Utorok, 19. marec 2024 | meniny má Jozef , zajtra Víťazoslav
Predplatné
Utorok, 19. marec 2024 | meniny má Jozef , zajtra Víťazoslav
TlačPoštaZväčšiZmenši

367/2000 Z. z.

najpravo.sk • 13.11. 2014, 19:45

Dôvodová správa a spoločná správa výborov, v závere doložka zlučiteľosti

Všeobecná časť

Oblasť boja proti legalizácií príjmov z trestnej činnosti je v súčasnej dobe upravená platným zákonom Národnej rady Slovenskej republiky č. 249/1994 Z. z. o boji proti legalizácii príjmov z najzávažnejších, najmä organizovaných foriem trestnej činnosti a o zmenách niektorých ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len "zákon č. 249/1994 Z. z. "), ktorý je účinný od 1. októbra 1994 a vyhláškou Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. 181/1997 Z. z. o podozrivých bankových operáciách s účinnosťou od 1. júla 1997.

Cieľom zákona č. 249/1994 Z. z. bolo vytvoriť súbor osobitných právnych prostriedkov na predchádzanie, odhaľovanie a postihovanie konaní právnických osôb a fyzických osôb, ktorých cieľom je legalizácia príjmov z najzávažnejších, najmä organizovaných foriem trestnej činnosti. Zákon mal byť integrujúcim prvkom vo vzťahu k iným zákonom, najmä však k Trestnému zákonu a Trestnému poriadku a bol prijatý z dôvodu zvýšenia účinnosti boja proti organizovanému zločinu. Za obdobie účinnosti zákona však nedošlo k úplnému naplneniu očakávaných cieľov, a preto i samotná Generálna prokuratúra Slovenskej republiky, ako spracovateľ zákona, ešte v roku 1997 spracovala zhodnotenie jeho účinnosti v praxi.

V zhodnotení sa jednoznačne konštatovalo, že zákon č. 249/1994 Z. z. je pomerne komplikovanou právnou normou, ktorá spôsobuje interpretačné problémy nielen subjektom, ktoré sú povinné plniť povinnosti vyplývajúce zo zákona, ale aj orgánom činným v trestnom konaní. Najmä ustanovenia § 6 ods. 1 zákona je dodržiavané len v minimálnej miere a vo väčšine prípadov ide o oznámenia o skutočnostiach, že bol spáchaný trestný čin v zmysle ustanovenia § 158 Trestného poriadku. Pri vyhodnotení uplatňovania a používania ustanovenia § 9, týkajúceho sa povinnosti odmietnuť úkon bolo zistené, že toto sa prakticky v praxi neuplatňuje, obdobne je to aj v prípadoch ustanovení § 10 až § 14 tohto zákona.

Taktiež je potrebné konštatovať, že zákon vo svojej súčasnej podobe nie je úplne kompatibilný so Smernicou Rady Európskeho spoločenstva číslo 91/308/EEC o predchádzaní používania finančného systému na pranie špinavých peňazí zo dňa 10. júna 1991, ako i s obdobnými zákonmi v krajinách Európskej únie.

Opatrenia v oblasti legislatívneho a inštitucionálneho zabezpečenia boja proti legalizácií príjmov z trestnej činnosti v podmienkach Slovenskej republiky boli podrobené monitoringu na úrovni Rady Európy (výbor Rady Európy pre otázky boja proti praniu špinavých peňazí (PC-R-EV)), ako aj na úrovni Európskej Únie.

Na základe týchto procesov a ich výsledkov, ku ktorým dospeli nezávislí experti, najmä porovnaním platného právneho rámca SR s medzinárodnými dokumentami upravujúcimi túto oblasť a to:

  • Smernicou Európskeho spoločenstva číslo 91/308/EEC o predchádzaní používania finančného systému na pranie špinavých peňazí z 10. júna 1991.

Dohovorom Rady Európy o praní špinavých peňazí, vyhľadávaní, zabavení a konfiškácií ziskov z trestnej činnosti z roku 1990, bolo konštatované, že do súčasnej právnej úpravy je potrebné zapracovať všetky ustanovenia obsiahnuté v uvedených dokumentoch, ako i 40 Odporúčaniach FATF (Financial Action Task Force - medzinárodná organizácia pôsobiaca pod záštitou krajín OECD).

Ako najzávažnejšie nedostatky, ktoré predstavujú bariéry brániace plnej aproximácii práva SR s právom Európskej únie a inými medzinárodnými dokumentmi v tejto oblasti boli definované: ohlasovacia povinnosť podozrivých bankových operácií je uložená len bankám, ako jedinej súčasti finančného systému, pričom je potrebné túto povinnosť uložiť širšiemu spektru subjektov, ktoré môžu byť využívané pre účely legalizácie príjmov z trestnej činnosti,

-     absencia inštitútu kontrolného orgánu, ktorý by mal zabezpečovať účinnú kontrolu dodržiavania povinností uložených zákonom,

-     absencia možnosti uložiť sankciu za neplnenie povinností uložených zákonom,

-     absencia možnosti zdržať finančnú operáciu v prípade, ak je dôvodné podozrenie, že súvisí s legalizáciou príjmu z trestnej činnosti, existencia možnosti otvárania a vedenia účtov bez zisťovania identity klientov.

Najmä na základe uvedených skutočností Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky spracovalo návrh zákona o ochrane pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti. Znenie predkladaného návrhu odstraňuje vyššie uvedené nedostatky.

Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky bolo úlohou pripraviť úplne nový zákon upravujúci predmetnú oblasť zaviazané aj odporúčaním Legislatívnej rady vlády Slovenskej republiky po tom, ako 16. novembra 1999 vrátila návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 249/1994 Z. z. Tvorba nového zákona bola taktiež zapracovaná do Plánu hlavných úloh MV SR na rok 2000.

Pri tvorbe predkladaného zákona bola prijatá nová základná filozofia tejto normy, s cieľom vytvoriť osobitné podmienky pre predchádzanie a odhaľovanie legalizácie príjmov z trestnej činnosti, resp. konaní, ktorých cieľom je legalizácia príjmov z trestnej činnosti. Súčasná právna úprava, najmä vzhľadom na to, že vznikala v rámci prác na rozsiahlych novelách Trestného poriadku a Trestného zákona, má ambície mimo predchádzania a odhaľovania obsiahnuť i postihovanie konania, ktorého cieľom je legalizácia. Navrhované znenie zákona o ochrane pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti ponecháva otázku postihovania týchto konaní na právne normy, ktoré sa otázkou postihovania môžu podľa názoru spracovateľa zaoberať, t. j. Trestný zákon a Trestný poriadok. Táto filozofia korešponduje i s obdobnými úpravami v mnohých iných krajinách, ako napr. Českej republike, Holandsku, Slovinsku, Rakúsku a ďalších.

Predkladané znenie návrhu zákona ustanovuje okrem práv a povinností definovaných povinných osôb, aj úlohy služby finančnej polície Policajného zboru (ďalej len "finančná polícia"). Ustanovuje aj špecifické povinnosti - povinnosť identifikácie, povinnosť uchovávať údaje, ohlasovaciu povinnosť a povinnosť mlčanlivosti.

Predkladaný návrh rešpektuje pripomienky, ktoré boli uplatnené v rámci pripomienkových konaní, resp. obsiahnuté v odôvodnení, ktorým vláda Slovenskej republiky, vykonávajúc niektoré právomoci prezidenta republiky vrátila zákon prijatý na základe poslaneckého návrhu novely zákona č. 249/1994 Z. z. na opätovné prerokovanie v Národnej rade Slovenskej republiky.

Pri tvorbe zákona boli využité skúsenosti z krajín, ktoré v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí majú s osobitnými právnymi prostriedkami zavádzanými do nášho právneho poriadku bohaté praktické skúsenosti a teda je možné očakávať, že ich aplikáciou sa priblížime európskemu štandardu bez dlhodobého experimentovania.

Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, s ostatnými zákonmi a všeobecne záväznými právnymi predpismi, ako aj s medzinárodnými zmluvami, ku ktorým Slovenská republika doposiaľ pristúpila a ktoré sa dotýkajú upravovanej problematiky.

Návrh zákona si nevyžiada zvýšené nároky na štátny rozpočet a nevytvára nároky na pracovné sily. Predpokladané výdavky zo štátneho rozpočtu súvisiace s ustanovenou objektívnou zodpovednosťou Policajného zboru za škodu, budú tak ako podľa doterajšej právnej úpravy hradené v rámci rozpočtovej kapitoly Ministerstva vnútra Slovenskej republiky.

Osobitná časť K článku I

K § 1

Predmetom úpravy navrhovaného znenia zákona je vymedzenie práv a povinností právnických osôb a fyzických osôb ustanovených zákonom pri predchádzaní a odhaľovaní legalizácie príjmov z trestnej činnosti. Oproti doteraz platnej právnej úprave pre oblasť boja proti praniu špinavých peňazí, zákonu č. 249/1994 Z. z., navrhované znenie zákona ponecháva otázku postihovania konaní právnických osôb a fyzických osôb, ktorých cieľom je legalizácia príjmov z trestnej činnosti na normy komplexne riešiace otázku postihovania trestných činov, t. j. Trestný zákon a Trestný poriadok. Práve skutočnosť, že zákon č. 249/1994 Z. z. spájal v sebe etapu prevencie a odhaľovania s etapou postihovania, spôsobovala značné interpretačné problémy a nejasnosti vo výklade používaných pojmov a to ako u nás, tak i vo vzťahu k zahraničiu. Uvedená skutočnosť následne viedla k veľmi oklieštenému využívaniu zákonných opatrení, z ktorých najviac aplikovaným bolo využívanie ohlasovacej povinnosti bánk.

 

K § 2

 

Pojem "legalizácia príjmov z trestnej činnosti" je najdôležitejším termínom tohto zákona, ktorý je v dokumentoch medzinárodného práva, najmä v Dohovore Rady Európy o praní, vyhľadávaní, zadržiavaní a konfiškácii výnosov zo zločinu z roku 1990 (ďalej len "Dohovor") a Smernici Európskeho spoločenstva číslo 91/308/EEC o predchádzaní používania finančného systému na pranie špinavých peňazí z 10. júna 1991 (ďalej len "Smernica") označovaný ako "pranie špinavých peňazí". Bez ohľadu na označenie takýchto aktivít sa má vždy na mysli aktivita, ktorej cieľom je zatajenie existencie majetku pochádzajúceho zo zločinu alebo zatajenie nelegálnosti jeho pôvodu, či jeho "očistenie" od nelegálneho pôvodu a jeho ďalšie použitie spôsobom, ako keby bol jeho pôvod legitímny. V každom prípade sa však jedná o prejav úsilia zlegalizovať majetok, ktorý súvisí s trestnou činnosťou. Pojmy "pranie špinavých peňazí" a "legalizácia príjmov z trestnej činnosti" sú v podstate identické. Ide o významovo synonymné pojmové spojenia. "Pranie špinavých peňazí" ale pôsobí príliš expresívne, neprávnicky a slangovo. Štandardu slovenskej právnej terminológie, ktorá je pre našu legislatívu obvyklá, viac vyhovuje pojem "legalizácia príjmov z trestnej činnosti". V Smernici sa "pranie špinavých peňazí" definuje ako:

 

- konverzia alebo transfer majetku s vedomím, že majetok pochádza z trestného činu, a to za účelom zatajenia alebo zamaskovania nezákonného pôvodu tohto majetku, pomoc inému, kto má účasť na páchaní takéhoto trestného činu, s cieľom vyhnúť sa právnym dôsledkom takéhoto konania,

 

-  zatajenie alebo zamaskovanie pravej podstaty, zdroja, miesta pohybu a práv k majetku s vedomím, že majetok pochádza z trestného činu,

 

-nadobudnutie, držba alebo užívanie majetku s vedomím, že majetok pochádza z trestného činu alebo z účasti na trestnom čine,

 

- účasť v združení s úmyslom páchania, pokusov páchania a pomáhania, nabádania, umožňovania i rady k vykonaniu vyššie uvedených aktivít.

 

Za "pranie špinavých peňazí" sa má považovať i "pranie špinavých peňazí", kde činnosť generujúca majetok, resp. aktíva, ktoré sa majú prať, bola spáchaná na území iného členského štátu alebo v inej tretej krajine.

 

Vymedzenie pojmu "legalizácia príjmu z trestnej činnosti" v návrhu zákona zachováva podstatné znaky uvedenej definície, avšak ju systematicky a terminologicky prispôsobuje slovenskému právnemu poriadku. Do vymedzenia predmetného pojmu boli zapracované niektoré prvky z definície, ktorá je predmetom návrhu novely Smernice a ktorá by mala byť schválená v závere roka 2000.

 

Konkrétne formy a metódy "prania špinavých peňazí", teda "technickú" stránku "legalizácie", už zákon do podrobností nerieši. Jednak to nie je predmetom úpravy, jednak preto, že ide o vysoko odbornú a navyše veľmi zložitú a dynamicky sa meniacu problematiku. Zákon by nijako nemohol reagovať na všetky formy a metódy legalizácie príjmov z trestnej činnosti, už aj pre ich veľký počet a pre takmer neobmedzený okruh rozličných kombinácií, ktoré môžu prichádzať do úvahy. Bude najmä vecou povinných osôb vymedzených zákonom a finančnej polície, ktoré s týmto javom prichádzajú do styku pri plnení svojich úloh, aby tieto formy a metódy identifikovali, odborne definovali a v tomto smere pripravili svojich pracovníkov. Zákon sa obmedzuje len na vymedzenie základných čŕt legalizácie príjmov z trestnej činnosti ako právneho pojmu.

