Pod vecnou legitimáciou, či už aktívnou alebo pasívnou sa vo všeobecnosti v občianskom súdnom konaní rozumie oprávnenie alebo povinnosť účastníkov vyplývajúce z hmotného práva. Vecnú legitimáciu má ten z účastníkov, komu svedčí stav z hmotného práva, teda kto je nositeľom subjektívneho práva (aktívna vecná legitimácia) alebo nositeľom subjektívnej povinnosti vyplývajúcej z hmotného práva (pasívna vecná legitimácia), o ktorých sa v konaní rozhoduje.
Pre názornosť príklad: Ak by navrhovateľ zažaloval odporcu, ktorý nie je nositeľom tvrdenej povinnosti, teda nevznikla tomu konkrétnemu odporcovi povinnosť navrhovateľovi platiť, súd takýto návrh zamietne z dôvodu nedostatku pasívnej vecnej legitimácie. Ak by navrhovateľ zažaloval napríklad Jozefa Mrkvičku na zaplatenie sumy 100 € za zničený koberec, avšak v konaní by súd zistil, že povinnosť zaplatiť túto škodu nemá Jozef Mrkvička ale Janko Hraško, tak zamietne návrh navrhovateľa, ktorý smeruje voči Jozefovi Mrkvičkovi z dôvodu nedostatku pasívnej vecnej legitimácie. Navrhovateľ však môže tejto situácii predísť návrhom na zámenu účastníkov, kde požiada súd, aby z konania vystúpil Jozef Mrkvička a do konania na jeho miesto vstúpil Janko Hraško, ktorý je pasívne vecne legitimovaný. V takom prípade by súd z dôvodu nedostatku pasívnej vecnej legitimácie odporcu nemohol návrh zamietnuť.