V Exekučnom poriadku je okrem množstva iných nedostatkov aj rozpor dvoch paragrafov, ktorý by mohol spôsobiť, že bude minister spravodlivosti bez zbytočného odkladu k 31.12.2012 povinný dokopy 18 exekútorov odvolať,[1] ale na druhej strane aj to, že daní exekútori o svoje miesta neprídu a platná právna úprava sa obíde nie najšťastnejším spôsobom. Ako to teda s tými exekútormi nakoniec dopadne?
Dva kolidujúce paragrafy
Problém je nasledujúci. Súčasný zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) obsahuje vo svojej jedenástej časti – Prechodné a záverečné ustanovenia – nasledujúce dva paragrafy. Prvým je § 231, ktorý hovorí: vysokoškolské vzdelanie získané v odbore právo v Českej a Slovenskej Federatívnej Republike alebo v Českej republike do 31. decembra 1993 sa považuje za vysokoškolské vzdelanie získané podľa § 10 ods. 1 písm. b) a § 21 ods. 1 písm. b). Ustanovenie § 230 tým nie je dotknuté. Rozmenením na drobné, na to, aby sa niekto udržal vo funkcii exekútora, postačuje, aby do 31.12.1993 absolvoval štúdium na akejkoľvek škole, ktorá poskytuje vzdelanie v odbore právo, nemusí ísť o právnickú fakultu. Ide najmä o absolventov niekdajšej Vysokej školy Zboru národnej bezpečnosti. Ustanovenie tohto paragrafu v takejto podobe sa do Exekučného poriadku dostalo novelou z 1.2.2002, dovtedy sa požadovalo aj pred koncom roka 1993 vzdelanie na právnickej fakulte. Zrejme však bolo účelom tohto zmiernenie požiadaviek na vzdelanie ponechanie exekútorom dostatočného obdobia na dovzdelanie s tým, aby naďalej mohli pokračovať vo svojej funkcii. Odvtedy už ale ubehlo viac ako 12 rokov, takže je jasné, že poskytnutý priestor na dovzdelanie bol viac než postačujúci.
Zároveň sa súčasťou Exekútorského poriadku od 1. 9. 2005 stal § 238, ktorý v ods. 5 ustanovuje: exekútor, ktorý k 1. septembru 2005 nemal vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa na právnickej fakulte vysokej školy v Slovenskej republike alebo nemal uznaný doklad o vysokoškolskom vzdelaní vydaný zahraničnou vysokou školou, je povinný ministerstvu preukázať najneskôr do 31. decembra 2012, že si toto vzdelanie doplnil. Ak exekútor v lehote nepreukáže splnenie tejto povinnosti, minister ho bez zbytočného odkladu odvolá. Toto ustanovenie kladie na vzdelanie exekútorov už vyššie nároky, pretože nepostačuje už vzdelanie na akejkoľvek škole v odbore právo, ale musí ísť výslovne o vzdelanie na právnickej fakulte. Zákonodarca zrejme chcel na exekútorov pritlačiť, aby si naozaj doplnili vzdelanie primerané náročnosti a odbornosti ich povolania.
Aké vzdelanie sa od exekútorov vlastne požaduje?
Exekučný poriadok v súčasnom znení teda od exekútorov požaduje v § 10 ods. 1 písm. b) vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa v študijnom odbore právo na právnickej fakulte vysokej školy v Slovenskej republike. Podľa § 231 za také považuje ale aj vysokoškolské vzdelanie získané v odbore právo v Českej a Slovenskej Federatívnej Republike alebo v Českej republike do 31. decembra 1993. A nakoniec, v § 238 ods. 5 prikazuje ministrovi spravodlivosti bez zbytočného odkladu odvolať takého exekútora, ktorý do 31.12.2012 nepreukáže, že získal vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa na právnickej fakulte vysokej školy v Slovenskej republike. Táto právna úprava je pre údajných 18 exekútorov, ktorý nespĺňajú podmienky podľa § 238, ale spĺňajú ich podľa § 231 (a teda aj § 10 ods. 1 písm. b)) vskutku dôležitá, no zároveň značne neprehľadná a zamotaná. Ako sa z nej teda vymotať?
Ponúkané riešenia
Ako najjednoduchšie riešenie sa mi javí použitie výkladového pravidla lex posterior derogat legi priori, čo by znamenalo, že § 238, ktorý sa stal súčasťou Exekučného poriadku až v roku 2005 bude mať prednosť pred § 231, ktorý je jeho súčasťou v takomto znení od roku 2002, a minister spravodlivosti bude skutočne povinný exekútorov s nedostatočným vzdelaním k novému roku odvolať. Takéto riešenie je možno najjednoduchšie z hľadiska jeho nájdenia a možno aj realizácie, no nie z hľadiska dôsledkov tejto realizácie. Odvolaním 18 exekútorov by musel niekto prebrať ich agendu, ktorú tvoria tisícky spisov, čo by bolo možno komplikované, ale určite nie nemožné. Problematickejší by mohol byť možný zásah do ústavných práv týchto odvolaných exekútorov, ktorým sa podmienky zmenili takpovediac „počas hry", čím došlo k porušeniu princípu legitímnych očakávaní a znamenalo by to možnosť podania žalôb nielen na Ústavný súd, ale snáď aj na Európsky súd pre ľudské práva voči Slovenskej republike, kde by štátu vznikli pravdepodobne nemalé výdavky v súvislosti s ich finančným odškodnením.
Druhým riešením je exekútorov neodvolať. To by, pochopiteľne, potešilo najmä exekútorov a vôbec, nevznikali by zbytočné rozbroje. Keďže ale výkladové pravidlá nepustia, je potrebné urobiť to elegantnejšie a hlavne nenápadnejšie. Ponúka sa možnosť novely Exekučného poriadku, ktorá by odstránila sporný výklad kolidujúcich paragrafov. Tá by sa však už do 31.12.2012 v riadnom legislatívnom konaní určite nestihla. Preto sa ponúka trochu menej elegantnejšia a hlavne kontroverznejšia metóda novelizácie Exekučného poriadku formou tzv. „prílepku" k inému zákonu, ktorý už je v legislatívnom konaní, ale ktorý cezeň prejde v skrátenej forme. A práve toto zrejme bude ten nešťastný smer, ktorým sa vydá náš zákonodarca. Nasvedčuje tomu uznesenie Ústavnoprávneho výboru NR SR z 27.11.2012 č. 127a[2] k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení zákon č. 475/2005 Z. z. o výkone trestu odňatia slobody a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktoré v rámci pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu navrhuje implementovať do Exekučného poriadku, ktorý ako ste si všimli, nemá s zákonom o výkone trestu odňatia slobody absolútne nič spoločné, nasledujúce prechodné ustanovenie účinné od 1. januára 2013:
(1) Exekútor, ktorý získal vysokoškolské vzdelanie v odbore právo v Českej a Slovenskej Federatívnej Republike alebo v Českej republike do 31. decembra 1993 a ktorý bol vymenovaný za exekútora do 31. decembra 2012, sa považuje za exekútora, ktorý spĺňa podmienku vzdelania podľa § 10 ods.1 písm. b); ustanovenie § 238 ods. 5 sa nepoužije.
(2) Občana, ktorý získal vysokoškolské vzdelanie v odbore právo v Českej a Slovenskej Federatívnej Republike alebo v Českej republike do 31. decembra 1993 a nespĺňa podmienku vzdelania podľa § 10 ods. 1 písm. b), nemožno od 1. januára 2013 vymenovať za exekútora; to neplatí, ak bol občan do 31. decembra 2012 zapísaný do zoznamu koncipientov. Na účely vymenovania občana za exekútora a zápisu občana do zoznamu koncipientov sa ustanovenie § 231 nepoužije.
K tomuto návrhu ponúka uznesenie aj krátku dôvodovú správu: Definitívne sa rieši sporný výklad a aplikačná prax súvisiaca s použitím ustanovenia § 231 Exekučného poriadku. Navrhované ustanovenie potvrdzuje už skorší úmysel zákonodarcu, že účelom ustanovenia § 231 Exekučného poriadku malo byť iba prechodne vytvoriť podmienky pre vymenovanie občana, ktorý získal vysokoškolské vzdelanie v odbore právo v Českej a Slovenskej Federatívnej Republike alebo v Českej republike do 31. decembra 1993, za súdneho exekútora. Podľa navrhovanej právnej úpravy už nebude možné, aby sa občan uchádzajúci sa o vymenovanie za súdneho exekútora, dovolával historicky prekonaného ustanovenia § 231 Exekučného poriadku bez toho, aby súčasne riadne splnil podmienku vzdelania podľa § 10 ods. 1 písm. b). V súlade s princípmi ústavného poriadku Slovenskej republiky sa navrhovanou zmenou nezasahuje do statusu súdnych exekútorov, ktorí s poukazom na § 231 Exekučného poriadku získali exekútorskú licenciu a boli teda z pohľadu nadobudnutého vzdelania legitímne vymenovaní za súdnych exekútorov. Účelom pozmeňujúceho návrhu je aj pro futuro zjednotiť predpoklady vzdelania pre výkon funkcie súdneho exekútora, ktoré boli rozdielne stanovené viacerými čiastkovými novelami Exekučného poriadku.
Znamenalo by to teda, že daných 18 exekútorov odvolaných nebude a aj napriek tomu, že nemajú dostatočné vzdelanie na výkon svojej funkcie, budú v nej ponechaní, no zároveň nebudú môcť byť noví exekútori s takýmto nedostatočným vzdelaním od 1.1.2013 do funkcie vymenovaní. Čiže zostane aj koza celá aj vlk sýty. Sporná je aj dôvodová správa k tomuto uzneseniu, ktorá hovorí, že úmyslom zákonodarcu bolo prostredníctvom § 231 vytvoriť určitý prechodný stav a tým ospravedlňuje nerešpektovanie § 238. Nesporne zákonodarca takýto úmysel mal a nepochybne bol prechodný a jeho prechodnosť sa mala skončiť definitívne k 31.12.2012, čo sa podľa navrhovanej zmeny nestane a prechodnosť nadobudne v skutočnosti charakter trvalosti.
Tým, že sa nakoniec uzná daným 18 exekútorom, že pre nich je postačujúce len vzdelanie len v odbore právo, sa zároveň obchádza aj judikatúra Najvyššieho súdu SR, ktorá hovorí že pod pojmom „právnické vzdelanie" treba rozumieť len vysokoškolské vzdelanie získané na právnickej fakulte, nie vzdelanie získané napr. na fakulte Vysokej školy ZNB a tiež že právnické vzdelanie nie je právnickým len preto, že bolo nadobudnuté v študijnom odbore právo.[3]
To však na danom uznesení nie je zďaleka najproblematickejšie. Tým je spôsob, ako chce zákonodarca kolíziu ustanovení vyriešiť – „prílepkom." K tejto problematike sa najvýstižnejšie vyjadril Ústavný súd ČR, ktorý ich vyhlásil za protiústavné a uviedol: za nežádoucí jev, nekorespondující se smyslem a zásadami legislativního procesu, je nutno označit situaci, kdy jedním zákonem jsou novelizovány zákony vzájemně obsahově bezprostředně nesouvisející, k čemuž dochází např. z důvodu urychlení legislativní procedury, a to začasté formou podaných pozměňovacích návrhů. [... ] Takový postup totiž neodpovídá základním principům právního státu, mezi které patří zásada předvídatelnosti zákona, jeho srozumitelnosti a zásada jeho vnitřní bezrozpornosti. Jestliže totiž jedním zákonem (ve formálním smyslu) je zasahováno do materie upravované několika zákony jinými a tyto zákony spolu nejsou obsahově a systematicky provázány, vzniká nezřídka značně nepřehledný právní stav, který princip předvídatelnosti, srozumitelnosti a vnitřní bezrozpornosti zákona již nerespektuje.[4]
Prílepky sú podľa Ústavného súdu ČR protiústavné. Vyzerá to viac ako pravdepodobné, že zmena Exekučného poriadku sa dosiahne práve touto cestou. Vládny návrh zákona, ktorým sa mení zákon č. 475/2005 Z. z. o výkone trestu odňatia slobody je na programe už tejto schôdze Národnej rady[5], na rokovanie sa dostane už možno dnes. Nám zostáva len sledovať, či padne alebo nepadne pozmeňujúci návrh týkajúci sa Exekučného poriadku. Mám ale dosť zlý pocit, že padne.
Bc. Slavomíra Henčeková
študentka 5. ročníka
Právnickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave
Citácie a odkazy:
[1] Na tento problem upozornila prednedávnom aj jedna z televízii na: http://krimi.noviny.sk/sudna-sien/12-11-2012/menej-exekutorov-niektori-vraj-nemaju-potrebne-vzdelanie.html
[2] Dostupné na www.nrsr.sk/web/Dynamic/Download.aspx?DocID=374131
[3] Medzi inými rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 21. októbra 1997, sp. zn. 4 Cdo 113/97
[4] Nález Ústavného súdu Českej republiky Pl.ÚS 77/06 zo dňa 15.02.2007, č. 37/2007 Sb.
[5] http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze/schodza&ID=279#current