Dôvodová správa
- Všeobecná časť
Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky Jaroslav Karahuta, Jozef Lukáč a Miloš Svrček predkladajú do legislatívneho procesu návrh zákona o zmene a doplnení niektorých zákonov v oblasti ochrany životného prostredia v súvislosti s reformou stavebnej legislatívy (ďalej len „návrh zákona“).
Cieľom návrhu zákona je zosúladiť osobitné právne predpisy v oblasti ochrany životného prostredia so schválenými zákonmi na úseku územného plánovania a výstavby, odstrániť prekážky fungovania novej stavebnej legislatívy v osobitnej právnej úprave a reflektovať zmeny v procesoch územného konania a výstavby v osobitných predpisoch.
Návrh bezprostredne nadväzuje a berie do úvahy úpravy, ktoré sa navrhujú vykonať v návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Miloša Svrčeka, Jaroslava Karahutu a Jozefa Lukáča na vydanie zákona o zmene a doplnení niektorých zákonov v súvislosti s reformou stavebnej legislatívy.
Schválenie zákona č. 200/2022 Z. z. o územnom plánovaní a zákona č. 201/2022 Z. z. o výstavbe vytvorilo stav, kedy osobitné predpisy dotýkajúce sa činností územného plánovania a výstavby, obsahujú právnu úpravu zodpovedajúcu úprave dnes ešte účinného zákona č. 50/1976 Zb. v znení neskorších predpisov, ktorá vo veľkej miere nie je kompatibilná s právnou úpravou po reforme stavebnej legislatívy. Nejde pritom len o nesúlad formálny, ktorý by bolo možné preklenúť výkladom, ale o komplexné procesné zmeny, nové inštitúty a odlišný spôsob povoľovania stavieb, ktoré je nevyhnutné reflektovať aj v osobitných predpisoch, aby s účinnosťou novej stavebnej legislatívy od 1. apríla 2024 bolo vzájomné pôsobenie týchto právnych regulácií možné, bezproblémové a dávalo adresátom práva jasnú odpoveď na ich právnu situáciu.
Účinnosť navrhovanej právnej úpravy sa navrhuje od 1. apríla 2024.
Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, nálezmi Ústavného súdu Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná a súčasne je v súlade s právom Európskej únie.
Návrh zákona nie je predmetom vnútrokomunitárneho pripomienkového konania.
Keďže ide o návrh zákona, ktorého obsahom sú vyvolané úpravy, všetky vplyvy boli identifikované v rámci legislatívneho procesu k zákonu č. 200/2022 Z. z. a k zákonu č. 201/2022 Z. z. Z tohto pohľadu k predkladanému návrhu zákona možno konštatovať, že nad rámec vplyvov podľa prvej vety nebude mať negatívne vplyvy na rozpočet verejnej správy, vplyvy na podnikateľské prostredie, vplyvy na informatizáciu spoločnosti a vplyvy na služby verejnej správy pre občana, nebude mať vplyvy na životné prostredie, sociálne vplyvy a vplyvy na manželstvo, rodičovstvo a rodinu.
Dôvodová správa
- Osobitná časť
K čl. I (zákon č. 442/2002 Z. z.)
K bodu 1
Legislatívno-technická úprava poznámok pod čiarou.
K bodu 2
Úprava vyvolaná zavedením inštitútu záväzných stanovísk v spojení s dotknutými orgánmi a dotknutými právnickými osobami a s tým súvisiacimi zmenami v spôsobe udeľovania povolení, súhlasov a obdobných vyjadrení k stavbám a súvisiacim činnostiam.
K bodom 3 až 13
Legislatívno-technická úprava poznámok pod čiarou a úprava vyvolaná zmenou v pojmoch podľa novej stavebnej legislatívy.
K čl. II (zákon č. 543/2002 Z. z.)
K bodom 1 až 5
Legislatívno-technická úprava poznámok pod čiarou.
K bodom 6 až 10
Úprava vyvolaná zrušením niektorých inštitútov v rámci územného plánovania, ako aj konania vo výstavbe, zavedením inštitútu záväzných stanovísk v spojení s dotknutými orgánmi a dotknutými právnickými osobami a s tým súvisiacimi zmenami v spôsobe udeľovania povolení, súhlasov a obdobných vyjadrení k stavbám a súvisiacim činnostiam.
K bodom 11 a 12
Legislatívno-technická úprava vnútorných odkazov v nadväznosti na navrhované zmeny.
K bodom 13 až 31
Legislatívno-technická úprava poznámok pod čiarou a úprava vyvolaná zmenou v pojmoch podľa novej stavebnej legislatívy.
K bodom 32 a 33
Úprava vyvolaná zavedením inštitútu záväzných stanovísk v spojení s dotknutými orgánmi a dotknutými právnickými osobami a s tým súvisiacimi zmenami v spôsobe udeľovania povolení, súhlasov a obdobných vyjadrení k stavbám a súvisiacim činnostiam.
K bodom 34 až 37
Legislatívno-technická úprava poznámok pod čiarou.
K čl. III (zákon č. 364/2004 Z. z.)
K bodom 1 až 4
Úprava vyvolaná zavedením inštitútu záväzných stanovísk v spojení s dotknutými orgánmi a dotknutými právnickými osobami a s tým súvisiacimi zmenami v spôsobe udeľovania povolení, súhlasov a obdobných vyjadrení k stavbám a súvisiacim činnostiam. Navrhovaná zmena reflektuje aj princíp ustanovený v § 31 ods. 4 zákona o výstavbe, podľa ktorého sa konania týkajúce sa viacerých stavieb koncentrujú do jedného konania k hlavnej stavbe, ktorá určuje účel stavebného zámeru.
K bodu 5
Legislatívno-technická úprava poznámok pod čiarou.
K bodu 6
Úprava vyvolaná zavedením inštitútu záväzných stanovísk v spojení s dotknutými orgánmi a dotknutými právnickými osobami a s tým súvisiacimi zmenami v spôsobe udeľovania povolení, súhlasov a obdobných vyjadrení k stavbám a súvisiacim činnostiam. Navrhovaná zmena reflektuje aj princíp ustanovený v § 31 ods. 4 zákona o výstavbe, podľa ktorého sa konania týkajúce sa viacerých stavieb koncentrujú do jedného konania k hlavnej stavbe, ktorá určuje účel stavebného zámeru.
K bodom 7 a 8
Úprava vyvolaná zmenou v pojmoch podľa novej stavebnej legislatívy.
K bodu 9
Úprava vyvolaná zavedením inštitútu záväzných stanovísk v spojení s dotknutými orgánmi a dotknutými právnickými osobami a s tým súvisiacimi zmenami v spôsobe udeľovania povolení, súhlasov a obdobných vyjadrení k stavbám a súvisiacim činnostiam. Navrhovaná zmena reflektuje aj princíp ustanovený v § 31 ods. 4 zákona o výstavbe, podľa ktorého sa konania týkajúce sa viacerých stavieb koncentrujú do jedného konania k hlavnej stavbe, ktorá určuje účel stavebného zámeru.
K bodom 10 a 11
Legislatívno-technická úprava poznámok pod čiarou a úprava vyvolaná zmenou v pojmoch podľa novej stavebnej legislatívy.
K bodu 12
Úprava vyvolaná zavedením inštitútu záväzných stanovísk v spojení s dotknutými orgánmi a dotknutými právnickými osobami a s tým súvisiacimi zmenami v spôsobe udeľovania povolení, súhlasov a obdobných vyjadrení k stavbám a súvisiacim činnostiam. Navrhovaná zmena reflektuje aj princíp ustanovený v § 31 ods. 4 zákona o výstavbe, podľa ktorého sa konania týkajúce sa viacerých stavieb koncentrujú do jedného konania k hlavnej stavbe, ktorá určuje účel stavebného zámeru.
K bodu 13
Úprava vyvolaná zmenou v pojmoch podľa novej stavebnej legislatívy.
K bodom 14 až 16
Úprava vyvolaná zmenou v úprave špeciálnych stavebných úradov podľa novej stavebnej legislatívy a so zmenami v spôsobe udeľovania povolení, súhlasov a obdobných vyjadrení k stavbám a súvisiacim činnostiam.
K bodom 17 a 18
Úprava vyvolaná zmenou v pojmoch podľa novej stavebnej legislatívy.
K bodu 19
Úprava vyvolaná zavedením inštitútu záväzných stanovísk v spojení s dotknutými orgánmi a dotknutými právnickými osobami a s tým súvisiacimi zmenami v spôsobe udeľovania povolení, súhlasov a obdobných vyjadrení k stavbám a súvisiacim činnostiam.
K bodom 20 až 22
Úprava vyvolaná zmenou v pojmoch podľa novej stavebnej legislatívy.
K čl. IV (zákon č. 24/2006 Z. z.)
K bodu 1
Legislatívno-technická úprava poznámok pod čiarou.
K bodom 2 až 10
Cieľom úpravy integrovaného konania o povolení stavby a posudzovania vplyvov je v prvom rade zabezpečiť zjednodušenie a optimalizáciu procesov prípravy a povoľovania investičných projektov, so zachovaním všetkých environmentálnych štandardov a požiadaviek medzinárodných predpisov, a zároveň odstrániť prvky umožňujúce neodôvodnené prieťahy v konaniach a prvky nevyžadované medzinárodnými predpismi.
Súčasná podoba legislatívnych predpisov určujúcich podmienky a požiadavky pre prípravu a povoľovanie investičných projektov predstavuje viacstupňové, časovo náročné samostatné konania, ktoré vedú jednotlivé príslušné orgány podľa osobitných predpisov k jednému a tomu istému projektu na viacerých úrovniach, prostredníctvom viacerých informačných systémov a webových sídiel, počas ktorých sa k projektu vyjadrujú tie isté dotknuté orgány štátnej aj verejnej správy a zástupcovia verejnosti v rôznych fázach rozpracovania a v samostatných konaniach s rôznym účelom.
Vyššie opísaný stav spôsobuje okrem iného neprehľadnosť vývoja prípravy a povoľovania projektu (dotknuté orgány aj verejnosť musia v rozmedzí mesiacov až rokov prostredníctvom samostatných konaní a na viacerých stupňoch a miestach, prostredníctvom rôznych informačných kanálov sledovať dostupnosť informácií a hájiť svoje záujmy), časovú náročnosť (samostatné konania predstavujú opakovanie totožných procesných úkonov v rôznych stupňoch, opakované možnosti uplatnenia totožných pripomienok v rôznych štádiách rozpracovania projektu a opakované možnosti uplatnenia opravných prostriedkov) a vytvára priestor pre korupčné a obštrukčné správanie subjektov konania.
Pre maximálne možné eliminovanie vyššie uvedených nedostatkov je potrebné prijať viaceré úpravy, nadväzne na už schválený zákon o územnom plánovaní a zákon o výstavbe, ktoré nadobúdajú účinnosť 1. apríla 2024 a predstavujú časť celkového procesu prípravy a schvaľovania investičných projektov. Zakladá sa rámec na vytvorenie jednotného integrovaného konania, počas ktorého budú zabezpečené a záväzne zohľadnené požiadavky čiastkových/zložkových súčastí (napr. oblasť ochrany vôd, odpadového hospodárstva, ovzdušia, energetiky, sietí a pod.) a všetkých súvisiacich stavieb a vyvolaných investícií (princíp hlavná stavba „pohltí“ vedľajšie stavby). Týmto prístupom bude zabezpečená vyššia kvalita rozhodovania príslušného orgánu konajúceho vo veci jednotného integrovaného konania (vyššia kvalita poskytnutých dát = vyššia kvalita rozhodovania, integrácia konaní = vyššia miera zohľadňovania kumulatívnych a synergicky pôsobiacich aspektov), zvýšená prehľadnosť konania (jednotné konanie vedené v jednom čase a jednom informačnom systéme zvýši prehľadnosť a dostupnosť dát pre dotknuté orgány verejnej aj štátnej správy a pre verejnosť) a zároveň budú odstránené prvky vytvárajúce priestor pre korupčné a obštrukčné správanie subjektov konania (jeden konajúci orgán namiesto viacerých orgánov, jedno konanie vedené v jednom čase a jednotnom informačnom systéme = zvýšenie transparentnosti konania samotného a zároveň zníženie rizika korupčných praktík).
Vzhľadom na vyššie uvedené, s cieľom zvýšiť zodpovednosť, kvalitu a transparentnosť rozhodovania, zdôrazňujúc zodpovedajúcu a účinnú verejnú participáciu a ochranu životného prostredia a majúc na zreteli záujem zlepšiť a zatraktívniť podnikateľské prostredie je potrebné pristúpiť k navrhovaným úpravám, ktorých účelom by malo byť vytvorenie jednotného integrovaného konania, predmetom ktorého budú všetky požiadavky vzťahujúce sa na prípravu a povolenie projektu vyplývajúce z osobitných predpisov bez toho, aby boli opomenuté záväzky vyplývajúce z medzinárodných predpisov, ktorými je Slovenská republika viazaná.
Zavedenie jednotného integrovaného konania o posudzovaní vplyvov a povolení je o.i plne v súlade s medzinárodnými predpismi z tejto oblasti. Ako podporu tohto tvrdenia možno uviesť odvolávku na ustanovenia smernice Európskeho parlamentu a Rady 2011/92/EÚ z 13. decembra 2011 o posudzovaní vplyvov určitých verejných a súkromných projektov na životné prostredie (kodifikované znenie) (ďalej len „Smernica EIA“), ktorej predmetom nie sú len požiadavky na samotné konanie o posudzovaní vplyvov projektov, ale zároveň aj požiadavky na rozhodnutie o udelení povolenia takýchto projektov (čl. 8a a 9 Smernice EIA).
Smernica EIA v rámci preambuly v bode 6 uvádza, že by sa hlavné zásady posudzovania vplyvov na životné prostredie mali ustanoviť s cieľom doplniť a koordinovať konanie na povolenie prípravy verejných a súkromných projektov. Z uvedeného vyplýva, že nie je potrebné ustanovovať samostatný proces posúdenia a zároveň v článku 2 ods. 2 Smernice EIA je uvedené, že posudzovanie vplyvov na životné prostredie možno začleniť do jestvujúcich procesov povoľovania projektov v členských štátoch, alebo, ak to nie je možné, do iných procesov alebo do procesov, ktoré sa ustanovia na dosiahnutie cieľov tejto smernice. Okrem vyššie uvedených skutočností Smernica EIA v čl. 2 ods. 3 priamo uvádza, že pre projekty, pre ktoré sa vyžadujú rôzne posúdenia podľa jednotlivých predpisov, členské štáty v prípade potreby zabezpečia, aby bolo možné vykonať koordinované a/alebo spoločné procedúry, ktoré spĺňajú požiadavky uvedených právnych predpisov.
K bodom 11 a 12
Legislatívno-technická úprava poznámok pod čiarou.
K bodu 13
Úprava súvisiaca s optimalizáciou procesov odôvodnenou vyššie.
K bodu 14
Legislatívno-technická úprava poznámok pod čiarou.
K bodom 15 až 41
Úprava súvisiaca s optimalizáciou procesov odôvodnenou vyššie.
K bodom 42 až 44
Úprava súvisiaca so zavedením integrovaného konania o povolení stavby a posudzovania vplyvov odôvodneného vyššie.
K bodom 45 až 49
Úprava súvisiaca s optimalizáciou procesov odôvodnenou vyššie.
K bodu 50
Legislatívno-technická úprava poznámok pod čiarou.
K bodu 51
Prechodné ustanovenia sa navrhujú vo vzťahu k prebiehajúcim konaniam, ako aj ku konaniam súvisiacim so stavbami, ktoré podľa prechodných ustanovení k zákonu o výstavbe budú dokončené podľa doterajších predpisov.
K bodu 52
Úprava súvisiaca s optimalizáciou procesov a so zavedením integrovaného konania o povolení stavby a posudzovania vplyvov odôvodneného vyššie.
K čl. V (zákon č. 569/2007 Z. z.)
K bodom 1 až 3
Legislatívno-technická úprava poznámok pod čiarou.
K bodom 4 a 5
Úprava vyvolaná zriadením nového informačného systému územného plánovania a výstavby a budovaním jeho údajovej základne.
K bodu 6
Legislatívno-technická úprava vyvolaná zmenou v pojmoch podľa novej stavebnej legislatívy.
K bodu 7
Úprava vyvolaná zrušením niektorých inštitútov v rámci územného plánovania, ako aj konania vo výstavbe, zavedením inštitútu záväzných stanovísk v spojení s dotknutými orgánmi a dotknutými právnickými osobami a s tým súvisiacimi zmenami v spôsobe udeľovania povolení, súhlasov a obdobných vyjadrení k stavbám a súvisiacim činnostiam.
K bodu 8
Legislatívno-technická úprava poznámok pod čiarou.
K bodom 9 až 11
Úprava vyvolaná zmenou v pojmoch podľa novej stavebnej legislatívy a zmenami v procesoch územného plánovania a konania vo výstavbe.
K bodom 12 až 15
Legislatívno-technická úprava poznámok pod čiarou a úprava vyvolaná zmenou v pojmoch a inštitútoch podľa novej stavebnej legislatívy.
K čl. VI (zákon č. 514/2008 Z. z.)
K bodom 1 až 3
Legislatívno-technická úprava poznámok pod čiarou
K bodom 4 a 5
Úprava vyvolaná zmenou v organizácii stavebných úradov podľa novej stavebnej legislatívy a zrušením niektorých inštitútov v rámci územného plánovania.
K čl. VII (zákon č. 3/2010 Z. z.)
Úprava vyvolaná zriadením nového informačného systému územného plánovania a výstavby a budovaním jeho údajovej základne a digitálneho obrazu Slovenskej republiky.
K čl. VIII (zákon č. 7/2010 Z. z.)
K bodom 1 až 10
Legislatívno-technická úprava poznámok pod čiarou a úprava vyvolaná zmenou v pojmoch podľa novej stavebnej legislatívy a zrušením niektorých inštitútov v rámci územného plánovania.
K čl. IX (zákon č. 39/2013 Z. z.)
K bodom 1 až 6
Legislatívno-technická úprava poznámok pod čiarou a úprava vyvolaná zmenou v pojmoch podľa novej stavebnej legislatívy.
K bodom 7 a 8
Schválená nová stavebná legislatíva o. i. vychádza z tzv. koncentračnej zásady, kedy sa počas prípravy a schvaľovania výstavby uplatní požiadavka, aby sa procesné úkony vyplývajúce z osobitných predpisov zrealizovali určitom procesnom štádiu alebo do konca určitého procesného momentu, konkrétne v rámci jedného prerokovania tej istej veci. Jednoducho povedané, ak sa na projekt vzťahujú viaceré samostatné požiadavky vyplývajúce z osobitných predpisov, ktoré sú dnes predmetom samostatných konaní, aby tieto požiadavky boli naplnené v rámci jedného integrovaného konania, v rámci ktorého orgány, ktoré by viedli k projektu samostatné konania a vydávali samostatné rozhodnutia, vydajú v rámci prerokovania stavebného zámeru záväzné stanovisko, ktoré nahradí samostatné rozhodnutie. Tento princíp sa navrhuje premietnuť aj na účely zákona č. 39/2013 Z. z., kde by súčasťou integrovaného povoľovania malo byť aj konanie o posudzovaní vplyvov na životné prostredie.
K bodom 9 až 12
Legislatívno-technická úprava poznámok pod čiarou a úprava vyvolaná zmenou v pojmoch podľa novej stavebnej legislatívy a zrušením, resp. zmenou niektorých inštitútov v rámci územného plánovania a konania vo výstavbe.
K bodu 13
Úprava súvisí so zmenou v organizácii stavebných úradov.
K bodom 14 a 15
Legislatívno-technická úprava poznámok pod čiarou a úprava vyvolaná zmenou v pojmoch podľa novej stavebnej legislatívy.
K bodu 16
Úprava vyvolaná zavedením inštitútu záväzných stanovísk v spojení s dotknutými orgánmi a dotknutými právnickými osobami a s tým súvisiacimi zmenami v spôsobe udeľovania povolení, súhlasov a obdobných vyjadrení k stavbám a súvisiacim činnostiam.
K bodom 17 až 21
Legislatívno-technická úprava poznámok pod čiarou a úprava vyvolaná zmenou v pojmoch podľa novej stavebnej legislatívy. Dopĺňa sa aj prechodné ustanovenie, v rovnakom režime úpravy ako v zákone č. 24/2006 Z. z.
K čl. X (zákon č. 79/2015 Z. z.)
K bodom 1 až 12
Legislatívno-technická úprava poznámok pod čiarou a úprava vyvolaná zmenou v pojmoch podľa novej stavebnej legislatívy a zavedením inštitútu záväzných stanovísk v spojení s dotknutými orgánmi a dotknutými právnickými osobami a s tým súvisiacimi zmenami v spôsobe udeľovania povolení, súhlasov a obdobných vyjadrení k stavbám a súvisiacim činnostiam.
K čl. XI (zákon č. 128/2015 Z. z.)
K bodom 1 až 3
Legislatívno-technická úprava poznámok pod čiarou.
K čl. XII (účinnosť)
Účinnosť sa navrhuje od 1. apríla 2024.