TlačPoštaZväčšiZmenši

308/2000 Z. z.

11.11. 2019, 17:57 |  najpravo.sk

Dôvodová správa

Všeobecná časť

Mimoriadny rozmach mediálneho sektora sa výrazne prejavuje najmä vo sfére rozhlasového a televízneho vysielania a retransmisie. S ohľadom na tento rozvoj možno považovať terajší regulačný rámec sféry vysielania a retransmisie za prežitý, nejednoznačný a z hľadiska výkladu aj rozsahu už nezodpovedajúci potrebám praxe.

Mediálny sektor má nezastupiteľnú úlohu pri budovaní otvorenej občianskej spoločnosti. Považuje sa za jednu z poistiek, ktoré garantujú demokratický charakter vývoja spoločnosti a ochranu pred návratom autokratických systémov. Svojím obsahom reflektuje morálne a etické princípy a hodnoty, ktoré spoločnosť vyznáva. Účelom určitej regulácie tohto sektora je aj vytvorenie optimálnych podmienok na realizáciu vnútropolitických a zahraničnopolitických cieľov štátu.                                                                  

Predkladaná právna úprava svojim obsahom aj rozsahom umožňuje väčšiu predvídateľnosť správania sa subjektov, ktorých práva a povinnosti sú predmetom tejto úpravy, čím poskytuje vyššiu mieru právnej istoty. Jednoznačným a podrobným stanovením práv a povinností subjektov pôsobiacich v mediálnej sfére sa vymedzuje priestor na súkromnú iniciatívu a podnikanie, čo sú prvoradé predpoklady ďalšieho rozvoja tejto sféry a vstupu zahraničných investícií.

Problematiku prevádzkovania rozhlasového a televízneho vysielania a retransmisie v súčasnosti upravuje zákon č. 468/1991 Zb. o prevádzkovaní rozhlasového a televízneho vysielania v znení zákona č. 597/1992 Zb., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 166/1993 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 325/1993 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 212/1995 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 220/1996 Z. z., zákona č. 160/1997 Z. z., zákona č. 283/1997 Z. z., zákona č. 187/1998 Z. z., zákona č. 233/1998 Z. z., zákona č. 46/1999 Z. z., nálezu Ústavného súdu č. 66/1999 Z. z., zákona č. 223/1999 Z. z. a zákona č. 255/1999 Z. z.

Právny rámec činnosti Rady Slovenskej republiky pre rozhlasové a televízne vysielanie upravuje zákon Č. 160/1997 Z. z. o Rade Slovenskej republiky pre rozhlasové a televízne vysielanie a o zmene zákona č. 468/1991 Zb. o prevádzkovaní rozhlasového a televízneho vysielania v znení neskorších predpisov.

S problematikou vysielania a retransmisie súvisia aj ďalšie právne predpisy, predovšetkým zákon č. 81/1966 Zb. o periodickej tlači a ostatných hromadných informačných prostriedkoch v znení neskorších predpisov, zákon Slovenskej národnej rady č. 254/1991 Zb. o Slovenskej televízii v znení neskorších predpisov, zákon Slovenskej národnej rady č. 255/1991 Zb. o Slovenskom rozhlase v znení neskorších predpisov, zákon č. 597/1992 Zb. o zrušení Československého rozhlasu, Československej televízie a Československej tlačovej kancelárie, zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 166/1993 Zb. o opatreniach v oblasti rozhlasového a televízneho vysielania, zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 212/1995 Z. z. o koncesionárskych poplatkoch v znení neskorších predpisov, zákon č. 220/1996 Z. z. o reklame v znení zákona 140/1998 Z. z., zákon č. 1/1996 Z. z. o audiovízii v znení neskorších predpisov, zákon č. 283/1997 Z. z. o kolektívnej správe práv podľa autorského zákona a o zmene a doplnení niektorých zákonov a zákon č. 383/1997 Z. z. Autorský zákon a zákon, ktorým sa mení a dopĺňa Colný zákon v znení neskorších predpisov.

Právny rámec upravovanej problematiky v širšom kontexte tvorí predovšetkým Občiansky zákonník, Obchodný zákonník, zákon č. 110/1964 Zb. o telekomunikáciách v znení neskorších predpisov, zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 188/1994 Z. z. o ochrane hospodárskej súťaže, zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov a zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov.

Platná právna úprava v oblasti vysielania a retransmisie sa vyznačuje nekonzistentnosťou a roztrieštenosťou. Je to dôsledok podmienok, za akých sa táto norma pripravovala a schvaľovala. Mimoriadny tlak na dobudovanie funkčného duálneho systému v oblasti vysielania a krátky časový horizont na vypracovanie právnej úpravy ovplyvnili jej kvalitu najmä v rovine nejednoznačného výkladu a praktickej aplikácie. Technologický pokrok a rozvoj privátneho sektora v oblasti vysielania a retransmisie je príčinou aj morálneho zastarania platnej právnej úpravy a prináša také kvantitatívne a kvalitatívne výzvy, v kontexte ktorých sa táto javí ako veľmi všeobecná a nevyhovujúca.

Z hľadiska približovania právneho poriadku Slovenskej republiky k právu Európskej únie možno konštatovať, že platná právna úprava v oblasti rozhlasového a televízneho vysielania nespĺňa požadované kritériá. Zo strany Európskej komisie a ďalších európskych štruktúr je súčasný stav našej legislatívy neuspokojivý, a to aj napriek náležitej činnosti Rady Slovenskej republiky pre rozhlasové a televízne vysielanie. Záväzok Slovenskej republiky na plnú harmonizáciu tejto časti národného právneho poriadku s právom Európskej únie vyplýva z Európskej dohody o pridružení uzatvorenej medzi Európskymi spoločenstvami a ich členskými štátmi na strane jednej a Slovenskou republikou na strane druhej, ktorá nadobudla platnosť 1. februára 1995.

Najdôležitejšou normou Európskej únie v tejto oblasti je smernica Európskeho parlamentu a Rady 89/552/EEC o koordinácii niektorých zákonných ustanovení, regulatívnych opatrení a administratívnych postupov členských štátov, vzťahujúcich sa na aktivity v oblasti televízneho vysielania (ďalej len "Smernica") v znení smernice Európskeho parlamentu a Rady 97/36/EC.

Za najzávažnejšie nedostatky platnej právnej úpravy z pohľadu práva Európskej únie možno považovať predovšetkým

-    nejednoznačné vymedzenie základných pojmov (napr. definícia vysielania nerozlišuje pôvodné vysielanie od šírenie nezmenených programov, ani prevádzkovateľov vysielania od prevádzkovateľov retransmisie,

-    nepostačujúcu definíciu skrytej reklamy,

-    nesúlad v úprave obmedzení vysielaných reklám (najmä pri alkoholických nápojoch a pive),

-    nekonzekventne a neúčinne riešené opatrenia na uplatnenie práva na odpoveď,

-    málo dôslednú úpravu opatrení na ochranu ľudskej dôstojnosti a ochranu maloletých,

-    chýbajúcu úpravu, ktorá garantuje prístup verejnosti k významným podujatiam a k uplatňovaniu práva na krátke spravodajstvo,

-    chýbajúce opatrenia na ochranu plurality informácií, mediálnych obsahov a kultúrnej diverzity vo vysielaní,

-    chýbajúce opatrenia súvisiace s vysielaním európskej tvorby a európskej nezávislej produkcie,

-    nedostatočne vymedzený spôsob financovania regulačného orgánu (Rada Slovenskej republiky pre rozhlasové a televízne vysielanie) spolu s požiadavkou na posilnenie nezávislého postavenia a fungovania tohto orgánu.

Z uvedeného výpočtu je zrejmé, že platná právna úprava s pohľadu práva Európskej únie vykazuje značnú nekompatibilitu.

Cieľom predkladaného návrhu zákona je dosiahnuť úplnú kompatibilitu s právom Európskej únie, ako aj dôsledné naplnenie záväzkov vyplývajúcich z medzinárodných dohovorov, ktorými je Slovenská republika viazaná.

Slovenská republika je od 1. mája 1997 členskou krajinou Európskeho dohovoru o cezhraničnej televízii (ďalej len "Dohovor), oznámeného Ministerstvom zahraničných vecí Slovenskej republiky v Zbierke zákonov pod č. 168/1998 Z. z.. Dohovor, ako prvá medzinárodná zmluva vytvárajúca právny rámec a minimálny rámec spoločných pravidiel pre voľnú cezhraničnú výmenu televíznych programov v Európe, svojím obsahom a rozsahom plne korešpondoval so Smernicou. Novelizáciou pôvodného znenia Smernice smernicou Európskeho parlamentu a Rady 97/36/EC boli niektoré časti Dohovoru z hľadiska vývoja prekonané. Vypracovaním Protokolu pozmeňujúceho Európsky dohovor o cezhraničnej televízii (ďalej len "Protokol") sa oba dokumenty opäť zladili. Členstvo Slovenskej republiky v Dohovore predpokladá najneskôr do októbra roku 2000 ratifikáciu Protokolu, ako následného kroku zabezpečujúceho kontinuitu a kompaktnosť plnenia medzinárodných záväzkov v rámci Európskej únie.

V predkladanom návrhu zákona boli v plnom rozsahu zohľadnené príslušné smernice Európskej únie a súvisiace medzinárodné zmluvy, ktorými je Slovenská republika viazaná. Opodstatnené pripomienky jednotlivých rezortov a odborných subjektov uplatnené v rámci pripomienkového konania k legislatívnemu zámeru na vypracovanie návrhu zákona o vysielaní a retransmisii boli premietnuté do návrhu zákona.

Na účely predmetnej právnej úpravy sa zavádza rozsiahly komplex vymedzených pojmov, ktoré plne korešpondujú s vymedzeniami používanými v medzinárodných dohovoroch a zároveň implementujú acquis, v zmysle záväzkov vyplývajúcich z Európskej dohody o pridružení. Zavádza sa štandardné rozlišovanie vysielateľov pôvodného vysielania a prevádzkovateľov retransmisie tak, ako je obvyklé v rámci Európskej únie. V súlade s európskou judikatúrou a acquis sa navrhuje upraviť postavenie Rady Slovenskej republiky pre vysielanie a retransmisiu (zmena názvu súvisí so zavedením uvedených štandardov) so zreteľom na posilnenie jej nezávislosti, dôsledné vymedzenie postupov a zabezpečenie transparentného financovania jej činnosti a určenie konfliktu záujmov členov Rady.

Návrh zákona implementuje princíp slobody príjmu a šírenia vysielania, ako Základným princípom mediálneho systému je princíp slobody príjmu a šírenia vysielania. Implementáciou tohto princípu do právnej úpravy sa vytvárajú podmienky a priestor na slobodné šírenie programov medzi štátmi Európskej únie a štátmi, ktoré sú signatármi alebo členmi Dohovoru bez osobitných administratívnych obmedzení a v súlade s príslušnými medzinárodnými záväzkami.

V návrhu zákona sa novým spôsobom upravuje licenčné konanie na vysielanie pôvodných programových služieb ako aj registračné konanie, ktoré sa týka šírenia nezmenených už vysielaných programových služieb. Úprava vychádza predovšetkým zo skúseností, ktoré Rada Slovenskej republiky pre rozhlasové a televízne vysielanie získala uplatňovaním príslušných ustanovení platnej právnej úpravy a zo skúseností a postupov obdobných orgánov v zahraničí.

Podrobnejšie sa návrh zákona venuje úprave práv a povinností vysielateľov, a to v oblasti reklamy vo vysielaní, kde sa zavádza inštitút telenákupu, sponzorovaného programu a zároveň sa sprísňuje v záujme ochrany detí a mládeže. Zavádza sa inštitút práva na opravu, práva na krátke spravodajstvo a inštitút významného podujatia. Za porušenie právnych predpisov na úseku vysielania sa v návrhu zákona zavádzajú sankcie, ktoré sú odstupňované podľa závažnosti konania porušujúceho tento zákon. Rozdielne rozpätie jednotlivých pokút zohľadňuje aj skutočnosť, či k porušeniu povinnosti došlo v televíznom vysielaní alebo v rozhlasovom vysielaní.

Osobitne sú riešené povinnosti prevádzkovateľov retransmisie a sankcie za ich porušenie.

V návrhu zákona je zahrnutá aj časť týkajúca sa kmitočtového spektra Slovenskej republiky a vysielania vysielateľov prostredníctvom družice, čím nahrádza a podrobnejšie upravuje pôvodný § 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 166/1993 Z. z.. Súčasne sa ukladá povinnosť vysielateľom zo zákona používať kmitočty len na účel, na ktorý im boli poskytnuté.

V porovnaní s platnou právnou úpravou sa predkladaný návrh zákona vyznačuje väčšou vyváženosťou, prehľadnosťou a konkrétnosťou príslušných ustanovení, čím Rade Slovenskej republiky pre vysielanie a retransmisiu umožní konať podstatne pružnejšie a efektívnejšie.

V súvislosti s predpokladanou integráciou Slovenskej republiky do Európskej únie sa s primeranou flexibilitou a s ohľadom na ďalšie zahraničnopolitické záujmy Slovenskej republiky ako aj existujúce medzinárodné záväzky zavádzajú ustanovenia na podporu vysielania európskej produkcie, vrátane európskej nezávislej produkcie.

Z hľadiska ústavného práva Slovenskej republiky sa návrh zákon dotýka predovšetkým slobody prejavu a a práva vyhľadávania a šírenia informácií bez ohľadu na hranice štátu v zmysle čl. 26 Ústavy Slovenskej republiky. Slobodu prejavu, ako základnú podmienku modernej demokratickej spoločnosti, návrh zákona plne rešpektuje, a to v zmysle zabezpečenia názorovej plurality.

Problematika návrhu zákona úzko súvisí aj so sférou základných práv a slobôd podľa čl. 19 Ústavy Slovenskej republiky, ktoré sa týkajú zachovania ľudskej dôstojnosti, osobnej cti, dobrej povesti a ochrany mena, ale aj ochrany pred neoprávneným zasahovaním do súkromného a rodinného života a pred zverejňovaním a zneužívaním osobných údajov. V súvislosti s uplatňovaním týchto práv návrh zákona aktuálne zavádza účinné právo na opravu.

Predkladaný návrh zákona sa dotýka čl. 35 Ústavy Slovenskej republiky, ktorý zakotvuje právo na podnikanie. Nevyhnutné podmienky a obmedzenia, ktoré v tejto súvislosti návrh zákona zavádza, rešpektujúc pritom zákaz diskriminácie podľa č. 12 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, sú odôvodnené predovšetkým všeobecným verejným záujmom, obmedzeným rozsahom kmitočtového spektra, ako aj nevyhnutnosťou zachovania plurality názorov a slobody prejavu. Podmienky a obmedzenia sa viažu k udeľovaniu licencií na podnikanie v tejto oblasti, s tým súvisiacu registráciu podnikateľov, ako aj zachovanie prehľadnosti majetkových vzťahov.

Navrhovanou právnou úpravou, v súčasnosti široko prístupného vysielania a retransmisie, sa zaručuje aj naplnenie princípu prístupu verejnosti ku kultúrnemu bohatstvu a zároveň sa vytvárajú sa podmienky na zabezpečenie kultúrnej diverzity.

Problematiku klamlivej reklamy a porovnávajúcej reklamy, ktorá je rozpracovaná v smernici 84/450EHS o klamlivej reklame a 97/55/ES o klamlivej a porovnávacej reklame, rieši pripravovaný návrh zákona o reklame, ktorý by mal v úvodných ustanoveniach upraviť aj vzťah k oblasti vysielania a retransmisie.

Predkladaný návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná.

Upravovaná problematika nebola prerokovaná Radou hospodárskej a sociálnej dohody, nakoľko sa nedotýka oblastí vymedzených v § 3 zákona č. 106/1999 Z. z. o hospodárskom a sociálnom partnerstve.

Návrh zákona z hľadiska nárokov na štátny rozpočet (ekonomický dopad prijatia zákona o vysielaní a retransmisii)

Vzhľadom na navrhovanú účinnosť zákona o vysielaní a retransmisii nevzniknú žiadne nároky na rozpočet roku 2000.

S prijatím zákona a s nadobudnutím jeho účinnosti však vzniknú nároky na štátny rozpočet na rok 2001. Týmito nárokmi sa rozumejú zvýšené náklady na činnosť regulačného orgánu - Rady Slovenskej republiky pre rozhlasové a televízne vysielanie (Rada Slovenskej republiky pre vysielanie a retransmisiu - podľa návrhu zákona) v súlade s novými úlohami, ktoré Rada bude musieť plniť zo zákona. Špecifikáciu týchto nákladov musela Slovenská republika prezentovať aj Európskej komisii v rámci prebiehajúcich screeningov kapitoly č. 20 "Kultúra a audiovizuálna politika" a posudzovania možností otvorenia negociácií pre kapitolu č. 20. Európska komisia sa podrobne zaoberala pripravenou analýzou podmienok činnosti rady, najmä personálnym a materiálnym vybavením kancelárie rady a vyslovila požiadavku posilnenia nezávislého postavenia rady a personálneho a materiálneho vybavenia Kancelárie rady. Prepočet potrieb predstavoval sumu 2 mil. Sk a nárast počtu pracovníkov Kancelárie o 4.

Rada Slovenskej republiky pre rozhlasové a televízne vysielanie pozostáva z 9 členov, materiálne, organizačné, technické služby a výkon rozhodnutí rady vykonáva Kancelária Rady, ktorá má 23 pracovníkov a člení sa na tieto odbory

 

počet prac

riaditeľka Kancelárie

1

ekonomicko-organizačný odbor

3

licenčný odbor

5, 5

programový odbor

8

právny odbor

2

technický odbor

1, 5

referát európskej integrácie

1

referát dokumentaristiky

1.

Rozpočet rady na rok 1999 predstavoval tieto sumy kapitálové výdavky                             155 tis. Sk

bežné výdavky                                10 082 tis. Sk

z toho

mzdové výdavky pracovníkov

Kancelárie                                   4 056 tis. Sk

odmeny členov rady                      1 530 tis. Sk

- poistné                                        1 829 tis. Sk

prevádzkové náklady                    2 667 tis. Sk.

Tieto výdavky pokrývali len základné potreby rady a bez čerpania mimorozpočtových prostriedkov za rok 1999 by rada nielenže neplnila úlohy vyplývajúce jej zo zákona, ale bola by nútená svoju činnosť zastaviť z dôvodu nedostatku finančných prostriedkov na prevádzku.

Rozpočet na rok 2000 v podstate kopíruje výdavky roku 1999 s výnimkou odsúhlasenia účelovo viazaných prostriedkov na usporiadanie medzinárodnej konferencie Európskej platformy regulačných orgánov v novembri 2000 v Bratislave vo výške 700 tis. Sk.

Rada upozornila Národnú radu Slovenskej republiky pri prerokovaní rozpočtu, že tieto prostriedky postačujú len na najzákladnejšiu činnosť rady, pričom avizovala, že nebudú môcť byť vykonané žiadne náročnejšie formy monitoringu a mimoriadne úlohy a súčasne v rozpočte zostali nevyriešené zvýšené odmeny členov rady od 1. 1. 2000 a avizované zvýšenie výdavkov na nájomné a súvisiace služby, ktoré predstavuje výšku 200 tis. Sk na rok 2000. Ostatné dva problémy sú v štádiu riešenia na Ministerstve financií Slovenskej republiky.

V nadväznosti na znenie návrhu zákona sa opätovne vykonala analýza súčasného stavu vybavenia rady a potrieb, ktoré vyplynú z nového zákona a celkové požiadavky na zvýšenie rozpočtu rady sú tieto.

Zvýšenie počtu pracovníkov o 4, celkový stav bude 27 pracovníkov. Štruktúra nových pracovných miest je programový odbor

-    zvýšenie o dvoch pracovníkov pre oblasť monitoringu a sledovania štatistík odvysielaného program

zvýšenie o jedného pracovníka - právnika pre oblasť prípravy a vydávania všeobecne záväzných právnych predpisov v rozsahu ustanovenom zákonom a metodickú činnosť v oblasti monitorovania na programovom odbore referát európskej integrácie a zahraničných vzťahov

zvýšenie o jedného pracovníka -jazykovo vybaveného odborníka pre oblasť styku s Európskou komisiou -vyhodnocovanie požiadaviek na sledovanie údajov týkajúcich sa ustanovení Smernice č. 89/552/EEC v znení zmeny 97/36/EC a výkonu dohľadu nad plnením Európskeho dohovoru o cezhraničnej televízii.

Finančný prepočet zvýšenia počtu pracovníkov, prenájmu dvoch kancelárií a ich materiálno-technického vybavenia na rok 2001 je

kapitálové výdavky                                                  250 tis. Sk

(4 počítače, videotechnika pre monitorovanie 2 ks)

bežné výdavky                                                      1 682 tis. Sk

z toho

- mzdové náklady                                                      820 tis. Sk (náklady na 4 odborníkov - TT 10, 11)

- poistné                                                                  312 tis. Sk

- nájomné a súvisiace služby                                      80 tis. Sk za dve nové kancelárie

- zariadenie dvoch kancelárií                                        70 tis. Sk

- dovybavenie audio a videotechnikou

(v hodnote do 20 000 Sk )                                          40 tis. Sk

- ostatné bežné výdavky - prevádzkové (komunikácie, cestovné, všeobecný materiál,

opravy - á 90 tis. Sk /1 pracovníka/ 1 rok)              360 tis. Sk

nároky na zvýšenie rozpočtu rady na rok 2001 celkom 1 932 tis. Sk.

Súčasné sídlo rady je v budove Národného osvetového centra (NOC) na Nám. SNP 12 v Bratislave, zmluva o nájme je uzatvorená so súhlasom MK SR na dobu do 31. 12. 2004, na rok 2001 bude potrebné zo strany Ministerstva kultúry Slovenskej republiky doriešiť uvoľnenie a prenájom ďalších dvoch kancelárií a úpravu nájomnej zmluvy v tomto zmysle.

V prípade nezohľadnenia požiadaviek Rady, môže dôjsť k situácii, že Slovenská republika síce zladí svoju právnu úpravu s právom Európskej únie, ale nebude môcť prijať a najmä zabezpečiť výkon acquis communautaire v oblasti audiovízie v plnom rozsahu - tak, ako sa zaviazala pred Európskou komisiou.

Odôvodnenie

Požiadavky na zvýšenie počtu pracovníkov a nároky na štátny rozpočet na rok 2001 odôvodňujeme nárastom a zmenou kompetencií rady v súvislosti s prijatím nového návrhu zákona o vysielaní a retransmisii.

Na jednej strane zákon predpokladá zjednodušenie administratívnych činností v oblasti retransmisie, pretože navrhuje pre túto oblasť len registrácie, ale táto skutočnosť sa prejaví až v časovom období od roku 2005 - tým, že sa nebudú musieť viesť nové licenčné konania v prípadoch ukončenia platnosti už vydaných licencií na vysielanie v káblových rozvodoch, ktoré mali platnosť 12 rokov). Na druhej strane v oblasti licenčnej a registračnej nastane značný nápor prác v roku 2001 a 2002, ktoré vyplývajú z ustanovení časti zákona prechodné a spoločné ustanovenia, kde sa správne určuje povinnosť vysielateľov a prevádzkovateľov oznámiť rade všetky údaje a doklady v súlade s príslušnými ustanoveniami zákona, aby sa tieto dostali na rovnakú úroveň, aká bude vyžadovaná a sledovaná u nových žiadateľov a kde sa zastavujú otvorené konania vo veci žiadostí o udelenie licencie a zmenu licenciu podaných pred účinnosťou tohto zákona. Tieto konania budú musieť byť začaté znovu - už podľa pravidiel určených v návrhu zákona. Súčasne po roku odo dňa nadobudnutia účinnosti zákona bude musieť rada preveriť, či si všetci vysielatelia upravili svoje právne pomery do súladu s ustanoveniami návrhu zákona, najmä vo vzťahu k opatreniam na podporu plurality vysielaných informácií a mediálnych obsahov.

V oblasti programu, monitoringu a analýz pribudnú tieto nové činnosti

-     spracúvanie štatistík o odvysielaných programoch vysielateľov s dôrazom na sledovanie európskej produkcie a nezávislej európskej produkcie

zväčšenie rozsahu monitorovania o oblasť ochrany maloletých a mladistvých sledovanie uplatňovania klasifikačných systémov týkajúcich sa vekovej vhodnosti programov, spracúvanie metodiky verejných prieskumov zameraných na túto oblasť a sledovanie reakcií verejnosti a trendov so zreteľom na stav a vytváranie vedomia verejnosti p účinnosti ochranných ustanovení zákona

-     vytváranie zoznamov významných podujatí pre verejnosť, kategorizácia vysielateľov, sledovanie dodržiavania ustanovení ohľadom prístupu verejnosti k informáciám a k významným podujatiam, kontrola dodržiavania princípov uplatnenia práva na krátke spravodajstvo a pod.

-     sledovanie aplikácie nových foriem reklamy, telenákupu a sponzorstva

-     vydávanie všeobecne záväzných právnych predpisov - opatrení v rozsahu vymedzenom v návrhu zákona.

Na úseku zahraničných vzťahov pribudnú nové činnosti súvisiace s komunikáciou s Európskou komisiou ohľadom vyhodnocovania účinnosti opatrení Smernice, ktorá sa predpokladá každé dva roky.

Navrhovaná právna úprava zakladá nároky na štátny rozpočet Slovenskej republiky

-     uložením povinnosti Slovenskej televízii (vysielateľovi zo zákona) zabezpečiť skrytými alebo otvorenými titulkami najmenej 25 % všetkých vysielaných programov na každom programovom okruhu a tlmočenie do posunkovej reči nepočujúcich alebo v posunkovej reči nepočujúcich najmenej 5 % všetkých vysielaných programov na jednom programovom okruhu. (Predpokladané zvýšenie nákladov môže vyčísliť Slovenská televízia a Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky, nakoľko starostlivosť o nepočujúcich občanov patrí do pôsobnosti tohto rezortu, v rámci poskytnutých prostriedkov zo štátneho rozpočtu).

-     uložením povinnosti vysielateľovi zo zákona zabezpečiť, aby európske diela tvorili viac ako 50 % vysielacieho času na každom programovom okruhu ako aj povinnosť zabezpečiť, aby európska nezávislá produkcia tvorila najmenej 20 % vysielacieho času na každom z jeho programových okruhov. Takto uložené povinnosti vysielateľom zo zákona zodpovedajú obsahom a rozsahom ustanoveniam Smernice a ich zapracovanie je základným predpokladom pozitívneho hodnotenia Európskej komisie pri posudzovaní kompatibility predmetnej právnej úpravy s právom Európskej únie.

na zabezpečenie činnosti Rady pre vysielanie a retransmisiu; vyčíslenie nákladov je súčasťou dôvodovej správy.

Uvedené otázky boli prerokované s Ministerstvom financií Slovenskej republiky 27. apríla 2000 na úrovni ministrov oboch rezortov. Ministerstvo financií Slovenskej republiky akceptovalo navrhované znenie dotknutých ustanovení.

Kolízia návrhu zákona o vysielaní a retransmisii so záväzkami vyplývajúcimi pre Slovenskú republiku z uchádzania sa o členstvo v OECD.

Schválením navrhovanej právnej úpravy sa vytvoria podmienky vyvolávajúce kolíziu so záväzkami, ktoré vyplynú Slovenskej republike z predpokladaného členstva v Organizácii pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD). Táto kolízia nastane v predprístupovom období, kedy nebude možné využiť čl. 10 Zákonníka liberalizácie zvyčajných neviditeľných operácií OECD, ktorý sa vzťahuje len na členské štáty osobitných colných alebo menových systémov a ktorý predstavuje určitú výnimku z inak mimoriadne liberálneho režimu dokumentov OECD.

Slovenská republika, ako člen OECD, sa stane zmluvnou stranou Zákonníka liberalizácie zvyčajných neviditeľných operácií OECD a Zákonníka liberalizácie kapitálových pohybov prijatých rozhodnutím Rady OECD za právne záväzné akty 12. decembra 1961. Tieto Liberalizačné zákonníky obsahujú ustanovenia o zákaze diskriminácie s výnimkou prípadov keď sa člen OECD odvoláva na čl. 10 Zákonníka liberalizácie zvyčajných neviditeľných operácií OECD. To znamená, že v predprístupovom období sa Slovenská republika nebude môcť domáhať uplatňovania výnimky podľa čl. 10. Z tohto dôvodu dochádza ku kolízii záväzkov vyplývajúcich z integrácie Slovenskej republiky do Európskej únie a integrácie do OECD v oblasti stanovenia minimálneho podielu európskych diel a produkcie vo vysielaní (tzv. kvóty).

Rada Európy a jej aktivity v oblasti vysielania a retransmisie

Tu treba poukázať na nevyhnutnosť ratifikácie Protokolu. Protokol je otvorený na podpis pre členské krajiny od októbra 1998 a právoplatnosť nadobudne najneskôr dva roky po uvedenom dátume. Počas tejto lehoty by mala Slovenská republika Protokol ratifikovať a zároveň by sa mali splniť záväzky vyplývajúce z Európskeho dohovoru o cezhraničnej televízii (oznámenie Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky č. 168/1998 Z. z. ) a Protokolu.

Výkon Dohovoru bol zverený Rade Slovenskej republiky pre rozhlasové a televízne vysielanie. Rada v zmysle § 14 ods. 3 zákona č. 468/1991 Zb. prevádzkovaní rozhlasového a televízneho vysielania v znení neskorších predpisov upravila držiteľom licencií licenčné podmienky tak, aby sa zabezpečila aplikácia ustanovení Dohovoru v ich vysielaní.

Doložka zlúčiteľnosti návrhu zákona s právom Európskej únie

1.   Navrhovateľ zákona: vláda Slovenskej republiky

2.   Názov návrhu zákona: návrh zákona o vysielaní a retransmisii

3.   V práve Európskej únie problematiku návrhu zákona upravujú:

- Zmluva o založení Európskeho spoločenstva (Amsterdamské znenie),

- smernica Rady 89/552/EEC o koordinácii niektorých zákonných ustanovení, regulatívnych opatrení a administratívnych postupov členských štátov, vzťahujúcich sa na aktivity v oblasti televízneho vysielania v znení smernice 97/36/EC,

- smernica 98/84/EC o právnej ochrane služieb založených na podmienenom prístupe

- smernica 9S/47/EC o použití noriem prenosu televízneho signálu

- smernica 95/51/EC o odstránení obmedzení v použití káblových sietí pre poskytovanie liberalizovaných telekomunikačných služieb

- smernica 92/38/EEC o normách pre satelitní vysielanie televízneho signálu

- rozhodnutie Rady 93/424/EEC o akčnom pláne zavedenia rozvinutých televíznych služieb v Európe

- rozhodnutie Rady 89/337/EEC o vysoko rozlišujúcej televízii - pozri uvedenú smernicu 95/47/EC

- rozhodnutie Rady 89/630/EEC o spoločnom prístupe členských štátov k prijatiu jednotných celosvetových noriem výroby vysoko rozlišujúcej televízie na Plenárnom zasadnutí Medzinárodného vysielacieho výboru (CCIR) v r. 1990 - pozri uvedenú smernicu 95/47/EC.

4.    Návrh zákona svojou problematikou

a)  nepatrí medzi priority uvedené v čl. 70 Európskej dohody o pridružení,

b) patrí medzi priority odporúčané v Bielej knihe - sekcia audiovizuálne služby.

5.     Charakteristika právnych noriem Európskej únie, ktorými je upravená problematika návrhu zákona:

 Zmluva o založení hospodárskeho spoločenstva (Amsterdamské znenie).

Čl. 3 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva znie:

"Činnosti Spoločenstva, zamerané na splnenie cieľov vymedzených v čl. 2 v súlade s podmienkami a časovým plánom uvedeným v tejto zmluve, zahŕňajú:

r) prispievanie k rozvoju kvalitného vzdelávania a výchovy a k rozkvetu kultúr v členských štátoch, ".

Hl. XII, čl. 152 ustanovuje úlohy a prostriedky Spoločenstva v oblasti kultúry, čím sa zároveň upravujú aj niektoré kompetencie Spoločenstva v oblasti vysielania a retransmisie.

S obsahom navrhovanej právnej úpravy súvisí hl. XIV, čl. 153, ktorý upravuje ochranu spotrebiteľa a úlohu Spoločenstva v rámci tejto ochrany.

Spoločenstvu vyplývajú kompetencie v oblasti vysielania a retransmisie aj z Hl. III kap. 2 (právo podnikať), čl. 43, 46, 48, 49, Hl. III kap. 3 (služby), čl. 49 a nasl., čl. 12

(zákaz diskriminácie), čl. 28 (zákaz kvantitatívnych obmedzení), čl. 43 a 47 (sloboda zakladania pobočiek), čl. 88 (zákaz poskytovania štátnej podpory).

Pravidlá hospodárskej súťaže pre oblasť vysielania a retransmisie upravuje napr. hl. V (spoločné pravidlá pre súťaž, dane a zbližovanie práva), kap. 1 (pravidlá súťaže) odd. 1 (pravidlá platné pre podniky), čl. 81, 82 a 86.

V zmysle Protokolu o verejnoprávnom vysielaní v členských štátoch, ktorý je prílohou Amsterdamskej zmluvy z 2. októbra 1997 (platnej od l. mája 1999) je členským štátom ponechaná kompetencia v oblasti financovania verejnoprávnych médií za podmienky, že sa tým neovplyvnia pravidlá obchodu a súťaže.

     Základným dokumentom tzv. sekundárneho práva Európskej únie v oblasti vysielania a retransmisie je smernica Rady 89/552/EEC o koordinácii niektorých zákonných ustanovení, regulatívnych opatrení a administratívnych postupov členských štátov, vzťahujúcich sa na aktivity v oblasti televízneho vysielania v znení smernice 97/36/EEC.

Smernica koordinuje právne úpravy členských štátov v tých oblastiach, kde rozdiely medzi nimi pôsobili ako právna prekážka pri voľnom pohybe televízneho vysielania. Koordinuje sa predovšetkým oblasť propagácie programov, jurisdikcie, televíznej reklamy a sponzorstva, ochrany detí a mládeže ale aj právo na odpoveď.

   S upravovanou problematikou úzko súvisia smernice zaradené do kapitoly duševné, priemyselné a obchodné vlastníctvo a sú zapracované v zákone č. 383/1997 Z. z. Autorský zákon a zákon, ktorým sa mení a dopĺňa Colný zákon v znení neskorších predpisov.

Smernica Rady 93/83/EEC z 27. septembra 1993 o koordinácii niektorých pravidiel týkajúcich sa autorského práva a práv príbuzných autorskému právu vzťahujúcich sa na satelitné vysielanie a káblovú retransmisiu, v ktorej tvorí podstatu princíp zmluvnej slobody. Tak sa vytvára rámec pri využívaní vysielacích práv so zreteľom na niektoré technické prostriedky prenosu alebo určité jazykové verzie.

Smernica Rady 92/100/EEC o nájomnom práve a výpožičnom práve a niektorých právach súvisiacich s autorským právom v oblasti duševného vlastníctva má horizontálny charakter a zavádza výlučné právo týkajúce sa zmluvného použitia diel, ktoré nositeľom práv zaručuje podiel na zisku plynúcom z nových foriem využívania diel a výkonov. Takisto harmonizuje súvisiace práva, čím sa zároveň stáva nástrojom v boji proti pirátstvu.

Smernica Rady 93/98/EEC harmonizujúca trvanie ochrany autorských práv a niektorých príbuzných práv zlaďuje trvanie ochrany všetkých diel a výkonov, vychádzajúc z dlhšieho trvania práv. Týmto spôsobom podporuje voľný pohyb tovarov a služieb v oblasti kultúry a odstraňuje porušovanie princípov súťaže založené na rozdielnych úrovniach poskytovanej ochrany.

     Z oblasti telekomunikácií a informačných technológií úzko súvisia s upravovanou problematikou niektoré smernice a opatrenia, ktoré zohľadňuje legislatíva na úseku telekomunikácií.

Smernica 98/84/ES o právnej ochrane služieb založených na podmienenom prístupe vychádza z potreby definovať právnu ochranu niektorých služieb vznikajúcich v súvislosti s rozvojom informačných technológií. Pôvodný úmysel, zabezpečiť právnu ochranu kódovaných televíznych služieb, bol prijatím tejto smernice rozšírený na všetky služby s podmieneným prístupom.

Smernica 95/47/ES o použití noriem prenosu televízneho signálu rieši otázky zavádzania pokročilých televíznych služieb, širokouhlej televíznej obrazovky 16: 9, vysoko rozlišovacej televízie (tzv. HDTV) v kombinácii s digitálnym vysielaním.

Smernica 95/51/ES o odstránení obmedzení pri použití káblových sietí pre poskytovanie liberalizovaných telekomunikačných služieb novelizuje smernicu Rady 90/388/EEC o súťaži na trhu telekomunikačných služieb. Jej účelom bolo predovšetkým zrušenie všetkých obmedzení pri poskytovaní služieb prevádzkovateľmi káblových sietí, rozdielnych od služby hlasového telefónu. Členským štátom táto smernica uložila prelomiť exkluzívne práva telekomunikačných firiem pri poskytovaní telekomunikačných služieb, s výnimkou hlasového telefónu, v prospech prevádzkovateľov káblových sietí.

Pri príprave návrhu zákona sa zohľadnili aj:

- smernica 84/450/EHS o klamlivej reklame,

- smernica 92/28/EHS o reklame na liečivá,

- smernica 97/55/ES o klamlivej a porovnávajúcej reklame,

- uznesenie Rady 95/C296/06 o zobrazovaní mužov a žien v reklame a médiách

- rozhodnutie Komisie z 20. 9. 1995 vo veci RTL/Veronica/Endemol,

- rozhodnutie Komisie z 2. 10. 1996 o francúzskej štátnej pomoci garantovanej audiovizuálnou produkčnou spoločnosťou,

- rozhodnutie Komisie z 26. 7. 1997 v zmysle čl. 90 ods. 3 Zmluvy ES o výhradnom práve na vysielanie televíznej reklamy na území Belgicka.

6. Predkladaným návrhom zákona sa zabezpečuje harmonizácia upravovanej problematiky s právom Európskej únie a jeho prijatím sa dosiahne úplná kompatibilita s právnymi normami Európskej únie.

Osobitná časť

K § 1

Vymedzuje sa okruh subjektov, na ktoré sa predkladaná úprava vzťahuje. V porovnaní s platnou právnou úpravou sa navrhuje upraviť postavenie nielen vysielateľov a prevádzkovateľov retransmisie, ale aj Rady Slovenskej republiky pre vysielanie a retransmisiu (ďalej len "rada"), čím dochádza k odstráneniu roztrieštenosti právnej úpravy sféry elektronických médií.

K§2

Vymedzuje sa osobná pôsobnosť predkladanej právnej úpravy, ako aj kritériá na jej určenie.

Cezhraničný charakter vysielania a medzinárodné záväzky Slovenskej republiky vyžadujú jasné stanovenie podmienok, na základe ktorých sa určuje jurisdikcia štátu vo vzťahu k vysielateľom a prevádzkovateľom retransmisie, resp. vo vzťahu k ich vysielaniu.

Kritéria obsiahnuté v návrhu právnej úpravy majú svoj základ v ustanoveniach Smernice Rady 89/552/EEC o koordinácii niektorých zákonných ustanovení, regulatívnych opatrení a administratívnych postupov členských štátov, vzťahujúcich sa na aktivity v oblasti televízneho vysielania v znení smernice 97/36/EC a sú dostatočne podrobné.

K§ 3

Na účely tejto právnej úpravy sa podrobne vymedzujú používané pojmy. Jednotlivé pojmy sú zladené s pojmami iných, pre oblasť rozhlasového a televízneho vysielania relevantných, právnych úprav (napr. zákon č. 383/1997 Z. z. Autorský zákon a zákon, ktorým sa mení a dopĺňa Colný zákon v znení neskorších predpisov), ako aj so smernicou Rady 89/552/EEC o koordinácii niektorých zákonných ustanovení, regulatívnych opatrení a administratívnych postupov členských štátov, vzťahujúcich sa na aktivity v oblasti televízneho vysielania v znení smernice 97/36/EC a Európskym dohovorom o cezhraničnej televízii.

K §4-14

V porovnaní s platnou právnou úpravou je navrhovaná úprava postavenia, pôsobnosti a činnosti rady komplexnejšia a umožňuje rade konať vo všetkých oblastiach v zákonnom rámci.

V súlade s novou terminológiou sa zavádza aj nový názov rady, pričom sa reflektuje skutočnosť, že z hľadiska mediálneho práva niet rozdielu medzi vysielaním rozhlasovým a vysielaním televíznym a retransmisiou sa rozumie úplný, súčasný a nezmenený prenos už vysielanej programovej služby, ktorý nieje vysielaním

Rada je nezávislým orgánom, povereným výkonom štátnej správy v oblasti vysielania a retransmisie. Pri postavení rady sa dôraz kladie na posilnenie jej nezávislosti, a to najmä vo vzťahu k vysielateľom alebo prevádzkovateľom retransmisie.

Usporiadanie pomerov a vzťahov medzi radou a ostatnými ústrednými orgánmi štátnej správy je v súlade s odporúčaniami relevantných medzinárodných inštitúcií (Napr. Odporúčanie Rady Európy č. 1147/1991 o parlamentnej zodpovednosti za demokratickú formu vysielania) a osvedčilo sa vo viacerých európskych štátoch.

Najdôležitejšou činnosťou rady ostáva naďalej udeľovanie, zmeny a odnímanie licencií na vysielanie a licencie R na prevádzkovanie retransmisie.

Rada sa podieľa aj na rozhodovaní o spôsobe využitia kmitočtov pre vysielanie a tým aj na disponovaní s tou časťou kmitočtového spektra, ktoré sú na tieto účely vyhradené. Na tento účel vypracúva a aktualizuje plány využitia kmitočtového spektra a zverejňuje voľné kmitočty, čím prispieva k transparentnosti štátnej politiky v tejto oblasti.

Pri ratifikácii Európskeho dohovoru o cezhraničnej televízii Rady Európy bola rada poverená jeho výkonom na území Slovenskej republiky. V uvedenej súvislosti sa upravuje aj táto ďalšia pôsobnosť rady.

V § 5 ods. 2 návrh zákona taxatívne vymedzuje pôsobnosť rady v oblasti jej účasti na tvorbe zákonov a pri príprave podpisu medzinárodných právnych aktov týkajúcich sa predmetnej oblasti, čo bolo v minulom období často zo strany niektorých ústredných orgánov štátnej správy zanedbávané a rada bola obchádzaná.

Navrhuje sa rozšírenie pôsobnosti rady vo vzťahu k Slovenskému rozhlasu a Slovenskej televízii ako vysielateľom zo zákona. V prípade porušenia právnych predpisov týkajúcich sa vysielania týmito vysielateľmi rada upozorní Radu Slovenskej televízie alebo Radu Slovenského rozhlasu. Príslušná rada v súčinnosti s príslušným generálnym riaditeľom je povinná vykonať potrebné opatrenia na nápravu.

Rada, v zmysle navrhovanej právnej úpravy o Slovenskej televízii a o Slovenskom rozhlase, predkladá Rade Slovenskej televízie a Rade Slovenského rozhlasu návrhy na odvolanie generálneho riaditeľa Slovenskej televízie alebo riaditeľa Slovenského rozhlasu v prípade závažného a opakovaného porušovania ustanovení tohto zákona. Tieto porušenia sa dotýkajú predovšetkým povinnosti súvisiacich s vysielaním vyvážených a nestranných informácií v spravodajstve a publicistike, so zabezpečením všestrannosti informácií a názorovej plurality, s ochranou ľudskej dôstojnosti a ochranou maloletých a mladistvých.

Takéto rozšírenie pôsobnosti rady nijakým spôsobom nezasahuje do kompetencie a nezávislosti verejnoprávnych médií. Naopak, vytvára určitý tlak na zabezpečenie plurality ich vysielania. Rade sa takto dáva možnosť vyjadriť svoj postoj k opakovanému a závažnému neplneniu zákonom zverených úloh. Podľa predchádzajúcej právnej úpravy rada nemala takúto kompetenciu a jej činnosť bola často predmetom kritiky za svoju akoby "nečinnosť", pričom práve v prípadoch nezabezpečenia plurality alebo objektívnosti nemohla zasiahnuť inak, ako upozornením vysielateľa.

Na toto ustanovenie nadväzuje ďalšie ustanovenie, ktoré umožňuje rade predložiť Národnej rade Slovenskej republiky návrh na odvolanie Rady Slovenskej televízie alebo Rady Slovenského rozhlasu ak nevykonajú požadované opatrenia na zabezpečenie nápravy v prípade porušenia právnych predpisov, na ktoré boli vopred upozornené radou. Opätovne treba zdôrazniť, že tu nejde o žiadny vzťah nadradenosti alebo podradenosti jednotlivých rád, ale o skutočnosť, že rada vykonáva štátnu správu v oblasti vysielania a teda vykonáva aj dohľad nad dodržiavaním zákonov v oblasti vysielania.

V súvislosti s pripravovaným návrhom zákona o prístupe verejnosti k informáciám sa rade ukladajú aj informačné povinnosti vo vzťahu k verejnosti a vo vzťahu k Národnej rade Slovenskej republiky, pričom sa zdôrazňuje potreba prieskumov verejnej mienky, a to najmä s ohľadom na účinky vysielania na postoje a správanie sa divákov.

Navrhovaný počet členov rady a kolektívnosť jej konania a rozhodovania musí odzrkadľovať širokú názorovú pluralitu spoločnosti, ktorá sa prejavuje pri vydávaní stanovísk a pri rozhodovaní o základných otázkach vysielania a retransmisie. Vzhľadom na to sa navrhuje, aby návrhy kandidátov na členov rady predkladali Národnej rade Slovenskej republiky odborníci z profesijných inštitúcií a občianskych združení.

Na zabezpečenie kontinuity a nepretržitej práce rady sa navrhuje ustanoviť povinnosť voľby nového člena rady najneskôr do 60 dní odo dňa, keď sa Národná rada Slovenskej republiky dozvedela o skončení členstva jednotlivého člena rady.

V navrhovanom § 7 sa presnejšie stanovujú kritériá na posudzovanie konfliktu záujmov člena rady, a to v záujme posilnenia nestrannosti a nezávislosti rozhodovania sa v navrhovanom

Vykonávanie vedeckej, pedagogickej a umeleckej činnosti sa členom rady Slovenskej republiky pre vysielanie a retransmisiu nezakazuje. Touto svojou činnosťou však nesmú ohroziť nezávislosť a nestrannosť rady.

V porovnaní s platnou právnou úpravou sa v návrhu upravuje aj problematika odmeňovania členov rady a rozpočtové otázky spojené so zabezpečením jej činnosti. Otázka transparentného financovania rady a odmeňovania jej členov je jedným zo základných predpokladov nezávislosti tohto orgánu. Na úpravu tejto problematiky svoju pozornosť sústredila aj Európska komisia, ktorá jednoznačne presadzuje taký spôsob právnej úpravy, ktorým sa podstatne obmedzí ingerencia vlády Slovenskej republiky a ostatných ústredných orgánov štátnej správy do činnosti rady a to ani prostredníctvom rozhodovania o výške prostriedkov pridelených rade na jej činnosť zo štátneho rozpočtu.

Z tohto dôvodu sa navrhuje ustanoviť presný postup pri navrhovaní a schvaľovaní rozpočtu rady. Zároveň sa navrhuje vytvorenie samostatnej rozpočtovej kapitoly pre radu s účinnosťou od 1. januára 2001. Navrhovaný postup je v súlade s usmernením Európskej komisie a s návrhom odporúčania Rady Európy pre kreovanie nezávislých regulačných orgánov v oblasti vysielania.

Vzhľadom na osobitné postavenie rady, ako jediného orgánu, ktorý vykonáva štátnu správu na úseku vysielania a retransmisie, sa v § 14 ustanovuje povinnosť ústredných orgánov štátnej správy a iných orgánov štátnej správy v medziach svojej pôsobnosti spolupracovať s radou a poskytovať jej potrebnú súčinnosť.

K§ 15-16

Vysielanie je jednou z foriem realizácie slobody prejavu a práva na informácie, teda základných ľudských práv a slobôd, ktorých obmedzenia môžu byť stanovené len zákonom. Návrh zákona preto stanovuje základné povinnosti vysielateľov a súčasne deklaruje slobodu pri tvorbe programov, do obsahu ktorých nemôže štát ľubovoľne zasahovať.

Tzv. elektronické média hrajú v živote moderných spoločností a v procese vytvárania a formovania verejnej mienky významnú úlohu a preto nie je možné ponechať požiadavku všestrannosti informácií, názorovej plurality, vyváženosti a nestrannosti len vo sfére novinárskej etiky, ale je ju potrebné deklarovať priamo v zákone.

Vyváženosť a nestrannosť sa posudzuje z hľadiska vysielania ako celku a to najmä preto, že absolútna vyváženosť podanej informácie v rámci jednej časti vysielania nie je praktický možná a teda nezávisí od rozhodnutia spravodajcu, ktorý je navyše pri výkone svojej práce determinovaný svojim vzdelaním, skúsenosťami a postojmi. Komplexné, vyvážené a objektívne vysielanie zobrazujúce reality závisí však od vylúčenia predsudkov, od odstupu od zobrazovaného problému a od poskytnutí priestoru na podanie rozdielnych pohľadov a názorov.

V uvedenej súvislosti má kľúčový význam pojem "vyvážené" informácie. Ide o informácie zahŕňajúce viac pohl'adov na prezentovaný fakt, názor i protinázor v primeranom rozsahu. Na tento pojem sa kladie väčší dôraz ako na "objektivitu", čo sa chápe skôr ako "k objektivite smerujúce", pretože každá komunikácia je procesom s určitými subjektívnymi prvkami a objektivita je pomerne relatívnou kategóriou.

Navrhuje sa ustanoviť povinnosť vysielateľa poskytnúť príslušným orgánom štátnej správy vysielací čas len v určitých osobitných prípadoch. Myslia sa tým situácie, keď v záujme ochrany zdravia, verejného poriadku, bezpečnosti a pod. je nevyhnutné okamžité informovanie verejnosti. Táto povinnosť nadväzuje na vymedzenie a charakteristiku pojmu oznam alebo výzva v naliehavom verejnom záujme. Vylúči sa tým aplikácia požiadaviek politikov na vystúpenia pri rôznych príležitostiach (napr. počas volebných kampaní).

Poskytnutie priestoru na vyjadrenie názorov politikov a vedúcich predstaviteľov štátu závisí od rozhodnutia vysielateľa pri dodržaní ustanovení tohto zákona.

Povinnosť archivovať záznamy vysielania sa ukladá z dôvodu ochrany práv tretích osôb, ako aj z dôvodu ochrany práv samotných vysielateľov. Archívne záznamy majú význam predovšetkým pre prípadné spory prameniace z obsahu vysielania a dĺžka archivovania týchto záznamov je stanovená s ohľadom na technické možnosti a kapacity vysielateľov.

Ustanovuje sa povinnosť začať vysielať (po udelení licencie) alebo obnoviť vysielanie (napr. po zrušení rozhodnutia rady o odňatí licencie) v určenej lehote. Z pohľadu efektívneho využitia kmitočtov a technickej infraštruktúry na vysielanie má navrhovaná úprava podstatný význam a vyplynula z existujúcich problémov v doterajšej praxi.

Povinné označovanie vysielania vysielateľom sa zavádza s ohľadom na potrebu identifikácie vysielateľa ako osoby zodpovednej za obsah vysielania, a to ako pre potreby informovanosti občanov, tak aj štátnych orgánov.

K § 17

Týmto ustanovením sa napĺňa právo verejnosti na informácie v oblasti prevádzkovania retransmisie.

Za zaradenie programovej služby do základnej ponuky nemôže požadovať plnenie ani prevádzkovateľ retransmisie a ani vysielateľ zo zákona alebo vysielateľ s licenciu, ktorého programová služba bola takto zaradená. Ostatné povinnosti vysielateľov a prevádzkovateľa retransmisie podľa tohto predpisu alebo podľa iných predpisov tým nie sú dotknuté.

Povinnosť prevádzkovateľa retransmisie vyhradiť jeden program pre lokálne vysielanie smeruje k zabezpečeniu informovania verejnosti o miestnom dianí.

Ustanovenie odseku 1 písm. e) rieši v praxi sa často vyskytujúce prípady, keď prevádzkovatelia retransmisie získavali účastníkov svojich systémov odstránením zariadení, ktoré občanom umožňovali prijímať televízny signál bez ich sprostredkovania.

K § 18

S ohľadom na legislatívne práce na novom zákone o Slovenskej televízii a novom zákone o Slovenskom rozhlase sa upravuje len rámcovo verejnoprávny základ vysielateľa zo zákona, ktorý sa musí prejaviť predovšetkým v obsahu jeho vysielania.

V tejto súvislosti sa navrhuje ustanoviť základné povinnosti, ktoré sú rozsahom i obsahom širšie ako u vysielateľov s licenciou. Ustanovujú sa aj určité preferencie odôvodnené náročnosťou plnenia zverených úloh. Ide najmä o povinnosť zostavovať program z takých programových typov a žánrov, ktoré rešpektujú vkus a záujmy všetkých vrstiev obyvateľstva, vrátane národnostných menšín.

Vychádzajúc z hlavnej úlohy vysielateľov zo zákona, ktorá spočíva v poskytovaní služieb verejnosti formou vysielania, sa navrhuje, aby podnikateľské aktivity vysielateľov zo zákona boli obmedzené a limitované povinnosťou vynakladať všetky svoje zdroje na plnenú uvedených záväzkov, na rozdiel od iných právnických osôb. Rozsah a formy podnikateľských aktivít týchto subjektov vymedzujú osobitné zákony (zákon č.... /2000 Z. z o Slovenskej televízii a zákon č.... /2000 Z. z. o Slovenskom rozhlase).

Naplnenie poslania vyplývajúceho z verejnoprávneho charakteru televízneho vysielateľa zo zákona sa sleduje aj zavedením povinnosti vysielať v rámci aspoň časti vysielania programy, ktoré obsahujú skryté alebo otvorené titulky.

Skrytými titulkami sa rozumejú titulky, ktoré si možno vyvolať na teletextom vybavených televíznych prijímačoch z teletextovej služby.

Otvorenými titulkami sú titulky, ktoré sú vysielané ako časť obrazovej zložky vysielania.

K § 19

V záujme ochrany ľudskej dôstojnosti sa zakazuje v súlade s čl. 22a smernice Rady 89/552/EEC o koordinácii niektorých zákonných ustanovení, regulatívnych opatrení a administratívnych postupov členských štátov, vzťahujúcich sa na aktivity v oblasti televízneho vysielania v znení smernice 97/36/EC vysielanie takých komunikátov, ktoré obsahujú podnety k nenávisti na základe rasy, pohlavia, náboženstva alebo národnosti.

V ustanovení sa bližšie špecifikujú všeobecne uznané a uznávané morálne a etické štandardy v oblasti vysielaných programov. Neprípustnosť vysielania programov určitého druhu alebo typu možno vyvodiť predovšetkým trestno-právnych noriem. V záujme komplexnosti právnej úpravy sa v navrhovanom ustanovení deklaruje určité obsahové neprípustnosti, a to pod hrozbou osobitných sankcií. Neznamená to však zavedenie preventívnej kontroly obsahu vysielania, ale stanovuje sa len zodpovednostná stránka v rámci obsahu vysielania.

Navrhované obmedzenia sa uplatňujú na všetky druhy programov, vrátane reklamy a programových oznámení.

K §20

Upravuje sa problematika ochrany maloletých v súlade s článkom 7 Európskeho dohovoru o cezhraničnej televízii a kapitolami V čl. 22 smernice Rady 89/552/EEC o koordinácii niektorých zákonných ustanovení, regulatívnych opatrení a administratívnych postupov členských štátov, vzťahujúcich sa na aktivity v oblasti televízneho vysielania v znení smernice 97/36/EC. Súčasne sa zapracúva odporúčanie Rady Európskej komisie z 24. 9. 1998 publikované v Úradnom vestníku Európskeho spoločenstva o vývoji a zodpovednosti európskych audiovizuálnych a informačných služieb pri podpore cieľov na dosiahnutie porovnateľnej a efektívnej úrovne ochrany detí a mládeže a ľudskej dôstojnosti.

V osobitnom verejnom záujme sa ochraňujú maloletí. Úpravou sa má zabrániť (obmedziť) tejto vekovej kategórii prijímateľov sledovanie programov, ktoré by mohli negatívne pôsobiť na ich telesný duševný a mravný vývoj. Je zrejmé, že vzhľadom na menšiu schopnosť vytvárania si kritického odstupu od obsahu programu, ako aj nedostatočnú životnú skúsenosť a vyššiu senzitivitu patria maloletí a mladiství v porovnaní s dospelými k viac ohrozenej skupine prijímateľov. Z tohto dôvodu sa vysielanie osobitne poškodzujúcich programov zakazuje úplne.

Iné programy sa môžu vysielať len v čase, keď sa predpokladá, že maloletí a mladiství vysielanie sledovať nemôžu.

Novým opatrením je povinnosť zaradiť pred vysielaním potenciálne nebezpečnej programu slovné varovanie a povinnosť zaradenia vizuálneho varovania.

Zavádza sa pojem emocionálny stav maloletých, pričom tento pojem, používaný napr. aj vo francúzskej a belgickej legislatíve, kladie dôraz na emocionálny resp. citový stav v určitom momente.

Navrhuje sa zavedenie jednotného klasifikačného systému na základe klasifikácie programov podľa vekovej vhodnosti. Vysielateľovi televíznej programovej služby sa ukladá povinnosť zaviesť a uplatňovať zreteľný vizuálny systém označovania programov adresovaný rodičom a vychovávateľom maloletých, informujúci o možných účinkoch programov na vekové skupiny do 7, 12 a 15 rokov.

Tento systém bude spracovaný na základe skúseností z európskych krajín - najmä Francúzska. Zavedenie grafických, akustických a vizuálnych symbolov bude informovať o obsahu relácií a uľahčí rodičom rozhodovanie či môže dieťa zostať pred obrazovkou. Relácie sú diferencované podľa vekovej prístupnosti Systém bol testovaný dobrovoľníkmi z radov odborníkov a rodičov. Jeho zavedenie (okrem povinnosti vyplývajúcej zo smernice Rady 89/552/EEC o koordinácii niektorých zákonných ustanovení, regulatívnych opatrení a administratívnych postupov členských štátov, vzťahujúcich sa na aktivity v oblasti televízneho vysielania v znení smernice 97/36/EC ) podporujú aj výsledky reprezentatívneho výskumu, ktorý realizoval MVK s. r. o. na vzorke 1206 respondentov v júni 1998. V tomto výskume sa 67, 2 % opýtaných vyjadrilo, že označovanie programov vo vysielaní symbolmi má význam pre lepšiu informovanosť rodičov. 48, 8 % opýtaných si myslelo, že označovanie má význam pre vyvolanie záujmu rodičov o to, čo ich deti sledujú. Iba 2, 6 % opýtaných sa domnievalo, že ide o cenzúrny zásah. Na všeobecnú otázku, či televízne relácie s obsahom násilia, sexu a vulgárností majú negatívny vplyv na morálny a psychický vývoj detí a mládeže 60, 0 % opýtaných uviedlo, že sú o tom presvedčení a 25, 6 % uviedlo, že pravdepodobne je to tak.

Zo záverov z verejnej diskusie k tejto otázke (1998) je zrejmé, že naša verejnosť má záujem o zavedenie systému klasifikácie a vidí v ňom reálnu možnosť obmedzenia vplyvu neodôvodneného násilia a iných negatívnych javov na deti a mládež. (V praxi sa očakáva spolupráca a ústretovosť tlačových médií, ktoré vo svojich ponukách uvedením označenia môžu ako prvé avizovať vhodnosť produktov pre deti a mládež a informovať rodičov a vychovávateľov o sortimente programov).

Ohrozenie fyzického vývoja maloletých spôsobené sledovaním vysielania je málo pravdepodobné, avšak nie je nemožné. Napríklad možno uviesť príklad z Japonska, kedy sa objavilo niekoľko prípadov epileptických záchvatov deti sledujúcich určitý animovaný kreslený seriál.

Jednotný klasifikačný systém ustanoví a vyhlási uverejnením opatrenia v Zbierke zákonov Slovenskej republiky Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky na návrh rady a zaväzuje vysielateľov pod hrozbou sankcie.

K §21

Zavádza sa právo na opravu v súlade s článkom 8 Európskeho dohovoru o cezhraničnej televízii a kapitolou VI (čl. 23) smernice Rady 89/552/EEC o koordinácii niektorých zákonných ustanovení, regulatívnych opatrení a administratívnych postupov členských štátov, vzťahujúcich sa na aktivity v oblasti televízneho vysielania v znení smernice 97/36/EC.

Mediálna prezentácia skresľujúcich informácií, ktoré poškodzujú česť, dôstojnosť alebo právo na súkromie dotknutej fyzickej osoby alebo právo na ochranu dobrého mena právnickej osoby sa tak rieši aj v oblasti vysielania, a to podrobnou úpravou inštitútu právo na opravu, ako aj jeho výkonu a jeho jednotlivých náležitostí.

Taxatívne vymedzenie obsahových náležitostí žiadosti o odvysielanie opravy, ako aj jej predpísaná písomná forma vyplývajú z potreby jednoznačného určenia formy a obsahu opravy, pričom lehoty sú prekluzívne, a sú stanovené tak, aby k náprave došlo v krátkom čase.

Miesto, čas a kvalita odvysielania opravy musia byť rovnocenné s miestom, časom a kvalitou odvysielania správy, na ktorú sa reaguje. Zákaz ich komentovania v programe, v rámci ktorého boli uverejnené vylučuje kontextuálne znevažovanie ich obsahu

Ustanovujú sa aj prípady, v ktorých môže vysielateľ odvysielanie opravy odmietnuť, napríklad ak by odvysielanie opravy malo za následok porušenie dobrých mravov alebo spáchanie trestného činu a vysielateľovi by hrozila sankcia za takéto konanie. Právo na opravu tu nevzniká ani vtedy, ak by sa oznámenie uverejnilo s riadne preukázateľným súhlasom dotknutej osoby. Právo na opravu nevzniká ani vtedy, ak vysielateľ už odvysielal oznámenie obsahovo zodpovedajúce oprave, teda by išlo o opakované odvysielanie opravy (nadbytočné).

K § 22 - 28

Tieto ustanovenia sú do návrhu právneho predpisu zaradené v súvislosťami so záväzkami Slovenskej republiky, vyplývajúcimi z čl. 10 ods. 1 Európskeho dohovoru o cezhraničnej televízii a v súlade s kapitolou III (čl. 4 -9) smernice Rady 89/552/EEC o koordinácii niektorých zákonných ustanovení, regulatívnych opatrení a administratívnych postupov členských štátov, vzťahujúcich sa na aktivity v oblasti televízneho vysielania v znení smernice 97/36/EC, a ich cieľom je podpora kultúrnej rôznorodosti prostredníctvom podpory európskej a nezávislej produkcie.

Zábavnými hrami sa rozumejú programy, ktoré obsahujú prvok výhry.

Kritéria pre posudzovanie európskeho diela sú určené jednotne v Smernici Rady 89/552 EEC v znení zmeny smernice 97/36/EC. Kritéria pre posudzovanie nezávislého producenta sú určené len ich vymenovaním, pričom kvantitatívne vymedzenie sa ponecháva na jednotlivých štátoch. Pri kvantifikácii ukazovateľov pre posudzovanie nezávislej produkcie sa návrh zákona opiera o stanovisko Asociácie nezávislých producentov Slovenska.

Na posudzovanie a sledovanie vývoja vysielania európskej produkcie sa určuje povinnosť vysielateľov predkladať rade na požiadanie potrebné údaje o odvysielanej produkcii.

V prípade lokálneho televízneho vysielania, ktoré je svojim charakterom určené obyvateľom určitej oblasti, nie je vhodné vyžadovať dodržanie ustanovení na podporu európskej tvorby a európskej nezávislej a súčasnej tvorby predovšetkým vzhľadom na zameranie tohto vysielania, ktoré sa venuje problémom a životu v danom regióne. Sledovanie podielu európskej tvorby a európskej nezávislej a súčasnej tvorby o regionálnych vysielateľov navyše nevyžadujú ani medzinárodné zmluvy.

K § 29

Ustanovuje sa prednosť záujmov verejnosti pred obsahom výhradných práv, ktoré môže vysielateľ získať k v tomto ustanovení uvedeným podujatiam.

K § 30

Právo na krátke spravodajstvo sa zavádza v súvislosti s právom verejnosti na informácie a pluralitu informácií, ktoré by bez takéhoto práva mohli byť bezpochyby obmedzené napr. exkluzívnymi zmluvami medzi usporiadateľmi podujatí a osobami, ktoré ich priebeh vo svojom vysielaní prinášajú. Osoba, ktorá zmluvou získala exkluzívne práva na vysielanie nemôže výkonu práva na krátke spravodajstvo brániť, pričom platí, že práva podľa autorského zákona a práva na ochranu osobnosti týmto nie sú dotknuté.

K§31

Navrhovaným ustanovením sa má zabezpečiť prístup verejnosti k významným podujatiam v súlade s čl. 9 Európskeho dohovoru o cezhraničnej televízii a čl. 3a smernice Rady 89/552/EEC o koordinácii niektorých zákonných ustanovení, regulatívnych opatrení a administratívnych postupov členských štátov, vzťahujúcich sa na aktivity v oblasti televízneho vysielania v znení smernice 97/36/EC tak, aby verejnosť alebo jej podstatná časť neboli ukrátené o možnosť sledovania takýchto podujatí prostredníctvom všeobecne dostupného vysielania.

Predovšetkým exkluzívne práva na vysielanie významných športových podujatí sa v posledných rokoch stali predmetom masívneho obchodovania a ich výsledkom bolo vykúpenie časti týchto práv významnými spoločnosťami, ktoré poskytujú prenosy a programy z týchto podujatí v odplatnej forme, cestou platenej televízie, následkom čoho nie je umožnené významnej časti verejnosti tieto podujatia sledovať, čo je v rozpore s právom verejnosti na informácie.

Predpokladá sa, že ako významné podujatia budú označené predovšetkým zimné a letné olympijské hry, majstrovstvá sveta vo futbale a majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji.

K §32-39

Navrhovaná úprava vysielania reklám a telenákupu je v súlade s ustanoveniami kapitoly IV (čl. 10 - 20) Smernice Rady 89/552/EEC o koordinácii niektorých zákonných ustanovení, regulatívnych opatrení a administratívnych postupov členských štátov, vzťahujúcich sa na aktivity v oblasti televízneho vysielania v znení smernice 97/36/EC a kapitoly III (čl. 11-16) Európskeho dohovoru o cezhraničnej televízii, čím sa zabezpečila kompatibilita domácej právnej úpravy s pravidlami členských štátov Európskej únie a zároveň sa odstránili nedostatky, spôsobené nedostatočne podrobnou úpravou predmetnej problematiky v platnej právnej úprave.

Zapracované sú aj ustanovenia smernice Č. 98/43/EC o zbližovaní zákonov, predpisov a administratívnych ustanovení členských štátov súvisiacich s reklamou a sponzorovaním tabakových výrobkov, ktorú sú členské krajiny Európskej únie povinné uviesť do platnosti najneskôr do 30. júna 2001.

V týchto ustanoveniach sa odráža európsky prístup v oblasti zaraďovania reklamy a telenákupu do vysielania, ktorý sa na rozdiel napr. od amerického prístupu vyznačuje striktnosťou čo do oddelenia reklamy a vysielania od ostatných častí vysielania, pričom tento postup sa chápe ako predpoklad nezávislosti prostriedkov masovej komunikácie a slobody slova.

V § 32 sa upravujú základné požiadavky na reklamu a telenákup - tieto požiadavky na reklamu sú v súlade s ustanoveniami smernice č. 89/552/EEC v znení smernice 97/36/EC

a Európskeho dohovoru o cezhraničnej televízii.

V súlade s vyššie uvedenými normami reklama na niektoré druhy výrobkov vo vysielaní podlieha obmedzeniam. Uvoľňuje sa reklama alkoholických nápojov po 22. 00 hodine - s výnimkou piva, ktorého reklama, tak ako doteraz, nie je obmedzená časovým predelom.

Do návrhu zákona boli doplnené ustanovenia, ktoré musí spĺňať reklama na alkoholické nápoje.

V § 34 sa upravuje povinnosť oddeliť reklamu a telenákup od ostatných častí vysielania a zároveň sa ustanovuje spôsob ich vysielania (zásadne len v blokoch), pričom vysielanie samostatnej, jednotlivej a nezaradenej reklamy (t. j. reklamy s väčšími účinkami) sa povoľuje len výnimočne (napríklad z dôvodov krátkej reklamnej prestávky). Tento princíp sa nevzťahuje na reklamu v rozhlasovom vysielaní.

Reklama musí byť vo vysielaní vysielateľa oddelená dostatočne určitým akustickým signálom, ktorý sa vo vysielaní nesmie použiť v inom kontexte. V prípade televízneho vysielania musia byť reklama aj telenákup od ostatných častí programu oddelené aj vizuálne, a to nápisom reklama alebo telenákup, ktorý je určený výlučne len na oddelenie reklamných a telenákupových blokov.                        

Navrhovanou právnou úpravou sa vylúči možnosť zámeny medzi reklamou, telenákupom a ostatnými časťami vysielania.

Pravidlá pre zaraďovanie reklám a telenákupu do vysielania programov (§ 34 si kladú za cieľ zaviesť rovnováhu v rámci záujmov vysielateľov a zadávateľov reklám na jednej strane a divákov, autorov a výrobcov na strane druhej.

Programami, pozostávajúcimi zo samostatných častí sa rozumejú napr. súťaže s viacerými kolami, programy magazínového typu, športové programy, koncerty, divadelné predstavenia obsahujúce prestávky. Pojem samostatná časť športového programu musí zodpovedať prirodzeným prestávkam, ktoré sú typické pre určitý šport, vytváranie umelých prestávok vysielateľom je nežiaduce.

Pri vysielateľovi zo zákona sa rozsah reklamného vysielania obmedzuje s ohľadom na skutočnosť, že podstatnú časť jeho príjmov tvoria koncesionárske poplatky a že v plnom rozsahu nevyužíva ani v súčasnosti vymedzený rozsah reklamného vysielania na všetkých programových okruhoch. V súlade s požiadavkou týchto vysielateľov sa ponecháva časový rozsah reklám a telenákupu doterajších limitov.

V § 36 ods. 4 sa vymedzujú oznamy, ktoré sa nezarátavajú do časového rozsahu vysielanej reklamy, a to vlastná propagácia, oznámenia vysielateľa v súvislosti s jeho vlastným programom, oznámenia vo verejnom záujme a charitatívne výzvy vysielané bezodplatne.

Zavádza sa aj nový inštitút - telenákupný program, ktorý môžu vysielať vysielatelia s licenciou. Súčasne sa určuje aj maximálny počet takýchto "okien" a celkových časový rozsah ich vysielania.

V § 38 a 39 sú upravené podmienky sponzorovania relácií a vysielania sponzorských odkazov. Na rozdiel od reklamy sponzorovanie nesmeruje priamo k propagácií určitých výrobkov alebo služieb, ale formou sponzorského odkazu k propagácii mena, ochrannej známky, imidžu alebo aktivít sponzora.

Divák musí mať možnosť identifikovať sponzorovaný program. Neoznačenie sponzorovaného programu by znamenalo skryté sponzorovanie, ktoré sa zakazuje.

Určujú sa minimálne požiadavky na označenie sponzorovaného programu. Je na vysielateľovi, či zaradí identifikáciu sponzora aj v priebehu prirodzených prestávok a na základe usmernenia rady aj v programových avízach.

Zákaz sponzorovania spravodajských a politicko-publicistických programov posilňuje ustanovenie o zákaze vplyvu sponzora na redakčnú nezávislosť vysielateľa, zákaz sa však netýka špecializovaných spravodajských programov, ktoré poskytujú neutrálne fakty, ako napríklad predpovede počasia alebo dopravný servis.

K §40

Programové služby zamerané výhradne na vlastnú propagáciu sa zatiaľ na území Slovenskej republiky nevyskytli (v zahraničí takéto vysielanie realizuje napríklad Microsoft).

KS41

Telenákupová programová služba je na území Slovenskej republiky novým prvkom bez tradície. (V krajinách západnej Európy a USA ide o bežný typ vysielania). Tento druh komerčného vysielania s mnohými výnimkami (čo do časového rozsahu) poznáme ako smernicu Rady 89/552/EEC o koordinácii niektorých zákonných ustanovení, regulatívnych opatrení a administratívnych postupov členských štátov, vzťahujúcich sa na aktivity v oblasti televízneho vysielania v znení smernice 97/36/EC, tak aj Protokol pozmeňujúci Európsky dohovor o cezhraničnej televízii. V Slovenskej republike takto zatiaľ vysiela jediný vysielateľ pod názvom Teleprior v Košiciach a v Poprade.

K§ 42

Odporúčanie Rady Európy č. 1/1999 o opatreniach na podporu pluralizmu v médiách zdôrazňuje mimoriadny význam prístupu verejnosti k pluralitným mediálnym obsahom (najmä vo vzťahu k informáciám). Z tohto dôvodu majú členské štáty podporovať pluralizmus v médiách na národnej, regionálnej a lokálnej úrovni a prijať účinné legislatívne opatrenia v oblasti regulácie vlastníctva v médiách, prístupu k novým technológiám a službám, posilňovania vydavateľskej a novinárskej nezávislosti prostredníctvom redakčných štatútov, podporou produkcie a vysielania rôznorodých mediálnych obsahov tak, aby prípadné zosieťovanie vysielateľov a vznik programových sietí neohrozoval pluralizmus.

V podmienkach Slovenskej republiky sa dá pomerne ťažko určiť optimálny model regulácie, ktorá by podporila mediálny pluralizmus. Limitujúcim faktorom na jednej strane je veľkosť štátu, počet obyvateľov a s tým súvisiaca veľkosť celkového reklamného trhu, z ktorého "žijú" komerčné rozhlasové a televízne stanice. Na druhej strane, týmto limitovaný počet vysielateľov, najmä v televíznom vysielaní, vytvára práve predpoklady ohrozenia pluralizmu, kultúrnej a informačnej diverzity.

Z predchádzajúceho obdobia činnosti rady jednoznačne vyplýva, že tento problém sa najmä v uplynulom roku zvýraznil (najmä rôznymi zmenami vlastníckych vzťahov držiteľov licencií prostredníctvom prevodu obchodných podielov a akcií). Došlo tak k situácii, že napríklad spoločnosť, ktorá sa nikdy nezúčastnila žiadneho licenčného konania je 100 % majiteľom viacerých rozhlasových staníc, lokálnych televízií a periodickej tlače. Zákon doteraz neupravoval skutočnosť, že jedna spoločnosť nemôže byť vlastníkom aj rozhlasu, aj televízie, prípadne denníka. Preto sa navrhuje upraviť túto oblasť, a to v záujme zachovania plurality informácií a mediálnych obsahov pre verejnosť. Účinnosť týchto opatrení preverí prax.

V súčasnosti sa ukazuje aj ďalší aktuálny problém kríženia vlastníctva medzi sektorom telekomunikácií a sektorom vysielania a bude ho treba v krátkom čase riešiť.

Navrhovaná úprava neobmedzuje a nezasahuje do nakladania s vlastníckymi právami, ktoré upravuje Občiansky zákonník a Obchodný zákonník.

Obmedzením kumulácie licencií na vysielanie sa sleduje potreba zachovania a zabezpečenia plurality informácií.

Predmetné ustanovenie bráni vzniku situácie, keď jedna právnická alebo fyzická osoba cestou kumulácie niekoľkých licencií na iné než celoplošné vysielanie získa možnosť pokrytia počtu obyvateľov, zodpovedajúcu počtu obyvateľov, pokrytých vysielaním celoplošného vysielateľa bez toho, aby jej bola licencia na celoplošné vysielanie udelená.

Vzhľadom na potrebu vylúčenia koncentrácie nielen u priamych vlastníkov, ale aj u osôb ovládajúcich hromadné informačné prostriedky sa navrhuje vylúčiť možnosť takejto kumulácie v prípade osôb, ktoré sa na podnikaní vysielateľov podieľajú

V záujme zachovania plurality mediálnych obsahov sa upravuje aj rozsah vysielaných programových sietí ustanovením, podľa ktorého rozsah programovej siete nemôže dosahovať väčšie percento možného príjmu ako je 50 % obyvateľstva Slovenskej republiky.

K § 43

Týmto ustanovením sa taktiež sleduje potreba zachovania a zabezpečenia plurality informácií. Zakazuje sa prepojenie majetkového a personálneho substrátu v prípade rozhlasového a televízneho vysielania navzájom alebo s vydavateľmi celoštátnej periodickej tlače, ktoré sa zvykne v odbornej literatúre označovať ako "cross-media ownership". (Výklad majetkového a personálneho prepojenia sa uvádza v § 23 ods. 6 písm. d) a e) zákona č. 366/1999 Z. z. )

K § 44

Ustanovuje sa mechanizmus, ktorý čo do informácií o majetkových vzťahoch prenáša informačné bremeno na vysielateľa ako aj mechanizmus, ktorý bude rada uplatňovať ako sankčný mechanizmus sui generis v prípade, že vysielateľ poruší ustanovenia § 42 a 43.

K § 45 - 52

Predpokladom vysielania vysielateľov s licenciou je práve udelenie takejto licencie príslušným orgánom - radou.

Ukázalo sa nevyhnutným, udeľovanie licencie na určitý čas tak, aby a jeden vysielateľ nemohol ovládnuť vysielanie na určitom území permanentne. Čas, na ktorý sa licencia udeľuje však musí byť dostatočne dlhý na to, aby sa investície vložené do vysielania mohli vrátiť.

Predpoklady na účasť v licenčnom konaní sú stanovené jednak vo všeobecnej rovine a taktiež sú stanovené aj osobitné požiadavky na dôveryhodnosť osoby žiadateľa.

Žiadať o licenciu môžu len právnické osoby, ktoré majú formu obchodnej spoločnosti, iné druhy právnických osôb sú z možnosti požiadať o udelenie licencie na vysielanie vylúčené. Dôvodom tohto obmedzenia je predovšetkým skutočnosť, že obchodné spoločnosti sú z hľadiska kontroly plnenia niektorých povinností uložených týmto zákonom (predovšetkým na zabezpečenie plurality informácií a transparentnosti vlastníckych vzťahov) tými najtransparentnejšími subjektami. Toto obmedzenie je čiastočne kompenzované tým, že o licenciu sa môže uchádzať aj fyzická osoba.

Osoby, ktoré žiadajú o udelenie licencie na vysielanie by mali byť dôveryhodné, čo znamená nielen občiansku bezúhonnosť (čistý výpis z registra trestov), ale taktiež riadne plnenie daňových a ďalších povinností voči Štátu.

Náležitosti žiadosti o licenciu sú stanovené tak, aby rada mohla posudzovať žiadosť z najdôležitejších hľadísk a zároveň objektívne preskúmať predpoklady žiadateľa na plnenie zákonom stanovených povinností.

V okamihu podania žiadosti má mať rada možnosť čo najúplnejšieho posúdenia osoby žiadateľa a súvisiacich okolností. Osobitný dôraz sa kladie na predloženie údajov vzťahujúcich sa na transparentnosť vlastníckych vzťahov v spoločnosti žiadateľa a na jeho finančnú pripravenosť na vysielanie. Okrem údajov vzťahujúcich sa na osobu žiadateľa sa vyžadujú aj údaje, súvisiace s plánovaným programom.

Hľadiská, ktorými sa regulačný orgán riadi pri posudzovaní žiadosti o licenciu sú definované v súlade s účelom zákona. Prvoradým záujmom regulačného orgánu pri posudzovaní žiadostí by malo byť zabezpečenie fungovanie demokratického zriadenia prostredníctvom zabezpečenia plurality v oblasti poskytovania a šírenia informácií. Občania štátu majú právo získavať informácie z vysielania na sebe nezávislých vysielateľov a regulačný orgán v zmysle naplnenia kultúrnej diverzity musí zabezpečiť, aby neboli vysielateľmi vysielané programy zhodného alebo až identického obsahu.

Rada pri posudzovaní žiadosti o udelenie licencie musí mať na zreteli aj potreby príslušníkov národnostných a etnických menšín ako aj osoby zdravotne postihnuté.

Taxatívne sa vymedzujú skutočnosti, ktoré môže rada záväzne upraviť v rozhodnutí o udelení licencie na vysielanie. Vymedzenie rozsahu a obsahu licencie je dôležité predovšetkým s ohľadom na skutočnosť, že vysielateľ musí akúkoľvek zmenu licencie oznámiť rade a rada podľa okolností prípadu rozhodne o zmene udelenej licencie alebo licenciu odníme.

Súčasťou licencie sú aj náležitosti týkajúce sa programu vysielateľa, pretože programové kritériá patria medzi najdôležitejšie pri rozhodovaní Rady v rámci konania o udelení licencie.

Zmena licencie je možná len v takom rozsahu, aby nedošlo k zásadnejším zmenám napr. v programovej časti, čo by mohlo de facto znamenať odchýlenie sa alebo dokonca aj negáciu obsahu a účelu projektu vysielateľa, ktorý uspel v licenčnom konaní.

Zmena licencie sa vykonáva zväčša na základe žiadosti vysielateľa. Výnimočne sa môže licencia zmeniť z podnetu rady, a to v súvislosti s medzinárodnými záväzkami Slovenskej republiky.

Licencia je neprevoditeľná predovšetkým preto, že ide o oprávnenie vydané jednému konkrétnemu subjektu, ktoré má povahu individuálneho správneho aktu. Licencia nie je prenosná na inú osobu a nemožno s ňou nakladať ako s majetkom.

Osnova vychádza z predpokladu, že licencia je udelená konkrétnemu žiadateľovi a tento je za vysielanie plne zodpovedný po celú dobu platnosti predmetnej licencie.

Návrh umožňuje predĺženie času platnosti už udelenej licencie na vysielanie. Čas platnosti licencie sa môže predĺžiť iba raz tak, aby nedošlo k dlhodobému ovládnutiu vysielania jedným subjektom bez možnosti zmeny.

Vzhľadom na obmedzený rozsah kmitočtového spektra treba konanie o udelenie licencie T založiť na výberovom princípe, pretože prakticky nie je možné vyhovieť každému žiadateľovi.

Účastníkmi konania sú všetci žiadatelia, ktorí včas a riadne podali žiadosť o udelenie licencie T, čo je v porovnaní s platnou právnou úpravou ďalší zo zásadných rozdielov, pretože táto neumožňovala preskúmanie všetkých žiadostí v rámci jedného konania, pričom bolo potrebné viesť pre každú podanú žiadosť osobitné konanie.

Lehota na podanie žiadosti sa určuje tak, aby mali na jednej strane účastníci konania dostatočný čas na prípravu a na druhej strane aby samotné konanie netrpelo zbytočnými prieťahmi. Z tohto dôvodu sa lehota určila, a to s ohľadom na špecifiká jednotlivých druhov vysielaní.

Vzhľadom na úpravu začiatku licenčného konania jeho vyhlásením radou sa ustanovuje, že žiadosťami došlými po uplynutí ustanovenej lehoty sa rada nezaoberá a zamieta ich.

V praxi sa vyskytli prípady, keď vysielateľ nevyužíval všetky jemu pridelené kmitočty a týmto zároveň blokoval využívanie týchto kmitočtov inými vysielateľmi. Podľa predkladaného návrhu bude mať rada v takomto prípade zasiahnuť a nevyužívané kmitočty odňať. Rovnako sa pripúšťa aj obmedzenie teritoriálneho rozsahu vysielania v prípadoch, ak je to nevyhnutné z hľadiska dodržiavania medzinárodných záväzkov Slovenskej republiky.

K §53

Z dôvodu zachovania princípu právnej istoty držiteľov licencií sa upravujú aj prípady, pri ktorých licencia zaniká. Zánik licencie v prípade, ak sa vysielanie nezačalo sa zavádza z toho dôvodu, že štát má záujem na tom, aby využiteľné kmitočty nebol zbytočne blokované.

K § 54

Licenciu možno odňatie za vážne porušenia povinností vysielateľa. Odňatím licencie vysielateľ stráca oprávnenie na vysielanie. Okruh povinností, za porušenie ktorých je možné licenciu odňať je úzko vymedzený a týka sa len prípadov osobitne závažného porušenia taxatívne vymenovaných povinností alebo licencie. Rozlišujú sa prípady, keď je rada povinná licenciu odňať a keď odňatie licencie závisí od jej uváženia. Predpokladá sa, že tento druh sankcie bude v praxi využívaný len v osobitne závažných prípadoch.

K § 55

Ustanovenie o možnosti vydávania tzv. krátkodobých licencií je reakciou na potrebu vytvárania osobitných vysielaní na určitom území z dôvodu usporiadania rôznych druhov akcií, festivalov, veľtrhov, alebo iných spoločenských, náboženských alebo obchodných udalostí.

Vzhľadom na potrebu mimoriadnej flexibility v týchto prípadoch sa pre krátkodobé licencie zavádzajú skrátené lehoty a rada nemá povinnosť uskutočniť verejné vypočutie.

Obmedzenie počtu krátkodobých licencií, ktoré môžu byť jednému žiadateľovi udelené v priebehu kalendárneho roka rieši situácie, v ktorých by sa žiadateľ snažil krátkodobou licenciu o vysielanie dlhšieho časového rozsahu.

K § 56 - 63

V konaní o udelenie licencie R sa obdobne uplatňujú tie isté princípy, ako v prípade licenčného konania, keďže aj v oblasti prevádzkovania retransmisie treba zabezpečiť maximálnu transparentnosť a dôveryhodnosť osoby žiadateľa.

V prípade retransmisie sa rade dáva možnosť zakročiť dostatočne dôraznými sankciami proti závažným porušeniam zákona alebo záväzkov, vyplývajúcich pre Slovenskú republiku z medzinárodných zmlúv. Ak by prevádzkovateľ retransmisie zaradil do svojej programovej ponuky "závadný" program alebo by nastali také zmeny retransmitovaného programu, ktoré by mali za následok jeho rozpor s ustanoveniami tohto zákona, bude môcť rada rozhodnúť o pozastavení retransmisie predmetného programu. Platnosť rozhodnutia o udelení licencie R týmto nie je dotknutá a rozhodnutiu o pozastavení vysielania musí prechádzať upozornenie rady na chybnosť programu v posledných 12 mesiacoch.

Mechanizmus konania o zastavení retransmisie vysielaného programu sa stanovuje v súlade s ustanoveniami medzinárodných zmlúv, ktorými je Slovenská republika viazaná.

Aj keď prevádzkovateľ retransmisie nerozhoduje o zložení programov zakotvuje sa aj v jeho prípade možnosť spätnej väzby v prípadoch zjavného, opakovaného alebo závažného porušovania ustanovení o ochrane detí a mládeže a zákazu podnecovania nenávisti z dôvodu rasy, pohlavia, náboženstva alebo národnosti v programoch, ktoré retransmituje. V týchto prípadoch sa predpokladá, že prevádzkovateľ retransmisie vylúči predmetný program z ponuky, v opačnom prípade sa vystaví hrozbe zákazu retransmisie takéhoto programu.

K § 64 - 65

Na zabezpečenie presadzovania zákonnosti v oblasti vysielania a retransmisie sa zavádza podrobná právna úprava sankcií.

Možnosť uloženia sankcií je časovo obmedzená subjektívnou a objektívnou lehotou, tak ako je to obvyklé v prípade iných správnych deliktov. Uloženie sankcie nemá vplyv na náhradu škody alebo na inú povinnosť podľa tohto zákona.

Návrh zákona okrem odňatia licencie, zániku licencie, pozastavenia retransmisie programovej služby alebo odňatia licencie R umožňuje postihovať porušenie uložených povinností týmito sankciami: odvysielanie oznamu o porušení zákona alebo iného všeobecne záväzného právneho predpisu, pozastavenie vysielania programu alebo uloženie pokuty, a to a to podľa závažnosti veci, spôsobu, trvania a následkov porušenia povinnosti, miery zavinenia a s prihliadnutím na rozsah a dosah vysielania a retransmisie a výšku získaného bezdôvodného obohatenia.

Umožňuje sa postih nielen vysielateľov a prevádzkovateľov retransmisie, ale aj subjektov vysielajúcich alebo prevádzkujúcich retransmisiu bez príslušnej licencie, na rozdiel od platnej právnej úpravy sa stanovuje aj povinnosť rady rozhodnúť o skončení neoprávneného vysielania.

Pre udeľovanie pokút sa zavádza inštitút upozornenia na porušenie uložených povinností. Pokutu možno udeliť len ak vysielateľ alebo prevádzkovateľ retransmisie aj napriek písomnému upozorneniu rady opakovane poruší povinnosť, na ktorú bol upozornený.

K §66

Zavádza sa nový druh sankcie - dočasný zákaz vysielania programu - poznajú ho aj právne poriadky viacerých členských štátov Európskej únie (Francúzsko, Veľká Británia a pod. )

Je to prísnejšia sankcia voči vysielateľovi, ktorý porušuje svoje zákonom stanovené povinnosti a má za následok nielen ujmu finančnú, ale aj úbytok na sledovanosti alebo počúvanosti jeho programov. Mimoriadne účinnou sa javí už aj hrozba jej uloženia tejto sankcie. Okruh povinností, za porušenie ktorých možno takto vysielateľa postihnúť je užší, ako v prípade pokút.

Spodnú hranica dĺžky zákazu vysielania sa neurčuje. Predpokladá sa, že o dĺžke trvania zákazu vysielania (hodiny, celé dni a pod. ) bude rozhodovať rada, ktorá zároveň rozhodne aj o čase, kedy sa má vysielanie zastaviť.

K §67

Rozpätie pokút sa pre skupiny jednotlivých skutkových podstát stanovuje v takej šírke, aby rada mohla účelne a efektívne zohľadniť závažnosť porušenia od prípadu k prípadu, a to rešpektujúc rozdiel v majetkových pomeroch subjektov v rozhlasovom a televíznom vysielaní.

K § 68 - 70

Vzhľadom na to, že počet kmitočtov, určených na vysielanie je obmedzený a končený zavádza sa pôsobnosť rady pri využití týchto kmitočtov. Rada zodpovedá za zostavovanie plánu využitia kmitočtového spektra, ktorý vypracúva v spolupráci s príslušnými orgánmi štátnej správy v oblasti telekomunikácií.

K §71

V prípade rozhodovacej činnosti rady ide o rozhodovanie v rámci správneho konania. Použitie správneho poriadku v prípadoch, ktoré nie sú upravené je opodstatnené.

K § 72 - 74

Na zabezpečenie kontinuity v rozhlasovom a televíznom vysielaní a právnu istotu, vysielateľov sa ustanovuje, že udelené licencie zostávajú v platnosti.

Vysielateľom sa poskytuje lehota, v rámci ktorej sú vysielatelia povinní rade oznámiť novo vyžadované údaje a doložiť príslušné doklady pod hrozbou straty platnosti licencie, nakoľko doklady (náležitosti), ktoré sa vyžadovali v predchádzajúcom období nie sú totožné s dokladmi požadovanými na udelenie licencie podľa navrhovanej úpravy.

V záujme zjednotenia postavenia televíznych vysielateľov podľa doterajších predpisov s vysielateľov, ktorí získajú licenciu na vysielanie podľa tohto zákona sa stanovuje povinné prejednanie zmien licenčných podmienok, ktoré určila rada pred účinnosťou tohto zákona, a to s ohľadom na nové povinnosti televíznych vysielateľov v oblasti podpory európskej tvorby a európskej nezávislej a súčasnej tvorby. Rada, vo vzťahu k súčasným vysielateľom musí rozhodnúť o zmenách licenčných podmienok do 1 roka od účinnosti novej právnej úpravy.

Stanovuje sa lehota, v rámci ktorej budú vysielatelia z licencie, ktorí nespĺňajú podmienky vyplývajúce z tohto zákona predovšetkým v oblasti zabezpečenia plurality informácií a prehľadnosti vlastníckych vzťahov, povinní uviesť svoje pomery do súladu s novou právnou úpravou. Vymedzená lehota je určená s ohľadom na čas, ktorý je nevyhnutný na splnenie požadovaných kritérií (v niektorých prípadoch treba zvolať rokovanie štatutárnych orgánov, meniť zápis v obchodnom registri).

Aj keď sa predpokladá možnosť vydania licencie na vysielanie na dlhší čas, než doposiaľ, lehota platnosti už udelených licencií sa nemení. Na licencie udelené podľa platného zákona sa však vzťahujú ustanovenia o možnosti predĺženia platnosti licencie.

K §75

Určuje sa režim vybavovania žiadostí o uverejnenie opravy, ktoré boli podané pre účinnosťou tohto zákona a režime konania o udelení pokút a odňatí licencie. V záujme zachovania právnej istoty sa tieto konania dokončia podľa predchádzajúcich právnych predpisov.

Začaté a neskončené konania sa zastavujú. Zavádzajú sa také zmeny licenčného konania, ktoré prípadné doplňovanie už začatých konaní vylučujú.

V záujme právnej istoty a kontinuity sa už začaté konania o sankciách alebo o odňatí oprávnenia na vysielanie dokončia podľa doterajšej právnej úpravy.

K §76

Funkčné obdobie členov rady sa posudzuje podľa doterajších predpisov. Vzhľadom na ustanovenie § 7 tohto zákona o konflikte záujmov členov rady sa navrhuje zladenie pomerov doterajších členov rady s týmto zákonom. Pri nesplnení povinností podľa § 7 tohto zákona Národná rada Slovenskej republiky postupuje v zmysle § 9 tohto zákona.

K § 77

Navrhuje sa zrušenie právnych predpisov, ktoré prijatím predkladanej právnej úpravy strácajú svoje opodstatnenie.

K § 78

Termín účinnosti sa navrhuje v závislosti na predpokladanom priebehu legislatívneho procesu.

Bratislava 28. júna 2000

predseda vlády Slovenskej republiky Mikuláš Dzurinda

minister kultúry Slovenskej republiky Milan Kňažko

Ohodnoťte článok
Hlasovalo: 5
FacebookVybrali SMETwitterDeliciousLinkedIn
Našli ste chybu

Zobraziť všetky Nové v judikatúre

Platné postúpenie pohľadávky banky

Ustanovenie § 92 ods. 8 zákona o bankách upravuje podmienky, ktorých splnenie je nevyhnutné pre platné postúpenie pohľadávky banky, ktorú ...

Doručovanie žaloby podľa zákona o e-Governmente, rozsudok pre zmeškanie

Pokiaľ okresný súd podľa § 105 ods. 1 CSP doručoval písomnosti do elektronickej schránky žalovaného podľa osobitného predpisu, t. j. ...

Rozhodovanie o trovách znaleckého dokazovania

Skutočnosť, že nebol zložený preddavok na trovy znaleckého dokazovania, automaticky neznamená, že trovy znaleckého dokazovania znáša ...

Definícia trov konania, účelnosť úkonov právnej služby

Podľa novej právnej úpravy (§ 251 CSP) sa za trovy konania považujú len také výdavky, ktoré vznikli v konaní, t. j. v období od začatia ...

Zaujímavé odkazy

Katastrálna mapahttps://zbgis.skgeodesy.sk/mkzbgis/sk/kataster/?bm=zbgis&z=8&c=19.530000,48.800000#

Hľadanie poisťovateľa podľa EČVhttp://www.skp.sk/#xl_xr_page_vyhladanie%20poistvozidla

S nárokom na poistné plnenie sa obráťte na zobrazeného poisťovateľa

Online zmluvyhttp://www.onlinezmluvy.sk/

Vzory zmlúv a všetko k nim na jednom mieste.

Digitálna parlamentná knižnicahttp://www.nrsr.sk/dl/

Spoločná česko-slovenská digitálna parlamentná knižnica je elektronická forma úplných ...

Rozhodnutia všeobecných súdov Slovenskej republikyhttps://obcan.justice.sk/infosud/-/infosud/zoznam/rozhodnutie

Zverejňované rozhodnutia slovenských súdov.

Rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republikyhttps://www.ustavnysud.sk/vyhladavanie-rozhodnuti#!DmsSearchView

Vyhľadávanie rozhodnutí Ústavného súdu Slovenskej republiky

Registre

Vyhľadávanie v Obchodnom vestníkuhttps://www.justice.gov.sk/PortalApp/ObchodnyVestnik/Formular/FormulareZverejnene.aspx

Vyhľadávanie v Obchodnom vestníku

Notársky centrálny register záložných právhttp://www.notar.sk/%C3%9Avod/Not%C3%A1rskecentr%C3%A1lneregistre/Z%C3%A1lo%C5%BEn%C3%A9pr%C3%A1va.aspx

Vyhľadajte si záložcu, veriteľa alebo záloh v Notárskom centrálnom registri záložných ...

Štatistický register organizáciíhttp://slovak.statistics.sk/wps/portal/ext/Databases/register_organizacii/!ut/p/b1/jY_BDoIwEEQ_qYMtFo-LkVJDGosWoRfTgzEYAQ_G7xeJV9G9TfLeTJZ5VjPfh2d7CY926MPtnf3yRNbafVFVUNUig-aRgnEOyOQINCOAL0eYfCt1kqYRITHlBvpAO1VuRQQRf_wZ4K_9taJcyAJIChVDU-7KleUcxH_5R-YnZK5hAmZeNPnQndm9c67GVbwAlOWrBg!!/dl4/d5/L2dJQSEvUUt3QS80SmtFL1o2X1ZMUDhCQjFBMDgxVjcwSUZTUTRRVU0xR1E1/

Register obsahuje registračné údaje o ekonomických subjektoch a vedie ho Štatistický úrad SR.

Obchodný registerhttp://www.orsr.sk/

Obchodný register je verejný zoznam, do ktorého sa zapisujú zákonom stanovené údaje ...

Živnostenský registerhttp://www.zrsr.sk/

Živnostenský register tvorí súbor určených údajov o podnikateľoch. Údaje do registra ...

Register stratených a odcudzených dokladovhttp://www.minv.sk/?stratene-a-odcudzene-doklady

Overte si, či sa vám niekto nepreukázal strateným alebo odcudzeným dokladom inej osoby.

Čítali sme

Projekt novej väznice napreduje, o výstavbu majú záujem štyri spoločnostihttps://www.webnoviny.sk/projekt-novej-vaznice-napreduje-o-vystavbu-maju-zaujem-styri-spolocnosti/

Výstavba novej väznice v Rimavskej Sobote ide zatiaľ podľa plánu.

Slovenského diplomata zvolili za podpredsedu Rady OSN pre ľudské právahttps://www.teraz.sk/slovensko/slovenskeho-diplomata-zvolili-za-podpre/434437-clanok.html

Členovia Rady OSN pre ľudské práva v piatok rozhodli o novom vedení tohto orgánu.

Rodné číslo je přežitek. Můžete skrz něj přijít o identitu, říká náměstekhttps://www.idnes.cz/zpravy/domaci/rodne-cislo-obcansky-prukaz-identita-legislativa-mlsna.A191127_155157_domaci_lre

Rodná čísla se nebudou od roku 2022 zapisovat do občanských průkazů.

J. Čižnár dočasne pozastavil funkciu prokurátorovi B. Palovičovihttps://www.teraz.sk/slovensko/j-ciznar-docasne-pozastavil-funkciu/434405-clanok.html

Čižnár pozastavil Palovičovi funkciu ešte v novembri na základe návrhu krajskej prokurátorky ...

Š. Harabinovi zanikne jeho funkcia sudcu na konci decembrahttps://www.teraz.sk/slovensko/s-harabinovi-zanikne-jeho-funkcia-sudc/434375-clanok.html

Národná rada SR prijala novelu zákona o sudcoch a prísediacich, ktorá od 15. októbra zakazuje ...

V. Sklenka sa vzdal funkcie sudcuhttps://www.teraz.sk/slovensko/v-sklenka-sa-vzdal-funkcie-sudcu/434366-clanok.html

Sudca Okresného súdu (OS) Bratislava I Vladimír Sklenka sa vzdal funkcie sudcu.

Nové časopisy

Bulletin slovenskej advokácie 11/2019

Bulletin slovenskej advokácie 11/2019

Recenzovaný časopis pre právnu vedu a prax vydávaný Slovenskou advokátskou komorou.

Justičná revue 10/2019

Justičná revue 10/2019

Časopis pre právnu prax.

Justičná revue 8-9/2019

Justičná revue 8-9/2019

Časopis pre právnu prax.

Bulletin slovenskej advokácie 10/2019

Bulletin slovenskej advokácie 10/2019

Recenzovaný časopis pre právnu vedu a prax vydávaný Slovenskou advokátskou komorou.

STUDIA IURIDICA Cassoviensia 2/2019

STUDIA IURIDICA Cassoviensia 2/2019

Elektronický vedecký časopis vydávaný Právnickou fakultou Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v ...

Súkromné právo 4/2019

Súkromné právo 4/2019

Recenzovaný časopis zameraný na otázky aplikačnej praxe.

PoUtStŠtPiSoNe
: