Disciplinárny senát Najvyššieho správneho súdu ČR vedený sudcom Karlom Šimkom zamietol námietky disciplinárne stíhanej sudkyne Obvodného súdu pre Prahu 1 JUDr. Heleny Královej proti rozhodnutiu ministra o dočasnom pozastavení výkonu jej funkcie sudkyne po dobu disciplinárneho konania.
Senát nesmie podľahnúť "tlaku ulice"
Disciplinárny senát zdôraznil, že výnimočná a potenciálne zneužiteľná kompetencia ministra spravodlivosti pozastaviť disciplinárne stíhanému sudcovi výkon funkcie musí byť pod starostlivou súdnou kontrolou.
Disciplinárny senát nesmie podľahnúť politickému alebo mediálnemu tlaku, alebo „tlaku ulice“ (zjednodušenému či silne na emóciách založenému hodnoteniu sudcovho konania). Musí sa vzoprieť ministrovi aj vtedy, ak je jeho rozhodnutie účelové, prehnané, politicky motivované, snažiace sa zapáčiť verejnosti, neopreté o dostatočne silné dôvody alebo inak neadekvátne. Musí mať odvahu vykázať ministra spravodlivosti do zodpovedajúcich hraníc, aj keď za to nezíska „verejný potlesk“.
"Správny" sudca
Ide aj o ochranu zásady zákonného sudcu. Dočasné zbavenie výkonu funkcie určitého sudcu znamená, že tie jeho kauzy, ktoré neznesú odklad do doby predpokladaného skončenia disciplinárneho konania, bude musieť riešiť iný sudca. Minister spravodlivosti môže byť v pokušení dosiahnuť, aby v prípade politicky, ekonomicky či inak významných alebo mediálne sledovaných vecí rozhodoval „správny“ sudca alebo naopak nerozhodoval sudca názorovo „nepohodlný“.
„Součástí systémové role soudní moci je však i to, že musí být vnímána veřejností jako nestranná, nezávislá, poctivá a vnitřně pevná,“ uviedol sudca Šimka.
Ústavná pozícia súdnej moci je na dôvere v ňu založená. Vnímanie súdnej moci ako dôveryhodnej môže byť narušené, ak je proti určitému sudcovi začaté disciplinárne konanie. Ak sú v danej chvíli dostupné informácie o takom sudcovom konaní a iných okolnostiach s ním súvisiacich, že by mohli viesť k významnej miere všeobecnej nedôvery v sudcovu rozhodovaciu činnosť, je namieste výnimočnú kompetenciu ministra využiť.
„Kárný senát při přezkumu rozhodnutí ministra spravedlnosti musí pečlivě vážit dva proti sobě stojící důležité zájmy – na jedné straně zájem na zachování nezávislosti soudní moci a ochraně zásady zákonného soudce, na straně druhé zájem na zachování důvěryhodnosti justice,“ povedal Šimka.
Sudkyňa Králová je disciplinárne stíhaná v dvoch disciplinárnych konaniach. Rozhodnutie ministra bolo vydané v súvislosti s tým, že mala v rámci hlavného pojednávania nesprávne vyhodnotiť použiteľnosť určitého dôkazu a následne (po skončení konania) sa snažiť svoj nesprávny postup zastrieť posunmi vo výklade toho, čo sa v pojednávacej miestnosti malo odohrať.
Disciplinárny senát uviedol, že za toto konanie samé o sebe by ju s najväčšou pravdepodobnosťou nebolo možné zbaviť funkcie; možno dokonca vôbec nemusí ísť o disciplinárne previnenie, len o bežnú procesnú chybu.
Nemožno však ignorovať, že okrem vyššie uvedeného konania je stíhaná tiež za to, že po dlhú dobu a opakovane (konkrétne v piatich skutkovo a právne obtiažnych trestných veciach) mala nerešpektovať právny názor a záväzné pokyny nadriadených súdnych inštancií. Stíhanie možno predbežne považovať za rozumne zdôvodnené. Disciplinárny návrh ministra je podľa disciplinárneho senátu „založen na plausibilních skutkových tvrzeních a právních argumentech, které, pokud by se ukázaly pravdivými a správnými, by mohly s významnou pravděpodobností vést k závěru, že JUDr. Helena Králová se dopustila velmi závažného kárného provinění spočívajícího v systematické a dlouhodobé neschopnosti rozhodovat v souladu se zákonem“.
Za to by jej odvolanie z funkcie sudcu mohlo veľmi reálne hroziť, ak by bola uznaná za vinnú. Adekvátnou reakciou je preto postavenie dotyčnej sudkyne mimo službu. Ide o nástroj predbežnej opatrnosti. Má do konečného rozhodnutia o obidvoch disciplinárnych návrhoch zabezpečiť, že prípadné rozhodnutia, ktoré by sudkyňa v medziobdobí „v službe“ urobila, nebudú právne, ani inak (vo verejnej diskusii, politicky a podobne) spochybňované s argumentom, že môžu byť podobne neprofesionálne ako tie, kvôli nim je disciplinárne stíhaná a za ktoré by prípade bola disciplinárne postihnutá.
Disciplinárny senát zdôraznil, že ponechanie sudkyne Královej mimo službu po dobu disciplinárnych konaní nemožno v žiadnom ohľade vnímať ako náznak, ako bude rozhodnuté vo veciach samotných.
Len pre úplnosť právna úprava na Slovensku
Návrh na začatie disciplinárneho konania v SR je oprávnený podať
a) minister,
b) predseda súdnej rady,
c) verejný ochranca práv,
d) predseda krajského súdu aj proti sudcovi okresného súdu v jeho obvode,
e) predseda súdu proti sudcovi príslušného súdu,
f) sudcovská rada proti sudcovi príslušného súdu vrátane predsedu tohto súdu.
Sudcovi, ktorý je trestne stíhaný za úmyselný trestný čin, proti ktorému sa vedie disciplinárne konanie za čin, za ktorý môže byť odvolaný z funkcie sudcu alebo ktorý podľa uznesenia súdnej rady nespĺňa predpoklady sudcovskej spôsobilosti, možno dočasne pozastaviť výkon funkcie sudcu až do právoplatného skončenia trestného stíhania, disciplinárneho konania, do rozhodnutia prezidenta o odvolaní z funkcie sudcu alebo do právoplatnosti uznesenia súdnej rady, ktorým rozhodla, že sudca nespĺňa predpoklady sudcovskej spôsobilosti.
O dočasnom pozastavení výkonu funkcie sudcu rozhoduje disciplinárny senát na návrh
a) ministra, ak je proti sudcovi vznesené obvinenie za úmyselný trestný čin,
b) toho, kto podal návrh na začatie disciplinárneho konania sudcu za čin, za ktorý môže byť odvolaný z funkcie sudcu,
c) predsedu súdnej rady, ak súdna rada rozhodla, že sudca nespĺňa predpoklady sudcovskej spôsobilosti.
Plný text uznesenia zo dňa 8. 1. 2018, sp. zn. 16 Kss 9/2017, je k dispozícii TU.
Zdroj: nssoud.cz
Ilustračné foto: najprávo.sk