Streda, 24. apríl 2024 | meniny má Juraj , zajtra Marek
Predplatné
Streda, 24. apríl 2024 | meniny má Juraj , zajtra Marek
TlačPoštaZväčšiZmenši

Dôvodová správa k zákonu č. 101/2022 Z. z.

najpravo.sk • 20.4. 2022, 09:59

Všeobecná časť

Ministerstvo financií Slovenskej republiky v nadväznosti na novelu ústavného zákona č. 493/2011 Z. z. o rozpočtovej zodpovednosti, ktorá sa nachádza v závere legislatívneho procesu v Národnej rade Slovenskej republiky, predkladá návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon“). 

Predloženým návrhom zákona sa zabezpečuje naplnenie cieľov novely ústavného zákona č. 493/2011 Z. z. o rozpočtovej zodpovednosti reagujúc na zavedenie limitu verejných výdavkov ako systémového rozpočtového nástroja na zabezpečenie dlhodobej udržateľnosti a ukotvenie proti-cyklickej rozpočtovej politiky. Limit verejných výdavkov je hlavným rozpočtovým nástrojom na zabezpečenie dlhodobej udržateľnosti a schvaľuje ho Národná rada Slovenskej republiky uznesením, ktoré sa zverejňuje v Zbierke zákonov Slovenskej republiky. Limitom verejných výdavkov sa rozumie maximálna výška celkových časovo rozlíšených konsolidovaných výdavkov verejnej správy určená podľa čl. 7a novely ústavného zákona č. 493/2011 Z. z. o rozpočtovej zodpovednosti a vyjadrená sumou; limit verejných výdavkov sa nevzťahuje na výdavky územnej samosprávy, prostriedky z rozpočtu Európskej únie a prostriedky štátneho rozpočtu určené na financovanie spoločných programov Slovenskej republiky a Európskej únie, odvody Európskej únii, výdavky na správu dlhu verejnej správy, jednorazové výdavky a vplyv hospodárskeho cyklu na výdavky verejnej správy.V ôsmom volebnom období Národná rada Slovenskej republiky určí limit verejných výdavkov na roky 2023 a 2024.

Návrhom zákona sa zabezpečuje premietnutie limitu verejných výdavkov ako regulujúceho nástroja do procesu zostavovania rozpočtu verejnej správy a následne aj jeho úprav. Navrhuje sa, aby limity verejných výdavkov subjektov verejnej správy a ďalších súčastí rozpočtu verejnej správy schvaľovala Národná rada Slovenskej republiky, keďže samotná Národná rada Slovenskej republiky schvaľuje celkový limit verejných výdavkov. V prípade viazaných nevyčerpaných, najmä kapitálových výdavkov štátneho rozpočtu z predchádzajúcich rokov, na ktoré sa limit verejných výdavkov vzťahuje, sa navrhuje, aby bolo možné povoliť prekročenie limitu výdavkov tak, aby bol zabezpečený súlad s limitom verejných výdavkov. V prípade realizácie rozpočtových opatrení v štátnom rozpočte sa navrhuje povoliť len také rozpočtové opatrenia, ktorými sa neprekročí limit verejných výdavkov. Dopĺňa sa povinnosť pre všetky subjekty verejnej správy, ktorých výdavky sú súčasťou rozpočtu verejnej správy a na ktoré sa limit verejných výdavkov vzťahuje, vrátane správcov kapitol, štátnych rozpočtových organizácií, štátnych príspevkových organizácií, dodržať limit verejných výdavkov. Zároveň sa prihliada na výsledky hodnotenia efektívnosti a účinnosti verejných výdavkov schválené vládou pri zostavovaní rozpočtu verejnej správy.

Ministerstvo financií Slovenskej republiky ako ústredný orgán štátnej správy, ktorý riadi práce a usmerňuje vypracovanie návrhu rozpočtu verejnej správy, predloženým návrhom v kontexte limitov verejných výdavkov upravuje pôsobnosť na oznamovanie limitov, ako aj komunikáciu v rámci monitorovania jeho plnenia so správcami kapitol a ostatnými subjektami verejnej správy, na ktorých sa limit bude vzťahovať. Návrh zákona zároveň zaväzuje správcov kapitol, ako aj Ministerstvo financií Slovenskej republiky transparentne odpočtovať plnenie limitu verejných výdavkov v dokumentoch, ktoré sú verejne dostupné.

Manažovanie neprekročenia celkového limitu verejných výdavkov počas roka zabezpečuje Ministerstvo financií Slovenskej republiky. Za týmto účelom Ministerstvo financií Slovenskej republiky zabezpečí monitoring plnenia limitov verejných výdavkov jednotlivých subjektov verejnej správy a na základe analytického posúdenia vyzve subjekty verejnej správy pod celkovým limitom verejných výdavkov na prijatie opatrení na dodržanie limitov.

Do budúcna je zámerom identifikovať ďalšie nástroje regulácie Ministerstva financií Slovenskej republiky, a to najmä na ostatné subjekty verejnej správy mimo štátneho rozpočtu, ktorých výdavky sú súčasťou limitu verejných výdavkov. Po získaní skúseností s dodržiavaním limitu verejných výdavkov subjektmi verejnej správy v prvých rokoch implementácie bude potrebné posúdiť a zvážiť nevyhnutnosť zavedenia ďalších regulačných opatrení, ktorými sa zabezpečí dodržiavanie limitu verejných výdavkov. Jednou z možností takejto regulácie je aj diskusia o možnom zapojení subjektov verejnej správy pod limitom verejných výdavkov do Štátnej pokladnice, čo by si vyžiadalo úpravu  zákona č. 291/2002 Z. z. o Štátnej pokladnici a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Zámerom Ministerstva financií Slovenskej republiky po prechodnom období, na ktoré sa bude limit verejných výdavkov určovať, je predĺženie rozpočtového horizontu z troch na štyri rozpočtové roky. Nevyhnutným predpokladom pre tento krok je zvýšenie kvality trojročného rozpočtu prostredníctvom posilnenia princípu kontinuálneho rozpočtovania a zostavovania rozpočtu verejnej správy vychádzajúceho zo scenárov nezmenených politík.

Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, inými zákonmi, nálezmi Ústavného súdu Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná a s právom Európskej únie.

Prijatie návrhu zákona nebude mať vplyv na rozpočet verejnej správy, na podnikateľské prostredie, sociálne vplyvy, vplyvy na životné prostredie, na informatizáciu spoločnosti, na služby verejnej správy pre občana a na manželstvo, rodičovstvo a rodinu.

V nadväznosti na nadobudnutie účinnosti novely ústavného zákona č. 493/2011 Z. z. o rozpočtovej zodpovednosti, ako aj vzhľadom na záväzok Slovenskej republiky vo vzťahu k limitu verejných výdavkov obsiahnutý v Pláne obnovy a odolnosti, podľa ktorého sa limit verejných výdavkov má zohľadňovať už v Programe stability na roky 2022 – 2025, sa účinnosť návrhu zákona navrhuje 15. apríla 2022.

 

Osobitná časť

K čl. I

K bodu 1 (§ 4 ods. 2)

Vo väzbe na novelu ústavného zákona č. 493/2011 Z. z. o rozpočtovej zodpovednosti sa návrhom vymedzuje limit verejných výdavkov ako súčasť rozpočtu verejnej správy. V rozpočte verejnej správy tak bude premietnutý limit verejných výdavkov na záväznej báze nielen na jeden rok, ale na všetky roky, na ktoré sa rozpočet verejnej správy zostavuje. Tým sa zabezpečí posilnenie záväznosti rozpočtu verejnej správy v súlade s Programovým vyhlásením vlády. Zároveň sa v § 4 ods. 2 navrhuje nielen pri zostavení, ale aj v realizácii rozpočtu verejnej správy zabezpečiť súlad s limitom verejných výdavkov určeným podľa úpravy novely ústavného zákona č. 493/2011 Z. z. o rozpočtovej zodpovednosti.

Návrhom v bode 1 sa zároveň deklaruje v súlade so smernicou  Európskej únie č. 2011/85/EÚ o požiadavkách na rozpočtové rámce členských štátov a Vybranými pravidlami pre rozpočtové rámce zverejnenými na webovej stránke Ministerstva financií Slovenskej republiky skutočnosť, že východiskom pre zostavovanie rozpočtu verejnej správy je scenár nezmenených politík (tzv. NPC scenár). NPC scenár je základný analytický nástroj pri tvorbe rozpočtu umožňujúci kvalitnejšie zostavenie rozpočtu, ide o scenár vývoja verejných financií za predpokladu, že by vláda resp. Národná rada Slovenskej republiky neprijímali žiadne opatrenia a ich vývoj by bol podmienený len makroekonomickým vývojom a existujúcimi politikami vrátane účinnej legislatívy. Zostavenie návrhu rozpočtu pomocou NPC scenárov zabezpečuje, aby rozpočty a limity jednotlivých rozpočtových kapitol, ako aj všetkých subjektov verejnej správy boli zostavované a aktualizované na základe predvídateľnej metodiky. Metodiku zostavenia scenára nezmenených politík určuje a zverejňuje Ministerstvo financií Slovenskej republiky.

Vzhľadom na to, že hodnotenie efektívnosti a účinnosti verejných výdavkov vo vybraných oblastiach - revízie výdavkov sú štandardný nástroj na zlepšovanie efektivity verejných výdavkov, sa navrhuje, aby sa na revízie výdavkov schválené vládou prihliadalo v rozpočte verejnej správy.

K bodu 2 (§ 4 ods. 3)

V zmysle novely ústavného zákona č. 493/2011 Z. z. o rozpočtovej zodpovednosti limit verejných výdavkov na nasledujúce štyri roky schvaľuje Národná rada Slovenskej republiky uznesením. Zároveň je nevyhnuté zabezpečiť rozdelenie tohto limitu verejných výdavkov pre subjekty verejnej správy, ako aj pre ďalšie súčasti rozpočtu verejnej správy, ktoré sa v rozpočte verejnej správy rozpočtujú.

Podľa navrhovanej úpravy v § 4 ods. 3 sa zabezpečuje, aby limity verejných výdavkov pre  subjekty verejnej správy, ktoré sa rozpočtujú v rozpočte verejnej správy, pre štátny rozpočet, pre verejné zdravotné poistenie schvaľovala Národná rada Slovenskej republiky uznesením.

Národná rada Slovenskej republiky určí konkrétny limit verejných výdavkov pre jednotlivé súčasti rozpočtu verejnej správy tak, aby bol dodržaný celkový limit verejných výdavkov stanovený podľa novely ústavného zákona č. 493/2011 Z. z. o rozpočtovej zodpovednosti. Tým sa zabezpečí posilnenie záväznosti rozpočtu verejnej správy na viacročnej báze, t. j. Národná rada Slovenskej republiky bude schvaľovať v rámci rozpočtu verejnej správy záväzné limity verejných výdavkov pre všetky súčasti rozpočtu verejnej správy, na ktoré sa limit verejných výdavkov vzťahuje. Vzhľadom na to sa vypúšťa úprava, že rozpočet verejnej správy je Národnej rade Slovenskej republiky predkladaný na informáciu. 

Podľa novely ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti sa v rámci limitu verejných výdavkov povinne rozpočtujú v čase sa zvyšujúce rezervy na zabezpečenie krytia nepredvídaných rozpočtových vplyvov, t. j. mali by pokrývať predovšetkým makroekonomický vplyv, nerozpočtované subjekty verejnej správy, ktoré sa nerozpočtujú a neurčuje sa im limit a štatistické vplyvy – inputy. Táto rezerva neslúži na krytie vplyvov legislatívnych zmien a neslúži na krytie plánovaných výdavkov, či krytie opatrení vlády. Bude sa rozpočtovať v rozpočte verejnej správy ako jeden z limitov, jej výška bude určená a schválená uznesením Národnej rady Slovenskej republiky s tým, že v uznesení budú zároveň upravené možnosti a pravidlá použitia rezervy.

Keďže počas rozpočtového roka môže dôjsť k nepredvídaným okolnostiam, ktoré môžu mať za následok zmenu limitu niektorej zo súčastí rozpočtu verejnej správy, je v kompetencii Národnej rady Slovenskej republiky uznesením splnomocniť vládu na zmenu, resp. úpravu konkrétnych limitov verejných výdavkov pre jednotlivé súčasti rozpočtu verejnej správy za podmienky dodržania celkového limitu verejnej správy.

K bodu 3 (§ 4 ods. 5 písm. a)

V nadväznosti na stanovenie/určenie limitu verejných výdavkov podľa novely ústavného zákona č. 493/2011 Z. z. o rozpočtovej zodpovednosti sa navrhuje sprecizovať, že obsahom rozpočtu verejnej správy v jednotnej metodike platnej pre Európsku úniu v jednotlivých rozpočtových rokoch sú časovo rozlíšené príjmy a časovo rozlíšené výdavky verejnej správy vrátane limitu verejných výdavkov.

K bodu 4 (§ 6 ods. 6)

Keďže jedným z limitov verejných výdavkov, ktorý schváli Národná rada Slovenskej republiky  uznesením bude limit verejných výdavkov vzťahujúci sa na štátny rozpočet, tento sa bude vzťahovať na všetky výdavky štátneho rozpočtu spadajúce pod limit verejných výdavkov bez ohľadu na zdroj, t. j. na výdavky na výdavkovom účte, na samostatných účtoch vrátane výdavkov na podnikateľskú činnosť, prostriedky z predchádzajúcich rokov, ako aj na štátne finančné aktíva. Ministerstvo financií Slovenskej republiky pri tvorbe štátneho rozpočtu musí zohľadňovať limit verejných výdavkov v štátnom rozpočte určený v uznesení Národnej rady Slovenskej republiky a bude zabezpečovať jeho dodržanie napríklad prostredníctvom monitorovania plnenia limitu verejných výdavkov, prostredníctvom výzvy príslušného správcu kapitoly alebo iného subjektu verejnej správy, na ktorý sa limit verejných výdavkov vzťahuje, na prijatie opatrení na dodržanie limitu verejných výdavkov alebo prostredníctvom vykonávania len takých rozpočtových opatrení, ktorými nedôjde k prekročeniu limitu verejných výdavkov.

Návrhom sa vymedzuje postavenie Ministerstva financií Slovenskej republiky v procese vzťahujúcom sa na limit verejných výdavkov. Do 30 dní od schválenia limitov verejných výdavkov Národnou radou Slovenskej republiky Ministerstvo financií Slovenskej republiky bude oznamovať limity verejných výdavkov všetkým správcom kapitol.

K bodu 5 (§ 8 ods. 6)

Podľa novely ústavného zákona č. 493/2011 Z. z. o rozpočtovej zodpovednosti sa pri výpočte aktualizovaného limitu verejných výdavkov okrem iného zohľadňujú aj vplyvy plnenia limitu verejných výdavkov v predchádzajúcich rozpočtových rokoch. Z tohto dôvodu sa navrhuje, aby pri viazaných nevyčerpaných výdavkoch z predchádzajúcich rokov, na ktoré sa limit verejných výdavkov vzťahuje, bolo možné povoliť prekročenie limitu výdavkov tak, aby bol zabezpečený súlad s limitom verejných výdavkov. V prípade ak sú nevyčerpané prostriedky z predchádzajúcich rokov zahrnuté v limite verejných výdavkov bežného roka, Ministerstvo financií Slovenskej republiky povolí prekročenie limitu  výdavkov. V prípade ak nie sú nevyčerpané prostriedky z predchádzajúcich rokov zahrnuté v limite verejných výdavkov na bežný rok, Ministerstvo financií Slovenskej republiky povolí prekročenie limitu výdavkov na základe aktualizácie limitu verejných výdavkov, resp. môže povoliť prekročenie limitu výdavkov pri súčasnom viazaní iných výdavkov ešte pred aktualizáciou limitu verejných výdavkov, ktoré po zohľadnení nevyčerpaných prostriedkov z predchádzajúcich rokov v aktualizácii limitu verejných výdavkov uvoľní.

V prípade prostriedkov, na ktoré sa limit verejných výdavkov nevzťahuje, ako napríklad prostriedky Európskej únie, prostriedky štátneho rozpočtu určené na financovanie spoločných programov Slovenskej republiky a Európskej únie, sa postupuje podľa doterajšej právnej úpravy.

K bodu 6 (§ 9 ods. 3)

Navrhovanou úpravou sa umožní alokovať do kapitoly Všeobecná pokladničná správa výdavky ostatných kapitol na investície, ak tak ustanoví zákon o štátnom rozpočte na príslušný rozpočtový rok.

K bodu 7 (§ 9 ods. 4 písm. i)

Vo vzťahu k limitu verejných výdavkov sa navrhuje doplniť nové povinnosti pre správcu kapitoly, a to povinnosť určovať limit verejných výdavkov pre rozpočtové organizácie a príspevkové organizácie, ktoré sú v jeho zriaďovateľskej pôsobnosti a povinnosť zabezpečiť dodržiavanie stanoveného limitu verejných výdavkov v rámci svojej kapitoly, t. j. správca kapitoly musí zabezpečiť, aby nedošlo k prekročeniu stanoveného limitu verejných výdavkov, ktorý sa vzťahuje na všetky výdavky kapitoly bez ohľadu z akého účtu sú realizované a so zohľadnením metodiky ESA 2010, na ktorej je limit verejných výdavkov založený.

K bodu 8 (§ 9 ods. 4 písm. m)

Legislatívno-technická úprava súvisiaca s bodom 1.

K bodu 9 (§ 10 ods. 1)

Návrhom sa precizuje účel vytvárania rozpočtových rezerv v štátnom rozpočte. Rozpočtové rezervy v štátnom rozpočte majú slúžiť na krytie nevyhnutných výdavkov, ktorých výška alebo čas použitia nie je známy v čase schválenia zákona o štátnom rozpočte na príslušný rozpočtový rok alebo na krytie nepredvídateľných výdavkov, ktorých potrebu realizácie nie je možné objektívne očakávať.

K bodu 10 (§ 14 ods. 9 až 11)

Navrhuje sa upraviť povinnosť všetkým subjektom verejnej správy, ktorých výdavky sú súčasťou rozpočtu verejnej správy a na ktoré sa limit verejných výdavkov vzťahuje, dodržiavať limit verejných výdavkov určený uznesením Národnej rady Slovenskej republiky a skutočnosť, že tento limit je pre tieto subjekty záväzný. Limit verejných výdavkov budú povinné subjekty verejnej správy dodržiavať v rámci celého rozpočtového procesu, t. j. pri návrhu, úpravách, ako aj realizácii svojho rozpočtu. Prístup Ministerstva financií Slovenskej republiky pri tvorbe rozpočtu verejnej správy a určovaní limitu verejných výdavkov pre jednotlivé subjekty verejnej správy bude vychádzať z platných regulačných rámcov vrátane smernice Rady č. 2011/85/EU o požiadavkách na rozpočtové rámce členských štátov.

Nedodržanie limitu verejných výdavkov bude porušením povinnosti podľa tohto zákona v zmysle § 32 zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 523/2004 Z. z.“)

Zároveň podľa návrhu v odseku 9 sa navrhuje, aby Ministerstvo financií Slovenskej republiky v procese vzťahujúcom sa na limit verejných výdavkov oznamovalo limit verejných výdavkov subjektom verejnej správy, a to do 30 dní od schválenia limitov verejných výdavkov Národnou radou Slovenskej republiky, t. j. do 30 dní od schválenia uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky pri schvaľovaní zákona o štátnom rozpočte.

Zároveň sa určujú zodpovedné subjekty za dodržanie limitu verejných výdavkov verejného zdravotného poistenia a  súhrnného rozpočtu za zdravotnícke zariadenia zaradené v ústrednej správe a limitu verejných výdavkov verejných vysokých škôl. Zároveň sa navrhuje, aby dodržanie limitu verejných výdavkov subjektami verejnej správy, ktorých príjmy a výdavky nie sú súčasťou rozpočtu kapitoly, zabezpečoval správca kapitoly, do ktorého zakladateľskej pôsobnosti alebo zriaďovateľskej pôsobnosti patria (napríklad NDS a. s., ŽSSK, Železnice SR patria do pôsobnosti Ministerstva dopravy a výstavby Slovenskej republiky).

V odseku 11 sa navrhuje upraviť mandát Ministerstva financií Slovenskej republiky na vyzvanie subjektu verejnej správy v rámci monitorovania plnenia limitu verejných výdavkov na vykonanie nápravy pri zistení skutočností, ktoré nasvedčujú prekročeniu limitu verejných výdavkov, t. j. ak Ministerstvo financií Slovenskej republiky pri monitorovaní plnenia limitu verejných výdavkov zistí jeho neplnenie, resp. odchýlenie od plnenia limitu verejných výdavkov, vyzve správcu kapitoly alebo iný subjekt verejnej správy, ktorého výdavky sú súčasťou rozpočtu verejnej správy a na ktorý sa limit verejných výdavkov vzťahuje, na prijatie opatrení na dodržanie limitu verejných výdavkov.

V prípade prekročenia limitu verejných výdavkov je zámerom Ministerstva financií Slovenskej republiky toto prekročenie zohľadňovať pri rozpise limitu verejných výdavkov správcom kapitol a ostatným subjektom verejnej správy v nasledujúcom rozpočtovom roku, pričom bude zohľadňovať aj zámery vlády Slovenskej republiky.

Ministerstvo financií Slovenskej republiky tak ako v súčasnosti vykonáva monitoring rozpočtu verejnej správy, bude zabezpečovať monitoring plnenia limitu verejných výdavkov minimálne na štvrťročnej báze.

K bodu 11 (§ 15 ods. 1)

Podľa novely ústavného zákona č. 493/2011 Z. z. o rozpočtovej zodpovednosti limit verejných výdavkov bez ohľadu na plnenie príjmov sa nebude môcť prekročiť. Z tohto dôvodu stráca opodstatnenie ustanovenie § 15 ods. 1 zákona č. 523/2004 Z. z., ktoré umožňuje prekročiť výdavky štátneho rozpočtu v rozsahu podľa zákona o štátnom rozpočte na príslušný rozpočtový rok a z tohto dôvodu sa toto oprávnenie navrhuje vypustiť. Zároveň sa navrhuje upraviť možnosť vykonávať v štátnom rozpočte len také rozpočtové opatrenia, ktorými sa neprekročí limit verejných výdavkov, t. j. navrhuje sa, aby bola ponechaná možnosť vykonávať rozpočtové opatrenia napríklad v rámci kapitol štátneho rozpočtu, medzi kapitolami štátneho rozpočtu, pri delimitácii, avšak nesmie dôjsť k prekročeniu limitu verejných výdavkov. V metodike ESA 2010 podliehajú konsolidácii vzájomné transakcie medzi subjektami verejnej správy ako sú bežné a kapitálové transfery. Tieto transakcie teda nespadajú pod limit verejných výdavkov.

Výdavky, na ktoré sa vzťahuje limit verejných výdavkov, budú až výdavky konečnej spotreby, t. j. až čerpanie výdavkov subjektami verejnej správy. Zároveň sa umožňuje prekročiť limit verejných výdavkov v prípadoch podľa § 17 ods. 4.

V prípade prostriedkov Európskej únie, prostriedkov štátneho rozpočtu určených na financovanie spoločných programov Slovenskej republiky a Európskej únie, sa rozpočtové opatrenia budú môcť vykonávať naďalej bez obmedzenia vo vzťahu k limitu verejných výdavkov, t. j. podľa doterajšej praxe. (napr. navýšenie limitu výdavkov z titulu vyšších prímov za nezrovnalosti a pod.).

K bodu 12 (§ 17 ods. 5)

Navrhovanou úpravou sa vytvára priestor na možnú úpravu štátneho rozpočtu v bežnom roku v nadväznosti na aktualizáciu limitu verejných výdavkov. Na základe rozhodnutia vlády Slovenskej republiky Ministerstvo financií Slovenskej republiky povolí prekročenie limitu výdavkov, ak podľa aktualizácie dochádza k zvýšeniu limitu verejných výdavkov.

K bodu 13 (§ 18 ods. 6)

Navrhovanou úpravou sa upravuje ďalší dôvod viazania výdavkov. Na základe rozhodnutia vlády Slovenskej republiky Ministerstvo financií Slovenskej republiky v rozpočte kapitoly viaže rozpočtové prostriedky v prípade, ak v rámci aktualizácie limitu verejných výdavkov dôjde k zníženiu limitu verejných výdavkov.

K bodu 14 (§ 19 ods. 11)

Navrhovanou úpravou sa precizuje znenie § 19 ods. 11  zákona č. 523/2004 Z. z. s cieľom zosúladiť jeho znenie s výnimkou upravenou v § 1 ods. 2 písm. f) zákona č. 343/2015 Z. z o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov vo vzťahu k poskytovaniu preddavkov pri obstaraní tovarov, služieb a stavebných prác prostredníctvom  agentúry NATO - NSPA (štruktúra Organizácie Severoatlantickej zmluvy) alebo agentúry alebo orgánu Európskej únie. 

Agentúra NSPA poskytuje možnosť spoločne spolu s ostatnými členskými štátmi NATO obstarať tovary a služby v mnohých prípadoch za výrazne lepších podmienok, čím sa zabezpečuje hospodárnejšie využívanie verejných prostriedkov.

V súčasnosti sa pri zadávaní zákazky prostredníctvom NSPA postupuje pri poskytovaní preddavkov podľa § 19 ods. 9 písm. a) zákona č. 523/2004 Z. z., ktorého aplikácia v praxi naráža na postupy uplatňované štruktúrami medzinárodných organizácii, ktorých je SR členom, pretože sa vyskytujú prípady, keď domáci výrobca existuje, avšak svoje produkty na domácom trhu neponúka, ale je aktívny prostredníctvom NSPA.

Vo výsledku zmena umožní realizovať objednávku v jednom kalendárnom roku a jej plnenie až v nasledujúcom roku, pri výrobnej lehote kratšej ako jeden rok, čo reflektuje súčasnú situáciu s celosvetovou pandémiou, ktorá enormne skomplikovala dodávateľsko-odberateľské vzťahy.

Navrhovaná úprava je rovnako využiteľná aj pre ostatné ústredné orgány štátnej správy, nie len pre Ministerstvo obrany SR (najmä Ministerstvo zdravotníctva SR alebo Ministerstvo vnútra SR).

K bodu 15 (§ 25)

Návrhom v § 25 sa v kontexte návrhu v § 9 ods. 4 písm. i) dopĺňa aj štátnym rozpočtovým organizáciám a štátnym príspevkovým organizáciám, ktorých hospodárenie je upravené zákonom č. 523/2004 Z. z., explicitne povinnosť dodržiavať limit verejných výdavkov určený ich zriaďovateľom. Limit verejných výdavkov stanovený zriaďovateľom sa vzťahuje nielen na výdavky realizované z výdavkového účtu, ale aj na výdavky realizované zo samostatných účtov s výnimkou prostriedkov Európskej únie, prostriedkov štátneho rozpočtu určených na financovanie spoločných programov Slovenskej republiky a Európskej únie, ktoré sú v zmysle definície limitu verejných výdavkov v novele ústavného zákona č. 493/2011 Z. z. o rozpočtovej zodpovednosti vyňaté z limitu verejných výdavkov. V súlade s novelou ústavného zákona č. 493/2011 Z. z. o rozpočtovej zodpovednosti bude možné nad rámec limitu verejných výdavkov realizovať výdavky z účelovo určených príjmov, napr. darov, grantov, transferov. Nedodržanie limitu verejných výdavkov z titulu týchto príjmov bude zohľadnené Radou pre rozpočtovú zodpovednosť pri hodnotení plnenia limitu, pričom nebude považované za prekročenie limitu verejných výdavkov. V kontexte limitu verejných výdavkov Ministerstvo financií Slovenskej republiky zabezpečí usmernenie vo vzťahu k rozpočtovaniu a čerpaniu zostatkov prostriedkov z predchádzajúcich rokov pri príspevkových organizáciách.

K bodu 16 (§ 29 ods. 4)

Navrhuje sa vymedziť hodnotenie dodržania limitu verejných výdavkov kapitoly ako povinnú súčasť záverečného účtu kapitoly. V prípade prekročenia limitu verejných výdavkov kapitoly sa navrhuje, aby záverečný účet obsahoval aj odôvodnenie takéhoto prekročenia. Zároveň sa s cieľom zvýšiť motiváciu správcov kapitol na dodržanie limitu verejných výdavkov navrhuje, aby štatutárny orgán správcu kapitoly odôvodnil Národnej rade Slovenskej republiky prekročenie limitu verejných výdavkov, a to do 30 dní od predloženia záverečného účtu kapitoly príslušnému výboru Národnej rady Slovenskej republiky.

K bodu 17 (§ 29a ods. 1 písm. a)

Návrhom v § 29a ods. 1 písm. a) sa precizuje obsah súhrnnej výročnej správy vo vzťahu k zavedeniu limitu verejných výdavkov. Odpočtovanie skutočného plnenia limitu verejných výdavkov sa navrhuje vykonať v súhrnnej výročnej správe.

K bodu 18 (§ 30 ods. 3)

S cieľom zabezpečiť informovanosť vo vzťahu k očakávanému vývoju plnenia limitu verejných výdavkov bude mať Ministerstvo financií Slovenskej republiky povinnosť zverejňovať v polročnej správe aj očakávané plnenie limitu verejných výdavkov.

K bodu 19 (§ 30a ods. 1)

Navrhovanou úpravou dochádza k zosúladeniu pojmu s pojmom používanom v Zmluve o stabilite, koordinácii a správe v hospodárskej a menovej únii, ktorá bola implementovaná v § 30a zákona, ako aj s doterajšou praxou Rady pre rozpočtovú zodpovednosť pri hodnotení dlhodobej udržateľnosti.

K bodu 20 (30a ods. 2)

Ustanovením § 30a zákona č. 523/2004 Z. z. bola s účinnosťou od 1. januára 2014 implementovaná Zmluva o stabilite, koordinácii a správe v hospodárskej a menovej únii (ďalej len „zmluva“). Podľa zmluvy a právnej úpravy § 30a zákona č. 523/2004 Z. z. rozpočet verejnej správy má byť vyrovnaný alebo prebytkový. Rozpočet verejnej správy sa považuje za vyrovnaný aj v prípade, ak je schodok rozpočtu verejnej správy očistený o vplyv hospodárskeho cyklu a jednorazové vplyvy – t. j. štrukturálny schodok,  rovnajúci sa alebo nižší ako 0,5 % HDP. Zároveň ak je dlh verejnej správy výrazne nižší ako 60% HDP a neexistujú riziká v súvislosti s dlhodobou udržateľnosťou, môže byť štrukturálny schodok najviac vo výške 1 % HDP. Vzhľadom na právnu úpravu obsiahnutú v novele ústavného zákona č. 493/2011 Z. z. o rozpočtovej zodpovednosti nad rámec týchto ustanovení sa pri stanovení schodku rozpočtu zohľadní aj výška medzery udržateľnosti podľa Správy o dlhodobej udržateľnosti, ktorým sa stanovený schodok rozpočtu nad rámec vyššie uvedeného môže sprísniť, čo sa zohľadní aj v stanovenej výške limitu verejných výdavkov. Pri stanovovaní strednodobého cieľa tak bude potrebné vychádzať nielen z právnej úpravy § 30a zákona č. 523/2004 Z. z., ale aj z právnej úpravy ústavného zákona č. 493/2011 Z. z. o rozpočtovej zodpovednosti.

Vzhľadom na to, že novelou ústavného zákona č. 493/2011 Z. z. o rozpočtovej zodpovednosti sa limit verejných výdavkov ustanovuje ako systémové opatrenie, z ustanovenia § 30a ods. 2 zákona č. 523/2004 Z. z. sa vypúšťa úprava vo vzťahu k limitu verejných výdavkov definovanom ako primárny nástroj korekčného mechanizmu. V prípade, ak napriek zavedeniu limitu výdavkov ako systémového nástroja dôjde k výraznému odchýleniu, zostáva rovnako ako v platnom znení povinnosť pre Ministerstvo financií Slovenskej republiky navrhnúť vláde Slovenskej republiky opatrenia na obdobie korekcie výrazného odchýlenia. V rámci týchto opatrení môže vláda Slovenskej republiky rozhodnúť aj o znížení výdavkov pod maximálne stanovený limit verejných výdavkov určený podľa novely ústavného zákona č. 493/2011 Z. z. o rozpočtovej zodpovednosti. V prípade, ak sa opatrenia budú vzťahovať na územnú samosprávu, vopred sa tieto opatrenia prerokujú so zástupcami územnej samosprávy a opatrenia budú výsledkom vzájomnej komunikácie.

K bodu 21 (33 ods. 1)

Vzhľadom na zavedenie limitu verejných výdavkov sa navrhuje, aby pri návrhoch zákonov a ďalších všeobecne záväzných právnych predpisov, opatrení ústredných orgánov štátnej správy a iných materiálov predkladaných na rokovanie vlády Slovenskej republiky a Národnej rady Slovenskej republiky sa okrem predpokladaných finančných dôsledkov na rozpočet verejnej správy uvádzali aj predpokladané dôsledky na dodržanie limitu verejných výdavkov. Pri predkladaní návrhov právnych predpisov a iných opatrení sa tak má zabezpečiť ich súlad s plnením limitu verejných výdavkov.

K bodu 22 (33 ods. 2)

Návrhom sa precizuje znenie v súlade s odsekom 1. Zároveň sa navrhuje, aby na požiadanie Ministerstva financií Slovenskej republiky návrhy právnych predpisov a iných opatrení z hľadiska vplyvu na aktualizáciu limitu verejných výdavkov posudzovala Rada pre rozpočtovú zodpovednosť.

K bodu 23 (§ 37m)

V prechodnom ustanovení sa upravuje uplatnenie limitu verejných výdavkov prvýkrát v rozpočtovom procese v roku 2022, v rámci ktorého sa bude pripravovať a zabezpečovať zostavovanie rozpočtu verejnej správy na roky 2023 až 2025.

Keďže limit verejných výdavkov bude prvýkrát platiť v rozpočtovom roku 2023, v prípade vykonávania rozpočtových opatrení podľa § 15 ods. 1 sa v roku 2022 postupuje podľa znenia § 15 ods. 1 účinnom do 14. apríla 2022. Rovnako v prípade výrazného odchýlenia v roku 2022 sa navrhuje postupovať v súlade s § 30a ods. 2 v znení účinnom do 14. apríla 2022.

K bodu 24 (príloha bod 2)

Návrhom sa upravuje bod 2 transpozičnej prílohy k zákonu.

K bodu 25 (príloha bod 3)

Návrhom sa vypúšťa bod 3 transpozičnej prílohy k zákonu.

K čl. II

V nadväznosti na účinnosť návrhu ústavného zákona, ktorým sa mení a dopĺňa ústavný zákon č. 493/2011 Z. z. o rozpočtovej zodpovednosti, ako aj vzhľadom na záväzok Slovenskej republiky vo vzťahu k limitu verejných výdavkov obsiahnutý v Pláne obnovy a odolnosti, podľa ktorého sa limit verejných výdavkov má zohľadňovať už v Programe stability na roky 2022 – 2025, sa účinnosť návrhu zákona navrhuje 15. apríla 2022.

 

Ohodnoťte článok
Hlasovalo: 93

Nové v judikatúre

Hľadať všade
PoUtStŠtPiSoNe
: