Účel a proporcionalita sankcií a trestov ukladaných v správnom a trestnom konaní za jazdu pod vplyvom alkoholu

Vedenie motorových vozidiel pod vplyvom alkoholu je často sa vyskytujúcim negatívnym prejavom v spoločnosti, v dôsledku ktorého nezriedka dochádza k fatálnym a nenapraviteľným následkom. Eliminácia majetkových škôd, ublížení na zdraví a najmä smrti účastníkov cestnej premávky spôsobených v súvislosti s dopravnými deliktami patrí medzi primárne ciele tvorcov právnych noriem upravujúcich cestnú premávku. Porovnaním jednotlivých právnych noriem platných na území SR a historickým výkladom možno ustáliť, že potreba potrestania (postihnutia) páchateľov jazdiacich pod vplyvom alkoholu, resp. inej omamnej látky sa postupne vyvíjala s poukazom na vývoj a potreby spoločnosti.

K poslednej výraznej zmene v tejto súvislosti došlo k 01.11.2011, kedy nadobudla účinnosť rozsiahla novela č. 313/2011 Z.z., ktorou sa zmenil a doplnil zákon č. 8/2009 Z.z. v platnom znení, ako aj iné zákony. Zmena dovtedajších právnych noriem a zavedenie nových inštitútov bola reakciou na potrebu prijatia takých opatrení, ktoré zásadne znížia úmrtnosť na cestách.

Podstatnou zmenou bolo prísnejšie trestanie páchateľa, ktorý jazdí na motorovom vozidle pod vplyvom omamnej látky (najmä alkoholu). V zmysle dovtedy platných ustanovení totiž prevažná väčšina takých páchateľov bola postihnutá „len" v rámci priestupkového (správneho) konania, keďže na naplnenie znakov skutkovej podstaty prečinu „Ohrozenie pod vplyvom návykovej látky" podľa § 289 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. v znení platnom do 31.10.2011 bolo potrebné okrem nameranej hodnoty 0,4762 mg/l (1,00‰) alkoholu splnenie ešte aspoň jednej z troch zákonných podmienok (recidíva, ublíženie na zdraví, spôsobenie väčšej škody), resp. páchateľ tak musel konať počas svojho zamestnania alebo inej činnosti, pri ktorej by bol vplyv návykovej látky obzvlášť nebezpečný.

Prečin „Ohrozenie pod vplyvom návykovej látky" podľa § 289 Tr. zák. bol však s účinnosťou od 01.11.2011 doplnený o ďalšie dve samostatné skutkové podstaty, na naplnenie ktorých sa už nevyžaduje splnenie ďalších (vyššie uvedených) podmienok, čo predstavuje základný a zásadný rozdiel oproti predchádzajúcej úprave. Pokiaľ na naplnenie znakov skutkovej podstaty tohto prečinu v prvých dvoch odsekoch postačuje jazda pod vplyvom omamnej látky v určenej hodnote, resp. odmietnutie podrobiť sa vyšetreniu na zistenie jej prítomnosti (§ 289 ods. 1, ods. 2 Tr. zák.), ďalšie (pôvodné) dve skutkové podstaty ostali nezmenené (§ 289 ods. 3, ods. 4 Tr. zák.).

Možno teda konštatovať, že ide o obdobnú právnu úpravu ako spred roku 1990, kedy na naplnenie základných znakov trestného činu „Opilstvo" podľa § 201 zák. č. 140/1961 Zb. v znení platnom do 30.06.1990 postačovalo vykonávať zamestnanie alebo inú činnosť (napr. viesť motorové vozidlo) pod vplyvom alkoholu s hodnotou 0,4762 mg/l (1‰) alkoholu v tele, ktorá v zmysle ustálenej judikatúry spôsobuje (s poukazom na závery medicínskej vedy) stav vylučujúci spôsobilosť, a teda nemožnosť bezpečne viesť motorové vozidlo.

S poukazom na tieto zákonné zmeny možno teda ustáliť, že od 01.11.2011 výrazne vzrástol počet páchateľov odsúdených za jazdu pod vplyvom alkoholu. Hranicou, oddeľujúcou naplnenie znakov priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky podľa § 22 ods. 1 písm. e) zák. č. 372/1990 Zb. od znakov prečinu „Ohrozenie pod vplyvom návykovej látky" podľa § 289 ods. 1 Tr. zák., je práve nameraná hodnota alkoholu (resp. inej omamnej látky) v tele, ktorá pokiaľ je nižšia ako 0,4762 mg/l (1‰) nejde o trestný čin a páchateľ je potrestaný „len" v správnom konaní.

Práve kvôli postihu (potrestaniu) jednotlivých páchateľov môžu vznikať rôzne dohady o proporcionalite uloženej sankcie v priestupkovom konaní a trestu v súdnom konaní. Zatiaľ čo v priestupkovom konaní možno páchateľa za jazdu pod vplyvom alkoholu (§ 22 ods. 1 písm. e) zák. č. 372/1990 Zb.) potrestať pokutou od 150,- € do 800,- € a trestom zákazu činnosti viesť motorové vozidlá do troch rokov (§ 22 ods. 2 písm. c) zák. č. 372/1990 Zb.), v konaní pred súdom sú možnosti širšie, vzhľadom na viac druhov trestov uvedených v Trestnom zákone. Zákon však v oboch prípadoch rieši spôsob a postup pri ukladaní trestu a sankcie, na ktoré musia správne orgány a súdy obligatórne prihliadať.

Pokiaľ v priestupkovom konaní má správny orgán prihliadať na závažnosť priestupku, najmä na spôsob jeho spáchania a na jeho následky, okolnosti, za akých bol spáchaný, na mieru zavinenia, pohnútky a na osobu páchateľa (§ 12 zák. č. 372/1990 Zb.), v súdnom konaní súd navyše dbá na to, aby bol zabezpečený účel trestu, a to nielen vo vzťahu k páchateľovi, ale aj voči celej spoločnosti. Pri ukladaní trestu súd obligatórne rešpektuje všeobecné ústavné zásady a základné zásady ukladania trestu obsiahnuté v Trestnom zákone (§ 34), pričom rovnako ako v prípade ukladania sankcie správnym orgánom, prihliada aj na ďalšie faktory, ktoré môžu ovplyvniť výšku trestu, ako osoba páchateľa, povaha spáchaného skutku a i.

Tak ako zákonodarca jasne určil a oddelil závažnosť jazdy pod vplyvom alkoholu limitom nameranej hodnoty alkoholu (návykovej látky) v krvi páchateľa, tak by mal trest ukladaný v súdnom konaní odrážať nebezpečnosť spáchaného činu, a to najmä výškou uloženého trestu, aby takýto páchateľ citeľnejšie vnímal následky svojho protiprávneho konania. Ukladanie trestov v súdnom konaní v rovnakej či podobnej výške ako v priestupkovom konaní by mohlo výrazne degradovať činnosť a poslanie súdov a znižovať význam a účel trestnoprávnych noriem upravujúcich trestanie páchateľov trestných činov. Práve súdy môžu zamedziť tomu, aby zápis v registri trestov (v prípade odsúdených) nebol jediným rozdielom medzi páchateľmi postihnutými za jazdu pod vplyvom alkoholu v priestupkovom konaní a v konaní pred súdom.

Najvyšší súd Slovenskej republiky viackrát vo svojich rozhodnutiach vyslovil potrebu (nutnosť) ukladať páchateľovi trestného činu na úseku cestnej premávky prioritne trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá, ktorý má na páchateľa pôsobiť preventívne, zamedziť mu na určitý čas vykonávať činnosť, pri ktorej spáchal trestný čin a v neposlednom rade odstrašujúco vplývať na ostatných členov spoločnosti. Množstvo požitého alkoholu by pritom mal byť jedným z rozhodujúcich faktorov aj pri určovaní druhu a výmery trestu, keďže zvyšuje mieru zavinenia a ohrozenia záujmov spoločnosti, a tým aj stupeň nebezpečnosti činu pre spoločnosť. Preto je nevyhnutné ukladať takýmto páchateľom popri iných druhoch trestu aj trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá na dlhší čas (Rt-41/1978). Neuloženie tohto trestu má byť len výnimkou odôvodnenou mimoriadnymi okolnosťami prípadu (Rt-42/1978). Výška trestu ukladaného v súdnom konaní má odrážať vyššiu intenzitu spoločenskej nebezpečnosti spáchaného skutku, ktorý spĺňa všetky materiálne a formálne znaky trestného činu.

V tejto súvislosti bol v rámci regiónu Oravy vykonaný výskum, ktorého cieľom bolo zistiť počet páchateľov jazdiacich pod vplyvom alkoholu v období od prijatia vyššie uvedenej novely, t.j. od 01.11.2011 do 01.11.2013, ako aj porovnať sankcie a tresty ukladané v správnom konaní a konaní pred súdom. Z dôvodu, že ide o frekventovanú činnosť, cieľovou skupinou boli páchatelia jazdiaci pod vplyvom alkoholu v troch vybraných okresoch Dolný Kubín, Tvrdošín a Námestovo, v ktorých príslušnými orgánmi na rozhodnutie o priestupku, resp. trestného činu sú Okresného riaditeľstvo PZ Dolný Kubín, Okresný súd Námestovo a Okresný súd Dolný Kubín.

V období posledných dvoch rokov bolo vo všetkých troch okresoch (OR PZ Dolný Kubín) potrestaných v správnom konaní za jazdu pod vplyvom alkoholu (§ 22 ods. 1 písm. e) zák. č. 372/1990 Zb.) 185 páchateľov, ktorým bola za tento dopravný priestupok vždy uložená pokuta spolu s trestom zákazu činnosti viesť motorové vozidlá, a to nasledovne:

• pri nameranej hodnote do 0,20 mg/l (0,42‰) alkoholu v dychu [45 páchateľov] pokuta vo výške v priemere 206,44 € a trest zákazu činnosti v trvaní v priemere 6,75 mesiaca
• pri nameranej hodnote od 0,21 mg/l (0,44‰) do 0,30 mg/l (0,62‰) alkoholu v dychu [53 páchateľov] pokuta vo výške v priemere 266,41 € a trest zákazu činnosti v trvaní v priemere 9,79 mesiaca
• pri nameranej hodnote od 0,31 mg/l (0,65‰) do 0,40 mg/l (0,83‰) alkoholu v dychu [52 páchateľov] pokuta vo výške v priemere 324,81 € a trest zákazu činnosti v trvaní v priemere 12,28 mesiaca
• pri nameranej hodnote nad 0,41 mg/l (0,85‰) alkoholu v dychu [35 páchateľov] pokuta vo výške v priemere 408,- € a trest zákazu činnosti v trvaní v priemere 15,42 mesiaca.

Okresný súd Dolný Kubín v sledovanom období odsúdil za jazdu pod vplyvom alkoholu spolu 83 páchateľov, z toho v rámci tzv. superrýchleho konania (§ 348 Tr. por.) 68 páchateľov, v konaní o dohode o vine a treste 5 páchateľov a vydaním rozhodnutia v konaní pred súdom 10 páchateľov. Len za prečin „Ohrozenie pod vplyvom návykovej látky" podľa § 289 ods. 1 Tr. zák. bolo uznaných vinnými 72 odsúdených. V ostatných prípadoch boli páchatelia odsúdení za prečin podľa § 289 ods. 3 Tr. zák. (1 páchateľ), podľa § 289 ods. 1 Tr. zák. v znení platnom do 31.10.2011 (2 páchatelia), podľa § 289 ods. 2 Tr. zák. (5 páchatelia) a napokon za prečin podľa § 289 Tr. zák. spáchaný v súbehu s iným prečinom (3 páchatelia).

Okresný súd Námestovo v tom istom období odsúdil za jazdu pod vplyvom alkoholu spolu 241 páchateľov, z toho v rámci tzv. superrýchleho konania (§ 348 Tr. por.) 181 páchateľov, v konaní o dohode o vine a treste 4 páchatelia a vydaním rozhodnutia v konaní pred súdom 56 páchateľov. Len za prečin „Ohrozenie pod vplyvom návykovej látky" podľa § 289 ods. 1 Tr. zák. bolo uznaných vinnými 219 odsúdených. V ostatných prípadoch boli páchatelia odsúdení za prečin podľa § 289 ods. 1 Tr. zák. v znení platnom do 31.10.2011 (2 páchatelia), podľa § 289 ods. 2 Tr. zák. (17 páchateľov) a napokon prečin podľa § 289 Tr. zák. spáchaný v súbehu s iným prečinom (3 páchatelia).

Z dôvodu lepšieho priblíženia a poukázania na rozdiely ukladaných trestov a sankcií boli ďalej skúmaní len tí páchatelia, ktorí boli v konaní pred súdom uznaní vinnými zo spáchania prečinu podľa § 289 ods. 1 Tr. zák., keďže podstata spáchaných skutkov v priestupkovom konaní, ako aj v konaní pred súdom je takmer totožná. Taktiež neboli skúmané všetky ukladané tresty, ale len výška trestu zákazu činnosti viesť motorové vozidlá, ktorý má byť prioritne ukladaný za spáchanie takéhoto druhu trestného činu.

Okresný súd Dolný Kubín odsúdil za prečin podľa § 289 ods. 1 Tr. zák. spolu 72 páchateľov, ktorým bol uložený trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá v zmysle § 61 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. Ani u jedného odsúdeného totiž neboli splnené podmienky na ukladanie trestu zákazu činnosti v hornej polovici zákonom uloženej trestnej sadzby (§ 61 ods. 3 Tr. zák.). Okresný súd Dolný Kubín uložil trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá nasledovne:

• pri nameranej hodnote od 0,48 mg/l (1,00‰) do 0,75 mg/l (1,56‰) alkoholu v dychu [33 odsúdených] priemerný trest zákazu činnosti v trvaní 19,75 mesiaca
• pri nameranej hodnote od 0,76 mg/l (1,58‰) do 1,00 mg/l (2,08‰) alkoholu v dychu [24 odsúdených] priemerný trest zákazu činnosti v trvaní 24,08 mesiaca
• pri nameranej hodnote od 1,01 mg/l (2,10‰) do 1,25 mg/l (2,60‰) alkoholu v dychu [8 odsúdených] priemerný trest zákazu činnosti v trvaní 27 mesiacov
• pri nameranej hodnote nad 1,26 mg/l (2,63‰) alkoholu v dychu [1 páchateľ], ktorému bol uložený trest zákazu činnosti v trvaní 48 mesiacov.

V porovnaní so zákazom činnosti uloženom v správnom konaní zo strany OR PZ Dolný Kubín uložil Okresný súd Dolný Kubín takýto trest v desiatich prípadoch v nižšej výmere, ako je priemerný trest ukladaný správnym orgánom pri nameranej hodnote od 0,31 mg/l (0,65‰) alkoholu v dychu, keď uložil trest zákazu činnosti na 10 mesiacov (1x), na 12 mesiacov (3x), na 14 mesiacov (4x) a na 15 mesiacov (2x).

Oproti tomu Okresný súd Námestovo ukladal trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá nasledovne:

• pri nameranej hodnote od 0,48 mg/l (1,00‰) do 0,75 mg/l (1,56‰) alkoholu v dychu [60 odsúdených] priemerný trest zákazu činnosti v trvaní 26,03 mesiaca
• pri nameranej hodnote od 0,76 mg/l (1,58‰) do 1,00 mg/l (2,08‰) alkoholu v dychu [76 odsúdených] priemerný trest zákazu činnosti v trvaní 27,66 mesiaca
• pri nameranej hodnote od 1,01 mg/l (2,10‰) do 1,25 mg/l (2,60‰) alkoholu v dychu [59 odsúdených] priemerný trest zákazu činnosti v trvaní 30,67 mesiaca
• pri nameranej hodnote od 1,26 mg/l (2,63‰) do 1,50 mg/l (3,12‰) alkoholu v dychu [18 odsúdených] priemerný trest zákazu činnosti v trvaní 31,33 mesiaca
• pri nameranej hodnote od 1,51 mg/l (3,15‰) do 1,75 mg/l (3,65‰) alkoholu v dychu [5 odsúdených] priemerný trest zákazu činnosti v trvaní 39,66 mesiaca
• pri nameranej hodnote nad 1,76 mg/l (3,67‰) alkoholu v dychu [1 páchateľ], ktorému bol uložený trest zákazu činnosti v trvaní 42 mesiacov.

Trest zákazu činnosti bol v každom jednom prípade uložený s poukazom na § 61 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. Ani u jedného páchateľa neboli totiž splnené podmienky na postup v zmysle § 61 ods. 3 Tr. zák. Dvom páchateľom však vôbec nebol uložený trest zákazu činnosti za jazdu pod vplyvom alkoholu, a to mladistvému páchateľovi a páchateľovi, ktorý jazdil na konskom povoze.

V porovnaní so zákazom činnosti uloženom zo strany OR PZ Dolný Kubín v správnom konaní Okresný súd Námestovo v štyroch prípadoch uložil takýto trest v nižšej výmere, ako je priemerný trest ukladaný správnym orgánom pri nameranej hodnote od 0,31 mg/l (0,65‰) alkoholu v krvi, keď uložil trest zákazu činnosti na 12 mesiacov (2x) a na 14 mesiacov (2x), pričom dvaja z týchto odsúdených spáchali trestný čin ako mladiství páchatelia.

Z vyššie uvedenej analýzy vyplýva, že hoci správny orgán má voľnosť v úvahe pri ukladaní sankcie za priestupok, možno skonštatovať, že v priestupkovom konaní má množstvo požitého alkoholu u páchateľa takmer priamoúmerný vplyv na výšku uloženej sankcie.

Túto priamu úmernosť síce nachádzame aj pri spriemerovaných výmerách trestov zákazu činnosti ukladaných súdmi, avšak tresty ukladané páchateľom s podobnou hodnotou nameraného množstva alkoholu sú vo výrazne širšom rozpätí (aj cca 24 mesiacov) než v správnom konaní, kde priemerné výmery sankcie trestu zákazu činnosti odzrkadľujú reálne uložené výmery tejto sankcie páchateľom. Túto disproporciu vo výmere trestu zákazu činnosti možno odôvodniť tým, že súd pri ukladaní trestu musí brať do úvahy pomer poľahčujúcich a priťažujúcich okolností, na základe ktorých dochádza k zvýšeniu dolnej hranice o jednu tretinu (§ 38 ods. 4 Tr. zák.), resp. k zníženiu hornej hranice o jednu tretinu (38 ods. 3 Tr. zák.), ako aj prihliadať či nie sú splnené podmienky na mimoriadne zníženie trestu (§ 39 Tr. zák.).

Je však diskutabilné, či tresty zákazu činnosti ukladané súdmi v obdobnej, či dokonca nižšej výške, než sú ukladané správnymi orgánmi za obdobné (priestupkové) konanie, sú primeraným a dostatočným postihom z hľadiska proporcionality trestu a či takýto trest skutočne spĺňa ochrannú a represívnu zložku trestu. Nemožno pripustiť, aby tresty ukladané súdmi, ktoré majú o.i. individuálne pôsobiť na páchateľa, a zároveň odradiť ostatných od páchania trestnej činnosti, boli nižšie, resp. na rovnakej úrovni ako priemerné sankcie ukladané v priestupkovom konaní za takmer totožné, či dokonca menej závažnejšie konanie.

Vysokú spoločenskú nebezpečnosť jazdy pod vplyvom alkoholu potvrdzuje aj sprísnenie podmienok pri ukladaní trestu zákazu činnosti viesť motorové vozidlá páchateľovi, ktorý sa takého konania dopúšťa opakovane (§ 61 ods. 3 Tr. zák.) s možnosťou uloženia doživotného trestu zákazu činnosti (§ 61 ods. 4, ods. 5 Tr. zák.), ako aj v súvislosti s podmienečným upustením od zvyšku trestu zákazu činnosti (§ 69 ods. 4 Tr. zák.).

Napriek tomu je preukázané, že v priebehu dvoch rokov bolo len v skúmanom regióne prichytených pri jazde pod vplyvom alkoholu 509 páchateľov. Z toho je zrejmé, že samotná hrozba odsúdenia za jazdu pod vplyvom alkoholu v konaní pred súdom, neodrádza páchateľov od takejto činnosti. Aj preto má ukladanie trestu zákazu činnosti viesť motorové vozidlá na dlhší čas osobitný význam vo vzťahu k samotnému páchateľovi, keďže ide o najúčinnejší a najadresnejší druh trestu z hľadiska riadneho naplnenia účelu trestu.

JUDr. Eliška Šnajderová
vyššia súdna úradníčka
Okresný súd Dolný Kubín

Použité zdroje:

1. Dôvodová správa k zákonu č. 313/2011 Z.z. v platnom znení

2. Dôvodová správa k zákonu č. 300/2005 Z.z. v platnom znení

3. Trestný zákon č. 300/2005 Z.z. v platnom znení

4. Trestný zákon č. 140/1961 Zb. v znení platnom do 30.06.1990

5. Zákon č. 372/1990 Zb. v platnom znení

6. Zákon č. 8/2009 Z.z. v platnom znení

7. Rt-42/1978

8. Rt-41/1978

9. Rozhodnutie Krajského súdu v Žiline č. 1To/36/2012 zo dňa 19.06.2012

10. Informácie z Okresného súdu Námestovo, z Okresného súdu Dolný Kubín a z OR PZ Dolný Kubín sprístupnené v zmysle zákona č. 211/2000 Z.z.