DÔVODOVÁ SPRÁVA
A. Všeobecná časť
Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 480/2002 Z. z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (ďalej len „návrh zákona“) sa predkladá na základe úlohy B.8. vyplývajúcej z uznesenia vlády Slovenskej republiky č. 166 z 20. marca 2024 k návrhu systémového riešenia poskytovania a financovania dodatočných výdavkov súvisiacich s odídencami z Ukrajiny.
Vzhľadom na to, že vojnový konflikt na Ukrajine stále pretrváva a väčšina odídencov z Ukrajiny je na našom území viac ako dva roky, ako aj vzhľadom na praktické skúsenosti pri poskytovaní dočasného útočiska Slovenskou republikou, je potrebné pristúpiť k úprave príslušnej legislatívy v pôsobnosti viacerých rezortov.
Cieľom návrhu zákona je úprava podmienok podpory pre odídencov tak, aby bola dlhodobo udržateľná a čo najviac adresná. Súčasný model tejto podpory je poskytovaný širokému okruhu odídencov, čo je z dlhodobého hľadiska neudržateľné. Taktiež je žiaduce, aby sa odídenci čo najskôr zaradili do bežného života a podieľali sa na zabezpečovaní základných životných potrieb aj z vlastných zdrojov.
Návrhom zákona dochádza k výraznej zmene pri zabezpečovaní ubytovania pre odídencov z Ukrajiny. Upúšťa sa od celoplošného neadresného poskytovania podpory v tejto oblasti s tým, že od 1. júla 2024 sa podpora zameriava na novo prichádzajúcich cudzincov, ktorým sa poskytne dočasné útočisko na území Slovenskej republiky prvýkrát a na zraniteľné skupiny osôb, ktoré sú osobitne definované na účely poskytovania príspevku za ubytovanie odídencov a osobitne na účely ubytovania v azylových zariadeniach. Novo nastavený systém podpory zabezpečí väčšiu adresnosť a najmä udržateľnosť systému pomoci pre odídencov na ďalšie obdobia. Príspevok za poskytovanie ubytovania odídencov sa bude poskytovať len podľa zákona o azyle a príslušného nariadenia vlády Slovenskej republiky vydaného na jeho vykonávanie. Súčasťou predloženého materiálu je z tohto dôvodu aj návrh nariadenia vlády Slovenskej republiky o poskytovaní príspevku za ubytovanie odídenca.
V čl. I zákone č. 480/2002 Z. z. o azyle, do pôsobnosti ktorého problematika odídencov patrí, sa upravuje najmä doba, počas ktorej budú môcť odídenci využiť možnosť bezodplatného ubytovania, a to na 120 dní od prvého poskytnutia dočasného útočiska. Odídenec, ktorému z akéhokoľvek dôvodu tento status zanikne a následne oň opätovne požiada, už nebude môcť bezodplatné ubytovanie využiť. Bezodplatné ubytovanie bez časového obmedzenia sa bude poskytovať iba zraniteľným osobám v rozsahu vymedzenom v § 36a ods. 2 zákona. Nanovo sa definuje, kedy sa oprávnenej osobe neposkytne príspevok za ubytovanie odídenca. Odídenec bude povinný dvakrát za mesiac osobne oznámiť obci, že mu oprávnená osoba poskytuje ubytovanie.
Upravuje sa aj ubytovanie odídencov v azylových zariadeniach, pričom sa okrem iného ustanovuje možnosť odídenca byť ubytovaný v azylovom zariadení najviac 120 dní od prvého poskytnutia dočasného útočiska na území Slovenskej republiky s možnosťou jeho predĺženia na základe žiadosti v prípade, ak ide zraniteľné osoby, a to v rozsahu vymedzenom v § 36 ods. 3. V prípade zraniteľných osôb pritom nie je podstatné, či ide o prvé poskytnutie dočasného útočiska alebo opakované. Rozsah zraniteľných osôb sa na účely ubytovania v azylových zariadeniach z dôvodu obmedzenej kapacity stanovuje odlišne, ako pri ubytovaní oprávnenými osobami v rámci príspevku za ubytovanie odídenca. V stanovených prípadoch bude odídenec povinný opustiť azylové zariadenie.
Ustanovujú sa dôvody, kedy sa jednorazový príspevok a integračný príspevok azylantovi alebo cudzincovi, ktorému sa poskytla doplnková ochrana, neposkytnú.
V súvislosti s pobytom odídencov na území Slovenskej republiky sa novelizujú aj ďalšie zákony.
V čl. II zákone č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti sa navrhuje doplniť, že poskytovateľ nemôže odmietnuť uzatvoriť dohodu o poskytovaní zdravotnej starostlivosti ani pri vybranej skupine osôb, ktoré nie sú účastníkmi verejného zdravotného poistenia, medzi ktoré patria aj odídenci.
Dôvodom je, že tieto osoby, aj keď požívajú ochranu podľa osobitných zákonov, majú problém s poskytovaním zdravotnej starostlivosti všeobecnými lekármi.
V čl. III zákone č. 91/2010 Z. z. o podpore cestovného ruchu sa vypúšťa ustanovenie, ktoré upravovalo poskytovanie príspevku za ubytovanie odídencom v pôsobnosti ministerstva dopravy. Zároveň sa prechodným ustanovením upravuje poskytovanie príspevku za ubytovanie odídenca poskytnuté do 30. júna 2024.
Účinnosť zákona sa navrhuje od 1. júla 2024 tak, aby bola zachovaná kontinuita v poskytovaní pomoci odídencom. Výnimkou je ustanovenie, ktoré upravuje uzatváranie dohody o poskytovaní všeobecnej ambulantnej starostlivosti, ktoré nadobudne účinnosť 1. januára 2025.
Návrh zákona má negatívny vplyv na rozpočet verejnej správy, pozitívny a zároveň negatívny sociálny vplyv a nemá vplyvy na podnikateľské prostredie, vplyvy na životné prostredie, vplyvy na informatizáciu spoločnosti, vplyvy na služby verejnej správy pre občana, ani vplyvy na manželstvo, rodičovstvo a rodinu.
Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a nálezmi ústavného súdu, s inými zákonmi a medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, a s právom Európskej únie.
B. Osobitná časť
K čl. I (zákon o azyle)
K bodu 1 (§ 4 ods. 4 a § 31 ods. 3)
V rámci konania o udelenie azylu sa navrhuje upraviť, že dieťa narodené na území Slovenskej republiky žiadateľke, azylantke alebo cudzinke, ktorej sa poskytla doplnková ochrana, ktoré narodením nadobudne štátne občianstvo iného členského štátu Európskej únie, sa už nebude priamo zo zákona považovať za žiadateľa. V tomto prípade sa konanie o udelenie azylu narodením dieťaťa ani nezačne. Ak dieťa narodením nadobudne štátne občianstvo iného členského štátu Európskej únie, nie je potrebné riešiť pobytový status dieťaťa prostredníctvom konania o udelenie azylu.
Rovnako v rámci konania o poskytnutie dočasného útočiska sa navrhuje upraviť, že dieťa narodené na území Slovenskej republiky cudzinke žiadajúcej o poskytnutie dočasného útočiska alebo odídenkyni, ktoré narodením nadobudne štátne občianstvo iného členského štátu Európskej únie, sa už nebude priamo zo zákona považovať za cudzinca žiadajúceho o poskytnutie dočasného útočiska. V tomto prípade sa konanie o poskytnutie dočasného útočiska narodením dieťaťa ani nezačne. Ak dieťa narodením nadobudne štátne občianstvo iného členského štátu Európskej únie, nie je potrebné a ani možné riešiť pobytový status dieťaťa prostredníctvom konania o poskytnutie dočasného útočiska. Podľa § 29 ods. 1 text za bodkočiarkou „cudzincom sa na účely poskytovania dočasného útočiska rozumie štátny príslušník tretej krajiny podľa osobitného predpisu.“, pričom podľa príslušného ustanovenia zákona o pobyte cudzincov, na ktorý sa odkazuje „Štátnym príslušníkom tretej krajiny je každý, kto nie je štátnym občanom Slovenskej republiky ani občanom Únie; štátnym príslušníkom tretej krajiny sa rozumie aj osoba bez štátnej príslušnosti.“.
K bodu 2 (§ 11 ods. 2)
V súlade s čl. 40 ods. 4 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2013/32/EÚ a berúc do úvahy rozsudok Súdneho dvora Európskej únie vo veci C-18/20 sa navrhuje bližšie špecifikovať podstatnú zmenu skutkového stavu v prípade opakovanej žiadosti o udelenie azylu a predloženia „nových skutočnosti a zistení“, ktoré však už existovali v právoplatne ukončenom konaní o azyle. To znamená, že ak by napríklad pri opakovanej žiadosti predložil žiadateľ nové skutočnosti a zistenia, ktoré však už existovali v právoplatne ukončenom konaní o azyle, ale žiadateľ ich vlastným zavinením v tomto konaní nepredložil, uvedené sa nebude považovať za podstatnú zmenu skutkového stavu a takáto žiadosť sa zamietne ako neprípustná.
K bodu 3 [§ 19 ods. 1 písm. j)]
Ide o legislatívno-technickú úpravu súvisiacu s tým, že sa v § 19 odsek 1 dopĺňa písmenami l) a m) (bod 5).
K bodu 4 [§ 19 ods. 1 písm. l) a m)]
Rozširujú sa dôvody zastavenia konania o udelenie azylu. Navrhuje sa, aby aj v prípade, ak si žiadateľ o udelenie azylu nesplní povinnosť dostaviť sa do pobytového tábora v zákonom určenej lehote od zániku jeho prechodného pobytu alebo trvalého pobytu alebo od nadobudnutia plnoletosti, ak išlo o maloletého bez sprievodu, bude táto skutočnosť dôvodom na zastavenie konania o udelenie azylu. Samozrejme sa bude brať do úvahy, či žiadateľovi o udelenie azylu v dostavení sa do pobytového tábora nebránili závažné dôvody (napr. hospitalizácia), v prípade žiadateľa, ktorý bol maloletým bez sprievodu aj skutočnosť, či požiadal o zotrvanie v zariadení sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately.
K bodu 5 (§ 22 ods. 9)
Navrhuje sa z dôvodu väčšej adresnosti a efektívnosti poskytovanej starostlivosti a pomoci žiadateľom o udelenie azylu počas ich pobytu v azylovom zariadení určiť prípady, kedy žiadateľom nepatria základné hygienické potreby. Ide o prípady, kedy sa žiadateľovi vzhľadom na jeho pomery (finančné, či majetkové) neposkytuje ani vreckové.
K bodu 6 (§ 23c ods. 1)
Rozširujú sa dôvody, kedy sa konanie o udelenie azylu nezastaví, ak ide o žiadateľa o udelenie azylu, ktorý má na území Slovenskej republiky udelený trvalý pobyt alebo prechodný pobyt. Berúc do úvahy judikatúru Najvyššieho správneho súdu SR a povahu statusu žiadateľov, ktorí majú na území Slovenskej republiky udelený prechodný alebo trvalý pobyt, sa ustanovenie § 23c ods. 1 dopĺňa tak, že sa na tieto osoby nevzťahuje § 19 ods. 1 písm. g), podľa ktorého sa zastaví konanie o udelenie azylu, ak žiadateľ opustil územie Slovenskej republiky.
K bodu 7 (§ 23d ods. 1)
Ide o legislatívno-technickú úpravu súvisiacu s tým, že sa v § 22 vkladá nový odsek 9 (bod 6).
K bodu 8 (§ 28 ods. 7)
Navrhuje sa obmedziť poskytovanie jednorazového príspevku a integračného príspevku len na tých azylantov a cudzincov, ktorým sa poskytla doplnková ochrana, ktorí pred udelením azylu alebo poskytnutím doplnkovej ochrany nemali na území Slovenskej republiky udelený trvalý pobyt alebo prechodný pobyt alebo poskytnuté dočasné útočisko. V prípade cudzincov s udeleným pobytom na území Slovenskej republiky postupný proces ich začleňovania do spoločnosti prebiehal už počas udeleného pobytu a v prípade cudzincov, ktorým sa poskytlo dočasné útočisko na území Slovenskej republiky, sa im pomoc a podpora poskytovala už v rámci poskytnutej formy ochrany. Ostatné náležitosti, ktoré sa azylantov a cudzincom, ktorým sa poskytla doplnková ochrana, v rámci prvotnej integrácie podľa § 28 poskytujú, ostávajú nedotknuté.
K bodu 9 (§ 31 ods. 4)
Navrhuje sa zjednodušiť konanie o poskytnutie dočasného útočiska v prípade, ak sa konanie začalo narodením dieťaťa na území Slovenskej republiky odídenkyni alebo cudzinke žiadajúcej o poskytnutie dočasného útočiska, zákonný zástupca takéhoto dieťaťa oznámil ministerstvu vnútra narodenie dieťaťa, pričom z oznámenia o narodení dieťaťa je zrejmé, že narodené dieťa spĺňa podmienky na poskytnutie dočasného útočiska. Ministerstvo vnútra bude mať v takomto prípade možnosť upustiť od povinnosti poskytnúť údaje, ktoré sa zaznamenávajú v dotazníku podľa prílohy č. 3. Ministerstvo vnútra bezodkladne oznámi splnenie podmienok príslušnému policajnému útvaru a poskytne mu údaje potrebné na vydanie dokladu o tolerovanom pobyte na území Slovenskej republiky s označením „DOČASNÉ ÚTOČISKO" a bude o tejto skutočnosti informovať aj zákonného zástupcu dieťaťa.
K bodu 10 [§ 31 ods. 7 písm. g) a h)]
Uvedené sa navrhuje z dôvodu, že nemožnosť zastaviť začaté konanie o poskytnutie dočasného útočiska v prípade, ak cudzinec žiadajúci o poskytnutie dočasného útočiska nesplnil povinnosť spolupracovať s ministerstvom vnútra, čo spôsobuje v praxi nemalé problémy. Ide napr. o prípady, kedy cudzinec žiadajúci o poskytnutie dočasného útočiska sa opakovane a bez vážnych dôvodov nedostaví na pohovor alebo je nezastihnuteľný z dôvodu chýbajúceho kontaktu alebo neprebratia zásielky, pričom tým znemožní posúdenie jeho žiadosti o poskytnutie dočasného útočiska. Obdobné ustanovenie je upravené aj v konaní o udelenie azylu, a to v § 19 ods. 1 písm. i) pri zastavení konania o udelenie azylu.
Ďalej sa navrhuje zastaviť konanie o poskytnutie dočasného útočiska aj v prípade, ak sa na území Slovenskej republiky skončí poskytovanie dočasného útočiska. Ide o formálne ukončenie konania, v ktorom je bezpredmetné pokračovať vzhľadom na skončenie poskytovania dočasného útočiska.
K bodu 11 (§ 31 ods. 8 tretia veta)
Rozširujú sa prípady, kedy rozhodnutie ministerstva vnútra o zastavení konania o poskytnutie dočasného útočiska nie je preskúmateľné správnym súdom. Vzhľadom na povahu predmetného rozhodnutia nie je dôvodné, aby správne súdy preskúmavali jeho zákonnosť.
K bodu 12 (§ 35 prvá veta)
V súlade s aplikačnou praxou sa jasne určuje, že cudzinec žiadajúci o poskytnutie dočasného útočiska sa po skončení pobytu v záchytnom tábore môže umiestniť aj do pobytového tábora.
K bodu 13 (§ 35 druhá veta)
Z dôvodu väčšej adresnosti pomoci poskytovanej cudzincom žiadajúcim o poskytnutie dočasného útočiska počas ich ubytovania v azylových zariadeniach sa určujú prípady, kedy cudzincovi nepatria základné hygienické potreby. V prípade, ak cudzinec žiadajúci o poskytnutie dočasného útočiska počas jeho ubytovania v azylovom zariadení nebude členom domácnosti, ktorej sa poskytuje pomoc v hmotnej núdzi a nebude poberať obdobnú finančnú pomoc, ministerstvo vnútra mu bude poskytovať základné hygienické potreby, ale aj vreckové (ak nebudú existovať iné dôvody na ich neposkytnutie ustanovené v zákone o azyle).
K bodu 14 (§ 36)
Navrhuje sa nové znenie § 36. Ponecháva sa odkaz na príslušné ustanovenia upravujúce práva a povinnosti žiadateľov o udelenie azylu, ktoré sa primerane vzťahujú aj na odídencov.
Obdobne ako pri cudzincoch žiadajúcich o poskytnutie dočasného útočiska sa aj v prípade odídencov ubytovaných v azylových zariadeniach z dôvodu väčšej adresnosti pomoci poskytovanej tejto skupine osôb navrhuje určiť prípady, kedy odídencom nepatria základné hygienické potreby. V prípade, ak odídenec počas jeho ubytovania v azylovom zariadení nebude členom domácnosti, ktorej sa poskytuje pomoc v hmotnej núdzi a nebude poberať obdobnú finančnú pomoc, ministerstvo vnútra mu bude poskytovať základné hygienické potreby, ale aj vreckové (ak nebudú existovať iné dôvody na ich neposkytnutie ustanovené v zákone o azyle).
V odsekoch 2 až 7 sa nanovo ustanovujú podmienky na ubytovanie odídencov v azylových zariadeniach. Podľa novej právnej úpravy bude môcť byť v azylovom zariadení ubytovaný odídenec najviac 120 dní od prvého poskytnutia dočasného útočiska alebo odídenec, ktorý je zraniteľnou osobou podľa odseku 3. Z dôvodu jednoznačnosti sa v prechodnom ustanovení určuje, že do doby 120 dní od prvého poskytnutia dočasného útočiska podľa § 36 ods. 1 písm. a) sa započítava aj doba poskytovania dočasného útočiska pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona (do 30. júna 2024).
Ustanovuje sa, kto sa rozumie zraniteľnou osobou na účely ubytovania v azylovom zariadení (osoba, ktorá dosiahla vek 65 rokov, osamelý rodič, ktorý sa stará o dieťa do piatich rokov veku alebo fyzická osoba, ktorá sa osobne stará o dieťa do piatich rokov veku na základe rozhodnutia súdu a dieťa do piatich rokov takejto osoby) a čím odídenec preukazuje ministerstvu vnútra svoju zraniteľnosť (doklad totožnosti, čestné vyhlásenie alebo rozhodnutie súdu).
Zraniteľná osoba na účely ubytovania v azylovom zariadení je zadefinovaná užšie ako zraniteľná osoba na účely poskytovania príspevku v § 36a, a to aj vzhľadom na obmedzené ubytovacie kapacity azylových zariadení, ako aj povinnosť zabezpečiť ubytovanie žiadateľom o udelenie azylu a cudzincom žiadajúcim o poskytnutie dočasného útočiska nielen počas konania o udelenie azylu alebo konania o poskytnutie dočasného útočiska, ale tiež počas preskúmavania takýchto azylových vecí pred súdmi Slovenskej republiky.
Odídenci, ktorí sú zraniteľnými osobami, budú v azylových zariadeniach ubytovaní na základe písomnej žiadosti o ubytovanie v azylovom zariadení alebo žiadosti o predĺženie ubytovania v azylovom zariadení podanej ministerstvu vnútra. Ubytovaní môžu byť najviac šesť mesiacov, pričom sa ubytovanie môže opakovane predĺžiť. Žiadosť o predĺženie ubytovania v azylovom zariadení je nevyhnutné podať najneskôr do 15 dní pred uplynutím obdobia, na ktoré je odídenec ubytovaný. Ak tak odídenec neurobí, je povinný opustiť azylové zariadenie uplynutím obdobia, na ktoré bol v azylovom zariadení ubytovaný. Odídenec je povinný azylové zariadenie opustiť uplynutím obdobia, na ktoré bol v azylovom zariadení ubytovaný, aj v prípade, ak ministerstvo vnútra nesúhlasilo s predĺžením jeho ubytovania.
Pri posudzovaní žiadosti o ubytovanie ministerstvo vnútra prihliada na voľné kapacity azylových zariadení, prednostne sa však ubytujú žiadatelia o udelenie azylu a cudzinci žiadajúci o poskytnutie dočasného útočiska, v prípade týchto osôb totiž neprichádza do úvahy možnosť poskytnutia príspevku za ubytovanie podľa zákona o azyle.
Naďalej platí povinnosť odídenca, ktorý sa ubytuje mimo azylového zariadenia, bezodkladne oznámiť ministerstvu vnútra túto skutočnosť.
Navrhuje sa ustanoviť aj ďalšie prípady, kedy je odídenec ubytovaný v azylovom zariadení povinný opustiť azylové zariadenie. Je povinný tak urobiť, ak mu ministerstvo oznámi jeho premiestnenie do iného azylového zariadenia alebo, ak závažným spôsobom porušil vnútorný poriadok azylového zariadenia. Za prípady, kedy odídenec závažným spôsobom poruší vnútorný poriadok azylového zariadenia, sa považuje napríklad násilné fyzické alebo verbálne správanie, opakované požívanie alkoholických nápojov, omamných alebo psychotropných látok, ako aj príchod pod ich vplyvom do azylového zariadenia, neuhradenie škody pri poškodení ubytovacieho priestoru alebo jeho vnútorného vybavenia, ako aj pri strate inventáru, opakované porušovanie dodržiavania osobnej hygieny, čistoty a poriadku v ubytovacích priestoroch.
Ponecháva sa ustanovenie o tom, že sa odídenec považuje za cudzinca, ktorému sa udelil tolerovaný pobyt, ako aj ustanovenie týkajúce sa písomného poučenia odídenca o jeho právach a povinnostiach.
K bodu 15 (§ 36a)
Nanovo sa upravuje poskytovanie príspevku za ubytovanie odídencov. Ustanovuje sa, že vláda už nebude určovať dobu poskytovania príspevku. Príspevok za ubytovanie odídenca sa bude poskytovať oprávnenej osobe počas poskytovania dočasného útočiska na území Slovenskej republiky, ak budú splnené podmienky podľa zákona o azyle a oprávnená osoba predloží obci výkaz, ktorého vzor je zverejnený na webovom sídle ministerstva vnútra. Naďalej bude takýto príspevok oprávnenej osobe vyplácať obec.
Vzhľadom na väčšiu adresnosť a udržateľnosť poskytovanej podpory pre odídencov z Ukrajiny v oblasti bývania aj na ďalšie obdobia sa navrhuje obmedziť poskytovanie príspevku za ubytovanie odídenca. Príspevok sa poskytne za ubytovanie odídenca počas 120 dní od prvého poskytnutia dočasného útočiska na území Slovenskej republiky, a za odídenca, ktorý je zraniteľnou osobou podľa odseku 2.
Z dôvodu jednoznačnosti sa v prechodnom ustanovení určuje, že do doby 120 dní od prvého poskytnutia dočasného útočiska podľa § 36a ods. 1 písm. a) sa započítava aj doba poskytovania dočasného útočiska pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona (do 30. júna 2024).
Zraniteľnou osobou na účely poskytovania príspevku sa bude pritom rozumieť člen domácnosti, ktorá je príjemcom pomoci v hmotnej núdzi, osoba so závažným zdravotným postihnutím, ktorej sa poskytuje dotácia na podporu humanitárnej pomoci osobe so závažným zdravotným postihnutím podľa osobitného predpisu, osoba, ktorá dosiahla vek 65 rokov, jeden z rodičov, ktorý sa stará o dieťa do piatich rokov veku alebo fyzická osoba, ktorá sa osobne stará o dieťa do piatich rokov veku na základe rozhodnutia súdu a dieťa do piatich rokov vyššie uvedenej osoby.
Tak, ako v súčasnom znení, aj navrhované znenie požaduje, aby ubytovanie spĺňalo minimálne požiadavky podľa príslušných predpisov. Príspevok sa naďalej bude poskytovať za noc ubytovania odídenca, najviac v sume ustanovenej nariadením vlády.
Ustanovujú sa ďalšie obmedzenia pri poskytovaní príspevku, a to vylúčenie podpory v prípade odídencov, ktorí sú v blízkom príbuzenskom vzťahu s oprávnenou osobou (ubytovateľom), ako aj vylúčenie podpory v prípade odídencov, ktorí na území Slovenskej republiky vlastnia/spoluvlastnia nehnuteľnosť na bývanie.
Ponecháva sa povinnosť oprávnenej osoby uzavrieť s odídencom zmluvu o poskytnutí ubytovania odídencovi a predložiť ju obci. Vzor zmluvy bude zverejnený na webovom sídle ministerstva vnútra.
Ponecháva sa tiež, že podmienkou poskytnutia príspevku je skutočnosť, že oprávnená osoba poskytne odídencovi ubytovanie bezodplatne.
Povinnosť oprávnenej osoby oznamovať obci celkovú ubytovaciu kapacitu ešte pred začatím poskytovania ubytovania odídencom zostáva zachovaná. Vzťahuje sa na oprávnené osoby podľa odseku 4 písm. b) a c). Príspevok sa naďalej bude poskytovať najviac za ubytovanie takého počtu odídencov, ktorý zodpovedá rozsahu ubytovacej kapacity oznámenej obci.
Ustanovuje sa povinnosť odídenca oznamovať osobne obci 2-krát do mesiaca, že mu je poskytované ubytovanie (najmenej 14 dní medzi jednotlivými oznámeniami), namiesto súčasného 1-krát mesačne.
Zavádza sa preukazovanie zraniteľnosti odídencom, ako aj hlásenie zmien v skutočnostiach rozhodujúcich pre posúdenie zraniteľnosti, a to obci a oprávnenej osobe (ubytovateľovi). Odídenec bude preukazovať zraniteľnosť potvrdením o poskytovaní pomoci v hmotnej núdzi, oznámením o priznaní dotácie alebo dokladom totožnosti, atď.
Lehoty na predkladanie výkazov, prehľadu o uplatnených príspevkoch, poskytnutie sumy zodpovedajúcej príspevkom uplatnenými oprávnenými osobami a vyplácanie príspevkov zostávajú zachované.
Navrhuje sa oprávnenie pre ministerstvo vnútra na účely poskytovania príspevku za ubytovanie odídenca, ktorý je zraniteľnou osobou podľa 36a ods. 2 písm. a) a b), získavať a používať údaje evidované v informačnom systéme podľa osobitného predpisu, ktorým je zákona č. 177/2018 Z. z. o niektorých opatreniach na znižovanie administratívnej záťaže využívaním informačných systémov verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon proti byrokracii) v znení neskorších predpisov.
Oprávnenie obce spracovávať osobné údaje uvedené v zmluve a vo výkaze, ako aj overovať tieto údaje v príslušnom informačnom systéme alebo v súčinnosti s ministerstvom vnútra, zostávajú zachované.
Navrhuje sa, aby vláda ustanovila nariadením výšku jednotlivých príspevkov a náležitosti zmluvy o poskytnutí ubytovania odídencovi.
K bodom 16 a 17 [§ 46b ods. 1 písm. b) a c)]
Ide o legislatívno-technickú úpravu súvisiacu s tým, že sa v § 46b odsek 1 dopĺňa písmenom d) (bod 20).
K bodu 18 [§ 46b ods. 1 písm. d)]
Rozširujú sa dôvody, keď sa konanie o odovzdaní do iného štátu zastaví. Ide o obdobný dôvod na zastavenie konania ako je dôvod ustanovený v § 19 ods. 1 písm. j) pri zastavení konania o udelenie azylu. Po márnom uplynutí lehoty, počas ktorej bolo konanie o odovzdaní do iného štátu prerušené, bude možné toto konanie zastaviť.
K bodu 19 (§ 54i)
Z dôvodu jednoznačnosti sa určuje, ako sa bude postupovať pri poskytovaní jednorazového príspevku a integračného príspevku v prípade cudzincov uvedených v § 28 ods. 7, ak sa udelil azyl alebo poskytla doplnková ochrana pred nadobudnutím účinnosti zákona.
V odseku 2 sa ustanovuje pre odídenca, ktorý je zraniteľnou osobou podľa § 36 ods. 3 a bol ubytovaný v azylovom zariadení 30. júna 2024, oprávnenie zotrvať v azylovom zariadení do 31. júla 2024. Takejto osobe sa poskytuje dostatočný časový priestor na podanie žiadosti o predĺženie ubytovania v azylovom zariadení (najneskôr do 15. júla 2024). Ak tak v určenom čase neurobí, bude musieť po 31. júli 2024 opustiť azylové zriadenie.
Prechodným ustanovením v odseku 3 sa upravuje poskytovanie príspevku za ubytovanie odídenca podľa zákona o azyle poskytnuté do 30. júna 2024.
V odseku 4 sa ustanovuje povinnosť pre oprávnenú osobu a odídenca uzatvoriť zmluvu o poskytnutí ubytovania odídencovi podľa nového znenia zákona o azyle (účinnom od 1. júla 2024). Táto povinnosť sa vzťahuje na účely poskytovania príspevku za ubytovanie odídenca podľa zákona účinného od 1. júla 2024.
Z dôvodu jednoznačnosti sa ustanovuje, že do doby 120 dní od prvého poskytnutia dočasného útočiska sa zarátava aj doba poskytovania dočasného útočiska pred nadobudnutím účinnosti zákona.
K bodu 20 (§ 56)
Navrhuje sa zrušiť v súčasnosti platné nariadenie vlády Slovenskej republiky, ktoré bolo vydané na vykonávanie zákona o azyle zákona, a to vo vzťahu k poskytovaniu príspevku za ubytovanie odídenca.
K bodom 21 a 22 (príloha č. 1 body 4, 9 a 10)
Do vyhlásenia cudzinca, ktorý žiada o udelenie azylu alebo o poskytnutie doplnkovej ochrany na území Slovenskej republiky/poskytnutie dočasného útočiska, sa dopĺňajú nové položky/údaje „Bydlisko“, „Číslo mobilného telefónu“ a „Emailová adresa“.
K bodu 23 (príloha č. 2 body 15 a 16)
Navrhuje sa nové znenie bodov 15 a 16 dotazníka žiadateľa o udelenie azylu. Z dôvodu spresnenia sa jasne uvádza, že žiadateľ poskytuje aj priezvisko a meno rodičov, a ako nová položka/údaj sa navrhuje poskytovať aj „miesto narodenia“, obdobne ako je to pri iných príbuzných uvedených v bodoch 17, 19 a 20 predmetného dotazníka.
K bodu 24 (príloha č. 2a body 7 a 8)
Do žiadosti o udelenie azylu na dobu neurčitú/predĺženie doplnkovej ochrany sa dopĺňajú nové položky/údaje „Číslo mobilného telefónu“ a „Emailová adresa“.
K čl. II (zákon o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti)
K bodu 1 (§ 12 ods. 4)
Podľa § 12 ods. 2 zákona č. 576/2004 Z. z. poskytovateľ môže odmietnuť návrh na uzatvorenie dohody o poskytovaní zdravotnej starostlivosti, ak by uzatvorením takejto dohody prekročil svoje únosné pracovné zaťaženie. Dôvod, ktorým môže poskytovateľ odmietnuť návrh na uzatvorenie dohody o poskytovaní zdravotnej starostlivosti, ak by uzatvorením takejto dohody prekročil svoje únosné pracovné zaťaženie, sa nevzťahuje na osobu, ktorá má trvalý pobyt alebo prechodný pobyt v určenom zdravotnom obvode poskytovateľa ambulantnej starostlivosti podľa § 7 ods. 1 písm. a) bodov 1 a 2. Navrhuje sa doplniť, že poskytovateľ nemôže odmietnuť uzatvoriť dohodu o poskytovaní zdravotnej starostlivosti ani pri osobe, ktorej bolo v Slovenskej republike poskytnuté dočasné útočisko, pri osobe žiadajúcej o poskytnutie dočasného útočiska, pri azylantovi, ani pri osobe s poskytnutou doplnkovou ochranou, a ani pri osobe s tolerovaným pobytom, ktorá bola zaradená do programu ochrany obetí. Dôvodom je, že tieto osoby, aj keď požívajú ochranu podľa osobitných zákonov, (zákona o azyle a zákona o pobyte cudzincov) majú problém dostať zdravotnú starostlivosť všeobecnými lekármi. Navrhuje sa v predmetnom ustanovení výslovne uviesť aj azylantov a osoby s poskytnutou doplnkovou ochranou aj napriek tomu, že v zmysle zákona o azyle majú na území Slovenskej republiky trvalý pobyt, resp. prechodný pobyt.
K bodu 2 (§ 12 ods. 7)
Dohoda o poskytovaní všeobecnej ambulantnej starostlivosti sa uzatvára prostredníctvom informačného systému poskytovateľa s platným overením zhody a občianskeho preukazu s elektronickým čipom, dokladom o pobyte s elektronickým čipom. Navrhuje sa doplniť, aby dohodu o poskytovaní všeobecnej ambulantnej starostlivosti bolo možné uzatvoriť aj na základe preukazu cudzinca o nároku na úhradu zdravotnej starostlivosti, dokladu o tolerovanom pobyte na území Slovenskej republiky s označením „DOČASNÉ ÚTOČISKO“, preukazu žiadateľa, preukazu cudzinca žiadajúceho o poskytnutie dočasného útočiska, alebo potvrdenia vydaného ministerstvom vnútra.
K čl. III (zákon o podpore cestovného ruchu)
K bodu 1(§ 27k)
Navrhuje sa vypustiť ustanovenie, ktoré upravuje poskytovanie príspevku za ubytovanie odídencom v pôsobnosti ministerstva dopravy.
K bodu 2 (§ 31h a 31i)
Prechodným ustanovením sa upravuje poskytovanie príspevku za ubytovanie odídenca podľa zákona o podpore cestovného ruchu poskytnuté do 30. júna 2024.
Súčasné sa navrhuje zrušiť v súčasnosti platné nariadenie vlády Slovenskej republiky, ktoré bolo vydané na vykonávanie tohto zákona.
K čl. IV
Z dôvodu zabezpečenia kontinuity v poskytovaní pomoci odídencom, najmä v oblasti prístupu k bývaniu, sa navrhuje účinnosť predmetného zákona od 1. júla 2024, okrem čl. II druhého bodu, kde sa navrhuje dátum nadobudnutia účinnosti 1. januára 2025.