Utorok, 15. október 2024 | meniny má Terézia , zajtra Vladimíra
Predplatné
Utorok, 15. október 2024 | meniny má Terézia , zajtra Vladimíra
TlačPoštaZväčšiZmenši

106/2011 Z. z.

Edmund Horváth • 18.4. 2011, 12:42

DÔVODOVÁ SPRÁVA

A. Všeobecná časť

Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 570/2005 Z. z. o brannej povinnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 569/2005 Z. z. o alternatívnej službe v čase vojny a vojnového stavu v znení neskorších predpisov (ďalej len „návrh zákona") sa predkladá ako iniciatívny návrh.

Cieľom navrhovanej úpravy je na základe aplikačnej praxe územných vojenských správ spresniť znenie niektorých ustanovení zákona č. 570/2005 Z. z. o brannej povinnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o brannej povinnosti"). Zároveň sa navrhuje zmena a doplnenie zákona č. 569/2005 Z. z. o alternatívnej službe v čase vojny a vojnového stavu v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o alternatívnej službe").

Podľa platného zákona o brannej povinnosti územné vojenské správy vykonávajú odvody v jednotlivých obvodoch obvodných úradov. Návrh zákona dáva možnosť územným vojenským správam vykonávať odvody registrovaných občanov v čase vojny a vojnového stavu na jednom mieste alebo na viacerých miestach v kraji alebo v jednotlivých obvodoch podľa trvalého pobytu registrovaných občanov.

Novým spôsobom sa navrhuje upraviť oznamovaciu povinnosť u občanov, ktorým vznikla branná povinnosť a boli uznaní za invalidných alebo sú zdravotne ťažko postihnutí. Táto povinnosť už nebude na občanovi, ale navrhuje sa, aby údaje na základe žiadosti získavala územná vojenská správa od Sociálnej poisťovne a Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny. Poskytnutím týchto údajov sa v územných vojenských správach vytvoria podmienky na spresnenie evidencie. Z evidencie sa vyradia osoby, ktoré sú uznané za invalidné alebo sú ťažko zdravotne postihnuté a nemôžu byť určené na doplnenie ozbrojených síl.

Navrhuje sa upraviť aj rozsah odbornej prípravy vojakov v zálohe zaradených do aktívnych záloh. Predpokladá sa, že túto prípravu budú vojaci v zálohe zaradení do aktívnych záloh vykonávať v rozsahu do 30 kalendárnych dní v prvom kalendárnom roku pri prvom uzatvorení dohody a v ďalších rokoch a po opakovanom uzatvorení dohody v rozsahu do 15 kalendárnych dní v kalendárnom roku.

V návrhu zákona sa upravuje aj povinnosť zamestnávateľa oznamovať územnej vojenskej správe dôvod skončenia služobného pomeru zamestnancov.

Návrh zákona zjednodušuje systém oznamovacej povinnosti zamestnávateľov, ktorí sú povinní oznamovať príslušnej územnej vojenskej správe údaje o občanoch, ktorým vznikla branná povinnosť a sú oslobodení od výkonu mimoriadnej služby, ak je v dôležitom záujme bezpečnosti a obrany Slovenskej republiky vykonávanie ich občianskeho povolania. Títo zamestnávatelia zašlú príslušnej územnej vojenskej správe každý rok do 31. januára schválený počet občanov oslobodených od výkonu mimoriadnej služby a ich menný zoznam. Navrhovaná úprava sa primerane vzťahuje aj na oslobodenie od výkonu alternatívnej služby v súlade s § 7 ods. 5 zákona o alternatívnej službe.

V súvislosti s výkonom vojenskej služby v ozbrojených silách iného štátu sa Ministerstvu obrany Slovenskej republiky ukladá povinnosť predkladať prezidentovi Slovenskej republiky

spolu so žiadosťou občana o službu v cudzom vojsku aj stanoviská Ministerstva obrany Slovenskej republiky, Ministerstva vnútra Slovenskej republiky a Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky.

Návrh zákona sa dopĺňa o iné správne delikty. Navrhuje sa, aby územná vojenská správa ukladala pokuty zamestnávateľom za nesplnenie oznamovacej povinnosti.

Návrhom zákona sa spresňuje rozsah údajov, ktoré územná vojenská správa poskytne vojenskému útvaru na zabezpečenie výkonu mimoriadnej služby.

V čl. II sa navrhuje novelizovať zákon o alternatívnej službe v nadväznosti na navrhované zmeny zákona o brannej povinnosti.

Návrh zákona nemá vplyvy na rozpočet verejnej správy pri dodržaní podmienky prevzatia finančných limitov plánovaných na zabezpečenie aktívnych záloh v Programovom pláne Ministerstva obrany Slovenskej republiky na roky 2010 až 2015. Návrh zákona nemá vplyvy na podnikateľské prostredie, sociálne vplyvy, vplyvy na životné prostredie a ani na informatizáciu spoločnosti.

Ministerstvo financií Slovenskej republiky listom č. MF/19270/2010-81 z 12. júla 2010 zobralo na vedomie, že návrh zákona nemá vplyv na štátny rozpočet ani negatívny vplyv na zamestnanosť a podnikateľské prostredie.

Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi ako aj s medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná.

Doložka vybraných vplyvov

A.1. Názov materiálu: návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 570/2005 Z. z. o brannej povinnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 569/2005 Z. z. o alternatívnej službe v čase vojny a vojnového stavu v znení neskorších predpisov.

Termín začatia a ukončenia PPK: 24.6.2010 – 15.7.2010

A.2. Vplyvy:

Pozitívne Žiadne Negatívne

1. Vplyvy na rozpočet verejnej správy

x

2. Vplyvy na podnikateľské prostredie – dochádza k zvýšeniu regulačného zaťaženia? x

3, Sociálne vplyvy

– vplyvy na hospodárenie obyvateľstva,

-sociálnu exklúziu,

- rovnosť príležitostí a rodovú rovnosť a vplyvy na zamestnanosť x

4. Vplyvy na životné prostredie x

5. Vplyvy na informatizáciu spoločnosti x

A.3. Poznámky

Návrh zákona nemá vplyv na štátny rozpočet. Navrhované zmeny v dĺžke odbornej prípravy vojakov v zálohe zaradených do aktívnych záloh nebudú mať vplyv na rozpočet Ministerstva obrany Slovenskej republiky preto, lebo v súčasnosti sú naplánované finančné prostriedky na výcvik aktívnych záloh v rozpočte rezortu obrany na roky 2010 až 2015. Predpokladá sa, že od roku 2012 budú aj reálne čerpané.

V Programovom pláne Ministerstva obrany Slovenskej republiky na roky 2010 až 2015 sú na vykonávanie odbornej prípravy vojakov v zálohe zaradených do aktívnych záloh od roku 2012 plánované finančné prostriedky, a to v roku 2012 – 910 011 eur, v roku 2013 – 1 222 399 eur, v roku 2014 – 1 241 239 eur a v roku 2015 – 777 816 eur.

Nábor a výber vojakov v zálohe zaradených do aktívnych záloh bude zabezpečovaný prostredníctvom územných vojenských správ v rámci vyčlenených limitov finančných zdrojov od roku 2011, čo v roku 2012 umožní začať proces odbornej prípravy vojakov v zálohe zaradených do aktívnych záloh.

Predpokladá sa, že v rokoch 2012 až 2015 vykoná odbornú prípravu do 500 vojakov v zálohe zaradených do aktívnych záloh, z toho 420 vojakov základných odborností a 80 vojakov chemických odborností. Podľa týchto plánovaných počtov vykonajú územné vojenské správy v roku 2011 výber vojakov zo záloh ozbrojených síl.

Materiál nebol predmetom predbežného pripomienkového konania z dôvodu jeho predloženia do medzirezortného pripomienkového konania v čase, kedy predbežné pripomienkové konanie nebolo súčasťou legislatívneho procesu.

Vzhľadom na to, že Portál právnych predpisov neumožňuje nevyplniť údaje o začatí a ukončení predbežného pripomienkového konania, v doložke je ako tento termín uvedený začiatok a ukončenie medzirezortného pripomienkového konania.

A.4. Alternatívne riešenia

bezpredmetné

A.5. Stanovisko gestorov

bezpredmetné

DOLOŽKA ZLUČITEĽNOSTI

právneho predpisu s právom Európskej únie

1. Predkladateľ právneho predpisu: vláda Slovenskej republiky

2. Názov návrhu právneho predpisu: návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 570/2005 Z. z. o brannej povinnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 569/2005 Z. z. o alternatívnej službe v čase vojny a vojnového stavu v znení neskorších predpisov

3. Problematika návrhu právneho predpisu:

a) nie je upravená v práve Európskej únie

b) nie je obsiahnutá v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie.

Vzhľadom na vnútroštátny charakter navrhovaného právneho predpisu je bezpredmetné vyjadrovať sa k bodom 4., 5. a 6. doložky zlučiteľnosti.

B. Osobitná časť

K čl. I

K bodu 1

Občan, ktorému vznikla branná povinnosť, počas trvania služobného pomeru v Policajnom zbore, Zbore väzenskej a justičnej stráže, Železničnej polícii, Hasičskom a záchrannom zbore, Národnom bezpečnostnom úrade a počas trvania služobného pomeru colníka zostane v evidencii územnej vojenskej správy ako registrovaný občan. Podľa platnej právnej úpravy je takýto občan do skončenia tohto služobného pomeru oslobodený od výkonu mimoriadnej služby. Ak skončí služobný pomer a branná povinnosť mu trvá, územná vojenská správa ho nasledujúci deň po dni skončenia služobného pomeru zaradí do záloh ozbrojených síl a súčasne mu prizná vojenskú hodnosť podľa § 21 ods. 9 zákona o brannej povinnosti.

K bodu 2

Zákon o brannej povinnosti upravuje vykonávanie odvodu podľa miesta trvalého pobytu občana. Územné vojenské správy sú povinné vytvoriť odvodnú komisiu v územnom obvode obvodného úradu.

Navrhované doplnenie § 10 ods. 2 zákona o brannej povinnosti umožní územnej vojenskej správe vykonávať odvod registrovaných občanov na jednom mieste, prípadne na viacerých miestach v rámci celého kraja alebo v jednotlivých obvodoch podľa podmienok územnej vojenskej správy.

K bodom 3, 5 a 7

Legislatívnotechnické úpravy v nadväznosti na navrhované zmeny v § 11.

K bodu 4

V súvislosti s novelizáciou zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 40/1993 Z. z. o štátnom občianstve Slovenskej republiky vykonanou zákonom č. 250/2010 Z. z., ktorým sa ustanovil nový spôsob straty štátneho občianstva, sa navrhuje doplniť aj zákon o brannej povinnosti tak, aby obvodné úrady v sídle kraja oznamovali územnej vojenskej správe aj stratu štátneho občianstva Slovenskej republiky nadobudnutím cudzieho štátneho občianstva na základe výslovného prejavu vôle občana, ktorému vznikla branná povinnosť.

K bodu 6

Podľa zákona o brannej povinnosti má občan, ktorý je uznaný za ťažko zdravotne postihnutého, oznamovaciu povinnosť voči územnej vojenskej správe.

V návrhu zákona sa ukladá územnej vojenskej správe povinnosť vyžiadať si od Sociálnej poisťovne a Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny údaje o občanoch, ktorým vznikla branná povinnosť, ale sú uznaní za invalidných alebo sú ťažko zdravotne postihnutí. Územné vojenské správy budú takéto údaje žiadať spravidla raz za rok. Navrhovanou zmenou sa predíde tomu, aby územná vojenská správa povolala na odvod alebo na výkon mimoriadnej služby občana, ktorý bol uznaný za invalidného alebo občana s ťažkým zdravotným postihnutím.

