TlačPoštaZväčšiZmenši

O tom, ako sa stať advokátskym koncipientom v Česku so slovenským právnickým vzdelaním- kľukatá cesta s nejasnými pravidlami a budúcnosťou

7.1. 2017, 10:37 |  Slavomíra Henčeková

V roku 2013 som po absolvovaní Univerzity Komenského v Bratislave, Právnickej fakulty odcestovala do Prahy, presvedčila budúceho zamestnávateľa, aby ma zamestnal ako advokátsku koncipientku a zostávalo už len presvedčiť Českú advokátsku komoru (ČAK), že úsudok môjho nového zamestnávateľa je triezvy a ja som skutočne hodná zápisu do zoznamu jej koncipientov. Nech už budú Vaše cesty po absolvovaní niektorej zo slovenských právnických fakúlt akékoľvek, ak budú viesť do Česka a budete sa tam chcieť stať advokátskym koncipientom, možno sa Vám informácie opísané v tomto článku zídu (súdiac podľa e-mailov, ktoré k tejto téme dostávam). A možno to ani nebude súvisieť s tým, že v Česku trvá prax advokátskeho koncipienta (aspoň zatiaľ) 3 roky a na Slovensku (aspoň zatiaľ) 5 rokov. Odporúčam čítať ale ďalej aj vtedy, ak chcete vedieť, ako to vlastne s tými zahraničnými absolventmi, ktorí sa chcú stať advokátskymi koncipientmi v ČR, vlastne je a ako v tejto veci pred pár týždňami rozhodol český Ústavný súd.

Prvý šok

Počuli ste už o medzinárodnej zmluve medzi Česko ma Slovenskom o vzájomnom uznávaní rovnocennosti dokladov o vzdelaní vydávaných v Slovenskej republike a v Českej republike?[1]Alebo o tzv. Lisabonskom dohovore o uznávaní kvalifikácií týkajúcich sa vysokoškolského vzdelania v európskom regióne?[2]Poprípade, nemáte náhodou známeho advokáta v Česku, ktorého kedysi pred rokom 2009 so slovenským vzdelaním bezproblémovo zapísali do zoznamu advokátskych koncipientov ČAK? Ak bola odpoveď na predchádzajúce otázky nie, výborne, ušetrili ste si jedno nemilé prekvapenie podrývajúce Vaše domnelé znalosti. Ak ale bola čo i len jedna odpoveď áno, tak sa pripravte na prvý šok, keď zašlete do ČAK žiadosť o zápis do zoznamu advokátskych koncipientov slepo dôverujúc Vašim znalostiam, resp. skúsenostiam. Dostanete totiž zamietavú odpoveď.

ČAK odmietanie uznania slovenského právnického vzdelania za účelom zápisu do zoznamu koncipientov odôvodňuje konkrétne tým, že „Lisabonský dohovor aj medzištátna dohoda medzi ČR a SR rozlišuje uznávanie vzdelania podľa účelu, ktorý je v podstate trojaký: (i) používanie získaného akademického titulu v prijímajúcom štáte, (ii) možnosť ďalšieho štúdia v prijímajúcom štáte, (iii) možnosť profesijného uplatnenie v prijímajúcom štáte. Zatiaľ čo v prvých dvoch prípadoch dochádza k uznaniu vzdelania takmer automaticky, v prípade možnosti profesijného uplatnenia odkazujú medzinárodné zmluvy vždy na vnútroštátne právne predpisy prijímajúceho štátu.“[3]Je potrebné ale povedať, že toto vysvetlenie sa zdá byť legitímne.[4]Titul Mgr. Si teda pokojne používajte aj v Česku, ak by ste mali napr. titul Bc., môžete tu ďalej študovať, do ČAK Vás ale na základe týchto medzinárodných dohovorov automaticky nezapíšu.

ČAK totiž predovšetkým posudzuje, či vzdelanie získané na zahraničnej vysokej škole zodpovedá obsahom a rozsahom všeobecnému vzdelaniu, ktoré je možné získať štúdiom v magisterskom študijnom programe na vysokých školách v Českej republike. V minulosti ale skutočne zapisovala slovenských (a iných) absolventov bez akéhokoľvek ďalšieho posudzovania. Uvedený obrat v praxi ČAK súvisí s novelou č. 219/2009 Sb. zákona č. 85/1996 Sb., o advokacii, ktorá nadobudla účinnosť 1.9.2009 a zaviedla práve vyššie zmienenú požiadavku na posudzovanie obsahovej a rozsahovej rovnocennosti vzdelania získaného v zahraničí.[5]Otázky, ktoré sa na tomto mieste ponúkajú, sú, či právnické vzdelanie na Slovensku, ktorého právny poriadok a spôsob vzdelávania je Česku zo všetkých krajín najbližší, zodpovedá obsahom a rozsahom právnickému vzdelaniu získanému v Česku automaticky alebo len v určitých prípadoch a aké je prax ČAK pri posudzovaní rovnocennosti slovenského právnického vzdelania.

Cesta k odmietnutiu zahraničných absolventov en bloc

Za účelom posúdenia vzdelania získaného v zahraničí mala ČAK v roku 2009 zriadiť Komisiu porovnávacieho posudzovania zloženú z docentov a profesorov českých právnických fakúlt, ktorá mala posudzovať individuálne prípady a vypracovať odporúčanie pre vybavenie žiadostí o zápis do zoznamu advokátskych koncipientov uchádzača so zahraničným vzdelaním (získaným v rámci EÚ). Tento zámer ČAK proklamovala na svojich stránkach.[6]Zaujímavým a nádejným bol pre absolventov slovenských právnických fakúlt predovšetkým záver tohto stanoviska, v ktorom bolo uvedené, že „je možné predpokladať, že pre absolventov slovenských vysokých škôl nebude problém preukázať, že ich vzdelanie zodpovedá svojím obsahom a rozsahom vzdelaniu tuzemskému.“ Zdalo sa, že Slováci problém s koncipienturou v Česku mať nebudú. Že by koniec príbehu?

Bohužiaľ nie. V rukách som držala odmietnutie žiadosti o zápis do zoznamu advokátskych koncipientov. Prečítala som si preto posledné zmienené stanovisko ešte raz a nechápala. V odmietnutí žiadosti bolo navyše uvedené, že „nie je možné zápis v budúcnosti vylúčiť, ak si žiadateľ doplní vzdelanie.“ Akým spôsobom tak má ale učiniť, povedané nebolo. Zavolala som preto na matriku ČAK. Dozvedela som sa informácie, ktoré sa dali vyčítať z už zmieneného „sdělení“ ČAK, ktoré sa stalo a dodnes zrejme je kľúčovým pre ďalšie posudzovanie splnenia požiadavky na vzdelania advokátskych koncipientov v ČR:[7] je potrebné doplniť si „znalosti českého práva aspoň v základných oboroch, akými sú ústavné právo, trestné právo hmotné a procesné, občianske právo hmotné a procesné, obchodné právo a správne právo,“ a to „napr. formou mimoriadneho štúdia.“[8] ČAK totiž dospela k záveru, že „právne poriadky ostatných štátov Európskej únie sú v súčasnej dobe už natoľko odlišné od právneho poriadku Českej republiky, že ich znalosť bez ďalšieho nepostačuje k riadnemu výkonu koncipientskej praxe v ČR.“[9]

Absolventi zahraničných vysokých škôl tak boli odmietnutí en bloc a od vydania tohto „sdělení“ si musia doplniť vzdelanie napr. formou mimoriadneho štúdia.

Mimoriadne štúdium –jediná šanca stať sa advokátskym koncipientom?

Jedinou šancou stať sa advokátskou koncipientkou v Česku, ktorú som dostala, resp. ktorá mi bola po prvotných peripetiách ozrejmená, bolo teda absolvovanie mimoriadneho štúdia. Aby som bola presná, ide o tzv. štúdium jednotlivých predmetov, ktoré ako jediná organizuje Právnická fakulta Univerzity Karlovej v Prahe. Jeho podstata je taká, že si vyberiete predmety, ktoré chcete absolvovať, zapíšete si ich na študijnom oddelení, a potom ich budete ukončovať za rovnakých podmienok ako študenti magisterského stupňa. Vybrať by ste si podľa odporúčania ČAK mali ústavné právo, občianske právo hmotné, občianske právo procesné, obchodné právo, trestné právo hmotné a procesné a správne právo, a to vždy ten semester, ktorý sa zakončuje ústnou skúškou.[10] Vyfasujete index (iný než majú „bežní“ študenti), dostanete prístup do informačného systému a do knižnice, výhodou je, že nemusíte navštevovať semináre ani prednášky (ale môžete), skúšky si ale zapisujete tak, ako „bežní“ študenti a aj náročnosť skúšania je úplne rovnaká (nečakajte teda žiadne úľavy preto, že nie ste „bežný“ študent). Menšia nepríjemnosť spočíva v tom, že si za každý vybraný predmet zaplatíte 5 000 Kč, spolu teda 30 000 Kč (cca 1120 euro).[11] Ďalšia nepríjemnosť spočíva v tom, že potrebujete absolvovať predmety zo zimného aj z letného semestra, pravdepodobne Vám teda absolvovanie týchto predmetov bude trvať celý rok.[12] Či Vám napokon ČAK tento rok uzná ako tzv. inú právnu prax, je aj pre mňa stále záhadou.[13]

Aktuálny nález Ústavného súdu ČR k otázke zápisu do zoznamu advokátskych koncipientov

Zdá sa Vám postup ČAK nezákonný, protiústavný či nepreskúmateľný? V demokratickom právnom štáte máte predsavždy možnosť obrátiť sa na súd. Najaktuálnejšie a jedno z najzaujímavejších rozhodnutí v tejto otázke je nález Ústavného súdu ČR, sp. zn. II. ÚS 443/16,[14] v ktorom rozhodol, že rozsudkom všeobecných súdov bolo porušené právo absolventa Jagellonskej univerzity v Krakowe na slobodnú voľbu povolania a prípravu naň. Všeobecné súdy totiž aprobovali prax ČAK, ktorá odmietla sťažovateľa zapísať práve kvôli tomu, že získal vzdelanie v zahraničí a neabsolvoval odporúčané mimoriadne štúdium. Nepomohla ani námietka, že ČAK v minulosti absolventov tejto prestížnej univerzity do zoznamu advokátskych koncipientov zapísala (šlo vraj o pochybenie jednotlivých zamestnancov), ani niekoľkoročná prax žiadateľa v českej advokátskej kancelárii (s odôvodnením, že nemôže nahradiť dobu vysokoškolského štúdia). Sťažovateľ v ústavnej sťažnosti namietal predovšetkým to, že ČAK jeho dosiahnuté vzdelanie a ďalšie predpoklady pre výkon práce advokátskeho koncipienta dostatočne individuálne nepreskúmala.

Ústavný súd dôsledne rešeršoval európsku judikatúru a vypracoval komparatívnu analýzu (z ktorej, mimochodom, vyplynulo, že žiadna z krajín EÚ nevyžaduje od záujemcov o zápis do zoznamu advokátskych koncipientov so zahraničným diplomom doplnkové štúdium ... okrem Českej republiky). Testom proporcionality Ústavný súd skúmal, či je obmedzenie práva na slobodnú voľbu povolania (i) vhodné, t.j. či je schopné dosiahnuť sledovaný legitímny cieľ, ak áno, či je (ii) potrebné, t.j. či neexistuje iné opatrenie, ktoré napĺňa sledovaný cieľ v podobnej miere a je voči ústavne zaručenému právu šetrnejšie; a ak je vhodné aj potrebné, či je (iii) primerané v užšom slova zmysle, t.j. či hodnota, ktorú opatrenie chráni, preváži hodnotu ústavne zaručeného práva.

Testom vhodnosti opatrenie ČAK (odmietnutie zápisu absolventa zahraničnej právnickej fakulty) podľa Ústavného súdu prešlo, pretože je schopné dosiahnuť sledovaný cieľ. Tým je výkon advokácie vysoko kvalifikovanými osobami a zaistenie profesionality poskytovania právnych služieb.

Postup ČAK ale neprešiel druhým stupňom testu proporcionality, pretože Ústavný súd došiel k záveru, že legitímny cieľ výkonu advokácie vysoko kvalifikovanými osobami, ktoré zaistia profesionalitu poskytovania právnych služieb, by bol v obdobnej miere naplnený aj vtedy, ak by bol sťažovateľ do zoznamu koncipientov zapísaný. ČAK podľa Ústavného súdu nemala hodnotiť len znalosť niekoľkých vybraných predmetov, ale aj právnické zručnosti, ktoré žiadateľ má (napr. práca s informáciami, riešenie právnych problémov, úspešné zvládanie konfliktov, komunikácia, vedenie pohovoru s klientom a právne poradenstvo, či vyjednávanie) a jeho praktické skúsenosti. ČAK sa teda na obsah a rozsah právnického vzdelania pozerala podľa názoru Ústavného súdu príliš úzko. Nezohľadnila ani kvalitu vzdelania na Jagellonskej univerzite a celkovo tak požiadavky na vzdelanieposudzovala príliš formálne (resp. formalisticky). Navyše, za koncipienta predsa nesie zodpovednosť predovšetkým advokát, a je preto primárne jeho vecou, koho zamestná. Ústavný súd taktiež vytkol ČAK, že nedocenila, že k dosiahnutiu cieľov kvalitného poskytovania právnych služieb v rámci advokácie existujú aj iné cesty (čo znie v dnešnom rýchlo sa meniacom svete veľmi sympaticky).

Ústavný súd tak považoval za vhodnú alternatívu zapísať sťažovateľa do zoznamu advokátskych koncipientov, nechať ho vykonávať prax na zodpovednosť jeho školiteľa a vytvoriť mu priestor, aby si osvojil znalosti a schopnosti pre výkon advokácie, ktoré by následne ČAK preverila pri advokátskej skúške.

Odmietnutie zahraničných absolventov en bloc formulované v aktuálne aplikovateľnom „sdělení“[15] prirovnal k praxi v Lotyšsku, ktorá bola v roku 2002 označená za protiústavnú. Pochybnosti vyjadril aj vo vzťahu k požiadavke mimoriadneho štúdia, ktorú okrem iného považuje za nemajúcu oporu v zákone.[16] Spiatočku ale, bohužiaľ, zaradil v závere, kde potvrdil diskréciu ČAK pri hodnotení rovnocennosti vzdelania získaného v zahraničí a zdôraznil, že jeho rozhodnutie a závery z neho vyplývajúce nie sú všeobecné, ale týkajú sa konkrétneho prípadu s konkrétnymi skutkovými a právnymi okolnosťami (ako keby to pri akýchkoľvek iných súdnych rozhodnutiach bolo inak).[17]

Zamyslenie na záver v širšom kontexte

Ak budete skutočne chcieť stať sa advokátskym koncipientom v Česku, pri vytrvalom úsilí a dostatočnej informovanosti o podmienkach zápisu, ku ktorej sa snažil tento príspevok prispieť, určite podarí. Nepochybne jednoduchšie by to ale bolo vtedy, ak by boli podmienky zápisu, ale aj akékoľvek ďalšie podmienky, ktoré stanovuje ČAK, predovšetkým transparentné a aby zmeny v týchto podmienkach neboli retroaktívne. V opačnom prípade sa totiž vynárajú otázky, prečo je prax ČAK práve takáto a čo je cieľom ČAK pri posudzovaní splnenia podmienok zahraničných absolventov pre zápis do zoznamu advokátskych koncipientov – je to skutočne ochrana odbornosti poskytovania právnych služieb?

 


[1] Dostupná napr. na https://www.minedu.sk/data/files/5643_zz_2015_60_ceska-republika.pdf (stav k 4.1.2017)

[2] Dostupný napr. na http://www.noveaspi.sk/products/lawText/1/49492/1/2 (stav k 4.1.2017)

[3]Sdělení ČAK k žádostem o zápis absolventůzahraničních vysokých škol do seznamuadvokátníchkoncipientů vedeného ČAK dostupné na http://www.cak.cz/scripts/detail.php?id=7108 (stav k 4.1.2017)

[4] Viď čl. 11 ods. 2 medzinárodnej zmluvy medzi Českom a Slovenskom o vzájomnom uznávaní rovnocennosti dokladov o vzdelaní vydávaných v Slovenskej republike a v Českej republike a čl. VI. 5 Lisabonského dohovoru.

[5] Viď § 5 ods. 1 písm. b) bod 2. zákona č. 219/2009 Sb., ktorý je dostupný napr. na https://www.zakonyprolidi.cz/cs/2009-219 (stav k 4.1.2017).

[6] Vyplýva zo stanoviska, ktoré je dostupná na http://www.cak.cz/scripts/detail.php?id=2919 (stav k 4.1.2017). Dátum uverejnenia stanoviska je neznámy. Navyše, nepodarilo sa mi nájsť, či bola Komisiaporovnávacieho posudzovania vôbec niekedy zriadená. V ďalšom „sdělení,“ t.j. Sdělenítajemníka České advokátní komory k žádostemabsolventůzahraničních vysokých škol o zápis do seznamukoncipientů dostupné na http://www.cak.cz/scripts/detail.php?id=6877 (stav k 4.1.2017) sa ale hovorí už o Výbore pre porovnávací prieskum právnického vzdelania získaného v zahraničí a už sa aj naznačuje požiadavka na formu doplnenia vzdelania.

[7]Sdělení ČAK k žádostem o zápis absolventůzahraničních vysokých škol do seznamuadvokátníchkoncipientů vedeného ČAK dostupné na http://www.cak.cz/scripts/detail.php?id=7108 (stav k 4.1.2017).

[8]Tamtiež.

[9]Tamtiež.

[10] Ak sú napr. predmety občianske právo štyri, vyberiete si občianske právo IV., ktoré sa zakončuje ústnou skúškou. Nemusíte teda absolvovať všetky štyri predmety, predmetom skúšky bude ale matéria zo všetkých štyroch predmetov.

[11] Viac informácií o štúdiu jednotlivých predmetov nájdete na http://www.prf.cuni.cz/studium-jednotlivych-predmetu-1404044243.html (stav k 4.1.2017).

[12] Domnievam sa ale, že nie je vylúčené, aby ste jednotlivé predmety absolvovali napr. už počas štúdia na slovenskej vysokej škole. Má to ale určité riziká – ak sa zmení právna úprava, ČAK by teoreticky  mohla mať problém z aktuálnosťou Vášho dodatočného vzdelania, poprípade sa môžu do budúcna zase zmeniť podmienky dodatočného vzdelania.

[13] Aktuálna osobná skúsenosť, ako aj osobná skúsenosť niektorých ďalších kolegov koncipientov je taká, že ČAK neuznáva viac než 6 mesiacov inej právnej praxe v zmysle § 6 zákona č. 85/1996 Sb., o advokacii, veta za bodkočiarkou, hoci zákon umožňuje uznať až 1 rok inej právnej praxe a ČAK nevydala žiadne oficiálne stanovisko či „sdělení“ k tejto otázke. Je teda plne v jej diskrécii, či Vám uzná rok, 6 mesiacov, mesiac, týždeň alebo aj nič.

[14]Dostupné napr. na http://www.usoud.cz/fileadmin/user_upload/Tiskova_mluvci/Publikovane_nalezy/2016/II._US_443_16_an.pdf (stav k 4.1.2017).

[15]Sdělení ČAK k žádostem o zápis absolventůzahraničních vysokých škol do seznamuadvokátníchkoncipientů vedeného ČAK dostupné na http://www.cak.cz/scripts/detail.php?id=7108 (stav k 4.1.2017)

[16]Náklady na toto mimoriadne štúdium, ktoré Ústavný súd uvádza, avšak nezodpovedajú realite. Skutočne nie je nutné absolvovať všetky predmety, ale len tie záverečné, ktoré sa končia ústnou skúškou.

[17]Tento záver ničomu nepomôže. Každé súdne rozhodnutie je predsa v kontinentálnej právnej kultúre záväzné len v konkrétnom prípade. Zdôrazňovanie tohto faktu môže byť zbytočne dezinterpretované a zneužívané. Často potom z takéhoto rozhodnutia nezostane nič len výhovorka pre jeho nerešpektovanie v Ďalších, i keď obdobných prípadoch, ktorá bude znieť práve tak, že išlo predsa len o jedno konkrétne rozhodnutie nezáväzné pre ďalšie prípady.

Ohodnoťte článok
Hlasovalo: 608
FacebookVybrali SMETwitterDeliciousLinkedIn

NOVÝ PRÍSPEVOK

Najbližšie semináreZobraziť všetky semináre

2. ODBORNÁ KONFERENCIA K PRACOVNÉMU PRÁVU (Seminár)

Jedinečné podujatie svojho druhu, na ktorom sa špičkoví odborníci z ČR a SR podelia o svoje ...

Zobraziť všetky Nové v judikatúre

Bezdôvodne oneskorené podanie odporovacej žaloby, dobré mravy

Ak právny poriadok poskytoval sťažovateľke priestor na odvrátenie neželaného stavu (§42a Občianskeho zákonníka) a sťažovateľka z ...

Neodkladné opatrenie – obava z ohrozenia exekúcie na potenciálnu náhradu trov konania

Preukázanie bonity žalobcu môže byť spôsobilé poskytnúť bližší pohľad na očakávania sporových strán, týkajúcich sa vedenia sporu. ...

Tarifná hodnota v konaní o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby

Na určenie trov právneho zastúpenia v konaní o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby, možno podľa ústavného súdu ústavne udržateľným ...

Zmena účastníka v exekučnom konaní (§ 37 ods. 3 EP)

Výklad ustanovenia § 37 ods. 3 Exekučného poriadku, že navrhovať zmenu v osobe účastníka konania môže len pôvodný účastník konania ...

Zaujímavé odkazy

Hľadanie poisťovateľa podľa EČVhttps://ws.skp.sk/pvia/poistovatel.xhtml?lang=sk

S nárokom na poistné plnenie sa obráťte na zobrazeného poisťovateľa

Zistenie platnosti technickej a emisnej kontroly podľa evid. čísla vozidlahttps://www.stkonline.sk/overenie-stk

Overenie termínu platnosti technickej a emisnej kontroly zdarma

Konkurzy a reštrukturalizáciehttps://ru.justice.sk/ru-verejnost-web/pages/searchKonanie.xhtml?query=

Zoznam konkurzov a reštrukturalizácií

Katastrálna mapahttps://zbgis.skgeodesy.sk/mkzbgis/sk/kataster/?bm=zbgis&z=8&c=19.530000,48.800000#

Zistenie vlastníka nehnuteľnosti klikom na mape.

Online zmluvyhttp://www.onlinezmluvy.sk/

Vzory zmlúv a všetko k nim na jednom mieste.

Digitálna parlamentná knižnicahttp://www.nrsr.sk/dl/

Spoločná česko-slovenská digitálna parlamentná knižnica je elektronická forma úplných ...

Registre

Vyhľadávanie v Obchodnom vestníkuhttps://www.justice.gov.sk/PortalApp/ObchodnyVestnik/Formular/FormulareZverejnene.aspx

Vyhľadávanie v Obchodnom vestníku

Notársky centrálny register záložných právhttp://www.notar.sk/%C3%9Avod/Not%C3%A1rskecentr%C3%A1lneregistre/Z%C3%A1lo%C5%BEn%C3%A9pr%C3%A1va.aspx

Vyhľadajte si záložcu, veriteľa alebo záloh v Notárskom centrálnom registri záložných ...

Štatistický register organizáciíhttp://slovak.statistics.sk/wps/portal/ext/Databases/register_organizacii/!ut/p/b1/jY_BDoIwEEQ_qYMtFo-LkVJDGosWoRfTgzEYAQ_G7xeJV9G9TfLeTJZ5VjPfh2d7CY926MPtnf3yRNbafVFVUNUig-aRgnEOyOQINCOAL0eYfCt1kqYRITHlBvpAO1VuRQQRf_wZ4K_9taJcyAJIChVDU-7KleUcxH_5R-YnZK5hAmZeNPnQndm9c67GVbwAlOWrBg!!/dl4/d5/L2dJQSEvUUt3QS80SmtFL1o2X1ZMUDhCQjFBMDgxVjcwSUZTUTRRVU0xR1E1/

Register obsahuje registračné údaje o ekonomických subjektoch a vedie ho Štatistický úrad SR.

Obchodný registerhttp://www.orsr.sk/

Obchodný register je verejný zoznam, do ktorého sa zapisujú zákonom stanovené údaje ...

Živnostenský registerhttp://www.zrsr.sk/

Živnostenský register tvorí súbor určených údajov o podnikateľoch. Údaje do registra ...

Register stratených a odcudzených dokladovhttp://www.minv.sk/?stratene-a-odcudzene-doklady

Overte si, či sa vám niekto nepreukázal strateným alebo odcudzeným dokladom inej osoby.

Čítali sme

Rezort spravodlivosti by mal sťahovanie stihnúť do dvoch týždňovhttps://www.teraz.sk/slovensko/rezort-spravodlivosti-by-mal-stahovanie/449123-clanok.html

MS SR sa začalo sťahovať minulý týždeň.

Za vynášanie nepoužitých hlasovacích lístkov hrozí pokuta 33 eurhttps://www.teraz.sk/slovensko/za-vynasanie-nepouzitych-hlasovacic/449045-clanok.html

Hlasovanie je tajné, volič je za plentou. Buď lístok vloží do obálky bez úprav, alebo ...

O očiste justíciehttps://dennikn.sk/1775538/o-ociste-justicie/?ref=mpm

Bez hlbokej sebareflexie mlčiacej väčšiny nikto neverí, že akákoľvek snaha o nápravu a ...

Richard Macko: Ako opraviť chybu vo výroku rozhodnutia spôsobenú stranou v jej procesnom podaníhttp://www.lexforum.sk/705

Článok je reakciou na pomerne prekvapivé zistenie, aká malá pozornosť bola doposiaľ venovaná ...

Občania môžu pre vážne dôvody požiadať o prenosnú volebnú schránkuhttps://www.teraz.sk/slovensko/obcania-mozu-pre-vazne-dovody-poz/448932-clanok.html

O prenosnú schránku môže volič požiadať obec sám či prostredníctvom inej osoby do piatka, ...

Gábor Gál: Rezort spravodlivosti je v najväčšom marazmehttps://www.teraz.sk/slovensko/vlada-g-gal-rezort-spravodlivosti-j/448911-clanok.html

Rezort spravodlivosti je v najväčšom marazme, v akom kedy vôbec bol, ale z ér minulosti ...

Nové časopisy

Bulletin slovenskej advokácie 1-2/2020

Bulletin slovenskej advokácie 1-2/2020

Recenzovaný časopis pre právnu vedu a prax vydávaný Slovenskou advokátskou komorou.

Justičná revue 12/2019

Justičná revue 12/2019

Časopis pre právnu prax.

Zo súdnej praxe 6/2019

Zo súdnej praxe 6/2019

Vždy aktuálne informácie z jurisdikcie vrcholových súdov SR.

Bulletin slovenskej advokácie 12/2019

Bulletin slovenskej advokácie 12/2019

Recenzovaný časopis pre právnu vedu a prax vydávaný Slovenskou advokátskou komorou.

Justičná revue 11/2019

Justičná revue 11/2019

Časopis pre právnu prax.

Právny obzor 6/2019

Právny obzor 6/2019

Právny obzor je teoretický časopis pre otázky štátu a práva.

PoUtStŠtPiSoNe
: