Dôvodová správa k zákonu č. 540/2021 Z. z.

Dôvodová správa

 

1. Všeobecná časť

 

Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo zdravotníctva“) predkladá Návrh zákona o kategorizácii ústavnej zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov na základe plánu legislatívnych úloh vlády SR na mesiace jún až december 2021, ktorý bol  schválený uznesením vlády SR č. 340 z 16. júna 2021, na mesiac december p. č. 40, z ktorého vyplýva Ministerstvu zdravotníctva SR  úloha predložiť „návrh zákona o zmene a doplnení niektorých zákonov v súvislosti s reformou siete poskytovateľov zdravotnej starostlivosti v zdravotníctve“, pričom ako dôvod predloženia predmetného návrhu uvádza „definovanie novej optimálnej siete a mechanizmov jej pravidelného vyhodnocovania s cieľom posilnenie všeobecného lekárstva a optimalizácie siete nemocníc“.  

 

Navrhovaná právna úprava predstavuje novú koncepciu ústavnej zdravotnej starostlivosti (ďalej len „ústavná starostlivosť“), ktorej cieľom je zabezpečenie kvalitnej a dostupnej ústavnej starostlivosti pre pacienta. Predmetná koncepcia vychádza z prístupu Hodnota za peniaze. Jej cieľom je vykonať v oblasti ústavnej starostlivosti všetky potrebné zmeny nevyhnutné na to, aby finančné prostriedky z verejného zdravotného poistenia vynakladané na ústavnú starostlivosť prinášali pacientovi vyššiu hodnotu v podobe kvalitnejšej a dostupnejšej ústavnej starostlivosti. Navrhované zmeny vyplývajú  tak z Programového vyhlásenia vlády SR na obdobie 2021 - 2024, podľa ktorého má každý pacient mať nárok na kvalitnú, bezpečnú a dostupnú ústavnú starostlivosť, ako aj z Plánu obnovy a odolnosti, ktorým sa Slovenská republika zaviazala zefektívniť, okrem iného, aj oblasť zdravotníctva.

 

Zmyslom navrhovanej právnej úpravy je, aby sa špecializovaná zdravotná starostlivosť a niektoré typy zdravotných výkonov, najmä invazívnych operačných zdravotných výkonov, koncentrovali do nemocníc, kde na ich poskytnutie majú zdravotnícki pracovníci potrebné zručnosti a skúsenosti, čím sa zabezpečí lepšia kvalita poskytovanej zdravotnej starostlivosti.

 

Cieľom navrhovanej právnej úpravy je taktiež primárne zvýšiť bezpečnosť pacienta a vytvoriť predpoklady na zvýšenie kvality poskytovanej ústavnej starostlivosti. Kvalita a efektívne využitie zdrojov majú byť tiež podporené vytvorením úrovní nemocníc (komunitná, regionálna, komplexná, koncová a národná úroveň) so zadefinovanými rozsahmi poskytovanej zdravotnej starostlivosti prostredníctvom zavádzanej kategorizácie ústavnej starostlivosti, v rámci ktorej sa zadefinujú aj ďalšie podmienky a pravidlá pre poskytovanie ústavnej starostlivosti, ako napríklad maximálne čakacie doby, minimálne počty vybraných zdravotných výkonov, ako aj indikátory kvality poskytovanej ústavnej starostlivosti.

 

V navrhovanej úprave je taktiež zefektívnený koncept zoznamu poistencov čakajúcich na poskytnutie plánovanej zdravotnej starostlivosti.

 

Zámerom predkladaného návrhu zákona je tiež zavedenie nového spôsobu definovania minimálnej siete poskytovateľov, ktorí prevádzkujú ambulanciu všeobecnej ambulantnej starostlivosti pre dospelých a všeobecnej ambulantnej starostlivosti pre deti a dorast so zohľadnením kapacitnej priepustnosti (t. j. aby bol dostatok lekárov pre obyvateľov) a miestnej dostupnosti (t. j. čas dojazdu) na úroveň okresov. Zavádza nový nástroj na identifikáciu rizikových okresov, kde nie je dostatočne zabezpečená  všeobecná ambulantná starostlivosť.

 

Na rozdiel od predošlého stavu ide o dynamické definovanie siete na základe určených parametrov s každoročným vyhodnocovaním, monitorovaním siete a klasifikáciou okresov ako zabezpečených, nedostatkových, rizikovo nedostatkových a kriticky nedostatkových. Parametre pre klasifikáciu okresov sú počet obyvateľov okresu, ktorí nemajú zabezpečenú miestnu dostupnosť, kapacitná priepustnosť a demografická štruktúra lekárov.

 

Oproti súčasnému stavu, kde nový lekár (záujemca o zriadenie novej praxe) nemá k dispozícii informačný zdroj, kde sú uvedené poddimenzované miesta vhodné na doplnenie kapacity, novou úpravou má nový lekár na jednom mieste, pravidelne aktualizované informácie o voľných miestach v okrese a naopak, kde je sieť z hľadiska dostupnosti všeobecnej ambulantnej starostlivosti zabezpečená. Navrhovaná úprava posilňuje rolu vyšších územných celkov, ktoré majú nielen z titulu ich právomoci ako sú napríklad vydávanie povolení alebo schvaľovanie ordinačných hodín, vziať na seba úlohu priamej koordinácie siete, úlohu aktívnej súčinnosti s obcami pri hľadaní možností zabezpečenia siete, lebo sú tým prvým kontaktným miestom pre nového lekára so záujmom otvorenia praxe. Posilňuje sa aj výmena údajov o poskytovateľoch medzi orgánmi verejnej moci a ostatnými zúčastnenými subjektmi s cieľom jednotnosti údajov v jednotlivých evidenciách. 

Ministerstvo zdravotníctva novou úpravou zavádza finančnú podporu na zriaďovanie nových praxí v nedostatkových okresoch a to formou jednorazového príspevku. Cieľom je odstraňovanie finančných bariér vzniku nových ambulancií.

 

Predkladateľ si dovoľuje uviesť, že paralelne sa pripravujú aj ďalšie reformy, ktoré budú predložené do legislatívneho konania neskôr:

-        akútnej zdravotnej starostlivosti (t. j. siete záchrannej zdravotnej služby),

-        následnej a dlhodobej zdravotnej starostlivosti,

-        špecializovaná ambulantnej zdravotnej starostlivosti,

-        dokončenia implementácie zmeny financovania ústavnej starostlivosti (DRG),

-        týkajúcich sa podpory a zmeny vzdelávania zdravotníckych pracovníkov.

 

Ministerstvo zdravotníctva pri nadväzujúcich reformách postupuje v súlade s nasledovným harmonogramom:

 

−     v nadväznosti na schválenie Plánu obnovy a odolnosti ministerstvo zdravotníctva spolu s operačným strediskom záchrannej zdravotnej služby (ďalej len „ZZS“) v rámci roka 2022 príjme novú sieť ZZS naviazanú na novú optimálnu sieť nemocníc. Optimálna sieť bude vychádzať z dopytu po zásahoch podľa diagnóz a regiónov, geografického rozloženia staníc ZZS so zohľadnením cestnej siete a infraštruktúry, dostupnosti nemocničných zariadení vhodných typov a zároveň s využitím matematického modelovania a simulácií z reálnych dát (napr. p-median model a iné). Ministerstvo zdravotníctva v roku 2022 príjme novú definíciu neodkladnej zdravotnej starostlivosti, ktorá určí okruh oprávnených užívateľov záchrannej zdravotnej služby a spôsob vykonania odozvy na požiadavku týchto užívateľov. Cieľom je využitie ZZS práve na opodstatnené zásahy, keď sú pacienti v priamom ohrození života a čím sa zvýši dostupnosť ZZS a efektívne využijú zdroje. Súčasťou týchto reforiem bude aj definícia poskytovania urgentnej starostlivosti v rámci ústavných zdravotníckych zariadení v nadväznosti na prijatú optimálnu sieť nemocníc.

 

−     ministerstvo zdravotníctva v súčinnosti s Ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky v rámci implementácie Plánu obnovy a odolnosti predstaví reformy integrácie a financovania dlhodobej sociálnej a zdravotnej starostlivosti, posudkovej činnosti a dohľadu nad sociálnou starostlivosťou. Spomenuté reformy sú už rozpracované v rámci medzirezortnej skupiny, ktorá započala svoju činnosť v roku 2020, pričom jednou z jej hlavných úloh v súvislosti s optimálnou sieťou nemocníc bude zadefinovať potrebu následných, dlhodobých a paliatívnych kapacít. S ohľadom na vládou schválené míľniky v rámci Plánu obnovy a odolnosti sa očakáva do prvého kvartálu roku 2023 schválenie nového zákona v oblasti dlhodobej a paliatívnej zdravotnej starostlivosti a do konca roka 2023 bude Ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny predložená nová koncepcia financovania sociálnych služieb, ktorej legislatívne schválenie sa očakáva najneskôr v roku 2025.

 

−     súčasťou predkladanej legislatívy je aj reforma primárnej ambulantnej starostlivosti. V prvom kroku je cieľom v rámci roka 2021 upraviť reguláciu spôsobom, aby podporovala príchod nových všeobecných lekárov, priebežnú generačnú výmenu aj celkové zvýšenie ich počtu a zároveň prispievala k riešeniu geografických nerovností v dostupnosti primárnej starostlivosti. Kombinácia zonačných kritérií a zriadenia finančného nástroja na podporu primárnej starostlivosti na MZ SR vytvorí nástroje na priamy výkon zdravotníckych politík a umožní podporiť cielené vytváranie nových praxí v miestach, kde ich je nedostatok. V ďalšom kroku sa MZ v priebehu roka 2022 sústredí na zadefinovanie úlohy primárnej sféry v systéme poskytovania zdravotnej starostlivosti v Slovenskej republike prostredníctvom nových koncepcií všeobecného lekárstva. Nové koncepcie všeobecného lekárstva pre dospelých, deti a dorast a súvisiaca úprava úhradových mechanizmov budú výsledkom interných prác MZ SR s využitím nástroja technickej pomoci od Európskej komisie a pracovných skupín so zástupcami sektora. Vychádzajúc z odporúčaní Svetovej banky bude ich cieľom podporiť rozširovanie kompetencií VLD a VLDD, zvýhodňovanie modelov práce podporujúcu dostupnosť, kvalitu a efektivitu poskytovania primárnej starostlivosti. V následnom kroku sa MZ sústredí na špecializovanú ambulantnú starostlivosť, ktorej potrebu a úlohu prehodnotí v rámci roku 2023 v závislosti na prijatú reformu primárnej ambulantnej starostlivosti a reformu ústavnej starostlivosti.

 

−     do konca roka 2023 ministerstvo zdravotníctva prehodnotí a sfunkční systém DRG v nadväznosti na prijatú reformu nemocničnej siete. Ministerstvo vykoná v tomto ohľade hĺbkovú revíziu definičnej príručky a relatívnych váh.

 

−     ministerstvo zdravotníctva kontinuálne pracuje na zlepšení situácie s nedostatkom zdravotníckeho personálu. V súlade so schváleným Plánom obnovy a odolnosti už v roku 2022 zjednoduší a skráti uznávanie dokladov a kvalifikácií prichádzajúcich zdravotníckych pracovníkov a permanentne etabluje inštitút odbornej stáže a zavedie programy na zrýchlenie adaptácie vysokokvalifikovaných zdravotníckych pracovníkov a ich rodín. Na základe schválenej stratégie ľudských zdrojov, na ktorej ministerstvo už v súčasnosti pracuje, pristúpi ku krokom, ako je reforma vzdelávania, bude udržiavať a vylepšovať nástroje ako sú motivačné štipendiá, rezidentské štúdia, zasadí sa o lepšie mzdové podmienky zdravotníckych pracovníkov, prehodnotí úlohu ostatného zdravotníckeho personálu za cieľom mitigácie jeho akútneho nedostatku a mnohé ďalšie opatrenia.

 

Prijatie predloženého návrhu zákona bude mať pozitívne sociálne vplyvy a negatívne sociálne vplyvy, návrh zákona bude mať pozitívne a negatívne vplyvy na rozpočet verejnej správy, bude mať pozitívne vplyvy na podnikateľské prostredie, bude mať pozitívne vplyvy na informatizáciu spoločnosti, nebude mať vplyv na životné prostredie, nebude mať vplyv na služby verejnej správy pre občana, bude mať pozitívne vplyvy a negatívne vplyvy na manželstvo, rodičovstvo a rodinu.

 

Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a nálezmi Ústavného súdu Slovenskej republiky, zákonmi Slovenskej republiky a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj s právne záväznými aktmi Európskej únie.

 

Vzhľadom na dĺžku legislatívneho procesu sa navrhuje účinnosť zákona od 1. januára 2022 s výnimkou ustanovení o kategorizácii ústavnej starostlivosti pri podávaní žiadostí a vyhodnotení siete kategorizovaných nemocníc, ustanovení týkajúcich sa zoznamu čakajúcich poistencov z dôvodu nutnosti prípravy informačných systémov zdravotných poisťovní, Národného centra zdravotníckych informácií a poskytovateľov zdravotnej starostlivosti, ktoré nadobúdajú účinnosť 1. januára 2023 a okrem ustanovení týkajúcich sa povinností pri kategorizácii ústavnej starostlivosti, zrušení doterajšej koncovej siete a jej nahradením 5 sieťami nemocníc, pri ktorých sa účinnosť navrhuje na 1. januára 2024.

 

Návrh zákona nie je predmetom vnútrokomunitárneho pripomienkového konania.

 

1. Osobitná časť

 

Dôvodová správa (osobitná)

 

Čl. I

 

K § 1

Vymedzuje sa rozsah predmetu tohto zákona. Forma nového zákona sa zvolila pre potrebu komplexne riešiť danú problematiku, ktorá obsahuje množstvo nových pojmov, ktoré je potrebné zadefinovať.

 

Východiská

(i)       Súčasná sieť nemocníc v Slovenskej republike je príliš široká nielen v počte lôžok, ale aj v počte nemocníc, čo vedie k:

-        neefektívnemu viazaniu zdrojov (najmä ľudských),

-        nízkej obložnosti lôžok (60 % lôžok v nemocniciach v období pred krízou v súvislosti s pandémiou ochorenia COVID-19 bolo voľných),

-        nízkym počtom zdravotníckych výkonov, resp. nízkym počtom pacientov na nemocnicu; predmetné má za následok nedostatočnú zručnosť lekára ohrozujúcu bezpečnosť pacienta, ako aj neefektívne využitie drahého vybavenia.

(ii)    Poskytovanie ústavnej zdravotnej starostlivosti (ďalej len „ústavná starostlivosť“) je roztrieštené, a to znamená, že medzi nemocnicami je nízka miera koordinácie a spolupráce, pričom každá nemocnica sa špecializuje na iné zdravotnícke výkony, z čoho vyplýva, že viaceré nemocnice nedokážu poskytnúť komplexnú ústavnú starostlivosť (napr. pri ťažkých úrazoch vyžadujúcich si multidisciplinárny prístup k pacientovi).

(iii)  Neexistujú jasné pravidlá pre poskytovanie ústavnej starostlivosti, z čoho vyplýva, že každá nemocnica v súčasnosti môže vykonávať všetky zdravotné výkony, čo vedie k negatívnym javom ako napríklad k

-        tzv. „trofejným operáciám“, kedy poskytovateľ zdravotnej starostlivosti vykonáva pár náročných operácií, pri ktorých nedokáže zabezpečiť dostatočnú kvalitu a bezpečnosť pre pacienta,

-        fluktuácii personálu medzi nemocnicami, kedy pôvodná nemocnica prestane poskytovať určitú zdravotnú starostlivosť, čím sektor zdravotníctva prichádza o nemocnice schopné komplexne sa postarať o pacientov,

-        vzniku špecializovaných pracovísk, ktoré nie sú schopné riešiť komplikácie.

(iv)   Viaceré dnešné hospitalizácie pacientov nie sú potrebné – akútne lôžka sú obsadené pacientami, ktorí by mali byť liečení ambulantne (čím okrem zbytočných nákladov vystavujeme pacientov riziku nozokomiálnych nákaz), alebo ktorí potrebujú služby sociálnej starostlivosti. V tomto ohľade sú problémom aj nedostatočné kapacity následnej rehabilitačnej starostlivosti, ako ústavnej, tak ambulantnej alebo domácej, ktoré by zabezpečili rýchly návrat pacienta k plnému zdraviu.

(v)     Prestarnuté nemocnice (priemerný vek budov je viac ako 50 rokov) neumožňujú zavádzanie efektívnejších procesov a vedú k dlhodobému zadlžovaniu štátnych nemocníc, a tým aj k nedostatku kapitálových zdrojov na ich obnovu; nové nemocnice by sa mali stavať v takom rozsahu, aby zodpovedali budúcim potrebám.

 

Ciele navrhovanej právnej úpravy:

•   zvýšenie kvality ústavnej starostlivosti a lepšie výsledky pre pacientov,

•   stabilizácia zdrojov (vyššia kvalita za rovnaké zdroje, zníženie potreby na personál optimalizáciou poskytovania ústavnej starostlivosti),

•   vyššia spokojnosť personálu nemocnice.

 

1. 1.    Definícia rozsahu a nároku ústavnej starostlivosti

 

Kľúčovým predpokladom definovania optimálnej siete nemocníc je definícia toho, aká ústavná starostlivosť sa poskytuje v nemocniciach a toho, na čo má pacient nárok. Toto má byť zabezpečené pomocou tzv. kategorizácie ústavnej starostlivosti, ktorá sa bude aktualizovať ročne za účasti zástupcov odborníkov, zdravotných poisťovní a ministerstva zdravotníctva. Prvá verzia kategorizácie ústavnej starostlivosti sa v spolupráci s odbornými spoločnosťami už vytvára.

 

Ústavná starostlivosť bude rozdelená do 5 úrovní, a to podľa náročnosti, početnosti, ako aj potreby jej blízkosti k pacientovi (význam jednotlivých úrovní je vysvetlený nižšie v texte). Ústavná starostlivosť zároveň bude rozdelená do medicínskych programov (ďalej len „program“) a medicínskych služieb, pričom pre každú úroveň nemocnice bude definovaný zoznam povinných a nepovinných programov a medicínskych služieb v rámci programu. Medzi povinnými medicínskymi službami budú spravidla akútne alebo náročné služby, pri ktorých je potrebné dodržať stanovenú geografickú dostupnosť a kvalitu (napr. liečba úrazov, akútnych srdcových alebo mozgových príhod alebo zápalu slepého čreva). Medzi nepovinné programy budú spravidla patriť veľkoobjemové a plánované zdravotné výkony (napr. výmena bedrového kĺbu, operácia kŕčových žíl a pod).

 

Kategorizácia ústavnej starostlivosti pre vybrané programy a medicínske služby podľa potreby zároveň zavedie podmienky ich poskytovania – najmä špecifické požiadavky na materiálno-technické vybavenie, personálne zabezpečenie, minimálny počet výkonov, ktoré musí poskytovateľ zdravotnej starostlivosti alebo lekár-operatér vykonať za rok, maximálny čas pacienta v zozname čakajúcich poistencov, ako aj indikátory kvality pre ústavnú starostlivosť. Plnenie týchto podmienok a indikátorov kvality bude každoročne vyhodnocované, pričom výsledky tohto hodnotenia budú zverejňované - pacient si tak bude vedieť pred nástupom do nemocnice overiť jej kvalitu a podľa toho si zvoliť poskytovateľa zdravotnej starostlivosti.

 

1. 2.    Vytvorenie optimálnej siete nemocníc (OSN)

 

Nárok na úhradu z verejného zdravotného poistenia získa nemocnica až tzv. zaradením do siete kategorizovaných nemocníc (ďalej aj „zaradenie do siete“), ktoré pre akútne nemocnice (t. j. národná, koncová, komplexná a regionálna úroveň nemocnice) určí ministerstvo zdravotníctva na základe stanovených podmienok:

-        nemocnica musí plniť programový profil pre úroveň, v rámci ktorej je zaradená do siete,

-        pre každú úroveň ústavnej starostlivosti musí byť zabezpečená geografická dostupnosť,

-        každá nemocnica určitej úrovne musí mať dostatočný spád obyvateľov, ktorý jej umožní finančnú udržateľnosť a zabezpečenie dostatočnej kvality pre pacientov,

-        na každej úrovni musí byť zabezpečený dostatočný počet lôžok podľa ich typu.

 

Nemocnica zaradená do siete v určitej úrovni bude musieť poskytovať všetky povinné programy a medicínske služby, čím sa zabezpečí reálna geografická dostupnosť ústavnej starostlivosti pre pacientov. V súčasnosti totiž platí, že nemocnica sa môže rozhodnúť niektoré služby vôbec neposkytovať, napr. z dôvodu ich finančnej nevýhodnosti.

Zdravotné poisťovne tak budú môcť uzatvoriť zmluvu o poskytovaní zdravotnej starostlivosti v rozsahu ústavnej starostlivosti určitej úrovne len v nemocniciach zaradených do siete v danej úrovni alebo vyššej. Zároveň budú musieť uzatvoriť zmluvu v rozsahu všetkých povinných  programov a medicínskych služieb v nemocniciach príslušnej úrovne. Pri nepovinných programoch a medicínskych službách si budú môcť vybrať z dostupných poskytovateľov zdravotnej starostlivosti v sieti (danej úrovne alebo vyššej) podľa vlastných a transparentne zverejnených podmienok, pri dodržaní legislatívou určených štandardov.

 

Jedným z hlavných princípov reformy je zabezpečenie siete nemocníc, ktoré dokážu poskytovať multidisciplinárnu ústavnú starostlivosť v definovaných úrovniach. Kľúčovú úlohu v tejto sieti tvorí prostredná komplexná úroveň nemocnice, ktorá je určená tak, aby umožnila dojazd záchrannej zdravotnej služby v krátkom časovom okne (do 60 - 90 minút). V rámci tejto úrovne bude zabezpečená špecializovaná akútna multidisciplinárna starostlivosť o pacientov s akútnym infarktom myokardu, náhlou cievnou mozgovou príhodou a ťažkými úrazmi.

 

Nemocnica môže splniť programový profil pre svoju úroveň buď samostatne (preferovaná verzia) alebo v spolupráci s iným poskytovateľom (tzv. partnerskou nemocnicou) v rovnakej obci alebo meste (napr. Univerzitná nemocnica Bratislava bude vedieť splniť programový profil pre národnú nemocnicu len v spolupráci s Národným ústavom srdcovo-cievnych chorôb, Národným onkologickým ústavom a Národným ústavom detských chorôb). Podmienkou pre spoločné plnenie programu je vzájomná dohoda medzi nemocnicami, ktorá zabezpečí vzájomnú kooperáciu pri preklade pacientov, účasť špecialistov pri poskytovaní ústavnej starostlivosti medzi nemocnicami (napr. účasť cievneho chirurga z ústavu srdcovocievnych chorôb pri operácii pacienta s ťažkým úrazom v hlavnej nemocnici) alebo zdieľanie priestorov a prístrojového vybavenia pri zriedkavých komplikovaných operáciách (napr. spoločné využívanie chirurgického robota alebo prístroja na peroperačnú extrakorporálnu mimotelovú oxygenáciu).

 

Ak v určitom regióne existuje dostatočná potreba (inými slovami počet obyvateľov v spádovom území), Ministerstvo zdravotníctva SR môže do siete zaradiť aj nemocnicu poskytujúcu len časť programov danej úrovne (napr. pôrodnica, nemocnica s ortopedickým programom), resp. umožniť poskytovanie vybraného programu vyššej úrovne aj nemocnici nižšej úrovne (tzv. doplnkový program). Podmienkou takéhoto doplnkového zaradenia do siete je, aby očakávaná potreba po povolení nového programu prevyšovala minimálne počty výkonov pre všetky nemocnice, pričom v určitých prípadoch sa nemocnici poskytujúcej doplnkový program určí aj maximálny počet výkonov tak, aby neohrozila udržateľnosť programu vo všeobecnej nemocnici poskytujúcej multidisciplinárnu zdravotnú starostlivosť.

 

Do siete môže byť zaradená aj nová nemocnica, resp. nemocnica nižšej úrovne môže požiadať o status vyššej úrovne (tzv. zmena zaradenia v sieti), aj v prípade, ak existujúca nemocnica (v definovanej miere) neplní legislatívou dané podmienky - v takom prípade môže byť iná nemocnica podmienene zaradená do siete so stanoveným prechodným obdobím, počas ktorého bude mať nárok len na zníženú úhradu z verejného zdravotného poistenia a bude musieť preukázať plnenie stanovených podmienok. V súčasnosti neexistujú údaje a lepšia metodika pre určenie tzv. obvyklého pobytu, než prechodný a trvalý pobyt. Aj keď sa vo verejnom sektore pracuje na metodikách, ako tento obvyklý pobyt určiť, treba upozorniť, že v rámci vyhodnotenia siete je tiež potrebné sledovať spotrebu zdravotnej starostlivosti s ohľadom na pobyt pacienta (pri určovaní potreby zdravotnej starostlivosti v regióne), preto nie je dostačujúca len neprepojená informácia o počte obyvateľov s obvyklým pobytom v určitej obci, ale táto informácia by musela byť priradená priamo ku konkrétnej spotrebe zdravotnej starostlivosti. To by bolo možné dosiahnuť len ak sa informácia o obvyklom pobyte bude evidovať v zdravotných poisťovniach alebo by ministerstvo zdravotníctva muselo pracovať s neanonymizovanými údajmi. Vzhľadom na mnohé metodologické problémy a nezodpovedané otázky, ako aj potrebu jednoznačného určenia pobytu z dôvodu predchádzaniu nejednoznačnému výkladu, predkladateľ nateraz zotrváva v takej definícii, aká je uvedená v návrhu. V prípade, ak sa podarí  zjednotiť sa na metodike určenia obvyklého pobytu a vyriešiť všetky technologické problémy, definíciu v zákone bude možné upraviť jeho novelizáciou.

 

Nemocnice budú zaradené do 5 úrovní (nemocnica určitej úrovne poskytuje aj zdravotnú starostlivosť z nižších úrovní):

 

1. Nemocnica národnej úrovne poskytuje vysoko-špecializovanú ústavnú starostlivosť s veľmi zriedkavým výskytom v Slovenskej republike (napr. transplantácia srdca).
2. Nemocnica koncovej úrovne bude poskytovať špecializovanú (terciárnu) zdravotnú starostlivosť s nízkou početnosťou v spádovom území o veľkosti 1,5 – 2,0 mil. obyvateľov, a teda približne na úrovni pôvodných krajov (napr. výkony poskytované v rámci kardiochirurgie, neurochirurgie, výkony vysoko komplexnej onkologickej liečby, alebo špecializovanej starostlivosti o deti).
3. Nemocnica komplexnej úrovne bude poskytovať komplexnú akútnu aj plánovanú zdravotnú starostlivosť pre spádové územie približne 500 000 až  600 000 obyvateľov, a teda približne na úrovní oblastí VÚC, v sieti zabezpečujúcej dojazd záchrannej zdravotnej služby v krátkom časovom okne (napr. intervenčná liečba akútneho infarktu myokardu alebo náhlej cievnej mozgovej príhody, liečba akútnych ťažkých úrazov, ako aj komplexná nízko početná plánovaná zdravotná starostlivosť).
4. Nemocnica regionálnej úrovne bude poskytovať štandardnú akútnu a plánovanú zdravotnú starostlivosť na regionálne úrovni pre spádové územie 100 000 až 200 000 obyvateľov, a teda pre približne dva až tri okresy (napr. základné chirurgické zákroky, štandardnú zdravotnú starostlivosť o internistického a detského pacienta, pôrodná a popôrodná starostlivosť o matku a dieťa pri nekomplikovaných pôrodoch).
5. Nemocnica komunitnej úrovne nebude poskytovať akútnu lôžkovú starostlivosť, avšak bude zabezpečovať následnú a rehabilitačnú starostlivosť a poskytovať urgentnú ambulantnú zdravotnú starostlivosť. Takáto nemocnica môže v prípade záujmu vykonávať aj jednodňové výkony, stacionárnu starostlivosť a psychiatrickú lôžkovú starostlivosť. Časť týchto nemocníc by mala byť transformovaná na komplexné neurorehabilitačné centrá, ktoré budú poskytovať intenzívnu rehabilitačnú starostlivosť pre pacientov s neurologickými poruchami. Tieto neurorehabilitačné centrá budú poskytovať starostlivosť aj pre dlhodobo ventilovaných pacientov a v menšom počte z nich budú zriadené spinálne jednotky pre pacientov s paralýzami. Na transformáciou týchto nemocníc na neurorehabilitačné alebo štandardné rehabilitačné centrá budú vyčlenené finančné prostriedky v RRP a neskôr aj v Eurofondoch.

 

Ministerstvo zdravotníctva SR vydá prvú optimálnu sieť nemocníc k 1. februáru 2022 a v prechodnom období nasledujúcich 2 - 8 rokoch (podľa určeného harmonogramu) budú nemocnice a zdravotné poisťovne povinné splniť legislatívou definované podmienky.

 

Po vyhodnotení všetkých faktorov, demografie, trendov v medicíne, so zohľadnením súčasného využitia lôžok a po zavedení plánovaných zmien, v Slovenskej republike budeme do roku 2030 potrebovať namiesto súčasných 28 262 akútnych lôžok len približne 17 500 akútnych nemocničných lôžok (tzn. pokles lôžok o 38 %). Na zabezpečenie tohto počtu – a s cieľom zabezpečenia vyššej efektivity, bude v novej optimálnej sieti postačovať 31 nemocníc (resp. komplexov nemocníc – t. j. pôjde o 31 geografických bodov, pričom zdravotná starostlivosť v jednom bode bude môcť zabezpečiť viacero nemocníc podľa vyššie popísaných podmienok).

 

V súčasnosti poskytuje ústavnú starostlivosť na Slovensku 98 všeobecných alebo špecializovaných nemocníc. Z nich bude približne 28 až 32 zaradených do siete a ďalších približne 20 - 25 podmienene zaradených do siete (ako tzv. partnerská nemocnica po dohode s hlavnou nemocnicou v sieti, napr. NÚSCH, VOÚ, DFN Košice, Onkologický ústav sv. Alžbety) alebo ako nemocnica poskytujúca doplnkový program. Zo zvyšných viac ako 40 nemocníc, ktoré nebudú zaradené do siete akútnych nemocníc (t. j. nezískajú úroveň regionálnej, komplexnej, koncovej a národnej nemocnice):

 

-        21 nemocníc už ani dnes neposkytuje skutočnú akútnu lôžkovú starostlivosť (bez prítomnosti Oddelenia akútnej a intenzívnej starostlivosti), t. j. ide o nemocnice, ktoré sa už v minulosti samé transformovali na komunitnú úroveň nemocnice,

-        približne ďalších 20 nemocníc bude transformovaných na komunitné nemocnice, pričom časť z nich bude poskytovať vybrané doplnkové programy.

 

Pre niekoľko nemocníc zaradených do siete bude zmena znamenať vybudovanie nových programov, alebo zabezpečenie plnenia nových podmienok stanovených kategorizáciou ústavnej starostlivosti. Časť nemocníc naopak bude musieť niektoré programy utlmiť (v oblastiach s väčším počtom väčších nemocníc, z ktorých dnes žiadna nedosahuje minimálne počty pacientov, zostane špecializovaný program len v niektorých z týchto nemocníc).

 

Na reformu optimálnej siete nemocníc budú nadväzovať ďalšie reformy alebo plánované zmeny, ktoré zabezpečia jej realizáciu v navrhovanom prechodnom období; ide najmä o reformu akútnej zdravotnej starostlivosti (siete záchrannej zdravotnej služby), reformu následnej a dlhodobej zdravotnej starostlivosti, reformu ambulantnej zdravotnej starostlivosti, dokončenie implementácie zmeny financovania ústavnej starostlivosti (DRG) a podpory a zmeny vzdelávania zdravotníckych pracovníkov. Plánovaný harmonogram  predmetných reforiem je bližšie uvedený vo všeobecnej časti dôvodovej správy.

 

Výhody a prínosy OSN

-          definícia nároku pacienta a určenia zodpovedností za jeho nedodržanie; nemocnica bude povinná poskytovať definovanú ústavnú starostlivosť a zdravotné poisťovne ju budú musieť uhradiť,

-          zabezpečenie vyššej kvality ústavnej starostlivosti, a to koncentráciou špecializovaných výkonov (kvalitnejší personál aj vybavenie), stanovením podmienok pre poskytovanie programov a medicínskych služieb, monitorovaním a zverejňovaním indikátorov kvality pre ústavnú starostlivosť,

-          podpora finančnej udržateľnosti ústavnej starostlivosti; rovnaké prevádzkové aj kapitálové zdroje budú sústredené v menšom počte nemocníc,

-          efektívne využívanie personálnych zdrojov, čo bude slúžiť ako prevencia voči dočasnému alebo trvalému uzavretiu oddelení z dôvodu výpadkov personálu, a

-          lepšie podmienky pre personál.

 

Nevýhody a riziká OSN

-        niektorí pacienti budú cestovať za hospitalizáciou ďalej, avšak pri garantovanej geografickej dostupnosti; v nemocniciach, kde je naplánovaná transformácia na nemocnice komunitnej úrovne, už aj v súčasnosti čerpajú obyvatelia okresu vo svojej nemocnici len 30 - 60 % potrebnej zdravotnej starostlivosti, a v súčasnosti platí, že väčšina poistencov dochádza za ústavnou starostlivosťou do iného mesta,

-        vyššia miera obmedzenia konkurencie znamená, že vstup na trh bude regulovanejší,

-        zánik časti pracovných miest v nemocniciach s nižšou úrovňou z čoho vyplýva, že personál sa bude musieť presunúť do inej nemocnice,

-        časť personálu bude musieť cestovať do iného mesta za prácou - potreba budovania ubytovacích kapacít, časť môže odísť z nemocníc, avšak môže sa presunúť do ambulantného sektora, kde je v súčasnosti nedostatok personálu,

-        negatívne reakcie obyvateľov, kde sa lokálna nemocnica transformuje na nemocnicu nižšej úrovne,

-        negatívne reakcie od nemocníc a jej personálu, ktorí vo svojej nemocnici nebudú môcť poskytovať starostlivosť vyššej úrovne,

-        negatívne reakcie vlastníkov, resp. prevádzkovateľov nemocníc, keď budú povinní vykonávať celé spektrum povinných služieb, nielen si zo služieb vyberať.

           

K § 2

Znenie návrhu zákona odkazuje na množstvo nových termínov, ktoré nie sú v zdravotníckej legislatíve zadefinované. Predmetné ustanovenie tak vymedzuje pojmy, ktoré definujú ich význam. Cieľom definovania niektorých pojmov je vymedziť ich na účely tohto zákona, nakoľko ich používanie je zaužívané v ďalších zákonoch (napríklad spádové územie alebo plánovaná zdravotná starostlivosť), zatiaľ čo účelom definovania ďalších pojmov je zadefinovať ich komplexne pre celý právny rámec v zdravotníctve (napríklad medicínske služby, medicínsky program, programový profil, hlavná nemocnica, partnerská nemocnica), nakoľko na tieto pojmy budú odkazovať aj existujúce právne predpisy.

 

Jednými z kľúčových pojmov sú medicínska služba, program a programový profil. Medicínska služba a aj program môže byť povinný, nepovinný alebo doplnkový, pričom aj medicínska služba, aj program, môžu mať rôzne úrovne. Úrovne každého z nich určuje ministerstvo zdravotníctva kategorizáciou ústavnej starostlivosti, a to na základe odborného stanoviska orgánu, ktorým je Kategorizačná komisia pre ústavnú zdravotnú starostlivosť (ďalej aj „kategorizačná komisia“).

 

Ďalšími – nemenej dôležitými pojmami konceptu Optimalizácie siete nemocníc sú podmienky a ich rôzne druhy. V návrhu zákona sa rozlišuje medzi dvomi hlavnými typmi podmienok, a to medzi podmienkami kategorizácie ústavnej starostlivosti a podmienkami pre tvorbu kategorizovaných nemocníc (ďalej len „podmienky pre tvorbu siete“).

 

K § 3

Návrh zákona zavádza procesy a konania, a s nimi súvisiace právomoci a povinnosti rôznych subjektov v sektore zdravotníctva. V nadväznosti na túto skutočnosť, predmetné ustanovenie vymedzuje činnosti a pôsobnosť ministerstva zdravotníctva, ktoré bude plniť v koncepte kategorizácie ústavnej starostlivosti dôležitú rolu, a to nie len pri samotnej kategorizácii ústavnej starostlivosti, ale aj pri tvorbe siete kategorizovaných nemocníc. Dôležitou súčasťou tvorby siete kategorizovaných nemocníc je vydávanie rozhodnutí, prostredníctvom ktorých bude ministerstvo zdravotníctva formovať sieť nemocníc napríklad tým, že tú-ktorú nemocnicu riadne zaradí do siete, resp. určitú nemocnicu zo siete kategorizovaných nemocníc vyradí, ak neplní stanovené podmienky kategorizácie ústavnej starostlivosti.

 

V nadväznosti na proces súvisiaci s kategorizáciou ústavnej starostlivosti a s konaniami týkajúcimi sa kategorizácie nemocníc si minister zdravotníctva Slovenskej republiky (ďalej len „minister zdravotníctva“) zriadi orgány.

 

Pokiaľ ide o kategorizáciu ústavnej starostlivosti, minister zdravotníctva zriadi kategorizačnú komisiu pre ústavnú starostlivosť. Tejto komisii bude patriť významná funkcia, nakoľko ministrom vymenovaní členovia komisie budú vypracovávať odborné stanovisko na účely kategorizácie ústavnej starostlivosti. Návrh zákona určuje zloženie kategorizačnej komisie – jej členmi budú zástupcovia ministerstva zdravotníctva (zamestnanci alebo nominanti), zdravotných poisťovní, odborných spoločností v závislosti od špecializácie ústavnej starostlivosti, pacientskej organizácie a Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou (ďalej len „úrad pre dohľad“). Zámerom takéhoto zloženia je zabezpečiť účasť stakeholderov pri odbornom usmerňovaní v oblasti ústavnej starostlivosti. Výstupy kategorizačnej komisie vo forme odborného stanoviska budú pre ministerstvo zdravotníctva záväzné.

 

Konania týkajúce sa tvorby siete nemocníc bude odborne usmerňovať Komisia pre tvorbu siete kategorizovaných nemocníc (ďalej len „komisia pre tvorbu siete“), ktorá bude orgánom na konanie v prvom stupni. Jej úlohou bude predložiť ministerstvu zdravotníctva odborné posúdenie v konkrétnych konaniach prvého stupňa, ktorých výsledkom budú rozhodnutia ministerstva zdravotníctva. Podobne ako pri odbornom stanovisko kategorizačnej komisie pre ústavnú starostlivosť, aj výstupy komisie pre tvorbu siete budú pre ministerstvo zdravotníctva záväzné. Orgánom v druhom stupni konaní týkajúcich sa kategorizácie nemocníc bude Rada pre tvorbu siete kategorizovaných nemocníc (ďalej len „rada pre tvorbu siete“), ktorá bude predkladať ministrovi zdravotníctva písomné stanovisko, účelom ktorého bude zabezpečiť, aby mal minister v konaní o námietkach potrebné podklady na rozhodnutie.

 

Cieľom takéhoto nastavenia záväznosti výstupov oboch komisií ja zabezpečenie transparentnosti a vysokej miery odbornosti bez toho, aby ich mohlo ministerstvo zdravotníctva zmeniť prostredníctvom politických vplyvov.

 

K § 4

K odseku 1 a 2

V súčasnosti nie je jednoznačne určené, aké spektrum zdravotnej starostlivosti poskytujú jednotlivé nemocnice. Tento jav môže viesť k tomu, že poskytovatelia zdravotnej starostlivosti v určitom regióne prestanú poskytovať základné služby a pacient síce bude mať dostupných niekoľko nemocníc, ale žiadna z nich nebude vedieť vyriešiť jeho zdravotný problém. Opačným problémom môže byť poskytovanie určitých náročných výkonov v nemocniciach, ktoré na to nemajú dostatočné materiálno-technické vybavenie, personálne zabezpečenie, ani dostatočnú skúsenosť, čím ohrozujú bezpečnosť pacienta.

 

Z toho dôvodu sa zavádza kategorizácia ústavnej starostlivosti, ktorej cieľom je zabezpečiť chýbajúcu definíciu nároku pacienta pri poskytovaní ústavnej starostlivosti. Definíciou nároku sa určuje, akú zdravotnú starostlivosť musí mať pacient dostupnú v akej vzdialenosti, do akého času a v akej kvalite.

 

Pre určenie nároku návrh zákona zavádza kategorizáciu ústavnej starostlivosti, ktorá popíše zdravotnú starostlivosť poskytovanú v ústavnej starostlivosti a určí k nej podmienky pre jej poskytovanie (t. j. podmienky kategorizácie ústavnej starostlivosti“). Poskytovaná zdravotná starostlivosť bude popísaná prostredníctvom medicínskych služieb, ktoré budú zaradené do programov. Pre každý program budú stanovené podmienky, za akých ich musí poskytovateľ zdravotnej starostlivosti vykonávať, ako aj kritériá kvality, na základe ktorých sa bude každý program vyhodnocovať.

 

Cieľom navrhovanej úpravy je zvýšenie kvality ústavnej zdravotnej starostlivosti, a teda lepšie výsledky pre pacientov; stabilizácia zdrojov, a v neposlednom rade aj vyššia miera spokojnosti personálu.

 

V nadväznosti na predchádzajúce ustanovenia, je nevyhnutné rozlišovať čo je základom kategorizácie ústavnej starostlivosti; inak povedané – čo ňou musí ministerstvo zdravotníctva ustanoviť (programový profil pre každú úroveň nemocnice, spôsob určenia medicínskej služby a zoznam medicínskych služieb so zaradením do programov). Medzi povinné medicínske služby budú spravidla zaradené akútne alebo náročné služby, pri ktorých je potrebné dodržať stanovenú geografickú dostupnosť a kvalitu (napr. liečba úrazov, akútnych mozgových príhod, zápalu slepého čreva). Nepovinné programy budú zahŕňať najmä veľkoobjemové a plánované výkony (napr. výmena bedrového kĺbu, operácia kŕčových žíl, a pod.).

 

Na druhej strane návrh zákona určuje aj to, čo ministerstvo zdravotníctva môže ustanoviť; pôjde predovšetkým o špeciálne personálne zabezpečenie, ktoré rozširuje pôvodne vymedzené personálne zabezpečenie ustanovené v zákone č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, ako aj špeciálne materiálno-technické vybavenie, ktoré rozširuje minimálne materiálno-technické vybavenie určené totožným zákonom. Ministerstvo zdravotníctva bude disponovať určovať aj indikátory kvality pre ústavnú starostlivosť, ktoré rozširujú pôvodné indikátory kvality vymedzené § 7 ods. 7 zákona č. 581/2004 Z. z. o zdravotnom poistení.

 

Pokiaľ ide o možnosť určiť aj iné programy alebo medicínske služby, ktoré sa musia v nemocnici súčasne poskytovať, takýmito sa rozumejú programy a medicínske služby bez ktorých nie je možné poskytovať určitú povinnú medicínsku službu efektívne; inými slovami – ide o  medicínske služby zaradené do iných programov, bez zabezpečenia ktorých by bola ohrozená bezpečnosť pacienta, napríklad pri výskyte komplikácií, alebo ide o medicínske služby, ktoré patria do iných programov, ale priamo nadväzujú na zdravotnú starostlivosť poskytovanú v predmetnom programe alebo medicínskej službe. Pôjde tak napríklad o schopnosť poskytnúť akútnu hysterektómiu (ako súčasť Gynekologického programu) pri komplikáciách po pôrode (súčasť Programu pôrodnice a neonatológie).

 

K odsekom 3 a 4

Predmetné ustanovenie vymedzuje také podmienky, ktoré musí poskytovateľ zdravotnej starostlivosti plniť pri poskytovaní ústavnej zdravotnej starostlivosti v nemocnici. Ide teda o podmienky, ktoré ustanoví ministerstvo zdravotníctva kategorizáciou ústavnej starostlivosti, a to vydaním všeobecne záväzného právneho predpisu (§ 44 ods. 2).

 

K odsekom 5 až 7

Zámerom predkladateľa je vyhnúť sa rigidnej definícii a nastavenia kategorizácie ústavnej starostlivosti; práve naopak - nakoľko aj samotná oblasť medicíny sa neustále vyvíja, tento vývoj a zmeny je nevyhnutné zohľadniť pri stanovovaní podmienok kategorizácie ústavnej starostlivosti. Práve na to slúži inštitút návrhu na zmeny kategorizácie ústavnej starostlivosti. Vyhodnocovanie týchto návrhov bude zodpovednosťou kategorizačnej komisie, ktorá vypracuje odborné stanovisko, kde zohľadní, resp. navrhne spôsob akým by zmeny mali byť zapracované do kategorizácie ústavnej starostlivosti. Príkladom návrhu na zmeny môže byť situácia, kedy odborná spoločnosť navrhne zaradenie novej medicínskej služby do programu, resp. navrhne určiť časovú dostupnosť ústavnej starostlivosti pri niektorých typoch zdravotných zákrokov.

 

K § 5

Jednou z podmienok, ktoré ministerstvo zdravotníctva ustanoví kategorizáciou ústavnej starostlivosti, bude medicínska služba. V nadväznosti na zavedenie tejto konkrétnej podmienky je nevyhnutné určiť spôsob určenia medicínskej služby, ako aj kritériá na základe ktorých sa určuje jej úroveň. Dané ustanovenie vymedzuje základ údajov, ktoré budú slúžiť pre spôsob určenie medicínskej služby, zatiaľ čo nasledujúci odsek 2 vymedzuje kritéria, prostredníctvom ktorých ministerstvo zdravotníctva určí úroveň medicínskej služby.

 

K § 6

V súčasnosti platí, že nemocnica sa môže rozhodnúť neposkytovať pacientom určité medicínske služby, napríklad z dôvodu ich finančnej nevýhodnosti. Z toho dôvodu sa navrhuje, aby nemocnica zaradená do siete v rámci určitej úrovne musela poskytovať všetky povinné programy a medicínske služby, čím sa zabezpečí reálna geografická dostupnosť ústavnej zdravotnej starostlivosti pre poistencov ale aj komplexnosť poskytovanej ústavnej starostlivosti.

 

V nadväznosti na vyššie uvedené, sa definuje programový profil, ktorý musí nemocnica spĺňať v rámci úrovne, v ktorej je zaradená do siete kategorizovaných nemocníc. Programový profil v podstate združuje všetky programy a medicínske služby, ktoré sa poskytujú v nemocnici tej-ktorej úrovne.

 

Zároveň platí, že nemocnica môže spĺňať programový profil pre svoju úroveň nemocnice buď samostatne alebo v spolupráci s inou nemocnicou (tzv. partnerská nemocnica) v rovnakej obci, resp. meste. Ak v určitej oblasti existuje dostatočná potreba ústavnej starostlivosti, ministerstvo zdravotníctva môže zaradiť do siete aj takú nemocnicu, ktorá poskytuje len časť programov danej úrovne, resp. jej môže umožniť poskytovanie vybranému programu vyššej úrovne (tzv. doplnkový program).

 

K § 7

Súčasná sieť nemocníc v Slovenskej republike je príliš široká v počte lôžok, ako aj v samotnom počte nemocníc. Zdroje v zdravotníctve tak nie sú efektívne viazané, pričom nízky počet zdravotných výkonov v niektorých nemocniciach ohrozuje bezpečnosť pacienta, zatiaľ čo drahé vybavenie nemocníc nie je efektívne využívané.

 

Problémom v aplikačnej praxi je aj absencia jasne nastavených pravidiel pre poskytovanie ústavnej starostlivosti – každá nemocnica môže robiť všetky zdravotné výkony. Negatívnym javom absentujúcich pravidiel sú tzv. trofejné operácie, kedy poskytovateľ zdravotnej starostlivosti vykonáva zopár náročných operácií, pri ktorých však nedokáže zabezpečiť ani dostatočnú kvalitu, ani bezpečnosť pre pacienta. Druhým negatívnym dôsledkom je vznik špecializovaných pracovísk, ktoré ale nie sú schopné riešiť komplikácie. Dôsledkom neefektívne nastavenej siete nemocníc je aj skutočnosť, že množstvo hospitalizácií nie je potrebných; akútne lôžka sú obsadené pacientami, ktorí by mali byť liečení v ambulantnej sfére alebo v rámci služieb sociálnej starostlivosti. Problémom v tejto oblasti sú nedostatkové kapacity následnej rehabilitačnej zdravotnej starostlivosti.

 

Problémom je aj stav nemocničných budov, ktoré sú prestarnuté; to znamená, že nemocnice majú sťažené podmienky pri zavádzaní efektívnejších postupov, nemocnice vo vlastníctve štátu sú dlhodobo zadlžené, čo v konečnom dôsledku spôsobuje nedostatok kapitálových zdrojov na obnovu. Aj z týchto dôvodov sa navrhuje aby ústavná starostlivosť bola rozdelená do úrovní nemocníc, a to podľa náročnosti, početnosti, ako aj potreby blízkosti ústavnej zdravotnej starostlivosti k pacientovi.

Preto sa navrhuje nasledovné rozdelenie úrovní nemocníc:

 

1. Nemocnica národnej úrovne poskytuje vysoko-špecializovanú ústavnú starostlivosť s veľmi zriedkavým výskytom v Slovenskej republike (napr. transplantácia srdca).
2. Nemocnica koncovej úrovne bude poskytovať špecializovanú (terciárnu) zdravotnú starostlivosť s nízkou početnosťou v spádovom území o veľkosti 1,5 – 2,0 mil. obyvateľov, a teda približne na úrovni pôvodných krajov (napr. výkony poskytované v rámci kardiochirurgie, neurochirurgie, výkony vysoko komplexnej onkologickej liečby, alebo špecializovanej starostlivosti o deti).
3. Nemocnica komplexnej úrovne bude poskytovať komplexnú akútnu aj plánovanú zdravotnú starostlivosť pre spádové územie približne 500-tisíc – 600-tisíc obyvateľov, a teda približne na úrovní oblastí VÚC, v sieti zabezpečujúcej dojazd záchrannej zdravotnej služby v krátkom časovom okne (napr. intervenčná liečba akútneho infarktu myokardu alebo náhlej cievnej mozgovej príhody, liečba akútnych ťažkých úrazov, ako aj komplexná nízko početná plánovaná zdravotná starostlivosť).
4. Nemocnica regionálnej úrovne bude poskytovať štandardnú akútnu a plánovanú zdravotnú starostlivosť na regionálne úrovni pre spádové územie 100-tisíc – 200 tisíc obyvateľov, a teda pre približne dva až tri okresy (napr. základné chirurgické zákroky, štandardnú zdravotnú starostlivosť o internistického a detského pacienta, pôrodná a popôrodná starostlivosť o matku a dieťa pri nekomplikovaných pôrodoch).
5. Nemocnica komunitnej úrovne nebude poskytovať akútnu lôžkovú starostlivosť, avšak bude zabezpečovať následnú a rehabilitačnú starostlivosť a poskytovať urgentnú ambulantnú zdravotnú starostlivosť. Takáto nemocnica môže v prípade záujmu vykonávať aj jednodňové výkony, stacionárnu starostlivosť a psychiatrickú lôžkovú starostlivosť. Časť týchto nemocníc by mala byť transformovaná na komplexné neurorehabilitačné centrá, ktoré budú poskytovať intenzívnu rehabilitačnú starostlivosť pre pacientov s neurologickými poruchami. Tieto neurorehabilitačné centrá budú poskytovať starostlivosť aj pre dlhodobo ventilovaných pacientov a v menšom počte z nich budú zriadené spinálne centrá pre pacientov s paralýzami. Na transformáciou týchto nemocníc na neurorehabilitačné alebo štandardné rehabilitačné centrá budú vyčlenené finančné prostriedky v RRP a neskôr aj v Eurofondoch.

 

Zároveň návrh zákona ustanovuje pravidlo, že nemocnica vyššej úrovne vykonáva povinné programy, ktoré ustanovila pre jej úroveň kategorizácia ústavnej starostlivosti, ako aj povinné programy nižších úrovní nemocníc (t. j. koncovej, komplexnej, regionálnej a komunitnej úrovne).

 

K § 8

Predmetné ustanovenie vymedzuje také podmienky, ktoré musí ministerstvo zdravotníctva zohľadňovať pri tvorbe siete kategorizovaných nemocníc. V aplikačnej praxi to bude znamenať, že ministerstvo zdravotníctva sa pri zaraďovaní konkrétnej nemocnice do siete nemocníc riadi podmienkami pre tvorbu siete, ktorými sú geografická dostupnosť, počet poistencov v spádovom území nemocnice a minimálny počet lôžok.

 

Podmienky pre tvorbu siete sú v ich samotnej podstate podmienkami, ktoré musia byť splnené na to, aby konkrétna nemocnica bola zaradená do siete nemocníc:

-     nemocnica musí plniť programový profil pre úroveň v rámci ktorej je zaradená do siete,

-     pre každú úroveň ústavnej zdravotnej starostlivosť musí byť zabezpečená geografická dostupnosť,

-     každá nemocnica určitej úrovne musí mať dostatočný spád obyvateľov, ktorý jej umožní finančnú udržateľnosť a zabezpečenie dostatočnej kvality pre pacientov,

-     na každej úrovni musí byť zabezpečený dostatočný počet lôžok podľa ich typu,

-     musí byť zohľadnený verejný záujem pri zabezpečovaní ochrany ústavného zriadenia, verejného poriadku, bezpečnosti osôb a majetku, obrany Slovenskej republiky, zabezpečenie ústavnej zdravotnej starostlivosti pre obvinených a odsúdených.

 

Taktiež sa ustanovujú konkrétne a merateľné kritéria pre konkrétnu sieť nemocníc konkrétnej úrovne.

 

K § 9

Vzhľadom k skutočnosti, že návrh zákona zavádza dva druhy podmienok, je nevyhnutné uviesť aj proces vyhodnotenia siete kategorizovaných nemocníc. Tak ako musí určité podmienky spĺňať nemocnica, tak musí spĺňať určité podmienky aj samotná sieť nemocníc. Plnenie týchto podmienok bude každoročne vyhodnocované vo forme tzv. vyhodnocovania siete, pričom jeho výsledok bude ministerstvo zdravotníctva zverejňovať na svojom webovom sídle. Pacient si tak bude vedieť pred nástupom do nemocnice overiť kvalitu, ktorú garantuje tá-ktorá nemocnica zaradená v sieti, a podľa toho si bude môcť vybrať konkrétneho poskytovateľa zdravotnej starostlivosti. Ministerstvo zdravotníctva vykonáva vyhodnotenie siete v nadväznosti na odborné posúdenie komisie pre tvorbu siete, ktorá je orgánom v prvom stupni. Predkladateľ má za to, že vyhodnotenie siete musí byť posúdené transparentne, a z toho dôvodu sa navrhuje, aby odborné posúdenie komisie pre tvorbu siete bolo pre ministerstvo zdravotníctva záväzné.

 

K § 10

Kategorizácia nemocníc je procesom na to, aby mohla byť určitá nemocnica zaradená do siete kategorizovaných nemocníc. Zaraďovanie nemocnice do siete kategorizovaných nemocníc je priamo spojené aj s úhradou ústavnej starostlivosti z verejného zdravotného poistenia. Súčasne sa zavádzajú dva druhy zaradenia nemocnice do siete, a to podmienené zaradenie a riadne zaradenie nemocnice. Pokiaľ ide o podmienené zaradenie nemocnice do siete, rozumie sa ním také zaradenie, počas ktorého prevádzkovateľ nemocnice musí preukázať splnenie podmienok kategorizácie ústavnej starostlivosti. Inými slovami povedané, ministerstvo zdravotníctva v rozhodnutí napríklad určí nemocnici lehotu, počas ktorej bude musieť nemocnica demonštrovať, že plní podmienku minimálneho počtu medicínskych služieb. Ak prevádzkovateľ nemocnice podmienky kategorizácie ústavnej starostlivosti splní, ministerstvo zdravotníctva následne riadne zaradí nemocnicu do siete.

 

Nakoľko v Slovenskej republike pôsobia aj nemocnice, ktoré plnia verejný záujem, ustanovujú sa podmienky  za ktorých je možné takéto nemocnice zaradiť do siete kategorizovaných nemocníc. Pôjde napríklad o nemocnicu pre obvinených a odsúdených, v ktorej sa neposkytuje zdravotná starostlivosť pre verejnosť.

 

K § 11

Zavádza sa pojem zoznam kategorizovaných nemocníc, v nadväznosti na zaradenie nemocnice do siete. Ak ministerstvo zdravotníctva zaradí nemocnicu do siete, následne má povinnosť uviesť túto nemocnicu prostredníctvom zoznamu na svojom webovom sídle. Zároveň sa ustanovuje, že nemocnica, ktorá je zaradená do siete tvorí časť verejnej minimálnej siete podľa osobitného zákona. Pokiaľ ide o zverejňovanie zoznamu, ktorý obsahuje aj osobné údaje, ministerstvo zdravotníctva je povinné postupovať v súlade so zásadami ochrany osobných údajov a anonymizovať osobné údaje.

 

K § 12

Podmienenému zaradeniu nemocnice do siete, zvýšeniu úrovne nemocnice a podmienenému poskytovaniu doplnkového programu bude predchádzať žiadosť prevádzkovateľa nemocnice. Dané ustanovenie určuje náležitosti a prílohy, ktoré sú nevyhnutnou súčasťou každej žiadosti. Žiadosť o podmienené zaradenie a žiadosť o podmienené zvýšenie úrovne nemocnice obsahuje aj údaje o partnerskej nemocnici, a to v prípade ak je žiadateľom prevádzkovateľ nemocnice, ktorá je hlavnou nemocnicou, a vice versa. Zároveň sa ustanovuje, že prevádzkovateľ nemocnice musí za každú nemocnicu podávať žiadosť osobitne; príkladom môže byť Univerzitná nemocnica Bratislava, ktorej súčasťou je 5 nemocníc – v takom prípade musí prevádzkovateľ podávať žiadosť za týchto 5 nemocníc zvlášť.

 

Žiadosť o podmienené zaradenie podáva prevádzkovateľ nemocnice len raz, keď prvýkrát žiada o zaradenie do siete kategorizovaných nemocníc, t. j. žiadosť nie je potrebné podávať opakovane každý rok.

 

Ak vznikne nová nemocnica, predmetné ustanovenie umožňuje, aby aj budúci prevádzkovatelia nemocnice mali možnosť požiadať o podmienené zaradenie nemocnice do siete. Takýmto právom bude disponovať aj fyzická alebo právnická osoba, ktorá disponuje územným rozhodnutím na účely výstavby nemocnice. Zároveň sa však v § 15 ustanovuje povinnosť doložiť v lehote do 31. júla potrebné dokumenty, ktorými demonštruje predpoklady na poskytovanie povinných programov v rámci programového profilu.

 

Pokiaľ ide o zverejňovanie žiadostí na webovom sídle ministerstva zdravotníctva, ktoré obsahuje aj osobné údaje, ministerstvo je povinné postupovať v súlade so zásadami ochrany osobných údajov a anonymizovať osobné údaje v žiadostiach. Prílohy k žiadostiam sa nezverejňujú.

 

K § 13

Návrh zákona v tomto ustanovení zohľadňuje možnosť zmien týkajúcich sa sídla nemocnice, počtu lôžok, ktorými nemocnica disponuje, ako aj zmien v rozdelení povinných programov medzi hlavnou a partnerskou nemocnicou. Dané ustanovenie určuje náležitosti, ktoré sú súčasťou každej žiadosti. Pôjde o jednu žiadosť, pričom náležitosť podľa písm. f) bude potrebné v žiadosti zadať len v prípade, ak nemocnica požiada o zmenu v rozdelení povinných programov medzi spolupracujúcimi nemocnicami.

 

Pokiaľ ide o zverejňovanie žiadostí na webovom sídle ministerstva zdravotníctva, ktoré obsahuje aj osobné údaje, ministerstvo je povinné postupovať v súlade so zásadami ochrany osobných údajov a anonymizovať osobné údaje v žiadostiach. Prílohy k žiadostiam sa nezverejňujú.

 

K § 14

Každá nemocnica, ktorá je zaradená do siete, môže požiadať o zníženie úrovne, zrušenie doplnkového programu, ktorý vykonáva, alebo o vyradenie zo siete. V nadväznosti na túto právomoc, dané ustanovenie určuje náležitosti, ktoré sú nevyhnutnou súčasťou každej žiadosti.

 

Pokiaľ ide o zverejňovanie žiadostí na webovom sídle ministerstva zdravotníctva, ktoré obsahuje aj osobné údaje, ministerstvo je povinné postupovať v súlade so zásadami ochrany osobných údajov a anonymizovať osobné údaje v žiadostiach. Prílohy k žiadostiam sa nezverejňujú.

 

 

K § 15

Podmienenému zaradeniu, podmienenému zvýšeniu úrovne nemocnice a podmienenému poskytovaniu doplnkového programu bude predchádzať žiadosť prevádzkovateľa nemocnice. V týchto prípadoch tak ministerstvo zdravotníctva nebude začínať konanie ex offo. Ďalej sa vymedzujú podmienky, ktoré musia byť splnené na účely podmieneného zaradenia, podmieneného zvýšenia úrovne nemocnice a podmieneného poskytovania doplnkového programu. Pokiaľ ide o podmienené poskytovanie doplnkového programu, ministerstvo zdravotníctva bude v procese rozhodovania posudzovať či je v spádovom území dostatočná potreba pre povinné medicínske služby v tom-ktorom doplnkovom programe, a či sú v sieti kategorizovaných nemocníc zaradené nemocnice, ktoré poskytujú všetky povinné programy z programového profilu.

 

K § 16

Na rozdiel od rozhodovania podľa § 15, v prípade riadneho zaradenia, riadneho zvýšenia úrovne nemocnice a riadneho poskytovania doplnkového programu, bude ministerstvo zdravotníctva rozhodovať ex offo. Dôvodom takéhoto nastavenia je odbremenenie zbytočnej administratívnej záťaže prevádzkovateľov nemocníc, nakoľko ministerstvo zdravotníctva bude disponovať všetkými údajmi, ktoré sú potrebné pre riadne zaradenie, riadne zvýšenie úrovne alebo riadne poskytovanie doplnkového programu. Prevádzkovateľ nemocnice tak nebude musieť zasielať ministerstvu zdravotníctva žiadosť; ak splní legislatívou stanovené podmienky, vyššie uvedené procesy prebehnú automaticky.

 

K § 17

V nadväznosti na žiadosť o zmenu údajov podľa § 13, dané ustanovenie vymedzuje rozhodovanie o zmene údajov o sídle, o počte lôžok a o rozdelení povinných programov medzi hlavnou nemocnicou a partnerskou nemocnicou. Ak ministerstvo rozhoduje o zmenách vo vyššie uvedených údajoch, je nevyhnutné aby ministerstvo vyhodnotilo splnenie podmienok pre tvorbu siete a posúdilo skutočnosť, či nemocnica splnila v rámci vyhodnotenia siete podmienky kategorizácie ústavnej starostlivosti.

 

K § 18

V nadväznosti na žiadosť o zníženie úrovne, zrušenie doplnkového programu alebo o vyradenie zo siete podľa § 14, dané ustanovenie vymedzuje rozhodovanie príslušné tejto žiadosti. Zároveň sa však ustanovuje, že ministerstvo môže začať takéto konanie aj z vlastného podnetu. Dôvodom je skutočnosť, že ministerstvo zdravotníctva bude mať prístup k potrebným dátam na základe ktorých bude vyhodnocovať sieť kategorizovaných nemocníc. Ak sa prostredníctvom vyhodnotenia siete ukáže, že nemocnica nespĺňa legislatívou stanovené podmienky, ministerstvo zdravotníctva bude disponovať možnosťou vyradenia nemocnice zo siete, resp. zníženia jej úrovne.

 

K § 19

V procese kategorizácie nemocníc môže nastať situácia, kedy v rovnakom spádovom území požiadajú o zaradenie do siete dve nemocnice tej istej úrovne. Nakoľko optimalizácia siete nemocníc kladie dôraz na kvalitu poskytovania ústavnej starostlivosti, ako aj na bezpečnosť pacienta, do siete kategorizovaných nemocníc bude z týchto dvoch žiadateľov zaradená tá nemocnica, ktorá plní podmienky tvorby siete a podmienky kategorizácie ústavnej starostlivosť najlepšie. Výnimkou takému postupu pri kategorizácii nemocníc kritérium potreby ústavnej starostlivosti; ak bude potreba ústavnej starostlivosti dostatočná a umožní, aby boli do siete zaradené obe nemocnice, ministerstvo zdravotníctva ich do siete kategorizovaných nemocníc zaradí. Totožné posudzovanie bude prebiehať aj pri umožnení poskytovať doplnkový program.

 

Nemocnica zaradená do siete, ktorá nebude schopná zabezpečiť kompletné poskytovanie povinných programov samostatne, bude môcť poskytovať povinné programy v spolupráci s partnerskou nemocnicou. Predpokladom spolupráce bude ich územná blízkosť, splnenie podmienok kategorizácie ústavnej starostlivosti pre každú nemocnicu osobitne, a napokon aj uzatvorená zmluva o spolupráci.

 

K § 20

Každá nemocnica zaradená do siete nemocníc musí spĺňať podmienky kategorizácie ústavnej starostlivosti, ktoré ustanovuje ministerstvo zdravotníctva. Ak nemocnica nespĺňa podmienky, ministerstvo zdravotníctva ju zo siete kategorizovaných nemocníc vyradí.

 

Na tento postup sa vzťahujú výnimky. Nakoľko musí byť rešpektované ústavné právo na ochranu zdravia a princíp bezplatnej zdravotnej starostlivosti na základe verejného zdravotného poistenia podľa čl. 40 Ústavy Slovenskej republiky, pravidlo vyradenia nemocnice zo siete pri neplnení podmienok nie je absolútne. Ak nastane situácia kedy nemocnica neplní podmienky kategorizácie ústavnej starostlivosti, pričom uplynie lehota na odstránenie nedostatkov bez ich odstránenia, avšak podmienky pre tvorbu siete nie sú splnené, ministerstvo zdravotníctva takúto nemocnicu nemôže vyradiť zo siete kategorizovaných nemocníc. Je samozrejmé, že v takomto prípade návrh zákona zavádza sankčný mechanizmus vo forme zníženej úhrady poskytnutej zdravotnej starostlivosti zdravotnou poisťovňou; navyše, vytvára sa tým priestor pre vstup novej nemocnice, ktorá môže požiadať o podmienené zaradenie nemocnice do siete.

 

Ďalšou výnimkou k ustanovenému pravidlu vyraďovania je plnenie verejného záujmu pri zabezpečovaní ochrany ústavného zriadenia, verejného poriadku, bezpečnosti osôb a majetku, obrany SR. Predmetná výnimka sa vzťahuje aj na nemocnicu zabezpečujúcu poskytovanie ústavnej starostlivosti pre obvinených a odsúdených.

 

K § 21

Určujú sa základné princípy pri dvoch druhoch konaní v rámci zaradenia nemocnice do siete kategorizovaných nemocníc.

 

K § 22

Predmetné ustanovenie vymedzuje subjekty, ktoré sú v konaniach oprávnené vystupovať ako účastníci konania, ktorým návrh zákona priznáva práva a povinnosti.

 

K § 23

V nadväznosti na oprávnenie vystupovať v konaní pri kategorizácii nemocníc ako účastník konania sa subjektom priznáva právo na zástupcu.

 

K § 24

V zmysle princípu nestrannosti a nezaujatosti sa stanovuje, že zamestnanci ministerstva a členovia orgánu musia demonštrovať nezaujatosť a to z dôvodu, aby boli rozhodnutia ministerstva zdravotníctva vo veciach týkajúcich sa kategorizácie ústavnej zdravotnej starostlivosti a kategorizácie nemocníc spravodlivé. V tejto súvislosti sa demonštratívne vymedzujú skutočnosti na základe ktorých je možné pochybovať o nezaujatosti osôb. Pokiaľ ide o vylúčenie osôb, dané ustanovenie ustanovuje oznamovacie povinnosti týchto osôb, ako aj právo účastníkov konania oznámiť dôvody na potenciálne vylúčenie osoby z konania. Záverom sa stanovujú povinnosti a práva ministra zdravotníctva, pokiaľ ide o rozhodovanie o vylúčení, nevymenovaní alebo odvolaní osôb v konaní.

 

K § 25

Ustanovujú sa podmienky začatia konania – ide najmä o návrh účastníka konania, ktorým sa rozumie žiadosť  účastníka konania. Z odseku 1 vyplýva, že konanie môže začať aj ministerstvo zdravotníctva.

 

K § 26

Určuje sa spôsob doručovania žiadostí v konaniach týkajúcich sa kategorizácie nemocníc, ako aj forma prostredníctvom ktorej sú žiadosti doručované. Písomnou formou sa rozumie listinná aj elektronická podoba žiadostí.

 

K § 27

Ustanovuje sa spôsob doručovania písomností zo strany ministerstva účastníkovi konania, ako aj forma, prostredníctvom ktorej sú písomnosti doručované. Na doručovanie sa vzťahuje zákon o e-Govermente.

 

K § 28

Koncept kategorizácie nemocníc v sebe zahŕňa niekoľko zákonných lehôt. Z toho dôvodu sa určujú pravidlá ich počítania v zmysle Správneho poriadku.

 

K § 29

Počas konania môže nastať niekoľko dôvodov, kvôli ktorým ministerstvo zdravotníctva nebude môcť v konaní pokračovať. Predmetné ustanovenie taxatívne vymedzuje skutočnosti, z dôvodu ktorých môže ministerstvo konanie zastaviť.

 

K § 30

Ustanovujú sa podrobnosti týkajúce sa podkladov, ktoré ministerstvu zdravotníctva slúžia na rozhodnutie pri zaraďovaní nemocnice do siete kategorizovaných nemocníc, ako aj spôsob ich hodnotenia. Ministerstvo zdravotníctva pri zaraďovaní nemocnice do siete rozhoduje na základe odborného posúdenia, ktoré ministerstvu predkladá orgán v konaní prvého stupňa, a teda komisia pre tvorbu siete. Taktiež musí preukázať, že demonštruje predpoklad na poskytovanie povinných programov, ktoré jej určuje programový profil konkrétnej úrovne nemocnice.

           

K § 31

Určujú sa podrobnosti týkajúce sa vykonateľnosti a právoplatnosti rozhodnutia, spôsob jeho oznámenia účastníkom konania, a možnosti opravného prostriedku, ktoré je možné voči rozhodnutiu podať.

 

Taktiež sa stanovuje, že výrok právoplatného rozhodnutia je záväzný erga omnes. V samotnej podstate zvolené nastavenie záväznosti znamená, že rozhodnutie sa bude vzťahovať aj na poskytovateľov záchrannej zdravotnej služby, ktorí budú povinní prepraviť poistenca do nemocnice, ktorá bude schopná poskytnúť poistencovi takú zdravotnú starostlivosť, ktorú jeho zdravotný stav potrebuje. Záverom je možné odôvodniť nastavenie záväznosti aj tým, že rozhodnutie bude záväzné aj pre zdravotné poisťovne, ktoré budú môcť uhrádzať len také medicínske služby a medicínske programy, ktoré vyplývajú z programového profilu tej-ktorej úrovne nemocnice, a ktoré jej boli rozhodnutím určené.

 

Nakoľko ministerstvo zdravotníctva zverejňuje rozhodnutia na webovom sídle, je nevyhnutné zohľadniť aj zásady ochrany osobných údajov.

 

K § 32

Predmetné ustanovenie vymedzuje náležitosti rozhodnutia vyplývajúceho z § 15 až 18. Dôvodom vymedzených náležitostí sú dostatočné informácie, ktoré majú byť pre účastníkov konania k dispozícii.

 

K § 33

Jedným zo základných práv účastníka konania je podať voči rozhodnutiu námietky z taxatívne vymedzených dôvodov. Tomuto právu však predchádza aj povinnosť účastníka konania zložiť na účet ministerstva zdravotníctva kauciu v určenej výške. Cieľom takéhoto nastavenia je, aby účastník konania zvážil dôvodnosť podania námietok a taktiež aby sa predchádzalo šikanóznemu a účelovému podávaniu námietok; znenie návrhu totiž ukladá ministerstvu zdravotníctva povinnosť zverejňovať všetky námietky vrátane ich príloh. Subjektom, ktorý disponuje právom rozhodovať o námietkach, je minister zdravotníctva, ktorý si pre konanie v druhom stupni zriadi orgán. Rada v procese vyhodnocovania pripomienok vyhotoví písomné stanovisko k námietkam, a to na základe hlasovania väčšiny jej členov.

 

K § 34

Ak v aplikačnej praxi nastane situácia kedy bude rozhodnutie vydané v rozpore so zákonom, minister zdravotníctva môže využiť inštitút preskúmania rozhodnutia mimo konaniach o námietkach. Navrhuje sa aby minister zdravotníctva vykonal preskúmanie ex offo.

 

K § 35

Vylučuje sa pôsobnosť Správneho poriadku na konania pri kategorizácii nemocníc, a to z dôvodu ich špecifického charakteru.

 

K § 36

Ustanovuje sa výnimka k nastaveným lehotám a procesu kategorizácie ústavnej starostlivosti, ako aj ku konaniam v súvislosti s kategorizáciou nemocníc, a to vo forme bezodkladného rozhodnutia, ktorú ministerstvo zdravotníctva môže uplatniť pri významných okolnostiach, týkajúcich sa verejného záujmu. Vzhľadom na výnimočnosť a významnosť týchto okolnosti nie je možné voči takýmto rozhodnutiam podať opravný prostriedok.

 

Pandémia v súvislosti s ochorením COVID-19 preukázala potrebu reprofilizácie lôžok v nemocniciach, a z toho dôvodu je nevyhnutné zohľadniť potenciálne výnimočné situácie. Napríklad, ak by vznikla potreba a nevyhnutnosť vybudovať tzv. poľnú nemocnicu pre pacientov s COVID-19, ministerstvo zdravotníctva by takúto nemocnicu na nevyhnutný čas a v nevyhnutnom rozsahu zaradilo do siete kategorizovaných nemocníc, čím by jej a aj pacientom garantovalo úhradu ústavnej starostlivosti z verejného zdravotného poistenia.

 

K § 37

Relevantné údaje a dáta sú nevyhnutnou súčasťou rozhodovania v koncepte kategorizácie ústavnej starostlivosti, vyhodnotení siete, a aj pri samotnom procese rozhodovania. V uvedenom ustanovení sa bližšie definuje spôsob prístupu k relevantným údajom a dátam tak od zdravotných poisťovní, ako aj od Národného centra zdravotníckych informácií a poskytovateľov zdravotnej starostlivosti.

 

K § 38

V súčasnosti platí, že zdravotná poisťovňa má povinnosť uzatvárať zmluvy o poskytovaní zdravotnej starostlivosti s poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti najmenej v rozsahu verejnej minimálnej siete poskytovateľov; ak je verejná sieť poskytovateľov na príslušnom území menšia ako verejná minimálna sieť poskytovateľov, je povinná uzatvárať zmluvy o poskytovaní zdravotnej starostlivosti s poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti v rozsahu verejnej siete poskytovateľov.

 

Navrhovanou úpravou sa stanovuje, že nárok na úhradu z verejného zdravotného poistenia bude mať nemocnica až vtedy, ak bude zaradená do siete kategorizovaných nemocníc. Zdravotné poisťovne budú povinne uzatvárať zmluvu o poskytovaní zdravotnej starostlivosti s prevádzkovateľmi nemocníc určitej úrovne na všetky povinné programy a medicínske služby v nemocniciach príslušnej úrovne. Pokiaľ však ide o uzatváranie zmlúv v rozsahu nepovinných programov, zdravotné poisťovne si budú môcť vybrať z dostupných poskytovateľov zdravotnej starostlivosti v sieti nemocníc danej úrovne alebo vyššej, a to podľa vlastných transparentne zverejnených podmienok a v súlade s legislatívnym rámcom.

 

Ďalej sa ustanovujú podmienky, za ktorých môže zdravotná poisťovňa vypovedať prevádzkovateľovi nemocnice zaradenej do siete zmluvu, ako aj podmienky zníženej výšky úhrady.

 

K § 39

Jedným z predpokladov na to, aby ministerstvo zdravotníctva mohlo vyhodnocovať kategorizáciu ústavnej zdravotnej starostlivosti sú dáta, a to vo forme údajov od zdravotných poisťovní. Z toho dôvodu sa ustanovuje rozsah dát, ktoré zdravotná poisťovňa predkladá ministerstvu zdravotníctva a účel ich sprístupňovania tak, aby bol zabezpečený súlad s princípmi ochrany osobných údajov. Je nevyhnutné aby ministerstvo zdravotníctva disponovalo týmito dátami, a to na účely kategorizácie ústavnej zdravotnej starostlivosti, vyhodnotenia siete a kategorizácie nemocníc. V súčasnosti nie je možné získať taxatívne vymedzené dáta z iných zdrojov, avšak predkladateľ má za to, že ide len o dočasné riešenie; očakáva sa, že sfunkčnením iniciatívy e-Health, bude možné tieto dáta získavať aj bez potreby ich zasielania zdravotnou poisťovňou takým spôsobom akým to nastavuje predmetné ustanovenie. Pre úplnosť je nevyhnutné uviesť, že odsek 2 daného ustanovenia sa zaoberá výlučne formou, definíciou a štruktúrou údajov, pričom však nejde o spracovateľskú operáciu údajov poskytnutých podľa odseku 1.

 

K § 40

Ustanovujú sa povinnosti zdravotnej poisťovne pri tvorbe a vedení zoznamu poistencov čakajúcich na poskytnutie plánovanej zdravotnej starostlivosti (ďalej len „zoznam“). Oba subjekty - zdravotná poisťovňa aj poskytovateľ zdravotnej starostlivosti sú povinní uverejniť zoznam na svojom webovom sídle podľa jednotlivých zdravotných výkonov alebo medicínskych služieb a podľa zmluvných poskytovateľov v rozsahu jedinečný identifikačný kód poistenca, dátum zaradenia, kód zdravotného výkonu, kód zmluvného poskytovateľa, názov zmluvného poskytovateľa, dátum vyradenia a priemerná očakávaná doba čakania. Podľa jedinečného identifikačného kódu poistenca - v nadväznosti na zverejnenie zoznamu, nebude možné zistiť o akého konkrétneho pacienta ide; zásady ochrany osobných údajov sú tak dodržané. Zároveň sa ustanovujú spôsoby zaslania jedinečného identifikačného kódu, pričom jedným z týchto spôsobov je elektronická komunikácia, ktorá zahŕňať zasielanie elektronickou pobočkou alebo na emailovú adresu poistenca. Cieľom je sprehľadniť systém tvorby čakacích zoznamov a zjednotiť postup a zároveň transparentné vedenie zoznamov. Pokiaľ zdravotný stav poistenca vyžaduje zaradenie do zoznamu, mal by byť zaradený alebo by mu zdravotná starostlivosť mala byť poskytnutá. Navrhuje sa, aby vedenie zoznamov bolo vedené výlučne elektronicky a online. Súčasne musí byť určené, že zdravotný stav poistenca vyžaduje poskytnutie zdravotnej starostlivosti do 12 mesiacov (tzn. nie že je uňho predpoklad na operáciu o 5 rokov), a poskytovateľ zdravotnej starostlivosti musí byť schopný ju aj v rámci svojich kapacít do 12 mesiacov poskytnúť. Len v takom prípade by mal zaradenie do zoznamu navrhnúť poistencovi a len v takom prípade by zdravotná poisťovňa mohla mať určenú povinnosť úhrady poskytnutej plánovanej zdravotnej starostlivosti do 12 mesiacov.

 

K § 41

Z kategorizácie nemocníc vyplývajú pre prevádzkovateľa nemocnice povinnosti, ktoré návrh zákona taxatívne ustanovuje v tomto ustanovení. Ide predovšetkým o povinnosti poskytovať v nemocnici zaradenej do siete všetky povinné programy a doplnkové programy v rozsahu programového profilu nemocnice, ako aj povinnosť uzatvoriť zmluvu o poskytovaní zdravotnej starostlivosti so zdravotnou poisťovňou v rozsahu povinných a doplnkových programov s každou zdravotnou poisťovňou. Je samozrejmosťou, že prevádzkovateľ nemocnice musí dodržiavať podmienky ustanovené kategorizáciou ústavnej starostlivosti, nakoľko práve plnenie týchto podmienok zabezpečí bezpečnosť pre pacientov.

 

K § 42

V nadväznosti na novo-upravené čakacie zoznamy sa upravujú aj povinnosti prevádzkovateľa nemocnice v súvislosti s vedením zoznamu poistencov čakajúcich na zdravotnú starostlivosť.

 

K § 43

V súvislosti so zavedenými povinnosťami, ustanovenie vymedzuje skutkové podstaty správnych deliktov, ktorých sa dopustí prevádzkovateľ nemocnice pri porušení zákonom stanovených povinností. Skutkové podstaty v ich samotnej podstate odzrkadľujú povinnosti v § 41 a § 42. Zároveň je ustanovená maximálna výška pokút, ktorú môže ministerstvo zdravotníctva uložiť prevádzkovateľovi nemocnice.

 

K § 44

Splnomocňovacie ustanovenia premietajú kompetencie ministerstva zdravotníctva vydávať všeobecné záväzné predpisy, ktorými ustanoví kategorizáciu ústavnej starostlivosti (odsek 1) a metodiku vyhodnotenia siete ako aj podrobnosti o podmienkach tvorby siete a postupe pri kategorizácii nemocníc (odsek 2).

 

K § 45

Ustanovujú sa prechodné ustanovenia týkajúce sa kategorizácie ústavnej zdravotnej starostlivosti.

 

K § 46

Vzhľadom na to, že časová dostupnosť bude ustanovená kategorizáciou ústavnej starostlivosti, zrušuje sa vyhláška č. 412/2009 Z. z.

 

 

Čl. II (zákon č. 145/1995 Z. z.)

V nadväznosti na § 26 ods. 4 v čl. I a na skutočnosť, že ministerstvo zdravotníctva je správnym orgánom, zavádzajú sa nové položky týkajúce sa rozhodovaní v súvislosti s kategorizáciou nemocníc.

 

 

Čl. III (zákon č. 576/2004 Z. z.)

K bodu 1 (§ 2 ods. 23)

V súčasnej dobe je zdravotný obvod administratívne určenie časti územia Slovenskej republiky poskytovateľovi všeobecnej ambulantnej starostlivosti pre dospelých, poskytovateľovi všeobecnej ambulantnej starostlivosti pre deti a dorast, poskytovateľovi špecializovanej gynekologickej ambulantnej starostlivosti a poskytovateľovi špecializovanej zubno-lekárskej ambulantnej starostlivosti v rozsahu verejnej minimálnej siete. Upravuje sa spôsob prideľovania zdravotných obvodov a to tak, aby sa zohľadňovalo kritérium rovnomerného pracovného zaťaženia poskytovateľov. Zároveň sa ustanovuje povinnosť pre samosprávny kraj prideliť zdravotný obvod vždy novému poskytovateľovi všeobecnej ambulantnej starostlivosti, ak bolo v čase žiadosti o povolenie na činnosť aspoň jedno neobsadené miesto v okrese. Cieľom tohto opatrenia je prispieť k zjednodušeniu zriadenia novej ambulancie na miestach, kde sa vyhodnotením siete identifikuje nedostatok všeobecných lekárov.

Samosprávny kraj pri prideľovaní zdravotných obvodov spôsobom, aby zabezpečil rovnomernú pracovnú záťaž poskytovateľov, bude využívať informácie o počte a vekovej štruktúre poistencov na úroveň ulíc a súpisných a orientačných čísel domov z registrov poistencov zdravotných poisťovní o trvalom a prechodnom pobyte v jednotlivých obciach v jeho pôsobnosti.

 

K bodu 2 (§ 46 ods. 1 písm. l))

Legislatívno-technická úprava súvisiaca s návrhom v § 2 ods. 23 a s kompetenciou samosprávneho kraja rovnomerne rozkladať pracovnú záťaž medzi poskytovateľov vo verejnej sieti ambulantných poskytovateľov.

 

K bodu 3 (§ 46 ods. 1 písm. r) a s))

Samosprávnemu kraju sa ukladá povinnosť poskytnúť údaje týkajúce sa ordinačných hodín poskytovateľov, údaje potrebné na vydanie povolenia na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia a ďalšie údaje o poskytovateľoch všeobecnej ambulantnej starostlivosti, ktoré umožňujú identifikovať kapacitu poskytovateľa, ministerstvu zdravotníctva, zdravotným poisťovniam a na vyžiadanie aj iným samosprávnym krajom. Cieľom tohto oprávnenia je zabezpečiť údaje potrebné na monitorovanie a vyhodnocovanie siete a plnenia ďalších úloh podľa tohto zákona oprávnenými subjektmi.

Samosprávnemu kraju sa tiež ukladajú povinnosti v súvislosti s jeho úlohami podľa zákona č. 578/2004 Z. z. § 6c a § 6d.

 

Čl. IV (zákon č. 577/2004 Z. z.)

Nárok poistenca v legislatívnej úprave absentuje, z toho dôvodu sa navrhuje zadefinovať, že z verejného zdravotného poistenia sa uhrádza ústavná zdravotná starostlivosť poskytovaná v ústavnom zdravotníckom zariadení, ktorým je nemocnica.

 

Čl. V (zákon č. 578/2004 Z. z)

K bodu 1 (§ 3 ods. 1 písm. g))

Na základe návrhu Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou (ďalej len „Úrad“) sa vypúšťa prehliadka mŕtveho tela  spod zdravotníckeho povolania. Úprava súvisí so zmenou v § 47b ods. 1 a 2 zákona č. 581/2004 Z. z., podľa ktorej  prehliadka mŕtveho tela  nie je vykonávaná zdravotníckymi pracovníkmi v rámci výkonu zdravotníckeho povolania za účelom získania väčšieho počtu osôb oprávnených prehliadať mŕtve telá.

 

K bodu 2 (§ 4 písm. d))

Zavádza sa legislatívna skratka z dôvodu absencie.

 

K bodom 3 a 4 (§ 5 ods. 1)

V súvislosti s novou úpravou verejnej minimálnej siete sa menia parametre pre určenie verejnej minimálnej siete. Namiesto počtu obyvateľov sa má prihliadať na počet poistencov pričom parametre sa rozširujú aj o vnútroštátnu migráciu, teda rozdiel medzi trvalým pobytom a miestom čerpania zdravotnej starostlivosti. Oboje majú za cieľ zvýšiť presnosť dimenzovania a plánovania kapacít zdravotnej starostlivosti.

 

K bodu 5 (§ 5 ods. 5)

Legislatívno-technická úprava v súvislosti s vypustením § 5a (koncovej siete).

 

K bodu 6 (§ 5 ods. 5)

Vzhľadom na to, že sa ustanovujú osobitné podmienky a vlastné nariadenie vlády pre verejnú minimálnu sieť poskytovateľov všeobecnej ambulantnej starostlivosti, nevzťahuje sa na týchto poskytovateľov nariadenie podľa § 5 ods. 5.

 

K bodu 8 (§ 5a)

Vzhľadom k skutočnosti že návrh zákona o kategorizácii ústavnej starostlivosti zavádza sieť kategorizovaných nemocníc, dané je nevyhnutné premietnuť aj v tomto zákone, a to vypustením koncovej siete z legislatívneho rámca. Má však odloženú účinnosť do 31. decembra 2024.

 

K bodom 7 a 9 (§ 5 ods. 6 až 8 a § 5b až 5d)

Vzhľadom na osobitú povahu sa zo spoločnej úpravy vyčleňuje úprava všeobecnej ambulantnej starostlivosti. Poskytovatelia všeobecnej ambulantnej starostlivosti tvoria početnú a z hľadiska ich úloh a funkcie v systéme zdravotnej starostlivosti samostatnú skupinu poskytovateľov zdravotnej starostlivosti. Zavádza sa pomenovanie podmnožiny verejnej minimálnej siete, a to verejná minimálna sieť poskytovateľov všeobecnej ambulantnej starostlivosti. Ustanovujú sa základné kritériá pre určenie siete, ktorými sú zabezpečenie miestnej dostupnosti a potrebnej kapacity poskytovateľov zdravotnej starostlivosti a spôsob ich určenia.

 

Účelom úpravy je zabezpečiť aktuálnosť a presnosť regulácie verejnej minimálnej siete poskytovateľov všeobecnej ambulantnej starostlivosti. Cieľom je zabezpečiť normatív určujúci verejnú minimálnu sieť, ktorý bude vyjadrovať optimálny stav a automaticky reagovať na demografické a migračné zmeny v populácii poistencov.  Aplikačná prax ukázala, že vyjadrenie normatívu verejnej minimálnej siete v absolútnych hodnotách spôsobuje, že sa takýto predpis stáva v dôsledku meniacej sa demografickej štruktúry obyvateľov a migrácie na danom území nepresným a neaktuálnym. Ako taký následne nie je vhodným nástrojom pre plánovanie ani distribúciu ľudských zdrojov v zdravotníctve. Úprava má preto za cieľ určiť definujúce parametre a postup výpočtu optimálneho počtu potrebných lekárskych miest v okrese, v závislosti od počtu a vekovej štruktúry poistencov s trvalým pobytom v okrese. Tiež zavádza pre určenie verejnej minimálnej siete kritérium miestnej dostupnosti, ktorého účelom je zabezpečiť optimálnu distribúciu poskytovateľov všeobecnej ambulantnej starostlivosti a definovať maximálnu dojazdovú vzdialenosť a to s ohľadom na skutočnosť, že všeobecní lekári sú lekármi prvého a najčastejšieho kontaktu pre poistencov.

 

Dojazd osobným motorovým vozidlom bol zvolený pre potrebu konzistentne vyhodnocovať splnenie tejto podmienky. Vzhľadom na odlišnosti foriem hromadnej dopravy a jej meniacu sa prevádzku sa určil ako parameter pre vyhodnotenia miestnej dostupnosti čas dojazdu osobným vozidlom. Maximálne časy určí nižší právny predpis a pre rôzne formy zdravotnej starostlivosti a špecializácie sa môže líšiť, pričom zohľadňuje moderné medicínske štandardy. Prílohou nižšieho právneho predpisu by mala byť aj matica dojazdových časov, ktorá umožní priebežné a konzistentné vyhodnocovanie splnenia podmienky maximálneho času dojazdu medzi obcami.

 

Verejná minimálna sieť poskytovateľov všeobecnej ambulantnej starostlivosti je vyjadrená ako počet lekárskych miest v okrese, ktorý je potrebný na to, aby bola garantovaná kvalitná a dostupná zdravotná starostlivosť. Spôsob výpočtu potrebnej kapacity sa určí podľa nižšieho právneho predpisu a medzi formami zdravotnej starostlivosti a špecializáciami sa môže líšiť, pričom zohľadňuje moderné medicínske štandardy. Počet lekárskych miest vo verejnej minimálnej sieti sa ustanoví pre každý rok spôsobom, ktorý bližšie upravuje zákon a nariadenie vlády.

Ustanovenie tiež obsahuje zmocnenie na vydanie nariadenia vlády, ktoré obsahuje podrobnú úpravu pre reguláciu verejnej minimálnej siete a jej vyhodnocovanie a tiež úpravu týkajúcu sa opatrení určených na podporu zabezpečovania dostatku všeobecných lekárov naprieč územím Slovenskej republiky.

 

Aplikačná prax si tiež vyžiadala zavedenie jednotky na počítanie kapacity ľudských zdrojov u poskytovateľov, ktorými sú lekárske miesto a sesterské miesto. Lekári a sestry pracujú v rôznych úväzkoch a počtoch u jedného poskytovateľa. Samotné počítanie ordinačných hodín nepopisuje kapacitu dostatočne, pretože v prípade viacerých lekárov či sestier u poskytovateľa môžu tí pracovať v nadväznosti alebo paralelne. Lekárske resp. sesterské miesto tak vyjadruje úväzok 1,0 a 35 ordinačných hodín, bez ohľadu na počet fyzických osôb, ktorý ho zabezpečuje.

 

Zavádza sa mechanizmus pravidelného každoročného monitorovania stavu siete, ktorý pozostáva z určenia lekárskych miest pre verejnú minimálnu sieť poskytovateľov všeobecnej ambulantnej starostlivosti a z vyhodnotenia reálneho stavu poskytovateľov, vyjadreného verejnou sieťou poskytovateľov. Zákon stanovuje okruh povinných subjektov, termíny pre vyhodnocovanie a obsah výsledkov vyhodnocovania stavu siete, pričom podrobnosti o výpočte jednotlivých parametrov či forme zverejnenia výsledkov ustanoví nariadenie vlády. Proces vyhodnocovania má byť otvorený pripomienkam zdravotných poisťovní a ministerstva, aby sa predišlo chybám v postupe a výpočtoch.

 

Výsledky vyhodnocovania, spolu s počtom a rozložením lekárskych miest, ktoré definujú verejnú minimálnu sieť zverejní úrad pre dohľad na svojom webovom sídle, aby bolo k dispozícii zdravotným poisťovniam, samosprávnym krajom, lekárom a poskytovateľom a tiež ministerstvu zdravotníctva. Údaj o počte neobsadených lekárskych miest, teda o tom, koľko lekárskych miest chýba oproti normatívu verejnej minimálnej siete, úrad pre dohľad priebežne na mesačnej báze aktualizuje na základe údajov od samosprávnych celkov o nových lekároch u poskytovateľov a naopak o lekároch, ktorí prestali vykonávať činnosť.

 

Tým sa zabezpečí dostupnosť a aktuálnosť informácií o dostatku a nedostatku všeobecných lekárov naprieč územím Slovenskej republiky, čo je dôležité ako z hľadiska plánovania ľudských zdrojov a verejných zdravotných politík tak aj z hľadiska rozhodovania budúcich všeobecných lekárov o mieste zriadenia ambulancie.

 

V prípade, že sa zistí, že reálny počet lekárskych miest na území okresu je nižší než normatív určený verejnou minimálnou sieťou, úrad pre dohľad na to upozorní zdravotné poisťovne. Tie majú povinnosť uviesť dôvody a tiež plánované opatrenia pre zabezpečenie optimálneho stavu, pričom oboje sa zverejní. Cieľom je motivovať k dlhodobej a konzistentnej snahe o posilnenie segmentu všeobecnej starostlivosti.

 

Ako nástroj monitorovania a komplexného vyhodnocovania stavu všeobecného lekárstva na Slovensku sa v § 5d zavádza klasifikácia okresov. Okresy každoročne klasifikuje podľa miery ohrozenia schopnosti zabezpečiť dostupnú a kvalitnú zdravotnú starostlivosti ministerstvo zdravotníctva a to na základe vyhodnotenia siete úradom pre dohľad. Parametre pre klasifikáciu určí nariadenie vlády, pričom cieľom klasifikácie je podať informáciu o stave ľudských zdrojov vo všeobecnom lekárstve, ich rozložení a umožniť rozlíšiť rôzne miery nedostatku všeobecných lekárov na rôznych častiach územia Slovenska. Ministerstvo vydá metodiku pre klasifikáciu každoročných hodnôt parametrov, vypočítaných úradom pre dohľad a na internete zverejní klasifikáciu okresov ako kriticky nedostatkové, ktoré vyjadrujú najvyššiu mieru ohrozenia, rizikovo nedostatkové, rizikové a zabezpečené.

 

Zavádza sa tiež povinnosť ministerstva zdravotníctva vydať každoročne zoznam obcí a okresov, pre ktoré sa poskytnú jednorazové príspevky na podporu vzniku nových poskytovateľov všeobecnej ambulantnej starostlivosti a metodiku, podľa ktorej postupovalo pri tvorbe zoznamu. Cieľom je podporiť príchod lekárov do oblastí, kde je identifikovaný nižší počet lekárskych miest než predpisuje verejná minimálna sieť. Ministerstvo určí počet príspevkov pre daný okres alebo konkrétnu obec a výšku príspevkov. Zoznam okresov a obcí, rovnako ako počet chýbajúcich miest určuje na základe výsledkov vyhodnocovania siete, pričom by mal zvažovať aj potenciál nového lekára získať dostatok kapitovaných poistencov v priebehu čerpania príspevku, čo vyjadruje počet lekárskych miest v okrese, počet neobsadených lekárskych miest v okrese a tiež veková štruktúra lekárov v okrese.

 

S cieľom zabezpečiť informovanosť subjektov, ktoré regulujú alebo manažujú sieť poskytovateľov všeobecnej ambulantnej starostlivosti o kapacitách poskytovateľov a tým podporiť optimálnu distribúciu poistencov medzi poskytovateľmi, princíp slobodnej voľby lekára a rozvoj kvality a dostupnosti všeobecných lekárov sa ukladá ministerstvu povinnosť sprístupniť zoznam poskytovateľov všeobecnej ambulantnej starostlivosti zdravotným poisťovniam, samosprávnym krajom a úradu pre dohľad. Zo zverejňovaných údajov o počte zdravotníckych pracovníkov, ich úväzkoch a počte kapitovaných poistencov je možné vyhodnotiť kapacitu poskytovateľa. Cieľom je uľahčiť vstup novým lekárom najmä v oblastiach, kde sa pacienti koncentrujú u poskytovateľov s menším než optimálnym počtom lekárskych miest. Zlepší sa aj postavenie samosprávneho kraja a zdravotnej poisťovne, ktorí môžu poistencovi, ktorý prišiel o lekára, ponúknuť informáciu o dostupnej alternatíve. Zdravotnej poisťovni sa v kontexte novely § 7 zákona 581/2004 Z. z. ukladajú aj povinnosti poistenca informovať o ukončení zmluvného vzťahu s jeho ošetrujúcim lekárom a ponúknuť poistencovi alternatívneho poskytovateľa.

 

K bodu 10 (§ 6c a § 6d)

Cieľom úpravy je zlepšiť informovanosť o neobsadených lekárskych miestach s cieľom zabezpečiť optimálnu distribúciu všeobecných lekárov. Samosprávne kraje na základe vyhodnotenia siete vyhlásia miesta, na ktoré hľadajú všeobecných lekárov. Samosprávne kraje sú viazané vyhodnotením ako minimálnou požiadavkou. Môžu teda vyhlásiť viac miest a môžu určiť aj územie menšie ako okres ak sa nachádza v rámci okresu určeného vo vyhodnotení. Spolu s informáciou o chýbajúcich miestach sa uvedú aj ponúkané benefity. Účelom je zjednodušiť orientáciu najmä pre začínajúcich lekárov. Aplikačná prax ukazuje, že najmä pre tých je zložité sa zorientovať v administratívnych povinnostiach ale aj v príležitostiach, ktoré sú k dispozícii na ich podporu. Na základe zverejňovaných informácii si lekár so záujmom otvoriť si ambulanciu všeobecného lekárstva bude môcť vybrať lokalitu, ktorá má perspektívu z hľadiska počtu lekárov v sieti a ktorá mu ponúka najvýhodnejšie podmienky. Ustanovenie zároveň prostredníctvom transparentnosti podporuje predchádzanie korupčnému správaniu a selektívnemu prerozdeľovaniu benefitov.

 

Zavádza sa jednorazový príspevok, ktorého cieľom je podporiť príchod lekárov do okresov, kde je nedostatok všeobecných lekárov a celkovo tak navýšiť počet lekárskych miest u poskytovateľov všeobecnej ambulantnej starostlivosti na Slovensku. Dôvodom je dlhodobé zaostávanie Slovenska za európskymi krajinami v počte všeobecných lekárov na obyvateľov, rovnako ako aj vysoký priemerný vek lekárov, ktorý prognózuje zhoršujúci sa stav nedostatku. Príspevky sú teda naviazané na ohrozenie schopnosti zabezpečiť zdravotnú starostlivosť. Vyjadrením tohto ohrozenia sú každoročné výsledky vyhodnocovania siete a klasifikácia okresov.

Cieľom jednorazového príspevku je tiež odstrániť niektoré bariéry, ktoré odrádzajú mladých lekárov od všeobecného lekárstva. Jednou z nich sú vstupné náklady súvisiace so založením praxe. Pokiaľ si začínajúci lekár otvára novú prax, tak napriek nedostatku lekárov v okrese musí okrem vybavenia ambulancie investovať prvý rok až dva aj do nákladov na prevádzku. Obdobie, kým neuzavrie zmluvy s dostatočným počtom poistencov, aby príjmy z kapitácie pokryli jeho náklady je pre začínajúcich lekárov rizikovým. Príspevok, ktorý zákon zavádza je určený na preklenutie tohto obdobia. Príspevok je dizajnovaný tak, aby sa štvrťročne znižoval na základe predpokladu, že lekár bude postupne získavať pacientov. Zároveň, aby sa predišlo špekuláciám, ministerstvo priebežne kontroluje počet poistencov, ktorí sú kapitovaní u lekára s príspevkom a pokiaľ presiahne stanovený počet, ďalšie časti príspevku sa nevyplatia, pretože to znamená, že lekár má vyšší príjem od zdravotných poisťovní, než predpokladajú podmienky príspevku.

 

Cieľom príspevku je stabilizácia počtu a rovnomerná dostupnosť všeobecných lekárov na Slovensku, preto sa s čerpaním príspevku spájajú povinnosti, ktoré viažu lekára k výkonu v oblasti, pre ktorú získal príspevok. Zároveň je zámerom zákonodarcu tiež podporiť poskytovanie všeobecnej zdravotnej starostlivosti spôsobom, ktorý je ústretový voči pacientom a preto sú súčasťou záväzku aj predĺžené ordinačné hodiny aspoň jeden deň v týždni či povinnosť lekára ponúkať bezplatné objednávanie na konkrétny termín.

 

Aby sa zamedzilo špekuláciám a podporil sa príchod nových lekárov, o príspevok sa môžu uchádzať len lekári, ktorí pred tým nepôsobili v okrese vo viac ako polovičnom úväzku, ani v okrese, ktorý je klasifikovaný rovnakým alebo vyšším stupňom nedostatku ako ten, v ktorom si uchádzač plánuje zriadiť ambulanciu.

 

Ministerstvo zdravotníctva vydá každoročne zoznam obcí a okresov, pre ktoré sa poskytnú jednorazové príspevky na podporu vzniku nových poskytovateľov všeobecnej ambulantnej starostlivosti a metodiku, podľa ktorej postupovalo pri tvorbe zoznamu. Cieľom je podporiť príchod lekárov do oblastí, kde je identifikovaný nižší počet lekárskych miest než predpisuje verejná minimálna sieť. Ministerstvo určí počet jednorazových príspevkov pre daný okres alebo konkrétnu obec a výšku príspevkov. Zoznam okresov a obcí, rovnako ako počet chýbajúcich miest určuje na základe výsledkov vyhodnocovania siete, pričom by mal zvažovať aj potenciál nového lekára získať dostatok kapitovaných poistencov v priebehu čerpania príspevku, čo vyjadruje počet lekárskych miest v okrese, počet neobsadených lekárskych miest v okrese a tiež veková štruktúra lekárov v okrese.

 

O príspevky sa môžu uchádzať aj lekári, ktorí ešte nezískali povolenie na činnosť. Cieľom príspevku je práve navigovať uchádzačov o príspevok do oblastí, kde je najväčšia potreba a teda ovplyvniť ich rozhodovanie v čase pred vydaním povolenia, ktoré sa spája už s konkrétnym miestom poskytovania. Zároveň sa môžu  o príspevky okrem nových lekárov uchádzať aj poskytovatelia, ktorí plánujú zriadiť a prevádzkovať zariadenie všeobecnej ambulantnej starostlivosti, pokiaľ za všeobecného lekára, ktorého plánujú zamestnať, preukážu splnenie rovnakých podmienok ako v prípade nového lekára žiadateľa.

 

Cieľom príspevkov je osloviť najmä lekárov, ktorí ešte všeobecné lekárstvo nevykonávajú alebo len v malej miere a tým zvýšiť v súčasnosti nízke kapacity ambulancií primárnej starostlivosti. Preto sú nositeľmi príspevku lekári, ktorí sú z perspektívy nedostatkového okresu noví. Zároveň sa umožňuje čerpať príspevok novým aj existujúcim poskytovateľom, aby sa podporila priebežná obmena a združovanie lekárov do spoločných praxí, čo umožňuje rozložiť náklady aj administratívne povinnosti. V prípade existujúcich poskytovateľov, aby sa zachoval účel príspevku, ktorým je navýšenie kapacity siete poskytovateľov, je podmienka, že sa musí zvýšiť počet lekárskych miest u poskytovateľa o 1.

 

Ministerstvu sa udeľuje povinnosť uchádzača o príspevok informovať o podmienkach príspevku ale aj získania povolenia, uzavretia zmluvy so zdravotnou poisťovňou a tiež zabezpečiť výmenu kontaktných údajov medzi uchádzačom a samosprávnym krajom a zdravotnými poisťovňami a tým zjednodušiť pre uchádzača orientáciu v procese zriaďovania ambulancie.

 

K bodu 11 (§ 7 ods. 8 a 9)

Legislatívno-technická úprava v nadväznosti na zrušenie koncovej siete.

                    

K bodu 12 (§ 8 ods. 2)

Návrh zákona o kategorizácii ústavnej starostlivosti umožňuje ministerstvu zdravotníctva ustanoviť požiadavky na personálne zabezpečenie a materiálno-technické vybavenie nemocníc, ktoré sú rozšírením minimálneho personálneho zabezpečenie a materiálno-technického vybavenia v zákone č. 578/2004 Z. z. Z toho dôvodu sa ustanovujú špeciálne materiálno-technické vybavenie a personálne zabezpečenie, ktorým musí nemocnica disponovať na to, aby vedela zabezpečiť poskytovanie programu alebo medicínskej služby tej-ktorej úrovne.

 

K bodu 13 (§ 11 ods. 3)

Legislatívno-technická úprava – nahradenie pojmu zavedenou legislatívnou skratkou.

 

K bodom 14, 15, 18 a 19 (§ 16 ods. 4, 17a ods. 7, § 21 ods. 1)

Upravujú sa ustanovenia odkazujúce na koncovú sieť poskytovateľov. Zachovávajú sa kompetencie ministerstva zdravotníctva, aj keď nebude stanovená koncová sieť. Preto boli ustanovenia zosúladené tak, že kompetencie vykonáva MZSR ako orgán príslušný na vydanie povolenia, s tým, že voči nemocniciam, ktoré boli doposiaľ v koncovej sieti je v prechodnom ustanovení stanovené, že týmto orgánom ostáva aj po zrušení koncovej siete ministerstvo zdravotníctva. Ustanovenia, ktoré odkazovali výlučne na kompetenciu ministerstva zdravotníctva vo vzťahu ku koncovej sieti preto bolo možné vypustiť.

 

K bodu  16 (§ 18 ods. 2)

Dopĺňa sa do ustanovenia o dočasnom pozastavení povolenia možnosť podať zdravotnej poisťovni podnet orgánu príslušnému na vydanie povolenia v prípade nesplnenia povinností poskytovateľom zdravotnej starostlivosti uvedených v §  79 ods. 1 písm. a) až c) zákona.

 

K bodu 17 (§ 19 ods. 1 písm. k)

Legislatívno-technická úprava – nahradenie pojmu zavedenou legislatívnou skratkou.

 

K bodu 20 (§ 40 ods. 6)

Upravujú sa ustanovenia odkazujúce na koncovú sieť poskytovateľov.

 

K bodu 21 (§ 64 ods. 3)

Podľa § 20 ods. 1 písm. d) zákona č. 581/2004 Z. z. úrad prideľuje číselné kódy zdravotníckym pracovníkom. Komory sú v súčasnosti povinné zasielať úradu licencie na výkon zdravotníckeho povolania, ktoré komory zasielajú úradu v listinnej forme a s výrazným časovým oneskorením po právoplatnom vydaní licencie. Zároveň nie každý zdravotnícky pracovník, ktorý žiada o pridelenie kódu, má vydanú licenciu na výkon zdravotníckeho povolania. Pre účely pridelenia kódu je potrebné získanie údajov zdravotníckeho pracovníka elektronickou formou z registra zdravotníckych pracovníkov vedeného podľa § 64 zákona č. 578/2004 Z. z. Keďže registrácia zdravotníckeho pracovníka, pozastavenie, dočasné pozastavenie, zrušenie a zánik registrácie majú vplyv na pridelenie, ukončenie platnosti, pozastavenie platnosti a ukončenie pozastavenia platnosti kódu, je potrebné poskytovať úradu údaje z registra zdravotníckych pracovníkov v rovnakom rozsahu, v akom ich komora poskytuje NCZI. Keďže nie každý zdravotnícky pracovník potrebuje pre výkon svojho povolania číselný kód, komora bude poskytovať úradu údaje z registra zdravotníckych pracovníkov na základe výzvy úradu vo vzťahu k zdravotníckym pracovníkom, ktorí žiadajú o pridelenie kódu.

 

K bodu 22 (§ 78 ods. 4)

Podľa § 20 ods. 1 písm. d) zákona č. 581/2004 Z. z. úrad prideľuje číselné kódy poskytovateľom zdravotnej starostlivosti a zároveň vedie v registri poskytovateľov zdravotnej starostlivosti podľa § 20 ods. 1 písm. e) štvrtý bod zákona č. 581/2004 Z. z. údaje o odbornom zástupcovi poskytovateľa. Na účely správneho vedenia registra poskytovateľov a prideľovania kódov  poskytovateľa je potrebné, aby komora zasielala úradu okrem licencie na výkon zdravotníckeho povolania (podľa § 78 ods. 2 písm. a) zákona č. 578/2004 Z. z.) a licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe (podľa § 78 ods. 1 písm. d) zákona č. 578/2004 Z. z.) aj licenciu na výkon činnosti odborného zástupcu.

 

K bodu 23 (§ 78a ods. 4)

Podľa § 20 ods. 1 písm. d) zákona č. 581/2004 Z. z. úrad prideľuje číselné kódy zdravotníckym pracovníkom, poskytovateľom zdravotnej starostlivosti (t. j. aj držiteľ licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe) a zariadeniam sociálnej pomoci. Komory sú v súčasnosti povinné zasielať úradu licencie na výkon zdravotníckeho povolania (podľa § 78 ods. 2 písm. a) zákona č. 578/2004 Z. z.) a licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe (podľa § 78 ods. 1 písm. d) zákona č. 578/2004 Z. z.), ktoré komory zasielajú úradu v listinnej forme a s výrazným časovým oneskorením po právoplatnom vydaní licencie. Pre účely pridelenia kódu je potrebné získanie údajov držiteľa licencie elektronickou formou z registra licencií vedeného podľa § 78a zákona č. 578/2004 Z. z. Keďže vydanie licencie, dočasné pozastavenie licencie, skončenie dočasného pozastavenia licencie, zrušenie a zánik licencie  majú vplyv na pridelenie kódu, ukončenie, pozastavenie a ukončenie pozastavenia platnosti kódu, navrhuje sa poskytovať úradu údaje z registra licencií v rovnakom rozsahu, v akom ich poskytuje komora NCZI.

 

K bodu 24 (§ 79 ods. 20)

Rozširuje sa okruh údajov, ktoré poskytovateľ hlási samosprávnemu kraju. Účelom opatrenia je zabezpečiť kompletné a aktuálne informácie o sieti poskytovateľov v kraji a tak umožniť priebežné vyhodnocovanie a informovanie o stave siete. Uvedené informácie už dnes poskytovatelia hlásia do zdravotných poisťovní. Ich koncentrácia u samosprávnych krajov je tiež predpokladom pre zníženie administratívnej záťaže poskytovateľov tým, že zdravotné poisťovne budú môcť čerpať informácie priamo od samosprávneho kraja.

 

K bodu 25 (§ 79a ods. 1 písmeno c))

V nadväznosti na novo upravené čakacie zoznamy v novom zákone sa precizuje aj povinnosť poskytovateľa zdravotnej starostlivosti v súvislosti s vedením zoznamu poistencov čakajúcich na zdravotnú starostlivosť.

K bodu 26 (§ 81 ods. 1 písm. a))

Voči nemocniciam, ktoré boli doposiaľ v koncovej sieti je v prechodnom ustanovení stanovené, že týmto orgánom oprávneným konať v konaniach podľa zákona č. 578/2004 Z. z. zostáva aj po zrušení koncovej siete Ministerstvo zdravotníctva SR.

 

K bodu 27 (§ 81 ods. 1 písmeno f))

Voči nemocniciam, ktoré boli doposiaľ v koncovej sieti je v prechodnom ustanovení stanovené, že týmto orgánom oprávneným konať v konaniach podľa zákona č. 578/2004 Z. z. zostáva aj po zrušení koncovej siete Ministerstvo zdravotníctva SR.

 

K bodu 28 (§ 82 ods. 1)

Orgán príslušný na vydanie povolenia (§ 11 – t. j. MZSR), ak v odseku 8 a v osobitnom predpise nie je ustanovené inak, uloží držiteľovi povolenia vydaného podľa tohto zákona pokutu za porušenie niektorej z povinností ustanovených v § 79.

Aby bolo možné uložiť sankcie na povinnosti ustanovené novým zákonom, vylučuje sa pôsobnosť zákona č. 578/2004 Z. z.

 

K bodu 29 (§ 82 ods. 1 písm. b))

V prípade nesplnenia novozavedenej povinnosti podľa bodu 11 sa ustanovuje pokuta.

 

K bodu 30 (§ 82 ods. 8)

Vzhľadom na zrušenie koncovej siete, nie je možné zachovať kompetencie Ministerstva zdravotníctva SR vo vzťahu k subjektom, ktoré v nej boli zaradené. Preto sa ustanovenia zosúlaďujú tak, že kompetencie vykonáva orgán príslušný na vydanie povolenia, s tým, že voči nemocniciam, ktoré boli doposiaľ v koncovej sieti je v prechodnom ustanovení stanovené, že týmto orgánom ostáva aj po zrušení koncovej siete Ministerstvo zdravotníctva SR najneskôr do získania nového povolenia podľa tohto zákona.

 

K bodu 31 (§ 92 odsek 4)

Ustanovuje sa, že ak došlo k zmene príslušného orgánu na konanie v prvom stupni, orgán, ktorý bol naposledy príslušný na konanie v prvom stupni, je povinný orgánu príslušnému na konanie v prvom stupni predložiť všetky rozhodnutia, ktoré ako orgán príslušný na konanie v prvom stupni vydal, spolu so spisovým materiálom do 15 dní od zmeny príslušného orgánu na konanie v prvom stupni z dôvodu právnej istoty.

 

K bodu 32 (§ 102ao a 102ap)

S cieľom zabezpečiť dostatok času pre úrad pre dohľad na to, aby zabezpečil organizačné a personálne pokrytie svojich nových úloh, sa do 1.1.2024 určuje, že úlohy úradu pre dohľad súvisiace s vyhodnocovaním stavu siete bude vykonávať ministerstvo zdravotníctva, ktoré predpis pripravilo. Ministerstvo počas toho obdobia spolupracuje a zaškoľuje úrad pre dohľad ohľadne postupov pri vyhodnocovaní stavu siete podľa tohto zákona. Prechodne sa tiež ustanovuje, že údaje, ktoré majú podľa tohto zákona poskytnúť samosprávne kraje, poskytnú pre účel prvého vyhodnotenia zdravotné poisťovne. Dôvodom je skutočnosť, že vzhľadom na krátky čas účinnosti zákona, nebudú v tom čase samosprávne celky pravdepodobne ešte disponovať potrebnými údajmi.

Taktiež sa ponecháva pôsobnosť MZSR pri zmene v povoleniach vydaných MZSR alebo VUC nemocniciam zaradením so siete kategorizovaných nemocníc.

 

Čl. VI (zákon č. 579/2004 Z. z.)

K bodu 1 (§ 3 ods. 6)

Z dôvodu kategorizácie nemocníc je nevyhnutné upraviť aj povinnosti operačného strediska záchrannej zdravotnej služby. Zámerom je, aby aj operačné stredisko aj poskytovatelia záchrannej zdravotnej služby dodržiavali podmienky ustanovené kategorizáciou ústavnej starostlivosti pri preprave osôb do zdravotníckych zariadení poskytujúcich ústavnú zdravotnú starostlivosť. Inými slovami – operačné stredisko musí usmerňovať poskytovateľa záchrannej služby tak, aby poskytovateľ prepravil osobu vyžadujúcu si ústavnú zdravotnú starostlivosť do takej nemocnice, ktorá v rámci svojho zaradenia do určitej úrovne, môže takúto ústavnú zdravotnú starostlivosť a medicínsku službu reálne poskytnúť.

 

K bodu 2 (§ 5 ods. 1 písm. f)

Z dôvodu kategorizácie nemocníc je nevyhnutné upraviť aj povinnosti poskytovateľov záchrannej zdravotnej služby, ktorí musia prepraviť osobu vyžadujúcu si ústavnú zdravotnú starostlivosť do takej nemocnice, ktorá v rámci svojho zaradenia do určitej úrovne, môže takúto ústavnú zdravotnú starostlivosť a medicínsku službu reálne poskytnúť.

 

Čl. VII (zákon č. 580/2004 Z. z.)

 

K bodu 1 (§ 13 ods. 13)

Legislatívno-technická úprava v nadväznosti na úpravu § 19.

 

K bodu 2 (§ 15 ods. 6)

Navrhované znenie odstraňuje problém zdravotnej poisťovne pri predpisovaní dlžných súm po zomretom platiteľovi poistného, ktoré sa v súčasnosti uskutočňuje prostredníctvom súdu. Súčasne ochraňuje dediča identickým spôsobom ako je tomu v súkromnom práve, resp. vo verejnom práve v oblasti daní pokiaľ ide o rozsah prechodu záväzku. Prechod povinnosti platiť odvody bez ohľadu na výšku hodnoty dedičstva by bolo nezákonným zásahom do vlastníckeho práva dediča. Taktiež sa navrhuje, aby si po skončení dedičského konania zdravotná poisťovňa voči dedičom alebo právnym nástupcom uplatní dlžné poistné vydaním výkazu nedoplatkov. Teda dedič sa stáva dlžníkom na poistnom a zdravotná poisťovňa postupuje rovnako ako voči inému dlžníkovi.

 

K bodu 3 (§ 19 ods. 9)

Výkaz nedoplatkov by mal obsahovať aj určenie platiteľa poistného s uvedením dátumu začatia a dátumu skončenia povinnosti platiť poistné. Platiteľ poistného by mal komplexnejšie informácie o vykonaní ročného zúčtovania poistného. V praxi sa stáva, že poistenci alebo platitelia poistného namietajú, že im zdravotná poisťovňa nezohľadnila ich poistný vzťah, pričom, ak by informáciu o ich platiteľoch poistného vo výkaze nedoplatkov mali, k takýmto námietkam by neprichádzalo. Zároveň by sa tým zjednotila terajšia prax zdravotných poisťovní. Súkromné zdravotné poisťovne túto informáciu vo výkazoch nedoplatkov uvádzajú, štátna zdravotná poisťovňa ju neuvádza.

 

K bodu 4 (§ 19 ods. 19 a 20)

Analógia s § 17a ods. 8, podľa ktorého zdravotná poisťovňa môže z vlastného podnetu zrušiť výkaz nedoplatkov. Vyskytujú sa prípady, kedy platiteľ poistného podá dodatočné daňové priznanie, ktoré zmení pôvodný výsledok ročného zúčtovania poistného. Je žiadúce a logické, aby v takýchto prípadoch bolo prepočítané ročné zúčtovanie poistného a oznámený nový výsledok, či už výkazom nedoplatkov alebo novým oznámením. Aj keď to zákon neustanovuje, zdravotné poisťovne takto postupujú.

 

K bodu 5 (§ 19 ods. 22)

Legislatívno-technická úprava súvisiaca s bodom 5.

 

K bodu 6 (§ 19 ods. 23 až 27)

Z aplikačnej praxe vyplynula potreba legislatívne upraviť postup v situácii, kedy sa už po stanovení podielu zdravotnej poisťovne na celkovej platbe za poistencov štátu zistí (napr. internou kontrolou zdravotnej poisťovne), že predošlý výpočet podielu vychádzal z nesprávnych údajov.

Neumožňuje sa dodatočné navyšovanie počtu vykázaných osôb, za ktoré platí poistné štát, aby nedochádzalo k situáciám, kedy by počty poistencov štátu boli dodatočnými oznámeniami zvyšované; zároveň sa týmto motivujú zdravotné poisťovne k čo najpresnejšiemu nahlasovaniu údajov pri riadnom termíne na určenie podielu na platbe za poistencov štátu.

V prípade zistenia pochybenia zdravotnej poisťovne (nahlásenie osôb, ktoré nespĺňajú podmienku platby za poistenca štátu) sa ustanovuje povinnosť vykonať v danej veci dohľad a po ukončení dohľadu Ministerstvo zdravotníctva SR určí nové podiely zdravotných poisťovní na platbe štátu.

Ak by toto nové určenie podielov na platbe štátu malo za následok zmenu v nároku zdravotnej poisťovne na jej výsledok ročného prerozdeľovania vo výške viac ako 1%, úrad je povinný vykonať nové ročné prerozdelenie poistného.

Vyššie uvedený postup bude možné vykonať do 1 roka od dátumu určeného na doručenie oznámenia o výške podielu jednotlivých zdravotných poisťovní na celkovej platbe za poistencov štátu a nebude mať vplyv na pôvodne určené sumy príspevkov (Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, operačné strediská,  Národné centrum zdravotníckych informácií).

 

K bodu 7 (§ 21 ods. 1)

Ustanovenie § 19 ods. 15 odkazuje na povinnosť platiteľa poistného odviesť nedoplatok na poistnom najneskôr do 45 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti výkazu nedoplatkov podľa odseku 9. V prípade, ak platiteľ poistného neodvedie nedoplatok na poistnom v zákonom stanovenej lehote, zdravotná poisťovňa si nemôže uplatniť nárok na poistné (vydaním výkazu nedoplatkov), ale má právo vymáhať poistné. Uplatniť si nárok na poistné voči platiteľovi poistného je povinnosť podľa § 19.

 

K bodu 8 (§ 23 ods. 15)

Legislatívno-technická úprava v nadväznosti na úpravu § 19 ods. 25.

 

K bodu 9 (§ 25 ods. 1 písm. b))

Overiť totožnosť poistenca je potrebné nielen pri prihláškach na základe ktorých dochádza k vzniku poistného vzťahu (tzv. vznikové prihlášky), ale aj pri prihláškach, na základe ktorých má dôjsť k zmene zdravotnej poisťovne (tzv. zmenové prihlášky). Súčasné znenie § 25 ods. 1 písm. b) explicitne ukladá zdravotnej poisťovni povinnosť overovať totožnosť len pri tzv. vznikových prihláškach, ale túto povinnosť už explicitne neuvádza pri tzv. zmenových prihláškach, čo je zjavný nedostatok súčasnej právnej úpravy, nakoľko overenie totožnosti je nevyhnutné pre elimináciu rizika výskytu prípadov tzv. nezákonných prepoistení.

 

K bodu 10 (§ 25 ods. 1 písm. k))

Legislatívno-technická úprava v nadväznosti na § 15 ods. 6.

 

K bodu 11 (§ 25 ods. 8)

V súvislosti s navrhovaným znením § 15 ods. 6 je dôvodné očakávať, že sa na zdravotnú poisťovňu budú po smrti poistencov alebo platiteľov poistného obracať dedičia, prípadne blízke osoby zomrelých poistencov resp. platiteľov poistného, ktorí budú žiadať o vystavenie potvrdení o stave pohľadávok po zomrelom (nakoľko uvedené sa deje aj v súčasnosti). Je preto žiaduce do zákona explicitne zakotviť povinnosť zdravotnej poisťovne tieto potvrdenia vydávať aj blízkym osobám alebo dedičom, aby tak mala zdravotná poisťovňa pre vydávanie potvrdení aj tomuto okruhu osôb relevantný právny základ.

 

K bodu 12 (§ 26 ods. 1 písm. b))

Vylúčenie týchto povinností z pokutovania podľa zákona č. 580/2004 Z. z., nakoľko v § 26 ods. 6 ustanovuje, že pokutovanie zdravotných poisťovní sa riadi osobitným zákonom č. 581/2004 Z. z.

 

K bodu 13 (§ 28a ods. 6)

Údaje o zmene poistného vzťahu poistencov k 1.1. príslušného kalendárneho roka zasielajú zdravotné poisťovne úradu do 20. februára príslušného kalendárneho roka.

 

K bodu 14 (§ 29b ods. 22)

Určuje sa povinnosť pre Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny poskytovať na účely výkonu zdravotného poistenia údaje súvisiace s poskytovaním podpory v čase skrátenej práce v  podobnom rozsahu a  spôsobom, ako majú byť poskytované Sociálnej poisťovni pre účely výkonu sociálneho poistenia podľa § 233 ods. 12 písm. d) zákona 461/2003 Z. z.

 

K bodu 15 (§ 38ez)

Navrhovaná úprava si vyžaduje vyhotovenie nových verzií elektronických formulárov a zmenu informačných systémov, z toho dôvodu sa ustanovujú prechodné ustanovenia.

 

Čl. VIII (zákon č. 581/2004 Z. z.)

 

K bodom 1 a 2 (§ 6 ods. 1 písm. o) a písm. ah))

Novým zákonom sa ustanovujú povinnosti pre zdravotnú poisťovňu, ktoré treba premietnuť aj do tohto zákona na účely sankcií zo strany Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou.

 

K bodom 3 a 4 (§ 6 ods. 2, 3, 5 až 8, 11 a § 6 ods. 2 písm. a) až g))

Legislatívno-technická úprava súvisiaca s presunom úpravy čakacích zoznamov do nového zákona.

 

K bodu 5 (§ 6 ods. 3 a 4)

V nadväznosti na zoznam pacientov čakajúcich na plánovanú zdravotnú starostlivosť sa ustanovuje zdravotnej poisťovni povinnosť tvoriť technické rezervy za účelom úhrady zdravotnej starostlivosti.

 

K bodu 6 (poznámka pod čiarou k odkazu 19)

Zmena textu v poznámke pod čiarou vyplýva zo zmeny zloženia verejnej siete poskytovateľov, ktorá bude v nadväznosti na kategorizáciu ústavnej starostlivosti tvorená aj verejnou minimálnou sieťou nemocníc.

 

K bodu 7 (§ 7 ods. 1)

V súvislosti so zmenami, ktoré vyplývajú z konceptu kategorizácie ústavnej zdravotnej starostlivosti, sa upravuje, že ďalšie podmienky pri uzatváraní zmluvy o poskytovaní zdravotnej starostlivosti s prevádzkovateľom nemocnice zaradenej do siete kategorizovaných nemocníc ustanoví osobitný zákon. Týmto zákonom je zákon podľa Čl. I.

 

K bodu 8 (§ 7 ods. 7)

Ministerstvo zdravotníctva môže ustanoviť kategorizáciou ústavnej starostlivosti indikátory kvality pre ústavnú starostlivosť poskytovanú v nemocnici. Nakoľko indikátory kvality sú zaužívaným legislatívnym pojmom v tomto ustanovení, navrhuje sa legislatívno-technická úprava v nadväznosti na zavedenie pojmu indikátory pre ústavnú starostlivosť v návrhu zákona o kategorizácii ústavnej zdravotnej starostlivosti (Čl. I).

 

K bodu 9 (§ 7 ods. 9 písm. b))

Zdravotná poisťovňa bude uhrádzať ústavnú starostlivosť v rozsahu povinných a doplnkových programov každej nemocnici zaradenej do siete kategorizovaných nemocníc. V nadväznosti na túto povinnosť sa rozširuje rozsah zdravotnej starostlivosti uvádzaný v zmluve o poskytovaní zdravotnej starostlivosti.

 

K bodu 10 (§ 7 ods. 9 písm. e))

Legislatívno-technická úprava v nadväznosti na spôsob úhrady v prípade ak nemocnica zaradená do siete kategorizovaných nemocníc neplní podmienky kategorizácie ústavnej starostlivosti.

 

K bodu 11 (§ 7 ods. 21)

Upravuje sa povinnosť zdravotnej poisťovne upozorniť poistenca na skončenie zmluvného vzťahu zdravotnej poisťovne s poskytovateľom, s ktorým má poistenec uzavretú dohodu o poskytovaní zdravotnej starostlivosti a zároveň ho upovedomiť o poskytovateľoch v jeho okolí. Cieľom úpravy je adresovať situáciu, keď zánikom poskytovateľa bez právneho nástupcu končia pacienti a ich zdravotná dokumentácia u samosprávnych krajoch bez ošetrujúceho lekára. Keďže týmto stavom dochádza aj k tomu, že zdravotné poisťovne za takého pacienta neplatia kapitačnú platbu, chýbajúca motivácia sa nahrádza zákonnou povinnosťou konať a upozorniť pacienta na danú skutočnosť a uľahčiť mu nájdenie nového lekára.

 

K bodom 12 a 13 (§ 8aa ods. 2 písm. i) a ods. 3 písm. b))

Legislatívno-technická úprava v nadväznosti na novelizáciu § 6 ods. 2.

 

K bodu 14 (§ 9 ods. 6 písm. c))

Legislatívno-technická úprava súvisiaca s presunom úpravy čakacích zoznamov do nového zákona.

 

K bodu 15 (§ 10 ods. 3)

Audítorovi zdravotnej poisťovne sa ukladá povinnosť informovať úrad pre dohľad o priebehu auditu a zisteniach z auditu aj vzhľadom na to, že aj zisk zdravotných poisťovní podľa pravidiel ustanovených v § 6a bude vychádzať z auditovaných výkazov.  Audítor zdravotnej poisťovne bude povinný informovať úrad pre dohľad o skutočnostiach, o ktorých informuje manažment zdravotnej poisťovne v prípade zistených nedostatkov. 

 

K bodu 16 (§ 15 ods. 1 písm. b)

Legislatívno-technická úprava v nadväznosti na novelizáciu § 6 ods. 2.

 

K bodu 17 (§ 15 ods. 1 písm. aj) a ak))

V prípade, ak úrad pri výkone svojej činnosti žiada zdravotnú poisťovňu o poskytnutie doplňujúcich informácií k povinne oznamovaným údajom, prípadne poskytnutie informácií potrebných k riešeniu podania, u ktorého nie je dôvod na začatie dohľadu, v niektorých prípadoch dochádza k tomu, že zdravotné poisťovne tieto údaje odmietnu poskytnúť, ak nie je vo veci vykonávaný dohľad. Z uvedeného dôvodu sa ukladá zdravotným poisťovniam povinnosť na žiadosť úradu poskytnúť informácie, ktoré súvisia s činnosťou zdravotnej poisťovne aj mimo vykonávania dohľadu. V súčasnosti neexistujú údaje a lepšia metodika pre určenie tzv. obvyklého pobytu, než prechodný a trvalý pobyt. Aj keď sa vo verejnom sektore pracuje na metodikách, ako tento obvyklý pobyt určiť, treba upozorniť, že v rámci vyhodnotenia siete je tiež potrebné sledovať spotrebu zdravotnej starostlivosti s ohľadom na pobyt pacienta (pri určovaní potreby zdravotnej starostlivosti v regióne), preto nie je dostačujúca len neprepojená informácia o počte obyvateľov s obvyklým pobytom v určitej obci, ale táto informácia by musela byť priradená priamo ku konkrétnej spotrebe starostlivosti. To by bolo možné dosiahnuť len ak sa informácia o obvyklom pobyte bude evidovať v zdravotných poisťovniach alebo by MZ SR muselo pracovať s neanonymizovanými údajmi. Vzhľadom na mnohé metodologické problémy a nezodpovedané otázky, ako aj potrebu jednoznačného určenia pobytu z dôvodu predchádzaniu nejednoznačnému výkladu, predkladateľ nateraz zotrváva v definícii ako je uvedená v návrhu. V prípade, ak sa podarí  zjednotiť sa na metodike určenia obvyklého pobytu a vyriešiť všetky technologické problémy, definíciu v zákone bude možné upraviť jeho novelizáciou.

 

K bodu 18 (§ 15 ods. 1 písm. z))

Pre účely určenia zdravotných obvodov sa rozširuje oznamovacia povinnosť.

 

K bodu 19 (§ 16 ods. 1 písm. g))

Legislatívno-technická úprava súvisiaca s presunom úpravy čakacích zoznamov do nového zákona.

 

K bodu 20 (§ 16 ods. 5 písm. h))

Legislatívno-technická úprava súvisiaca s presunom úpravy čakacích zoznamov do nového zákona.

 

K bodu 21 (§ 18 ods. 1 písm. q) bod 1b)

Umožňuje sa úhrada za prehliadku mŕtveho tela aj priamo lekárovi, ktorý pracuje v ambulancii poskytovateľa všeobecnej alebo špecializovanej ambulantnej zdravotnej starostlivosti a ktorý na základe rozpisu úradu vykonal prehliadku mŕtveho tela.

 

K bodu 22 (§ 18 ods. 1 písm. v))

Ustanovuje sa povinnosť Úradu pre dohľad vyhodnocovať sieť všeobecnej ambulantnej starostlivosti.

 

K bodu 23 (§ 20 ods. 1 písm. r))

Za účelom plnenia zákonných úloh sa udeľuje prístup k údajom z registra.

 

K bodu 24 (§ 22 ods. 2)

Navrhovanou úpravou sa posilňuje stabilita a nezávislosť postavenia predsedu úradu, ako nezávislého orgánu vykonávajúceho dohľad nad poskytovaním zdravotnej starostlivosti a nad verejným zdravotným poistením vrátane zdravotných poisťovní, obdobne ako je vykonávaný dohľad Národnou bankou Slovenska nad finančným trhom. Navrhovaná úprava je súčasťou opatrení smerujúcich k naplneniu cieľa deklarovaného v Programovom vyhlásení vlády Slovenskej republiky na roky 2021-2024 v oblasti starostlivosti o zdravie obyvateľstva, ktorým je posilnenie pozície štátu v oblasti zdravotného poistenia a zvýšenie kvality zdravotníctva. Štát prinavráti do centra svojej pozornosti ako svoj primárny záujem zdravie občanov, ktorý nebude ustupovať silným záujmovým a finančným skupinám v pozadí.

 

K bodu 25 (§ 22 ods. 8)

Ide o legislatívno-technickú úpravu vzhľadom na úpravu znenia § 22 ods. 2.

 

K bodu 26 (§ 22 ods. 9 písm. a))

Ide o legislatívno-technickú úpravu vzhľadom na úpravu znenia § 22 ods. 2.

 

K bodu 27 (§ 22 ods. 10)

Dostatočná funkčná a personálna nezávislosť a stabilita postavenia predsedu úradu vytvorí základné predpoklady pre efektívny výkon kompetencie dohľadu, s cieľom zlepšiť efektivitu vynakladania prostriedkov verejného zdravotného poistenia. Uvedeným bude garantovaná adekvátna miera stability a nezávislosti výkonu funkcie predsedu úradu a tým stabilita a nezávislosť úradu ako takého. Závažné pochybenie predsedu úradu ako odvolací dôvod sa posudzuje v zmysle medzinárodných etických štandardov, obdobne ako  v prípade odvolania guvernéra (napr. Rozsudky ESD C‑202/18 a C‑238/18).

 

K bodu 28 (§ 47b ods. 1 a 2)

Na základe návrhu Úradu sa rozširuje okruh osôb, ktoré môžu vykonávať prehliadky mŕtvych tiel. Keďže každý lekár ukončuje štúdium v študijnom odbore všeobecné lekárstvo, nedochádza k vylúčeniu žiadnych lekárov z výkonu prehliadok mŕtvych. V súčasnosti je výkon prehliadky mŕtveho tela súčasťou výkonu zdravotníckeho povolania vykonávaného zdravotníckym pracovníkom a na prehliadajúcich lekárov sa vzťahujú povinnosti zdravotníckeho pracovníka, v dôsledku čoho sa obmedzuje počet osôb, ktoré majú na základe dobrovoľnosti záujem byť zaradení do rozpisu vykonávania prehliadok mŕtvych tiel (napr. lekári na dôchodku, lekári pracujúci na fakultách a pod.). Keďže pre odborné zabezpečenie vykonávania prehliadok mŕtvych tiel nie je potrebné, aby mal prehliadajúci lekár právne postavenie zdravotníckeho pracovníka vykonávajúceho zdravotnícke povolanie, vykonávanie prehliadok mŕtvych tiel sa zaraďuje pod rovnaký právny režim ako vykonávanie pitiev. Pitvy sú vykonávané lekármi, ktorých definícia je uvedená v § 48 ods. 9 zákona č. 581/2004 Z. z., pričom pitvy nie sú vykonávané v rámci zdravotníckeho povolania podľa § 3 zákona č. 578/2004 Z. z. a lekári vykonávajúci pitvy nemajú status zdravotníckeho pracovníka a nevzťahujú sa na nich povinnosti zdravotníckych pracovníkov ustanovené v zákone č. 578/2004 Z. z. Za účelom zabezpečenia kvalifikovaného výkonu prehliadok mŕtvych tiel nie je nutné prehliadajúcich lekárov zaťažovať povinnosťami zdravotníckeho pracovníka a nie je daný dôvod, aby prehliadka mŕtveho tela bola vykonávaná zdravotníckymi pracovníkmi v rámci výkonu zdravotníckeho povolania. Zároveň prehliadka mŕtveho tela na základe rozpisu úradu nie je vykonávaná v žiadnom z právnych vzťahov uvedených v § 3 ods. 4 zákona č. 578/2004 Z. z.  

 

K bodu 29 (§ 47f ods. 1 písm. d))

Ide o legislatívno–technickú úpravu, ktorá súvisí s úpravou § 47b ods. 1 a 2.

 

K bodu 30 (§ 48 ods. 14)

Odobraté vzorky z pitvy je potrebné okrem diagnostiky poskytovať aj na vedecko-výskumné účely. Odobraté vzorky z pitvy je potrebné okrem diagnostiky poskytovať aj na výskumno-vývojové účely. Jedná sa o činnosti v rámci grantových alebo výskumných projektov vzdelávacích inštitúcií (lekárske fakulty, univerzity a pod.), ktoré pre svoje vedecké účely potrebujú mať prístup k vzorkám z pitiev. O poskytnutie vzorky žiada na základe pridelenej grantovej úlohy alebo inej úlohy spravidla vedúci projektu alebo štatutárny orgán vzdelávacej inštitúcie, následne  úrad pre dohľad rozhodne o schválení alebo zamietnutí žiadosti po jej posúdení. Napríklad v rámci grantových úloh výskumu vplyvu koronavírusu na pľúcne tkanivo sa úrad nemohol zapojiť do týchto výskumných činností z dôvodu, že právna úprava v súčasnosti neumožňuje úradu poskytovať vzorky z pitiev na tieto účely.

 

 

K bodu 31 (§ 64 ods. 1 písm. b))

Doterajšia prax ukázala, že porušenie niektorých povinností ustanovených zákonom č. 580/2004 Z. z. zdravotnou poisťovňou z hľadiska jeho dopadu na systém verejného zdravotného poistenia môže byť  významne závažný a preto v týchto prípadoch je maximálna výška pokuty 3 319 eur neprimerane nízka a v danom prípade nesplní svoj účel. Jedná sa napr. o porušenie povinností ustanovených v § 27 a 27a, ktoré upravujú povinnosti v súvislosti s mesačným a ročným prerozdeľovaním poistného, kedy ich prípadné porušenie má dopad nielen na jednotlivé zdravotné poisťovne, ale na celý systém verejného zdravotného poistenia aj na činnosť Ministerstva zdravotníctva SR v oblasti zúčtovania poistného so štátom. Zároveň znenie súčasného písmena b) nie je jednoznačné, keďže poznámka 37) aj poznámka 81a) odkazujú na zákon č. 580/2004 Z. z.

Ak by bolo horná hranica posunutá, tak by bola priemerná pokuta v najvyššej hranici výrazne vyššia, odhadovane 15 000 eur, čo by predstavovalo nárast príjmu štátneho rozpočtu 116 810 eur.

 

Tento rok jedna poisťovňa nesprávne vykázala údaje k ročnému prerozdeleniu podľa zákona č. 580/2004, čo malo dopad aj na zúčtovanie poistného zo štátom a významný dopad na prerozdelenie poistného medzi ostatné poisťovne. Jedná sa o závažné porušenie zákona a sankcia 3 319 je neprimeraná, nepokrýva ani administratívne náklady štátu spojené s predmetnou vecou.

 

Zdravotné poisťovne narábajú z predpísaným poistným vo výške 5,2 miliardy eur, vzhľadom na túto sumu je sankcia 3 319 eur neprimerane nízka.

 

Uložené pokuty podľa zákona č. 580/2004 Z. z.
			Výška pokuty v eurách
ROK	Počet pokút		150	331	500	660	1000	2000	3319
2017	12				4	1			7
2018	3				1				2
2019	1							1
2020	4		1	1			1		1
2021	1				1
Spolu	21		1	1	6	1	1	1	10

 

K bodu 32 (§ 76 ods. 3 písm. l))

Za porušenie povinnosti zachovávať mlčanlivosť osôb uvedených v odseku 1 sa nepovažuje, ak zdravotná poisťovňa informáciu poskytne na vyžiadanie orgánu, ktorý je príslušný na vydanie povolenia na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia podľa osobitného zákona za účelom kontroly informáciu o výškach úväzkov zdravotníckych pracovníkov, ktoré eviduje u poskytovateľa, pre ktorého je daný orgán príslušný.

 

K bodu 33 (§ 76 ods. 4)

Legislatívno-technická úprava v nadväznosti na doplnenie písmena l) v odseku 3.

 

K bodu 34 (§ 76 ods. 5 písm. a))

Za porušenie povinnosti zachovávať mlčanlivosť osôb uvedených v odseku 1 sa nepovažuje, ak zdravotná poisťovňa informáciu poskytne na vyžiadanie orgánu, ktorý je príslušný na vydanie povolenia na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia podľa osobitného zákona za účelom kontroly informáciu o výškach úväzkov zdravotníckych pracovníkov, ktoré eviduje u poskytovateľa, pre ktorého je daný orgán príslušný.

Taktiež sa ustanovuje výnimka z povinnosti zachovávať mlčanlivosti pri činnostiach ministerstva zdravotníctva vyplývajúcich z návrhu zákona o kategorizovaní ústavnej starostlivosti.

 

K bodu 35 (76 ods. 5 písm. b))

Za porušenie mlčanlivosti sa nepovažuje výmena údajov medzi úradom pre dohľad, zdravotnými poisťovňami a ministerstvom zdravotníctva a vyšším územným celkom.

 

K bodu 36 (§ 86zj)

Navrhuje sa prechodné ustanovenie v súvislosti navrhovaným vymenovaním predsedu Úradu prezidentom, podľa ktorého sa za takého považuje podľa tohto zákona terajšia predsedníčka Úradu.

 

Čl. IX (zákon č. 153/2013 Z. z.)

K § 12

V nadväznosti na novo upravené čakacie zoznamy v  zákone o kategorizácii ústavnej zdravotnej starostlivosti sa upravuje aj povinnosť národného centra v súvislosti s vedením zoznamu poistencov čakajúcich na zdravotnú starostlivosť. Ustanovuje sa aj účel spravovania a vedenia súhrnného zoznamu čakajúcich poistencov, a to v súlade so zásadami ochrany osobných údajov. Predkladateľ má za to, že rozsah navrhovaných zverejňovaných údajov je v zmysle daného účelu nevyhnutný a primeraný. Podľa jedinečného identifikačného kódu poistenca nebude možné zistiť o akého konkrétneho pacienta ide; zásady ochrany osobných údajov sú tak predmetným ustanovením zachované.

 

Čl. X

Navrhuje sa účinnosť zákona.

 

K účinnosti od 1. januára 2023

K čl. I  (§ 9, § 12 až § 14)

Prvé zaradenie nemocníc do siete po účinnosti tohto zákona vykoná ministerstvo zdravotníctva ex offo, a teda nebude potrebné aby prevádzkovatelia nemocníc podávali žiadosti podľa § 12 a § 14.

 

Pokiaľ ide o § 9, vyhodnotenie siete nadväzuje na kategorizáciu ústavnej starostlivosti, ktorá ešte v tomto čase nebude k dispozícii. Vyhodnotenie siete taktiež závisí od vydania metodiky siete, ktorú ministerstvo zdravotníctva vydá najneskôr do 31. decembra 2023. Až po tomto termíne bude možné vykonať vyhodnotenie siete kategorizovaných nemocníc, a tomu je prispôsobená aj účinnosť daného ustanovenia.

 

K § 40 a § 42

Účinnosť bodov týkajúcich sa zoznamu čakajúcich poistencov sa navrhuje z dôvodu nutnosti prípravy informačných systémov zdravotných poisťovní, NCZI a poskytovateľov zdravotnej starostlivosti, ako aj z dôvodu, že prvé lehoty časovej dostupnosti budú stanovené až druhou kategorizáciou ústavnej starostlivosti účinnou od 1. júla 2022.

 

K čl. VIII (1, 3 až 5, 12 až 14, 16, 19 až 20) a k čl. IX

Účinnosť je navrhovaná v nadväznosti na účinnosť ustanovení týkajúcich sa zoznamu čakajúcich poistencov.

 

K účinnosti od 1. januára 2024

 

K čl. I (§ 38, § 41 a § 43)

K § 38

Nemocnice budú mať obdobie, počas ktorého sa budú nastavovať na podmienky kategorizácie ústavnej starostlivosti, ktoré budú povinné plniť od 1. januára 2024. Zdravotnej poisťovni sa zároveň ukladá povinnosť uviesť zmluvy o poskytovaní zdravotnej starostlivosti do súladu so zákonom o kategorizácii ústavnej starostlivosti do 1. decembra 2023, a tejto skutočnosti je prispôsobená účinnosť zmlúv.

 

Pokiaľ ide o § 41 a § 43, je nevyhnutné reflektovať na odôvodnenie k účinnosti týkajúcej sa § 38 vyššie; inými slovami povedané, akékoľvek následky porušenia povinnosti ako aj ukladanie sankcií budú platiť až od 1. januára 2024 z dôvodu, že nebude existovať vyhodnotenie siete podľa tohto zákona a zároveň v období pred 1. januárom 2024 nemocnice sa budú nastavovať na podmienky kategorizácie ústavnej starostlivosti. Až keď sa na nemocnice budú vzťahovať podmienky podľa tohto zákona, budú aplikovateľné aj povinnosti prevádzkovateľov nemocníc a s tým súvisiace sankčné mechanizmy.

 

K § 20

Keďže zmeny v ústavnej starostlivosti nastanú až s účinnosťou od 1. januára 2024, aj samotné vyraďovanie zo siete bude možné vykonať až od tohto dátumu.

 

K čl. V

K bodom 5, 8, 11, 14, 15, 18 až 20, 29 až 31

Zrušenie koncovej siete a jej nahradenie sieťou kategorizovaných nemocníc sa navrhuje 1. januára 2024 z dôvodu, aby sa všetky nemocnice a ich prevádzkovatelia na túto zmenu pripravili a zosúladili svoje činnosti (napr. poskytovanie programov a medicínskych služieb) s kategorizáciou ústavnej starostlivosti.

 

 

V Bratislave dňa 29. septembra 2021

 

 

 

 

 

Eduard Heger, v. r.

predseda vlády

Slovenskej republiky

 

 

 

 

 

Vladimír Lengvarský, v. r.

minister zdravotníctva

Slovenskej republiky