Dňa 20. decembra 2011 vydal Európsky súd pre ľudské práva v Štrasburgu rozsudok vo veci Prodělalová proti Českej republike. Sťažovateľka namietala porušenie svojho práva na rešpektovanie rodinného života (článok 8 Európskeho dohovoru o ľudských právach).
V roku 1997 sa sťažovateľke a jej vtedajšiemu partnerovi narodili dvojčatá. V marci 2004 zveril súd obidve deti do výchovy otca a súčasne upravil ich styk so sťažovateľkou. Vo februári 2005 otec navrhol zakázať sťažovateľke styk s deťmi a pozbaviť ju rodičovských práv. V nasledujúcom období dochádzalo pri realizácii styku sťažovateľky s deťmi z dôvodu odmietavého postoja detí ku komplikáciám a súd opakovane, v marci 2005 a v septembri 2006 predbežnými opatreniami styk sťažovateľky s deťmi zakázal. Tieto predbežné opatrenia boli síce odvolacím súdom postupne zrušené, otec detí však ďalšej realizácii styku bránil, za čo mu boli okrem iného opakovane udeľované pokuty. V roku 2007 prebehlo na základe rozhodnutia súdu niekoľko stykov sťažovateľky s deťmi v špecializovanom zariadení, v decembri 2007 však súd predbežným opatrením sťažovateľke styk s deťmi znovu zakázal. V auguste 2010 vydal súd vo veci rozsudok, ktorým styk sťažovateľky s deťmi zakázal. Sťažovateľka sa proti tomuto rozsudku odvolala a konanie k dnešnému dňu stále prebieha.
Sťažovateľka kritizovala postup štátnych orgánov, ktoré podľa nej neprijali dostatok opatrení na umožnenie jej styku s maloletými deťmi, v dôsledku čoho je po dobu niekoľkých rokov od detí úplne odlúčená.
Európsky súd pre ľudské práva pripomenul, že z článku 8 Dohovoru vyplýva rovnako povinnosť štátnych orgánov uplatniť všetky dostupné prostriedky na zachovanie rodinnej väzby medzi rodičom a dieťaťom. V danom prípade, kedy konanie začaté na návrh otca detí z februára 2005 znamenalo pre sťažovateľku hrozbu radikálneho zásahu do jej vzťahu s deťmi, mali štátne orgány postupovať obzvlášť rýchlo pri zachovaní práv a záujmov všetkých dotknutých osôb. Styk sťažovateľky s jej deťmi bol však prostredníctvom predbežných opatrení neustále obmedzovaný, až bol nakoniec v decembri 2007 úplne zakázaný. Vo vzniknutej situácii bolo preto treba urýchlene prijať meritórne rozhodnutie. To bolo vydané až po uplynutí viac než dvoch rokov, kedy bol v auguste 2010 sťažovateľke styk s deťmi zakázaný, a konanie doposiaľ neskončilo. Po uplynutí takej dlhej doby, počas ktorej je sťažovateľka na základe predbežného opatrenia od svojich maloletých detí izolovaná, je však obnova jej vzťahov s deťmi prakticky vylúčená. České orgány tak najmä v súvislosti s dĺžkou daného konania neprijali všetky potrebné opatrenia, ktoré od nich bolo možné rozumne očakávať, právo sťažovateľky na rešpektovanie jej rodinného života nebolo chránené účinným spôsobom, a k jeho porušeniu preto došlo.
Európsky súd priznal sťažovateľke 5000 eur ako náhradu utrpenej nemajetkovej ujmy a 2500 eur ako náhradu účelne vynaložených trov konania a vo zvyšku (čo do čiastky 26193 eur) jej žiadosť o priznanie spravodlivého zadosťučinenia zamietol.
Zdroj: portal.justice.cz
Ilustračné foto: echr.coe.int
Súvisiace články
- Právo na rodinný život
- Ochrana osobnosti po smrti postihnutej osoby
- Zásah do osobnostných práv zavinením dopravnej nehody, pri ktorej zahynul blízky príbuzný
- Pojem rodiny
- Populizmus alebo diletantstvo?
- ESĽP priznal vlani sťažovateľom zo Slovenska vyše 640-tisíc eur
- ESĽP vyhlásil tri rozhodnutia vo veci jedného sťažovateľa
- Nesúlad § 86 ods. 1 Zákona o rodine s Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd
- Monitorovanie e-mailov zamestnancov
- Zásada trikrát a dosť je v súlade s Ústavou SR
- Sterilizácia rómskych žien na Európskom súde pre ľudské práva
- Generálna prokuratúra vs. TV Markíza
- Nepriateľský postoj rodičov dieťaťa a nečinnosť súdu