Napriek tomu, že „urbárske pozemky“ tvoria pomerne veľkú rozlohu nášho územia, že na Slovensku máme približne 2 000 pozemkových spoločenstiev, že s nimi často pri svojej činnosti prichádzajú do kontaktu obce, ako aj vo všeobecnosti orgány verejnej moci – a, napokon, aj súkromné fyzické a právnické osoby (napr. pri nájme týchto pozemkov) – a že vo všeobecnosti ide o inštitút pomerne známy v slovenskej spoločnosti, urbárom sa v právnickej obci venuje len málo priestoru. Prvý a rozsiahly komentár k zákonu č.97/2013 Z. z. o pozemkových spoločenstvách je dielom autorov JUDr. Mareka Masláka, PhD. pôsobiaceho na Právnickej fakulte Trnavskej univerzity v Trnave a Mgr. Róberta Jakubáča, PhD. pôsobiaceho na Úrade geodézie, kartografie a katastra SR.
V komentári nájdete aj aktuálne informácie k rozsiahlym zmenám, ktoré priniesla novela zákona o pozemkových spoločenstvách účinná od 1. júla 2018. Takisto obsahom komentára k § 2 zákona o pozemkových spoločenstvách je pomerne podrobný výklad ohľadom historického vývoja týchto útvarov siahajúcich až do feudálneho práva, no majúcich výrazné opodstatnenie aj v súčasnosti.
Starostlivé obhospodarovanie poľnohospodárskej a lesnej pôdy by malo byť jednou z hodnôt našej spoločnosti. Zameriavanie sa na význam lesov a poľnohospodárstva je veľmi dôležité pre prežitie spoločnosti ako takej. Urbariáty, komposesoráty a im podobné útvary (v súčasnosti nazývané pozemkové spoločenstvá) sú príznačne pre naše územie a slúžia lepšiemu a hospodárnejšiemu využívaniu poľnohospodárskej či lesnej pôdy. Tieto spoločenstvá majú hlboké historické pozadie, ich pôvod siaha až do obdobia stredoveku, pričom si prešli rôznymi spoločenskými obdobiami. Uvedené historické útvary vznikali v dôsledku feudálneho vlastníctva, keď spočiatku panovník bol vlastníkom všetkej pôdy na jeho území, pričom neskôr odovzdával jej časti šľachte, cirkvi, mestám, resp. mešťanom. Feudál na vidieku zabezpečoval priame hospodárenie so svojou pôdou využitím práce poddaných (tzv. dominikálna pôda), no časť tejto svojej pôdy priamo neobhospodaroval, ale odovzdal ju do užívania poddaným (tzv. rustikálna pôda). Samozrejme, poddaní boli feudálovi zaviazaní viacerými povinnosťami. Z týchto vzťahov (feudál – poddaní) vzniklo tzv. urbárstvo, keďže poddaní sa v tomto vzťahu nazývali urbárnici, resp. urbarialisti – uvedené vychádza z maďarského výrazu úrbéresek (pôvodne jobbágyok, latinsky jobbagiones).Po zrušení poddanstva v Uhorsku v roku 1848 sa bývalí poddaní postupne stali spoluvlastníkmi tých častí, ktoré sa z praktického hľadiska a ich racionálneho obhospodarovania nedali rozdeliť, išlo o lesy a pasienky. Práve z toho dôvodu začali vznikať rôzne spoločenstvá na efektívne využívanie týchto lesov a pasienkov, v ktorých sa združovali ich spoluvlastníci. Delenie lesov a pasienkov na jednotlivé parcely by nebolo účelné (napr. z dôvodu potreby rovnomernej ťažby dreva, pasenia dobytku a pod.). Ostatnú pôdu (poľnohospodárska pôda, úrodné polia) si bývalí poddaní rozdelili medzi sebou do individuálneho vlastníctva, keďže tam spoločné obhospodarovanie pôdy nemalo až taký zmysel.
Spomínané útvary hospodáriace na pasienkoch a lesoch a s nimi súvisiaci osobitný režim vlastníckych vzťahov však boli počas obdobia socializmu zlikvidované dvoma osobitnými zákonmi, a to zákonom č. 81/1949 Zb. n. SNR a zákonom č. 2/1958 Zb. n. SNR. Po zmene spoločenských podmienok v roku 1989 nasledoval proces reštitúcií tohto majetku, pričom obnova pozemkových spoločenstiev nebola vôbec jednoduchou záležitosťou. Právna úprava možnosti formovania spoločenstiev po zmene spoločenských pomerov v roku 1989 bola rámcová, neúplná a spletitá. V tom čase tu chýbal ucelený právny režim úpravy pozemkových spoločenstiev. Problematiku obnovenia pozemkových spoločenstiev po zmene režimu dôslednejšie (nie však dôsledne) upravil zákon č. 181/1995 Z. z. o pozemkových spoločenstvách s účinnosťou od 1. septembra 1995. Podľa zákona o pozemkových spoločenstvách z roku 1995 mohli vznikať pozemkové spoločenstvá s právnou subjektivitou a pozemkové spoločenstvá bez právnej subjektivity. V súčasnosti už platí zákon č. 97/2013 Z. z. o pozemkových spoločenstvách, pričom podľa tohto zákona už nie je možné, aby pozemkové spoločenstvo nemalo právnu subjektivitu.
Autori sa v komentári ďalej pomerne podrobne venujú analýze jedného zo základných inštitútov zákona o pozemkových spoločenstvách, ktorým je spoločná nehnuteľnosť, a možností, postupu pri oddelení jej časti. Centrálnym pojmom činnosti pozemkových spoločenstiev je práve spoločná nehnuteľnosť, na ktorej spoločenstvo hospodári, resp. ju spravuje. Spoločná nehnuteľnosť, hoci zväčša pozostáva z veľkého množstva pozemkov a je často evidovaná na viacerých listoch vlastníctva, sa považuje za jednu jedinú nehnuteľnú vec, ide o jedno urbárske teleso. Vlastnícke právo k spoločnej nehnuteľnosti neprechádza vznikom spoločenstva na samotné spoločenstvo, to len hospodári, resp. spravuje spoločnú nehnuteľnosť, ale vlastnícke právo ostáva jednotlivým členom spoločenstva. Základom je teda rozlišovať medzi spoločnou nehnuteľnosťou, ktorá z hľadiska vlastníckeho práva patrí podielnikom (členom spoločenstva),a medzi majetkom samotného spoločenstva, keďže to je právnickou osobou oprávnenou podnikať.
Autori tiež, okrem iného, podrobne rozoberajú zvolávanie zasadnutia valného zhromaždenia spoločenstva, jeho priebeh a možnosti neplatnosti rozhodnutí tam prijatých, ako aj konanie spoločenstva vo vzťahu k tretím osobám. Upozorňujú pritom na mnohé nedostatky zákona, ktoré nevyriešila ani novela účinná od 1. júla 2018, ba práve naopak, niektoré z týchto nedostatkov aj zapríčinila.
Zákon o pozemkových spoločenstvách - komentár (VSTUP DO OBCHODU)