Piatok, 29. marec 2024 | meniny má Miroslav , zajtra Vieroslava
Predplatné
Piatok, 29. marec 2024 | meniny má Miroslav , zajtra Vieroslava
TlačPoštaZväčšiZmenši

Zmeny v zákone o konkurze a reštrukturalizácii – Lex Váhostav alebo koncepčná novela? 2. časť

Dalimír Solčanský • 14.5. 2015, 16:36

Časť 2 - Reštrukturalizácia

Časť 2 - Reštrukturalizácia nadväzuje na prvú časť zverejnenú dňa 20. 4. 2015 a jej zverejnenie bolo možné, až keď bolo zrejmé schválené znenie zákona na záver legislatívneho procesu v NR SR (oproti predkladanému zneniu boli v tejto časti prijaté pozmeňujúce návrhy).

Najpodstatnejšie  zmeny, ktoré odborná verejnosť oprávnene očakávala od novely zákona boli:

  • posilnenie práv nezabezpečených veriteľov v reštrukturalizácii, a to aj zavedením minimálneho pomeru ich uspokojenia a maximálnej doby plnenia, ako aj možnosťou priznať hlasovacie práva popretému veriteľovi obdobne ako v konkurze
  • možnosť výmeny správcu v reštrukturalizácii, ako aj dozorného správcu
  • zákaz reťazenia reštrukturalizácií, t.j. nemožnosť  toho istého subjektu vstúpiť opakovane do procesu reštrukturalizácie buď počas istého obdobia (časový test) alebo  na základe istých skutočností

Poďme sa teda pozrieť na to, čo presne sa v tejto časti zákona zmenilo:    

Zákaz reťazenia reštrukturalizácií

Zavádza sa možnosť vykonať reštrukturalizáciu len vtedy, ak od skončenia ostatnej reštrukturalizácie dlžníka alebo jeho právneho predchodcu uplynuli aspoň dva roky. V dôvodovej správe nájdeme len suché konštatovanie, že „Reštrukturalizácie by taktiež nemali byť reťazené“. Na Slovensku boli už a sú prípady opakovanej reštrukturalizácie tej istej spoločnosti a niet dôvodu, prečo by to zákonodarca mal zakazovať, najmä ak ide o dlhšie časové obdobie od prvého konania a skutkovo iné problémy, pre ktoré sa daná spoločnosť dostala do štádia úpadku alebo hroziaceho úpadku. Nie je ale zrejmé, prečo sú tou správnou lehotou na novú reštrukturalizáciu práve dva roky, prečo nie štyri alebo päť  a najmä, prečo nie je možnosť novej reštrukturalizácie naviazaná napr. na aspoň čiastočné splnenie pôvodného plánu (lehota sa totiž počíta od skončenia  reštrukturalizácie v zmysle ust. § 156, teda od zverejnenia uznesenia súdu v Obchodnom vestníku). Kreatívny dlžník alebo správca môže takto vymyslieť plán s obdobím plnenia na desať rokov s  progresívne rastúcimi splátkami a po dvoch rokoch nanovo zreštrukturalizovať ešte aj zvyšné  záväzky z plánu. 

Nové požiadavky na prípravu posudku

Reštrukturalizácia by mala byť podľa dôvodovej správy „efektívne dostupná len pre dlžníkov, ktorí vedú riadne účtovníctvo a ich účtovníctvo je priehľadné“, teda sa zavádza možnosť vstupu do konania len takého dlžníka, ktorého závierky poskytujú verný a pravdivý obraz. Túto skutočnosť bude nutné deklarovať vyjadrením audítora alebo súdneho znalca.  V posudku budú musieť byť po novom aj údaj o tom, v akom rozsahu si spoločníci (členovia) dlžníka rozdelili zisky alebo iné vlastné zdroje v posledných dvoch rokoch a označenie osôb, ktoré ručia za záväzky dlžníka, alebo svojim majetkom záväzky dlžníka zabezpečujú a opis tohto majetku. Precizujú a dopĺňajú sa ustanovenia o zhodnotení právnych úkonov dlžníka so spriaznenými osobami a iné transakcie (prepojenie na novelu ObZ) a zoznam takýchto právnych úkonov bude ďalšou povinnou prílohou k posudku

Popieranie pohľadávok a priznanie hlasovacích práv

Obdobne ako v konkurze sa zrovnoprávňujú popretí veritelia v  reštrukturalizačnom konaní. Veriteľ pohľadávky už judikovanej súdom alebo iným orgánom a zabezpečený veriteľ budú mať  právo na priznanie hlasov pred prvou schôdzou veriteľov a to rozhodnutím predbežnej povahy. Sprísňujú sa aj dôvody na možné popretie pohľadávky správcom, dôvody popretia nemôžu už spočívať len vo „vyjadrení dlžníka alebo vyjadrení osôb, ktorých záujmy môžu byť ovplyvnené záujmami dlžníka, najmä jeho súčasných alebo predchádzajúcich právnych, účtovných alebo daňových poradcov“. Nie je zrejmé, ako sa toto ustanovenie bude vykladať a vykonávať v praxi.   

Možnosť výmeny správcu

Výsledkom legislatívneho procesu v NR SR bolo o.i. prijatie pozmeňovacieho návrhu, podľa ktorého sa správca môže vzdať svojej funkcie z iných dôvodov, pre ktoré ho môže súd i bez návrhu odvolať, v tomto prípade ho súd odvolá a ustanoví nového správcu náhodným výberom, toto sa bude môcť aplikovať i na dozorného správcu. O tom, či bude vôľa zo strany správcov sa vzdávať funkcie však možno pochybovať.  

Uspokojenie nezabezpečených veriteľov 

V tejto časti prišlo k najzávažnejším zmenám, a to najmä z dôvodu, že sa zmenila celá koncepcia plánu ako listiny upravujúcej vznik, zmenu alebo zánik práv a záväzkov osôb v nej uvedených. To, čo sa očakávalo najviac, teda zavedenie „tvrdého“, zákonom nastaveného  minimálneho limitu na uspokojenie veriteľov, obdobne ako je to v úpravách niektorých krajín, v zákone v tejto podobe nenájdeme.  Nájdeme to ale v podobe limitácie rozdelenia zisku alebo iných vlastných zdrojov dlžníka, ktoré je zakázané, pokiaľ nezabezpečení veritelia nebudú uspokojení aspoň v rozsahu 50% ich zistených pohľadávok (pôvodne navrhovaných 40%) a porušenie tohto je dôvodom neúčinnosti plánu. Nie je teda podstatné, ako bude nastavený plán, plnenie nad rámec plánu nie je a nebude bezdôvodným obohatením,  pohľadávka nezabezpečeného veriteľa z právneho hľadiska do úrovne 50% nezaniká, a vo zvyšku sa z nej stáva iné majetkové právo, ktoré bude môcť byť uspokojené:

  • z rozdeleného zisku a vlastných zdrojov dlžníka
  • z toho, čo odporovateľným právnym úkonom ušlo z dlžníkovho majetku

Aby veritelia boli informovaní o možnom rozdelení zisku, medzi nové povinnosti dozorného správcu (zriadenie stále len fakultatívne) sa zaraďuje aj povinnosť monitorovať  prípadné rozdelenie zisku dlžníkom a informovať o ňom veriteľov. Takisto sa mení premlčanie pôvodných pohľadávok (čo je správny postreh zákonodarcu), pretože sa po novom nepremlčí skôr ako uplynie 10 rokov od neúčinnosti plánu.

Potvrdenie a zamietnutie plánu súdom

Ak aj zákonodarca rozbil koncepciu zmeny, vzniku a zániku pohľadávok plánom, je jeho zámer v tejto časti relatívne jasný – zvýšiť týmto nástrojom uspokojenie nezabezpečených veriteľov. Menej zrozumiteľný zámer je vyjadrený v nových ustanoveniach o schvaľovaní plánu a nahrádzaní súhlasu niektorej zo skupín súdom. Plán nemôže byť schválený, ak nezabezpečení veritelia budú uspokojení v dlhšej dobe ako zabezpečení veritelia bez toho, aby pre to existoval spravodlivý dôvod. Odôvodnenie „spravodlivého dôvodu“ pre rozdiel medzi dobou splácania pre jedných a druhých veriteľov môže byť pre súdy problémom, preto predpokladám, že jednoduchšie bude pre dlžníkov predkladať plány, ktoré budú obsahovať identické doby splácania zabezpečených aj nezabezpečených veriteľov (okrem skupiny podriadených, samozrejme).  Nahradenie súhlasu skupiny nebude možné, ak má byť plnenie poskytované na obdobie dlhšie ako 5 rokov (znova nejde o priamu limitáciu zákonom, len o dôvod kedy nemožno nahradiť súhlas skupiny). 

Najnepochopiteľnejším ustanovením novely je však to, že dlžník bude vždy musieť vydať akcie, resp. iné majetkové účasti aspoň vo výške posledného dvojročného vyplateného zisku a vlastných zdrojov a to buď:

  • za nové vklady (teda prínos efektívneho kapitálu do spoločnosti)
  • alebo výmenou pohľadávok nezabezpečených veriteľov v reštrukturalizácii za tieto vklady (teda kapitalizácia pohľadávok)

Nenaplnenie takéhoto predpokladu bude viesť k zamietnutiu plánu. V dôvodovej správe sa hovorí, že „ide o zásadné opatrenie na boj proti podvodným reštrukturalizáciám“. Žiaľ, v tomto vidno, že predkladateľ návrhu je silne odtrhnutý od praxe. Zákonodarcovi jednak ušlo, že v prípade problémových spoločností v opakujúcej sa strate  môže byť výška týchto vkladov alebo tejto kapitalizácie aj nula (ak bola spoločnosť viac období v strate) a jednak úplne zabudol na podnikajúce fyzické osoby. Navyše motivácia veriteľov ku kapitalizácii ich pohľadávok vysoká nebude – neviem si osobne predstaviť typických veriteľov v reštrukturalizáciách, ako napr. Sociálnu poisťovňu, zdravotné poisťovne, daňové úrady a banky v nezabezpečenej časti ako s radosťou kapitalizujú svoje pohľadávky napr. do celkového 10% podielu na základnom imaní dlžníka.

Okrem týchto zásadných zmien prináša novela aj viacero technických a procesných ustanovení.

Záver

Je dobré, ak zákonodarca reaguje na aktuálne potreby praxe, nie je však vhodné, ak to robí v zrýchlenom konaní a predkladá novely šité horúcou ihlou. Hoci sa najmä v časti konkurzu nachádzajú koncepčné prvky, ktoré sa Ministerstvo snažilo zaviesť dlhšiu dobu, je evidentné že novelizácia ustanovení o reštrukturalizácii podľahla silnému mediálnemu tlaku, ovplyvnenému konkrétnou reštrukturalizáciou Váhostavu.  V časovom strese boli prijaté inštitúty, ktoré nemusia (a nebudú) celkom v praxi fungovať, mnohé inštitúty a ich následky zostali nedomyslené a pravdepodobne sa ešte budú meniť. 

Na záver treba uviesť, že hoci v predkladanej novele boli aj zmeny v zákone o správcoch, najmä požiadavka na prax správcu, ktorý môže robiť veľké reštrukturalizácie  (viď vplyv mediálneho tlaku v kauze Váhostav), v schválenom znení bola táto zmena vypustená. Do budúcna je možné zákonodarcovi odporučiť (pokiaľ nechce, aby veľké reštrukturalizácie nerobili neskúsení správcovia), aby skôr posilnil koncepciu rozdelenia správcov na viaceré skupiny, pričom reštrukturalizáciu veľkých spoločností (test obratu, resp. počtu zamestnancov) by mohli robiť iba správcovia, ktorí osvedčia Ministerstvu aj osobné (napr. počet a prax komplementárov), ako aj materiálne podmienky ich činnosti a budú prípadne zapisovaní do osobitnej kategórie v zozname správcov.

Ilustračné foto: najprávo.sk

Ohodnoťte článok
Hlasovalo: 1574

Nový príspevok

PoUtStŠtPiSoNe
: