Na Ústavný súd SR bol dnes podaný návrh Najvyššieho súdu SR na vyslovenie nesúladu ustanovení § 14a a § 14b vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len vyhláška) s článkom 1 ods. 1, článkom 12 ods. 1, v spojení s článkom 20 ods. 1 ústavy a článkom 14 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd (ďalej len „EDĽP“), v spojení s článkom 1 Dodatkového protokolu č. 1k EDĽP.
Znenie napadnutých ustanovení:
TRETIA HLAVA
PAUŠÁLNA ODMENA ADVOKÁTA ZA ZASTUPOVANIE OSOBY V MATERIÁLNEJ NÚDZI VYPLÁCANÁ CENTROM PRÁVNEJ POMOCI
§ 14a
(1) Ak ďalej nie je uvedené inak, odmena je 130 eur.
(2) Odmena je
a) vo veciach upravených Občianskym zákonníkom 200 eur,
b) vo veciach upravených Zákonom o rodine 130 eur,
c) vo veciach upravených Zákonníkom práce 150 eur,
d) vo veciach upravených Obchodným zákonníkom 200 eur.
(3) Rovnaká odmena ako v odseku 2 patrí advokátovi za zastupovanie v odvolacom konaní a dovolacom konaní.
(4) Vo veciach obnovy konania je odmena 160 eur za celé konanie o povolenie obnovy konania vrátane odvolacieho konania.
(5) Vo veciach mimoriadneho dovolania je odmena 130 eur.
(6) Ak je advokát ustanovený za opatrovníka v konaní, patrí mu odmena 15 eur za celé konanie vrátane odvolacieho konania a dovolacieho konania.
§ 14b
(1) Ak je predmetom odvolania alebo dovolania len rozhodnutie o náhrade trov konania, o určení lehoty na plnenie, o predbežnej vykonateľnosti, o príslušenstve pohľadávky alebo rozhodnutie procesnej povahy, odmena je 50 eur.
(2) Ak oprávnenú osobu zastupoval advokát v mimoriadne náročnej alebo skutkovo zložitej veci, Centrum právnej pomoci môže zvýšiť odmenu najviac o 100 %.
(3) Ak advokát zastupuje v rovnakej veci v konaní spoločne dve oprávnené osoby alebo viac osôb, odmena sa zvýši o 20 % bez ohľadu na počet spoločne zastupovaných osôb.
(4) Pri spojení dvoch alebo viacerých vecí, ktoré skutkovo súvisia, najvyššia odmena sa zvyšuje o polovicu; odmena za ostatné veci sa neprizná. To neplatí, ak spojenie veci vyplýva zo zákona.
(5) Ak je vec vyriešená mimosúdne bez podania návrhu na začatie konania na súd, odmena je 100 eur.
(6) Ak advokát nezastupoval oprávnenú osobu do právoplatného skončenia veci, patrí mu 50 % odmeny. Ak došlo k zániku zastupovania v odvolacom konaní alebo dovolacom konaní, odmena za zastupovanie pred súdom nižšieho stupňa sa neznižuje.
Diskriminačný prístup
Podľa názoru najvyššieho súdu sa vyššie uvedená právna úprava prijatá po 01.06.2009 javí ako diskriminačná voči žalobcovi (a vo všeobecnosti k advokátom), keď dochádza k situácii, že advokátom, ktorí zastupujú klientov v rovnakých veciach prináleží tarifná odmena, no v prípade, ak má znášať náhradu trov právneho zastúpenia štát prostredníctvom centra právnej pomoci, znižuje sa táto odmena niekoľkonásobne, pričom môže klesnúť až na úroveň nákladov advokáta vynaložených v samotnom konaní. Môže dôjsť dokonca k situácii, že táto odmena nepokryje ani náklady advokáta vynaložené v tomto konaní. Takáto právna úprava zavádza podľa názoru súdu rozličný/diskriminačný prístup k obsahovo zhodne poskytnutej právnej pomoci advokátmi v rozličnom čase z hľadiska odmeny a zasahuje do nadobudnutých práv advokátov.
„Nemožno pritom poprieť, že samotné poskytovanie právnej pomoci nemajetným klientom bezplatne alebo za zníženú odmenu na základe rozhodnutia štátu je súčasťou povinností vyplývajúcich z poslania advokáta a tradície advokácie. Hoci je úplne akceptovateľné, aby bol advokát povinný poskytovať právnu službu za zníženú odmenu, princípy jej právnej úpravy by mali zohľadňovať napríklad aj náročnosť poskytovanej právnej pomoci v danej veci z hľadiska jej obsahu a rozsahu. Ústavne ťažko udržateľnou sa tak javí aj samotná koncepcia určenia výšky odmeny advokáta ako odmeny paušálnej, ktorá nezohľadňuje počet vykonaných úkonov advokátom a iba nedostatočne náročnosť veci.“ uvádza sa v návrhu.
Na uvedenom závere podľa súdu nič nemení ani ustanovenie § 14b ods. 2 vyhlášky, ktoré umožňuje zvýšiť odmenu najviac o 100%, ak oprávnenú osobu zastupoval advokát v mimoriadne náročnej alebo skutkovo zložitej veci, keďže ani táto skutočnosť (aj vzhľadom na jej fakultatívny charakter) nemusí zohľadňovať popísané aspekty poskytovania právnej pomoci (najmä odborná náročnosť veci).
Na okraj poukázal najvyšší súd na odmeňovanie advokátov v trestných veciach, kde aj v prípade advokátov ex offo, títo sú odmeňovaní za podmienok zohľadňujúcich náročnosť a počet vykonaných úkonov vo veci.
Najvyšší súd okrem iného tiež poukázal na to, že v Českej republike Ústavný súd Českej republiky nálezom sp.zn. PL. ÚS 25/12 zo dňa 17. marca 2013 pre rozpor s ústavným poriadkom zrušil obdobne konštruovanú vyhlášku č. 484/2000 Sb., ktorou sa stanovujú paušálne sadzby odmeny za zastupovanie advokátom alebo notárom pri rozhodovaní o náhrade nákladov v občianskom súdnom konaní (tzv. prísudková vyhláška). Tento nález Ústavného súdu Českej republiky okrem iného dôvodil aj poukazom na samotný problém ústavnej súladnosti určenia odmeny advokáta ako odmeny paušálnej "Paušalizácia stanovenia odmien advokátov úplne opomína vecnú náročnosť sporu, počet vykonaných úkonov vo veci, časovú náročnosť a účelnosť vymáhania práva alebo bránenia nároku, neberie do úvahy ani spôsob skončenia veci. Je možné spomenúť aj takú nežiadúcu variantu, keď paušálne priznaná sadzba odmeny je naopak neprimerane nízka, pretože povaha konkrétneho sporu vyžadovala nadštandardne vysoký počet náročných úkonov".
Celý návrh si môžete prečítať TU.
Zdroj: ustavnysud.sk
Ilustračné foto: najprávo.sk