Neprehliadnite: Chystajú sa ďalšie zásadné zmeny na ochranu spotrebiteľa

Minister spravodlivosti SR Tomáš Borec vypracoval pre Národnú radu SR Správu o pôsobení úžerníckych nebankových spoločností a enormnom náraste exekučných konaní.

„V ostatných rokoch možno celospoločensky vysledovať enormný nárast rôznych nekalých a agresívnych obchodných praktík zo strany nebankových spoločností, používajúcich početné množstvo neprijateľných zmluvných podmienok nachádzajúcich sa v zmluvách a s tým spojený nárast exekučných konaní, v ktorých boli mnohokrát vymáhané plnenia, majúce základ v neprijateľných zmluvných podmienkach. Uvedenú tendenciu potvrdzujú aj skúsenosti Ministerstva spravodlivosti SR z enormného množstva podnetov občanov a z informácii iných štátnych orgánov. Príčiny uvedeného stavu je možné identifikovať v súbehu sociálno-ekonomického vývoja spoločnosti a osobitne marginalizovaných skupín v kontexte s pretrvávajúcim zneužívaním inštitútov súkromného, najmä zmluvného práva v neprospech slabšej zmluvnej strany, ktorá si nemôže vyjednať zmluvné podmienky a je odkázaná výhradne na prijatie tovarov a služieb za podmienok pripravených podnikateľom.“ uviedol minister v úvode svojej správy.

Problémom je výška odplaty

Ministerstvo spravodlivosti SR a Komisia na posudzovanie podmienok v spotrebiteľských zmluvách a nekalých obchodných praktík predávajúcich (Komisia) z množstva podnetov občanov a postupu nebankových subjektov zmonitorovali, že rozšírenosť úžery a úžerných praktík sa spája s praktikami neúmerného navyšovania požadovanej odplaty pri úveroch a pôžičkách poskytovaných spotrebiteľom. V konkrétnostiach ide o tieto tri najčastejšie využívané úžerné praktiky:

1.  V zmluve sa uvedie tzv. zmluvná odmena, ktorá neraz tvorí 60 až 80% požičanej istiny, pričom v zmluve sa ďalej vôbec neuvádzajú úroky požadované od spotrebiteľa – veriteľ vyhlasuje, že úver alebo pôžička sú bezúročné a bez poplatkov. V skutočnosti však spotrebiteľ zaplatí odplatu vo výške 60 až 80 %, ktorou je neraz vopred požadovaná odmena.
2. Veriteľ uvedie v zmluve, že spotrebiteľ je povinný vrátiť istinu navýšenú o 80 až 90 %, pričom vo všeobecných obchodných podmienkach sa uvádza, že tretina z požadovanej odplaty sú úroky, tretina poplatky s poskytnutím úveru a tretina odmena veriteľa za poskytnutie úveru. Túto praktiku bližšie rozoberáme na príklade nižšie, v skutočnosti ide opätovne o skrývanie skutočnej odplaty do poplatkov a klamanie spotrebiteľa.
3. Spotrebiteľ požiada o úver napr. 10.000 EUR na obdobie 3 rokov, veriteľ však v zmluve uvedie, že spotrebiteľovi požičal 20.000 EUR a to bezúročne, pričom skutočne mu poskytol len 10.000 EUR. Tu je zrejmé, že spotrebiteľ spláca celkovú sumu 20.000 EUR, a tým podstatne preplatí celý skutočne požičaný úver, pričom odplata je 10.000 EUR, t.j. 100% a každoročne 33,33%.

Odplata sa skrýva aj v rôznych poplatkoch

 „Komisia zmonitorovala, že na trhu je niekoľko stotisíc zmlúv spoločností, na základe ktorých celková odplata za rok dosahuje až 98%. To znamená, že ak si spotrebiteľ požičia 200 EUR, musí za rok vrátiť 398 EUR. Zmluvné podmienky však ustanovujú, že tretina z celkovej odplaty je úrok, tretina je poplatok za spracovanie alebo za iné administratívne náklady a tretina sú rôzne iné poplatky. V praxi tak dlhodobo prekvitá snaha zahmlievať skutočnú odplatu a túto skrývať do rôznych poplatkov. Treba však dodať, že z materiálneho výkladu je zrejmé, že aj v týchto prípadoch ide o celú sumu odplaty, ktorá je akoby „skrytým úrokom“. Nie je preto neobvyklé, že sa pravidelne stretávame so skrývaním celkovej odplaty za požičanie peňažných prostriedkov v rôznych účelovo uplatňovaných poplatkov, ktorými sa navyšuje celkový dlh spotrebiteľa.“ uvádza sa ďalej v materiáli ministerstva.

11 tisíc dôchodcom sa prestali vykonávať zrážky zo mzdy

Podľa štatistických údajov Ministerstva spravodlivosti SR celkový počet exekúcii sleduje stúpajúcu tendenciu, pričom v roku 2013 bolo na súdoch ako neskončených vedených a evidovaných viac ako 2 880 000 exekúcii. Počet novozačatých exekučných konaní v medziročnom priemere predstavuje počet viac ako 550 000 konaní.

Pokiaľ ide o spotrebiteľov a prebiehajúce exekučné konania, tento nie je osobitne evidovaný, avšak možno sa podľa ministra domnievať, že počet predmetných konaní predstavuje podstatnú časť všetkých každoročne vyvolaných exekučných konaní. Komisia napríklad na základe spolupráce so Sociálnou poisťovňu v rovine exekúcii vedených proti spotrebiteľom zmonitorovala, že len v prípade dôchodcov je voči tejto kategórii obyvateľov z podnetu nebankových subjektov vedených takmer 28 000, v rámci ktorých sú dôchodcom vykonávané zrážky z dôchodkových dávok.

„V okamžitej reakcii na uvedený stav došlo k prijatiu novelizácie nariadenia vlády SR č. 268/2006 o rozsahu zrážok zo mzdy pri výkone rozhodnutia a zvýšeniu nepostihnuteľnej časti pre prípad zrážok vykonávaných z dôchodkových dávok. Následkom predmetného opatrenia bolo, že Sociálna poisťovňa prestala vo viac ako 11 000 prípadoch vykonávať zrážky z dôchodkov občanov. S ohľadom na ochranný rozmer právnej úpravy možno iba privítať ostatnú novelizáciu Exekučného poriadku, ktorá zásadu primeranosti exekúcie preniesla do zabezpečenia v exekučnom konaní, ale aj do uplatnenia spôsobov výkonu exekúcie a nákladov exekúcie. Všetky uvedené opatrenia, vrátane opatrení vykonaných v novelizácii Exekučného poriadku vykonanej zákonom č. 299/2013 Z. z. s účinnosťou od 1. novembra 2013 prispejú k skráteniu exekučného konania a jeho primeranosti pre povinného, ktorý je veľmi často spotrebiteľom.“ konštatoval minister spravodlivosti Tomáš Borec. 

Pomáhajú aj študenti Právnickej fakulty Trnavskej univerzity

Pokiaľ ide o činnosť Ministerstva spravodlivosti SR smerujúcu ku konkrétnej pomoci spotrebiteľom, ktorí boli poškodení nebankovými spoločnosťami zameranými na poskytovanie finančných prostriedkov zväčša marginalizovaným skupinám obyvateľstva, možno hovoriť o dvoch formách. Jednak je to poskytovanie tzv. bezplatnej právnej pomoci prostredníctvom Centra právnej pomoci a jednak je to pomoc prostredníctvom Komisie.

• Centrum právnej pomoci poskytuje po splnení kritérií bezplatnú právnu pomoc, prípadne ju sprostredkuje prostredníctvom advokátov. Vzhľadom na to, že žiadateľov o bezplatnú právnu pomoc je čoraz viac a nie je možné všetkým vyhovieť, zohľadňujúc vážnosť situácie bol zavedený aj systém tzv. participácie na výdavkoch za právne zastupovanie. "Ak si zoberieme, že znížená paušálna odmena advokáta sa pre tieto prípady pohybuje vo výške 130 €, občan si priplatí 26 €. Takto sa rozšírila možnosť, aby aj občania, ktorí prevyšujú 1,4 násobok životného minima, mohli dostať právnu pomoc." Čo sa týka poskytovania právnej pomoci, Centrum za ostatné obdobie poskytuje občanom nielen právnu pomoc, ale v prípade potreby pomáha aj pri riešení sociálneho alebo psychologického problému, pričom poskytuje žiadateľom o právnu pomoc základné informácie o inštitúciách, ktoré poskytujú potrebné poradenstvo v týchto oblastiach. Pri poskytovaní právnej pomoci Centrum spolupracuje aj s orgánmi sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately. Stáva sa totiž, že občania, ktorí majú problémy s nebankovými subjektmi, môžu mať aj celý rad iných problémov. Preto sa Centrum snaží riešiť poskytnutie pomoci komplexne. 

• Druhá forma poskytovania pomoci poškodeným spotrebiteľom v oblasti finančných služieb poskytovaných nebankovými subjektmi je činnosť Komisie, ktorá pôsobí na ministerstve. "Z jej štatistík uvediem, že za posledných 5 rokov obdržala Komisia vyše 700 podnetov na nebankové subjekty. A to hovorím len o podnetoch v písomnej podobe. Do uvedenej štatistiky nie je možné započítať stovky vybavených sťažností a podnetov, ktoré boli vybavené telefonicky, alebo bola pomoc poskytnutá operatívne pri osobnej návšteve poškodených spotrebiteľov. Pokiaľ ide o nárast agendy, možno konštatovať, že mimoriadny nárast nastal za posledné 2 roky, čo môže byť spôsobené jednak čoraz agresívnejšími reklamami nebankových subjektov a jednak postupným, hoc nepatrným zvyšovaním právneho povedomia poškodených občanov, ktorí už vedia, kam sa majú obrátiť so žiadosťou o pomoc. Nemalou mierou k tomu iste prispieva aj medializácia činnosti Komisie, ako aj výjazdy predstaviteľov ministerstva po celom Slovensku spojené s verejnými prednáškami na témy ochrany spotrebiteľov a distribuovaním brožúr a informačných letákov. Komisia súčasne zabezpečuje prednášky pre Centrum právnej pomoci a jeho právnikov a vedie a gestoruje spotrebiteľskú kliniku pre študentov právnickej fakulty Trnavskej univerzity spočívajúcu v stážach študentov." zdôraznil minister Borec.

Odstránenie nebankoviek nie je žiaduce

"Uvedomujem si tiež skutočnosť, že je potrebné nielen odstraňovať následky, ale najmä odstrániť príčiny a urobiť všetky kroky preto, aby sa zabránilo, alebo aspoň sťažilo nežiaducemu konaniu zo strany nebankových subjektov. Taktiež si uvedomujem, že nie je reálne a ani žiaduce úplné odstránenie nebankových subjektov z finančného trhu. Som ale zato, aby ich podnikanie bolo slušné, v rámci zákona a v prípade, že zákony budú porušované, aby boli k dispozícii efektívne, rýchle a účinné nástroje, ktorých cieľom bude regulácia, prípadne aj potrestanie konania vymykajúceho sa zákonu a normám dobrých mravov. Som presvedčený, že nebankové spoločnosti budú mať vždy dostatok klientov a to aj s ohľadom na politiku bánk, kedy tieto apriori vylučujú zo svojho portfólia napr. dôchodcov a iné tzv. „nebonitné“ skupiny. Vtedy týmto skupinám občanov nezostáva iné, ako obrátiť sa nebankové subjekty. Je preto namieste žiadať, aby boli úvery a pôžičky poskytované za slušných podmienok, ktoré sa priblížia podmienkam, za akých sú poskytované v tzv. starých členských štátoch EÚ, ako sú napr. Nemecko, Rakúsko, Francúzsko a pod. Nakoniec je to aj naša povinnosť ako členského štátu EÚ, aby sme chránili práva našich spotrebiteľov tak, ako to od nás očakáva Európska únia." dodal minister spravodlivosti.  

Pripravované legislatívne zmeny   

Pokiaľ ide o plány Ministerstva spravodlivosti do budúcna v oblasti ochrany spotrebiteľa, pripravujú sa nasledovné zmeny:

Nový zákon o verejných dražbách

V súčasnosti je pripravovaný nový zákon o verejných dražbách, ktorého cieľom bude:

• zabezpečiť preventívnu súdnu kontrolu primeranosti a oprávnenosti realizácie záložného práva formou verejnej dražby, a to najmä s ohľadom na uplatňovanie plnení z neprijateľných zmluvných podmienok – v tejto časti zákon nadväzuje na novelizáciu Občianskeho zákonníka,
• sprísnenie podmienok výkonu činnosti dražobníka – zavedenie povinného vzdelávania dražobníkov a ich zástupcov, kontrola odbornej spôsobilosti ministerstvom podľa vzoru súdnych exekútorov a správcov. Dražobník bude oprávnený vykonávať činnosť iba po splnení sprísnených podmienok a po jeho zápise do registra vedeného Ministerstvom spravodlivosti, a teda na výkon činnosti dražobníka nebude stačiť už iba živnostenské oprávnenie ako je tomu teraz,
• zvýšiť transparentnosť a posilniť prvky verejnosti dražobného procesu, napríklad zavedením nového inštitútu tzv. elektronických dražieb, ktoré významne prispejú k predchádzaniu machinácii pri verejnej dražbe,
• odstrániť  nedostatky, precizovať právnu úpravu a zaviesť viaceré prvky, ktoré umožnia efektívnejšie a primeranejšie vydražiť majetok.

Stabilizácia činnosti Centra právnej pomoci a Komisie

Pre pokračovanie v efektívnom poskytovaní pomoci poškodeným spotrebiteľom, je podľa ministra nevyhnutné uskutočniť zmeny legislatívneho charakteru zákona č. 327/2005 Z. z. o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi, ktorými bude potrebné riešiť koncepčné otázky činnosti CPP v snahe dosiahnuť jeho stabilizáciu a konzistentné fungovanie v súvislosti s právnou pomocou poskytovanou súdmi. Novela zákona bude vychádzať z koncepcie činnosti CPP a bude riešiť aj akútne aplikačné problémy a nedostatky platnej právnej úpravy.

Rovnako tak mieni minister personálne posilniť Komisiu, aby táto bola schopná efektívne a priebežne poskytovať pomoc spotrebiteľom, ktorí sa na ňu obracajú v čoraz väčšom rozsahu.

Zmeny v oblasti mediácie

Ako tvrdí Tomáš Borec, v niektorých okrajových prípadoch možno počítať aj so situáciou, že dôjde k mimosúdnej dohode medzi poškodeným spotrebiteľom a nebankovým subjektom. Avšak oveľa väčším dôvodom na novelizáciu je fakt, že nebankové subjekty častokrát zneužívajú mediáciu na to, že doslova vyrobia zbytočné náklady na mediáciu spotrebiteľovi, pričom tento sa žiadnej mediácie ani len nezúčastnil. „Tomuto javu chceme zabrániť pripravovanou novelou zákona č. 420/2004 Z. z. o mediácii. Našou snahou je sprísniť podmienky výkonu činnosti mediátora a precíznejšie upraviť výkon mediácie s cieľom zlepšiť prístup k spravodlivosti formou alternatívneho riešenia sporov a súčasne zabezpečiť predchádzaniu zneužívania inštitútu mediácie v spotrebiteľských záväzkových vzťahoch.“

Aktuálne legislatívne opatrenia

Pokiaľ ide o legislatívne opatrenia smerujúce k ochrane spotrebiteľov, ministerstvo pripravilo alebo sa podieľalo na príprave novelizácií právnych predpisov, ktoré prispeli alebo majú podľa ministerstva potenciál prispieť k lepšej ochrane práv spotrebiteľov.

1. Novela nariadenia vlády SR, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie vlády SR č. 268/2006 Z. z. o rozsahu zrážok zo mzdy pri výkone rozhodnutia priniesla tieto zmeny:

• zavedenie osobitnej právnej úpravy zrážok z dôchodkových dávok s cieľom poskytnúť zvýšenú ochranu príjmu osôb, ktoré si nemôžu vlastnou pracovnou aktivitou zabezpečiť adekvátne plnenie životných potrieb. Išlo o priamu reakciu na údaje Sociálnej poisťovne, podľa ktorých takmer 26 tisíc dôchodcov je exekvovaných na návrh nebankových subjektov poskytujúcich úvery alebo pôžičky;
• zvýšenie základnej sumy, ktorú nemožno poberateľom dôchodkových dávok zraziť z príjmu a príspevkov na vyživované osoby;
• zavedenie nového režimu zrážok zo mzdy a z iných príjmov pre prípad výkonu rozhodnutí znejúcich na pokuty uložené pri priestupkoch na vybraných úsekoch priestupkového konania.

2. Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 108/2000 Z. z. o ochrane spotrebiteľa pri podomovom predaji a zásielkovom predaji bol pripravovaný v spolupráci s Ministerstvom hospodárstva SR a poslancami NR SR za stranu Smer – tzv. „protišmejdovská“ novela zákonov mala za cieľ zamedziť poškodzovaniu a porušovaniu práv spotrebiteľov, najmä dôchodcov pri organizovaní tzv. predajných akcií mimo prevádzku;

„Túto novelu spomínam z dôvodu, že pri predajných akciách často dochádza k úzkej spolupráci tzv. „šmejdov“ s vytypovanými nebankovkami, kedy podsunú spotrebiteľom nielen šmejdový výrobok, ale aj nevýhodný úver a to všetko samozrejme za prítomnosti tiesne, pod tlakom a za nápadne nevýhodných podmienok.“ dodal minister Borec. Uvedená novela nadobudla účinnosť dňa 15. novembra 2013.

3. Novela Exekučného poriadku v súvislosti s tzv. bojom proti praktikám nebankových subjektov bola predložená v rámci novely zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník. Novela sleduje tieto ciele:

• lepšia úprava trov exekúcie,
• úprava primeranosti výkonu exekúcie tak, aby spotrebitelia v exekúciách neprichádzali o svoje nehnuteľnosti, najmä ak sú ich obydlím, a to v situáciách, keď exekúciu možno vykonať inak ako predajom nehnuteľnosti, bol veriteľ motivovaný čo najskôr vyvolať exekúciu a z exekučného titulu sa nestával cenný papier, na ktorom neustále narastá pohľadávka o úroky. Uvedená novela nadobudla účinnosť dňa 1. júna 2014.

4. Návrh nového zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, ktorého cieľom je:

• licencovanie rozhodcovských súdov Ministerstvom spravodlivosti SR, ktoré bude predpokladom právomocí rozhodovať v spotrebiteľských sporoch;
• licencovanie a vedenie zoznamu rozhodcov Ministerstvom spravodlivosti SR, ktorí budú spôsobilí viesť rozhodcovské konania v spotrebiteľských veciach – budú zavedené prísne podmienky, ktoré musí rozhodca spôsobilý rozhodovať spotrebiteľské spory spĺňať;
• zavedenie osobitných procesných noriem pre rozhodcovské konanie so spotrebiteľským prvkom, ktoré zabezpečia vysoký štandard ochrany spotrebiteľov v rozhodcovskom konaní – povinnosť rozhodcovského súdu z úradnej povinnosti poskytnúť ochranu pred neprijateľnými zmluvnými podmienkami;
• posilnenie práva spotrebiteľa napadnúť vydaný rozhodcovský rozsudok s cieľom zabezpečiť jeho správnosť a zákonnosť a predísť tak jeho náročnej súdnej kontrole v štádiu exekučného konania;
• zavedenie disciplinárnych konaní licencovaných rozhodcov, konania o odňatie licencie udelenej rozhodcovskému súdu a dohľadu Ministerstva spravodlivosti SR.

5. Novela zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník vypracovaná v súvislosti s tzv. bojom proti praktikám nebankových subjektov má za cieľ:

• úpravu katalógu neprijateľných zmluvných podmienok ako reakcia na aktuálny vývoj rozhodovacej činnosti súdov;
• úpravu a zavedenie inštitútu úžery v civilnom práve ako v európskom právnom priestore štandardného civilného inštitútu, ktorého znovuzavedenie si vyžaduje dlhodobo aj aplikačná prax;
• zavedenie novej definície a stropu odplaty pri úveroch a pôžičkách poskytovaných spotrebiteľom s cieľom predísť predražovaniu poskytovania finančných prostriedkov spotrebiteľom a eliminovať tak kumuláciu protiprávneho stavu a pretrvávanie úžery;
• zavedenie ďalšieho dôvodu neplatnosti zmluvy v prípade, ak je zmluva uzavretá za použitia nekalej zmluvnej praktiky a obsahuje viaceré neprijateľné zmluvné podmienky.

Ľudia si neberú pôžičky z roztopaše

V závere svojej správy minister spravodlivosti Tomáš Borec uvádza:

"Na Slovensku sú tisíce spotrebiteľov, ktorí boli poškodení a stále sú poškodzovaní nebankovými subjektmi. O to horšie je toto konštatovanie, že často ide o skutočne marginalizované vrstvy obyvateľstva, ktoré sa nachádzajú vo veľmi zložitej finančnej situácii a jediné východisko vidia v rýchlej pôžičke od nebankovky. A tých sa na našom trhu ponúka ozaj vysoký počet. Som presvedčený, že nastal čas, kedy by mali byť nebankové subjekty už konečne licencované. Tí, ktorí sú slušní a chcú čestne podnikať sa nemajú čoho báť. Zároveň však tí, ktorí chcú rôznymi nekalými praktikami a cez neprijateľné zmluvné podmienky klamať a okrádať spotrebiteľov aj naďalej, tí by mali odísť z finančného trhu na Slovensku raz a navždy.

Mnohí z Vás mi budú možno oponovať – načo si tí ľudia berú pôžičky, keď nemajú na to, aby ich vrátili. Nie vážení, takto rozmýšľať je scestné. Tí ľudia si neberú pôžičky z nejakej roztopaše, ale berú si ich preto, že nemajú čo dať deťom jesť, za čo im kúpiť školské pomôcky, prípadne si kúpiť drevo na zimu. Z drvivej väčšiny takíto ľudia nám píšu. Avšak nehorázne je to, čo sa potom od nich žiada späť. Častokrát ide aj o pätnásobne vyššie sumy, aké si požičali.

Ďalším argumentom, ktorý často počúvam je, prečo sú tí ľudia tak nevzdelaní, prečo nič nechápu, prečo to vôbec podpíšu, keď sú v tých zmluvách tak nevýhodné podmienky. Áno, ako právnik musím pripustiť, že to má istú logiku. Ale ja Vám odpoviem, prečo to tí ľudia podpisujú – Vážené pani poslankyne, Vážení páni poslanci, tí ľudia to podpisujú preto, lebo jednoducho nemajú na výber. Skúste zájsť do ktorejkoľvek nebankovky a prineste mi aspoň jednu zmluvu o úvere, ktorá nebude obsahovať neprijateľnú zmluvnú podmienku. Som presvedčený, že sa Vám to nepodarí – najmenej u tých nebankových subjektov, ktoré máme podchytené na Komisii cez podania poškodených občanov.  

Takže začnime už konečne premýšľať nad tým, kedy tu už konečne bude na finančnom trhu v nebankových subjektoch taký poriadok, že sa nikomu z nás nestane, že by v ruke držal spotrebiteľskú zmluvu o úvere, ktorá bude plná neprijateľností.   

Samozrejme, ruka v ruke s tým som aj za vzdelávanie spotrebiteľov, aby ich právne vedomie bolo čoraz vyššie, aby sa vyznali v týchto zložitých finančných vzťahoch. Nakoniec naše ministerstvo spolupracuje aj na rôznych konceptoch ochrany spotrebiteľa aj na finančnom trhu, kde sa počíta aj so vzdelávaním spotrebiteľov a ja osobne som za vzdelávanie v tejto oblasti už od základných škôl, aby nová generácia mala lepšiu východiskovú pozíciu. Ale je utópiou myslieť si, že raz dosiahneme stav, kedy každý spotrebiteľ bude vzdelaný, múdry a bude ovládať všetky zložitosti spotrebiteľského práva. A ak by sa nám aj teoreticky takýto stav podarilo dosiahnuť, aj tak by to spotrebiteľom nebolo nič platné, pretože by si nemali z čoho vybrať. Boli by síce odborne podkutí ale zistili by, že zmluvy ponúkané nebankovými subjektmi sú nevyvážené, obsahujú množstvo neprijateľných zmluvných podmienok a preto nemajú na výber nič iné.

A práve preto je nevyhnutné bojovať proti nekalostiam a proti tým podnikateľom, ktorí sa rozhodli cez nezákonné konanie zbohatnúť na nevedomosti a na neschopnosti sa brániť našich občanov a to aj za cenu, že porušujú normy na ochranu spotrebiteľa. Toto nemôžeme ako právny štát a zároveň členský štát EÚ ďalej tolerovať."

Zdroj: Národná rada SR
Ilustračné foto: najprávo.sk