Utorok, 19. marec 2024 | meniny má Jozef , zajtra Víťazoslav
Predplatné
Utorok, 19. marec 2024 | meniny má Jozef , zajtra Víťazoslav
TlačPoštaZväčšiZmenši

Nástrahy života druha a družky

Edmund Horváth • 19.10. 2011, 15:03

Spoločenské zmeny so sebou priniesli aj odklon od tradičného chápania rodiny založenej manželstvom. V súčasnosti mladí ľudia viac uprednostňujú partnerské spolužitie bez uzavretia manželstva, teda ľudovo povedané nechýba im k tomu, aby žili spolu „papier". Ide o faktické zväzky, na ktoré však zákony v mnohých smeroch nepamätajú. V súvislosti s pomerne vysokou rozvodovosťou a najmä so zvyšovaním počtu detí narodených mimo manželstva (obzvlášť v spojitosti s celkovým poklesom pôrodnosti) však nárast takýchto rodín (druh a družka) nie je zanedbateľný. Manželstvo, ktoré chápu mladé páry žijúce „na hromádke" častokrát už len ako spoločenský prežitok, však poskytuje omnoho viac, než to na prvý pohľad vyzerá. Vzťah bez sobášneho listu nie je len doménou mladých ľudí, ale častokrát volia túto formu spolužitia aj ľudia v zrelom veku, spravidla po rozvode, či smrti predchádzajúceho životného partnera.

Kto je vlastne druh a družka?

Treba uviesť, že zákony takýto vzťah nedefinujú a neupravujú. Právna teória považuje za druha a družku muža a ženu, ktorí nie sú zosobášení, avšak vytvárajú životné spoločenstvo, t.j. žijú spolu, spoločne sa starajú o uspokojovanie potrieb rodiny, prípadne sa spolu starajú o deti. Aký je rozdiel v právnom postavení nezosobášených párov a manželov a čo môže hroziť párom, ak manželstvo neuzavrú?

„Ostala som na ulici"

Začnime reálnym príbehom, ktorý sa naozaj stal a ktorý by sme mohli nazvať aj „Láska je naozaj slepá". Každý vzťah začína v obláčikoch, racionálne myslenie sa vytratí, však sa „budeme milovať večne". Takto začínal aj príbeh pani Terézie z východného Slovenska. Vo svojej dlhoročnej osamelosti po rozvode s manželom despotom jej zrazu zasvietilo svetielko nádeje, keďže sa zoznámila cez inzerát s pánom Petrom zo západného Slovenska. Vzťah sa vyvíjal ako z románu, párik sa stretával každú voľnú chvíľu, zaľúbenci chodili na výlety, dovolenky a aj do spoločnosti, avšak problémom stále ostávala vzdialenosť medzi bydliskom Terézie a Petra. Neustále cestovanie milencov unavovalo, tak sa Terézia rozhodla k Petrovi presťahovať. Svoj byt predala a aby vniesla do spolužitia taktiež určitý kapitál, tak peniaze, ktoré obdržala za predaj svojho bytu investovala do prerobenia Petrovho bytu. Kúpili si nové okná, podlahy, vymurovali bytové jadro a bolo po peniazoch. Terézia sa so súhlasom Petra prihlásila k nemu na trvalý pobyt. Po rokoch sa však láska vytratila, začali vznikať konflikty, ktoré vyvrcholili tým, že Peter ako výlučný vlastník bytu zrušil Terézii trvalý pobyt a požadoval, aby jeho byt opustila. Na výzvu Terézie, aby jej vrátil investované peniaze odvetil, že jej žiadne peniaze nedá, lebo žiadne aj tak nemá. Terézia sa z bytu odmietla vysťahovať, tak podal Peter návrh na súd a bol úspešný. Súd prikázal Terézii vysťahovať sa z Petrovho bytu. Nuž a právnik jej povedal, že ak chce získať naspäť peniaze, ktoré investovala do Petrovho bytu, čaká ju zdĺhavé, časovo a finančne náročné súdne konanie s neistým výsledkom.

Kde urobila Terézia chybu?

Poďme si príbeh Terézie a Petra rozobrať po právnej stránke. Základným východiskom je, že zákon vôbec nechráni neformálne vzťahy muža a ženy tak ako manželstvo. Spoločným bývaním, prípadne aj investíciami do bytu (hoci aj vysokými) alebo nahlásením trvalého pobytu v byte, ktorý patrí partnerovi, nevzniká žiadne právo k bytu a vlastník bytu sa môže kedykoľvek domáhať toho, aby jeho partner tento byt vypratal. Vlastník môže tiež kedykoľvek zrušiť nahlásený trvalý pobyt osobe, ktorá k bytu nemá žiadne právo (vlastnícke právo, spoluvlastníckeho právo, nájomné právo, právo doživotného bývania a podobne). V radoch verejnosti prevláda názor, že tam, kde mám nahlásený trvalý pobyt mám právo bývať. Nie je tomu tak, nahlásenie trvalého pobytu má len evidenčný charakter a žiadne práva k nehnuteľnosti tým nevznikajú.

Pozor, ak by sa však Terézia a Peter vzali, teda uzavreli manželstvo, partnerovi, ktorý býva v byte, ktorý vlastní len jeden z manželov vzniká uzavretím manželstva právo v tomto byte počas manželstva bývať, a teda vlastník bytu nemôže svojho manžela vyhodiť so slovami, že je byt jeho.

Čo hovoria súdy na túto situáciu? Má dokonca rozvedený manžel právo na zabezpečenie náhradného bytu?

V judikatúre súdov nachádzame podobné prípady. Český Najvyšší súd (pri rovnakej právnej úprave ako je u nás) rozhodol, že manžel, ktorý za trvania manželstva užíva byt v dome, ktorého vlastníkom je druhý z manželov, odvodzuje svoje právo v tomto byte bývať od existujúceho rodinnoprávneho vzťahu (porovnaj správu uverejnenú v Zbierke súdnych rozhodnutí a stanovísk, ročník 1978, pod por. č. 14), lebo obsah tohto vzťahu je okrem iného tvorený povinnosťou manželov žiť spolu (§ 18 ZR) a vzájomnou vyživovacou povinnosťou manželov (§ 71 ZR). Na tomto základe má manžel – nevlastník právo bývať so svojím manželom v byte nachádzajúcom sa v dome vo vlastníctve druhého manžela a druhý manžel (vlastník) má povinnosť mu toto bývanie (užívanie bytu) umožniť.

Rozvodom manželstva uvedený právny dôvod bývania zaniká a manžel (vlastník) sa môže domáhať vypratania bytu podľa § 126 ods. 1 OZ. Nárok na bytovú náhradu rozvedeného manžela, ktorému rozvodom manželstva zanikol právny dôvod užívania bytu vo vlastníctve druhého manžela, a ktorý je preto povinný byt vypratať, nie je v Občianskom zákonníku výslovne upravený, to však neznamená, že rozvedenému manželovi v takom prípade bytová náhrada nepatrí. Jeho právne postavenie pri zániku jeho právneho dôvodu bývania, musí byť posúdené analogicky (§ 853 OZ) podľa toho ustanovenia Občianskeho zákonníka, ktoré upravuje právne vzťahy svojím obsahom a účelom najbližšie. Týmto ustanovením je § 713 ods. 1 OZ upravujúci nárok na bytovú náhradu rozvedeného manžela, ktorého právny dôvod užívania bytu bol, rovnako ako v prípade manžela užívajúceho byt v dome vo vlastníctve druhého z manželov, za trvania manželstva odvodený od existencie manželstva a ktorému rozvodom tento právny dôvod bývania zanikol (rozsudok Najvyššieho súdu ČR zo 7. júna 2006, sp. zn. 26 Cdo 1544/2005).

Druhá vec sú peniaze, ktoré Terézia investovala do Petrovej nehnuteľnosti. V modelovom príklade by sa síce mohla domáhať vrátenia investovanej sumy z titulu bezdôvodného obohatenia Petra, avšak zrejme nikto nepochybuje, že by mala veľmi ťažké dôkazné postavenie, teda veľmi ťažko by preukazovala, koľko do ktorých vecí investovala, čo sa zhodnotilo v byte Petra z jej prostriedkov a čo z Petrových. Pokiaľ by však takúto investíciu zo svojich prostriedkov realizovala počas trvania manželstva, bola by táto dôkazná situácia lepšia vzhľadom na to, že uzavretím manželstva vzniká bezpodielové spoluvlastníctvo manželov.

Kým sme pri bytoch...

Pri družstevnom byte môže podľa § 700 ods. 3 Občianskeho zákonníka vzniknúť spoločný nájom len medzi manželmi. V ostatných prípadoch môže byť byt v spoločnom nájme druha a družky (§ 700 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka), avšak tento môže vzniknúť len zmluvne. Podľa § 706 ods. 1 OZ ak nájomca zomrie a ak nejde o byt v spoločnom nájme manželov, stávajú sa nájomcami (spoločnými nájomcami) jeho deti, vnuci, rodičia, súrodenci, zať a nevesta, ktorí s ním žili v deň jeho smrti v spoločnej domácnosti a nemajú vlastný byt. Nájomcami (spoločnými nájomcami) sa stávajú aj tí, ktorí sa starali o spoločnú domácnosť zomretého nájomcu alebo boli na neho odkázaní výživou, ak s ním žili v spoločnej domácnosti aspoň tri roky pred jeho smrťou a nemajú vlastný byt. Ak by však družka (druh) so zomretým nájomcom nežila tri roky pred jeho smrťou, bez ohľadu na to, či má alebo nemá vlastný byt, k prechodu nájmu bytu na ňu podľa § 706 ods. 1 Občianskeho zákonníka nedôjde a byt musí vypratať. Ak by počas tejto doby žila s nájomcom, avšak to nevie preukázať, súd podľa § 706 ods. 2 Občianskeho zákonníka môže určiť, že k prechodu nájmu bytu nedošlo a taktiež musí byt vypratať. Druh, resp. družka majú oproti rodinným príslušníkom nájomcu (deťom, vnukom, rodičom, súrodencom, zaťom a nevestám) teda oveľa sťažené postavenie.

Vyživovacia povinnosť medzi manželmi a rozvedenými manželmi

Len manželia majú vzájomnú vyživovaciu povinnosť a ak jeden z manželov túto povinnosť neplní, súd na návrh niektorého z nich určí jej rozsah tak, aby životná úroveň oboch manželov bola v zásade rovnaká. Pri rozhodovaní o určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliadne na starostlivosť o domácnosť. Taktiež aj rozvedený manžel, ktorý nie je schopný sám sa živiť, môže žiadať od bývalého manžela, aby mu prispieval na primeranú výživu podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov.

Medzi druhom a družkou vyživovacia povinnosť nevzniká a po ich rozchode nemá ani jeden z nich právo žiadať od bývalého partnera príspevok na primeranú výživu v prípade, ak nie je schopný sám sa živiť. Pokiaľ ho nepodporí partner resp. bývalý partner dobrovoľne, nemôže si žiadne financie od neho nárokovať.

Možnosti osvojenia

Maloleté dieťa môžu osvojiť manželia alebo jeden z manželov, ktorý žije s niektorým z rodičov dieťaťa v manželstve, alebo pozostalý manžel po rodičovi alebo osvojiteľovi maloletého dieťaťa. Maloleté dieťa môže, avšak len výnimočne, osvojiť aj osamelá osoba, ak sú splnené predpoklady, že osvojenie bude v záujme dieťaťa. Ako spoločné dieťa môžu maloletého osvojiť len manželia, v žiadnom prípade nemôžu ako spoločné dieťa osvojiť druh a družka.

Priezvisko spoločného dieťaťa

Nevydatá matka v pôrodnici, pokiaľ nebolo určené otcovstvo, nemôže oznámiť, že chce, aby malo dieťa priezvisko otca. Do času, kým nie je určené otcovstvo, dieťa nadobúda priezvisko, ktoré má matka v čase jeho narodenia. (Deti pochádzajúce z manželstva majú spoločné priezvisko rodičov alebo priezvisko jedného z nich určené vyhlásením pri uzavieraní manželstva) Tento stav trvá dovtedy, kým sa dodatočne otcovstvo uzná alebo určí súdom a následne kým dôjde k uzavretiu dohody rodičov o priezvisku dieťaťa, prípadne k určeniu priezviska súdom. Podľa Zákona o rodine môžu rodičia súhlasným vyhlásením určiť otcovstvo k dieťaťu ešte nenarodenému, ak je už počaté. Teda ak ide o rodičov, ktorí nie sú zosobášení, t.j. druh a družka, títo môžu pred narodením dieťaťa urobiť napríklad na matrike súhlasné vyhlásenie o určení otcovstva a zároveň sa môžu dohodnúť, či bude priezviskom dieťaťa priezvisko otca alebo matky. V takomto prípade po narodení dieťa nadobudne priezvisko, na ktorom sa rodičia dohodli, a teda to môže byť aj priezvisko otca.

Vdovský dôchodok či odškodnenie môže poberať len manžel

Okrajovo treba spomenúť aj zákon č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení, ktorý na druha a družku vo svojich ustanoveniach taktiež vôbec nepamätá, preto nárok na vdovský dôchodok vzniká len manželovi (§ 74 cit. zákona), obdobne nárok na jednorazové odškodnenie z dôvodu smrti v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania majú len manžel, manželka a nezaopatrené dieťa (§ 94 cit. zákona). Aj ustanovenie § 15 ods. 7 cit. zákona pamätá len na manžela (manželku).

Uvedomelé páry, ktoré sa chcú chrániť pre prípad smrti či ťažkého úrazu partnera uzatvárajú životné poistky vinkulované v prospech druhého partnera. Znamená to, že si každý z partnerov uzavrie životnú a úrazovú poistku, pričom sú vinkulované, t. j. plnenie pre prípad smrti alebo úrazu, je určené druhému partnerovi. Takto majú istotu, že keby sa stalo niečo ktorémukoľvek z nich, pozostalý partner nezostane nezabezpečený.

Dedenie

Ďalšie rozdiely medzi zosobášenými a nezosobášenými pármi sa prejavujú pri dedení. Pokiaľ by druh (družka) nededil zo závetu, teda by jeden partner neurčil v závete ako svojho dediča druhého partnera prípadne by vôbec nespísal závet (testament), nastupuje tzv. dedenie zo zákona, kde v prvej dedičskej skupine dedia poručiteľove deti a manžel. Ak nededia poručiteľovi potomkovia, dedí v druhej skupine manžel, rodičia a tí, ktorí žili s poručiteľom najmenej po dobu jedného roka pred jeho smrťou v spoločnej domácnosti a ktorí sa z tohto dôvodu starali o spoločnú domácnosť alebo boli odkázaní výživou na poručiteľa.

Čiže druh alebo družka môžu dediť len v druhej, prípadne tretej dedičskej skupine, treba však zdôrazniť ich neraz ťažké dôkazné postavenie.

Riešením pre nezosobášené páry je teda spísanie závetu v prospech druhého partnera.

Čo je to vlastne bezpodielové spoluvlastníctvo manželov?

V článku sme spomínali tzv. bezpodielové spoluvlastníctvo manželov. Zmyslom inštitútu bezpodielového spoluvlastníctva manželov je materiálne zabezpečovanie rodiny založenej manželstvom. Bezpodielové spoluvlastníctvo môže vzniknúť len medzi manželmi. Jeho podstatou je to, že všetko, čo môže byť predmetom vlastníctva a čo niektorý z manželov za trvania manželstva (s výnimkou vecí získaných dedičstvom alebo darom, ako aj vecí, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe alebo výkonu povolania len jedného z manželov, a vecí vydaných v rámci predpisov o reštitúcii majetku jednému z manželov, ktorý mal vydanú vec vo vlastníctve pred uzavretím manželstva alebo ktorému bola vec vydaná ako právnemu nástupcovi pôvodného vlastníka) je v bezpodielovom spoluvlastníctve obidvoch manželov, teda patrí obom manželom spoločne (napríklad aj mzda jedného manžela je spoločná, teda je predmetom bezpodielového spoluvlastníctva). Tieto veci manželia spoločne užívajú a spoločne uhradzujú aj náklady vynaložené na veci alebo spojené s ich užívaním a udržiavaním. Veľký význam bezpodielového spoluvlastníctva manželov je badateľný najmä v prípade, ak len jeden z manželov je zárobkovo činný, alebo jeden z manželov dosahuje podstatne vyššie zárobky ako druhý.

Druh a družka však sami nadobúdajú veci do svojho výlučného vlastníctva. Ak by chceli, aby niektoré konkrétne veci (napríklad nehnuteľnosti) boli spoločné, teda aby boli vlastníkmi obidvaja partneri po polovici, môžu sa stať podielovými spoluvlastníkmi. Na to však treba myslieť už pri kúpe veci, aby ju nekupoval jeden z partnerov, ale aby boli kupujúcimi obidvaja partneri. Zrealizovať takúto požiadavku páru, teda spísať zmluvu o kúpe veci do podielového spoluvlastníctva, môže nezosobášenému páru každý advokát či notár na počkanie.

Záverom

Nemožno úplne zrovnoprávniť manželov s nezosobášenými partnermi (druhom a družkou), a to z dôvodu neexistencie akýchkoľvek spôsobov registrácie takýchto zväzkov ani ujednoteného spôsobu preukazovania ich existencie. V opačnom prípade by mohlo okrem iného dôjsť aj k zneužívaniu sociálneho systému, kedy by sa v prípade smrti partnera prihlásilo za účelom poberania vdovského dôchodku niekoľko partnerov. Myslite na vznik možných problémov hneď, keď sa začnú vo vzťahu skloňovať peniaze a navštívte advokáta. Vybrať kvalitného advokáta si môžete aj TU (KLIKNITE). 

Edmund Horváth

JUDr. Edmund Horváth
Okresný súd Rimavská Sobota 

Ilustračné foto: www.sxc.hu 

Ohodnoťte článok
Hlasovalo: 4787

Nový príspevok

Druh a družka počas odňatia slobody

Dobrý deň V prípade, keď sa jedná o odsúdeného a narodila sa mu dcérka, chceli by byť "evidovaný" ako druh a družka s priateľkou. Ako postupovať ? Vraj je toto jediný spôsob ako mu pomôcť skrátiť trest, aby sa čo najskôr mohol venovať výchove dieťaťa a aj finančne pomôcť priateľke,ktorá býva u svojej mami... Je nejaký vzor na žiadosť?? Bohu žiaľ spoločnú adresu spolu papierovo nezdieľali ani keď bol dotyční na slobode ... prosím poradte mi... ďakujem !

Trestaný | 24.07.2017 14:09
spolocne auto

sme druh a druzka a kupili sme si na polovicu auto,prosim vas co mam urobit,aby som mala doklad v pripade smrti,auto je napisane na druha prosim vas poradte mi dakujem

evita | 02.04.2017 06:15
druhžka

Ako právne - písomne upraviť prispievanie na spoločnú domácnosť, kde druh a družka majú spoločné trvalé bydlisko a spoločné dieťa. Ide o to, že družka sa odmieta podieľať na výdavkoch domácnosti a výdavkoch pre dieťa z dôvodu, že rodinný dom je vo vlastníctve druha-muža. Vopred ďakujem. P.S. Bol by som povďačný za vzor takejto dohody.

milan | 20.06.2013 09:48
PoUtStŠtPiSoNe
: