Piatok, 29. marec 2024 | meniny má Miroslav , zajtra Vieroslava
Predplatné
Piatok, 29. marec 2024 | meniny má Miroslav , zajtra Vieroslava
TlačPoštaZväčšiZmenši

390/2011 Z. z.

najpravo.sk • 6.12. 2011, 20:28

Dôvodová správa

A. Všeobecná časť

Východiskovým podnetom pre vypracovanie novely zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 317/2009 Z. z. o pedagogických zamestnancoch a odborných zamestnancoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „novela zákona") je Programové vyhlásenie vlády Slovenskej republiky na roky 2010 až 2014 v časti Základné a stredné školstvo (ďalej len „programové vyhlásenie") a Národný program výchovy a vzdelávania v Slovenskej republike na najbližších 15 – 20 rokov (prijatý vládou Slovenskej republiky 19. decembra 2001 uznesením č. 1193). Veľmi významnými podnetmi sa stali pripomienky a podnety k zákonu po jeho jeden a polročnej aplikácii v praxi predložené odbornou verejnosťou (asociácie, združenia, spoločnosti, školy a školské zariadenia, individuálne podnety pedagogických a odborných zamestnancov a pod.), Konferenciou biskupov Slovenska, samosprávnymi krajmi, Odborovým zväzom pracovníkov školstva a vedy na Slovensku, Slovenskou komorou učiteľov, Združením miest a obcí Slovenska ako aj Slovenskou rektorskou konferenciou.

Za zásadné dôvody predloženia návrhu novely zákona považuje Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo školstva") dôvody, ktoré sú uvedené v programovom vyhlásení, podnety a pripomienky k zákonu. V tejto súvislosti ide hlavne o naplnenie cieľov vo vytvorení potrebných podmienok na lepšie mzdové ohodnotenie pedagogických zamestnancov, vyrovnávanie kvality pedagogických zamestnancov bez ohľadu na vyučovací predmet a región, podpora ďalšieho vzdelávania učiteľov s dôrazom na prípravu nových a zlepšovanie existujúcich školských vzdelávacích programov a vylepšenie systému kariérneho rastu učiteľov tak, aby bol zbavený formalizmu. Nemenej dôležitými boli dôvody vyplývajúce z podnetov a pripomienok odbornej verejnosti dotýkajúcich sa kreditového systému, kariérového systému a kontinuálneho vzdelávania. Aj keď programové vyhlásenie nehovorí o riešení problematiky odborných zamestnancov, svojou podstatou patria do všetkých pilierov zákona (kreditový systém, kariérový systém, systém kontinuálneho vzdelávania ako aj systém odmeňovania), preto sú v návrhu zákona riešení.

Návrh novely zákona svojím obsahom rieši v prvom rade ciele programového vyhlásenia vytvorením podmienok na

- lepšie mzdové ohodnotenie – zvýšením platových taríf platových tried 6 až 12 priemerne o 2% a úpravou stupnice platových taríf pedagogických a odborných zamestnancov v platových triedach tak, aby rozdiely medzi 10. a 11. platovou triedou a 11. a 12. platovou triedou boli 12%; zavedením príplatku pre učiteľa vykonávajúceho priamu vyučovaciu činnosť v bežných triedach základných škôl s individuálne začlenenými žiakmi zo sociálne znevýhodneného prostredia alebo začlenenými žiakmi so zdravotným znevýhodnením; zavedením príplatku pre začínajúceho pedagogického a odborného zamestnanca vo výške 6% z platovej tarify platovej triedy, do ktorej je zaradený a ktorý sa bude poskytovať po dobu zaradenia zamestnanca do kariérového stupňa začínajúci pedagogický zamestnanec alebo začínajúci odborný zamestnanec,

- vyrovnávanie kvality pedagogických zamestnancov – zavedením pravidiel v získavaní kvalifikácie len štúdiom v školách, ktoré poskytujú stupeň vzdelania v súlade so zákonom č. 245/2008 Z. z. a so zákonom č. 131/2002 Z. z.; uznaním 60 kreditov riaditeľom školy a riaditeľom školského zariadenia za rozširujúce štúdium, rigoróznu skúšku a vykonanie štátnej jazykovej skúšky z cudzieho jazyka pedagogickým a odborným zamestnancom (od 1. januára 2012) po získaní minimálne piatich rokov pedagogickej alebo odbornej praxe na účely vykonania atestačnej skúšky alebo kreditového príplatku,

- podporu ďalšieho vzdelávania učiteľov – umožnením verejnej kontroly programov kontinuálneho vzdelávania, absolventských prác, zoznamov absolventov a počty pridelených kreditov za jednotlivé programy kontinuálneho vzdelávania cez internetovú stránku poskytovateľov; rozšírením povinnosti poskytovateľa kontinuálneho vzdelávania zosúladiť obsah programu s cieľovou skupinou, získaním profesijných kompetencií na výkon pedagogickej alebo odbornej činnosti v kategórii alebo podkategórii, v ktorej je zamestnanec zaradený,

- vylepšenie systému kariérneho rastu učiteľov – vymedzením kompetencií riaditeľovi priznávať kredity za tvorivé aktivity súvisiace s výkonom pedagogickej alebo odbornej činnosti; umožnením vykonávať atestačné skúšky len tým vysokým školám, ktoré majú akreditované študijné programy druhého stupňa vysokoškolského štúdia; zvýšením kompetencií a povinností riaditeľovi školy a školského zariadenia v uznávaní získaných kreditov na účely vyplácania kreditového príplatku pedagogickým a odborným zamestnancom za programy kontinuálneho vzdelávania absolvované pre príslušnú kategóriu a podkategóriu, v ktorej je pedagogický zamestnanec a odborný zamestnanec zaradený a to v závislosti od potrieb a zamerania školy alebo školského zariadenia.

Kvalitný výkon pedagogických zamestnancov a odborných zamestnancov je ovplyvňovaný inovovaním a sústavným zvyšovaním si profesijných kompetencií v procese kontinuálneho vzdelávania, čo je významným predpokladom pre skvalitnenie vedomostného potenciálu Slovenskej republiky ako podmienky pre trvalú konkurencieschopnosť krajiny.

Zásadné zmeny sa navrhujú v oblasti kontinuálneho vzdelávania

- vyčlenenie kvalifikačného vzdelávania z druhov kontinuálneho vzdelávania, pretože kontinuálnym vzdelávaním nie je možné získavať kvalifikáciu na úrovni kvalifikačných predpokladov na výkon pedagogickej alebo odbornej činnosti;

- odobratie kompetencie po 31. decembri 2016 poskytovať vzdelávanie na doplnenie pedagogickej alebo špeciálnopedagogickej spôsobilosti a na ďalší študijný odbor alebo aprobačný predmet organizáciám zriadených ministerstvom školstva na kontinuálne vzdelávanie;

- obmedzenie vzdelávania začínajúceho pedagogického a odborného zamestnanca v iných druhoch kontinuálneho vzdelávania ako adaptačnom vzdelávaní počas adaptačného obdobia s cieľom efektívne koordinovať tento proces (časovo a finančne);

- umožnenie do 31. decembra 2016 vykonávať činnosť uvádzajúceho zamestnanca samostatným zamestnancom s podmienkou aby mal minimálne päť rokov pedagogickej a odbornej praxe;

- vypustenie špecializačného inovačného vzdelávania ako druhu kontinuálneho vzdelávania, pretože kompetencie zamestnanca špecialistu sa dajú udržať pružnejšie a časovo s menej náročným absolvovaním aktualizačného vzdelávania;

- zadefinovanie nových požiadaviek na odborného garanta programov kontinuálneho vzdelávania vo vzťahu k zabezpečovania tvorby, kvality a kontroly realizácie programu kontinuálneho vzdelávania;

- rozšírenie povinností poskytovateľa o zverejňovanie profesijných kompetencií ktoré absolvent nadobudne v súlade s jeho kategóriou, podkategóriou alebo vyučovacím predmetom;

- rozšírenie možností vzdelávania vedúcich pedagogických a odborných zamestnancov prostredníctvom aktualizačného vzdelávania;

- upravenie podmienky pre zaradenie pedagogických a odborných zamestnancov s vysokoškolským vzdelaním tretieho stupňa a šiestimi rokmi praxe do štvrtého kariérového stupňa o povinnosť absolvovať prvú atestáciu;

- upravenie podmienok na vykonanie skúšky pred skúšobnou komisiou v rámci overenia profesijných kompetencií pedagogických a odborných zamestnancov o povinnosť absolvovať najmenej tri roky praxe, zároveň sa úspešné overenie profesijných kompetencií bude považovať za absolvovanie príslušného programu kontinuálneho vzdelávania.

Ďalším dôvodom na vypracovanie novely bolo odstránenie nerovnosti – zrovnoprávnenie pedagogických a odborných zamestnancov pri výkone pedagogickej činnosti a odbornej činnosti z pohľadu uplatňovania všeobecne záväzných právnych predpisov pred a po účinnosti zákona.

Dôvodmi na novelizáciu sú aj iné oblasti, zmenou ktorých sa skvalitní pedagogická činnosť alebo odborná činnosť v školách a školských zariadeniach ako napríklad

- zavedenie kariérovej pozície vedúceho vzdelávacej oblasti;

- posilnenie kompetencie zriaďovateľa základných umeleckých škôl, jazykových škôl, materských škôl a školských zariadení pri schvaľovaní ročného plánu kontinuálneho vzdelávania s priamou väzbou na financovanie školy a školského zariadenia;

- vymedzenie právneho rámca pre poskytovanie kontinuálneho vzdelávania pedagogickým a odborným zamestnancom vysokými školami v rámci ich hlavnej činnosti (zákon č. 131/2002 Z. z.);

- zrušenie povinnosti vyučovať aprobačné predmety alebo predmety študijného odboru pre všetkých učiteľov škôl so vzdelávacím programom pre žiakov s mentálnym postihnutím.

Navrhované zmeny registra pedagogických, odborných a ďalších zamestnancov škôl a školských zariadení reagujú na potrebu spresnenia a modifikácie platnej právnej úpravy v kontexte budovania nového systému registra zamestnancov v regionálnom školstve. Majú potenciál výrazne prispieť k zavedeniu prehľadných a korektných podkladov najmä pre oblasť financovania regionálneho školstva a následnú kontrolu efektívneho a legitímneho vynakladania finančných prostriedkov.

Navrhovaná novela zákona vychádza z tradície výchovy a vzdelávania občanov Slovenskej republiky a svojim obsahom sa zhoduje s tendenciami a prioritami pedagogickej činnosti pedagogických zamestnancov a odbornej činnosti odborných zamestnancov v rozvinutých štátoch Európskej únie a je v súlade s Ústavou, ústavnými zákonmi, medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná a zákonmi a súčasne je v súlade s právom Európskej únie.

Návrh zákona má dopad na rozpočet verejnej správy, má pozitívne sociálne vplyvy a pozitívne vplyvy na informatizáciu spoločnosti, nemá vplyv na podnikateľské prostredie, zamestnanosť a životné prostredie.

Osobitná časť

K Čl. I:

K bodu 1:

V zmysle Zmluvy medzi Slovenskou republikou a Svätou stolicou o katolíckej výchove a vzdelávaní sa problematikou kontinuálneho vzdelávania pedagogických a odborných zamestnancov zaoberá aj Katolícke pedagogické a katechetické centrum zriadené Konferenciou biskupov Slovenska. Z uvedeného dôvodu, zamestnanci tohto centra, ktorí majú ustanovenú vyučovaciu povinnosť sa budú považovať za pedagogických zamestnancov – učiteľov kontinuálneho vzdelávania.

K bodu 2:

Školy v zriaďovateľskej pôsobnosti Ministerstva vnútra SR sú odborne riadené a finančne napojené na rozpočet tohto ministerstva a preto sú vyradené z registra pedagogických a odborných zamestnancov.

K bodu 3:

Ide o úpravu kvalifikačnej požiadavky u všetkých učiteľov vyučujúcich v školách so vzdelávacím programom pre žiakov s mentálnym postihnutím.

K bodu 4:

Navrhovaná zmena vyplýva z jeden a polročnej aplikačnej praxe a to z dôvodu, že nebolo jasné, že vzdelávanie podľa pôvodného ustanovenia odseku 1 písm. a) a b) sa nepovažuje za kontinuálne vzdelávanie, ale len za vzdelávanie na doplnenie kvalifikačných predpokladov. Teda absolvovanie takéhoto vzdelávania je podmienka na možnosť zotrvania pedagogického zamestnanca v pracovnom pomere. Z uvedeného dôvodu sa pôvodné ustanovenie paragrafu 8 rozdelilo na dva paragrafy a to § 8 a 8a.

Z terajšieho ustanovenia je jasné, komu a kto poskytuje vzdelávanie na doplnenie pedagogickej spôsobilosti alebo špeciálnopedagogickej spôsobilosti. Tým, že ustanovenie určuje doklad o ukončení takéhoto vzdelávania, ktorým je vysvedčenie, sa zdôrazňuje, že toto vzdelávanie nepatrí do systému kontinuálneho vzdelávania.

K bodu 5:

Navrhované ustanovenie § 8a detailnejšie rozpracúva bývalé ustanovenie § 8 ods. 1 písm. c) a nadväzuje na predchádzajúci druh štúdia definovaného vyhláškou MŠ SR č. 42/1996 Z. z. o ďalšom vzdelávaní pedagogických pracovníkov. Na takéto vzdelávanie bude môcť byť prijatý len ten uchádzač, ktorý spĺňa kvalifikačný predpoklad vyžadujúci sa od pedagogického zamestnanca. Ako už zo samotného názvu vyplýva, ide o rozšírenie existujúcich kvalifikačných predpokladov. Dokladom o ukončení rozširujúceho štúdia je taktiež vysvedčenie, z čoho vyplýva, že sa vymyká zo systému kontinuálneho vzdelávania t.j., že nepodlieha akreditácii podľa tohto zákona. Týmto druhom štúdia si môže rozširovať kvalifikačný predpoklad len pedagogický zamestnanec. Špecifikum však je, absolvent za absolvovanie tohto vzdelávania získava 60 kreditov.

K bodu 6:

Navrhovaná zmena v ustanovení § 27 ods. 6 odstraňuje doterajšiu deformitu kariérového systému, ktorý umožnil zamestnancovi preskočiť 3. kariérový stupeň a to vtedy, keď získal tretí stupeň vysokoškolského vzdelania a mal šesť rokov praxe. Takýto zamestnanec získal druhú atestáciu napriek tomu, že nemusel preukázať získanie profesijných kompetencií na výkon činností, ktoré vykonáva zamestnanec s prvou atestáciou napr. uvádzanie začínajúceho učiteľa. Navrhovaná úprava toto znemožňuje. Z uvedeného dôvodu musí najskôr splniť podmienky na zaradenie do 3. kariérového stupňa vykonaním prvej atestácie a následne môže byť zaradený do 4. kariérového stupňa.

K bodu 7:

Úprava ustanovenia § 33 ods. 2 písm. e) a ods. 8 bola navrhnutá v nadväznosti na školský zákon, ktorý umožňuje učebné plány usporadúvať nielen podľa predmetov, ale aj podľa vzdelávacích oblastí. Takže pedagogickým zamestnancom špecialistom bude môcť byť aj vedúci vzdelávacej oblasti.

K bodu 8:

Zmenou, ktorá spočíva vo vypustení písmena f) z ustanovenia § 35 ods. 4 sa kvalifikačné vzdelávanie vypúšťa zo systému kontinuálneho vzdelávania, nakoľko jeho poslaním bolo získanie profesijných kompetencií na splnenie kvalifikačného predpokladu na vyučovací predmet alebo predmety študijného odboru a nie na udržiavanie alebo rozvíjanie profesijných kompetencií, čo je poslaním kontinuálneho vzdelávania.

K bodu 9:

Keďže ustanovenie § 35 ods. 6 hovorí o overovaní profesijných kompetencií, ktoré má zamestnanec nadobudnúť sebavzdelávaním a praxou, teda sa nemusí zúčastňovať na kontinuálnom vzdelávaní, navrhuje sa, aby o takéto preskúšanie mohol požiadať len ten zamestnanec, ktorý má najmenej 3 roky praxe. Zavedenie podmienky trojročnej praxe vychádza zo samotnej definície overenia profesijných kompetencií. Účelom tohto overovania je možnosť uznať získanie kompetencií prostredníctvom sebavzdelávania. Ďalšia možnosť získať takéto kompetencia je prax, čo potvrdila aj medzinárodná štúdia TALIS, ktorá konštatovala, účinnosť a efektivita vyučovania u učiteľov starších tridsať rokov t. j. učiteľov, ktorí majú viac ako päť rokov praxe je viac ako o 50% vyššia z pohľadu udržiavania disciplíny v triede, čo je podľa štúdie PISA priamym indikátorom kvality vyučovania. Z uvedeného dôvodu sa dá považovať aj prax za proces učenia sa a nadobúdania profesijných kompetencií. Na účely overovania profesijných kompetencií považujeme požadovanú trojročnú prax za dostatočnú. Zároveň sa uplatňuje predpoklad, že overenie profesijných kompetencií sa môže uskutočňovať v rôznych programoch kontinuálneho vzdelávania, prípadne u rôznych poskytovateľov, ak sa ponúkané programy líšia obsahom a cieľmi.

K bodu 10:

Úprava v ustanoveniach § 35 ods. 5, 7 a 8 sa vykonáva v nadväznosti na bod 8, ktorým sa upravilo ustanovenie § 35 ods. 4 vypustením písmena f), t.j. kvalifikačného vzdelávania.

K bodu 11:

Úpravou § 35 ods. 9 sa dáva kompetencia zriaďovateľovi ZUŠ, JŠ, MŠ a školských zariadení priamo odsúhlasovať ročný plán kontinuálneho vzdelávania pre tieto školy a školské zariadenia. Vyjadrovacia kompetencia voči ostatným školám zostáva zachovaná.

K bodu 12:

Cieľom adaptačného vzdelávania začínajúceho pedagogického a odborného zamestnanca je získanie profesijných kompetencií potrebných na výkon činností samostatného pedagogického alebo odborného zamestnanca, ktoré nemožno získať absolvovaním študijného programu alebo vzdelávacieho programu v požadovanom študijnom odbore poskytujúcom požadovaný stupeň vzdelania. Do určitej miery teda možno povedať, že až úspešným ukončením adaptačného vzdelávania má pedagogický alebo odborný zamestnanec všetky profesijné kompetencie, ktoré si môže kontinuálnym vzdelávaním udržiavať alebo ďalej rozvíjať. Z uvedeného dôvodu sa umožňuje začínajúcim zamestnancom účasť na ďalších druhoch kontinuálneho vzdelávania, ak ukončili adaptačné vzdelávanie.

K bodu 13:

V školách a školských zariadeniach, v ktorých riaditeľ školy a riaditeľ školského zariadenia vykonáva štátnu správu v školstve v prvom stupni, je potrebné zachovať pri funkčnom vzdelávaní súčasný stav. U ostatných je možné rozšíriť poskytovateľov o právnické osoby, ktoré majú v predmete činnosti vzdelávanie.

K bodom 14, 15, 16:

Na základe podnetov z praxe, ktoré hovoria, že zmeny v oblasti pedagogiky, legislatívy a riadenia ľudských zdrojov sú také dynamické, že nie je možné ponechať vedúcich zamestnancov vo vzdelávacom cykle 7 rokov, sa navrhuje rozšíriť cieľovú skupinu aktualizačného vzdelávania aj o kariérovú pozíciu vedúcich pedagogických a odborných zamestnancov. Títo zamestnanci sa budú teda môcť vzdelávať, tak v oblasti svojej kategórie a podkategórie, ako aj v oblasti svojej kariérovej pozície. Keďže ide o vzdelávanie vedúcich zamestnancov, nie je možné aby si toto vzdelávanie zabezpečovali vedúci zamestnanci sami prostredníctvom aktualizačného vzdelávania školy alebo školského zariadenia, a preto sa ustanovuje, že aktualizačné vzdelávanie vedúcich zamestnancov budú poskytovať len poskytovatelia, ktorí poskytujú funkčné vzdelávanie.

K bodu 17:

Z dôvodu nevýraznosti textácie § 40 ods.6 a vypustenia špecializačného inovačného vzdelávania sa upravuje textácia odseku 6. Aplikačná prax preukázala neopodstatnenosť špecializačného inovačného vzdelávania a z uvedeného dôvodu sa od tohto druhu kontinuálneho vzdelávania sa ustupuje.

K bodu 18:

Cieľom kvalifikačného vzdelávania pedagogického zamestnanca bolo získanie profesijných kompetencií potrebných na splnenie kvalifikačného predpokladu alebo na vyučovanie ďalšieho aprobačného predmetu, predmetov študijného odboru alebo na doplnenie kvalifikačných predpokladov. Vzhľadom na to, že kvalifikačné predpoklady vzdelania v zmysle § 7 zákona č. 317/2009 Z. z. a zákonov č. 245/2008 Z. z. a č. 131/2002 Z. z. poskytujú len stredné a vysoké školy, navrhujú sa zmeny v ustanovení § 8 a § 8a zavedením rozširujúceho štúdia pre pedagogických zamestnancov a kvalifikačné vzdelávanie sa zo systému kontinuálneho vzdelávania vypúšťa.

K bodu 19:

Ide o legislatívno-technickú úpravu.

K bodu 20:

Na základe doterajšej aplikácie zákona v praxi je potrebné vytvoriť legislatívne možnosti na skrátenie doby akreditácie alebo jej odobratie za uvedených podmienok. Konanie vo veci zrušenia akreditácie môže byť začaté z vlastného podnetu napr. ministerstvo v rámci štátneho dohľadu zistí také závažné skutočnosti, ktoré ho oprávňujú na vykonanie takéhoto aktu, z podnetu poskytovateľa napríklad ak poskytovateľ nie je schopný vzdelávanie poskytovať v považovanej kvalite alebo stratil garanta. Ustanovením § 43 ods. 3 sa garant stal zodpovedným za kvalitu a priebeh kontinuálneho vzdelávania. V praxi sa môže stať, že poskytovateľ nezabezpečuje vzdelávanie v požadovanej kvalite resp. s lektormi s príslušnými kvalifikačnými predpokladmi. Extrémom môže byť, že samotný poskytovateľ znemožní výkon činnosti garanta. Z uvedeného dôvodu sa umožní začať konania vo veci zrušenia akreditácie aj zo strany garanta. Poskytovateľovi sa dáva 60 dňová lehota na zabezpečenie nového garanta v prípade úmrtia garanta alebo ak sa garant písomne vzdá. Ak v tejto lehote poskytovateľ nového garanta nezabezpečí, ministerstvo akreditáciu zruší. Účastníkom konania o zrušení akreditácie je poskytovateľ.

K bodu 21:

Pre potreby akreditácie programu kontinuálneho vzdelávania sa objavila potreba rozšíriť žiadosť o akreditáciu o údaje, ktoré sú uvedené v navrhovanej zmene.

K bodu 22:

Aplikačná prax jednoznačne vyslovila požiadavku presnejšie definovať odborného garanta kontinuálneho vzdelávania a jeho zodpovednosť pri uskutočňovaní programu kontinuálneho vzdelávania, ktorý odborne garantuje.

Prax taktiež ukázala, že vznikajú situácie, kedy bez zavinenia žiadateľa nemôže byť akreditácia vykonaná a z uvedeného dôvodu sa ukladá povinnosť, aby mu bol správnym orgánom vrátený poplatok, alebo preplatok.

K bodu 23:

Rozsah a definícia povinností poskytovateľa neumožňovala vykonávať kontrolu kvality vzdelávania a akreditačných podmienok v potrebnom rozsahu. Z uvedeného dôvodu sa navrhuje zmena a rozširuje sa rozsah povinností poskytovateľa, a to hlavne z dôvodu odstraňovania informačnej nerovnosti – zverejňovanie údajov na webovom sídle, čo umožňuje verejnú kontrolu, ale aj z dôvodu výkonu kontroly zo strany príslušných kontrolných orgánov. Oznamovacia povinnosť smerom k ministerstvu, ako kontrolnému orgánu, a nie k Akreditačnej rade, ktorá kontrolnú činnosť nemala vo svojej kompetencii.

K bodu 24 a 25:

Doterajšie ustanovenie § 47 sa rozčleňuje do troch ustanovení §§ 47, 47a a 47b. V ustanovení § 47 sa definuje, za čo môže pedagogický alebo odborný zamestnanec získať kredity. Navrhovaná zmena ustanovenia § 47 rozširuje podmienky, ktoré umožňujú zamestnancovi získať kredity.

Ustanovenie § 47a rieši problematiku tzv. priznávania kreditov a to tak, že do tohto procesu vstupuje poskytovateľ kontinuálneho vzdelávania, akreditačná rada a nový prvok – riaditeľ školy. Z dôvodu jasnosti postupu sa upravuje, kto a najmä akým dokladom jednotlivé subjekty budú zamestnancovi priznávať kredity.

Novou skutočnosťou oproti súčasnému stavu je to, že zamestnancovi nevzniká automaticky právny nárok na kreditový príplatok za všetky kredity, ktoré získal, ale len za tie kredity, ktoré na základe posúdenia riaditeľom získal za nadobudnuté profesijné kompetencie, ktoré uplatňuje v škole alebo v školskom zariadení a v súlade s plánom kontinuálneho vzdelávania. Riaditeľ napríklad nemusí akceptovať kredity, ktoré odborný zamestnanec získal za absolvovanie lyžiarskeho kurzu, alebo za kredity, ktoré stredoškolský učiteľ získal za napísanie učebnice pre základné školy. Na druhej strane zamestnancovi na účely jeho kariérového rastu zostávajú všetky kredity, ktoré získal podľa tohto zákona a teda môže ich všetky uplatniť pri uchádzaní sa o vykonanie atestačnej skúšky.

Riaditeľ pri uznávaní kreditov na účely kreditového príplatku viazaný obmedzením, že z balíka kreditov, ktoré zamestnanec získal na základe tvorivých aktivít (vzdelávanie v zahraničí, autorstvo učebníc, odborných článkov a pod.) mu môže uznať len 30 kreditov za sedem rokov.

Ustanovenie § 47b upravuje možnosť zamestnanca domáhať sa nápravy prostredníctvom sťažnosti, ak má pocit, že niektorý zo subjektov, ktoré priznávajú kredity, alebo uznávajú kredity, postupoval nesprávne. Taktiež sa upravuje, kto je vecne príslušný riešiť tieto sťažnosti. Keďže kontinuálne vzdelávanie pedagogických a odborných zamestnancov je v záujme spoločnosti, prvoradým príslušným subjektom je miestny orgán štátnej správy v školstve a nie zriaďovateľ. Ustanovenie však rieši aj situácie, keď sťažovateľom môže byť riaditeľ školy, alebo zamestnanec školy v pôsobnosti MV SR alebo MZ SR.

K bodu 26:

Navrhovaným ustanovením sa obmedzuje okruh vysokých škôl, ktoré môžu vykonávať atestácie a to len na tie vysoké školy, ktoré majú akreditované študijné programy zamerané na prípravu pedagogických zamestnancov alebo odborných zamestnancov a to z dôvodu, že u takýchto vysokých škôl je vyšší predpoklad odborného potenciálu v oblasti pedagogiky a odbornosti ostatných odborov pre posudzovanie získania príslušných profesijných kompetencií na priznanie atestácie.

K bodu 27:

Na základe skúseností z praxe sa odstupuje od striktnej požiadavky vykonávať atestáciu atestačnou skúškou a obhajobou písomnej atestačnej práce. Navrhovaná úprava umožňuje aj inú ako písomnú formu atestačnej práce za podmienky, že aj táto forma umožňuje jej trvalé uchovanie ako napr. film, digitálna prezentácia, umelecké dielo, písomná príprava na vyučovaciu hodinu, ak je táto hodina atestačnou prácou a pod.

K bodu 28:

Ide o legislatívno-technickú zmenu, ktorá upresňuje, že zamestnanec už nemôže vykonať len atestačnú skúšku, ale celú atestáciu.

K bodom 29 a 30:

V záujme jasnosti sa navrhuje taká úprava, aby sa požiadavky kvalifikačných predpokladov na členov atestačných komisií pre prvú a druhú atestáciu vzťahovali aj na predsedov týchto atestačných komisií.

K bodu 31:

Po jeden a polročnej aplikačnej praxi sa zistilo, že záujem o vakcináciu chrípky bol veľmi nízky. Z uvedeného dôvodu sa ustanovenia týkajúce sa vakcinácií obmedzujú iba na školy a školské zariadenia, ktoré navštevuje najmenej 50% detí alebo žiakov zo sociálne znevýhodneného prostredia z celkového počtu. Vzhľadom na prehodnotenie uplatňovania uvedeného ustanovenia v praxi a v záujme zlepšenia odmeňovania pedagogických zamestnancov a odborných zamestnancov sa ustanovenia týkajúce sa úhrady nákladov súvisiacich s rekondičným pobytom alebo liečebným pobytom vypúšťajú. Ušetrené finančné prostriedky sa použijú na zvýšenie platových taríf pedagogických zamestnancov a odborných zamestnancov.

K bodu 32

Legislatívno-technická úprava v nadväznosti na úpravu znenia § 53.

K bodom 33 a 34:

Navrhované zmeny reagujú na potrebu spresnenia a modifikácie platnej právnej úpravy v kontexte budovania nového systému registra zamestnancov v regionálnom školstve. Kompetenciu vo veci vedenia centrálneho registra sa navrhuje ponechať ministerstvu školstva. Prístup k zaznamenaným údajom bude rozšírený, pri zachovaní doterajšej neverejnosti registra, aj pre potreby iných orgánov verejnej moci a iných osôb, na plnenie ich úloh podľa osobitných predpisov. Rovnako sa navrhuje presnejšie upraviť okruh spracúvaných údajov. Predmetné zmeny majú potenciál výrazne prispieť k zavedeniu prehľadných a korektných podkladov najmä pre oblasť financovania regionálneho školstva a následnú kontrolu efektívneho a legitímneho vynakladania finančných prostriedkov.

K bodu 35:

Navrhované ustanovenie sa vkladá do zákona z dôvodu jednoznačnosti postupu subjektov, ktoré rozhodujú vo veciach vyplývajúcich zo zákona. Navrhovaná dikcia ustanovuje, že pri rozhodovaní sa postupuje podľa správneho poriadku len vtedy, ak je tak pri rozhodovaní určené týmto zákonom. V ostatných prípadoch, v ktorých je vhodnejšie uplatniť rýchlejší postup (napr. priznávanie alebo uznávanie kreditov na účely kreditového príplatku) sa postupuje tak, ako určuje tento zákon.

K bodu 36:

Ustanovenie § 61a reaguje na podnety z aplikačnej praxe a má ambíciu odstrániť zistené nedostatky.

Odsek 1 v prechodnom období kompenzuje možný nedostatok zamestnancov s prvou atestáciu a preto do konca roka 2016 umožňuje činnosť uvádzajúceho zamestnanca vykonávať aj samostatným zamestnancom s päťročnou praxou. Koniec roka 2016 je termín, do ktorého už bude musieť byť v každej škole alebo školskom zariadení minimálne jeden vedúci zamestnanec s prvou atestáciou.

Odsek 2 odstraňuje nerovnosť odborných zamestnancov oproti pedagogickým zamestnancom, ktorí po splnení rovnakých podmienok s účinnosťou pôvodného zákona t.j. od 1.novembra 2009, boli považovaní za zamestnancov s prvou atestáciou. Keďže zákon nemôže byť retroaktívny, odborní zamestnanci, ktorí splnili rovnaké podmienky k rovnakému dátumu ako pôvodne pedagogickí zamestnanci, sa stávajú odbornými zamestnancami s prvou atestáciou od 1.1.2012.

Odseky 3 až 7 umožňujú preklenúť uvedené obdobie a získať právo na vykonanie prvej atestácie, ak splnia rovnaké podmienky, ktoré boli ustanovené v § 9 vyhlášky MŠ SR č. 41/1996 Z. z., a na základe ktorých bola ich kolegom uznaná prvá atestácia, ak tie podmienky splnili do 31.10.2009. Dôvodom na navrhnutie týchto zmien je taktiež odstránenie nerovnosti odborných zamestnancov voči pedagogickým zamestnancom, respektíve zmiernenie tvrdosti zákona pre tých, ktorým do splnenia podmienky 5 rokov praxe chýbal len krátky čas.

Odseky 8 a 9 reagujú na zmeny uskutočnené v ustanovení § 8 a 8a. Odsek 9 reaguje na zmeny v ustanovení § 40 t.j. zrušenie špecializačného inovačného vzdelávania.

Odsek 10 upravuje podmienky priznania 60 kreditov pedagogickým zamestnancom za rozširujúce štúdium a pedagogickým a odborným zamestnancom za vykonanie rigoróznej skúšky alebo vykonanie štátnej jazykovej skúšky z cudzieho jazyka, od 1. januára 2012; druhou podmienkou priznania 60 kreditov je, že zamestnanec má minimálne tri roky praxe (pedagogickej alebo odbornej) a nemal do 31. decembra 2011 uznanú prvú atestáciu za vyššie uvedené aktivity.

K Čl. II.

Zmena má legislatívno-technický charakter, nakoľko kontinuálne vzdelávanie sa ako súčasť celoživotného vzdelávania rieši samostatným zákonom. Takto by malo byť jasné, že vysoké školy môžu vykonávať aj kontinuálne vzdelávanie.

K Čl. III.

K bodu 1:

Ide o legislatívno-technickú úpravu vo vzťahu na rozšírenie príplatkov.

K bodu 2:

Ide o legislatívno-technickú úpravu.

K bodu 3:

Príplatok začínajúceho zamestnanca má hlavne motivačný rozmer. Cieľom do budúcnosti je, v súlade so skúsenosťami úspešných krajín, aby nástupný plat začínajúceho pedagogického alebo odborného zamestnanca bol rovnaký alebo približne rovnaký, aký je nástupný plat ostatných začínajúcich zamestnancov v národnom hospodárstve s rovnakým stupňom vzdelania. Okrem motivačného rozmeru má tento príplatok aj kompenzačný rozmer a to z toho dôvodu, že začínajúcemu zamestnancov sa až do skončenia adaptačného vzdelávania neumožňuje absolvovanie ďalších druhov kontinuálneho vzdelávania a tým si prostredníctvom kreditového príplatku zvyšovať plat.

Ustanovenie § 14d sa týka príplatku za prácu učiteľa so žiakmi pochádzajúcimi zo sociálne znevýhodneného prostredia alebo so zdravotným znevýhodnením, ktorí sú vzdelávaní formou individuálnej integrácie. Je nespochybniteľné, že práca pedagóga v triede, v ktorej sú spolu s nadanými, talentovanými a priemernými žiakmi aj žiaci z uvedených skupín, je náročnejšia ako práca pedagogických zamestnancov v štandardnej triede. Pre informáciu uvádzame, že v minulosti takýto príplatok bol poskytovaný. Poskytnutie takéhoto príplatku je však obmedzené podmienkou, že v triede nemôže pôsobiť asistent učiteľa. Výška príplatku je obmedzená finančnými možnosťami školy. Výšku poskytovania takéhoto príplatku si škola upraví vo svojom vnútornom predpise, za dodržania podmienky, že maximálna výška príplatku nesmie prekročiť 2,5% platovej tarify 12. platovej triedy prvej pracovnej triedy.

K bodu 4:

Navrhovaná zmena má za cieľ odstránenie systémovej chyby, keď je maximálny kreditový príplatok 12% z platovej tarify a rozdiel platových taríf menší ako 12%. Pri zaradení zamestnanca do vyššej platovej tarify a použití kreditov na atestáciu, klesne zamestnancovi plat. Z uvedeného dôvodu sa navrhuje, aby rozdiely platových taríf medzi platovými triedami, do ktorých sú zaraďovaní zamestnanci s vysokoškolským vzdelaním, boli 12%.

Ušetrené finančné prostriedky zrušením rekondičných pobytov a obmedzením poskytovania vakcín sa použijú na priemerné zvýšenie platových taríf o 2%.

Zvýšením platových taríf a úpravou platových taríf 11. a 12. platovej triedy sa zároveň uskutoční ďalší krok, ktorý vykonali štáty, ktoré dosiahli výrazné zlepšenie v medzinárodných meraniach vzdelávacích výsledkov (Singapúr, Šanghaj, Nový Zéland) alebo permanentne dosahujú dobré výsledky (Fínsko, Nórsko, Kórea). Tieto výsledky dosiahli aj vďaka tomu, že nástupný plat učiteľov upravili tak, aby bol rovnaký ako je priemer v krajine u ostatných začínajúcich zamestnancov s rovnakým stupňom vzdelania a aby priemerný plat učiteľov bol v škále do 1,3 priemernej mzdy v národnom hospodárstve, čím zabezpečili, že na učiteľské fakulty sa hlási 30% najúspešnejších študentov stredných škôl.

K Čl. IV

K bodu 1 až 4:

Ide o legislatívno-technickú zmenu, ktorou sa školám a školským zariadeniam umožní, aby sa finančné prostriedky poskytnuté školám v zmysle zákona č. 597/2003 Z. z. mohli použiť aj na príspevky na doplnkové dôchodkové sporenie.

K Čl. V:

Účinnosť sa navrhuje tak, aby kopírovala začiatok rozpočtového roka, nakoľko tento zákon je viac naviazaný na rozpočtový rok ako na školský rok.

Bratislava 17. augusta 2011

Iveta Radičová v. r.

predsedníčka vlády Slovenskej republiky

Eugen Jurzyca v. r.

minister školstva, vedy, výskumu a športu SR 

Ohodnoťte článok
Hlasovalo: 1070
PoUtStŠtPiSoNe
: