TlačPoštaZväčšiZmenši

Zákonné limity exekučného súdu vo vzťahu k preskúmaniu rozhodcovského rozsudku

16.9. 2013, 13:45 |  najpravo.sk

Napriek tomu, že exekučný súd nedisponuje legitimáciou určovať existenciu, či neexistenciu práva, skúmať podmienky, ktoré predchádzali vzniku exekučného titulu, konštatovať neprijateľnosť zmluvných podmienok, súd prvého stupňa tak v preskúmavanom rozhodnutí činí, čo treba odmietnuť, ako neprípustné. Súdy v exekučnom konaní nepreskúmavajú vecnú správnosť rozhodcovského rozsudku, ale len realizujú svoje oprávnenie vyplývajúce zo zákona a to z ustanovenia § 44 ods. 2 EP, t.j. oprávnenie posúdiť, či tento exekučný titul nie je v rozpore so zákonom formulovanými požiadavkami.

(uznesenie Krajského súdu v Bratislave zo dňa 26. 06. 2013, č.k. 18CoE132/2013-35)

Z odôvodnenia:

Súd prvého stupňa napadnutým uznesením zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie s tým odôvodnením, že ako exekučný súd, na ktorý sa obrátil súdny exekútor so žiadosťou o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v prospech oprávneného, ktorý disponuje exekučným titulom - rozhodcovským rozhodnutím, je nadelený právomocou, odvolávajúc sa na ustanovenie § 45 ods. 1 zákona NR SR č. 244/2002 Z.z., o rozhodcovskom konaní (ďalej len „ZoRK"), preskúmavať takýto exekučný titul. Právny vzťah medzi oprávneným (pôvodne P. a.s.) a povinným vznikol dňa 29.11.2006, na základe zmluvy o úvere podľa § 497 anasl. FZ ČaSFR č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej len „ObchZ") na základe ktorej poskytol oprávnený ako veriteľ povinnému ako dlžníkovi úver vo výške 100.000,- Sk, ktorý sa tento zaviazal zaplatiť v 50-tich mesačných splátkach. Pohľadávku oprávneného vyplývajúcu z tejto zmluvy exekučný súd hodnotil ako spotrebiteľský právny vzťah, čo mu umožnilo skúmať materiálne podmienky vykonateľnosti exekučného titulu s potrebou aplikovania noriem spotrebiteľského práva a to bez ohľadu na to, kedy bola zmluva o spotrebiteľskom úvere uzatvorená. Vychádzajúc z uvedeného súd prvého stupňa preskúmal exekučný titul a zistil, že rozhodcovská doložka je súčasťou obsahu tzv. typovej zmluvy, ktorou sa podľa § 23a zákona FZ ČaSFR č. 634/1992 Zb., o ochrane spotrebiteľa rozumie zmluva, ktorá sa má uzavrieť vo viacerých prípadoch ak je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje. Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy sú i všeobecné obchodné podmienky. V či. 9 týchto podmienok zmluvné strany dohodli, že všetky spory, ktoré vznikli alebo vzniknú z tejto zmluvy bude rozhodovať rozhodcovský súd R. Podľa názoru exekučného súdu je dojednanie rozhodcovskej doložky, podľa ktorej prípadné budúce spory prejedná rozhodcovský súd podľa výberu žalobcu, núti spotrebiteľa podrobiť sa rozhodcovskému konaniu a zbavuje ho možnosti riešiť prípadné spory pred štátnym súdom, na škodu spotrebiteľa zakladá nápadný nepomer medzi právami a povinnosťami zmluvných strán a zároveň je v rozpore s dobrými mravmi, a preto pre rozpor so zákonom i dobrými mravmi je v zmysle § 53 ods. 4 zákona NZ ČSR č 40/1964 Zb., Občiansky zákonník (ďalej len „OZ") neplatnou i neprijateľnou zmluvnou podmienkou na ktorú musí súd v ktoromkoľvek štádiu konania z úradnej povinnosti (ex offo) prihliadať, pričom musí zabezpečiť, aby spotrebiteľ takouto neprijateľnou podmienkou nebol viazaný. Svoj názor súd oprel o to, že spotrebiteľ sa v porovnaní s dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ale aj úroveň informovanosti, a táto situácia ho vedie k pristúpeniu na podmienky vopred pripravené dodávateľom bez toho, aby mohol podstatným spôsobom ovplyvniť ich obsah. Konštatoval, že dojednanie rozhodcovskej doložky a následné konanie pred rozhodcovským súdom viedli vo svojich dôsledkoch k tomu, že spotrebiteľovi bola odopretá ochrana, ktorú mu poskytujú ustanovenia § 52 a nasl. OZ.

Proti tomuto uzneseniu podal odvolanie, v zákonom stanovenej lehote, oprávnený. Navrhol, aby odvolací súd odvolaním napadnuté uznesenie zrušil a vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Odvolanie odôvodnil tým, že závery exekučného súdu nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní, exekučný súd neskúmal podmienky, za akých bola zmluva o úvere uzatvorená, či povinný mal nejaké pripomienky k návrhu zmluvy a či oprávnený tieto pripomienky odmietol. Poukázal na to, že súd nesprávne vyhodnotil procesnú nečinnosť povinného pred rozhodcovským súdom v neprospech oprávneného a ostatne upozornil na nesprávnu transpozíciu ustanovenia Prílohy 1 písm. q) Smernice 93/13/EHS do § 53 ods. 4 písm. r) OZ na základe ktorého je možné rozhodcovskú doložku, ako takú, považovať za neprijateľnú zmluvnú podmienku. Uviedol, že zmysel uvedenej smernice v originálnom znení smeruje k tomu, že zmluva nesmie od spotrebiteľa vyžadovať, aby súhlasil s predkladaním sporov vyvstávajúcich z uzatvorenej zmluvy osobitným typom rozhodcovského konania, ktoré by nebolo upravené právnymi predpismi a kde rozhodcovia nie sú povinný uplatňovať hmotnoprávne i procesnoprávne predpisy. Ostatne poukázal na to, že podstatná časť odôvodnenia zamietnutia návrhu na vykonanie exekúcie je postavená na úniovom práve, konkrétne Smernici č. 93/13/EHS a nemá relevantnú oporu v ustanoveniach právnych predpisov Slovenskej republiky z ktorého dôvodu rozhodnutie exekučného súdu hodnotil, ako nesprávne a nepreskúmateľné, keďže Smernice EHS nie sú priamo aplikovateľné a zastávajú v prvom rade úlohu interpretačného pravidla.

Krajský súd v Bratislave, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 zákona NZ ČSR č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok /ďalej len „OSP"/), preskúmal rozhodnutie súdu prvého stupňa v rozsahu ustanovenia § 212 ods. 1 OSP, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 OSP a dospel k záveru, že odvolaním napadnuté rozhodnutie exekučného súdu je potrebné zrušiť a vrátiť na ďalšie konanie.

Z predloženého spisového materiálu vyplýva, že svojim návrhom sa oprávnený domáhal vykonania exekúcie na základe rozhodcovského rozsudku (nie zmluvy o spotrebiteľskom úvere) vydaného S. v Bratislave, sp.zn. WH-B 0411/0046 zo dňa 15.05.2012, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 10.07.2012 a vykonateľnosť dňa 14.07.2012, ktorým bol povinný zaviazaný zaplatiť oprávnenému sumu 2.851,98 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 15,68 % ročne zo sumy 2.851,98 Eur od 15.05.2009 do zaplatenia istiny, úrok z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 2.851,98 Eur od 15.05.2009 do zaplatenia istiny, sumu vyčíslených úrokov a úrokov z omeškania vo výške 1.201,35 Eur, sumu dlžných poplatkov vo výške 48,03 Eur, ako aj trovy konania vo výške 164,05 Eur, všetko do troch dní od nadobudnutia právoplatnosti tohto rozhodcovského rozsudku. Ďalej žiadal náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 278,84 Eur. Súd prvého stupňa predmetný zmluvný vzťah posúdil ako spotrebiteľský vzťah a pri širokej citácii a výklade jednotlivých zákonných ustanovení zákona č. 244/2002 Z.z. § 44 ods. 2 Ex. poriadku zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, ako aj výkladu a citácie Smernice rady 93/13 EHS a s poukazom na vydané rozhodnutia NS SR sp.zn. 3 Odo 146/2011, 6 Cdo 1/2012 žiadosť súdneho exekútora zamietol s konštatovaním, že dohodnutá rozhodcovská doložka v zmluve o úvere je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, na základe čoho nie je možné poverenie vydať.

Podľa § 2 OSP, v občianskom súdnom konaní súdy prejednávajú a rozhodujú spory a iné právne veci, uskutočňujú výkon rozhodnutí, ktoré neboli splnené dobrovoľne, a dbajú pritom na to, aby nedochádzalo k porušovaniu práv a právom chránených záujmov fyzických a právnických osôb a aby sa práva nezneužívali na úkor týchto osôb.

Z uvedeného ustanovenia vyplýva vo všeobecnosti vlastný obsah činnosti súdov v občianskom súdnom konaní. Veľká rozmanitosť, mnohotvárnosť a rôznorodosť právnych vzťahov (§ 7, 8 OSP), ktorým sa má zabezpečiť v prípade potreby procesná ochrana v občianskom súdnom konaní, sa musí nutne prejaviť i v spôsoboch jej realizácie. To má na mysli zákon v tomto ustanovení, podľa ktorého povaha vzťahov, ktorým je v občianskom súdnom konaní poskytovaná potrebná procesná ochrana, určuje priebeh a zameranie zodpovedajúceho občianskeho súdneho konania a člení ho v dôsledku toho do niekoľkých relatívne samostatných druhov v jeho vlastnej úrovni. Ide o členenie:

- podľa postavenia subjektov hmotnoprávnych vzťahov na procesnej pôde, teda na konanie sporové a nesporové,

- podľa etáp procesnoprávnych vzťahov prostredníctvom ktorých je zabezpečovaná procesná ochrana hmotnoprávnym vzťahom na konanie základné (v ktorom nadobúda pôvodné ohrozené alebo porušené subjektívne právo hmotné príslušnú procesnú ochranu vo vydanom meritórnom autoritatívnom súdnom rozhodnutí) a na konanie vykonávacie, či exekučné (ktorého zmysel spočíva v uskutočnení núteného výkonu subjektívneho práva z vykonateľného rozhodnutia /práva judikovaného/, ktoré nebolo povinnou stranou splnené dobrovoľne).

Z uvedeného plynie, že v občianskom súdnom konaní a to, ako v konaní základnom a vykonávacom, tak i v sporovom a nesporovom, dochádza k zabezpečeniu potrebnej procesnej ochrany vždy na úrovni osobitných procesných vzťahov upravených občianskym súdnym poriadkom a pritom kvalitatívne odlišných.

V konaní vykonávacom, ku ktorému dochádza na základe autoritatívneho a vykonateľného rozhodnutia príslušného orgánu (tzv. exekučného titulu) je predmetom procesnej ochrany od súdu požadovaný a súdom nariadený nútený výkon subjektívneho práva z vykonateľného rozhodnutia, tj. práva už judikovaného (s výnimkou tzv. notárskych zápisníc). Vecou samou je tu nútené uskutočnenie výkonu príslušného vykonateľného rozhodnutia (v tejto fáze konania niet priestoru pre činnosť spadajúcu pod fázu základného konania). Titul, ako listina vydaná oprávneným orgánom musí mať predpísanú formu a obsah z ktorého plynie určitej osobe povinnosť niečo v určitej dobe plniť. Teda každý titul musí spĺňať náležitosti, ktoré sú jednak formálnej, alebo materiálnej povahy.

Materiálne predpoklady vyjadrujú obsahovú určitosť exekučného titulu, podľa ktorého sa exekúcia vedie. Ide o to, aby práva, ale predovšetkým vynucované povinnosti, boli vo vykonávanom exekučnom titule určené presným a nepochybným spôsobom. Táto obsahová určitosť musí byť daná u každého titulu do tej miery, že z neho musí byť zrejmé, čo má byť exekúciou vynútené. Nie je možné, aby až exekučný súd zisťoval, čo má byť exekúciou vymáhané. To je vecou konania súdu (nie exekučného) v sporovom konaní podľa tretej časti OSP.

Z hľadiska materiálnej vykonateľnosti musí teda každý titul obsahovať presnú individualizáciu oprávneného a povinného, presné vymedzenie práva a jemu zodpovedajúcu povinnosť na plnenie a ostatne presne stanovenú lehotu na plnenie (R 21/1981, s. 161, R 27/1984, s. 130). Práve tieto náležitosti robia titul vykonateľným. Rozhodnutie, ktoré tieto náležitosti nemá, nie je rozhodnutím vykonateľným a nemôže byť podkladom pre výkon exekúcie. Ak by bola exekúcia, ktorá tieto požiadavky nespĺňa, napriek tomu nesprávne vedená, musí byť, v každom štádiu konania i bez návrhu zastavená (§57 ods. 1 písm. a/EP).

Formálnu vykonateľnosť stanovuje predpis upravujúci konanie v ktorom bolo rozhodnutie slúžiace ako exekučný titul vydané.

Podľa § 44 ods. 2 zákona NR SR č. 233/1995 Z. z., o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok), v znení ďalších noviel (ďalej len „EP"), súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti, písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu. Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne.

Podľa § 35 ZoRK, doručený rozhodcovský rozsudok, ktorý už nemožno preskúmať podľa § 37, má pre účastníkov rozhodcovského konania rovnaké účinky ako právoplatný rozsudok súdu.

Niet sporu, že v predmetnej veci ide o exekučný titul predpokladaný v § 41 ods. 2 písm. d) EP, teda vykonateľné rozhodnutie rozhodcovského súdu. Keďže ide o rozhodcovský rozsudok formálnu vykonateľnosť stanovuje zákon o rozhodcovskom konaní.

