Už od roku 2013 trestným činom tzv. domáceho násilia venovaná na prokuratúre zvýšená pozornosť. Za účelom zlepšovania miery zainteresovanosti prokurátorov na odhaľovaní, objasňovaní a potrestaní páchateľov tzv. domáceho násilia a tým zefektívnenia jeho postihu, bola v tom istom roku vytvorená špecializácia prokurátorov na trestnú činnosť mladistvých a osôb, ktoré pre nedostatok veku nie sú trestne zodpovedné, trestné činy spáchané na deťoch a násilie v rodinách.
Čo je vlastne „domáce násilie“?
Tzv. domáce násilie je významným sociálnym fenoménom, ktorý je celosvetovo rozšírený, bez ohľadu na geografické, ekonomické, sociálne, kultúrne, etnické či iné hranice. Trestný zákon trestný čin domáceho násilia ako samostatnú skutkovú podstatu neupravuje. Je prijatá definícia „domáceho násilia“ na účely Národného akčného plánu pre elimináciu a prevenciu násilia na ženách na roky 2014-2019. Pod pojmom „domáce násilie“ sa na tieto účely rozumejú všetky činy telesného, sexuálneho, duševného a ekonomického násilia, ktoré sa vyskytujú v rámci rodiny alebo domácej jednotky alebo medzi bývalými alebo súčasnými manželmi alebo partnermi, či už páchateľ má alebo v minulosti mal s obeťou spoločný pobyt.
Všeobecne však tzv. domáce násilie spoločnosť najvýraznejšie vníma ako trestný čin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 Trestného zákona, ktorý je aj jeho najzávažnejším prejavom. V praxi orgánov činných v trestnom konaní a súdov sú však prejavy tzv. domáceho násilia právne kvalifikované aj ako trestné činy nebezpečného vyhrážania podľa § 360 Trestného zákona, nebezpečného prenasledovania podľa § 360a Trestného zákona, ublíženia na zdraví podľa § 155 a § 156 Trestného zákona a vydierania podľa § 189 Trestného zákona. Menej časté sú trestné činy znásilnenia podľa § 199 Trestného zákona, sexuálneho násilia podľa § 200 Trestného zákona, sexuálneho zneužívania podľa § 201 Trestného zákona a zriedkavo aj trestné činy pozbavenia osobnej slobody podľa § 182 Trestného zákona a obmedzovania osobnej slobody podľa § 183 Trestného zákona.
Špecifiká trestných činov v domácnostiach
Trestné činy patriace do kategórie tzv. domáceho násilia sa v porovnaní s inými druhmi trestnej činnosti násilného charakteru vyznačujú viacerými špecifikami, ktoré podstatnou mierou determinujú postup orgánov činných v trestnom konaní. Charakterizuje ich špecifické miesto spáchania (spravidla spoločné obydlie, pričom trestné činy sú páchané prevažne v súkromí za „zatvorenými dverami“), špecifický okruh osôb (medzi páchateľom a obeťou ide o blízky vzťah, prípadne ide o vzťah, kedy poškodená osoba je zverená páchateľovi), v drvivej väčšine absencia priamych svedkov, špecifický spôsob páchania (rôznorodé formy násilia - fyzické, verbálne, psychické, sexuálne, sociálne, ekonomické), pričom charakteristické pre toto násilie je jeho opakovanie (striedanie fázy násilia s fázou odprosovania a uzmierovania), stupňovanie intenzity a dlhá doba.
Prelomový rok 2015
V roku 2015 sa podarilo podľa generálnej prokuratúry napriek dlhodobo vysokej latencii tzv. domáceho násilia nielen zastaviť dovtedy neustále klesajúci počet odhalených trestných činov, ale naopak, výrazne zvýšiť ich odhalenie.
Štatistické ukazovatele z roku 2016 nasvedčujú tomuto trendu a výsledky, ktoré sa v boji s trestnými činmi tzv. domáceho násilia podarilo doposiaľ dosiahnuť, je možné považovať za pozitívny signál pre spoločnosť všeobecne, ale aj pre obete tzv. domáceho násilia.
V porovnaní s rokom 2015, kedy bolo vedených 211 trestných stíhaní proti konkrétnym osobám, došlo v roku 2016 k ďalšiemu výraznejšiemu nárastu tohto ukazovateľa. Pre trestný čin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 Trestného zákona voči konkrétnemu páchateľovi bolo vedených 245 trestných stíhaní. V kvantitatívnom vyjadrení to znamená nárast o 34 obvinených (o 13,8%). Z celkového počtu trestne stíhaných obvinených bolo až 155 obžalovaných (63,2% osôb), pričom v porovnaní s rokom 2014 ide o nárast o 70 obvinených osôb (nárast o 28,5%). Najviac páchateľov tohto trestného činu bolo evidovaných v bratislavskom, košickom a žilinskom kraji; v prípade ostatných krajov ide približne o rovnaký počet páchateľov. Žiaden z krajov neeviduje extrémne nízky počet stíhaných osôb. Takmer všetky kraje zaznamenali nárast počtu trestných stíhaní páchateľov tzv. domáceho násilia, okrem nitrianskeho kraja (eviduje minimálny pokles trestných stíhaní), a prešovského kraja (pokles trestných stíhaní až o 17 trestných vecí).
Novela zákona sa ukázala v praxi neaplikovateľná
S účinnosťou od 1. januára 2016 došlo k legislatívnej zmene ustanovenia § 208 Trestného zákona, a to jeho doplnením novým odsekom 2. Jeho účelom malo byť zavedenie trestnoprávneho postihu páchateľov v prípade konaní, ktoré boli opakovane vyhodnocované ako priestupky proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov.
„Vzhľadom na nejednoznačnosť a neúplnosť definície zákonných znakov tejto samostatnej skutkovej podstaty trestného činu sa zákonné ustanovenie ukázalo v praxi orgánov činných v trestnom konaní ako neaplikovateľné. Pre uvedený trestný čin boli vedené iba dve trestné stíhania v obvode Krajskej prokuratúry Prešov, ktoré boli skončené postúpením veci podľa § 214 ods. 1 Trestného poriadku.“ konštatuje správa
Pokiaľ ide o ďalšie druhy trestnej činnosti patriacej do kategórie tzv. domáceho násilia, správa konštatuje, že zber štatistických údajov je možné považovať za neúplný, vzhľadom na deficit jednotného pojmu tzv. domáceho násilia v právnej teórii i praxi a pomenovanie jeho všetkých foriem.
Páchanie týchto trestných činov (prečin nebezpečného vyhrážania, prečin nebezpečného prenasledovania) je možné bez ohľadu na prostredie, nejde preto len o trestné činy prezentujúce sa výlučne ako tzv. domáce násilie.
„Všeobecne je možné skonštatovať nárast v počte trestných stíhaní vedených proti konkrétnym osobám pre obidva tieto trestné činy. Nárast je výrazný, pretože v prípade prečinov nebezpečného vyhrážania ide o 400 trestných vecí, v trenčianskom kraji ide takmer o 100% nárast trestných vecí a v prípade prečinov nebezpečného prenasledovania ide nárast o 42 trestných vecí, čo je takmer tretinový nárast v porovnaní s rokom 2015.“ konštatuje správa.
Prototyp páchateľa
Analýzou jednotlivých trestných vecí týkajúcich sa tzv. domáceho násilia je možné dospieť k záveru, že v roku 2016 bol najčastejším páchateľom týchto trestných činov muž v produktívnom veku s priemernou, resp. nižšou vzdelanostnou úrovňou. Prevažne išlo o manžela, druha, bývalého manžela alebo druha, v mnohých prípadoch alkoholika, príp. drogovo závislú osobu. Ženy boli páchateľkami v 28 trestných veciach. Obeťami trestných činov tzv. domáceho násilia sú najmä partnerky, resp. bývalé partnerky páchateľov (manželky, družky), ale tiež deti a v menšej miere rodičia či súrodenci páchateľov.
Problémom je opätovný návrat do rodiny
Až tretina trestných činov týrania blízkej osoby a zverenej osoby bola spáchaná pod vplyvom alkoholu, príp. inej návykovej látky (v tejto súvislosti sú popri trestoch často ako ochranné opatrenia ukladané ochranné liečenia). Až jednej pätiny týchto trestných činov sa dopustili osoby, ktoré už boli predtým právoplatne odsúdené pre trestný čin. Trestné činy tzv. domáceho násilia sa vzhľadom na ich vysokú nebezpečnosť a na charakter prostredia, v ktorom k nim dochádza (páchateľ a poškodený spravidla žijú v spoločnej domácnosti) riešia vo zvýšenej miere väzobným stíhaním obvinených. Problémom však zostáva, že po prepustení obvineného z väzby, resp. odsúdeného z výkonu trestu odňatia slobody, sa páchatelia opäť vracajú späť do rodiny, nakoľko riešenie bytovej otázky iným spôsobom je (nielen) v sociálne slabších rodinách neriešiteľným problémom.
„Okolnosti, ktoré charakterizujú tento druh trestnej činnosti, sú dlhodobo totožné. Ide najmä o predchádzajúce spory v rodine či v partnerskom vzťahu, konanie páchateľov pod vplyvom alkoholu, sociálna situácia v rodine a podobne. Jedná sa pritom o latentnú trestnú činnosť, ktorá je ovplyvnená ekonomickou, sociálnou a psychickou závislosťou poškodených osôb na domácom agresorovi. Z tohto dôvodu pretrvávajú problémy spojené s odhaľovaním a dokazovaním tzv. domáceho násilia, pretože obete týrania aj napriek podanému trestnému oznámeniu (ktoré nepochádza vždy od poškodenej osoby), často svoje výpovede menia, bagatelizujú konanie páchateľa, odmietajú v ďalšom priebehu trestného stíhania vypovedať. Najmä psychická väzba obete na osobu páchateľa, striedajúce sa fázy týrania obete s fázami ospravedlňovania sa páchateľov obetiam týchto trestných činov, spôsobujú neoznamovanie trestných činov, resp. zmeny výpovede týraných osôb.“ uvádza generálny prokurátor vo svojej správe.
Vplyv médií
Vyhodnotiac zistené skutočnosti je podľa generálneho prokurátora možné súhrnne konštatovať, že počet trestných vecí vzťahujúcich sa na trestné činy s prvkom tzv. domáceho násilia narastá. Uvedený stav môže neho súvisieť s viacerými faktormi, akými sú napr. medializácia trestných vecí, množstvo a rozmanitosť zdrojov informácií o príčinách a formách tzv. domáceho násilia, prísnejšie posudzovanie prejavov násilia orgánmi činnými v trestnom konaní, ale aj celkový dôraz spoločnosti na potieranie rôznych foriem psychického násilia zmiešaného so sociálnym a ekonomickým násilím.
„Ide o formy skrytého násilia, ktoré sa síce vyskytovali aj v minulosti, ale k ich jednoznačnému zadefinovaniu ako prejavov násilia došlo až v posledných rokoch. Je to ťažko identifikovateľná a objektívne zistiteľná forma násilia, dokazovanie ktorej je náročné, vyžadujúce si zvýšené nároky na odbornosť a prístup prokurátorov a policajtov.“
Linka pre týrané osoby
Nárast počtu objasneného trestného činu týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 Trestného zákona súvisí podľa generálneho prokurátora aj so zriadením linky pre týrané osoby na generálnej prokuratúre dňa 16. marca 2015. Cieľom tohto opatrenia bolo odbúranie (zníženie) latencie vo veciach tzv. domáceho násilia, zvýšenie operatívnosti v prijímaní súvisiacich zákonných opatrení a zároveň poskytnutie možnosti nielen poškodeným osobám, ale aj príbuzným, známym, či najbližšiemu okoliu oznámiť, že v ich bezprostrednej blízkosti sa odohráva tzv. domáce násilie.
Prijímanie informácií prebiehalo v dvojakej forme. Bola zriadená bezplatná linka pre týrané osoby s telefónnym číslom 0800 300 700 a zároveň na tieto účely vznikla aj e-mailová adresa „tyranie@genpro.gov.sk“.
Po zhodnotení efektívnosti telefonickej linky došlo od 1. novembra 2015 k presmerovaniu prichádzajúcich telefonických volaní na jednotlivé krajské prokuratúry.
Od 16. marca 2015 do 31. decembra 2016 bolo prijatých celkom 474 hlasových správ. Najviac hlasových správ bolo zaevidovaných na Krajskej prokuratúre Košice (123, z ktorých 3 bolo možné vyhodnotiť ako podozrenie z tzv. domáceho násilia) a najmenej na Krajskej prokuratúre Banská Bystrica (3, z ktorých sa ani 1 netýkala podozrenia z tzv. domáceho násilia).
„V priemere iba jednu desatinu oznámení na tejto linke je možné vyhodnotiť ako trestné oznámenie pre podozrenie zo spáchania niektorého z trestných činov všeobecne, a z nich asi tretinu ako podozrenie zo spáchania tzv. domáceho násilia. Z celkového počtu 474 prijatých hlasových správ bolo 32 postúpených prostredníctvom príslušných okresných prokuratúr polícii na ďalší zákonný postup, pričom v 11 trestných veciach bolo začaté trestné stíhanie.“
Pomáha aj e-mailová adresa
Na generálnej prokuratúre je naďalej k dispozícii e-mailová adresa tyranie@genpro.gov.sk, ktorá je určená na zjednodušené podávanie elektronických oznámení o tzv. domácom násilí. V období od 16. marca 2015 do 31. decembra 2016 bolo doručených celkom 334 elektronických správ. Obsah týchto oznámení prokurátori generálnej prokuratúry dôkladne vyhodnocujú a v prípade zistenia podozrenia, že môže ísť o tzv. domáce násilie, postupujú ich príslušným krajským prokuratúram, resp. okresným prokuratúram. Aj v prípade oznámení doručovaných na túto e-mailovú adresu je však možné uviesť, že ich väčšia časť nie je oznámeniami o tzv. domácom násilí, ale oznámeniami o inej trestnej činnosti, resp. žiadosťami, dotazmi či inými všeobecnými požiadavkami na generálnu prokuratúru.
Zdroj: genpro.gov.sk (Správa generálneho prokurátora Slovenskej republiky o činnosti prokuratúry v roku 2016 a poznatkoch prokuratúry o stave zákonnosti v Slovenskej republike)
Ilustračné foto: stock.xchng