Štvrtok, 28. marec 2024 | meniny má Soňa , zajtra Miroslav
Deň učiteľov
Predplatné
Štvrtok, 28. marec 2024 | meniny má Soňa , zajtra Miroslav
Deň učiteľov
TlačPoštaZväčšiZmenši

Ústavný súd zamietol návrh na vyslovenie protiústavnosti § 93 Zákona o rodine

najpravo.sk • 24.5. 2015, 20:37

Ústavný súd Slovenskej republiky pod vedením predsedníčky Ivetty Macejkovej na neverejnom zasadnutí pléna 20. mája 2015 rozhodol vo veci vedenej pod sp. zn. PL. ÚS 22/2014 o návrhu Okresného súdu Košice I na začatie konania podľa čl. 125 ods. 1 písm. a) Ústavy Slovenskej republiky o súlade § 93 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov s čl. 8 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, a to tak, že návrh Okresného súdu Košice I zamietol. K tomuto rozhodnutiu podľa § 32 ods. 1 zákona o ústavnom súde pripojí odlišné stanovisko sudca Lajos Mészáros.

O čo v danej veci išlo?

Okresný súd Košice I sa obrátil v lete minulého roku na Ústavný súd SR s návrhom na vyslovenie nesúladu ustanovenia § 93 ods. 1 Zákona o rodine s článkom 8 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. V predmetnom konaní ide o návrh otca na zapretie otcovstva podľa § 93 ods. 1 Zákona o rodine, teda v ktorom sa domáha určenia, že nie je biologickým otcom dieťaťa (v konaní označeného ako odporca 2/). Navrhovateľ svoj návrh odôvodnil tým, že s matkou (v konaní označenou ako odporkyňa 1/) určili v roku 1994 súhlasným vyhlásením rodičov v zmysle § 52 Zákona o rodine (v súčasnosti § 90 Zákona o rodine) otcovstvo navrhovateľa k odporcovi 2/. Navrhovateľ a odporkyňa 1/ žili vo vzťahu druha a družky bez uzavretia manželstva. Až v r. 1995 bolo uzatvorené medzi navrhovateľom a odporkyňou 1/ manželstvo, ktoré bolo právoplatne rozvedené v roku 2010.

V lete roku 2012 bola matka - odporkyňa 1/ na návšteve u susedy, ktorej sa zdôverila, že navrhovateľ nie je biologickým otcom odporcu 2/. Takto odpovedala po dotaze susedy, že odporca 2/ a navrhovateľ sa vôbec na seba nepodobajú, resp. nemajú akékoľvek spoločné črty. Táto suseda to neskôr povedala navrhovateľovi a túto skutočnosť potvrdila aj odporkyňa 1/ v máji roku 2013.

Z týchto skutočnosti vyplýva, že odporkyňa 1/ si bola vedomá skutočností zakladajúcich otcovstvo osoby odlišnej od osoby navrhovateľa, no aj napriek tomu ho uviedla do omylu pre potreby jeho vyhlásenia pred príslušným matričným úradom, pred ktorým nič netušiaci navrhovateľ určil svoje rodičovstvo v zmysle zákona o rodine.

Napadnuté ustanovenie Zákona o rodine

Podľa § 93 ods. 1 Zákona o rodine muž, ktorého otcovstvo bolo určené súhlasným vyhlásením rodičov, môže otcovstvo pred súdom zaprieť do troch rokov odo dňa jeho určenia, len ak je vylúčené, že by mohol byť otcom dieťaťa; táto lehota sa neskončí pred uplynutím troch rokov od narodenia dieťaťa.

Podľa článku 8 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd každý má právo na rešpektovanie rodinného, súkromného života, obydlia a korešpondencie.

Muž zapísaný v matrike nevedel, že nie je biologickým otcom

Navrhovateľ v zákonnej lehote nevedel o skutočnostiach, na základe ktorých by sa mohol úspešne domáhať zapretia otcovstva, nakoľko aj napriek tomu, že matka - odporkyňa 1/ si bola vedomá skutočnosti, že navrhovateľ nie je otcom dieťaťa, túto skutočnosť mu neoznámila, čím ho uviedla do omylu pre potreby jeho vyhlásenia pred matričným úradom. Navrhovateľ tak zákonnú lehotu v zmysle § 93 Zákona o rodine zmeškal nie svojim vlastným zavinením. O tom, že nie je biologickým otcom dieťaťa (odporcu 2/) sa dozvedel až dlhú dobu po uplynutí zákonnej zapieracej trojročnej lehoty, a aj to len náhodou od susedky, ktorej sa matka dieťaťa zdôverila, že navrhovateľom nie je biologickým otcom dieťaťa a túto skutočnosť v máji 2013 následne potvrdila aj samotná matka dieťaťa.

Súd vo svojom návrhu uviedol, že pre potreby určenia, ale aj zapretia otcovstva, nielen pri prvej, ale taktiež aj pri druhej a tretej zákonnej domnienke otcovstva v zmysle zákona o rodine je dôležitým faktorom intímna zložka a teda pohlavný styk a narodenie dieťaťa v dobe, kedy je možné považovať muža za otca dieťaťa. Ak teda matka označí muža za otca dieťaťa, keďže tento zdieľal s matkou túto intímnu zložku, takýto domnelý otec v zásade nemá prečo pochybovať o svojom otcovstve. Ak matka označí takého muža za otca, napriek tomu, že má vedomosť o skutočnostiach, ktoré by mohli vylučovať alebo vylučujú otcovstvo tohto muža a týmto ho uvedie do omylu, v priebehu troch rokov vývoja maloletého dieťaťa nie je možné u dieťaťa pozorovať rozdiely v jeho fenotype v porovnaní s domnelým, resp. matkou určeným otcom. Fenotypom rozumieme vonkajší vzhľad jedinca, teda všetky tie znaky a vlastnosti z genotypu (genetický materiál po predkoch), ktoré sa navonok prejavia.

Z uvedeného vyplýva, že v tomto prípade navrhovateľ nemal dôvod pochybovať o svojom otcovstve. O skutočnostiach nasvedčujúcich tomu, že nie je otcom dieťaťa sa dozvedel až po uplynutí ustanovenej zákonnej lehoty, avšak v súčasnosti už nemá k dispozícii žiaden účinný zákonný prostriedok domáhať sa nápravy zapretím otcovstva, nakoľko lehotu uvedenú v § 93 Zákona o rodine nie svojou vinou zmeškal.

Nález PL. ÚS 1/2010

Súd poukázal vo svojom návrhu aj na nález Ústavného súdu SR PL. ÚS 1/2010, kedy v posudzovanom prípade išlo o obdobný prípad, v ktorom sa právny otec domáhal určenia, že nie je biologickým otcom dieťaťa. Otcovstvo v tomto prípade bolo určené na základe prvej domnienky otcovstva svedčiacej voči manželovi matky, pričom to, že nie je otcom sa dozvedel na základe výsledkov zo znaleckého posudku o určení otcovstva pomocou testu analýzy DNA, na základe čoho podal žalobu o zapretie otcovstva aj napriek tomu, že mu podľa platných právnych predpisov už uplynula lehota na jej podanie. V tomto prípade Ústavný súd SR vyslovil, že ustanovenie § 86 ods. 1 Zákona o rodine nie je v súlade s článkom 6 ods. 1 a článkom 8 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

Okresný súd Košice I, ktorý inicioval konanie pred Ústavným súdom SR preto navrhol vysloviť nesúlad ustanovenia § 93 Zákona o rodine s článkom 8 ods. 1 Dohovoru, nakoľko aj pri tomto zapieracom práve sa lehota viaže na deň určenia otcovstva a nie na okamih získania vedomosti o skutočnostiach spochybňujúcich otcovstvo muža k dieťaťu.

Rozhodnutie Ústavného súdu SR z 20. mája 2015 o zamietnutí návrhu ešte nie je zverejnené na webovej stránke súdu.

Zdroj: ÚS SR
Ilustračné foto: najprávo.sk

Ohodnoťte článok
Hlasovalo: 1680

Nový príspevok

PoUtStŠtPiSoNe
: