Piatok, 29. marec 2024 | meniny má Miroslav , zajtra Vieroslava
Predplatné
Piatok, 29. marec 2024 | meniny má Miroslav , zajtra Vieroslava
TlačPoštaZväčšiZmenši

NÁZOR: Čo priniesla novela infozákona

Monika Kiklicová • 11.1. 2012, 16:36

Novelu info zákona (zákon č. 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov – zákon o slobode informácií – v znení neskorších predpisov) schválila NR SR a prezident Ivan Gašparovič túto novelu podpísal. Vyšla v Zbierke zákonov pod číslom 382/2011 Z.z. Aké novinky prináša a v čom mení doterajšie znenie info zákona?

Pôvodná ambícia ministerstva spravodlivosti SR a ministerky Žitňanskej, ktorá prezentovala návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa info zákon, bola oveľa väčšia a odvážnejšia. Nakoniec sa do výslednej podoby novely zákona č. 382/2011 Z.z. dostala iba otázka povinne zverejňovaných zmlúv (§ 5a) a povinne zverejňovaných faktúr a objednávok (§ 5b).

Zákonu opäť absentuje legálna definícia pojmu „informácia", či pojmu „mať k dispozícií" informáciu. Práve „výklad" tohto druhého pojmu – sprístupňovať informácie, ktoré majú povinné osoby k dispozícií, spôsoboval a spôsobuje značné problémy pri dožadovaní sa informácií od povinných osôb. Povinné osoby často zneužívajú tento všeobecný pojem na to, aby pod ním skryli všetko, čo sa im nežiada žiadateľom sprístupňovať.

Zákon č. 382/2011 Z.z. opätovne zavádza povinnosť zverejňovania faktúr a objednávok povinných osôb na svojom webovom sídle, ak ho má zriadené, v štruktúrovanej a prehľadnej forme. Zákon ustanovuje túto formu a uvádza údaje, ktoré povinná osoba zverejňuje pri objednávkach na služby, tovary a práce ako i pri faktúrach za tovary, služby, práce. Povinnosť zverejniť zákonom stanovené údaje pri objednávkach je daná lehotou 10 dní odo dňa jej vyhotovenia, pri faktúrach lehotou 30 dní odo dňa ich zaplatenia. Predmetné sa nevzťahuje na objednávky a faktúry súvisiace s povinne zverejňovanými zmluvami podľa § 5a. Tieto údaje je povinná osoba povinná zverejňovať nepretržite po dobu 5 rokov odo dňa ich zverejnenia.

Podľa tejto úpravy nebude potrebné zverejňovať úplné znenie faktúr a objednávok, ale iba zákonom stanovené údaje po dobu piatich rokov.

Podľa zákona č. 382/2011 Z.z. povinne zverejňovanou zmluvou je písomná zmluva, ktorú uzaviera povinná osoba a ktorá obsahuje informáciu, ktorá sa získala za finančné prostriedky, s ktorými hospodária právnické osoby verejnej správy vrátane neštátnych účelových fondov alebo sa týka používania týchto prostriedkov, nakladania s majetkom štátu, obce, vyššieho územného celku alebo majetku právnických osôb zriadených zákonom alebo na základe zákona alebo nakladania s finančnými prostriedkami EÚ (§ 5a ods. 1)

Ďalej zákon definuje a spresňuje, čo okrem povinne zverejnenou zmluvou podľa § 5a ods. 1, je takisto povinne zverejňovanou zmluvou (§ 5a ods. 2 a 3 – legálna definícia povinne zverejňovaných zmlúv) a ktoré zmluvy nepatria do tohto okruhu povinne zverejňovaných a v ktorých častiach (negatívny výpočet povinne zverejňovaných zmlúv). Spresňuje sa, zmluvy ktorých povinných osôb sa zverejňujú v centrálnom registri zmlúv a ktoré na webovom sídle povinnej osoby.

Info zákona sa dotýka i novelizácia Občianskeho súdneho poriadku (zákon č. 99/1963 Zb.) v piatej časti správneho súdnictva, konkrétne druhej hlavy, § 250j, ktorý sa dopĺňa o nové znenie odseku 6 nasledovne :

Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia o nesprístupnení informácie vydaného podľa osobitného predpisu, súd môže vyzvať žalovaný správny orgán, aby v súdom určenej lehote uviedol dôvody, pre ktoré nie je možné požadovanú informáciu sprístupniť. Ak sa nepreukáže existencia dôvodov pre nesprístupnenie informácie, súd v rozsudku uloží osobe povinnej sprístupňovať informácie podľa osobitného predpisu povinnosť sprístupniť požadovanú informáciu."

Uvedené je reakciou na problémy, vyvstávajúce v praxi pri dožadovaní sa sprístupnenia informácií od povinných osôb, ktoré často využívajú inštitút tzv. fiktívneho rozhodnutia, to znamená, že požadované informácie nesprístupňujú na žiadosť ani o odmietnutí sprístupnenia informácií nevydajú rozhodnutie, čím porušujú info zákon. V takýchto prípadoch platí v zmysle zákona fikcia doručenia, tzv. fiktívne rozhodnutia. Žiadatelia využívali všetky možné opravné prostriedky, vrátane súdnych žalôb, pričom podľa doterajšej právnej úpravy, súd mal oprávnenie nezákonne rozhodnutie správneho orgánu – povinnej osoby – zrušiť a vrátiť späť na nové prejednanie a rozhodnutie. Čo v konečnom dôsledku nezaručovalo žiadateľovi možnosť domôcť sa sprístupneniu informácií.

Predmetné doplnenie odseku 6 sa dotýka i väčšej kontroly povinnej osoby, ktorá mnohokrát bezdôvodne a protizákonne nesprístupňovala informácie, odvolávajúc sa na utajenie, ochranu čohokoľvek, či na skutočnosť, že jednoducho žiadanú informáciu nemá k dispozícií... Podľa novej právnej úpravy budú mať súdy oprávnenie požadovať od povinnej osoby zdôvodnenie odmietnutia sprístupnenia informácie a v konečnom dôsledku i rozhodnúť o tom, či tieto dôvody sú zákonné a v prípade, že sa tak nepreukáže, súd uloží povinnej osobe povinnosť ( rozsudkom ) sprístupniť požadovanú informáciu.

Je to síce výrazná zmena k lepšiemu, oproti terajšiemu právnemu stavu, otázne je, ako sa bude táto zmena využívať v praxi. Chýba mi totiž v zákone stanovenie opatrení či sankcií za nedodržanie povinností. Takisto si neviem predstaviť vykonateľnosť takýchto rozhodnutí súdov. Akým spôsobom sa budú tieto rozsudky, ktorými budú povinné osoby zaviazané sprístupniť požadovanú informáciu, vymáhať v prípade, že ich nebude povinná osoba dodržiavať? Prax ukáže...

Výsledná podoba novely info zákona iba dokazuje, že na riadnu zmenu v tejto spoločnosti nenastal čas a nie je na ňu ani politická vôľa. A tak hlavná zásada info zákona „čo nie je tajné, je verejné" zostane ešte načas nenaplnená...  

Monika Kiklicová

JUDr. Monika Kiklicová
mona.kiklicova@gmail.com 

Ohodnoťte článok
Hlasovalo: 1345
PoUtStŠtPiSoNe
: