Utorok, 19. marec 2024 | meniny má Jozef , zajtra Víťazoslav
Predplatné
Utorok, 19. marec 2024 | meniny má Jozef , zajtra Víťazoslav
TlačPoštaZväčšiZmenši

183/2000 Z. z.

- zet -  • 7.1. 2014, 17:14

Dôvodová správa k pôvodnému návrhu zákona o knižniciach (dôvodová správa nezohľadňuje zmeny, ktoré prebehli v legislatívnom procese a ďalšie zmeny formou noviel)

I. Všeobecná časť

Knižnice sú neodmysliteľnou súčasťou demokratického rozvoja spoločnosti. Oslovujú široký okruh občanov, najmä mládeže, s osobitným zreteľom pre potreby národností, majú mimoriadny význam pre život sociálne a zdravotne znevýhodnených občanov.

Význam knižníc rastie s vývojom od priemyselnej k informačnej spoločnosti a s postupnými premenami v oblasti vzdelávania k celoživotnému vzdelávaniu a k samovzdelávacím formám. Vzhľadom na významné postavenie knižníc ako sprostredkovateľov slobodného a neobmedzeného prístupu k novým poznatkom, myšlienkam, kultúre a informáciám (Manifest UNESCO, november 1994) nemôže sa ponechať knižničná činnosť živelnému vývoju a nekontrolovanému pôsobeniu trhových síl. Štát ako garant uplatňovania základných ľudských práv občanov musí nielen zabrániť negatívnym vývinovým tendenciám, ale aj využiť svoje možnosti na pozitívne usmernenie tohto procesu.

Zákon č. 53/1959 Zb. o jednotnej sústave knižníc (Knižničný zákon) už nevyhovuje a nemôže byť nástrojom pozitívnej transformácie knižníc. Preto sa musí nahradiť novým právnym predpisom, ktorý nielenže vystihne dosiahnutý stav vývoja slovenských knižníc, ale bude stimulovať aj ich ďalší rozvoj.

Prakticky vo všetkých európskych krajinách sa v knižničných zákonoch odrážajú určité spoločné predstavy. Je to úsilie o vytvorenie väčšieho a životaschopnejšieho základného celku knižničných služieb, schopného odborne aj finančne efektívnejšie využívať nahromadené zdroje knižníc. Jednou z ďalších čŕt európskej knižničnej legislatívy je existujúce ustanovenie o pomocných dotáciách, ktoré majú prispieť na zlepšenie knižničných služieb, resp. podporiť spoluprácu knižníc. Základnou zhodnou črtou knižničných zákonov je ich cieľ, ktorým je legislatívnou aktivitou vybudovať solídne základy celoštátneho knižničného systému. Zdôrazňuje sa potreba budovať väčšie knižničné správne celky, ktoré plánovité spolupracujú pri sprístupňovaní všetkých svojich fondov.

Na ilustráciu uvádzame aspoň dva príklady z vyspelých európskych krajín, ako postupujú pri financovaní knižníc.

Dánsky zákon č. 171 z 27. mája 1964 o verejných a iných knižniciach ukladá každej obci povinnosť prevádzkovať verejnú knižnicu s oddeleniami pre mládež a dospelých, a to buď samostatne, alebo v združení s inými obcami. Štát poskytuje každej verejnej knižnici v rámci jej regionálnej pôsobnosti prevádzkovú dotáciu, ktorá predstavuje 45 % z celkových prevádzkových výdavkov nepresahujúcich 275 000 DK a 35 % z prevádzkových výdavkov, ak túto sumu presahujú. Na stavbu nových budov, komplexnú rekonštrukciu a zariadenie knižníc štát poskytuje osobitnú dotáciu. Ústredné knižnice s regionálnymi funkciami sú od roku 1995 štátnymi knižnicami a štát prevzal ich celkové financovanie. V zákone sa osobitná pozornosť venuje školským knižniciam. V § 12 ods. 1 sa uvádza, že sa treba usilovať o to, aby boli vo všetkých základných školách zriadené školské knižnice ako súčasť obecného školstva.

Nórsky zákon o ľudových a školských knižniciach z 1. januára 1972 ukladá, že každá obec musí mať sama alebo spoločne so susednými obcami ľudovú knižnicu, podľa potreby s pobočkami. Je možnosť knižnicu organizovať ako spojenú školskú a ľudovú knižnicu. Podľa § 3 obec do 8 000 obyvateľov prispieva na potreby ľudovej knižnice na každého obyvateľa ročne minimálne 10 nórskymi korunami a obec s vyšším počtom obyvateľov 5 nórskymi korunami. Podľa § 4 obec má právo na štátny príspevok, ak je činnosť knižnice v súlade s podmienkami, ktoré určuje ministerstvo.

Štát poskytuje tieto príspevky (§ 5):

1. 25 - 85 % zo schválených výdavkov na činnosť knižnice,

2. 50 % zo schválených prevádzkových výdavkov na bibliobusy,

3. na výstavbu a zariadenie miestností knižníc sa poskytuje suma povolená každoročne parlamentom a rozdelená ministerstvom.

Na základe získaných poznatkov o stave knižničnej legislatívy vo vyspelých štátoch možno konštatovať, že predkladaný návrh zákona o knižniciach vychádza z našich tradícií a potrieb, pritom však plne rešpektuje tendencie vývoja v rámci Európskej únie, je kompatibilný s Odporúčaniami pre knižničnú legislatívu v Európe, ktoré pripravil Výbor Rady Európy pre kultúrnu spoluprácu. V porovnaní so súčasne platnými zákonmi v západných krajinách komplexnejšie a progresívnejšie rieši problematiku vytvorenia moderného a efektívneho knižničného systému Slovenskej republiky najmä tým, že zahŕňa všetky typy knižníc, ktoré poskytujú verejné knižničné a informačné služby.

Návrh zákona je vypracovaný v súlade s Ústavou SR, všetkými platnými právnymi predpismi a Európskym dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ktorým je Slovenská republika viazaná.

Predkladaný návrh zákona bol osobitne prerokovaný s Ministerstvom financií SR z hľadiska dôsledkov na štátny rozpočet. Návrh zákona nepredpokladá zvýšenie nárokov na štátny rozpočet, rozpočet obcí ani na pracovné sily a organizačné zabezpečenie.

V súvislosti so zlúčením Pamätníka národnej kultúry so Slovenskou národnou knižnicou v Matici slovenskej, ako aj s prechodom Slovenskej národnej knižnice v Martine do zriaďovateľskej pôsobnosti Ministerstva kultúry SR sa predpokladá presun finančných prostriedkov v rámci kapitoly Ministerstva kultúry SR v časti bežné transfery z účelových prostriedkov pre Maticu slovenskú do bežných transferov príspevkovým organizáciám.

Predložený návrh zákona neupravuje vzťahy hospodárskeho a sociálneho partnerstva. Problematika nezasahuje do pôsobnosti Rady hospodárskej a sociálnej dohody, a preto nebola predmetom jej rokovania.

II. Osobitná časť

K § 1:

Predmetom zákona je upraviť poslanie, postavenie a úlohy knižníc a ich zriaďovateľov a zakladateľov, a tým im zabezpečiť vhodné právne a organizačné podmienky na existenciu a činnosť. Uplatňovanie ustanovení tohto zákona je záväzné len pre tie knižnice, ktorých služby má možnosť využiť verejnosť, teda ktoré neslúžia výlučne interným potrebám svojich zriaďovateľov a zakladateľom. Súvisí to s tým, že knižnice sú považované za základ verejných informačných služieb.

V oblasti ochrany a správy historických knižničných dokumentov a historických knižničných fondov sa pôsobenie zákona nedá obmedziť len na knižnice, ktoré poskytujú služby verejnosti, pretože vlastníkmi alebo správcami historických knižničných dokumentov a historických knižničných fondov sú aj iné subjekty ako knižnice, predovšetkým cirkvi, rôzne korporácie, ale aj súkromné osoby.

K § 2:

Hlavnú úlohu knižníc zákon vymedzuje ako zabezpečenie slobodného a neobmedzeného prístupu k poznatkom a informáciám šíreným na všetkých druhoch nosičov pre každého, a to bez ohľadu na rasu, národnosť, vyznanie, politickú príslušnosť, vek, telesné alebo duševné postihnutie, pohlavie či sexuálnu orientáciu. Cieľom je vytváranie podmienok na nezávislé rozhodovanie a duchovný rozvoj jednotlivca i spoločnosti.

K § 3:

Ustanovenie vymedzuje základné pojmy používané v návrhu zákona. Pri ich definovaní sa prihliadalo na Manifest UNESCO o verejných knižniciach z roku 1994 a na medzinárodné štandardy, ktoré sa postupne preberajú do sústavy našich noriem STN ISO, pretože knižnice sú vzhľadom na povahu svojej práce odkázané na intenzívnu medzinárodnú spoluprácu.

K § 4:

Knižničný systém Slovenskej republiky je decentralizovaný a otvorený systém knižníc, medzi ktorými existujú funkčné vzťahy. Je založený na vzájomnej spolupráci knižníc a dodržiavaní odborných noriem a štandardov.

Knižničný systém SR a jeho jednotlivé prvky - knižnice - sa vyznačujú rozmanitosťou funkcií a úloh. Knižničný zákon ich kategorizuje podľa medzinárodnej normy ISO 2789-1974 a použitá typológia, ktorá ich člení na kategórie národná knižnica, vedecké, vysokoškolské, verejné, školské a špeciálne knižnice, zodpovedá zaužívanej typológii knižníc v Slovenskej republike a tradíciám ich budovania. Cieľom knižničného systému je poskytovať aktuálne a všestranné knižnično-informačné služby. Musí sa vyznačovať vysokou mierou i úrovňou vzájomnej medziknižničnej kooperatívnosti a musí rešpektovať aj unifikované odborné normy a štandardy

vrátane štandardov štátneho informačného systému, ktoré v slovenských aj v celosvetových podmienkach knižničnej a bibliografickej spolupráce zabezpečujú kompatibilitu a vymeniteľnosť informácií. Pri dodržaní ustanovení tohto zákona môže do knižničného systému Slovenskej republiky vstúpiť ktorákoľvek knižnica.

K § 5:

Navrhovaná úprava vymedzuje, kto môže byť zriaďovateľom alebo zakladateľom knižnice. Zakladá sa tak možnosť, aby okrem orgánov štátnej správy a obcí mohli zriaďovať alebo zakladať knižnice aj iné subjekty. Tým je zaručená demokratickosť a otvorenosť knižničného systému.

K § 6:

Národná knižnica je základným prvkom (jadrom) knižničného systému každej krajiny, preto sa jej postavenie a funkcie špecifikujú v medzinárodnej norme ISO 2789-1974. Štandardne sa národné knižnice zriaďujú knižničným zákonom alebo samostatným zákonom o národnej knižnici, prípadne je ich zriaďovateľom vláda. Samostatný paragraf o Slovenskej národnej knižnici presne definuje jej poslanie a hlavné úlohy, čo umožňuje, aby svoju činnosť vykonávala ako ostatné národné knižnice štátov a krajín demokratického sveta. Zákon jej zreteľne určuje úlohy základného knižnično-informačného, koordinačného, metodického, štandardizačného a vedeckovýskumného pracoviska pre knižničný systém Slovenskej republiky. Dôvody poveriť práve národnú knižnicu funkciou organizácie na ochranu a správu historických knižničných dokumentov a historických knižničných fondov vychádzajú z doterajšej praxe a z toho, že vzhľadom na odborný potenciál a skúsenosť jej zamestnancov ide o finančne najmenej náročné riešenie.

Štát musí garantovať všetky základné oblasti pôsobnosti Slovenskej národnej knižnice s dôrazom na jej výkonnosť ako plnohodnotnej a svojprávnej národnej knižnice Slovenskej republiky, ktorá zabezpečuje depozitnú archiváciu, konzervačnú ochranu a bibliografické spracovania úplných slovacikálnych knižničných fondov, ako aj úplnej dokumentovej produkcie národnostných menšín a etnických skupín žijúcich na území Slovenska. Medzi slovacikálne fondy sa zaraďujú aj rukopisné a literárnomúzejné zbierky. S tým úzko súvisia špecializované činnosti v literárnoarchívnej a literárnomúzejnej a biografickej oblasti, ktoré bude Slovenská národná knižnica s integrovanými pracoviskami Pamätníka národnej kultúry komplexne zabezpečovať v záujme ich celospoločenského využitia.

K § 7:

Vedecké knižnice sú dôležitými knižničnými a informačnými inštitúciami, ktoré garantujú štátnu informačnú politiku vo verejných informačných službách, a tým aj ústavné práva občanov na informácie. Vedecké knižnice popri národnej knižnici rozhodujú o odbornej a technologickej úrovni knihovníctva na Slovensku a plnia dôležité úlohy aj v oblasti medzinárodnej knižničnej a informačnej spolupráce. Osobitnú pozornosť zo strany štátu a zriaďovateľov si vedecké knižnice vyžadujú aj preto, že spolu s akademickými a verejnými knižnicami sú prirodzenými piliermi

informačnej spoločnosti, o čom svedčí aj ich vysoká návštevnosť. Popri definovaní základných úloh, ktoré sú typické pre vedeckú knižnicu vo všeobecnosti, vymenúva návrh zákona vedecké knižnice, ktoré v súčasnosti v Slovenskej republike existujú. Vzhľadom na osobitné celoštátne úlohy v knižničnom systéme sa Univerzitná knižnica v Bratislave a Centrum vedecko-technických informácií Slovenskej republiky v Bratislave uvádzajú v samostatných odsekoch. Okrem uvedených úloh je Centrum VTI SR aj z poverenia Komisie Európskej únie Európskym referenčným centrom, akreditovanou vzdelávacou ustanovizňou na ďalšie vzdelávanie zamestnancov knižníc, národným strediskom priemyselných a obchodných informácií, najmä IBIS a v spolupráci s Úradom pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo Slovenskej republiky koordinuje spracúvanie slovenských technických noriem pre oblasť terminológie, informácií a dokumentácie v Slovenskej republike.

K §8:

Knižnično-informačná činnosť akademických knižníc je jednou zo základných podmienok plnenia hlavných úloh vysokých škôl, ako je rozvoj vzdelávania na základe vedeckých poznatkov a vedeckej a umeleckej činnosti. V duchu národných a všeľudských humanistických a demokratických tradícií majú vysoké školy, a tým aj akademické knižnice svoj podiel zodpovednosti za rozvoj vzdelanosti ako súčasti kultúry celej spoločnosti a zároveň prispievajú k zvyšovaniu jej vedeckej, technickej a hospodárskej úrovne. Akademické knižnice sú najmä v zahraničí prirodzenou, základnou a neodmysliteľnou súčasťou vysokých škôl. Pri terajšom rozvoji informačných technológií majú optimálne predpoklady na pretransformovanie na progresívne knižnično-informačné pracoviská. Ustanovenie návrhu zákona stanovuje, poveruje a spresňuje ich postavenie nielen v rámci vysokej školy, ale aj v knižničnom systéme.

K §9:

Ustanovenia o verejných knižniciach vychádzajú z domácich podmienok a z medzinárodných dokumentov, predovšetkým z Manifestu UNESCO o verejných knižniciach z roku 1994, ktorý o. i. obsahuje odporúčania týkajúce sa poslania verejných knižníc, ich financovania a riadenia.

Verejné knižnice (bývalá sieť ľudových knižníc) majú z knižníc knižničného systému SR najvyšší počet registrovaných používateľov (750 000). V Slovenskej republike pôsobí v súčasnosti 5 krajských knižníc, 31 regionálnych knižníc, 98 mestských knižníc a 2 571 obecných knižníc. Koordinačné a metodické funkcie krajskej knižnice plnia aj Krajská štátna knižnica v Prešove a Krajská štátna knižnica v Košiciach, ktoré sú vedeckými knižnicami.

Novou úlohou pre verejné knižnice je zabezpečiť prístup k vonkajším informačným zdrojom, teda budovať verejne prístupné terminálové pracoviská s napojením na globálne siete. V tomto duchu majú obecné, regionálne a krajské knižnice umožniť prístup k informáciám aj pre sociálne znevýhodnených ľudí. Napojenie verejných knižníc do globálnych sietí sa realizuje postupne, v závislosti od možností zriaďovateľov alebo zakladateľov.

Obecné knižnice sú u nás početne najrozšírenejším druhom knižníc a oslovujú najväčší počet obyvateľov. Okrem poskytovania knižnično-informačných služieb všetkým demografickým skupinám používateľov, teda každému, zabezpečujú aj kultúrno-výchovné podujatia, keďže sú v mnohých obciach jediným kultúrnym zariadením. Pod zabezpečením knižnično-informačných služieb pre obyvateľov obce prostredníctvom inej právnickej osoby, než je obecná knižnica, možno rozumieť napríklad služby bibliobusov pôsobiacich na základe kooperačných dohôd regionálnej knižnice a obcí, alebo služby knižnice zriadenej iným zriaďovateľom ako obcou, ktoré by spĺňali podmienky všeobecnej prístupnosti pre všetkých obyvateľov obce. V praxi to znamená, že obec zabezpečuje pre svojich obyvateľov verejne prístupné knižnično-informačné služby, nemusí to však nevyhnutne byť zriadením stálej vlastnej obecnej knižnice.

Súčasné regionálne knižnice v optimálnej miere zabezpečujú plnenie regionálnych funkcií na území celého Slovenska. Z tohto hľadiska nie je potrebné zriaďovať okresné knižnice, pretože existujúce regionálne knižnice pokrývajú potrebnými nadobecnými činnosťami všetky okresy. Vytváranie inštitútu okresnej knižnice by v praxi znamenalo premenu súčasných obecných knižníc v okresných sídlach na okresné knižnice. Zvýšil by sa tak podstatným spôsobom podiel štátu na financovaní siete verejných knižníc, ktorý už v súčasnosti dosahuje asi 70 %. Vzhľadom na to, že regionálne knižnice pôsobia spravidla na území viacerých okresov, musí byť ich zriaďovateľom krajský úrad a nie okresný úrad. Nie je pritom vylúčené, že v prípade rozsiahleho okresu s veľkým počtom metodicky usmerňovaných obecných knižníc môže byť pôsobnosť regionálnej knižnice len na území jedného okresu. Krajský úrad zriaďuje regionálne knižnice tak, aby optimálne pokrývali regionálnymi funkciami územie celého kraja a plnili aj úlohy obecného charakteru.

Krajské knižnice pôsobia na území vymedzenom zriaďovateľom (jeden alebo viac okresov) ako regionálne knižnice, okrem toho však plnia aj ďalšie koordinačné, poradenské a bibliografické funkcie na území celého kraja. Zabezpečujú úlohy spojené s dokumentovaním stavu a rozvojom knižnično-informačných služieb verejnosti prostredníctvom celého knižničného systému v kraji, ako aj úlohy obecného charakteru.

V súčasnosti pôsobia v Slovenskej republike pobočky viacerých regionálnych a krajských knižníc, zriadené v priestoroch základných škôl, ktoré nahrádzajú aj školské knižnice. Ide o finančne aj odborne výhodné riešenie napríklad na sídliskách miest, kde nie sú vytvorené priestorové podmienky na fungovanie samostatných pobočiek verejných knižníc a kde tak chýbajú knižnično-informačné služby pre deti.

K§10:

Školské knižnice na jednotlivých stupňoch škôl (okrem vysokých škôl) sú popri verejných knižniciach početne najrozšírenejšími knižnično-informačnými pracoviskami v Slovenskej republike. Ako nástroj podpory pedagogickej práce sú nezastupiteľným činiteľom vo výchovno-vzdelávacom procese základných škôl a stredných škôl. Školské knižnice sa musia aktívne podieľať na rozvoji informačných technológií a zavádzaní internetu (projekt Infovek) do škôl, čím sa zdôrazní ich význam a postavenie. Ustanovenia návrhu zákona umožňujú týmto knižniciam

podľa miestnych podmienok, potrieb a rozhodnutí zriaďovateľa plniť za určitých predpokladov aj mimoškolské úlohy.

K § 11:

Špeciálne knižnice sú svojimi knižničnými fondmi a knižnično-informačnými službami zamerané na úzko špecializovanú oblasť alebo na uspokojovanie informačných potrieb osobitných demografických a profesijných skupín obyvateľstva alebo komunít. Špeciálne knižnice slúžia prevažne potrebám svojho zriaďovateľa alebo zakladateľa. Ak tieto knižnice poskytujú knižnično-informačné služby aj ostatnej verejnosti, musia postupovať podľa tohto zákona a s ním súvisiacich všeobecne platných predpisov. Popri základnom definovaní špeciálnej knižnice zákon vymenúva tie, ktoré majú v knižničnom systéme osobitné funkcie alebo sú v Slovenskej republike jedinečné.

Parlamentná knižnica je organizačný útvar Kancelárie Národnej rady SR, ktorý poskytuje knižnično-informačné služby poslancom, zamestnancom Kancelárie Národnej rady a vybraným inštitúciám. V rámci odporúčaní Rady Európy sa predpokladá sprístupnenie parlamentných knižníc štátov aj členom Európskeho parlamentu.

Slovenská knižnica pre nevidiacich Mateja Hrebendu v Levoči je právnická osoba, ktorej zriaďovateľom je Ministerstvo kultúry SR. Je jedinou špecializovanou knižnicou pre zdravotne postihnutých používateľov, ktorá poskytuje knižničnoinformačné služby slabozrakým a nevidiacim. Jej špecifické postavenie je i v tom, že spracúva knižničné dokumenty do foriem prístupných vnímaniu takýchto ľudí, teda že jej súčasťou je výroba zvukových dokumentov a dokumentov v Braillovom písme. Pobočky tejto knižnice pôsobia pri verejných knižniciach na celom území Slovenskej republiky, ale veľká časť výpožičných služieb Slovenskej knižnice pre nevidiacich sa realizuje zásielkovou službou.

Knižnica pre mládež mesta Košice je z hľadiska zriaďovateľa, ktorým je mesto Košice, verejnou knižnicou, ale na rozdiel od iných verejných knižníc je špecializovaná výlučne na prácu s detským používateľom. V knižničnom systéme vykonáva osobitné funkcie tým, že realizuje metodickú činnosť zameranú na poskytovanie služieb deťom a mládeži a na prácu s detskou literatúrou.

K § 12:

Ustanovenie tohto paragrafu definuje podmienky, za akých sa knižnice zriaďujú, a práva a povinnosti pre zriaďovateľa alebo zakladateľa z toho vyplývajúce. Vzhľadom na dlhodobo nedostatočnú mieru aktualizácie knižničných fondov verejných knižníc a skutočnosť, že mnohé, najmä obecné knižnice aj niekoľko rokov nedostávali prostriedky na dopĺňanie fondov, zákon zdôrazňuje povinnosť zriaďovateľov alebo zakladateľov poskytovať na tento účel primerané financie. Definovanie povinností zriaďovateľa alebo zakladateľa, ale i podmienok činnosti knižnice je od začiatku jednou z nosných téz a základným filozofickým princípom celého predkladaného zákona. Práve táto časť zákona je pre zabezpečenie knižnično-informačných služieb a rozvoj knižničného systému najpotrebnejšia.

K§ 13:

Ustanovenia tohto paragrafu definujú práva a povinnosti knižníc, ktoré im z návrhu tohto zákona vyplývajú. Podrobnejšie ich upravia všeobecne záväzné právne predpisy, t. j. vyhlášky, ktoré sú súčasťou zákona.

K §14:

Knižničný fond je základnou podmienkou poskytovania kvalitných knižničnoinformačných služieb. Ustanovenie definuje spôsob vytvárania a dopĺňania knižničných fondov. Knižnice nesmú byť pri budovaní knižničných fondov obmedzované z obsahového hľadiska okrem dokumentov propagujúcich násilie a urážajúcich ľudskú dôstojnosť (pozri Deklaráciu ľudských práv a slobôd).

Pri vytváraní knižničných fondov verejných knižníc v oblastiach, kde žijú národnostné menšiny a etnické skupiny, je povinnosťou prihliadať na zloženie obyvateľstva, to znamená, že tieto knižnice dopĺňajú svoje fondy primerane aj dokumentmi v jazyku príslušnej národnostnej menšiny či etnickej skupiny, pričom popri uplatnení práv národnostných menšín a etnických skupín musí byť zachované právo na úplný prístup k dokumentom v slovenskom jazyku.

K§15:

Manifest UNESCO zakotvuje poskytovanie knižnično-informačných služieb na princípe rovnosti prístupu k informáciám pre všetkých bez ohľadu na vek, rasu, pohlavie, náboženstvo, národnosť, jazyk alebo spoločenské postavenie. Základnou funkciou knižnično-informačných služieb je sprístupňovať výstupy odborných knižnično-informačných procesov a činností a uspokojovať informačné potreby a požiadavky používateľov na rôzne typy dokumentov a informácií šírených na všetkých druhoch nosičov.

Knižnično-informačné služby delíme na základné a špeciálne. Výpožičky literatúry z vlastného knižničného fondu (prezenčné, absenčné) bez ohľadu na typ dokumentu a ústne konzultačné služby patria medzi základné služby a knižnice ich poskytujú bezplatne. Požiadavka bezplatnosti sa nevzťahuje na registračné, sankčné a iné poplatky a náhrady. Bezplatnosť základných služieb súvisí so zrovnoprávnením prístupu k informáciám pre všetkých, nezávisle od ich finančných možností.

Špeciálne knižnično-informačné služby sú písomné bibliografické informácie a rešerše, medziknižničné výpožičné služby, prístup k vonkajším informačným zdrojom, expertízy, prehľadové štúdie, poskytovanie kópií dokumentov, preklady, vydávanie publikácií a iné. Tieto služby sa poskytujú spravidla za primeraný poplatok.

Knižnica je v zásade povinná svoj knižničný fond sprístupniť. V záujme ochrany kultúrneho dedičstva Slovenskej republiky môže však knižnica sprístupňovanie knižničných fondov v nevyhnutných prípadoch obmedziť, čo musí byť zakotvené v knižničnom a výpožičnom poriadku. Obmedzenie sa môže týkať napríklad požičiavania dokumentov mimo priestorov knižnice, času výpožičky alebo formy sprístupnenia dokumentu (elektronická forma a mikrofilm namiesto originálu a podobne).

K §16:

Knižnica plní svoje poslanie prostredníctvom odborného personálu, od ktorého spôsobilosti závisí kvalita poskytovaných služieb. Zriaďovatelia alebo zakladatelia majú dbať o to, aby odborné činnosti, ktoré upravuje katalóg pracovných činností, vykonávali kvalifikovaní zamestnanci. Kvalifikáciu možno nadobudnúť formálnymi spôsobmi, t. j. v školských zariadeniach, ďalším vzdelávaním a dlhodobou odbornou praxou.

K §17:

Ustanovenie vymedzuje finančné zdroje, z ktorých môžu byť knižnice financované. Spôsob financovania závisí od formy hospodárenia knižnice, ktorú určuje zriaďovateľ alebo zakladateľ, okrem knižníc ako organizačných útvarov iných subjektov, keď je forma hospodárenia rovnaká pre organizáciu ako celok. Financovanie knižníc by v súlade s odporúčaniami Rady Európy malo byť všeobecnou verejnou povinnosťou. Rozpočty knižníc by mali reflektovať rastúce ceny kníh a vplyv nových technológií, pričom tlak na financovanie knižníc z vlastných príjmov a doplnkových zdrojov nesmie mať za následok porušenie princípu voľného prístupu k informáciám a princípu bezplatnosti základných služieb. Doplnkové zdroje aj pri najvýznamnejších domácich a zahraničných knižniciach nepresahujú 12 - 15 % ich neinvestičných potrieb. Pri súčasnom raste informácií a dokumentov je preto mimoriadne dôležitá kooperácia knižníc, vzájomná výmena informačných zdrojov a koordinovaný rozvoj knižnično-informačných technológií. Preto aj v iných krajinách štátne a samosprávne orgány poskytujú knižniciam účelové finančné dotácie na zabezpečenie osobitných funkcií, implementáciu informačných technológií, rozvojové, kooperačné a koordinačné programy a úlohy. Vzhľadom na to, že Slovenská republika ratifikovala medzinárodné dohody (Dohoda o dovoze materiálov vzdelávacieho, vedeckého či kultúrneho charakteru a Dohoda o uľahčení medzinárodného obehu obrazových a zvukových materiálov vzdelávacieho, vedeckého a kultúrneho charakteru), knižnice majú právo na oslobodenie od cla na nimi dovážané knižničné dokumenty a databázy na rozličných nosičoch, určené na výchovné, vzdelávacie, kultúrne a vedecké účely. Podrobnosti upravuje vyhláška Ministerstva financií Slovenskej republiky č. 17/1994 Z z. o oslobodení tovaru od dovozného cla.

K§18:

Za historický knižničný dokument alebo historický knižničný fond vyhlasuje Ministerstvo kultúry SR dokumenty, ktoré majú neopakovateľnú historickú, kultúrnu a umeleckú hodnotu. Historické knižničné dokumenty a historické knižničné fondy sú významnou súčasťou kultúrneho dedičstva Slovenskej republiky. Ich existencia súvisí s činnosťou významných osobností, inštitúcií alebo sa viaže na významné udalosti našich národných dejín.

Z časového hľadiska sú prezentované najstarším obdobím po rok 1830 (podľa Haagskych dohovorov), no v našich podmienkach sa táto hranica posúva do roku 1918, ktorý je historickým medzníkom v hospodárskom, kultúrnom a politickom vývoji

našej krajiny. Kategóriou historický knižničný fond sa môžu označiť aj významné slovacikálne dokumenty, napr. originál ústavy alebo deklarácie o zvrchovanosti, Pittsburská dohoda a pod.

Ustanoveniami zákon vytvára reálnu platformu na zabezpečenie doteraz absentujúcej právnej ochrany historických knižničných dokumentov a historických knižničných fondov. Na riešení, že ich správa a ochrana sa má zabezpečiť práve prostredníctvom knižničného zákona, sa po odborných diskusiách dohodli zástupcovia knižníc, múzeí, galérií a pracovníci štátnej pamiatkovej starostlivosti. Pôsobenie tohto zákona popri zákone č. 115/1998 Z. z. o múzeách a galériách a o ochrane predmetov múzejnej hodnoty a galerijnej hodnoty a popri zákone SNR č. 27/1987 Zb. ostatnej pamiatkovej starostlivosti (v budúcnosti zákone o ochrane pamiatkového fondu) vytvorí ucelený právny systém na ochranu a podporu kultúrneho dedičstva.

Vzhľadom na špecifickosť historických knižničných dokumentov a historických knižničných fondov sa bude vyhlasovanie za historický knižničný dokument a historický knižničný fond a zrušovanie vyhlásenia realizovať v závislosti od vyjadrenia Slovenskej národnej knižnice, ktorá disponuje odbornými zamestnancami a skúsenosťami, takže vybudovanie plnohodnotného pracoviska bude efektívnejšie, než by bolo v prípade zriadenia novej organizácie. Samostatné vyhlasovanie si v predstihu vynúti dôslednú a veľmi prácnu pasportizáciu knižníc a súkromných zbierok a analýzu stavu.

K § 19:

V ústrednej evidencii budú evidované historické knižničné dokumenty a historické knižničné fondy ako jednotliviny alebo súbory dokumentov, a to v závislosti od rozhodnutia, na základe ktorého budú za historický knižničný dokument alebo historický knižničný fond vyhlásené. V prípade súboru dokumentov sa bude za identifikačný nástroj považovať nielen prírastkový zoznam, ale aj pôvodný katalóg. Ústredná evidencia z dôvodov ochrany nebude verejným zoznamom.

K § 20:

Vlastníkom alebo správcom historického knižničného dokumentu alebo historického knižničného fondu môže byť ktorákoľvek knižnica zriadená alebo založená podľa tohto zákona, rovnako ako súkromná osoba, cirkev, korporácia atď. Práva a povinnosti vlastníka alebo správcu historického knižničného dokumentu alebo historického knižničného fondu sú v zákone stanovené tak, aby ho ochraňovali bez ohľadu na vlastníka a bez ohľadu na to, či je súčasťou knižnice, ktorá poskytuje služby verejnosti, alebo nie. Povinnosť umožniť prehliadku dokumentov s cieľom zistiť stav zabezpečenia základnej pasportizácie sa ukladá každému. Historické knižničné dokumenty a historické knižničné fondy sú dôležité nielen v súvislosti s dokumentovaním vývoja knižnej kultúry na Slovensku, ale z hľadiska obsahu sú aj významným prameňom historického výskumu všeobecne. Preto je dôležitá povinnosť vlastníka umožniť ich sprístupnenie na vedeckovýskumné účely.

K§21:

Vo verejnom záujme nie je povolené vyvážať historický knižničný dokument alebo historický knižničný fond do zahraničia. Výnimku vo forme súhlasu na dočasný vývoz môže udeliť len Ministerstvo kultúry SR, na trvalý vývoz v mimoriadnych a odôvodnených prípadoch vláda Slovenskej republiky. V záujme zabránenia nenávratnému vývozu starých a vzácnych knižných materiálov, ktoré zatiaľ neboli vyhlásené za historický knižničný dokument alebo historický knižničný fond, sa ukladá aj zákaz ich trvalého vývozu bez súhlasu ministerstva s predchádzajúcim vyjadrením Slovenskej národnej knižnice.

K §22:

Týmto ustanovením sa vrcholové prierezové riadenie knižničného systému Slovenskej republiky zveruje Ministerstvu kultúry SR, ako to vyplýva aj z doterajšej a nielen tuzemskej praxe. V zmysle návrhu zákona je Ministerstvo kultúry SR ústredným orgánom štátnej správy pre oblasť knižníc, knihovníctva a historických knižničných fondov a zároveň je poverené riadiacou a koordinačnou funkciou v knižničnom systéme Slovenskej republiky. Dohľad nad dodržiavaním ustanovení tohto zákona a vykonávacích predpisov bude zabezpečovať oddelenie knižničných činností podľa potreby v súčinnosti s odborom rezortnej kontroly Ministerstva kultúry SR, pričom hlavný dôraz sa bude klásť na prevenciu. Vzhľadom na možnosti štátneho rozpočtu boli pôvodné úvahy o zriadení knižničnej inšpekcie zamietnuté. Ako poradný a iniciatívny orgán si minister kultúry SR v oblasti knižničnej a informačnej vedy a praxe zriaďuje Ústrednú knižničnú radu, ktorá predkladá a posudzuje koncepčné materiály a organizačné opatrenia v oblasti knižníc. Existencia funkčnej knižničnej rady je výrazným demokratickým prvkom.

K §23:

Sankčné opatrenia za porušenie povinností podľa tohto zákona ukladá Ministerstvo kultúry SR. Výška pokút je diferencovaná podľa závažnosti porušenia zákona. Na ukladanie pokút sa vzťahuje zákon o správnom konaní.

K §24:

Knižnice zriadené podľa doterajších predpisov sa považujú za knižnice zriadené alebo založené podľa tohto zákona. Ustanovenia zákona menia existujúci právny stav, preto sú potrebné prechodné ustanovenia. Vyrovnanie majetkových vzťahov medzi Maticou slovenskou a Slovenskou národnou knižnicou, s ktorou budú zlúčené pracoviská Pamätníka národnej kultúry MS, si bude vyžadovať isté časové obdobie.

Ustanovenie upravuje aj súvislosť návrhu zákona so zákonom SNR č. 27/1987 Zb. o štátnej pamiatkovej starostlivosti vzhľadom na skutočnosť, že v čl. I tohto návrhu zákona sa novelizuje zákon SNR č. 27/1987 Zb. v tom zmysle, že predmety, ktoré môžu byť vyhlásené za historický knižničný fond podľa tohto zákona, sa nebudú vyhlasovať za kultúrne pamiatky podľa citovaného zákona.

K §25:

Ustanovenie splnomocňuje Ministerstvo kultúry SR vydať všeobecné záväzné právne predpisy na vykonanie niektorých ustanovení tohto zákona. Vyhlášku o ďalšom vzdelávaní zamestnancov knižníc vydá Ministerstvo kultúry SR po dohode s Ministerstvom školstva SR ako ústredným orgánom štátnej správy pre oblasť školstva a vzdelávania. Navrhované všeobecne záväzné právne predpisy nepredpokladajú zvýšenie nárokov na štátny rozpočet. Budú upravovať prevažne odborné procesy a postupy, ktoré boli doteraz upravené nižšími právnymi predpismi - smernicami.

K §26:

Nový zákon o knižniciach nahrádza doteraz platný knižničný zákon, preto je potrebné vymedziť vplyv navrhovaného zákona na právne vzťahy upravené doterajším zákonom. Zrušenie už nevyhovujúceho knižničného zákona a jeho náhrada novým právnym predpisom, ktorý zodpovedá zmeneným spoločenským podmienkam, bude stimulovať a fixovať pozitívne zmeny v knižničnom systéme Slovenskej republiky. Ustanovením sa zrušujú aj právne predpisy nižšej právnej sily.

K čl. II:

Vzhľadom na skutočnosť, že dokumenty, ktoré navrhujeme týmto zákonom vyhlasovať za historický knižničný dokument alebo historický knižničný fond, bolo možné podľa zákona SNR č. 27/1987 Zb. o štátnej pamiatkovej starostlivosti vyhlasovať za kultúrne pamiatky, navrhujeme citovaný zákon novelizovať v tom zmysle, že predmety, ktoré môžu byť vyhlásené za historický knižničný fond podľa tohto zákona, sa nebudú vyhlasovať za kultúrne pamiatky.

K čl. III:

Vzhľadom na skutočnosť, že Pamätník národnej kultúry sa zlučuje so Slovenskou národnou knižnicou v Matici slovenskej do Slovenskej národnej knižnice v Martine a že Slovenská národná knižnica v Martine prechádza do zriaďovateľskej pôsobnosti Ministerstva kultúry SR, je potrebné zrušiť dotknuté ustanovenia zákona č. 68/1997 o Matici slovenskej. Doplnenie zákona o Matici slovenskej rieši zriadenie jej interného archívu.

K čl. IV:

Vzhľadom na predpokladanú dĺžku legislatívneho procesu sa navrhuje, aby zákon nadobudol účinnosť 1. júla 2000.

Bratislava 2. februára 2000

predseda vlády Slovenskej republiky Mikuláš Dzurinda

minister kultúry Slovenskej republiky Milan Kňažko 

Ohodnoťte článok
Hlasovalo: 1088
PoUtStŠtPiSoNe
: