V pondelok a utorok sa v Bruseli konalo zasadnutie Rady pre spravodlivosť a vnútorné veci (JHA). Slovenskú delegáciu v rámci časti spravodlivosť viedol minister spravodlivosti Gábor Gál. Šéf slovenskej justície pripomenul, že hlavnými bodmi ministerských rokovaní boli digitalizácia justície v rámci EÚ, zaisťovanie osôb a alternatívne tresty, odškodňovanie obetí trestných činov a novo zavádzaný proces monitorovania princípov právneho štátu vo všetkých členských krajinách EÚ. Ministri spravodlivosti členských štátov EÚ na svojom zasadnutí prijali niekoľko rozhodnutí, ktoré pomôžu zefektívniť justičnú spoluprácu, podporili alternatívne tresty a prijali aj závery k právach obetí.
Zmeny zásadných nariadení
Rada prijala všeobecné smerovanie k dvom pozmeňujúcim nariadeniam – jednému o vykonávaní dôkazov a druhému o doručovaní písomností v občianskych a obchodných veciach. Na základe týchto mandátov začne predsedníctvo rokovania s Európskym parlamentom ako spoluzákonodarcom. Návrhy nariadení sledujú modernizáciu justičnej spolupráce v občianskych a obchodných veciach pri vykonávaní dôkazov a doručovaní písomností. Navrhovanými zmenami sa zvýši efektívnosť a rýchlosť cezhraničných súdnych konaní tým, že sa využijú výhody digitalizácie a moderné technológie, a tým sa zlepší prístup účastníkov konania k spravodlivosti a spravodlivému procesu.
Rada schválila Závery o budúcnosti justičnej spolupráce v civilných veciach. Ministri v diskusii zdôraznili potrebu sústredenia sa na riadnu implementáciu a konsolidáciu existujúcich právnych aktov. Ministri tiež potvrdili multilatrálny prístup k spolupráci s tretím štátmi, ale viacerí vyzvali Európsku komisiu k poskytnutiu mechanizmu, ktorý umožní členským štátom dojednať dvojstranné zmluvy s tretími štátmi v osobitných prípadoch, kde multilaterálne riešenie nie je možné. Minister Gál zábery podporil a navrhol, aby sa EÚ v budúcnosti zaoberala témou uznávania rozhodnutí o súdnych trovách a poplatkoch, keďže v tejto oblasti chýba harmonizovaná úprava, čo spôsobuje praktické problémy pri cezhraničnom ich vymáhaní.
Detencia
Ministri prijali aj Závery o alternatívnych opatreniach k detencii. Rada považuje za potrebné podporovať využívanie sankcií nespojených s odňatím slobody ako účinný nástroj pre nápravu a reintegráciu páchateľov do spoločnosti a nástroj na riešenie preplnenosti kapacít väzníc. Na vnútroštátnej úrovni sa navrhuje najmä preskúmať možnosti širšieho využitia sankcií nespojených s odňatím slobody, ako aj umožniť využitie alternatívnych sankcií aj v prípravnom konaní.
Práva obetí
Ministri odobrili tiež Závery o právach obetí. V záveroch sa hodnotí komplexný rámec EÚ vytvorený v tejto oblasti, ktorý sa týka legislatívnych a nelegislatívnych nástrojov. Upriamujú pozornosť na zlepšenie odškodňovania obetí trestných činov, pričom Rada momentálne nevidí priestor na harmonizáciu pravidiel odškodňovania štátom, ale navrhuje aspoň preskúmanie možnosti zjednotenia definícii obetí oprávnených požadovať odškodnenie od štátu.
Ministri vzali na vedomie záverečnú správu 8. kola vzájomných hodnotení, ktoré sa týkalo trestnej činnosti v oblasti životného prostredia. Zobrali tiež na vedomie správu predsedníctva o trestnom práve EÚ v oblasti životného prostredia. 8. kolo vzájomných hodnotení sa zameralo na dve formy trestnej činnosti, ktoré spôsobujú závažné problémy z dôvodu ich rizík pre ľudské zdravie a životné prostredie: nezákonné obchodovanie s odpadom a nezákonná výroba alebo manipulácia s nebezpečnými materiálmi. Správa okrem iného zdôrazňuje nízku mieru odhaľovania trestných činov v oblasti životného prostredia a obsahuje odporúčania zamerané na zlepšenie situácie v oblasti boja proti trestným činom v oblasti životného prostredia.
Európska prokuratúra
Na zasadnutí vystúpila aj hlavná európska prokurátorka Laura C. Kövesi. Ministrov uistila, že chce, aby bola Európska prokuratúra zriadená načas, teda v novembri 2020. Vyzdvihla doterajšiu prípravnú prácu Európskej komisie, ale poukázala aj na nedostatočné finančné prostriedky na riadne fungovanie úradu. Minister Gál vyjadril podporu hlavnej európskej prokurátorke a zdôraznil, že potrebujeme Európsku prokuratúru, ktorá bude mať reálne kapacity vyšetrovať trestné činy ktoré prevezme od národných prokuratúr, a preto bude potrebné navýšenie rozpočtu nového európskeho úradu.
Švédsko uviedlo, že má záujem pripojiť sa k Európskej prokuratúre, momentálne prebiehajú intenzívne vnútroštátne diskusie. Po pripojení Švédska k posilnenej spolupráci ostane mimo Európskej prokuratúry iba Poľsko a Maďarsko a štáty, ktoré sa kvôli osobitným protokolom plnohodnotne nezúčastňujú na justičnej spolupráci v EÚ (Dánsko, Írsko a Veľká Británia). Ministri spravodlivosti EÚ schválili nariadenie o zriadení Európskej prokuratúry v októbri 2017, jej zriadenie bolo jednou z priorít MS SR počas predsedníctva Slovenska v Rade EÚ v druhom polroku 2016.
Hodnotenie právneho štátu
Počas pracovného obeda ministri diskutovali o pripravovanom hodnotení právneho štátu v členských štátoch EÚ, pričom sa zhodli, že Rada pre spravodlivosť a vnútorné veci by mala v budúcnosti zohrávať aktívnejšiu rolu pri hodnoteniach, keďže veľa aspektov právneho štátu je práve v pôsobnosti ministerstiev spravodlivosti (nezávislé a nestranné súdnictvo, boj proti korupcii). Výstupy z diskusií ministrov spravodlivosti by mali slúžiť ako podklad pre ministrov zahraničných vecí, ktorý budú o právnom štáte naďalej rokovať na Rade pre všeobecné otázky. „Ministri spravodlivosti chcú mať možnosť vyjadriť sa k téme, ktorá odborne spadá do ich pôsobnosti. Tie politické závery bude posudzovať Rada EÚ pre všeobecné záležitosti," priblížil Gábor Gál.
Zdroj a foto: TS MS SR