 

K § 3

 

V § 3 sú definované subjekty, ktoré sú na účely tohto zákona súhrnne pomenované ako povinné osoby. Navrhované znenie vyplýva z princípov zakotvených v Smernici, z ustanovení Dohovoru, ako aj z princípov zo 40 odporučení FATF. V predmetných dokumentoch sú definované finančné inštitúcie, úverové inštitúcie, ako aj ďalšie fyzické a právnické osoby, ktoré majú mať týmto zákonom vo vzťahu k "praniu špinavých peňazí" uložené povinnosti.

 

V písmene d) sú špecificky ako povinné osoby ustanovené všetky tie právnické osoby a fyzické osoby, ktoré vykonávajúc finančný prenájom (finančný leasing) alebo iné finančné činnosti s odkazom na konkrétne ustanovenie § 29 zákona o dani z pridanej hodnoty, v ktorom sú "finančné činnosti" definované.

 

K § 4

 

V § 4 je definovaný nový pojem neobvyklej obchodnej operácie tak, aby povinnosti súvisiace s plnením ohlasovacej povinnosti (§ 7) mohli byť kvalifikovane plnené. Neobvyklá obchodná operácie je definovaná tak, aby obsiahla právne úkony alebo iné úkony nasvedčujúce tomu, že ich vykonaním môže dôjsť k legalizácii príjmov z trestnej činnosti. Takéto všeobecné definovanie pojmu vyplýva z toho, že nie je možné jednoznačne vymedziť všetky neobvyklé obchodné operácie, ktoré by mohli súvisieť s praním špinavých peňazí pre taký široký okruh povinných osôb. Preto teda tak, ako je to bežné v legislatíve krajín Európskej únie, ťažisko posúdenia, či ide o neobvyklú obchodnú operáciu, je na povinných osobách, ktoré najmä na základe svojich skúseností a iných skutočností vo vzťahu k právnickým osobám a fyzickým osobám, s ktorými pripravujú alebo realizujú obchodnú operáciu, posúdia, či ide o operáciu neobvyklú. Základnou zásadou pri tomto posudzovaní bude uplatňovanie princípu "poznaj svojho zákazníka". Tento princíp je taktiež zakotvený v článku 5 Smernice.

 

K § 5

 

S ohľadom na uloženie povinnosti identifikácie povinným osobám v § 6 tohto zákona, je podrobne definovaný pojem identifikácie, nakoľko je potrebné rozlíšiť identifikáciu u fyzickej osoby, právnickej osoby, maloletej osoby, ale i pri vykonaní platobnej operácie prostredníctvom technických zariadení.

 

Znenie odseku 2 vychádza z článku 3 Smernice, ktorým sa ukladá povinným osobám identifikovať obchodných partnerov s cieľom, aby bolo možné zdokumentovať činnosť konkrétnych fyzických osôb pri legalizácii príjmov z trestnej činnosti a tak poskytnúť potrebné listinné dôkazy pre prípadné trestné stíhanie vedené orgánmi činnými v trestnom konaní. Hodnota 100 000 Sk je zvolená v súlade s ustanovením článku 3 ods. 2 Smernice, ktoré odporúča stanoviť určitú hranicu hodnoty, nad ktorú je identifikácia povinná. V rámci medzirezortného pripomienkového konania došlo k diskusii o tejto sume, pričom bolo konštatované, že odborné kruhy z finančnej oblasti (napr. Národná banka Slovenska, finančná polícia) sa pripájajú k čo najnižšej hodnote, oproti požiadavke ostatných túto sumu zvýšiť. Kompromisom bola dohodnutá vyššie uvedená suma, pričom v odseku 4 je vyriešený prípadný nesúlad medzi týmto a ďalšími zákonmi.

 

K § 6

 

V odseku 1 je uložené povinným osobám špecificky podľa predmetu ich činnosti vypracovať a aktualizovať prehľad foriem neobvyklých obchodných operácií, ako aj program vlastnej činnosti zameranej proti legalizácii príjmov z trestnej činnosti a školení zamestnancov pre túto oblasť.

 

V písmene b) je uložená povinnosť vychádzajúca z článku 4 Smernice, ktorou je povinnosť povinných osôb uchovávať všetky nevyhnutné záznamy o transakciách, resp. obchodných operáciách. Obdobne je formulovaná i zásada č. 14 zo 40 odporúčaní FATF. Uvedená povinnosť vytvára podmienky, aby bolo možné v dostatočnej miere spätne zadokumentovať jednotlivé finančné transakcie týkajúce sa neobvyklých obchodných operácií, resp. legalizácie príjmov z trestnej činnosti, a tak poskytnúť potrebné listinné dôkazy pre prípadné trestné stíhanie vedené orgánmi činnými v trestnom konaní.

 

Nakoľko v § 10 zákona je oprávnenie finančnej polície požadovať a kontrolovať od povinných osôb plnenie povinností podľa tohto zákona, v písmene c) je riešená otázka poskytnutia podkladov na výkon kontroly.

 

Ustanovením odseku 2 písmeno a) sa zabezpečuje, aby sa povinná osoba zaoberala selektovaním obchodných operácií na obvyklé a neobvyklé.

 

Odsek 2 písmeno b) rieši problematiku odmietnutia vykonania požadovanej obchodnej operácie, ak by jej vykonanie viedlo k legalizácii príjmov z trestnej činnosti, čo sa viaže na povinnosť túto skutočnosť ohlásiť finančnej polícii. Akékoľvek opatrenia sledujúce včasné odhalenie legalizácie príjmov z trestnej činnosti by ostali neúčinné, keby neexistovali právne prostriedky, ktoré by umožňovali legalizáciu, (pokiaľ sa len pripravuje alebo len prebieha) prekaziť. Najmä právnické osoby a fyzické osoby, ktoré vykonávajú činnosť podľa osobitných predpisov, sú obvykle subjektami, cez činnosť ktorých sa má príjem z trestnej činnosti "preprať". Právne možnosti odmietnutia požadovaného úkonu v podnikateľskej sfére nie sú upravené jednoznačne a jednotne, preto ich bolo treba na účely, ktoré sleduje tento zákon, upraviť osobitne.

 

Aby finančná polícia mohla plniť úlohy, ktoré sú jej uložené zákonom je nevyhnutné, aby mala možnosť prístupu k informáciám, resp. prostriedkom, ktoré sú ich nositeľom, čo rieši ustanovenie v písmenách c) a d).

 

K § 7

 

Vychádzajúc zo skutočnosti, že model ohlasovania podozrivých bankových operácií finančnej polícii v zmysle zákona č. 249/1994 Z. z. sa osvedčil a finančná

 

polícia získala skúsenosti s ich prijímaním a preverovaním, je i v tomto zákone ustanovené plnenie ohlasovacej povinnosti voči finančnej polícii, ktorá hlásenia o neobvyklej obchodnej operácii prijíma, eviduje, preveruje a využíva na plnenie úloh ustanovených zákonom. Týmto zákonom je zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore v znení neskorších predpisov, konkrétne § 2 ods. 1 písm. c) a d), podľa ktorých odhaľuje trestné činy a zisťuje ich páchateľov a spolupôsobí pri odhaľovaní daňových únikov a nezákonných finančných operácií.

 

V tejto súvislosti môžeme uviesť, že finančná polícia bola v uvedenej oblasti medzinárodne uznaná ako kompetentný orgán Slovenskej republiky a aktívne pôsobí v rámci medzinárodného združenia národných finančných spravodajských jednotiek EGMONT Group, ktoré v zmysle národných právnych úprav prijímajú hlásenia o neobvyklých obchodných operáciách.

 

Navrhované znenie § 7 popisuje dostatočne podrobne formu a obsah hlásenia o neobvyklej obchodnej operácii a ukladá povinnej osoby poskytnúť finančnej polícii doplňujúce informácie, čo vyplýva z doterajších praktických skúseností finančnej polície s prijímaním hlásení o podozrivých bankových operácií z bánk, keď vo väčšine prípadov hlásenia neobsahovali dostatok informácií potrebných na ich preverenie a vo väčšine prípadov bolo potrebné o ich doplnenie dodatočne žiadať.

 

Lehota 3 dní plynie od okamihu, keď povinná osoba identifikuje obchodnú operáciu ako neobvyklú.

 

K § 8

 

V   § 8 sú do zákona zakomponované princípy vychádzajúce z článku 8 Smernice, ktorá ukladá povinným osobám a ich zamestnancom zachovávať mlčanlivosť o veciach, ktoré boli predmetom ohlásenia neobvyklej obchodnej operácie, voči tretím osobám, ale aj voči osobe, ktorej sa hlásenie týka. Zároveň toto ustanovenie zodpovedá doporučeniu č. 17 obsiahnutému v 40 odporúčaniach FATF.

 

K § 9

 

Ustanovenie o práve zdržať obchodnú operáciu vyplýva z potreby zosúladenia zákona s právom Európskej únie, resp. čl. 7 Smernice, ako aj zhodnotenia doterajšieho uplatňovania zákona č. 249/1994 Z. z. a vyhlášky Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. 181/1997 Z. z. o podozrivých bankových operáciách v praxi, keď v mnohých prípadoch samotné banky, ako i finančná polícia potrebovali určitý čas na preverenie podozrivej bankovej operácie, a teda je potrebné mať právo zdržať vykonanie niektorých operácií, ktoré sa javia ako neobvyklé a účinne zabrániť možnosti neskoršieho problematického zaistenia príjmu z trestnej činnosti.

 

V  prípade absencie takéhoto ustanovenia je možné neobvyklé obchodné operácie len následne sledovať. Neexistuje možnosť účinným spôsobom ovplyvniť, prípadne zabrániť ich vykonaniu a efektívnosť dokumentovania legalizácie príjmov z trestnej činnosti je tým negatívne ovplyvnená.

 

V  odseku 1 je ustanovené oprávnenie povinnej osoby zdržať nahlásenú neobvyklú obchodnú operáciu a v odsekoch 4 a 5 zdržať neobvyklú obchodnú operáciu preverovanú finančnou políciou pre podozrenie z legalizácie príjmov pochádzajúcich z trestnej činnosti na základe jej vlastných poznatkov.

 

K § 10

 

V  § 10 sú finančnej polícii vymedzené úlohy súvisiace s plnením kontrolných úloh vo vzťahu k plneniu povinností uložených povinným osobám podľa tohto zákona. Zároveň je tu vytvorený základný rámec pre ukladanie sankcií za ich porušenie alebo neplnenie.

 

V písmene f) je finančnej polícii uložená povinnosť poskytnúť informácie získané plnením ohlasovacej povinnosti správcovi dane v definovaných prípadoch. Potreba takéhoto ustanovenia vyplynula z doterajších skúseností finančnej polície s prijímaním hlásení o podozrivých bankových operáciách, keď v rámci preverenia hlásenia je potrebné vykonať daňové konanie a až na jeho základe je možné rozhodnúť o ďalšom spôsobe využitia hlásenia.

 

K § 11

 

Týmto ustanovením sú vymedzené povinnosti policajta služby finančnej polície a to vo vzťahu k povinným osobám pri uplatňovaní oprávnení finančnej polície podľa tohto zákona a pri vykonávaní kontroly plnenia povinností uložených povinným osobám týmto zákonom. Ustanovenie zároveň rieši nakladanie s informáciami získanými finančnou políciou podľa § 7 zákona a spôsob uplatňovania oprávnenia podľa § 6 ods. 2 písm. c).

 

K § 12

 

Nakoľko v súvislosti s oprávnením zdržať obchodnú operáciu ( § 9) môže dôjsť ku vzniku škody u subjektu, ktorému bola operácia zdržaná, je potrebné jednoznačne definovať, kto za takúto škodu bude zodpovedať. Toto vychádza i zo skutočnosti, že ustanovenia zákona č. 58/1969 Zb. o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym postupom by sa na takýto prípad nevzťahovali a preto je potrebné tento stav preklenúť ustanovením v tomto zákone.

 

S ohľadom na skutočnosť, aby nedochádzalo k zneužívaniu, ak by bol generálne zodpovedný štát, ustanovuje sa, že ak bude zdržanie obchodnej operácie vykonané podľa § 9 ods. 1 zodpovedá za škodu povinná osoba. Pôjde najmä o prípady, keď je i v záujme povinnej osoby, aby neobvyklá obchodná operácia bola zdržaná a teda povinná osoba bude niesť prípadnú zodpovednosť za vzniknutú škodu. Týmto obmedzením bude zároveň obmedzené svojvoľné a bezdôvodné zdržiavanie obchodnej operácie.

 

K § 13

 

Predmetné ustanovenie rieši zrušenie článku I zákona č. 249/1994 Z. z. a vyhlášky Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. 181/1997 Z. z. o podozrivých bankových operáciách, nakoľko dochádza k rozšíreniu povinných subjektov i mimo bánk. V praxi by bolo vhodné, aby typológiu podozrivých bankových operácií uvedených v § 1 predmetnej vyhlášky prevzali povinné osoby v upravenej podobe do prehľadu foriem neobvyklých obchodných operácií, ktorý majú vypracovať.

 

K článku II

 

Predmetným článkom sa legislatívne vytvára možnosť pre definovanie oprávnení finančnej polície v tomto zákone.

 

K článku III

 

V § 7 zákona je ohlasovacia povinnosť oproti súčasne platnej právnej úprave zákona rozšírená na širší okruh povinných osôb. Toto navrhované rozšírenie však nepokrýva možnosť legalizácie príjmov z trestnej činnosti formou vývozu a dovozu bankoviek a mincí v slovenskej i v cudzej mene, ako aj zlata v cestovnom styku, v poštovej alebo inej zásielke. Pri tomto spôsobe legalizácie je využívaný značný rozdiel v legislatívnej úprave boja proti tzv. praniu špinavých peňazí v okolitých krajinách. Je opodstatnené predpokladať, že v Slovenskej republike prijaté legislatívne a inštitucionálne bariéry v boji proti praniu špinavých peňazí budú vyvolávať snahy potenciálnych páchateľov tejto trestnej činnosti využívať vývoz a dovoz finančnej hotovosti a zlata s cieľom znížiť riziko pri ich legalizácii. Toto si vyžaduje v súlade s legislatívnymi úpravami krajín Európskeho spoločenstva vykonať potrebné úpravy i v našej legislatíve.

 

Preto sa navrhuje novelizovať zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 202/1995 Z. z. Devízový zákon a zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov tak, aby informácie získané z plnenia ohlasovacej povinnosti podľa § 8 devízového zákona poskytli devízové orgány na základe písomného požiadania finančnej polícii.

 

K článku IV

 

Článok IV v navrhovanom znení odráža ustanovenia článku 3 Smernice a princíp č. 12 zo 40 odporúčaní FATF, ako aj filozofiu Dohovoru. Riešenie obsiahnuté v znení zákona však neruší produkt vkladná knižka na doručiteľa tak, ako je to požadované Smernicou. S ohľadom na výhrady Ministerstva financií Slovenskej republiky bolo prijaté riešenie, ktoré je len prvým krokom smerujúcim k ich odstráneniu. Produkt vkladná knižka na doručiteľa zostáva zachovaný, avšak je odstránená jeho anonymita.

 

Vzhľadom na navrhované zmeny zákona č. 21/1992 Zb. o bankách v znení neskorších predpisov bude potrebné novelizovať i vyhlášku č. 47/1964 Zb. o peňažných službách občanom v znení neskorších predpisov, najmä ustanovenie § 7 tejto vyhlášky, ktoré pojednáva o postupe sporiteľne (banky) pri nakladaní s vkladnou knižkou na doručiteľa (ustanoviť povinnosť identifikácie pri zachovaní produktu).

 

Novelizácia ustanovenia podľa bodu 3 vyplýva z potreby napraviť stav, ktorý vznikol nesprávnym naformulovaním § 38 zákona č. 21/1992 o bankách nakoľko finančná polícia pri plnení úloh stanovených zákonom nevie vždy presne identifikovať osobu o ktorej požaduje údaje, ale môžu nastať prípady, keď sú známe iné skutočnosti, podľa ktorých banka vie presne požadovanú vec identifikovať, ako napr. číslo účtu, hodnotu vkladu s termínom a miestom vloženia a pod.

 

Vzhľadom na zmenu pojmu "podozrivá banková operácia" na pojem "neobvyklá obchodná operácia" v tomto zákone, mení sa bodom 4 aj terminológia zákona o bankách.

 

K článku V

 

V nadväznosti na ustanovenie oprávnení finančnej polície požadovať a kontrolovať od povinných osôb plnenie povinností podľa tohto zákona je potrebné upraviť ustanovenie zákona o priestupkoch tak, aby sankciu za porušenie povinnosti vyplývajúcej z tohto zákona bolo možné uložiť v ustanovenom rozsahu.

 

K článku VI

 

Navrhuje sa účinnosť zákona od 1. 1. 2001, okrem čl. I § 5 ods. 2 a čl. IV druhý bod, u ktorých sa navrhuje účinnosť od 1. júla 2001 a to s ohľadom na záväzok Slovenskej republiky čiastočne vyriešiť otázky existencie anonymných produktov k 1. 7. 2001. Tento termín bol Ministerstvom financií Slovenskej republiky uvedený ako prvý vhodný termín na odstránenie anonymity u vkladných knižiek na doručiteľa a cenných papierov na doručiteľa.

 

V Bratislave 20. septembra 2000

 

Mikuláš DZURINDA

 

predseda vlády Slovenskej republiky

 

Ladislav PITTNER

 

minister vnútra Slovenskej republiky

 

Spoločná správa

výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní vládneho návrhu zákona o ochrane pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač750)

 

Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť ako gestorský výbor podáva Národnej rade Slovenskej republiky v súlade s § 79 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov túto spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní vyššie uvedeného návrhu zákona;

 

I.

 

1. Národná rada Slovenskej republiky svojím uznesením číslo 1053 z 3. októbra 2000 pridelila vládny návrh zákona o ochrane pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 750) na prerokovanie týmto výborom Národnej rady Slovenskej republiky.:

 

-     Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky

 

-     Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu

 

-     Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie

 

-     Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu

 

-     Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť

 

-     Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnosti

 

-     Osobitnému kontrolnému výboru Národnej rady Slovenskej republiky na kontrolu činnosti Slovenskej informačnej služby a

 

-     Osobitnému kontrolnému výboru Národnej rady Slovenskej republiky na kontrolu činnosti Vojenského spravodajstva

 

Uvedené výbory prerokovali uvedený návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady Slovenskej republiky č. 1053.

 

2. Iné výbory o návrhu zákona nerokovali.

 

II.

 

Gestorský výbor konštatuje, že do začatia rokovania o návrhu zákona nedostal žiadne stanoviská od poslancov podané podľa § 75 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky.

 

III.

 

K predmetnému návrhu zákona určené výbory Národnej rady Slovenskej republiky v prijatých uzneseniach zhodne odporúčajú Národnej rade Slovenskej republiky návrh zákona schváliť s týmito pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi:

 

1. K § 5

 

V § 5 ods. 1 písm. a) sa za slovo "príslušnosti" vkladajú slová "u utečencov pobyt v utečeneckom tábore 17). "

 

Poznámka pod čiarou k odseku 1 znie:

 

"17) Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 283/1995 Zb. o utečencoch. "

 

Doterajšie odkazy a poznámky pod čiarou sa prečíslujú.

 

Úprava sa navrhuje z dôvodu pobytu utečencov na našom území ktorí sú v inom právnom postavení, ako cudzinci podľa zákona č. 73/1995 Z. z.

 

Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky

 

Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu

 

Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť

 

Gestorský výbor odporúča schváliť

 

2. K § 5

 

V § 5 odsek 3 sa vypúšťa. Odsek 4 sa označuje ako odsek 3.

 

Vypustením ustanovenia v zmysle, ktorého sa povinnosť identifikácie podľa odseku 2 nevzťahovala na obchodné operácie vykonávané medzi dvoma povinnými osobami sa zavádza rovnaká povinnosť identifikácie na všetky právnické a fyzické osoby, u ktorých vzniká podozrenie, že vykonávajú neobvyklú obchodnú operáciu.

 

Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky

 

Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť

 

Osobitný kontrolný výbor Národnej rady Slovenskej republiky na kontrolu

 

činnosti Slovenskej informačnej služby

 

Osobitný kontrolný výbor Národnej rady Slovenskej republiky na kontrolu

 

činnosti Vojenského spravodajstva.

 

Gestorský výbor odporúča schváliť

 

3. Za § 7 sa vkladá nový § 8, ktorý znie:

 

,, § 8 Ohlasovacia povinnosť v zvláštnych prípadoch

 

(1)  Ak zistia colné orgány pri výkone svojej právomoci alebo v súvislosti s ňou prevoz platných bankoviek a mincí, šekov a cestovných šekov v hodnote nad 200 000 Sk, sú povinné túto skutočnosť podľa § 7 ods. 1 ohlásiť finančnej polícii s uvedením identifikácie osoby, ktorá prevoz vykonala.

 

(2)  Ohlasovaciu povinnosť má tiež osoba, ktorá vykonáva v rámci svojho podnikania poštové služby podľa zvláštneho zákona, ak je jej odovzdaný poukaz na prevod peňažnej čiastky nad 200 000 Sk do cudziny. ".

 

Doterajšie paragrafy sa prečíslujú.

 

Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť

 

Osobitný kontrolný výbor Národnej rady Slovenskej republiky na kontrolu činnosti Vojenského spravodajstva

 

Gestorský výbor odporúča schváliť

 

4. K § 8 ods. 4

 

V § 8 ods. 4 sa slová "môže povinnú osobu zbaviť mlčanlivosti" nahrádzajú slovami "povinnú osobu zbaví mlčanlivosti".

 

Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť

 

Osobitný kontrolný výbor Národnej rady Slovenskej republiky na kontrolu činnosti Vojenského spravodajstva

 

Gestorský výbor odporúča schváliť

 

5. K § 8

 

V § 8 sa vkladá nový odsek 6, ktorý znie:

 

"(6) Porušenie povinnosti mlčanlivosti uloženej podľa odsekov 1, 2 a 3 je priestupkom, za ktorý je možné v konaní podľa zvláštneho zákona 22) uložiť pokutu až do výšky 200 000 Sk; tým nie je dotknutá zodpovednosť za škodu, ktorá tým osobe, ktorej sa vyzradené údaje týkajú vznikla, ani prípadná trestná zodpovednosť toho, kto porušil povinnosť mlčanlivosti 23). ".

 

Poznámka pod čiarou k odkazom 22 a 23 znie:

 

"22) § 24 ods. 1 písm. e) zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov.

 

23) § 178 ods. 2 zákona č. 140/1961 Zb. Trestný zákon v znení neskorších predpisov. ".

 

Doterajšie odkazy a poznámky pod čiarou sa prečíslujú.

 

Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť Osobitný kontrolný výbor "Národnej rady Slovenskej republiky na kontrolu činnosti Vojenského spravodajstva

 

Gestorský výbor odporúča schváliť

 

6. K § 8

 

V § 8 sa vkladá nový odsek 7, ktorý znie:

 

"(7) Údaje zhromaždené finančnou políciou podľa tohto zákona môžu byť inak použité len v konaní pred orgánmi uvedenými v odseku 4. ".

 

Ustanovenie zabraňuje, aby údaje zhromaždené finančnou políciou podľa tohto zákona sa použili ináč ako pred orgánmi činnými v trestnom konaní, súdom rozhodujúcim v občianskom súdnom konaní alebo pred orgánom oprávneným podľa osobitného predpisu rozhodovať o návrhu podľa § 10 písm. d).

 

Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť Osobitný kontrolný výbor Národnej rady Slovenskej republiky na kontrolu činnosti Vojenského spravodajstva.

 

Gestorský výbor odporúča schváliť

 

7. K § 9

 

V § 9 ods. 2 slová "po dobu" sa vypúšťajú.

 

Ide o legislatívno-technickú úpravu z dôvodu čistoty právneho jazyka.

 

Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky

 

Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu

 

Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť

 

Osobitný kontrolný výbor Národnej rady Slovenskej republiky na kontrolu činnosti Vojenského spravodajstva

 

Gestorský výbor odporúča schváliť

 

8. K § 9

 

V § 9 ods. 5 v prvej vete slová "bude vyžadovať dlhšiu dobu" sa nahrádzajú slovami "vyžaduje dlhší čas. "

 

Ide o jazykovú úpravu z dôvodu jednoznačnosti textu.

 

Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky

 

Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu

 

Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť

 

Osobitný kontrolný výbor Národnej rady Slovenskej republiky na kontrolu činnosti Vojenského spravodajstva

 

Gestorský výbor odporúča schváliť

 

9.    K § 10

 

V  § 10 písmeno a) slová "podľa tohto zákona" sa nahrádzajú slovami "ustanovených týmto zákonom".

 

Ide o legislatívno-technickú úpravu.

 

Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky

 

Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu

 

Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť

 

Osobitný kontrolný výbor Národnej rady Slovenskej republiky na kontrolu činnosti Vojenského spravodajstva

 

Gestorský výbor odporúča schváliť

 

10.   K §10

 

V § 10 písmeno c) sa slovo "návrh" nahrádza slovom "podnet".

 

Finančná polícia podáva podnet na odobratie oprávnenia na podnikateľskú, alebo inú samostatnú zárobkovú činnosť orgánu, ktorý je oprávnený o tom rozhodnúť.

 

Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky Gestorský výbor odporúča schváliť

 

11. K § 12

 

V § 12 sa vypúšťa odsek 1. Súčasne sa zrušuje označenie odseku 2.

 

Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť

 

Osobitný kontrolný výbor Národnej rady Slovenskej republiky na kontrolu činnosti Vojenského spravodajstva

 

Gestorský výbor odporúča neschváliť

 

12. K § 12

 

V § 12 odsek 1 znie:

 

"(1) Štát zodpovedá za škodu, ktorá vznikla zdržaním obchodnej operácie podľa § 9 ods. 1, ak nešlo o legalizáciu, okrem prípadov, v ktorých sa preukáže, že takýmto zdržaním došlo k porušeniu právneho predpisu. 24)".

 

Poznámka pod čiarou k odkazu 24 znie:

 

"24) Napr. zákon č. 140/1961 Zb. Trestný zákon v znení - neskorších predpisov, zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov, zákon č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov a zákon č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov". "

 

Doterajšie odkazy a poznámky pod čiarou sa prečíslujú.

 

Ustanovenie odstraňuje zodpovednosť povinnej osoby za škodu, ktorá by mohla vzniknúť zdržaním obchodnej operácie podľa § 9 ods. 1, ak by nešlo o legalizáciu. Odstraňuje sa tak významná prekážka plnenia zákonnej povinnosti povinnou osobou.

 

Štát sa môže zbaviť svojej zodpovednosti ak sa mu podarí preukázať, že povinná osoba svojím konaním, ktorého následkom bolo zdržanie obchodnej operácie porušila právny predpis.

 

Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky Gestorský výbor odporúča schváliť

 

13. Za § 12 sa vkladá nový § 13. ktorý znie:

 

"§13 Právo na ochranu

 

Proti tomu, kto dobromyseľne ohlásil finančnej polícii neobvyklú obchodnú operáciu (§4) alebo zdržal neobvyklú obchodnú operáciu (§9), nemožno uplatniť právnu zodpovednosť a ani inak ho poškodiť na jeho právach. ".

 

Doterajšie paragrafy sa prečíslujú.

 

Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť

 

Osobitný kontrolný výbor Národnej rady Slovenskej republiky na kontrolu

 

Činnosti Vojenského spravodajstva

 

Gestorský výbor odporúča schváliť

 

14. Za § 12 sa vkladá nový § 13, ktorý znie:

 

"§ 13 Správne delikty

 

(1)  Finančná polícia pri vykonávaní kontroly plnenia povinností podľa tohto zákona môže uložiť pokutu do 2 000 000 Sk povinnej osobe, ak nejde o fyzickú osobu, ktorá poruší povinnosť uloženú v § 5 ods. 2, § 6, § 7 ods. 1, 4 a 5, § 8 ods. 1 a 2, § 9 alebo § 12 ods. 1.

 

(2)  Povinnej osobe, ak nejde o fyzickú osobu, ktorá opätovne porušila povinnosť, za ktorú jej bola v predchádzajúcich troch rokoch uložená pokuta podľa tohto zákona, môže finančná polícia uložiť ďalšiu pokutu do dvojnásobku pokuty ustanovenej v odseku 1.

 

(3)  Pokutu podľa odseku 1 alebo 2 možno uložiť do jedného roka odo dňa, keď porušenie povinnosti finančná polícia zistila, najneskôr do troch rokov odo dňa, keď k porušeniu povinnosti došlo.

 

(4)  Pri určovaní pokuty sa prihliada najmä na závažnosť protiprávneho konania a spôsobenú škodu.

 

(5)  Uložením pokuty podľa odseku 1 a 2 nie je dotknutá zodpovednosť povinnej osoby, ak nejde o fyzickú osobu, za spôsobenú škodu, ani postih jej zamestnancov podľa pracovnoprávnych predpisov.

 

(6)  Na konanie o správnych deliktoch podľa tohto zákona sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní. ".

 

V súvislosti s návrhom nového ustanovenia § 13 sa v § 10 písmeno b) na konci vety vkladajú slová "ak vo veci nekoná sama podľa § 13, ".

 

Doterajšie paragrafy sa prečíslujú.

 

Navrhované zmeny majú za cieľ dosiahnuť najefektívnejšiu vynútiteľnosť plnenia zákonných povinností povinných osôb, ktoré sú právnickými osobami a to priamou hrozbou sankcie (pokuty) v prípadoch neplnenia alebo porušenia povinností, ktoré im zákon ukladá. V bodoch 2 až 4 sa reaguje na zmeny, ktoré vyvoláva vloženie nového paragrafu 13.

 

Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky

 

Gestorský výbor odporúča neschváliť

 

15. Za § 13 sa vkladá nový 14. ktorý znie:

 

"§ 14 Pokuty

 

(1)  Tomu, kto poruší alebo nesplní povinnosť stanovenú týmto zákonom, ak nejde o porušenie mlčanlivosti alebo ak také konanie nie je činom prísnejšie trestným, môže finančná polícia uložiť pokutu až do výšky 2 000 000 Sk alebo zákaz činnosti na dobu do jedného roka a pri opakovanom porušení alebo nesplnení povinnosti v období 12 po sebe idúcich mesiacov až do výšky 10 000 000 Sk alebo zákaz činnosti na dobu dvoch rokov.

 

(2)  Pri stanovení výšky pokuty je treba prihliadať na osobné a majetkové pomery toho, komu sa pokuta ukladá a k povahe a závažnosti povinnosti, ktorá bola porušená alebo nesplnená, dobe trvania ak následkom protiprávneho konania.

 

(3)  Pokutu nieje možné uložiť, ak uplynuli dva roky od konca roka, v ktorom došlo ku konaniu, zakladajúcemu právo na uloženie pokuty. Právo vymeranú pokutu vymáhať sa premlčuje po piatich rokoch od vykonateľnosti rozhodnutia. Výnos z pokút je príjmom štátneho rozpočtu.

 

(4)  Proti rozhodnutiu o uložení pokuty, ktoré musí obsahovať odôvodnenie, môže ten, komu bola pokuta uložená, podať odvolanie. Odvolanie je treba doručiť ministerstvu vnútra do 30 dní od doručenia rozhodnutia o pokute. Včas podané odvolanie má odkladný účinok. O odvolaní rozhoduje minister. ".

 

Doterajšie paragrafy sa prečíslujú

 

Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť Osobitný kontrolný výbor Národnej rady Slovenskej republiky na kontrolu činnosti Vojenského spravodajstva

 

Gestorský výbor odporúča schváliť

 

16. K čl. VI

 

V čl. VI sa vypúšťajú slová "okrem čl. I § 5 ods. 2 a čl. IV druhý bod, ktoré nadobudnú účinnosť 1. júla 2001. ".

 

Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť Osobitný kontrolný výbor Národnej rady Slovenskej republiky na kontrolu činnosti Vojenského spravodajstva

 

Gestorský výbor odporúča schváliť

 

O pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch gestorský výbor odporúča hlasovať samostatne o každom bode spoločnej správy.

 

IV. Gestorský výbor

 

po prerokovaní pozmeňovacích a doplňovacích návrhov, ktoré dostal

 

1.    podľa § 79 ods. 4 zákona o rokovacom poriadku schvaľuje túto spoločnú správu;

 

2.  odporúča národnej rade

 

a/ podľa § 79 ods. 4 písm. e) zákona o rokovacom poriadku schváliť návrhy ako sú uvedené v spoločnej správe a ako ich odporúča gestorský výbor,

 

b/ podľa § 79 ods. 4 písm. f) zákona o rokovacom poriadku po schválení návrhov uvedených v spoločnej správe návrh zákona ako celok schváliť.

 

Bratislava 5. októbra 2000

 

Vladimír PALKO v. r.

 

predseda Výboru NR SR pre obranu a bezpečnosť

Doložka zlučiteľnosti návrhu zákona s právom Európskej únie

 

1.   Navrhovateľ zákona:

 

Vláda Slovenskej republiky

 

2.   Názov návrhu zákona:

 

Zákon o prevencii proti legalizácii príjmov z trestnej činnosti a o zmenách niektorých ďalších zákonov.

 

3.   V práve Európskej únie je problematika návrhu zákona

 

a) upravená

 

Zmluva o založení Európskeho spoločenstva podpísaná dňa 25. 3. 1957, Časť prvá, článok 3, Časť tretia, Hlava III, článok 56, 58.

 

Zmluva o Európskej únii, Prvá hlava, články 2, 3, 6, Šiesta hlava, články 29, 30 ods. 1 písm. a, b v znení Amsterdamskej zmluvy podpísanej dňa 2. 10. 1997, ktorá nadobudla účinnosť dňom 1. 5. 1999.

 

Európska dohoda o pridružení uzatvorená medzi Európskymi spoločenstvami a ich členskými štátmi na strane jednej a Slovenskou republikou na strane druhej zo dňa 4. 10. 1993, ktorá nadobudla účinnosť dňom 1. 2. 1995, Oddiel II, článok 6, Oddiel V, Kapitola 3, články 69, 70, Oddiel VI. Článok 86,

 

Rezolúcia o rešpektovaní ľudských práv v EÚ v roku 1994 zo zasadnutia Európskeho parlamentu, pod číslom A4-0223/96 zo dňa 17. 9. 1996.

 

Smernica Európskeho parlamentu a Rady (95/46/EC) zo dňa 24. 10. 1995 o ochrane jednotlivcov pri spracovaní osobných údajov a voľnom pohybe týchto údajov.

 

Smernica Rady č. 91/308/EEC zo dňa 10. 6. 1991 o predchádzaní používania finančného systému k praniu špinavých peňazí, o ochrane jednotlivcov pri spracovaní osobných údajov a voľnom pohybe týchto údajov.

 

Akčný plán boja proti organizovanej trestnej činnosti č. 97/C251/01.

 

4.  Návrh zákona svojou problematikou

 

a) patrí medzi

 

prioritné oblasti aproximácie práva uvedené v čl. 70 Európskej dohody o pridružení v oblastiach - bankové právo, finančné služby

 

b) patrí medzi

 

priority odporúčané v Príprave asociovaných krajín strednej a východnej Európy na integráciu do vnútorného trhu Európskej únie (Biela kniha) finančné služby, ochrana osobných údajov.

 

5.     Charakteristika právnych noriem Európskej únie, ktorými je upravená problematika návrhu zákona /tretí bod písm. a)/:

 

Zmluva o založení Európskeho spoločenstva podpísaná dňa 25. 3. 1957, a Zmluva o Európskej únii, v znení Amsterdamskej zmluvy podpísanej dňa 2. 10. 1997, ktorá nadobudla účinnosť dňom 1. 5. 1999. zakotvujú v príslušných článkoch základné princípy slobody, demokracie, rešpektovanie ľudských práv a základných slobôd a právneho štátu, ktoré okrem iného zaručuje Európsky dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd podpísaný v Ríme dňa 4. 11. 1950 a ktoré vyplývajú z ústavných tradícií členských štátov ako základných princípov práva Spoločenstva.

 

Európska dohoda o pridružení uzatvorená medzi Európskymi spoločenstvami a ich členskými štátmi na strane jednej a Slovenskou republikou na strane druhej zo dňa 4. 10. 1993, ktorá nadobudla účinnosť dňom 1. 2. 1995, zakotvuje v príslušných článkoch rešpektovanie základných ľudských práv a slobôd uvedených v Helsinskom Záverečnom akte a v Parížskej charte pre novú Európu, ako aj zásad trhovej ekonomiky.

 

Rezolúcia o rešpektovaní ľudských práv v EÚ v roku 1994 zo zasadnutia Európskeho parlamentu, pod číslom A4-0223/96 zo dňa 17. 9. 1996. zdôrazňuje, že ochrana ľudských práv a základných slobôd je jednou z hlavných úloh EÚ, vyzýva členské štáty na ich dodržiavanie aj v oblasti azylu a imigrácie aj rešpektovaním minimálnych záruk ako je odkladný účinok pri odvolaní atď.

 

Smernica Európskeho parlamentu a Rady (95/46/EC) zo dňa 24. 10. 1995 o ochrane jednotlivcov pri spracovaní osobných údajov a voľnom pohybe týchto údajov. Cieľom smernice je lepšie zabezpečiť požiadavku ochrany súkromného života jednotlivcov v súvislosti so spracovaním osobných údajov. Stanovuje predovšetkým povinnosť kontrolných zložiek, ktoré spracúvajú takéto údaje pokiaľ ide o kvalitu, technickú bezpečnosť, informovanie dozorného úradu o spracovaní, ako aj okolnosti za akých možno tieto činnosti uskutočňovať v súlade so zákonom.

 

Smernica Rady č. 91/308/EEC zo dňa 10. 6. 1991 o predchádzaní používania finančného systému k praniu špinavých peňazí. o ochrane jednotlivcov pri spracovaní osobných údajov a voľnom pohybe týchto údajov. Je horizontálnou smernicou, ktorá sa vzťahuje na úverové a finančné inštitúcie. Jej cieľom je návrh takých opatrení, ktoré zabezpečia dôveru vo finančné systémy členských krajín EÚ v súvislosti s ich možným použitím pre účely prania špinavých peňazí.

 

Akčný plán boja proti organizovanej trestnej činnosti č. 97/C251/01 obsahuje špecifické odporúčania, vrátane realistického časového plánu, pre vykonávanie prác v boji proti organizovanému zločinu.

 

6) Stupeň kompatibility s právnymi predpismi EÚ:

 

Zmluva o založení Európskeho spoločenstva podpísaná dňa 25. 3. 1957, Časť prvá, článok 3, Časť tretia, Hlava III, články 56, 58,

 

úplná

 

Zmluva o Európskej únii, Prvá hlava, články 2, 3, 6, Šiesta hlava, články 29, 30 ods. 1 písm. a, b v znení Amsterdamskej zmluvy podpísanej dňa 2. 10. 1997, ktorá nadobudla účinnosť dňom 1. 5. 1999.

 

úplná

 

Európska dohoda o pridružení uzatvorená medzi Európskymi spoločenstvami a ich členskými štátmi na strane jednej a Slovenskou republikou na strane druhej zo dňa 4. 10. 1993, ktorá nadobudla účinnosť dňom 1. 2. 1995, Oddiel II, článok 6, Oddiel V, Kapitola 3, články 69, 70, Oddiel VI. Článok 86,

 

úplná

 

Smernica o rešpektovaní ľudských práv v EÚ v roku 1994 zo zasadnutia Európskeho parlamentu, pod číslom A4-0223/96 zo dňa 17. 9. 1996.

 

úplná

 

Smernica Európskeho parlamentu a Rady (95/46/EC) zo dňa 24. 10. 1995 o ochrane jednotlivcov pri spracovaní osobných údajov a voľnom pohybe týchto údajov.

 

úplná

 

Smernica Rady č. 91/308/EEC zo dňa 10. 6. 1991 o predchádzaní používania finančného systému k praniu špinavých peňazí, o ochrane jednotlivcov pri spracovaní osobných údajov a voľnom pohybe týchto údajov.

 

úplná

 

Akčný plán boja proti organizovanej trestnej činnosti č. 97/C251/01

 

čiastočná 7)

 

Záver:

 

Problematiky obsiahnutej v návrhu zákona sa dotýkajú aj ďalšie predpisy, ktoré však vzhľadom na skutočnosť, že nie sú právom EÚ do doložky zlučiteľnosti sa neuvádza

 

   Dohovor o ochrane osôb pri automatickom spracovaní osobných údajov z roku 1983 (dokument Rady Európy)

 

Slovenská republika podpísala dohovor dňa 14. 4. 2000, NR SR dňa 20. 6.. 2000 vyslovila súhlas s ratifikáciou, Prezident SR zatiaľ ratifikáciu nevykonal, po ratifikácii bude potrebné zosúladiť príslušné ustanovenie zákona o Policajnom zbore s týmto dokumentom.

 

   Odporúčanie č. R (87)15 nariaďujúce používanie osobných údajov v oblasti polície (dokument Rady Európy)

 

V budúcom období bude potrebné zosúladiť príslušné ustanovenie zákona o Policajnom zbore s týmto dokumentom.

 

    40 odporúčaní FATF

Ohodnoťte článok
Hlasovalo: 1203
PoUtStŠtPiSoNe
: