Utorok, 19. marec 2024 | meniny má Jozef , zajtra Víťazoslav
Predplatné
Utorok, 19. marec 2024 | meniny má Jozef , zajtra Víťazoslav
TlačPoštaZväčšiZmenši

Krajský súd v Trnave napadol na Ústavnom súde SR § 61 ods. 5 písm. b) Trestného zákona

najpravo.sk • 12.12. 2019, 17:36

Dňa 9. decembra 2019 obdržal Ústavný súd SR návrh Krajského súdu v Trnave na začatie konania o súlade ustanovenia § 61 ods. 5 písm. b) Trestného zákona, ktoré je podľa názoru tohto súdu v rozpore s čl. 1 ods. 1, čl. 19 ods. 2 a čl. 35 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky.

Znenie napadnutého ustanovenia

(napadnutá časť je zvýraznená tmavo)

Súd uloží trest zákazu činnosti na doživotie, ak odsudzuje páchateľa za trestný čin

a) ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289, ktorého sa dopustil ako vodič dopravného prostriedku, hoci už bol za taký trestný čin, ktorého sa dopustil ako vodič dopravného prostriedku, dvakrát odsúdený, alebo

b) usmrtenia podľa § 149 ods. 4 alebo 5, ktorého sa dopustil ako vodič dopravného prostriedku.

Skutkový stav

Rozsudkom Okresného súdu Trnava bola obžalovaná uznaná za vinnú z prečinu usmrtenia podľa § 149 ods. 4 Trestného zákona a prečinu neposkytnutia pomoci podľa § 178 Trestného zákona, na tom skutkovom základe, že

  • dňa 04. júna 2017 v čase o 06.35 hod. na ceste III/1301 v obci Jaslovské Bohunice, časť Paderovce na ul. Hlavnej, ako vodička osobného motorového vozidla zn. Kia Rio, sa plne nevenovala vedeniu vozidla a sledovaniu situácie v cestnej premávke, v dôsledku čoho vozidlom vyšla z cesty vpravo na chodník pre cyklistov, kde pravou prednou časťou vozidla narazila do predného kolesa oproti po chodníku jazdiaceho bicykla, ktoré riadil poškodený, následkom čoho tento spadol na zem, pričom ako vodička vozidla bez zastavenia pokračovala vjazde ďalej mimo miesta nehody, čím svojim konaním poškodenému spôsobila zranenia, a to pomliaždenie mozgu, krvácanie do mozgových komôr, krvácanie pod tvrdú a mäkkú plenu mozgovú, ťažký opuch mozgu pri rozvíjajúcom sa úrazovom šoku v dôsledku predchádzajúceho krvácania do brušnej dutiny pri roztrhnutí ľavej obličky, ktorým dňa 06. júna 2017 o 06.58 hod. podľahol, pričom obžalovanej bola pri zadržaní dňa 04. júna 2017 o 06.58 hod. dychovou skúškou na prístroji zn. AlcoQuant 6020 Plus nameraná hodnota 0,60 mg/l alkoholu v dychu, v čase o 07.21 hod. hodnota 0,59 mg/l a v čase o 07.48 hod. hodnota 0,57 mg/l alkoholu v dychu.

Okresný súd obžalovanej uložil podľa § 149 ods. 4 Trestného zákona s použitím § 41 ods. 1 Trestného zákona, § 38 ods. 2, ods. 3 Trestného zákona, § 36 písm. j), písm. 1) Trestného zákona, § 37 písm. h) Trestného zákona, § 39 ods. 2 písm. d), ods. 4 Trestného zákona per analogiam úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 3 (tri) roky. Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona okresný súd obžalovanú pre výkon trestu odňatia slobody zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. Podľa § 61 ods. 1, ods. 5 písm. b) Trestného zákona okresný súd obžalovanej uložil i trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu na doživotie.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací podľa § 320 ods. 1 písm. d) Trestného poriadku napadnutý rozsudok vo výroku o treste a spôsobe jeho výkonu zrušil a trestné stíhanie proti obžalovanej vedenej pre prečin usmrtenia podľa § 149 ods. 4 Trestného zákona a prečin neposkytnutie pomoci podľa § 178 Trestného zákona na skutkovom základe, ako je uvedený v tomto rozsudku okresného súdu prerušil, pretože sa domnieva, že § 61 ods. 5 písm. b) Trestného zákona ako všeobecne záväzného právneho predpisu nižšej právnej sily, ktorého použitie je v danej trestnej veci rozhodujúce pre rozhodovanie o treste, je v rozpore s čl. 1 ods. 1, čl. 19 ods. 2, čl. 35 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, teda s predpisom vyššej právnej sily, a z toho dôvodu podá návrh na začatie konania pred ústavným súdom, pričom tak mal urobiť už súd prvého stupňa podľa § 283 ods. 5 Trestného poriadku.

Jedenkrát a dosť

„Ide o ukladanie trestu zákazu činnosti na doživotie podľa § 61 ods. 5 písm. b) Trestného zákona, kde zákonodarca zaviedol fakticky zásadu jedenkrát a dosť, nakoľko tento druh trestu musí súd povinne (obligatórne) uložiť v prípade, pokiaľ odsudzuje páchateľa za trestný Čin usmrtenia podľa § 149 ods. 4, ods. 5 Trestného zákona, ktorého sa dopustil ako vodič dopravného prostriedku. Na uloženie trestu zákazu činnosti viesť motorové vozidlá na doživotie tu preto postačí len výrok o vine zo spáchania trestného činu podľa § 149 ods. 4 alebo ods. 5 Trestného zákona a zároveň skutkové zistenie, že sa páchateľ tohto trestného činu dopustil ako vodič dopravného prostriedku. Nevyžaduje sa teda už predchádzajúce odsúdenie páchateľa za uvedený, či iný trestný čin, t. j. je bez významu aj prípadná predchádzajúca bezúhonná minulosť páchateľa.“ uvádza súd vo svojom návrhu.

Napadnuté ustanovenie § 61 ods. 5 písm. b) Trestného zákona predstavuje legislatívne opatrenie, ktorým je ochrana spoločnosti pred páchateľmi (vodičmi dopravného prostriedku), ktorí spáchali trestný čin (prvýkrát), ktorým bola spôsobená z nedbanlivosti smrť, nie však ochrana pred trestnými činmi páchanými páchateľmi, ktorí „nastúpili kriminálnu kariéru“ a opakovane spáchali trestný čin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky.

Zákaz činnosti na doživotie je vykonaný až smrťou

V predmetnej veci je podľa súdu potrebné posúdiť, či napadnutá právna úprava rešpektuje požiadavku primeranosti, t. j. či umožňuje uložiť páchateľovi trest primeraný trestnému činu, za ktorý sa trest ukladá, tak aby bola zachovaná rozumná a vyvážená väzba medzi intenzitou verejného záujmu na ochrane spoločnosti a závažnosťou zásahu do základných práv páchateľa. Relevantnosť pre riešenie tejto otázky poskytujú aj okolnosti prejednávanej trestnej veci. V osobe obžalovanej ide o ženu vo veku 43 rokov, ktorá doposiaľ nebola súdne trestaná (nemá záznam v odpise registra trestov), z výpisu z ústrednej evidencie priestupkov Ministerstva vnútra Slovenskej republiky sú zrejmé dva priestupky ešte z roku 2013, pričom nie sú závažného charakteru. Napriek tomu, že je zrejmé, že v tomto prípade ide u obžalovanej o ojedinelý exces v správaní, ktorého sa nedopúšťala opakovane, súd jej musel obligatórne uložiť trest zákazu činnosti na doživotie, aj keď sa takýto trest javí v tomto prípade ako zjavne neprimerane prísny.

Ďalším z prejavov neprimeranosti napadnutej právnej úpravy je tá skutočnosť, že takto uložený trest zákazu činnosti nie je možné ani vykonať, lebo bude pretrvávať po celý zvyšok života a odsúdení nemajú ani možnosť zahladiť toto odsúdenie, pričom účelom zahladenia odsúdenia je odstránenie nepriaznivých dôsledkov odsúdenia. Odsúdení sa po výkone trestu snažia zaradiť do normálneho života, nájsť si plnohodnotné zamestnanie alebo sa uplatniť v oblasti podnikania, aby si vytvorili dôstojné podmienky pre svoj život.

Bezúhonnosť je vyžadovaná v mnohých povolaniach, pre výkon rôznych funkcií, ale predstavuje aj jednu z podmienok podnikania. A práve uvedené skutočnosti prezentujú dôvod, prečo je zahladenie odsúdenia tak významné. Inštitút zahladenia odsúdenia nie je dôvodom zániku trestnosti ani dôvodom zániku trestu, predstavuje len možnosť, aby sa po splnení zákonných podmienok mohli odstrániť nepriaznivé dôsledky trestu. Čo napr. konkrétne u obžalovanej nebude nikdy možné, keďže zákaz činnosti na doživotie podľa súčasnej právnej úpravy bude vykonaný až jej smrťou. Obmedzenie práva viesť motorové vozidlá všetkého druhu, je pre osobný život odsúdených závažným obmedzením, ktoré významnou mierou zasahuje do súkromného a rodinného života, pracovných príležitostí a možností ďalšieho vzdelávania.

A ešte ďalším z prejavov neprimeranosti napadnutej právnej úpravy je aj tá skutočnosť, že obžalovaná nebude mať možnosť nikdy podať žiadosť o podmienečné upustenie od výkonu zvyšku zákazu činnosti, ktorá by bola riadne preskúmaná súdom a tak nedôjde k vytvorenie priestoru pre súdny prieskum takejto žiadosti, t. j. nebude možné preskúmať či aj trest zákazu činnosti kratšieho trvania splnil svoj účel a došlo k náprave páchateľa, čo v prípade osoby, ktorá žila pred spáchaním trestného činu bezúhonný život, nie je kriminálne narušená, sa dá predpokladať. Je teda podľa názoru súdu nežiaduce, aby v právnom poriadku neexistoval mechanizmus, prostredníctvom ktorého dôjde k preskúmaniu toho, či u odsúdeného na trest zákazu činnosti na doživotie nenastali určité zmeny, ktoré eliminujú jeho nebezpečnosť, a taktiež či je nevyhnutné, aby u neho naďalej pretrvával trest zákazu činnosti a či tento trest už nesplnil svoj účel.

Zdroj: ustavnysud.sk
Ilustračné foto: najprávo.sk

Ohodnoťte článok
Hlasovalo: 1011

Nový príspevok

PoUtStŠtPiSoNe
: