Sobota, 13. apríl 2024 | meniny má Aleš , zajtra Justína
Deň nespravodlivo stíhaných
Predplatné
Sobota, 13. apríl 2024 | meniny má Aleš , zajtra Justína
Deň nespravodlivo stíhaných
TlačPoštaZväčšiZmenši

Patrí obchodný podiel do BSM?

Branislav Babej • 11.2. 2012, 19:34

Zaujímavou problematikou, ktorá v minulosti vyvolávala v praxi časté nezhody a rozpory, je problematika vzťahu obchodného podielu k predmetu bezpodielového spoluvlastníctva manželov (ďalej len "BSM").

V tejto súvislosti sa v minulosti uplatňoval tzv. „doktrinálny" výklad, na základe ktorého sa tento vzájomný vzťah vymedzoval a ktorý daný problém vykladal tak, že obchodný podiel do BSM nepatrí.

Neskôr sa ale pod neutíchajúcim tlakom z oblasti právnych kruhov vyvinul aj druhý typ výkladu, a síce výklad „forenzný", ktorý túto problematiku, dá sa povedať, definitívne vyriešil a ktorý vo veci vyslovil, že obchodný podiel bude za istých podmienok patriť do predmetu BSM.  Ide o rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (zverejnené v časopise Zo súdnej praxe pod č. 34/2007). Tento výklad je v súčasnosti aj legitímny a aplikovaný v praxi.

Rozoberme si teda obidva spomínané výklady. Doktrinálny výklad vychádzal striktne zo zákonnej dikcie, a to, že podľa § 143 Občianskeho zákonníka do BSM patrí všetko to, čo môže byť predmetom vlastníctva a čo nadobudol niektorý z manželov počas trvania manželstva. Dôraz je tu kladený najmä na ten fakt, že predmetom vlastníctva môžu byť len veci, resp. aj majetkové práva. Obchodný podiel vecou ako takou nie je, pričom nejde ani výlučne o majetkové právo. Obchodný podiel predstavuje tzv. „inú majetkovú hodnotu" a má jednak majetkový, ale aj nemajetkový charakter (na rozdiel od podielu – ktorý je inštitútom všeobecnej časti Obchodného zákonníka a predstavuje výlučne majetkové práva spoločníka).

Na základe vyššie uvedených argumentov teda obchodný podiel nepatrí a ani nemôže patriť do predmetu BSM.

Doktrinálny rozbor je však v súčasnosti už prekonaný, resp. jeho úprava je obsoletná („zastaralá").

Forenzný rozbor rieši danú problematiku už úplne inak. NS SR v spomínanom rozsudku uviedol, že obchodný podiel bude patriť do BSM, ak jeden z manželov nadobudol obchodný podiel počas trvania manželstva a ak bol tento nadobudnutý aspoň z časti zo spoločných prostriedkov (napr. spoločné peniaze).

V opačnom prípade, teda ak by jeden z manželov nadobudol obchodný podiel výlučne zo svojich vlastných prostriedkov a pred uzavretím manželstva, obchodný podiel do BSM pochopiteľne patriť nebude.

Na tomto mieste treba zároveň podotknúť a upresniť, že do BSM bude patriť len samotná hodnota obchodného podielu a to len v prípade jeho vyporiadania, teda ak manželstvo zanikne. Obchodný podiel ako taký, je vždy vo výlučnom osobnom vlastníctve manžela – spoločníka.

Ako však bude súd postupovať pri vyporiadaní BSM, teda v prípade, ak sa manželia nevyporiadajú dohodou? A ako sa vlastne ocení hodnota obchodného podielu? Aj na tieto otázky nám spomínaný judikát dáva odpoveď.

V prípade, ak sa manželia nevyporiadajú dohodou, vyporiadanie vykoná súd, a to tak, že prikáže obchodný podiel jednému z manželov za náhradu alebo, ak táto možnosť nebude prichádzať do úvahy, predá obchodný podiel a výťažok z jeho predaja rozdelí medzi manželov.

Čo sa týka ocenenia obchodného podielu, opäť tu má prednosť dohoda manželov, ktorá samozrejme podlieha schvaľovaciemu režimu súdu, pričom ak sa manželia nedohodnú, prípadne, ak súd dohodu o cene obchodného podielu neschváli, ocenenie obchodného podielu sa vykoná na základe znaleckého posudku, pričom pri jeho oceňovaní sa bude vychádzať zo stavu obchodného podielu ku dňu zániku manželstva, avšak z jeho obvyklej ceny.

 

Mgr. Branislav Babej
vyšší súdny úradník na Okresnom súde Košice II 

Právnické eso 

Príspevok autorskej súťaže Právnické eso

 

Ohodnoťte článok
Hlasovalo: 2916

Nový príspevok

Nové v judikatúre

Hľadať všade
PoUtStŠtPiSoNe
: