Zákonné limity exekučného súdu vo vzťahu k preskúmaniu rozhodcovského rozsudku

Napriek tomu, že exekučný súd nedisponuje legitimáciou určovať existenciu, či neexistenciu práva, skúmať podmienky, ktoré predchádzali vzniku exekučného titulu, konštatovať neprijateľnosť zmluvných podmienok, súd prvého stupňa tak v preskúmavanom rozhodnutí činí, čo treba odmietnuť, ako neprípustné. Súdy v exekučnom konaní nepreskúmavajú vecnú správnosť rozhodcovského rozsudku, ale len realizujú svoje oprávnenie vyplývajúce zo zákona a to z ustanovenia § 44 ods. 2 EP, t.j. oprávnenie posúdiť, či tento exekučný titul nie je v rozpore so zákonom formulovanými požiadavkami.

(uznesenie Krajského súdu v Bratislave zo dňa 26. 06. 2013, č.k. 18CoE132/2013-35)

Z odôvodnenia:

Súd prvého stupňa napadnutým uznesením zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie s tým odôvodnením, že ako exekučný súd, na ktorý sa obrátil súdny exekútor so žiadosťou o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v prospech oprávneného, ktorý disponuje exekučným titulom - rozhodcovským rozhodnutím, je nadelený právomocou, odvolávajúc sa na ustanovenie § 45 ods. 1 zákona NR SR č. 244/2002 Z.z., o rozhodcovskom konaní (ďalej len „ZoRK"), preskúmavať takýto exekučný titul. Právny vzťah medzi oprávneným (pôvodne P. a.s.) a povinným vznikol dňa 29.11.2006, na základe zmluvy o úvere podľa § 497 anasl. FZ ČaSFR č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej len „ObchZ") na základe ktorej poskytol oprávnený ako veriteľ povinnému ako dlžníkovi úver vo výške 100.000,- Sk, ktorý sa tento zaviazal zaplatiť v 50-tich mesačných splátkach. Pohľadávku oprávneného vyplývajúcu z tejto zmluvy exekučný súd hodnotil ako spotrebiteľský právny vzťah, čo mu umožnilo skúmať materiálne podmienky vykonateľnosti exekučného titulu s potrebou aplikovania noriem spotrebiteľského práva a to bez ohľadu na to, kedy bola zmluva o spotrebiteľskom úvere uzatvorená. Vychádzajúc z uvedeného súd prvého stupňa preskúmal exekučný titul a zistil, že rozhodcovská doložka je súčasťou obsahu tzv. typovej zmluvy, ktorou sa podľa § 23a zákona FZ ČaSFR č. 634/1992 Zb., o ochrane spotrebiteľa rozumie zmluva, ktorá sa má uzavrieť vo viacerých prípadoch ak je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje. Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy sú i všeobecné obchodné podmienky. V či. 9 týchto podmienok zmluvné strany dohodli, že všetky spory, ktoré vznikli alebo vzniknú z tejto zmluvy bude rozhodovať rozhodcovský súd R. Podľa názoru exekučného súdu je dojednanie rozhodcovskej doložky, podľa ktorej prípadné budúce spory prejedná rozhodcovský súd podľa výberu žalobcu, núti spotrebiteľa podrobiť sa rozhodcovskému konaniu a zbavuje ho možnosti riešiť prípadné spory pred štátnym súdom, na škodu spotrebiteľa zakladá nápadný nepomer medzi právami a povinnosťami zmluvných strán a zároveň je v rozpore s dobrými mravmi, a preto pre rozpor so zákonom i dobrými mravmi je v zmysle § 53 ods. 4 zákona NZ ČSR č 40/1964 Zb., Občiansky zákonník (ďalej len „OZ") neplatnou i neprijateľnou zmluvnou podmienkou na ktorú musí súd v ktoromkoľvek štádiu konania z úradnej povinnosti (ex offo) prihliadať, pričom musí zabezpečiť, aby spotrebiteľ takouto neprijateľnou podmienkou nebol viazaný. Svoj názor súd oprel o to, že spotrebiteľ sa v porovnaní s dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ale aj úroveň informovanosti, a táto situácia ho vedie k pristúpeniu na podmienky vopred pripravené dodávateľom bez toho, aby mohol podstatným spôsobom ovplyvniť ich obsah. Konštatoval, že dojednanie rozhodcovskej doložky a následné konanie pred rozhodcovským súdom viedli vo svojich dôsledkoch k tomu, že spotrebiteľovi bola odopretá ochrana, ktorú mu poskytujú ustanovenia § 52 a nasl. OZ.

Proti tomuto uzneseniu podal odvolanie, v zákonom stanovenej lehote, oprávnený. Navrhol, aby odvolací súd odvolaním napadnuté uznesenie zrušil a vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Odvolanie odôvodnil tým, že závery exekučného súdu nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní, exekučný súd neskúmal podmienky, za akých bola zmluva o úvere uzatvorená, či povinný mal nejaké pripomienky k návrhu zmluvy a či oprávnený tieto pripomienky odmietol. Poukázal na to, že súd nesprávne vyhodnotil procesnú nečinnosť povinného pred rozhodcovským súdom v neprospech oprávneného a ostatne upozornil na nesprávnu transpozíciu ustanovenia Prílohy 1 písm. q) Smernice 93/13/EHS do § 53 ods. 4 písm. r) OZ na základe ktorého je možné rozhodcovskú doložku, ako takú, považovať za neprijateľnú zmluvnú podmienku. Uviedol, že zmysel uvedenej smernice v originálnom znení smeruje k tomu, že zmluva nesmie od spotrebiteľa vyžadovať, aby súhlasil s predkladaním sporov vyvstávajúcich z uzatvorenej zmluvy osobitným typom rozhodcovského konania, ktoré by nebolo upravené právnymi predpismi a kde rozhodcovia nie sú povinný uplatňovať hmotnoprávne i procesnoprávne predpisy. Ostatne poukázal na to, že podstatná časť odôvodnenia zamietnutia návrhu na vykonanie exekúcie je postavená na úniovom práve, konkrétne Smernici č. 93/13/EHS a nemá relevantnú oporu v ustanoveniach právnych predpisov Slovenskej republiky z ktorého dôvodu rozhodnutie exekučného súdu hodnotil, ako nesprávne a nepreskúmateľné, keďže Smernice EHS nie sú priamo aplikovateľné a zastávajú v prvom rade úlohu interpretačného pravidla.