Zároveň sa ustanovuje rozsah údajov, ktoré zašle Sociálna poisťovňa a Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny na vyžiadanie územnej vojenskej správe.

K bodu 8

Zákon o brannej povinnosti ustanovuje dobu odbornej prípravy vojakov v zálohe, ktorí sú zaradení do aktívnych záloh, v rozsahu do 14 dní.

Je predpoklad, že na plnenie úloh v čase krízovej situácie nebudú postačovať mierové počty ozbrojených síl, preto bude potrebné zabezpečovať plnenie niektorých úloh, napr. pre chemické alebo ženijné odbornosti, aktívnymi zálohami. Niektoré vojenské odbornosti si vyžadujú dlhšiu odbornú prípravu. Z tohto dôvodu sa navrhuje upraviť jej rozsah diferencovane. Navrhuje sa vykonať odbornú prípravu v rozsahu do 30 kalendárnych dní v kalendárnom roku po prvom uzatvorení dohody o zaradení do aktívnych záloh. V ďalších rokoch a po opakovanom uzatvorení dohody sa navrhuje vykonávať odbornú prípravu v rozsahu do 15 kalendárnych dní v kalendárnom roku.

K bodu 9

Spresňuje sa splnomocňovacie ustanovenie na vydanie služobného predpisu, na základe ktorého sa vojakovi v zálohe vykonávajúcemu odbornú prípravu poskytnú naturálne náležitosti.

K bodu 10

V nadväznosti na transformáciu pracovného pomeru na služobný pomer príslušníka Horskej záchrannej služby sa navrhuje rozšírenie okruhu osôb, ktorým vznikla branná povinnosť a ktoré sú počas trvania služobného pomeru oslobodené od výkonu mimoriadnej služby, aj o príslušníkov Horskej záchrannej služby.

K bodu 11

Navrhuje sa, aby za zamestnancov, ktorí vykonávajú zamestnanie v dôležitom záujme bezpečnosti a obrany Slovenskej republiky, boli považovaní aj zamestnanci rozpočtových a príspevkových organizácií v zriaďovateľskej pôsobnosti Ministerstva obrany Slovenskej republiky, napríklad zamestnanci Vojenského technického a skúšobného ústavu Záhorie, územných vojenských správ, Vojenského úradu sociálneho zabezpečenia, Ústavu špeciálneho zdravotníctva a výcviku Lešť. Zamestnanci týchto organizácií aj v čase krízovej situácie budú plniť úlohy pre ozbrojené sily Slovenskej republiky a ich povolaním na výkon mimoriadnej služby by bolo ohrozené plnenie úloh súvisiacich so zabezpečením obrany štátu.

K bodu 12

Ustanovenie sa zosúlaďuje s terminológiou zákona č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície v znení neskorších predpisov a zákona č. 200/1998 Z. z. o štátnej službe colníkov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

K bodu 13

Platný zákon o brannej povinnosti neukladá zamestnávateľovi povinnosť oznamovať územnej vojenskej správe, okrem odsúdenia na trest straty hodnosti, iné dôvody prepustenia občana zo služobného pomeru. Územná vojenská správa zaraďuje občanov po skončení služobného pomeru príslušníka Policajného zboru, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky, Železničnej polície, Hasičského a záchranného zboru, Národného bezpečnostného úradu a colníka, ak im branná povinnosť trvá, do záloh ozbrojených síl. Medzi občanmi, ktorí skončili služobný pomer, sú aj občania, ktorí boli prepustení zo služobného pomeru zo zdravotných dôvodov, o čom však územná vojenská správa nie je informovaná. Z uvedeného dôvodu je potrebné, aby zamestnávateľ bol povinný oznámiť územnej vojenskej správe dôvod skončenia služobného pomeru.

K bodu 14

Navrhuje sa vypustiť písmeno e), ktoré v nadväznosti na znenie § 17 ods. 7 písm. c) je nadbytočné.

K bodu 15

Návrh zákona zjednodušuje systém evidencie oslobodených občanov, ktorým vznikla branná povinnosť, od výkonu mimoriadnej služby. Zamestnávateľ podľa § 17 ods. 4 každý rok do 31. januára zašle príslušnej územnej vojenskej správe schválený počet občanov oslobodených od výkonu mimoriadnej služby a ich menný zoznam. V priebehu kalendárneho roka zamestnávateľ nebude oznamovať zmeny v oslobodení občanov od výkonu mimoriadnej služby.

Vzhľadom na pomerne malé množstvo zasielaných zmien v priebehu kalendárneho roka je navrhovaný systém postačujúci.

K bodu 16

Navrhuje sa osobitným spôsobom upraviť oznamovaciu povinnosť pre zamestnávateľov v období krízovej situácie. Ak zaniknú dôvody oslobodenia v období krízovej situácie, zamestnávateľ bude povinný bezodkladne oznámiť túto skutočnosť príslušnej územnej správe.

K bodu 17

V návrhu zákona sa ukladá Ministerstvu obrany Slovenskej republiky povinnosť predkladať prezidentovi Slovenskej republiky spolu so žiadosťou občana o službu v cudzom vojsku aj stanoviská Ministerstva obrany Slovenskej republiky, Ministerstva vnútra Slovenskej republiky a Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky.

K bodu 18

Zákon o brannej povinnosti sa navrhuje doplniť o iné správne delikty, na základe ktorých budú územné vojenské správy sankcionovať zamestnávateľov za porušenie povinností uložených týmto zákonom.

K bodu 19

V súvislosti s plnením brannej povinnosti sa navrhuje upraviť rozsah poskytovania údajov, ktoré územná vojenská správa poskytne vojenskému útvaru o občanoch určených na doplnenie ozbrojených síl.

K bodu 20

Ustanovenie sa navrhuje vypustiť z dôvodu nadbytočnosti. Podľa zákona č. 428/2002 Z. z. o ochrane osobných údajov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 428/2002 Z. z.") sa informačné systémy, v ktorých sa spracúvajú osobné údaje, prevádzkujú na základe tohto zákona. Podľa § 7 ods. 3 zákona č. 428/2002 Z. z. sa súhlas dotknutej osoby nevyžaduje, ak sa osobné údaje spracúvajú na základe osobitného zákona, ktorý ustanovuje zoznam osobných údajov, účel ich spracúvania a okruh dotknutých osôb. Skutočnosť, že súhlas dotknutej osoby sa v daných prípadoch spracúvania osobných údajov nevyžaduje, vyplýva priamo zo všeobecnej normy pre ochranu osobných údajov, ktorou je zákon č. 428/2002 Z. z.

K čl. II

K bodu 1

Ustanovenie sa navrhuje vypustiť z dôvodu nadbytočnosti. Podľa § 7 ods. 3 zákona č. 428/2002 Z. z. sa súhlas dotknutej osoby nevyžaduje, ak sa osobné údaje spracúvajú na základe osobitného zákona, ktorý ustanovuje zoznam osobných údajov, účel ich spracúvania a okruh dotknutých osôb. Skutočnosť, že súhlas dotknutej osoby sa nevyžaduje, vyplýva priamo z uvedeného zákona.

K bodu 2

Navrhuje sa upraviť rozsah údajov, ktoré územná vojenská správa poskytne zamestnávateľovi o občanoch v súvislosti s výkonom alternatívnej služby.

K čl. III

Navrhuje sa účinnosť zákona.

Bratislava 3. novembra 2010

Iveta Radičová, v. r.

predsedníčka vlády Slovenskej republiky

Ľubomír Galko, v. r.

minister obrany Slovenskej republiky 

Ohodnoťte článok
Hlasovalo: 1530

Nový príspevok

PoUtStŠtPiSoNe
: