Ping-pong so súdnymi spismi neskončil

Od 1. júla 2016 súdy pracujú podľa nových procesných pravidiel, ktorých cieľom bolo vytvoriť také procesnoprávne inštitúty, ktoré umožnia čo najviac sa priblížiť k ideálu rýchlej a spravodlivej ochrany práv a právom chránených záujmov účastníkov konania resp. sporových strán.

Pravdepodobne tento deklarovaný cieľ viedol zákonodarcov k tomu, že v novej právnej úprave civilného sporového konania nenachádzame možnosť, aby súd skúmal, či je miestne príslušný na konanie a rozhodnutie konkrétneho sporu. Výnimkou je len tzv. výlučná miestna príslušnosť a prípad vznesenia dôvodnej námietky miestnej nepríslušnosti druhou stranou sporu (žalovaným). Inak súd, aj keď nie je na konanie a rozhodnutie miestne príslušný, nemá možnosť postúpiť spor príslušnému súdu. Takto zákonodarca mienil eliminovať prípady tzv. „ping-pongovania“ sporu medzi jednotlivými súdmi.

Preložené do „ľudskej reči“, ak je na konanie v určitom spore príslušný Okresný súd Bratislava I a žalobca podá svoju žalobu na Okresný súd Košice I, pokiaľ žalovaný nevznesie pri prvom procesnom úkone, ktorý mu patrí, námietku miestnej nepríslušnosti, konať a rozhodnúť vo veci už musí Okresný súd Košice I, či sa mu to páči, alebo nie.

Práve z tohto dôvodu niektoré súdy čoraz viac využívajú možnosť poučiť žalovaného hneď na začiatku konania o práve vzniesť námietku miestnej nepríslušnosti v určenej lehote. Túto možnosť (a aj povinnosť) ukladá zákon v ustanoveniach § 160 ods. 1 CSP (všeobecná poučovacia povinnosť) v spojitosti s § 41 CSP (procesné právo žalovaného uplatniť námietku miestnej nepríslušnosti pri prvom procesnom úkone, ktorý mu patrí). V takomto prípade je odpoveď na toto poučenie súdu prvým procesným úkonom, ktorý žalovanému v sporovom konaní patrí. Ide o hospodárnejšie a efektívnejšie riešenie, akokeby miestne nepríslušný súd vo veci začal konať, oboznámil sa s vecou, vykonal úvodné procesné úkony, akými sú napríklad vyrubenie súdneho poplatku a následne by vo veci napríklad vydal platobný rozkaz. Ak by proti platobnému rozkazu bol podaný odpor, v ktorom by žalovaný vzniesol dôvodnú námietku miestnej nepríslušnosti súdu, išlo by o prvý úkon, ktorý mu patrí a súd by musel bezodkladne postúpiť spor príslušnému súdu. Príslušný súd by sa musel opätovne s vecou oboznámiť, prípadne by mohol aplikovať postup podľa § 43 ods. 2 CSP.

Netreba zabúdať, že v danom prípade ide o to, aby vo veci konal a rozhodoval zákonný sudca. Zo stabilnej judikatúry ústavného súdu je zrejmé, že za zákonného sudcu treba považovať sudcu, ktorý spĺňa zákonom určené predpoklady na výkon sudcovskej funkcie, bol natrvalo alebo dočasne pridelený na výkon funkcie k určitému súdu, jeho funkcia nezanikla a bol určený na prejednanie konkrétnej veci v súlade s rozvrhom práce súdu (III. ÚS 116/06). Inak povedané, zákonným sudcom je sudca (samosudca alebo člen senátu) miestne, vecne a funkčne príslušného súdu, ktorý má vo veci konať podľa rozvrhu práce prijatého v súlade so zákonom (pozri napr. I. ÚS 8/94, II. ÚS 15/96, II. ÚS 43/97, II. ÚS 47/99, III. ÚS 31/01).

Interný ping-pong

Ako vyplýva aj z vyššie uvedenej definície, s problematikou zákonného sudcu súvisí aj náhodné pridelenie veci (sporu) sudcovi toho súdneho oddelenia, resp. registra, do ktorého oblasti daná vec spadá. Pre pochopenie, aj keby bola vec podaná na príslušný súd, na tomto súde nemôže vo veci konať ten sudca, ktorý na to nie je určený rozvrhom práce, teda v občianskom sporovom konaní nie je zákonným sudcom sudca, ktorý má podľa rozvrhu práce rozhodovať len trestné veci.

Dňa 1. júla 2016 nadobudla účinnosť aj vyhláška číslo 206/2016 Z.z. z 24. júna 2016, ktorou sa mení a dopĺňa vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 543/2005 Z.z. o Spravovacom a kancelárskom poriadku pre okresné súdy, krajské súdy, Špeciálny súd a vojenské súdy v znení neskorších predpisov.

Táto novela Spravovacieho a kancelárskeho poriadku pre súdy upravila zapisovanie vecí (t. j. sporov, resp. nových súdnych konaní) do jednotlivých súdnych registrov (vychádzajúc z týchto registrov sa tvorí aj rozvrh práce každého súdu). Pre účely článku si dovoľujeme vybrať časť z tejto vyhlášky:

Do súdneho registra "C" sa zapisuje

a) žaloba a návrh na začatie konania v občianskoprávnych veciach, určovací návrh a návrh vyvolaný konaním pri výkone rozhodnutia a exekúcii v občianskoprávnej veci,

b) návrh na vydanie platobného rozkazu v občianskoprávnych veciach; v tomto súdnom registri sa vedie vec aj po vydaní platobného rozkazu, v ktorej bol podaný opravný prostriedok proti výroku o trovách konania, vec, v ktorej bol podaný odpor proti platobnému rozkazu vrátane odporu podaného oneskorene, bez odôvodnenia vo veci samej alebo neoprávnenou osobou, a vec, v ktorej bol návrh na vydanie platobného rozkazu vzatý späť

...

Do súdneho registra "Csp" sa zapisujú

• spory zo spotrebiteľských zmlúv. 

Zainteresovanému čitateľovi je ihneď zrejmé, že žaloba v občianskoprávnom spore dodávateľa so spotrebiteľom (operátori, úverové spoločnosti, inkasné spoločnosti atď.), v ktorej sa domáha vydania platobného rozkazu môže byť vedená nielen v súdnom registri „C“, ale aj v novom súdnom registri „Csp“. Môže tiež vyvstať názorový rozkol v otázke, kedy ide o spor zo spotrebiteľskej zmluvy, keďže nie vždy je možné s určitosťou hovoriť o spotrebiteľskej zmluve podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka (veci zdravotného poistenia, finančné sprostredkovanie a pod.). Má zapisovanie do registra „Csp“ prednosť ako lex specialis? Ktorý sudca je teda zákonným sudcom pre konanie a rozhodnutie v takejto veci? Sudca určený rozvrhom práce na rozhodovanie vo veciach „C“ alebo „Csp“?

Vznik týchto interpretačných rozdielností spôsobuje tzv. interný ping-pong v rámci konkrétneho súdu, ktorý určite neprispieva k zrýchleniu súdneho konania, keďže podľa § 152 ods. 9 Spravovacieho poriadku ak bola vec zapísaná do nesprávne určeného súdneho registra, môže byť prevedená podľa pokynu predsedu súdu do správne určeného súdneho registra s novou spisovou značkou najneskôr do 30 dní odo dňa zapísania veci do pôvodného súdneho registra. Ak nedôjde v lehote podľa predchádzajúcej vety k prevodu veci do správne určeného súdneho registra, vec dokončí senát alebo samosudca podľa pôvodného pridelenia.

Opäť to pre zrozumiteľnosť preložme do laickej reči, sudcovi príslušného súdu prejednávajúcemu veci zapisované do registra „C“ je pridelená vec, pri ktorej je toho názoru, že má byť zapísaná do súdneho registra „Csp“. Tento sudca má 30 dní na to, aby vec predložil predsedovi súdu, ktorý zhodnotí, či je tento názor správny a ak áno, vec dá previesť náhodným výberom inému sudcovi, ktorý prejednáva veci zapisované do registra „Csp“.

V praxi sa však dá výnimočne stretnúť aj s takými prípadmi, že tento „druhý“ sudca je taktiež toho názoru, že mu bola vec pridelená nesprávne a opätovne využije postup podľa § 152 ods. 9 Spravovacieho poriadku, a to tak, že ju predloží predsedovi súdu na prevod do iného, tretieho registra, resp. do pôvodne zapísaného registra.

Zdá sa vám to príliš komplikované a nezrozumiteľné? Riešením je zjednodušenie a eliminovanie vzniku možných interpretačných odlišností pri zápise do konkrétnych súdnych registrov už v štádiu začatia konania, čo sa dá jednoducho návratom k stavu pred 1. júlom 2016, kedy sa všetky vyššie načrtnuté konania zapisovali jednotne do súdneho registra „C“, čo umožňovalo sudcom a vyšším súdnym úradníkom rýchlejšie sa začať venovať konkrétnej veci a nezaoberať sa otázkami, ktoré majú takýto samoúčelný charakter.

Natíska sa tu totiž stále otázka zmyslu štiepenia a nového členenia a kreovania súdnych registrov. Tento sa však nedozvieme ani z dôvodovej správy k novele Spravovacieho poriadku č. 206/2016 Z. z. Ak mala byť zmyslom špecializácia prvostupňových sudcov na spotrebiteľské spory, tak táto jednak nebola legislatívne zvládnutá, a jednak na východ od Bratislavy je vzhľadom na počet spotrebiteľských sporov v rámci občianskoprávnej agendy pravdepodobne úplne nerealizovateľná.

Ilustračné foto: najprávo.sk