Podľa § 45 ods. 1, 2 ZoRK, súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu podľa osobitných predpisov, na návrh účastníka konania, proti ktorému bol nariadený výkon rozhodcovského rozsudku, konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie zastaví:

a) z dôvodov uvedených v osobitnom predpise,

b) ak rozhodcovský rozsudok má nedostatok uvedený v § 40 písm. a) a b), alebo

c) ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom.

Súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu zastaví výkon rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom konaní nedostatky podľa odseku 1 písm. b) alebo c).

Z uvedeného potom vyplýva, že súd prvého stupňa riadiac sa týmto zákonným ustanovením i bez návrhu pri skúmaní žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrhu na vykonanie exekúcie a exekučného titulu zisťuje, či rozhodcovský rozsudok má nedostatok uvedený v § 40 ods. 1 písm. a) a b) ZoRK teda, či rozhodcovský rozsudok bol vydaný vo veci, ktorá nemôže byť predmetom rozhodcovského konania (§ 1 ods. 3), resp., či rozhodcovský rozsudok bol vydaný vo veci, o ktorej už predtým právoplatne rozhodol súd alebo sa o nej právoplatne rozhodlo v inom rozhodcovskom konaní. Tu je nutné si všimnúť, že ďalšie dôvody šetrenia dôvodov (predstavujúcich materiálnu stránku titulu), inak daných pre podanie žaloby na zrušenie tuzemského rozhodcovského rozsudku, exekučnému súdu nie sú zverené. Aj v sporovom, základnom konaní, kde súd, konajúci podľa tretej časti OSP (s výnimkou žalôb predpokladaných § 40 ZoRK), a síce na námietku odporcu, je rovnako viazaný tzv. rozhodcovskou doložkou ak zistí, že sa vec má prejednať v rozhodcovskom konaní konanie musí zastaviť, okrem prípadov vypočítaných v § 106 ods. 1 OSP, ktorý mu dáva možnosť takúto vec prejednať, teda stanovuje výnimku z viazanosti takéhoto súdu rozhodcovskou doložkou vo vypočítaných situáciách, ktorými sú ak: účastníci vyhlásia, že na zmluve (rozhodcovskej doložke) netrvajú, uznanie cudzieho rozhodcovského rozhodnutia bolo v Slovenskej republike odopreté, zistí, že vec nemôže byť podľa práva Slovenskej republiky podrobená rozhodcovskej zmluve, že rozhodcovská zmluva je neplatná, prípadne že vôbec neexistuje alebo že jej prejednanie v rozhodcovskom konaní presahuje rámec právomoci priznanej im zmluvou, alebo že sa rozhodcovský súd odmietol vecou zaoberať. Teda spoločne ako exekučný súd, ktorý v rámci nadelenej kompetencie nemá ďalšiu prieskumnú právomoc, ako tú ktorú predpokladá § 45 ZoRK (netýka sa rozhodcovskej doložky), ani súd, konajúci podľa tretej časti OSP nemôže nerešpektovať dojednanú rozhodcovskú doložku okrem prípadov uvedených vyššie.

Ostatne, exekučný súd môže bez návrhu, skúmať, či rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom. Teda takto formulované skúmanie materiálnej vykonateľnosti exekučného titulu, ktorým je rozhodcovské rozhodnutie má svoje limity, ktorými sú:

- predmetom skúmania (vyplývajúcim z písm. b/ cit. ustanovenia) je rozhodcovský rozsudok, ale len v rozsahu § 40 ods. 1 písm. a) a b), čo na strane druhej znamená, že niet priestoru pre skúmanie materiálnej vykonateľnosti rozhodcovského rozhodnutia z dôvodov obsiahnutých v § 40 ZoRK pod písmenami c) až j),

- predmetom skúmania je plnenie vyplývajúce z rozhodcovského rozhodnutia, teda nie okolností, ktoré predchádzali vydaniu tohto exekučného titulu.

Z preskúmavaného rozhodnutia exekučného súdu nie je zrejmý obmedzený rozsah preskúmavania materiálnej vykonateľnosti exekučného titulu - rozhodcovského rozhodnutia. Napriek tomu, že exekučný súd nedisponuje legitimáciou určovať existenciu, či neexistenciu práva, skúmať podmienky, ktoré predchádzali vzniku exekučného titulu, konštatovať neprijateľnosť zmluvných podmienok, súd prvého stupňa tak v preskúmavanom rozhodnutí činí, čo treba odmietnuť, ako neprípustné. Súdy v exekučnom konaní nepreskúmavajú vecnú správnosť rozhodcovského rozsudku, ale len realizujú svoje oprávnenie vyplývajúce zo zákona a to z ustanovenia § 44 ods. 2 EP, t.j. oprávnenie posúdiť, či tento exekučný titul nie je v rozpore so zákonom formulovanými požiadavkami. Pritom o objektívne nemožné plnenie ide vtedy, keď splnenie záväzku je všeobecne nemožné pre akéhokoľvek dlžníka (teda nie len spotrebiteľa). Objektívna nemožnosť plnenia môže byť právna (napr. právny predpis účinný po vzniku záväzku zakazuje toto plnenie), alebo faktická (napr. vec individuálne určená podľahla skaze). Plnenie možno považovať za právom nedovolené vtedy, keď svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu, alebo keď zákon obchádza, t.j. neodporuje síce výslovnému zneniu zákonného ustanovenia avšak svojimi dôsledkami sleduje ten cieľ, aby zákon dodržaný nebol. Plnenie odporuje dobrým mravom vtedy, keď by účastník konal v rozpore so základnými všeobecne uznávanými, v spoločnosti panujúcimi morálnymi zásadami ohľadne vzťahov a konania medzi ľuďmi.

Dôvody zistenia, že sa v tomto prípade jedná o spotrebiteľský úver, a preto je potrebné aplikovať normy spotrebiteľského práva aj v rámci exekučného konania, v ktorom je okruh účastníkov jednoznačne vymedzený v § 37 EP (oprávnený vs. povinný) a niet pre to dôvodu pre podporné použitie Občianskeho súdneho poriadku, zjavnú neprimeranosť plnenia vyplývajúcu z rozhodcovského rozsudku, ale ani okolnosti zamietnutia žiadosti o udelenie poverenia, ako takej (nie len čiastočne), exekučný súd riadne nezdôvodnil. Absencia takejto argumentácie súdu bráni účastníkovi v realizácii jeho procesných práv, Čím sa mu zmenšuje rozsah možnosti riadne konať pred súdom. Odňatím možnosti konať pred súdom sa, v zmysle § 221 ods. 1 písm. f/ OSP, rozumie taký závadný procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemožní realizácia tých jeho procesných práv, ktoré mu Občiansky súdny poriadok priznáva za účelom ochrany jeho práv a právom chránených záujmov.

Predmetnému dôvodu odvolania sú vlastné tri pojmové znaky: 1/ odňatie možnosti konať pred súdom, 2/ to, že k odňatiu možnosti konať došlo v dôsledku postupu súdu, 3/ možnosť konať pred súdom sa odňala účastníkovi konania. Vzhľadom k tej skutočnosti, že zákon bližšie v žiadnom zo svojich ustanovení pojem odňatie možnosti konať pred súdom nešpecifikuje, pod odňatím možnosti konať pred súdom je potrebné vo všeobecnosti rozumieť taký postup súdu, ktorý znemožňuje účastníkovi konania realizáciu procesných práv a právom chránených záujmov, priznaných mu Občianskym súdnym poriadkom na zabezpečenie svojich práv a oprávnených záujmov.

O vadu, ktorá je z hľadiska § 221 ods. 1 písm. f/ OSP významná, ide najmä vtedy, ak súd v konaní postupoval v rozpore so zákonom, prípadne s ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi a týmto postupom odňal účastníkovi konania jeho procesné práva, ktoré mu právny poriadok priznáva. Osobitne ak sa odvolateľ na takéto porušenie práva, vo svojom odvolaní, odvoláva.

Základné právo na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods, 1 Ústavy Slovenskej republiky zaručuje, že každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.

Z ustanovenia čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky vyplýva, že každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov, v jeho prítomnosti, a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom.

Podľa či. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu,

Z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva, ako aj z rozhodnutí Ústavného súdu Slovenskej republiky vyplýva, že tak základné právo podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, ako aj právo podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru v sebe zahŕňajú aj právo na rovnosť zbraní, kontradiktómosť konania a odôvodnenie rozhodnutia (napr. II. ÚS 383/06).

Obsah práva na spravodlivý súdny proces nespočíva len v tom, že osobám nemožno brániť v uplatnení práva alebo ich diskriminovať pri jeho uplatňovaní. Obsahom tohto práva je i relevantné konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky. Ak je toto konanie v rozpore s procesnými zásadami, porušuje ústavnoprávne princípy (napr. II. US 85/06).

Zmyslom práva na súdnu ochranu (jej nedielnou súčasťou je i exekučné konanie) je umožniť každému reálny prístup k súdu a tomu zodpovedajúcu povinnosť súdu o veci konať. Ak osoba (právnická alebo fyzická) splní predpoklady ustanovené zákonom, súd jej musí umožniť stať sa účastníkom konania so všetkými procesnými oprávneniami, ale aj povinnosťami, ktoré z tohto postavenia vyplývajú (viď nálezy Ústavného súdu Slovenskej republiky z 23. augusta 2001 II. US 14/2001, z 13. novembra 2002 II. US 132/02, III. US 171/2006 z 5. apríla 2007).

Podľa § 1 OSP, Občiansky súdny poriadok upravuje postup súdu a účastníkov v občianskom súdnom konaní tak, aby bola zabezpečená spravodlivá ochrana práv a oprávnených záujmov účastníkov, ako aj výchova na zachovávanie zákonov, na čestné plnenie povinností a na úctu k právam iných osôb.

Podľa § 167 ods. 2 OSP, ak nie je ďalej ustanovené inak, použijú sa na uznesenie primerane ustanovenia o rozsudku.

Podľa § 157 ods. 2 OSP, v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ (žalobca) domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (žalovaný), prípadne Iný účastník konania, stručne, jasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

To, že právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi základné zásady spravodlivého súdneho procesu, jednoznačne vyplýva z ustálenej judikatúry ESĽP. Judikatúra tohto súdu ale nevyžaduje, aby na každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument.

Rovnako sa Ústavný súd Slovenskej republiky vyjadril k povinnosti súdov riadne odôvodniť svoje rozhodnutie v náleze III.ÚS 119/03-30. Vyslovil, že súčasťou obsahu základného práva na spravodlivý proces je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t.j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu (IV.ÚS 115/03).

Odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že i odôvodnenie uznesenia exekučného súdu musí obsahovať výklad opodstatnenosti, pravdivosti, zákonnosti a spravodlivosti výroku rozhodnutia. Exekučný súd sa v odôvodnení svojho rozhodnutia musí vyporiadať so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami a jeho myšlienkový postup musí byť v odôvodnení dostatočne vysvetlený nielen poukazom na všetky skutočnosti zistené vykonaným dokazovaním, ale tiež s poukazom na právne závery, ktoré prijal. Niet v ňom miesta pre dohady a domnienky.

Zákonom požadované riadne a presvedčivé odôvodnenie písomnej formy uznesenia (§ 169 ods. 1 v spojení s § 167 ods. 2 OSP a § 157 ods. 2 OSP v spojení s § 211 OSP) je nie len formálnou požiadavkou, ktorou sa má zamedziť vydaniu obsahovo nezdôvodnených, nepresvedčivých alebo neurčitých a nezrozumiteľných uznesení, ale má byť v prvom rade prameňom poznania úvah súdu tak v otázke zisťovania skutkového stavu veci, ako aj v právnom posúdení veci. Inak povedané, účelom odôvodnenia uznesenia predovšetkým je preukázať správnosť uznesenia a odôvodnenie súčasne musí byť i prostriedkom kontroly správnosti postupu súdu pri vydávaní rozhodnutí, t.j. musí byť preskúmateľné. Tieto požiadavky napadnuté uznesenie exekučného súdu nespĺňa.

Zákon o rozhodcovskom konaní, ako to bolo uvedené vyššie, pozitívnou enumeráciou stanovuje materiálne podmienky, ktoré je exekučný súd pri rozhodovaní o žiadosti na udelenie poverenia oprávnený, resp. povinný skúmať. Tento okruh šetrenia nemôže exekučný súd svojvoľne rozširovať. Existenciu okolností majúcich za následok niektorý z dôvodov neprípustnosti exekúcie a teda povedzme i iných okolností, môže exekučný súd až v neskorších štádiách exekučného konania, § 45 ods. 1 písm. a) ZoRK, pri tomto exekučnom titule, sa však predpokladá návrh účastníka exekučného konania. Uvedené je dôsledkom podmienok, ktoré kladie zákon o rozhodcovskom konaní na rozhodcovské rozhodnutie napr. v § 33 ods. 2 ZoRK.

Z uvedeného potom vyvstanú rôzne modality postupu exekučného súdu od vydania poverenia na vykonanie exekúcie v požadovanom rozsahu, cez rozhodnutie, ktorým sa v časti poverenie vydá a v časti sa žiadosť o vydanie poverenia zamietne, až po zamietnutie žiadosti o vydanie poverenia, ako takej. Práve táto kompetencia exekučného súdu preskúmať validitu exekučného titulu - rozhodcovského rozsudku, v rigorózne vymedzenom rozsahu kladie zvýšený dôraz pre kvalitu riadneho odôvodnenia rozhodnutia, ktorým exekučný súd nevyhovie celkom, či v určitom rozsahu, žiadosti o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie.

So zreteľom na uvedené odvolací súd dospel k záveru, že odôvodnenie napadnutého uznesenia súdu prvého stupňa je nepreskúmateľné, čo malo za následok porušenie práva odvolateľa na spravodlivé súdne konanie a odňatie mu možnosti konať pred súdom v zmysle § 221 ods. 1 písm. f/ OSP. Preto odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa riadiac sa citovaným ustanovením, zrušil a v súlade s ods. 3 tohto ustanovenia vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Úlohou súdu prvého stupňa bude, v prípade zotrvania na názore smerujúcom ku zamietnutiu žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, čo i len do elementárnej časti, svoje rozhodnutie riadne zdôvodniť. Najmä uviesť:

- dôvody ktoré ho viedli k aplikovaniu noriem spotrebiteľského práva v rámci exekučného konania, v ktorom je okruh účastníkov jednoznačne vymedzený v § 37 EP a niet preto dôvodu pre podporné použitie Občianskeho súdneho poriadku a teda ani kategórie spotrebiteľ.

- Ozrejmiť, nakoľko v tomto štádiu exekučný súd nevykonáva dokazovanie (ako procesnú činnosť súdu osobitne upravenú v ustanoveniach § 122 až § 124 OSP) s výnimkou ustanovenia § 43 EP, na báze akého zákonného ustanovenia a akých dôkazov, vyhodnotil dojednanú rozhodcovskú doložku za neplatnú osobitne, ak existujúcu, dojednanú rozhodcovskú doložku všeobecný súd v základnom konaní nevyhodnotil, ako neprijateľnú a jej neplatnosti sa nikto nedovolával.

- V danom prípade je exekučným titulom rozhodcovský rozsudok, nie zmluva, predmetom záujmu exekučného súdu má byť len plnenie vyplývajúce z exekučného titulu. Plnenie z exekučného titulu zaväzujúce na vrátenie dlhu s príslušenstvom nik nespochybnil, z hľadiska § 35 ZoRK je vecou rozhodnutou a z tohto pohľadu nie je zrejmé, čo viedlo exekučný súd k nerešpektovania tejto procesnej prekážky vedenia konania.

- Tiež z odvolaním napadnutého uznesenia nie je zrejmé, ako sa exekučný súd pri určení, že dojednanie rozhodcovskej doložky v predmetnej spotrebiteľskej zmluve je neprimeranou podmienkou a spotrebiteľ ňou nie je viazaný, vysporiadal s požiadavkou preukázania naliehavého právneho záujmu (§ 80 písm. c/ OSP) na takomto určení, osobitne ak povinný nevyužil inštitút svojej ochrany umožňujúci mu spochybniť rozhodcovskú doložku spôsobom, ktorý predpokladá § 40 ods. 1 písm. c) ZoRK.

- Exekučný súd sa pri svojom úvahách o neprijateľnej rozhodcovskej doložke odvoláva na ustanovenia Smernice 93/13/EHS. Zaoberá sa jej hodnotením v kontexte úvah vyplývajúcich z prílohy 1 písm. q) tejto smernice, ktorá hodnotí, čo je možné považovať za neprijateľnú podmienku pričom táto interpretácia vychádza z nesprávneho prekladu nakoľko vychádzajúc z originálu tohto ustanovenia, ktorý znie: „excluding or hindering the costumer's right to take legal action or exercise any other legal remedy, particularly by requiring the costumer to take legal disputes exclusively to arbitration not covered by any legal provision." by mal slovenský preklad znieť: „Nekalou podmienkou je zbavenie spotrebiteľa práva, alebo mu brániť v uplatňovaní práva podať žalobu, alebo akýkoľvek iný opravný prostriedok, najmä vyžadovať od spotrebiteľa, aby riešil spory výlučne arbitrážou, na ktorú sa nevzťahujú ustanovenia právnych predpisov". V tomto kontexte potom nemožno ujednanie rozhodcovskej doložky hodnotiť za nekalú podmienku, nakoľko rozhodcovské konanie je súčasťou legislatívne upraveného procesu a je súčasťou civilného práva.

Inak je povinnosťou exekučného súdu poverenie na vykonanie exekúcie vedenej na základe vykonateľného rozhodcovského rozsudku vydať.

Keďže odvolací súd rozhodnutie exekučného súdu zrušil a vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, rozhodne o náhrade trov i odvolacieho konania súd prvého stupňa v novom rozhodnutí o veci (§ 224 ods. 3 OSP). 

Ilustračné foto: najprávo.sk

Ohodnoťte článok
Hlasovalo: 1224
FacebookVybrali SMETwitterDeliciousLinkedIn

NOVÝ PRÍSPEVOK

 
Sťažnosť na SR

Združenie na ochranu finančného spotrebiteľa OFS Petzwalova 12, 949 12 Nitra, e-mail: zdruzenieofs@gmail.com, IČO: 42205735 Európska komisia Rue de la Loi / Wetstraat 200 B – 1049 Bruxelles / Brussel Belgicko V Nitre, dňa 15.10.2013 Sťažnosť na Slovenskú republiku Vážená Európská komisia, v prílohe zasielame uznesenie Krajského súdu v Bratislave, v ktorom odvolací súd popiera práva spotrebiteľa v exekučnom konaní na základe rozhodcovského rozsudku. Absolútne! Už sme si mysleli, že je rozhodovanie na dobrej ceste smerom k eliminovaniu neprijateľných zmluvných podmienok, no takéto rozhodnutia znamenajú závažný zvrat proti európskemu právu a zjavne proti rozhodnutiam Súdneho dvora Európskej únie. Proti uvedenému rozhodnutiu Krajského súdu v Bratislave už odvolanie nie je prípustné a vážne ovplyvní rozhodovanie nižších súdov. Spotrebitelia sami nedokážu rozpoznať neprijateľné podmienky. Máme to potvrdené v rozhovoroch so spotrebiteľmi. Je to pre nich náročná agenda. Podľa Krajského súdu v Bratislave sa nemá v exekúcii vykonávať ochrana spotrebiteľa a sme znepokojení, že exekučné súdy podriadené Krajskému súdu v Bratislave nebudú aplikovať článok 6 smernice Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Rozpory s judikatúrou Súdneho dvora Súdny dvor: V rozsudku Súdneho dvora Asturcom pod číslom C-40/08 sa za dôležité považuje, aby bol spotrebiteľ zbavený neprijateľných zmluvných podmienok v exekučnom konaní na vykonanie rozhodcovského rozsudku po zistení skutkového a právneho stavu. Krajský súd v Bratislave v pokynoch pre exekučný súd uvádza, citujeme: Úlohou súdu prvého stupňa bude, v prípade zotrvania na názore smerujúcom ku zamietnutiu žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, čo i len do elementárnej časti, svoje rozhodnutie riadne zdôvodniť. Najmä uviesť: - dôvody ktoré ho viedli k aplikovaniu noriem spotrebiteľského práva v rámci exekučného konania, v ktorom je okruh účastníkov jednoznačne vymedzený v § 37 EP a niet preto dôvodu pre podporné použitie Občianskeho súdneho poriadku a teda ani kategórie spotrebiteľ. Súdny dvor: Súdny dvor v rozsudku Mostaza Claro pod číslom C-168/05 explicitne uvádza, že existuje nebezpečenstvo, že spotrebiteľ nepoukáže na neprijateľné podmienky. Preto aj keď spotrebiteľ nenamietal v rozhodcovskom konaní neprijateľnosť zmluvnej podmienky, v exekučnom konaní súd naplní článok 6 smernice Rady 93/13/EHS. Krajský súd v Bratislave v pokynoch pre exekučný súd uvádza , citujeme: - Ozrejmiť, nakoľko v tomto štádiu exekučný súd nevykonáva dokazovanie (ako procesnú činnosť súdu osobitne upravenú v ustanoveniach § 122 až § 124 OSP) s výnimkou ustanovenia § 43 EP, na báze akého zákonného ustanovenia a akých dôkazov, vyhodnotil dojednanú rozhodcovskú doložku za neplatnú osobitne, ak existujúcu, dojednanú rozhodcovskú doložku všeobecný súd v základnom konaní nevyhodnotil, ako neprijateľnú a jej neplatnosti sa nikto nedovolával. Súdny dvor Súdny dvor vo viacerých svojich rozsudkoch uvádza, že je dôležité chrániť spotrebiteľa pred neprijateľnými podmienkami ex offo , napríklad v rozhodnutí POHOTOVOSŤ pod číslom C-76/10. Krajský súd V Bratislave v záväzných pokynoch pre exekučný súd uvádza, citujeme: - Tiež z odvolania napadnutého uznesenia nie je zrejmé, ako sa exekučný súd pri určení, že dojednanie rozhodcovskej doložky v predmetnej spotrebiteľskej zmluve je neprimeranou podmienkou a spotrebiteľ ňou nie je viazaný, vysporiadal s požiadavkou preukázania naliehavého právneho záujmu (§ 80 písm. c/ OSP) na takomto určení, osobitne ak povinný nevyužil inštitút svojej ochrany umožňujúci mu spochybniť rozhodcovskú doložku spôsobom, ktorý predpokladá § 40 ods. 1 písm. c) ZoRK. Sme silno znepokojení, že zo strany súdu sa otvára pomerne nová prekážka a to, že spotrebiteľ má preukazovať naliehavý záujem na rozhodnutí o neprijateľnosti zmluvnej podmienky. Pýtame sa, či nie je aj v záujme celého európskeho spoločenstva, aby bol život ľudí bez neprijateľných zmluvných podmienok. Prečo má spotrebiteľ preukazovať nejaký osobitný naliehavý záujem na určení neprijateľnosti zmluvnej podmienky a naviac v exekučnom konaní? Tak by sme mohli pokračovať v rozporoch medzi Súdnym dvorom a Krajským súdom v Bratislave. Stále viac a viac nám pribúdajú sťažnosti spotrebiteľov, ktorých odsúdili rozhodcovia v rozhodcovských konaniach v rozpore s článkom 6 ods. 1 smernice Rady 93/13/EHS. Kým sa nejaký výsledok zo strany vlády objaví, spotrebitelia už budú dávno zexekuovaní. Spotrebitelia sú značne znechutení, že sa takto verejne môže vykonávať nespravodlivosť. Najsmutnejšie sú prípady sociálne slabých spotrebiteľov, ktorým sa siaha na ich obydlie a Krajský súd v Bratislave neurobil nič, aby sa rešpektoval článok 6 odsek jeden citovanej smernice Rady 93/13/EHS. Nechápeme potom, aký význam má rozhodovanie Súdneho dvora, ak jeho rozhodnutia sú obchádzané. Podľa nás Krajský súd v Bratislave rozhoduje v rozpore s rozhodnutiami Súdneho dvora a je to na úkor kvality života spotrebiteľov. Mnohí spotrebitelia rezignujú, pretože ide už o právoplatné rozhodnutie. Rozhodnutie zverejnil aj renomovaný právnický portal ,,Najprávo“. Link: http://www.najpravo.sk/judikatura/obcianske-pravo/spotrebitelske-zmluvy/zakonne-limity-exekucneho-sudu-vo-vztahu-k-preskumaniu-rozhodcovskeho-rozsudku.html Ak sa po pokynoch Krajského súdu v Bratislave exekúcia povolí, spotrebiteľ nemá právo podať odvolanie a ani dovolanie. Aj v iných prípadoch sa tak deje a môžeme predložiť dôkazy v ďalších prípadoch. Združenie nikdy nepodporí spotrebiteľov, ak si neplnia povinnosti. Máme však legitímny záujem na eliminovaní neprijateľných zmluvných podmienok. Pociťujeme chaos medzi judikatúrou Súdneho dvora a rozhodnutiami Krajského súdu v Bratislave. Potrebujeme mať právnu istotu pri odpovediach na otázky spotrebiteľov. Považujeme obchádzanie judikatúry Súdneho dvora Európskej únie za veľmi nebezpečné a preto využívame sťažnosť na členský štát pre porušovanie práva Európskej únie. Príloha: uznesenie Krajského súdu v Bratislave zo dňa 26. 06. 2013, č.k. 18CoE132/2013-35 S pozdravom Združenie na ochranu finančného spotrebiteľa OFS štatutárny zástupca Ing. Eliška Ščasná

 
OFS | 17.10.2013 19:57
 
RE: Sťažnosť na SR

Dovolil by som si uviesť, že dôslednejším skúmaním práva SR by takéto vyjadrenie na tomto odbornom fóre, nemohlo zaznieť. Rovnako aj absolútna absencia širších znalostí práva EÚ svedčí o tomto príspevku Združenia OFS. Je vylúčené a v rozpore s Ústavou SR priamo vyvodzovať práva a povinnosti zo Smernica Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, nakoľko ide o sekundárny zdroj práva a je záväzná pre každý členský štát, nemožno ju použiť v horizontálnych vzťahoch medzi subjektmi súkromného práva, obzvlášť ak už bola do právneho poriadku implementovaná. Smernica je aktom výlučne sekundárnej povahy, ktorého priamy normatívny význam pre výklad národného zákona je výlučne indikatívny, a v žiadnom prípade interpretačný. Judikatúra ESD vzťahujúca sa k spotrebiteľským zmluvám nie je voči jednotlivcom bezprostredne záväzná. judikatúra ESD vzťahujúca sa rozhodcovské doložky všeobecne, alebo rozhodcovské doložky v spotrebiteľských zmluvách, nie je voči jednotlivcom – a teda ani voči účastníkom tohto konania – bezprostredne záväzná. Samotná judikatúra ESD možnosť riešenia spotrebiteľských sporov v rozhodcovskom konaní pripúšťa, ale zaväzuje súdy, aj pri žalobách o zrušení rozhodcovského rozsudku, nie k plošnému rušeniu rozhodcovských rozsudkov z dôvodov nearbitrability spotrebiteľských sporov, ale k dôkladnému a podrobnému skúmaniu konkrétnych okolností konkrétnej rozhodcovskej doložky, ako aj i vôle „priemerného“ spotrebiteľa a jeho mentálnych schopností. Teóriu o tzv. euro konformnom výklade právaných noriem národného práva je možné uplatniť len v medziach vnútroštatného právneho poriadku.

 
Palo Priezvisko | 21.10.2013 14:24
 
:)

peterp- Co je zle na tom, ze zdruzenie na ochranu spotrebitelov chce zarobit peniaze na trovach od nejakych podnikatelov s pochybnymi pozicakami a uvermi? Maju ti ludia cely den makat v robote a potom este vo volnom case chranit spotrebitelov? Alebo to, ze nejakí pseudopodnikatelia zarabaju na chudakoch je OK, ale ked niekto chce zarobit na nepoctivom podnikatelovi uz je to problem? A tie reci o hodnoteni dokazov a pravoplatnych rozhodnutiach mi pridu ako od tretiaka na pravnickej fakulte. Sice to znie pekne, ale aby to bolo pravda, musel by byt naplneny jeden zakladny predpoklad- existencia pravneho statu.

 
meno | 21.10.2013 14:14
 
Krajsky sud v Bratislave...

Krajsky sud v Bratislave ide cestou tzv. najmensieho odporu- rozhodnu tak, aby z toho mali co najmensie problemy. Vo vacsine exekucnych konani stoji na jednej strane bohata firma a na druhej strane nejaky chudak, co v horsom pripade nevie ani poriadne citat a v lepsom pripade je bezdomovec, takze sa mu realne rozhodnutie ani nedoruci. Teraz otazka na odbornikov, u koho je vacsia pravdepodobnost, ze ak sa mu nevyhovie bude podavat dovolania, ustavne staznosti, staznosti na prietahy a podobne? Cielom sudcu predsa je dostavat plat niekolko tisic euro a mat pritom dostatok casu na kavicky, chodenie po dovolenkach, kadernicku, pedikerku a manikerku, pripadne na futbal a tenis. Naco si to cele komplikovat, vsak?

 
meno | 21.10.2013 11:22
 
RE: Krajsky sud v Bratislave...

Samotné vydanie občianskeho preukazu zasahuje do práv na ochranu spotrebiteľa, pretože umožňuje spotrebiteľovi podpisovať zmluvy a čerpať úvery :)

 
Palo Priezvisko | 21.10.2013 13:56
 
Pravda

Pomenujem to pravým menom, spotrebiteľské združenia by chceli vytrieskať na trovách právneho zastúpenia prachy ešte aj v exekučnom konaní a zaobaľujú to do pozlátka ochrany spotrebiteľa. Prečo chránia niekoho, koho chráni už samotný zákon plnou exekučnou imunitou, keďže mu nemožno vo väčšine prípadov aj tak nič zobrať a exekúcia sa zastavuje pre nemajetnosť? Ale idem k veci, prečo má exekučný súd prehodnocovať dôkazy, ktoré už raz boli vyhodnotené? Ak ich vyhodnotil všeobecný súd, tak nie je o čom, znovu ich hodnotiť, veď je rozhodnutie právoplatné. A ak ich vyhodnotil rozhodcovský súd a konanie prebehlo v zmysle zákona, tak je to to isté, akokeby rozhodoval všeobecný súd. Keby chcel byť spotrebiteľ zastúpený v rozhodcovskom konaní spotrebiteľským združením, prečo tak neurobil? Nepáči sa vám zákon o rozhodcovskom konaní? Kto ho schválil? Žeby poslanci?

 
peterp | 21.10.2013 12:45
 
rozmýšľajte

Je pochopiteľné, že väčšina dlžníkov by si rada požičala s nulovým úrokom a bez akýchkoľvek sankcií v prípade nedodržania splátkového kalendára, prípadne úplne ideálne by bolo, aby bola pôžička nenávratná. Kde žijete? Trošku si prečítajte poriadnejšie to rozhodnutie a dovolím si odkopírovať komentár od S., ktorý je k veci: Uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky III. ÚS 23/2013-8, v ktorom Ústavný súd konštatuje: „V exekučnom konaní dochádza k nútenému vymoženiu povinnosti z právneho vzťahu, ktorého obsah už je právoplatne a vykonateľne judikovaný. Právoplatnosťou a vykonateľnosťou súdneho rozhodnutia o obsahu spotrebiteľského právneho vzťahu nadobúda tento právny vzťah v perspektíve núteného výkonu novú kvalitu. Fyzická osoba, ktorej bola v nachádzacom konaní uložená hmotno-právna povinnosť nerozlučne spätá s pozíciou spotrebiteľa, sa na základe právoplatnosti a vykonateľnosti súdneho rozhodnutia v spojení s právnou skutočnosťou spočívajúcou v dobrovoľnom nesplnení uloženej povin nosti a s právnou skutočnosťou podania návrhu na začatie exekučného konania stáva povinným. Žiadna z uvedených determinujúcich právnych skutočností však už nie je motivovaná spotrebiteľsky, nie je bytostne spätá s pozíciou fyzickej osoby ako spotrebiteľa. Fyzická osoba sa v konaní o nútenom výkone rozhodnutia týkajúceho sa spotrebiteľského právneho vzťahu nestáva povinným preto, lebo napĺňa legálno-definičné znaky spotrebiteľa, ale preto, že dobrovoľne nesplnila povinnosť právoplatne potvrdenú kompetentným orgánom verejnej moci. A tak hoci je účelom exekučného práva aj ochrana povinného pred nadmernými zásahmi prostriedkami núteného výkonu rozhodnutia, určite ním nie je ochrana fyzickej osoby z titulu jej spotrebiteľskej pozície. Jednoducho v takom exekučnom konaní, o aké ide aj v prerokovávanej veci, nezohráva fakt, že povinný bol v základnom (nachádzacom) konaní charakterizovaný ako spotrebiteľ, žiadnu právne významnú úlohu.“

 
správne meno | 21.10.2013 12:20
 
kto písal toto rozhodnutie?

.. je to zvláštne, takáto zjavná neznalosť európskeho práva a rozhodnutí Súdneho dvora Európskej únie na Krajskom súde v Bratislave.. ešteže na ostatných krajských súdoch v tom majú jasnejšie a nerobia hambu súdnictvu.. ale naozaj, kto bude niesť následky takéhoto rozhodnutia, predovšetkým obyčajní ľudia - spotrebitelia a samozrejme SR!

 
človek | 18.10.2013 09:53
 
RE: kto písal toto rozhodnutie?

Človek, ty sa teda fakt vyznáš... Toto rozhodnutie je konečne po dlhej dobe jediné, ktoré sa opiera o právo a neneguje základy právneho sytému a mali by si z neho brať príklad všetky súdy, ktoré chcú rozhodovať podľa zákona a nie toho nepochopiteľného prospotrebiteľského anarchizmu. Konečne jedno triezve rozhodnutie, ktoré nepodporuje stav, kedy sú exekučné súdy štvrtým stupňom súdneho systému.

 
mea culpa | 18.10.2013 10:17

Najčítanejšie (Judikatúra)

Najbližšie semináreZobraziť všetky semináre

2. ODBORNÁ KONFERENCIA K PRACOVNÉMU PRÁVU (Seminár)

Jedinečné podujatie svojho druhu, na ktorom sa špičkoví odborníci z ČR a SR podelia o svoje ...

Zobraziť všetky Nové v judikatúre

Odmietnutie súdu vymenovať určitú osobu za poručníka len z dôvodu jej zadlženia

Prekážkou pre ustanovenie fyzickej osoby za poručníka maloletého dieťaťa nemôže byť samotné zadlženie tejto osoby bez zohľadnenia ...

Rozhodnutie sudcu v prípade, ak zákon zveruje rozhodovanie vyššiemu súdnemu úradníkovi

Iba to, že v danej veci rozhodol sudca, a nie vyšší súdny úradník, keď zákon ukladá rozhodovanie vyššiemu súdnemu úradníkovi, nemôže ...

Nárok na zaplatenie zmluvného úroku po zosplatnení úveru, kumulácia s úrokom z omeškania

V prípade vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru veriteľovi náleží úrok z istiny vo výške, akú by pri riadnom plnení povinností dlžník ...

Nekalá súťaž, neopodstatnené oznámenie prevádzkovateľovi sociálnej siete

Ak súťažiteľ neopodstatnene oznámi prevádzkovateľovi komunikačného kanálu na internete (prevádzkovateľovi siete Facebook), že iný ...

Zaujímavé odkazy

Hľadanie poisťovateľa podľa EČVhttps://ws.skp.sk/pvia/poistovatel.xhtml?lang=sk

S nárokom na poistné plnenie sa obráťte na zobrazeného poisťovateľa

Zistenie platnosti technickej a emisnej kontroly podľa evid. čísla vozidlahttps://www.stkonline.sk/overenie-stk

Overenie termínu platnosti technickej a emisnej kontroly zdarma

Konkurzy a reštrukturalizáciehttps://ru.justice.sk/ru-verejnost-web/pages/searchKonanie.xhtml?query=

Zoznam konkurzov a reštrukturalizácií

Katastrálna mapahttps://zbgis.skgeodesy.sk/mkzbgis/sk/kataster/?bm=zbgis&z=8&c=19.530000,48.800000#

Zistenie vlastníka nehnuteľnosti klikom na mape.

Online zmluvyhttp://www.onlinezmluvy.sk/

Vzory zmlúv a všetko k nim na jednom mieste.

Digitálna parlamentná knižnicahttp://www.nrsr.sk/dl/

Spoločná česko-slovenská digitálna parlamentná knižnica je elektronická forma úplných ...

Registre

Vyhľadávanie v Obchodnom vestníkuhttps://www.justice.gov.sk/PortalApp/ObchodnyVestnik/Formular/FormulareZverejnene.aspx

Vyhľadávanie v Obchodnom vestníku

Notársky centrálny register záložných právhttp://www.notar.sk/%C3%9Avod/Not%C3%A1rskecentr%C3%A1lneregistre/Z%C3%A1lo%C5%BEn%C3%A9pr%C3%A1va.aspx

Vyhľadajte si záložcu, veriteľa alebo záloh v Notárskom centrálnom registri záložných ...

Štatistický register organizáciíhttp://slovak.statistics.sk/wps/portal/ext/Databases/register_organizacii/!ut/p/b1/jY_BDoIwEEQ_qYMtFo-LkVJDGosWoRfTgzEYAQ_G7xeJV9G9TfLeTJZ5VjPfh2d7CY926MPtnf3yRNbafVFVUNUig-aRgnEOyOQINCOAL0eYfCt1kqYRITHlBvpAO1VuRQQRf_wZ4K_9taJcyAJIChVDU-7KleUcxH_5R-YnZK5hAmZeNPnQndm9c67GVbwAlOWrBg!!/dl4/d5/L2dJQSEvUUt3QS80SmtFL1o2X1ZMUDhCQjFBMDgxVjcwSUZTUTRRVU0xR1E1/

Register obsahuje registračné údaje o ekonomických subjektoch a vedie ho Štatistický úrad SR.

Obchodný registerhttp://www.orsr.sk/

Obchodný register je verejný zoznam, do ktorého sa zapisujú zákonom stanovené údaje ...

Živnostenský registerhttp://www.zrsr.sk/

Živnostenský register tvorí súbor určených údajov o podnikateľoch. Údaje do registra ...

Register stratených a odcudzených dokladovhttp://www.minv.sk/?stratene-a-odcudzene-doklady

Overte si, či sa vám niekto nepreukázal strateným alebo odcudzeným dokladom inej osoby.

Čítali sme

O post ústavného sudcu sa uchádza deväť kandidátovhttps://www.teraz.sk/slovensko/o-post-ustavneho-sudcu-sa-uchadza-dev/479808-clanok.html

O post sudcu Ústavného súdu (ÚS) SR sa uchádzajú deviati kandidáti.

Hodnotiaca správa EÚ: Slováci najmenej veria v nezávislosť súdovhttps://www.teraz.sk/zahranicie/hodnotiaca-sprava-o-sudnictve-v-eu-s/479785-clanok.html

Európska komisia (EK) v piatok zverejnila porovnávací prehľad EÚ o súdnictve za rok 2020, ...

GDPR: Môže vás zamestnávateľ nútiť mať vašu fotku na webe firmy?https://uzitocna.pravda.sk/spotrebitel/clanok/556881-gdpr-moze-vas-zamestnavatel-nutit-mat-vasu-fotku-na-webe-firmy/

Viete vôbec, čo presne znamená dnes tak často používaná skratka GDPR?

Eurobarometer: Slováci poznajú pojem občan EÚ aj svoje práva v Úniihttps://www.teraz.sk/slovensko/eurobarometer-slovaci-poznaju-pojem-o/479773-clanok.html

Rastie aj počet Európanov, ktorí vedia, čo robiť, keď sa nedodržiavajú ich práva ako ...

M. Kolíková chce zrušiť sudcovskú imunitu, nechce trestať právny názorhttps://www.teraz.sk/slovensko/m-kolikova-chce-zrusit-sudcovsku-i/479715-clanok.html

Kolíkovej legislatívne zámery sú súčasťou balíka, ktorý má zreformovať a očistiť ...

Študenti probácie a mediácie budú praxovať na súdoch na východe SRhttps://www.teraz.sk/slovensko/studenti-probacie-a-mediacie-budu-pr/479706-clanok.html

Probační a mediační úradníci na súdoch budú študentov školiť aj vo väzenstve.

Nové časopisy

Justičná revue 5/2020

Justičná revue 5/2020

Časopis pre právnu prax, ktorý vydáva Ministerstvo spravodlivosti SR

Bulletin slovenskej advokácie 5/2020

Bulletin slovenskej advokácie 5/2020

Recenzovaný časopis pre právnu vedu a prax vydávaný Slovenskou advokátskou komorou.

Bulletin slovenskej advokácie 4/2020

Bulletin slovenskej advokácie 4/2020

Recenzovaný časopis pre právnu vedu a prax vydávaný Slovenskou advokátskou komorou.

Právny obzor 3/2020

Právny obzor 3/2020

Právny obzor je teoretický časopis pre otázky štátu a práva.

Verejné obstarávanie  - právo a prax 3/2020

Verejné obstarávanie - právo a prax 3/2020

Dvojmesačník plný odborných informácií monitoruje aktuálne dianie v oblasti verejného ...

Justičná revue 4/2020

Justičná revue 4/2020

Časopis pre právnu prax, ktorý vydáva Ministerstvo spravodlivosti SR

PoUtStŠtPiSoNe
: