Piatok, 29. marec 2024 | meniny má Miroslav , zajtra Vieroslava
Predplatné
Piatok, 29. marec 2024 | meniny má Miroslav , zajtra Vieroslava
TlačPoštaZväčšiZmenši

A Theory of Interpretation of the European Convention on Human Rights

Nikoleta Bitterová • 1.2. 2015, 16:02

LETSAS, George. A Theory of Interpretation of the European Convention on Human Rights. Oxford: Oxford University Press, 2009. ISBN 978-0-19-956388-3.

Majú Európania právo na potraty? Majú právo na zverejňovanie karikatúr, ktoré urážajú ľudí vyznávajúcich určité náboženstvo? Právo na asistovanú samovraždu a eutanáziu? A čo právo verejne popierať holokaust?”[1] Toto sú otázky, ktoré George Letsas, kladie sebe i čitateľom v úvode svojej publikácie Teória interpretácie Európskeho dohovoru o ľudských právach. Sám označuje tieto otázky nielen za morálne a politické problémy, ale tiež za dôležité právne otázky. Podľa Letsasa ich riešenie závisí predovšetkým na právach, ktoré viac ako 800 miliónom Európanom v 47 členských štátoch Rady Európy priznáva, prípadne nepriznáva Európsky dohovor o ochrane základných práva a slobôd.

Medzi nemnohými publikáciami, ktoré sa výslovne venujú interpretačným metódam Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej aj ako Súd), patrí Letsasova kniha určená primárne akademikom a študentom, medzi tie najkomplexnejšie, a to i napriek tomu, že ide spolu len o 130 strán odborného textu. Letsas, ktorý je profesorom na University College London, kde vyučuje predmety zamerané na medzinárodné právo ľudských práv, ako aj teóriu a prax Európskeho súdu pre ľudské práva, sa vo svojom diele zameral práve na analýzu interpretačných metód používaných Európskym súdom pre ľudské práva pri aplikovaní Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práva a slobôd (ďalej aj ako Dohovor). Kniha predstavuje kritickú analýzu jednotlivých interpretačných metód, ktoré sú pre Súd typické, medzi inými evolutívna interpretácia, doktrína autonómnych pojmov či diskrečná právomoc zmluvných strán Dohovoru a teda členských štátov Rady Európy (nakoľko členstvo štátu v Rade Európy je podmiené pristúpením k Dohovoru).

 	 A Theory of Interpretation of the European Convention on Human Rights

Predmetná publikácia je tematicky rozdelená na šesť kapitol, pričom jadro práce tvorí podrobná analýza konkrétnych metód na pozadí prípadov, ktorými sa menili prístupy Súdu, takzvaných prelomových prípadov. Letsas v práci práve zdôrazňuje zmeny, ktoré sa v judikatúre premietli zmenou spoločenských a politických okolností, pokrokom vo vede a v ďalších oblastiach. Autor tvrdí, že zo všetkých normatívnych úloh, ktoré môžu ľudské práva zohrávať, Dohovor zahŕňa tie ľudské práva, ktoré sú liberálne a legálne a ktoré sú prejavom liberálno-rovnostárskych princípov, ktoré zároveň stanovujú podmienky pre legitímne použitie donútenia zo strany členských štátov.

Sám Letsas odmieta originalizmus a jeho formy textualizmus a intencionalizmus ako metódy výkladu a poukazuje na dôležitosť evolutívnej či dynamickej interpretácie Dohovoru. Avšak zdôrazňuje, že posun v interpretácii nie je určovaný len konsenzom štátov na tom, čo je v určitom momente akceptovateľné a čo nie, ale je potrebné brať do úvahy aj morálny obsah týchto štandardov, inak by bolo možné vzniesť námietku morálneho relativizmu. Autor pri reflexii metód využívaných Súdom čerpá z teoretických základov, najmä z teórií ľudských práv angloamerických autorov, svojho učiteľa Ronalda Dworkina, ktorému v úvode knihy i ďakuje ako aj Johna Rawlsa. Letsas aplikuje prístupy liberálnych teórii na rozhodovaciu činnosť Súdu a práve práca s judikatúrou Súdu v komparatívnej perspektíve predstavuje spôsob, ktorý si autor vybral pre efektívne spracovanie svojej témy.

Značná časť práce je venovaná doktríne margin of appreciation, teda doktríne voľnej úvahy, ktorej podstata spočíva v tom, že Súd ponechá národným orgánom, pri plnení povinností, ktoré štátom vyplývajú z Dohovoru, určitý priestor pre manévrovanie.[2] Túto kapitolu možno považovať za najprepracovanejšiu a zároveň aj najprínosnejšiu pre čitateľa, je napísaná zrozumiteteľným spôsobom a autor v nej rozlišuje medzi dvoma formami tejto doktríny, medzi hmotnoprávnou koncepciou doktoríny právnej úvahy a  jej procedurálnou koncepciou. Hmotnoprávna koncepcia je podľa Letsasa používaná vo vzťahu individuálnych slobôd a skupinových cieľov a procedurálna koncepcia je založená na myšlienke, že národné orgány sa nachádzajú v lepšej pozícii na posúdenie ľudských práv, a to najmä v prípadoch, v ktorých nepanuje zhoda medzi členskými štátmi o tom čo je možné v konkrétnej situácii považovať za verejnú morálku a teda dôvod na obmedzenie práv. Pozornosti profesora Letsasa neunikli ani pravidlá aplikácie princípu proporcionality a ustanovenia, ktorých úlohou  je stanovovať limity práv garantovaných Dohovorom, najmä v článkoch 8- 11 Dohovoru.

Letsas v celom svojom diele zdôrazňuje špecifické postavenie Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorý vznikol na základe medzinárodnej zmluvy, a napriek tomu nemôže byť považovaný na rozdiel od niektorých iných orgánov medzinárodného práva, za  inštitúciu, ktorej rozhodnutia zostávajú bez širokej publicity, či dokonca bez povšimnutia tých, ktorým sú určené. Vzhľadom na možnosť individuálnych sťažností a na záväznosť rozhodnutí Súdu, nadobudol autoritu, ktorú niektorí autori, ako Letsas uvádza, považujú za prejav supranacionality, a priznávajú mu postavenie porovnateľné so Súdnym dvorom Európskej únie. Okrem toho Súd predstavuje dôležitú morálnu autoritu pri interetácii obsahu a obmedezení práv. Autor neopomína charakter Dohovoru ako medzinárodnej zmluvy, pri ktorej interpretácii je potrebné aplikovať interpretačné pravidlá zakotvené vo Viedenskom dohovore o zmluvnom práve, v článkoch 31- 33.[3] Podnetnou je aj záverečná, úvahová kapitola týkajúca sa pomerovania záujmov jednotlivca a záujmov skupiny, označovaných tiež ako verejných záujmov a problematika inflácie práv,

Obsah publikácie nie je tvorený len rigidným prehľadom metód Európskeho súdu pre ľudské práva, ale tvorí ho predovšetkým analýza toho, ako bol Dohovor Európskym súdom pre ľudské práva interpretovaný v minulosti, ako ho intepretuje Súd dnes a zároveň obsahuje i návrhy a predstavy autora o tom, ako by mal byť podľa neho  správne interpretovaný. Publikácia zrozumiteľným spôsobom rozoberá prípady a filozofické teórie ľudských práv, pričom obe stránky sú v publikácii vyvážené. Letsasova kniha môže byť veľmi užitočným a inšpiratívnym spoločníkov pre všetkých, ktorý sa hlbšie zaujímajú o  problematiku európskeho práva ľudských práv.

Mgr. Nikoleta Bitterová
doktorandka na Právnickej fakulte Masarykovej univerzity v Brne


Zoznam použitej literatúry

GREER, Steven. The Margin of Appreciation: Interpretation and Discretion under the European Convention on Human Rights. Strasbourg: Council of Europe, 2000, s.. 5, ISBN 92-871-4349-8

LETSAS, George. A Theory of Interpretation of the European Convention on Human Rights. Oxford: Oxford University Press, 2009. ISBN 978-0-19-956388-3.

Viedenský dohovor o zmluvnom práve (Viedeň, 23.5.1969), Vyhláška ministra zahraničných vecí zo 4. septembra 1987  publ. pod č. 15/1988 Zb. o Viedenskom dohovore o zmluvnom práve [online].  [viď. 14.1.2014]. Dostupné z: http://www.ucps.sk/VIEDENSKY_DOHOVOR_o_zmluvnom_prave


Citácie a odkazy:


[1] LETSAS, George. A Theory of Interpretation of the European Convention on Human Rights. Oxford: Oxford University Press, 2009.

[2] GREER, Steven. The Margin of Appreciation: Interpretation and Discretion under the European Convention on Human Rights. Strasbourg: Council of Europe, 2000, s.. 5 ISBN 92-871-4349-8

[3] Pozri čl. 31 – 33 Viedenský dohovor o zmluvnom práve (Viedeň, 23.5.1969), Vyhláška ministra zahraničných vecí zo 4. septembra 1987  publ. pod č. 15/1988 Zb. o Viedenskom dohovore o zmluvnom práve [online].  [viď. 14.1.2014]. Dostupné z: http://www.ucps.sk/VIEDENSKY_DOHOVOR_o_zmluvnom_prave

Ohodnoťte článok
Hlasovalo: 1749

Nový príspevok

PoUtStŠtPiSoNe
: