Štvrtok, 28. marec 2024 | meniny má Soňa , zajtra Miroslav
Deň učiteľov
Predplatné
Štvrtok, 28. marec 2024 | meniny má Soňa , zajtra Miroslav
Deň učiteľov
TlačPoštaZväčšiZmenši

Z rozhodovacej činnosti Ústavného súdu SR (4. 5. 2020)

JUDr. Zuzana Pitoňáková • 4.5. 2020, 15:36

Ústavný súd ústavnú sťažnosť smerujúcu proti rozhodnutiu prvostupňového súdu, voči ktorému je prípustný riadny opravný prostriedok, ak tento opravný prostriedok  sťažovateľ využil, odmietne pre nedostatok právomoci na jej prejednanie.

Z uznesenia Ústavného súdu SR IV. ÚS 13/2020:

„Sťažovatelia v tomto prípade mali v zmysle príslušných ustanovení Civilného sporového poriadku právo domáhať sa ochrany svojich práv v rámci podania odvolania. Túto možnosť sťažovatelia aj využili, a preto, uplatňujúc princíp subsidiarity, ktorý vyplýva z citovaného čl. 127 ods. 1 ústavy, ústavný súd nemá právomoc preskúmavať napadnuté uznesenie okresného súdu, pretože predmetné rozhodnutie preskúmal krajský súd, ktorý rozhodol o odvolaní sťažovateľov.

Vzhľadom na uvedené bolo potrebné ústavnú sťažnosť sťažovateľov v tejto časti odmietnuť pre nedostatok právomoci v zmysle § 56 ods. 2 písm. a) zákona o ústavnom súde.“

Z uznesenia Ústavného súdu SR III. ÚS 66/2020:

"Z ústavnej sťažnosti a príloh k nej pripojených vyplýva, že sťažovateľ využil svoje právo a proti napadnutému uzneseniu okresného súdu podal odvolanie, o ktorom bol oprávnený a aj povinný rozhodnúť krajský súd, ktorý tak aj učinil vydaním napadnutého uznesenia krajského súdu. Vychádzajúc z uvedeného, ústavný súd preto vo vzťahu k napadnutému uzneseniu okresného súdu konštatuje existenciu procesnej prekážky brániacej prerokovaniu tejto časti ústavnej sťažnosti, a to pre nedostatok právomoci ústavného súdu na jej prerokovanie.

S poukazom na uvedené preto ústavný súd v tejto časti ústavnú sťažnosť sťažovateľa odmietol s poukazom na § 56 ods. 2 písm. a) zákona o ústavnom súde.“

Z uznesenia Ústavného súdu SR I. ÚS 12/2020:

„Sťažovateľka v tomto prípade mala v zmysle príslušných ustanovení Civilného sporového poriadku právo domáhať sa ochrany svojich práv v rámci podania sťažnosti okresnému súdu proti uzneseniu okresného súdu vydanému vyšším súdnym úradníkom, ktorý mal preskúmať postup vyššieho súdneho úradníka. Túto možnosť sťažovateľka aj využila, a preto uplatňujúc princíp subsidiarity, ktorý vyplýva z citovaného čl. 127 ods. 1 ústavy, ústavný súd nemá právomoc preskúmavať uznesenie okresného súdu, ktoré vydal vyšší súdny úradník, pretože ten preskúmal sudca okresného súdu, ktorý rozhodol o sťažnosti sťažovateľky.

Vzhľadom na uvedené bolo potrebné ústavnú sťažnosť sťažovateľky v tejto časti odmietnuť pre nedostatok právomoci v zmysle § 56 ods. 2 písm. a) zákona o ústavnom súde.“

Komentár

Veľmi často sa ústavnými sťažnosťami napádajú rozhodnutia súdov prvého stupňa resp. iných prvostupňových štátnych orgánov, ktoré už na základe prípustného opravného prostriedku preskúmal odvolací súd resp. iný druhostupňový orgán. Pri rozhodovaní o takto formulovaných sťažnostiach ústavný súd vychádza z princípu subsidiarity  svojej právomoci,  podľa ktorého má ústavný súd právomoc preskúmať namietané porušenie práv sťažovateľov iba vtedy, ak sťažovateľ nemal k dispozícii žiadny účinný právny prostriedok na ochranu svojich práv. Ak však sťažovateľ takýto prostriedok nápravy k dispozícii mal, tento využil a príslušný orgán o ňom rozhodol, potom právomoc ústavného súdu na prerokovanie ústavnej sťažnosti daná nie je.  

Vzhľadom na jednoznačnú a bohatú judikatúru ústavného súdu v uvedených veciach, nie je efektívne ústavnou sťažnosťou napádať aj rozhodnutia prvostupňových orgánov, nakoľko ju ústavný súd odmietne pre nedostatok právomoci na jej prejednanie.

Autorka:
JUDr. Zuzana Pitoňáková

advokátka a externá poradkyňa ústavného súdu

Ilustračné foto: najprávo.sk

Ohodnoťte článok
Hlasovalo: 830

Nový príspevok

PoUtStŠtPiSoNe
: