JUDIKATÚRA: Vzťah trestnoprávnych predpisov a zákona o pobyte cudzincov

Právne vety

1. V § 66 ods. 1 Trestný zákon ako prekážku podmienečného prepustenia formálne nezakotvuje požiadavku účinnej ochrany niektorého práva alebo slobody samotného odsúdeného, ale hlavne preto, že v napätí medzi pozbavením osobnej slobody výkonom trestu odňatia slobody odsúdeného a obmedzeniami iných jeho základných práv a slobôd, ktoré môžu byť dotknuté rozhodnutím o podmienečnom prepustení, Trestný zákon in abstracto uprednostňuje osobnú slobodu.
2. Únijovému právu zodpovedá aj koncepcia zákona o pobyte cudzincov, ktorý u občanov Únie nepodmieňuje vznik práva zdržiavať sa na území Slovenskej republiky rozhodnutím o udelení pobytu. Už len systematika tretej časti zákona o pobyte cudzincov naznačuje odlišnosť prístupu zákonodarcu k pobytu štátnych príslušníkov tretích krajín na území Slovenskej republiky na jednej strane (prvá hlava tretej časti) a k pobytu občanov Únie a ich rodinných príslušníkov na strane druhej (druhá hlava tretej časti). Kým u štátnych príslušníkov tretích krajín sa uplatňuje právny režim udelenia pobytu, bez ktorého sa ich pobyt na našom území stáva nelegálnym, občania Únie takému povoľovaniu nepodliehajú. Zákonom sú im uložené iba povinnosti informačnej a registračnej povahy, ktorých nesplnenie však nemá za následok zánik práva na pobyt (taxatívny výpočet v § 68 ods. 1 a 2 zákona o pobyte cudzincov), a tým aj jeho nelegálnosť.
3. Ústavný súd v tejto súvislosti súhlasí s okresným súdom i krajským súdom, že svojím rozhodovaním nemajú vstupovať na pole správneho konania majúceho dopad na právo sťažovateľa na pobyt na našom území. Rešpektovanie kompetenčných hraníc však neznamená, že súd nie je oprávnený urobiť si úsudok o otázke spadajúcej do kompetencie iného orgánu verejnej moci, ktorú považuje pre svoje súdne rozhodnutie za významnú.