvateľstva opodstatňujú vymedziť niektoré činnosti na tomto úseku správy, ktoré budú môcť vykonávať len osoby s odbornou spôsobilosťou. Z kontrolných zistení orgánov kontroly totiž vyplýva, že dokumentácia civilnej ochrany, najmä plány ochrany zamestnancov a osôb prevzatých do starostlivosti, ktoré vypracúvajú právnické osoby a fyzické osoby - podnikatelia, mnohokrát nezodpovedajú spomenutému zákonu a jeho vykonávacím predpisom.

Aplikačná prax poukazuje na nadbytočnosť nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 166/1994 Z. z. o kategorizácii územia Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, ktoré rozdeľuje územie štátu na kategórie a uprednostňuje niektoré regióny z hľadiska plánovania opatrení civilnej ochrany. Podľa zákona o civilnej ochrane obyvateľstva však ministerstvo vnútra vypracúva analýzu územia štátu z hľadiska možných mimoriadnych udalostí a obvodné úrady vypracúvajú uvedenú dokumentáciu pre svoj územný obvod, ktorá obsahuje zoznam právnych subjektov – ohrozovateľov života, zdravia a majetku, možné spôsoby ohrozenia a opatrenia na ochranu obyvateľov. Preto nie je dôvod na ďalšiu kategorizáciu územia štátu na rovnaký účel vykonávacím predpisom.

Problematika administratívnoprávnej zodpovednosti na úseku civilnej ochrany sa predovšetkým aktualizuje prehľadnejším vymedzením skutkových podstát iných správnych deliktov ako priestupkov a rozširuje sa okruh zodpovedných subjektov za niektoré správne delikty o obce.

V článku II sa novelizuje živnostenský zákon v nadväznosti na úpravu odbornej spôsobilosti v zákone o civilnej ochrane obyvateľstva. Medzi viazané živnosti sa zaraďujú niektoré činnosti na úseku civilnej ochrany, ktoré budú vyžadovať odbornú spôsobilosť.

V článku III sa vypúšťa ustanovenie o ocenení predsedu samosprávneho kraja za osobnú pomoc pri mimoriadnej udalosti, pretože problematiku upravuje zákon o civilnej ochrane obyvateľstva.

Navrhovaná zákonná úprava bude mať vplyv na rozpočet verejnej správy v súvislosti s poskytovaním jednorazovej finančnej výpomoci zo štátneho rozpočtu fyzickým osobám, ktorých obydlie bolo postihnuté mimoriadnou udalosťou. Podrobnosti sú uvedené v doložke vybraných vplyvov.

Návrh zákona je v súlade s ústavou, ústavnými zákonmi, zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi, ako aj s medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná. Ide o Ženevské dohovory z 12. augusta 1949 na ochranu obetí vojny (vyhláška MZV č. 65/1954 Zb. v znení oznámenia MZV SR č. 44/2001 Z. z.) a ich dodatkové protokoly z 8. júna 1977 (oznámenie FMZV č. 168/1991 Zb.).

B. Osobitná časť

K Čl. I

K bodu 1

Plnenie úloh a opatrení na ochranu života, zdravia a majetku občanov v prípade vzniku mimoriadnej udalosti nie je žiaduce viazať na kategorizáciu územia štátu, keďže najmä podľa ústavy má každý občan rovnaké právo na svoju ochranu. Ministerstvo vnútra a obvodné úrady vypracúvajú analýzu územia z hľadiska možných mimoriadnych udalostí ako súbor dokumentov, ktorý postačuje na posúdenie nebezpečenstva vzniku mimoriadnej udalosti na území okresu, kraja i štátu. Preto sa inštitút kategorizácie územia vypúšťa z návrhu zákona ako vývojom prekonaný.

K bodu 2

Ide o nové vymedzenie pojmových znakov plánu ochrany obyvateľstva ako relevantného druhu plánovacej dokumentácie civilnej ochrany vypracúvanej a vedenej na jednotlivých stupňoch riadenia. Platný zákon totiž zužuje okruh tejto dokumentácie hlavne na protiradiačné, protichemické a protibiologické opatrenia. Preto je potrebná výstižnejšia definícia, ktorá zohľadní, že súčasťou plánu ochrany obyvateľstva majú byť aj úlohy a opatrenia zamerané na jeho ochranu aj pri iných druhoch mimoriadnych udalostí, ako aj ďalšia dokumentácia civilnej ochrany, napríklad plán evakuácie a plán ukrytia.

K bodu 3

Reaguje sa na nejednotný postup obvodných úradov a obcí pri odvolaní mimoriadnej situácie. Platný zákon túto problematiku nerieši jednoznačne. Z tohto dôvodu je potrebné ustanoviť povinnosť odvolať mimoriadnu situáciu tomu orgánu verejnej správy, ktorý ju vyhlásil a zároveň určiť podmienky na odvolanie mimoriadnej situácie, ktorými sú ukončenie činností a opatrení civilnej ochrany.

K bodu 4

Navrhuje sa zrušiť odsek 3, pretože v súlade s čl. 102 ods. 3 ústavy spôsob výkonu verejnej moci počas vojnového stavu (predtým brannej pohotovosti štátu) a iných krízových situácií ustanovuje ústavný zákon č. 227/2002 Z. z. o bezpečnosti štátu v čase vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu a núdzového stavu v znení neskorších predpisov, a to vrátane úloh a opatrení civilnej ochrany obyvateľstva.

Nadväzne na vypustenie pojmu kategorizácia územia (bod 1) je potrebné zrušiť zákonné splnomocnenie na vydanie príslušného vykonávacieho predpisu.

K bodu 5

Ustanovenie sa upravuje so zreteľom na zákon č. 321/2002 Z. z. o ozbrojených silách Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, ktorý ustanovuje, že ozbrojené sily Slovenskej republiky možno použiť aj na riešenie mimoriadnej udalosti.

K bodu 6

Do pôsobnosti ministerstva vnútra sa navrhuje doplniť úlohy vyplývajúce z úpravy problematiky odbornej spôsobilosti v civilnej ochrane v bode 23.

K bodu 7

Opatrenia civilnej ochrany sa plánujú a realizujú v súlade so závermi analýzy územia na ohrozenom území pre mimoriadne udalosti. Každý druh mimoriadnej udalosti má svoje špecifiká vyplývajúce z možných nepriaznivých účinkov na život, zdravie a majetok, ktoré spočívajú najmä v rôznych časových faktoroch ohrozenia, rozsahu a závažnosti ohrozenia. Doplniť pôsobnosť ministerstva vnútra o vymedzenie časti ohrozeného územia je žiaduce z dôvodu, že niektoré opatrenia je potrebné plánovať a prípadne prednostne vykonávať na tom ohrozenom území, kde sa predpokladajú skoršie, prípadne závažnejšie následky a účinky mimoriadnej udalosti. Ide najmä o haváriu jadrového zariadenia a haváriu, pri ktorej môže dôjsť k úniku chemickej nebezpečnej látky zo stacionárneho zdroja alebo pri preprave.

K bodu 8

Ministerstvo vnútra na účel podpory riadenia a vykonávania záchranných prác zriaďuje kontrolné chemické laboratóriá a prevádzkuje systém kontinuálneho radiačného monitorovania. Taktiež hospodári s materiálom určeným na humanitárnu pomoc. Vzhľadom na tieto skutočnosti sa spresňuje pôsobnosť ministerstva vnútra.

K bodu 9

Z pôsobnosti obvodného úradu v sídle kraja sa vypúšťa zabezpečovanie úloh za vojnového stavu (predtým brannej pohotovosti štátu), pretože spôsob výkonu verejnej moci počas všetkých krízových situácií ustanovuje ústavný zákon o bezpečnosti štátu v čase vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu a núdzového stavu.

K bodom 10 a 11

Vzhľadom na postavenie obvodného úradu ako rozpočtovej organizácie štátu sa obvodnému úradu ustanovujú úlohy týkajúce sa financovania civilnej ochrany zo zdrojov štátneho rozpočtu.

Ustanovuje sa jednoročná prekluzívna lehota na uplatnenie jednorazovej peňažnej náhrady za obmedzenie vlastníckeho práva umiestnením technických prostriedkov informačného systému civilnej ochrany na nehnuteľnosti právnickej osoby alebo fyzickej osoby.

K bodu 12

Pôsobnosť samosprávneho kraja sa rozširuje o možnosť zriadiť spoločne s obcou (mestom) nachádzajúcich sa na jeho území krízový fond územnej samosprávy ako mimorozpočtový peňažný fond bez právnej subjektivity. V uvedenom fonde sa budú finančné prostriedky kumulovať a podľa rozhodnutia správcu fondu poskytovať na likvidáciu následkov živelnej pohromy či inej mimoriadnej udalosti na nehnuteľnom majetku samosprávneho kraja alebo príslušnej obce (mesta). Zdroje fondu možno použiť aj na realizáciu preventívnych opatrení voči mimoriadnej udalosti v územnom obvode samosprávneho kraja, prípadne tiež na iný účel.

Správu fondu má vykonávať rada fondu, pričom podrobnosti týkajúce sa uvedeného fondu zákon zveruje do predmetu úpravy jeho štatútu.

K bodom 13 až 15

Jednoznačne sa vymedzuje pôsobnosť obce pri riadení záchranných prác počas mimoriadnej situácie, a to oprávnenie uložiť povinnosti príslušným subjektom poskytnúť vecné plnenie a osobné úkony.

Odstraňuje sa z dôvodu nadbytočnosti pojem prostriedky individuálnej ochrany, ktorý navyše nepatrí medzi problematiku pôsobnosti obce.

Obec zabezpečuje informačný systém civilnej ochrany ako celok, teda nielen hlásnu službu. Z hľadiska funkčnosti spomenutého systému je potrebné, najmä v prípade vzniku mimoriadnej udalosti a po vyhlásení mimoriadnej situácie na území obce, aby fungoval nepretržite. Zabezpečenie tejto úlohy obec oznámi obvodnému úradu.

K bodom 16 a 17

Komplexne v jednom odseku a navyše presnejšie a prehľadnejšie sa upravujú povinnosti právnických osôb a fyzických osôb - podnikateľov, ktorí svojou činnosťou môžu ohroziť život, zdravie alebo majetok (ohrozovatelia).

K bodu 18

Upravujú sa povinnosti ďalších právnických osôb a fyzických osôb – podnikateľov, ktorí nie sú ohrozovateľmi. Keďže sídla či prevádzky uvedených subjektov sa môžu nachádzať na území ohrozenom mimoriadnou udalosťou, je nevyhnutné, aby zabezpečovali aj úlohy a opatrenia civilnej ochrany určené na ochranu vlastných zamestnancov, ako aj ďalších osôb, ktoré sa oprávnene nachádzajú v ich priestoroch.

K bodu 19

Ustanovenie je potrebné vypustiť vzhľadom na riešenie v bode 16.

K bodu 20

Zámerom je zabezpečiť technickú kompatibilitu v rámci hlásnej služby civilnej ochrany v súlade s technickými podmienkami predovšetkým pri posudzovaní dodržiavania pokrytia ohrozeného územia varovnými signálmi. Dotknuté právne subjekty budú povinné predložiť ministerstvu vnútra nielen projekt výstavby nového systému varovania a vyrozumenia, ale tiež projekt jeho rekonštrukcie.

K bodu 21

Predmetné ustanovenie je potrebné vypustiť zo zákona vzhľadom na nové vymedzenie úloh právnych subjektov - neohrozovateľov v bode 18.

K bodu 22

Navrhovanú zmenu vnútorného odkazu je potrebné vykonať so zreteľom na bod 16.

K bodu 23

Navrhuje sa právna úprava odbornej spôsobilosti v civilnej ochrane. Poznatky z vykonávania zákona o civilnej ochrane obyvateľstva totiž opodstatňujú zaviesť do jeho obsahu tento nový právny inštitút z dôvodu, že niektoré činnosti na tomto úseku správy vzhľadom na svoj význam z hľadiska ochrany života, zdravia a majetku vyžadujú špecifické vedomosti, zručnosti a schopnosti. Týka sa to vypracúvania dokumentácie civilnej ochrany a vzdelávacej (lektorskej) činnosti. Preto je žiaduce ustanoviť podmienky získania odbornej spôsobilosti v oblasti civilnej ochrany.

Úprava podrobností o predmetnej problematike vo vykonávacom predpise sa zveruje ministerstvu vnútra.

K bodom 24 až 26

Zvýrazňuje sa skutočnosť, že vecné plnenie možno uložiť až po vyhlásení mimoriadnej situácie formou písomného príkazu. Zároveň sa zohľadňuje skutočnosť, že uložiť vecné plnenie môže nielen príslušný orgán štátnej správy, ktorým je obvodný úrad [§ 14 ods. 1 písm. h) platného zákona], ale aj obec (bod 13), a to podľa rozsahu mimoriadnej udalosti.

K bodu 27

Rozširuje sa okruh osôb oslobodených od osobných úkonov v civilnej ochrane vzhľadom na ich postavenie a význam služobných povinností, ktoré sú povinní plniť podľa osobitných právnych predpisov.

K bodu 28

V dôsledku ničivých účinkov živelných pohrôm v posledných rokoch, najmä povodní a súvisiacich zosuvov pôdy, sa dostávajú mnohí obyvatelia Slovenskej republiky do ťažkej životnej situácie, ktorú nie sú schopní samostatne zvládnuť, a preto sú odkázaní na pomoc štátu a solidaritu. Z uvedeného dôvodu sa navrhuje možnosť poskytnúť neúčelovú finančnú výpomoc z prostriedkov štátneho rozpočtu fyzickým osobám, ktorých byt alebo iné obydlie vrátane jeho vnútorného zariadenia (napr. nábytok, elektrospotrebiče) bolo postihnuté akoukoľvek mimoriadnou udalosťou.

Finančnú výpomoc na zmiernenie následkov mimoriadnej udalosti sa navrhuje poskytnúť jednorazovo po posúdení rozsahu poškodenia obydlia a sociálneho statusu fyzickej osoby - žiadateľa o poskytnutie tejto formy finančnej pomoci.

Oprávnenie užívať obydlie možno preukázať rôznymi dokladmi, napríklad ak pôjde o obytnú unimobunku aj potvrdením príslušnej obce.

K bodu 29

Komplexne a prehľadne sa upravuje problematika zodpovednosti za iné správne delikty ako priestupky na úseku civilnej ochrany. Vymedzujú sa jednotlivé skutkové podstaty týchto deliktov, sankcie vo forme pokút za ich spáchanie, kritériá na ukladanie pokút a prekluzívne lehoty, v ktorých sa pokuty ukladajú. Vylučuje sa správna úvaha príslušného orgánu o tom, či uloží sankciu, ak nastanú podmienky na jej uloženie.

K bodu 30

Vymedzuje sa nová skutková podstata priestupku vzhľadom na úpravu odbornej spôsobilosti na úseku civilnej ochrany obyvateľstva.

K bodom 31 a 34

Aktualizuje sa odkaz na transpozičnú prílohu a názov tejto prílohy.

K bodu 32

V intertemporálnych ustanoveniach sa ustanovuje zákonná lehota, v ktorej sú príslušní zamestnanci povinní získať odbornú spôsobilosť na úseku civilnej ochrany okrem tých, ktorí spĺňajú podmienku ustanovenej dĺžky praxe.

K bodu 33

Zrušujú sa právne predpisy, ktoré stratia opodstatnenie nadobudnutím účinnosti tejto novely.

K Čl. II

K bodu 1

Odstraňuje sa chyba vo vnútornom odkaze, ktorá je však citlivá, keďže ide o sankčné ustanovenie.

K bodu 2

Navrhovaná úprava bezprostredne súvisí s článkom I bodom 23, v ktorom sa upravuje problematika odbornej spôsobilosti na úseku civilnej ochrany. Preto je potrebné v živnostenskom zákone doplniť príslušnú prílohu o viazané živnosti na úseku civilnej ochrany. Osoba, ktorá hodlá tieto činnosti vykonávať podnikateľským spôsobom, bude musieť splniť nielen všeobecné podmienky na prevádzkovanie živnosti (vek, spôsobilosť na právne úkony, bezúhonnosť), ale aj osobitnú podmienku, a to odbornú spôsobilosť.

K Čl. III

Ustanovenie sa vypúšťa z dôvodu jeho nadbytočnosti a určitej obsahovej kolízie s § 30 zákona o civilnej ochrane obyvateľstva, v ktorom je upravená problematika oceňovania pri záchrane života, zdravia a majetku pri mimoriadnej situácii, a do ktorého táto úprava systematicky patrí.

K Čl. IV

Vzhľadom na skutočnosť, že zákon o civilnej ochrane obyvateľstva bol viackrát novelizovaný a s ohľadom na rozsah tejto novely, predseda parlamentu sa splnomocňuje na jeho republikáciu.

K Čl. V

Účinnosť zákona sa navrhuje najmä so zreteľom na zabezpečenie primeranej legisvakančnej doby.

V Bratislave 10. augusta 2011

Iveta Radičová

predsedníčka vlády

Slovenskej republiky

Daniel Lipšic

minister vnútra

Slovenskej republiky 

Ohodnoťte článok
Hlasovalo: 1157
PoUtStŠtPiSoNe
: