Priznaním zmluvných úrokov popri úrokoch z omeškania sa obchádza ďalšie zákonné pravidlo, podľa ktorého sa od výšky škody majú odpočítať úroky z omeškania.
Dlžník, ktorý je povinný platiť úroky z omeškania, má právo, aby o výšku úrokov z omeškania bola znížená náhrada škody, ktorú od neho veriteľ požaduje z dôvodu omeškania s vrátením požičaných peňažných prostriedkov
Každý inštitút práva má svoj zmysel a cieľ, a tak je to aj s inštitútmi spojenými s omeškaním dlžníka. Slovenská právna úprava nijako nebráni veriteľovi uplatniť si popri úrokoch z omeškania aj náhradu škody, no od tejto musia byť odpočítané úroky z omeškania.
Podľa § 519 Občianskeho zákonníka, právo veriteľa na náhradu škody spôsobenej omeškaním dlžníka nie je dotknuté; pri omeškaní s plnením peňažného dlhu možno však náhradu škody požadovať, len pokiaľ nie je krytá úrokmi z omeškania alebo poplatkom z omeškania.
Po splatnosti pohľadávky a to či už po uplynutí dohodnutej doby, na ktorú bola úverová služba poskytnutá alebo po skrátení tejto doby v dôsledku predčasného zosplatnenia úveru z dôvodu omeškania dlžníka s platením dohodnutých splátok , nepochybne patria veriteľovi úroky z omeškania z nevrátenej sumy. Ak si však veriteľ po splatnosti uplatňuje ďalej zmluvné úroky, treba zodpovedať otázku akú majú tieto úroky povahu.
Zmysel úverovej služby spočíva v tom, že dlžník má právo peniaze užívať, ktorému právu korešponduje povinnosť platiť zmluvné úroky. Je logické, že ak po splatnosti dlžníkovi právo užívať peniaze zaniklo (nesmie ich užívať ale vrátiť), zanikol dôvod pre platenie ceny služby. Ak niet služby, niet dôvod na platenie ceny za službu. Kým úroky z omeškania predstavujú sankciu, úroky po splatnosti vystihujú kompenzáciu za nevrátenie prostriedkov. Majú teda funkciu kompenzačnú a nejde o cenu služby, ktorá po splatnosti prestala byť poskytovaná.
Ak teda prichádza do úvahy náhrada škody, dlžník má právo, aby od nej boli odpočítané úroky z omeškania.
Tento príspevok je reakciou na skutočnosť, že v aplikačnej praxi súdov sa zákonné pravidlo zakotvené v § 519 Občianskeho zákonníka nezohľadňuje.
Najnovším takýmto rozhodnutím je rozhodnutie Najvyššieho súdu SR zo 16. júna 2020 sp. zn. 5 Cdo 42/2020, ktoré vyvoláva minimálne tieto otázky:
Zohľadnil Najvyšší súd SR pravidlo zakotvené v § 519 Občianskeho zákonníka?
Nemal Najvyšší súd SR, vzhľadom na prebiehajúce prejudiciálne konanie pred Súdnym dvorom EÚ (C-192/20), konanie vo veci sp.zn. 5Cdo 42/2020 prerušiť?
Nemal Najvyšší súd SR postúpiť vec veľkému senátu na zaujatie zjednocujúceho stanoviska, ak existuje skoršie rozhodnutie Najvyššieho súdu SR s odlišným právnym názorom... ?
Autorka:
JUDr. Zuzana Pitoňáková
advokátka a externá poradkyňa ústavného súdu
Ilustračné foto: najprávo.sk
Prepáčte, ale práve toto Vaše vyjadrenie ma logickú trhlinu: "Je logické, že ak po splatnosti dlžníkovi právo užívať peniaze zaniklo (nesmie ich užívať ale vrátiť), zanikol dôvod pre platenie ceny služby. Ak niet služby, niet dôvod na platenie ceny za službu.". Dlžníkovi zaniklo právo užívať peniaze, ale tie ma stále pri sebe (!). Prečo by zrazu nemal platiť? To popiera celý zmysel úveru ako takého.
Ako to funguje? Jednoducho. Ak vás zaujme niektorý z našich článkov alebo niektorá zo sekcií a pri ďalšej návšteve nášho portálu ho nechcete zložito vyhľadávať, stačí kliknúť na Pridať k obľúbeným a aktuálna stránka sa pridá do vášho zoznamu obľúbených liniek. Potom sa jednoduchým preklikom z hociktorej časti portálu dostanete k svojim obľúbeným článkom alebo sekciám.
| Po | Ut | St | Št | Pi | So | Ne |
|---|---|---|---|---|---|---|