TlačPoštaZväčšiZmenši

Vymožiteľnosť práva de lege ferenda očami exekútora II

29.6. 2017, 18:46 |  Peter Stodola

DOPLNENÉ 30. 6. 2017

Keď som sa pred rokom rozhodol na tomto portáli publikovať stručný článok o tom, ako vnímam stav vymáhania práva na Slovensku, Ministerstvo spravodlivosti už avizovalo, že pôjde o kľúčovú tému, ktorou sa bude zaoberať. Nemal som však, podobne ako väčšina mojich kolegov, žiadnu bližšiu predstavu, aké konkrétne opatrenia ministerstvo predloží.

Z programového vyhlásenia vlády vyplývalo, že sa má pripraviť nová komplexná právna úprava exekučných konaní s cieľom zefektívniť vymáhanie pohľadávok pre veriteľov. Táto právna úprava by mala najmä ustanoviť jednoznačný spôsob a rozsah určovania výšky trov exekúcie a zaviesť procesné pravidlá umožňujúce rýchlejšiu a funkčnejšiu vymožiteľnosť právom chránených nárokov. Pre exekútorov sa mali vytvoriť predpoklady na efektívny výkon funkcie za súčasného primeraného odmeňovania.

Tieto tézy naznačovali zásadnú a pozitívnu zmenu exekučného procesu, ako aj posilnenie postavenia exekútorov, ktoré je nevyhnutné pre zvýšenie efektívnosti vymáhania práva. Zdalo sa, že volanie po právnom štáte, ktorý bez funkčného systému vynucovania právnych povinností nemôže existovať, našlo odozvu aj u politikov.

Priznám sa, že som bol pozitívne prekvapený, keď boli 29. júna 2016 publikované základné tézy novely Exekučného poriadku. Náhodný výber exekútora, jediný kauzálne príslušný súd, elektronizácia konania, paušálne výdavky exekútora a pod. boli opatrenia, ktoré dávali nádej, že vymožiteľnosť práva je prioritnou problematikou a ministerstvo nakoniec vypočuje návrhy sudcov, exekútorov, ale aj požiadavky ľudí, ktorí sa nemôžu reálne domôcť svojho judikovaného práva (neraz „vybojovaného“ v dlhoročnom súdnom konaní).

O to väčšie je sklamanie z novej, neveľmi kvalitnej právnej úpravy, ktorá do exekučného konania vnáša ďalší chaos a neistotu. Exekútorské úrady nezriedka bez primeraných náhrad zaťažuje mnohými novými povinnosťami, ako aj takmer neúnosnou mierou zodpovednosti. Namiesto zjednodušenia procesu a elektronizácie prináša nezmyselné bujnenie administratívy. Nižšie sa preto pokúsim poukázať na niektoré nedostatky právnej úpravy, ako aj iné aktuálne problémy.

Na úvod treba povedať, že legislatívci sa snažili byť kreatívni a prišli aj s dobrými nápadmi, ktoré by mohli exekučné konanie zefektívniť. Na druhej strane, zrejme pod vplyvom nedostatku praktických skúseností a neznalosti vzájomných súvislostí ustanovení zákona, pribudli do Exekučného poriadku normy, ktoré práve naopak, tvoria zbytočné prekážky v procesnom postupe. Tieto prekážky v mnohých prípadoch neboli vytvorené veľkými a mediálne prezentovanými zmenami, ale najmä nenápadnými doplneniami rôznych ustanovení Exekučného poriadku. Niektoré sú natoľko vážne, že odborníci venujúci sa exekučnému právu už varovali, že výkon rozhodnutí môže byť znefunkčnený, resp. „šikovní“ advokáti budú schopní exekúciu veľmi jednoducho ochromiť procesnými obštrukciami.

Ďalším vážnym problémom je legislatívne spracovanie novely Exekučného poriadku. Významní odborníci na konkurzné právo už upozornili na problematickú kvalitu legislatívy v prípade právnej úpravy osobných bankrotov (zákon č. 377/2016 Z. z.). Rovnakým, ak nie omnoho väčším problémom, však trpí aj novela Exekučného poriadku (zákon č. 2/2017 Z. z.). Nová právna úprava je v mnohých ohľadoch nekonzistentná a pripúšťa viaceré, navzájom si odporujúce výklady, a to aj vo vážnych otázkach. Opätovne sa tak narúša právna istota účastníkov exekučného konania, ako aj exekútorov.

Zefektívnenie procesu?

Nebudem sa venovať každému jednotlivému problému novelizovaného Exekučného poriadku. Myslím však, že situáciu najlepšie demonštruje úprava doručovania. Nevidím žiaden rozumný dôvod pre vypustenie fikcie doručenia pri právnických osobách. Fikcia doručenia zásielky právnickej osobe, ktorá bola doručovaná na adresu jej sídla, a ktorú si právnická osoba neprevzala, bola bez problémov rešpektovaná. Tradične ju normujú procesné predpisy (CSP, v minulosti OSP, Správny poriadok, Daňový poriadok, dokonca Trestný poriadok). Od 01.07.2017 by mali exekútori doručovať do elektronických schránok právnických osôb. Podľa niektorých názorov je však fikcia doručenia aj v takýchto prípadoch vylúčená. Opačný právny názor by sa síce dal vyvodiť výkladom (pozri článok na najpravo.sk). Takáto významná otázka však nemôže byť ponechaná na subjektívny výklad exekútora. 

Ďalej iba demonštratívne ako prekážky plynulej exekúcie spomeniem nastavenie dôvodov pre vylúčenie exekútora, potrebu vydávať samostatné upovedomenia o spôsobe vykonania exekúcie (aj pri základných spôsoboch) a administratívne prekážky ako zasielanie nevyžiadaných správ o stave exekúcie, poskytovanie tých istých informácií duplicitne (rôznym spôsobom – súdu, CRE, oprávnenému). Za najšťastnejšie nepovažujem ani zavedenie procesného dualizmu, nakoľko na konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa vzťahujú pôvodné predpisy.

Zdôraznil by som ešte prenesenie zodpovednosti za zistenie a zablokovanie účtu z banky na exekútora. Exekútor musí v príkaze na začatie exekúcie označiť konkrétny účet povinného, ktorý blokuje. Exekučný príkaz sa nevzťahuje na iné účty povinného, teda napríklad tie, ktoré banka zabudne oznámiť alebo ich povinný zriadi na druhý deň po doručení príkazu (reálny prípad kedy takto banka uprednostnila svoju pohľadávku judikoval NS SR; banky sú často v zrejmom konflikte záujmov). Iba banka má však najlepší a najaktuálnejší prehľad o účtoch povinného. Za povšimnutie stojí, že v minulosti Najvyšší súd SR judikoval tiež, že od exekútora nemožno spravodlivo žiadať, aby sledoval či si povinný náhodou nezriadi ďalší účet v banke. Oprávnený v prípade pochybenia banky (neoznámenia účtu) nebude mať možnosť žaloby. Problematika kontokorentných účtov ostala opätovne bez povšimnutia!

V tejto súvislosti by som ešte poukázal na skutočnosť, že sú banky, ktoré v poslednom období spoplatnili vklady na osobitné účty exekútorov tak, že ich poplatky môžu pri splácaní povinným presiahnuť aj trovy exekúcie, ktoré boli novelou zásadne obmedzené.

Svojvoľné okresávanie zákonných nárokov exekútorov môže mať vplyv na vymožiteľnosť práva, ako už zdôraznili niektorí autori v súvislosti s dianím v Českej republike (napr. http://www.ceska-justice.cz/blog/obrana-exekutoru/).

Nepovažujem za správne ani nastavenie paušálnych výdavkov, ktoré by podľa môjho názoru mali byť naviazané na spôsoby vedenia exekúcie. Najmä v prípade, ak oprávnený trvá na vykonaní súpisu hnuteľných vecí, mal by mať exekútor nárok na paušálne stanovený preddavok za mimoriadne nákladný súpis.

Jasné pravidlá pre trovy exekúcie?

Nová koncepcia celkom upúšťa aj od inštitútu námietok proti trovám exekúcie, ako prostriedku obrany proti trovám vyčísleným exekútorom v upovedomení o začatí exekúcie. Dôvodom tohto prístupu je skutočnosť, že rozhodovanie o trovách exekúcie bolo značnou a mimoriadne zaťažujúcou agendou exekučných súdov. Preto sa pristúpilo k stanoveniu paušálnych výdavkov súdneho exekútora, na základe čoho sa predpokladá, že presné stanovenie trov exekúcie v momente vydania upovedomenia o začatí exekúcie nebude žiadnym problémom. Vzhľadom na uvedené, koncepcia Exekučného poriadku upustila aj od upovedomenia o ďalších trovách exekúcie. Trovy exekúcie by už teda nemali byť sporné.

V tejto súvislosti si však treba všimnúť, že pôvodný legislatívny materiál vypracovaný ministerstvom vychádzal z predpokladu, že príslušenstvo vymáhanej pohľadávky (opakujúce sa príslušenstvo, ako aj zmluvné pokuty) bude kapitalizované do dňa podania návrhu na vykonanie exekúcie. V legislatívnom procese však bolo od tohto, z ústavnoprávneho pohľadu mimoriadne problematického prístupu, upustené

Podľa § 6 novej vyhlášky o odmeňovaní súdnych exekútorov je základom na určenie odmeny exekútora za výkon exekučnej činnosti pri exekúcii na peňažné plnenie výška vymoženého plnenia. Rovnako to platí pri vymáhaní výživného.

Medzi momentom vydania upovedomenia o začatí exekúcie a ukončením exekúcie vymožením uplynie nejaké časové obdobie. Počas tohto obdobia dochádza k navyšovaniu príslušenstva pohľadávky, ktoré je tiež základom pre výpočet odmeny exekútora. Rozdiel medzi trovami exekúcie, o ktorých súdny exekútor povinného upovedomí a trovami, na ktoré má nárok, môže byť značný. Takýto rozpor neprispieva právnej istote a riešenie tohto problému môže viesť ku vzniku rôznych neželaných konfliktných situácií. Podobne je neriešená otázka trov exekúcie pri vymáhaní bežného výživného.

Exekučný súd –rozpačitý začiatok

Od exekučného súdu sa veľa očakáva. Jediný kauzálne príslušný súd by mal byť obsadený špecializovanými odborníkmi, ktorí budú bez prieťahov vybavovať exekučnú agendu. Zároveň zásadne prispeje k zjednoteniu praxe a sporných otázok. Zatiaľ sa iba málo poukazuje na to, že Okresný súd v Banskej Bystrici, resp. niekoľko sudcov exekučného pracoviska, bude s konečnou platnosťou rozhodovať exekučné veci v rámci celého územia Slovenskej republiky a tvoriť „judikatúru“ v exekučnom práve. Vo vykonávacom konaní budú mať moc zastaviť aj rozhodnutie Najvyššieho súdu SR.

V prvých dňoch fungovania špecializovaného pracoviska sa vyskytli viaceré problémy, ktoré sa darí úspešne odstraňovať. Verím preto, že sa zlepší aj komunikácia medzi exekučným súdom a jednotlivými exekútormi, vyškolia sa znalí vyšší súdni úradníci, a súd bude poverovať exekútorov v takom rozsahu, aby dokázali pokryť náklady úradov. Tiež by bolo vhodné zverejniť register poverení (podľa § 59 ods. 3 EP).

DOPLNENÉ 30.6.2017: Okresný súd Banská Bystrica informoval redakciu najprávo.sk o skutočnosti, že register poverení je dostupný na tejto adrese: https://obcan.justice.sk/poverenia/

Bič na exekútorov

Na prvý pohľad je evidentné, že novela výrazne zasahuje do postavenia súdneho exekútora v rôznych smeroch. Niekedy sa zdá, že až zlomyseľne. Každý kto robí, občas urobí aj chybu a chyba sa objaví častejšie v prípadoch, keď sa musíte v mnohých veciach spoľahnúť na zamestnancov, a to bez ohľadu na kvalitu nastavenia procesov v úrade. Bez zamestnancov sa totiž exekútorský úrad vykonávajúci činnosť po novele nezaobíde a pracovať s nejasným predpisom, ktorý pripúšťa viacero výkladov nie je jednoduché.

Úpravu zodpovednosti exekútora podľa Občianskeho zákonníka (s možnosťou liberácie) bez ohľadu na povinné poistenie, preto vnímam ako významnú z hľadiska diskomfortu pri výkone tohto už aj tak dosť stresujúceho povolania. Neviem si predstaviť, že by napríklad sudca zodpovedal za správnosť rozhodnutia svojím osobným majetkom (rozdiel v postavení samozrejme chápem, exekučná činnosť je však  tiež výkonom verejnej moci).

Hoci Exekučný poriadok (podobne ako CSP) upúšťa od niektorých inštruktívnych lehôt pre súdy, lehotami pre procesné úkony exekútorov je novela preplnená. Boli to však práve súdy, ktoré doposiaľ spôsobovali prieťahy pri exekúciách (napr. pri rozhodovaní o námietkach a návrhoch na zastavenie exekúcie). Mnohé z lehôt sú pomerne krátke (trojdňové, päťdňové, sedemdňové). Napríklad opakované nedodržanie sedemdňovej lehoty na odoslanie finančných prostriedkov oprávnenému zákon sankcionuje zbavením funkcie exekútora. Zákon však neustanovuje jasné pravidlá pre odosielanie prostriedkov v prípade určitých situácií (po podaní návrhu na zastavenie exekúcie s odkladným účinkom, pri odklade exekúcie a pod.), a ani nepredpokladá možnosť jednoduchého ľudského omylu. Zbavenie funkcie normuje ako jedinú možnú sankciu vo viacerých prípadoch.

Zrejme ide o reakciu zákonodarcu na individuálne zlyhania súdnych exekútorov. Myslím však, že by sa individuálne zlyhania mali riešiť individuálne a nie na ťarchu celého stavu.

Koncepcia Exekučného poriadku v záujme efektivity exekúcie ponecháva povinnému možnosť dosiahnuť spravodlivé usporiadanie veci až po skončení exekúcie prostredníctvom žaloby z lepšieho práva. Napríklad, ak povinný nepodá návrh na zastavenie exekúcie v 15 dňovej lehote, súd jeho dodatočne podanému návrhu na zastavenie exekúcie, z dôvodu prísnej koncentrácie, nemôže vyhovieť. Povinný si však môže po skončení exekúcie vymožením pohľadávky od oprávneného vymáhať vydanie bezdôvodného obohatenia, ak oprávnený navrhol vykonanie exekúcie neoprávnene. Exekučný poriadok však v takýchto prípadoch neupravuje otázku trov exekúcie. Vo svetle rozhodnutia Ústavného súdu SR o bezdôvodnom obohatení exekútora v obdobnom prípade, môže byť takýto prístup pre exekútorské úrady likvidačný.

Vzhľadom na zmeny v procesných podmienkach, podmienkach odmeňovania, nastavenie zodpovednosti, mnohí šikovní kolegovia zvažujú odvolanie z funkcie a návrat do advokácie, na súdy a pod. Samozrejme, nie je to jednoduché, keď ste do exekútorského úradu investovali množstvo vlastných prostriedkov a niekoľko rokov života.

Exekúcie sú nezriedka vedené voči vplyvným podnikateľom, politikom, štátnym orgánom, či významným inštitúciám. Exekútor pri plnení svojich povinností je tak často pod drobnohľadom a sú na neho podávané nedôvodné sťažnosti a trestné oznámenia len s cieľom ovplyvniť postup exekúcie. O to väčšia je obava, že nová úprava môže byť zneužívaná práve na takéto účely.

Elektronizácia konania

Elektronizácia súdnych a exekučných konaní môže nesporne priniesť mnohé výhody, najmä úsporu času, nákladov a odstránenie problémov s doručovaním písomností. Tieto ciele však možno dosiahnuť iba v prípade, ak štát zabezpečí jednoduché, rýchle a spoľahlivé technické riešenie. Podľa doterajších praktických skúseností si dovolím konštatovať, že portál slovensko.sk takéto riešenie zatiaľ neposkytuje. Napriek už vyše pol roka platnej povinnosti orgánov verejnej moci komunikovať elektronicky, objavujú sa mnohé technické problémy. Navyše, schránka je neprehľadná a neposkytuje potrebné informácie o správach a adresátoch. Štát nezabezpečil ani jednotnú aplikáciu pre zaručenú konverziu.

Nakoľko novelizovaný Exekučný poriadok vyžaduje od exekútorských úradov materiálnu, personálnu a technickú pripravenosť a ukladá im množstvo nových povinností je treba poukázať na to, že portál s dátovými schránkami dostatočne pripravený nie je.

Rovnako podávanie návrhov na vykonanie exekúcie elektronickými prostriedkami je iste dobrým krokom, avšak len vtedy, keď sa zabezpečí už spomínané vhodné technické riešenie, ktoré zvládnu obsluhovať aj subjekty bez odborného vzdelania, resp. bez toho, aby si platili IT špecialistu. Hoci patrím k mladšej generácií exekútorov, bez (platených) služieb IT špecialistov, ktorí mi nastavili všetky potrebné systémy, by som návrh na vykonanie exekúcie určite nevedel podať.

3,7 milióna exekúcií

V súvislosti s aktuálnou témou sa pokúsim stručne vyjadriť k populistickým návrhom na tzv. „exekučné amnestie“, nakoľko sa objavili medializované informácie o tom, že na Slovensku sú exekúcie vedené voči trom miliónom ľudí, resp. že každý druhý občan má exekúciu a pod. Samozrejme sú tieto informácie nepravdivé. Uvedené číslo zahŕňa totiž exekúcie vedené voči fyzickým osobám, ako aj právnickým osobám. Navyše, voči väčšine subjektov nie je vedená iba jedna exekúcia, ale spravidla niekoľko. Nezriedka niekoľko desiatok, či dokonca stoviek exekúcií je vedených voči jedinému subjektu (v Centrálnom registri exekúcií, ktorý je verejný, možno nájsť právnickú osobu, voči ktorej je vedených 484 exekúcií, živnostníka s 82 exekúciami,či právnika so 60 exekúciami, ústredný orgán štátnej správy s 13 exekúciami a pod.).

V Českej republike vznikol zaujímavý projekt MAPA EXEKUCÍ, z ktorého vyplýva, že exekúcie sú vedené približne proti 9,33 % obyvateľov starších ako 15 rokov. Vychádzajúc z týchto údajov by u nás mohlo ísť o skupinu cca 430 tisíc ľudí. Podľa údajov Sociálnej poisťovne sú exekúcie vedené voči 34 tisíc dôchodcom (tu by som len poznamenal, že veľa z nich sa dlžníkmi nestalo v dôchodkovom veku, ale sa v aktívnom veku zadlžili, svoje exekúcie neriešili, a dôchodok je po rokoch ich jediným postihnuteľným príjmom).

Pre mnohých bude iste prekvapujúce, že najväčším veriteľom vymáhajúcim peňažné nároky v týchto exekúciách nie sú banky alebo zatracované nebankové inštitúcie, ale Slovenská republika, presnejšie ide o pohľadávky verejnoprávneho charakteru (prevažne ide o vymáhanie poistného, daňových pohľadávok, rôznychpokút a poplatkov). Práve tieto verejnoprávne nároky majú pri exekúcii zrážkami zo mzdy osobitné prednostné postavenie. Zrážky v prospech týchto exekúcií sú podstatne vyššie ako v prípade vymáhaných súkromných peňažných plnení.

Pri zamestnancovi, ktorý poberá minimálnu mzdu, t.j. 435 EUR, a nemá žiadne vyživovacie povinnosti, predstavuje mesačná zrážka pri výkone rozhodnutia v prospech súkromného veriteľa 55,81 EUR. Pri verejnoprávnej exekúcii je však zrážka až 111,61 EUR.

Pri zamestnancovi, ktorý poberá minimálnu mzdu, t.j. 435 EUR a má jednu vyživovaciu povinnosť, predstavuje mesačná zrážka pri výkone rozhodnutia v prospech súkromného veriteľa 42,80 EUR. Pri verejnoprávnej exekúcii je však zrážka až 85,59 EUR. Zvyšok čistej mzdy sa nemôže exekúciou postihnúť, a to ani exekúciou prikázaním pohľadávky z účtu v banke vzhľadom na ust. § 104 ods. 2 Exekučného poriadku (uvedené výpočty sú približné vzhľadom na rôzne skutočnosti, ktoré ovplyvňujú výšku čistej mzdy).

Myslím, že zrážky vykonávané v prospech súkromných veriteľov proti dlžníkovi, ktorý nesplnil svoj záväzok, nie sú tak vysoké, aby mu bránili zamestnať sa (zásadne boli znížené nariadením vlády od 01.01.2016). Povinnému je garantované, že mu vo vyššie uvedených prípadoch zostane viac ako 85 % čistého príjmu. Táto zrážka neraz predstavuje „garantovanú najvyššiu splátku dlhu“ pretože exekúcia iným spôsobom neprichádza do úvahy. Zrážky v prípade dôchodkov sú ešte podstatne nižšie. 

Sú to práve „verejnoprávne exekúcie“, ktorých zrážky významnejšie zaťažujú zamestnancov. Som presvedčený, že by bolo vhodné najprv zrovnoprávniť štátne a súkromné exekúcie v rozsahu zrážok, namiesto všeobecného odpúšťania dlhov.

Oddlženie by sa malo realizovať výlučne podľa predpisov konkurzného práva za podmienky, že dlžník súdu preukáže poctivý zámer. Aktuálne nastavenie ZoKR však automaticky predpokladá poctivý zámer (skúma sa iba na návrh veriteľa), čo nepovažujem za spravodlivé vzhľadom na riziko morálneho hazardu, t.j. zvýhodňovanie nezodpovedného správania na úkor tých, ktorí si povinnosti plnia.

Zjednodušene povedané, odpúšťanie dlhov „amnestiami“ sa dotkne nás všetkých, pretože sa odpustia naše spoločné (verejné) pohľadávky a zároveň sa zvýhodnia tí, ktorí si povinnosti neplnia oproti tým, ktorí si ich plnia. Dlhy by mali byť odpúšťané tým, ktorí majú poctivý zámer a preukážu napríklad záujem pracovať. Je totiž sporné, či dlhová amnestia bude viesť k tomu, že sa amnestovaní naozaj riadne zamestnajú a budú si ďalej plniť právne povinnosti. Na druhej strane môže dlhová amnestia pomôcť súkromným veriteľom, ktorí sa dostanú do poradia pri vykonávaní zrážok. Hoci konkrétny návrh „dlhovej amnestie“ ešte nepoznáme, z verejných vyhlásení politikov možno určitý rámec predpokladať.

Príliš mierne nastavenie podmienok pre oddlženie a prípadne neadresné dlhové amnestie nie sú systémovým riešením problému, ale iba jeho odkladaním. Môžu viesť k podpore nezodpovedného správania a s tým súvisiacemu zníženiu vymožiteľnosti práva, ďalšiemu oslabeniu právneho štátu, a v konečnom dôsledku dlhovému „jo-jo“ efektu.

Z uvedeného je tiež evidentné, že väčšina exekúcií má svoj pôvod v daňovom a odvodovom zaťažení obyvateľstva. Bolo by preto vhodné situáciu riešiť systémovo a zvážiť aj primeranosť tohto zaťaženia obyvateľstva a podnikateľov. V tomto smere si dovolím odkázať na situáciu, ktorá nastala pri exekúciách, ktoré vykonávali súdy v tridsiatych rokoch 20. storočia, kedy nadmerné daňové zaťaženie obyvateľstva v rokoch krízy viedlo k vzburám proti exekútorom (vtedy súdnym úradníkom, pretože súkromní súdni exekútori zanikli v roku 1928), ako aj k populistickým návrhom v parlamente, či v senáte, ktoré sa veľmi podobajú na tie dnešné.

Chcel by som ešte poukázať na čoraz bežnejší jav, kedy fyzické osoby voči ktorým sú vedené viaceré exekúcie, žijú nadštandardným životným štýlom. Bývajú v luxusných vilách, vozia sa vo vozidlách najvyšších tried, oficiálne samozrejme nič nevlastnia, resp. ich majetok je zaťažený zvláštnymi záložnými právami. Exekúcia je v týchto prípadoch mnohokrát bezvýsledná a orgány činné v trestnom konaní sa nimi spravidla tiež odmietajú zaoberať.

Novela Exekučného poriadku a ústavnoprávne kontroverzie

V priebehu legislatívneho procesu ako aj po ňom sa objavili viaceré analýzy, ktoré upozorňovali na možný rozpor náhodného prideľovania vecí súdnym exekútorom s Ústavou SR. Niektoré však jednoducho zabúdali na to, že výkon exekučnej činnosti je výkonom verejnej moci a rozhodne nie je podnikaním. Na exekučnú činnosť na vzťahuje čl. 2 ods. 2 a nie čl. 2ods. 3 Ústavy SR, čo podľa môjho názoru predstavuje zásadný rozdiel medzi exekučnou činnosťou a podnikaním (tiež to vyplýva napr. z § 4 Exekučného poriadku). Iné sú zas výborným materiálom analyzujúcim význam výkonu rozhodnutí z hľadiska podstaty právneho štátu a sumarizujú judikatúru najvyšších súdnych autorít, ako aj ESĽP, avšak ich výsledky sú založené na neoverených premisách a hypotézach, a preto vyznievajú tendenčne.

Nemyslím si, že náhodné prideľovanie vecí súdnym exekútorom je v rozpore s Ústavou SR. Štát, ako zvrchovaný nositeľ verejnej moci si môže zvoliť akým spôsobom bude túto moc vykonávať, resp. komu ju zverí. To platí aj pre výkon rozhodnutí.

K tomuto je však treba ihneď dodať aj to, že štát má v zmysle doktríny a judikatúry ESĽP povinnosť zabezpečiť primerané a efektívne prostriedky, ktoré umožnia výkon súdnych rozhodnutí. Integrálnou súčasťou práva na spravodlivý proces je totiž aspekt vymožiteľnosti práva, bez ktorého by bolo toto právo iba iluzórne. Je evidentné, že štát v súčasnosti nemá inú reálnu možnosť, ako podporovať súdnych exekútorov. Inak totiž nemá možnosti pre zabezpečenie výkonu súdnych rozhodnutí a tým aj práva na spravodlivý súdny proces.

Súdy pri výkone rozhodnutí, resp. pri exekúciách, opakovane a významne zlyhali. Tak, ako nedokázali túto agendu vybavovať v minulosti (odporúčam opýtať sa advokátov, ako prebiehal výkon rozhodnutí do roku 1995), nedokážu efektívne vybavovať ani základnú procesnú agendu v súčasnosti (čo je evidentné aj z odôvodnenia komentovanej novely). Podobne tomu bolo napríklad v Českej republike, kde sa napriek výraznému odporu (a historickej diskontinuite) museli v záujme zvýšenia vymožiteľnosti práva zmieriť s inštitútom súdnych exekútorov. Preto nemožno súhlasiť s argumentáciou, že zákonodarca môže nakoniec výkon rozhodnutí zabezpečiť aj iným spôsobom, ako prostredníctvom súdnych exekútorov.

Projekt súdnych exekútorov, inšpirovaný francúzskym modelom, považujem v konečnom dôsledku za mimoriadne úspešný. Práve exekútori sú jednou z mála fungujúcich a pokrokových súčastí slovenskej justície, a práve z toho možno pramení veľká časť kritiky (ak by sa povinní na exekúcie nesťažovali, zrejme by si exekútori nerobili prácu dobre). Exekútori nemôžu však zodpovedať za kvalitu vykonávaných rozhodnutí. Preto sa niekedy zdá, že legislatíva sa snaží riešiť dôsledky a nie príčiny súčasného stavu.

Tu možno poukázať na ústavnoprávnu analýzu PF UK, ktorá celkom správne poukazuje na to, že také legislatívne zásahy do Exekučného poriadku, ktoré znižujú mieru vymožiteľnosti práva, môžu byť vzhľadom na zásady testu proporcionality (najmä test v užšom zmysle) evidentne v rozpore s Ústavou SR. Ako som už uviedol, nebolo nijako preukázané, že by samotné náhodné prideľovanie vecí exekútorom vymožiteľnosť práva zhoršilo. O mnohých legislatívnych zásahoch, na ktoré aj tu poukazujem, sa to však nedá jednoznačne povedať. Je otázne, ako by testu proporcionality vyhoveli legislatívne zásahy do Exekučného poriadku, nie jednotlivo, ale vo vzájomnej súvislosti.

Sociálna poisťovňa bude od 1. júla 2017 vymáhať svoje pohľadávky sama, avšak iba zrážkami z príjmu a prikázaním pohľadávky (ak tieto spôsoby nemožno uplatniť, iniciuje exekúciu). Vyžiada si to však značné finančné náklady, ako aj nových úradníkov. Hoci SP nebude vymáhať trovy exekúcie, mala by vymáhať penále vo výške 0,05 % z dlžnej sumy za každý deň omeškania (až do výšky dlžnej sumy). Efektívnosť takéhoto výkonu rozhodnutia je zatiaľ otázna.

Mnohé návrhy na zlepšenie systému neboli v legislatívnom procese vypočuté. Navyšovanie trov exekúcie o DPH považujem za nezmyselné. Rovnako ako nemožnosť súdneho exekútora podať návrh na vyhlásenie konkurzu. Súdni exekútori, ktorí disponujú údajmi o dlžníkoch, by mohli oveľa efektívnejšie nahradiť aj preťažené Centrá právnej pomoci pri podávaní návrhov na vyhlásenie osobného bankrotu, a dokonca spravovať osobné bankroty.

V zmysle vyhlásení niektorých politikov by sa veritelia na základe nových pravidiel osobného bankrotu a exekúcií mali viac sústrediť na prevenciu. Isteže, veľkí veritelia (banky, telefónni operátori a pod.) sa podľa toho zariadia a sústredia sa na zabezpečenie záväzkov (najmä prostredníctvom záložných práv) alebo obmedzia poskytovanie svojich služieb určitým skupinám obyvateľov (napr. osobám registrovaným v CRE). Zabezpečení veritelia vykonávajú záložné práva prostredníctvom dražobných spoločností na základe neporovnateľne jednoduchších podmienok, ako tých ktoré sú nastavené pre exekučné dražby (aj preto sa nehnuteľnosti určené na bývanie dražia takmer výlučne mimo exekúcií).

Takto však nemôžu postupovať najmä „nedobrovoľní veritelia“, ktorí sa snažia vymôcť výživné, náhradu škody, nároky z pracovnoprávnych vzťahov, nepeňažné plnenia, či neuhradené faktúry za pracovné výkony, živnostníci a pod. Tieto subjekty musí štát ochrániť tak, že im zabezpečí spravodlivý súdny proces, ktorého súčasťou bude efektívny proces vymáhania práva, ktorý oprávnenému zabezpečí „legitímnu nádej“ na vymoženie pohľadávky (tým aj ústavné právo vlastniť majetok, ktorého súčasťou je za určitých podmienok aj pohľadávka).

Oslabovanie vymožiteľnosti práva samozrejme povedie aj k oslabeniu právneho štátu, ktorý by mal mať monopol na vynucovanie právnych povinností. Ak si štát svoje povinnosti nebude plniť, prevezmú jeho výsostné právomoci skupiny, ktoré sa právom neriadia. Už aj dnes sa tradične dôveryhodné spoločnosti, ako aj veľké korporácie, obracajú pri vymáhaní dlhov a iných právnych povinností na rôzne inkasné agentúry, ktorých praktiky nikto nekontroluje. Nezriedka používajú prívlastok „exekučný“ a sľubujú vysokú mieru vymožiteľnosti.

Ak občania nebudú môcť právnymi prostriedkami efektívne vymôcť svoje právo hrozí, že frustrovaní budú právo presadzovať svojpomocne alebo prostredníctvom samozvaných vykonávateľov. Zlyhania v oblasti právneho štátu môžu otvoriť ďalší priestor pre rôznych extrémistov.

Za povšimnutie stojí tiež skutočnosť, že podľa NBS je rast zadlženosti domácností v SR najrýchlejší v rámci EÚ. Ministerstvo školstva zverejnilo štúdiu, z ktorej vyplýva, že slovenskí žiaci dosahujú podpriemerné výsledky pri testovaní finančnej gramotnosti. Neustále reklamy na spotrebné úvery sľubujú ľuďom šťastný život, keď sa zadlžia. Samotní veritelia poukazujú na to, že spotrebné úvery často neslúžia na riešenie výnimočných životných situácií, ale na zvyšovanie životného štandardu.Tomu nasvedčuje práve nárast exekúcií v „bohatých“ regiónoch Slovenska.

Toľko pár poznámok k oveľa komplexnejšej problematike. Vyhradzujem si právo na omyl. Mám ďaleko od toho, aby som prezentované názory považoval za konečné a nezmeniteľné. Som však presvedčený, že je veľmi potrebná odborná diskusia vedená sine ira et studio.

V oblasti vykonávacieho konania sa údajne pripravujú ďalšie novely. Obávam sa však, že ďalšie výrazné legislatívne zásahy do Exekučného poriadku, skoncipované bez poctivej prípravy a vyhodnotenia dopadov, problémy iba prehĺbia.

JUDr. Peter Stodola
súdny exekútor
http://www.exekutorstodola.sk/

Ohodnoťte článok
Hlasovalo: 1695
FacebookVybrali SMETwitterDeliciousLinkedIn

NOVÝ PRÍSPEVOK

Najbližšie semináreZobraziť všetky semináre

2. ODBORNÁ KONFERENCIA K PRACOVNÉMU PRÁVU (Seminár)

Jedinečné podujatie svojho druhu, na ktorom sa špičkoví odborníci z ČR a SR podelia o svoje ...

Zobraziť všetky Nové v judikatúre

Následky nedostatočného alebo vnútorne rozporného odôvodnenia rozhodnutia

Povinnosť súdu rozhodnutie náležite odôvodniť je odrazom práva strany sporu na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie spôsobu rozhodnutia ...

K aplikácii ustanovenia § 390 CSP po zrušení rozhodnutia odvolacieho súdu Najvyšším súdom SR

Ustanovenie § 390 CSP ukladá odvolaciemu súdu povinnosť, aby sám rozhodol vo veci, ak je naplnená hypotéza tejto normy, podľa ktorej ...

Vyjadrenie k odvolaniu proti nemeritórnemu rozhodnutiu; Nepredloženie vyjadrenia odvolaciemu súdu

Civilný sporový poriadok inštruuje, že pokiaľ odvolanie smeruje proti rozhodnutiu, ktoré nie je rozhodnutím vo veci samej, súd na vyjadrenie k ...

Subsidiarita neodkladných opatrení

Subsidiarita nariadenia neodkladných opatrení podľa § 324 ods. 3 CSP je síce výslovne upravená len vo vzťahu k zabezpečovaciemu opatreniu, ...

Zaujímavé odkazy

Hľadanie poisťovateľa podľa EČVhttps://ws.skp.sk/pvia/poistovatel.xhtml?lang=sk

S nárokom na poistné plnenie sa obráťte na zobrazeného poisťovateľa

Zistenie platnosti technickej a emisnej kontroly podľa evid. čísla vozidlahttps://www.stkonline.sk/overenie-stk

Overenie termínu platnosti technickej a emisnej kontroly zdarma

Konkurzy a reštrukturalizáciehttps://ru.justice.sk/ru-verejnost-web/pages/searchKonanie.xhtml?query=

Zoznam konkurzov a reštrukturalizácií

Katastrálna mapahttps://zbgis.skgeodesy.sk/mkzbgis/sk/kataster/?bm=zbgis&z=8&c=19.530000,48.800000#

Zistenie vlastníka nehnuteľnosti klikom na mape.

Online zmluvyhttp://www.onlinezmluvy.sk/

Vzory zmlúv a všetko k nim na jednom mieste.

Digitálna parlamentná knižnicahttp://www.nrsr.sk/dl/

Spoločná česko-slovenská digitálna parlamentná knižnica je elektronická forma úplných ...

Registre

Vyhľadávanie v Obchodnom vestníkuhttps://www.justice.gov.sk/PortalApp/ObchodnyVestnik/Formular/FormulareZverejnene.aspx

Vyhľadávanie v Obchodnom vestníku

Notársky centrálny register záložných právhttp://www.notar.sk/%C3%9Avod/Not%C3%A1rskecentr%C3%A1lneregistre/Z%C3%A1lo%C5%BEn%C3%A9pr%C3%A1va.aspx

Vyhľadajte si záložcu, veriteľa alebo záloh v Notárskom centrálnom registri záložných ...

Štatistický register organizáciíhttp://slovak.statistics.sk/wps/portal/ext/Databases/register_organizacii/!ut/p/b1/jY_BDoIwEEQ_qYMtFo-LkVJDGosWoRfTgzEYAQ_G7xeJV9G9TfLeTJZ5VjPfh2d7CY926MPtnf3yRNbafVFVUNUig-aRgnEOyOQINCOAL0eYfCt1kqYRITHlBvpAO1VuRQQRf_wZ4K_9taJcyAJIChVDU-7KleUcxH_5R-YnZK5hAmZeNPnQndm9c67GVbwAlOWrBg!!/dl4/d5/L2dJQSEvUUt3QS80SmtFL1o2X1ZMUDhCQjFBMDgxVjcwSUZTUTRRVU0xR1E1/

Register obsahuje registračné údaje o ekonomických subjektoch a vedie ho Štatistický úrad SR.

Obchodný registerhttp://www.orsr.sk/

Obchodný register je verejný zoznam, do ktorého sa zapisujú zákonom stanovené údaje ...

Živnostenský registerhttp://www.zrsr.sk/

Živnostenský register tvorí súbor určených údajov o podnikateľoch. Údaje do registra ...

Register stratených a odcudzených dokladovhttp://www.minv.sk/?stratene-a-odcudzene-doklady

Overte si, či sa vám niekto nepreukázal strateným alebo odcudzeným dokladom inej osoby.

Čítali sme

Generálny prokurátor odmieta zasahovanie do trestnej veci kauzy Búrkahttps://www.teraz.sk/slovensko/generalny-prokurator-odmieta-zasahovan/471794-clanok.html

Generálny prokurátor SR Jaromír Čižnár odmieta akékoľvek zasahovanie do trestnej veci ...

Grendel:Príslušnosť k profesii prokurátora nie je zárukou jeho kvalityhttps://www.teraz.sk/slovensko/grendelprislusnost-k-profesii-prokur/471658-clanok.html

Prokuratúra je dnes podľa Grendela uzavretým systémom.

Kováčiková: O právnej kvalifikácii sa rozhoduje aj počas vyšetrovaniahttps://www.teraz.sk/slovensko/o-pravnej-kvalifikacii-sa-rozhoduje-aj/471737-clanok.html

Policajti z NAKA zadržali 11. marca 13 sudcov. Obvinenia padli z trestných činov korupcie, ...

Za zhodenie hniezda lastovičke alebo belorítke hrozí pokuta 9958 eurhttps://www.teraz.sk/najnovsie/za-zhodenie-hniezda-lastovicke-alebo-be/471428-clanok.html

Ochranári sa o zhodení hniezd dozvedia od ľudí, ktorí im to nahlásia prostredníctvom mailu ...

Opatrenia sa uvoľnili aj na súdoch a vo väzniciachhttps://www.teraz.sk/slovensko/ms-opatrenia-sa-uvolnili-aj-na-sudoch/471517-clanok.html

Ministerstva spravodlivosti ako takého sa uvoľňovanie týka tiež, a tak sú opätovne ...

Kurilovská: Na čele prokuratúry by mal stáť prokurátorhttps://spravy.pravda.sk/domace/clanok/553383-kurilovska-na-cele-prokuratury-by-mal-stat-prokurator/

Tvrdí, že generálnym prokurátorom by mal byť iba prokurátor.

Nové časopisy

Justičná revue 4/2020

Justičná revue 4/2020

Časopis pre právnu prax, ktorý vydáva Ministerstvo spravodlivosti SR

Súkromné právo 2/2020

Súkromné právo 2/2020

Recenzovaný časopis zameraný na otázky aplikačnej praxe.

Justičná revue 3/2020

Justičná revue 3/2020

Časopis pre právnu prax, ktorý vydáva Ministerstvo spravodlivosti SR

Verejné obstarávanie - právo a prax 2/2020

Verejné obstarávanie - právo a prax 2/2020

Dvojmesačník plný odborných informácií monitoruje aktuálne dianie v oblasti verejného ...

Verejné obstarávanie - právo a prax 1/2020

Verejné obstarávanie - právo a prax 1/2020

Dvojmesačník plný odborných informácií monitoruje aktuálne dianie v oblasti verejného ...

Právny obzor 2/2020

Právny obzor 2/2020

Právny obzor je teoretický časopis pre otázky štátu a práva.

PoUtStŠtPiSoNe
: