Ústavný súd rozhodol, že ustanovenie § 86 ods. 1 Zákona o rodine nie je v súlade s Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd.
Napadnuté zákonné ustanovenie upravuje otázku zapretia otcovstva manžela matky dieťaťa. Podľa ustanovenia zapretie otcovstva sa viaže na splnenie dvoch podmienok, a to, že sa manžel dozvie, že sa jeho manželske narodilo dieťa a časové obmedzenie jeho oprávnenia zaprieť otcovstvo do uplynutia trojročnej lehoty od momentu, keď sa dozvie, že sa jeho manželke narodilo dieťa.
Ústavný súd bol toho názoru, že právnou úpravou ustanovená lehota na podanie zapieracej žaloby síce nie je v rozpore s dohovorom, avšak právnou úpravou ustanovené začatie plynutia zapieracej lehoty od momentu, keď sa manžel matky dozvedel o narodení dieťaťa, neprimerane oslabuje jeho záujmy a nezohľadňuje dostatočne právo právneho otca na zosúladenie biologického a právneho otcovstva.
Odlišné stanovisko sudcu Lajosa Mészárosa
Sudca Lajos Mészáros pripojil k rozhodnutiu svoje odlišné stanovisko, v ktorom okrem iného uvádza, že plénum neidentifikovalo dostatočne zreteľne miesto protiústavnosti, pričom podľa jeho názoru je protiústavnosť skôr v tom, čo v zákone nie je, než v tom, čo v zákone je.
Mészárosovi v náleze chýba tiež riadne vykonaný test proporcionality vzhľadom na skutočnosť, že ide o súlad s limitovateľnými základnými právami.
Uvádza tiež, že derogačný výrok mal byť buď impulzom pre zákonodarcu na doplnenie právnej úpravy, alebo nemalo byť návrhu vyhovené s upozornením zákonodarcovi, že je potrebné platnú právnu úpravu doplniť. Poukázal tiež na to, že sa ústavný súd v náleze nezaoberal otázkou, aký efekt má dané rozhodnutie pre žalobcu v konaní pred všeobecným súdom, pretože ide o konkrétnu kontrolu ústavnosti, a taktiež, aký právny stav vzniká dovtedy, kým zákonodarca nezareaguje na daný nález.
A čo ďalej?
Otázky súvisiace s intertemporalitou budú v aplikačnej praxi určite na dennom poriadku, isté je však len to, že bude povinnosťou národnej rady do šiestich mesiacov od vyhlásenia tohto nálezu v Zbierke zákonov uviesť uvedené ustanovenie do súladu s článkom 6 ods. 1 a článkom 8 ods. 1 dohovoru a ak tak národná rada v tejto lehote neurobí, stratí napadnuté ustanovenie zákona o rodine platnosť.
Už druhý zásah do Zákona o rodine
Podotýkame, že Ústavný súd nevyslovoval nesúlad ustanovenia nášho ešte stále relatívne nového Zákona o rodine po prvýkrát. Už 18. 10. 2006 Ústavný súd SR rozhodol (nález uverejnený v Zbierke zákonov pod číslom 615/2006 Z. z.), že ustanovenie § 49 ods. 1 prvej vety Zákona o rodine nie je v súlade s čl. 41 ods. 4 druhou vetou Ústavy Slovenskej republiky, s čl. 32 ods. 4 druhou vetou Listiny základných práv a slobôd a s čl. 9 prvým bodom prvou vetou Dohovoru o právach dieťaťa.
Ústavný súd sa zaoberal Zákonom o rodine už v júli 2006, kedy rozhodoval o súlade § 24 ods. 1 a § 25 ods. 1 a 2 Zákona o rodine s čl. 41 ods. 1 a 4 Ústavy Slovenskej republiky, avšak vtedy návrhu Okresného súdu Brezno na vyslovenie nesúladu uvedených ustanovení nevyhovel. Vec sa viedla pod spisovou značkou PL. ÚS 26/05.
Hlbšie štúdium
Pre hlbšie štúdium danej problematiky si môžte rozhodnutie Ústavného súdu PL. ÚS 1/2010 pozrieť v plnom znení vrátane odlišného stanoviska sudcu Lajosa Mészárosa TU (Kliknite).
Zdroj informácií: www.concourt.sk
Ilustračné foto: www.sxc.hu