Nedeľa, 22. november 2026 | meniny má Cecília , zajtra Klement
Predplatné
Nedeľa, 22. november 2026 | meniny má Cecília , zajtra Klement
TlačPoštaZväčšiZmenši

Dôvodová správa k zákonu č. 512/2021 Z. z.

najpravo.sk • 25.3. 2022, 12:39

Dôvodová správa

A. Všeobecná časť

Návrh zákona,  ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 180/2014 Z. z. o podmienkach výkonu volebného práva a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony sa predkladá podľa návrhu Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2021.

Návrh zákona v článku I reaguje na novelu zákona č. 180/2014 Z. z. o podmienkach výkonu volebného práva a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „volebný zákon“), prijatú 21. marca 2017, ktorou Národná rada Slovenskej republiky schválila konanie volieb do orgánov samosprávy obcí a volieb do orgánov samosprávnych krajov v rovnaký deň a v rovnakom čase.

V roku 2022 sa prvýkrát uskutočnia voľby do orgánov samosprávy obcí

a voľby do orgánov samosprávnych krajov v jeden deň. Prijatá právna úprava vychádza v ústrety voličom, ktorí sa tak v rovnaký deň a v rovnakom čase budú môcť zúčastniť oboch volieb do orgánov územnej samosprávy. Očakávaným prínosom, okrem zvýšenej účasti

vo voľbách do orgánov samosprávnych krajov, je aj následné posilnenie mandátu volených zástupcov týchto orgánov.

Na druhej strane je však v súvislosti s konaním dvoch rôznych volieb v jeden deň nevyhnutné pripraviť podmienky pre prácu členov okrskových volebných komisií zodpovedných za zákonný priebeh hlasovania a sčítania hlasov, ako aj podmienky pre činnosť odborných sumarizačných útvarov zodpovedaných za spracovanie výsledkov volieb, pretože na nich budú kladené najvyššie nároky v tento volebný deň. Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky analyzovalo  riziká, ktoré by mohli ohroziť úspešnosť volieb do orgánov  samosprávy obcí a volieb do orgánov samosprávnych krajov konaných v rovnaký deň a v rovnakom čase. Výsledkom analýzy je predkladaný návrh novely volebného zákona, ktorá má za cieľ najmä vytvoriť lepšie podmienky pre činnosť volebných komisií a pružnejšie a efektívnejšie spracovanie výsledkov volieb.

Nakoľko členovia obvodných volebných komisií a členovia volebných komisií samosprávnych krajov vo voľbách do orgánov samosprávnych krajov a členovia okresných volebných komisií vo všetkých druhoch volieb doposiaľ nemali nárok na odmenu za výkon svojej funkcie, v návrhu novely volebného zákona sa navrhuje zjednotiť nárok na odmenu členov volebných komisií všetkých stupňov tak, aby členovia každej volebnej komisie mali nárok na odmenu. Absencia odmeny za výkon funkcie člena vyššie uvedených volebných komisií spôsobovala problémy pri organizačnom zabezpečení volieb, a to najmä v súvislosti

s obsadením predmetných volebných komisií jej členmi. Vzhľadom na náročnosť dvoch volieb konaných v jeden deň je potrebné túto diskrimináciu najneskôr do ich konania v roku 2022 odstrániť. Garanciou odmeny za pôsobenie v obvodnej volebnej komisii, volebnej komisii samosprávneho kraja a v okresnej volebnej komisii sa predpokladá aj zvýšenie záujmu o členstvo v týchto volebných komisiách.

Navrhuje sa zjednotiť povinnosť volebných komisií všetkých stupňov, vrátane okrskových volebných komisií, zasielať zápisnicu o výsledku volieb volebnej komisii vyššieho stupňa elektronicky a listinné vyhotovenie, podpísané členmi volebnej komisie, doručiť orgánu príslušnému na úschovu volebných dokumentov z činnosti danej volebnej komisie v určenej lehote až po ukončení činnosti volebnej komisie.

Zároveň sa navrhuje ustanoviť povinnosť starostovi obce zabezpečiť internetové pripojenie pre potreby okrskovej volebnej komisie.

Okrem toho sa v novele volebného zákona navrhuje vykonať úpravy vyplývajúce z aplikačnej praxe, napríklad jednoznačne sa ustanovuje spôsob preukazovania totožnosti voliča pri jednotlivých druhoch volieb, ustanovuje sa postup oznámenia prekážky práva voliť spočívajúcej v zákonom ustanovenom obmedzení osobnej slobody z dôvodov ochrany verejného zdravia. Pri delegovaní členov volebných komisií sa ustanovuje povinnosť uvádzať v oznámení o delegovaní aj e-mailový a telefonický kontakt na člena volebnej komisie. Upresňuje sa zodpovednosť a úloha odborných sumarizačných útvarov z dôvodu, že všeobecná, nejednoznačná úprava sťažovala prácu volebných komisií najmä vo voľbách

do orgánov samosprávy obcí. Zároveň sa vo voľbách do orgánov územnej samosprávy zavádza pre kandidáta bez politickej príslušnosti možnosť dať sa pri doručení kandidátnej listiny, resp. pri doručení vzdania sa kandidatúry, zastúpiť splnomocnenou osobou.

V článku II návrhu zákona sa navrhujú zmeny v zákone č. 181/2014 Z. z. o volebnej kampani a o zmene a doplnení zákona č. 85/2004 Z. z. o politických stranách a politických hnutiach v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o volebnej kampani“). Navrhovanými zmenami sa upresňujú limity nákladov na volebnú kampaň vo voľbách do orgánov územnej samosprávy v prípade, ak sa voľby do orgánov samosprávy obcí a voľby do orgánov samosprávnych krajov konajú v jeden deň.

Vzhľadom na skutočnosť, že volebná kampaň pre voľby do orgánov územnej samosprávy sa uskutočňuje na miestnej a regionálnej úrovni, na základe skúseností z praktickej aplikácie zákona o volebnej kampani sa navrhuje preniesť kontrolu nad dodržiavaním transparentnosti volebnej kampane a ukladanie sankcií pre porušenie ustanovenia § 15 zákona o volebnej kampani na okresné úrady. Kontrola orgánmi pôsobiacimi priamo na území, na ktorom sa vedie volebná kampaň, bude z hľadiska jej teritoriálneho dosahu účelnejšia, hospodárnejšia a efektívnejšia.

Vzhľadom na aplikačné problémy týkajúce sa preukazovania zodpovednosti za vedenie volebnej kampane kandidátom uvedeným na kandidátnej listine politickej strany alebo koalície politických strán a politických hnutí vo voľbách do Národnej rady Slovenskej republiky a vo voľbách do Európskeho parlamentu v čase, kedy je takúto činnosť zakázané vykonávať, sa navrhuje ustanoviť objektívnu zodpovednosť tej politickej strany alebo koalície politických strán a politických hnutí, na kandidátnej listine ktorej je tento kandidát uvedený.

Tiež sa navrhuje zjednotiť trvanie tzv. „volebného moratória“. Na základe porovnania dĺžky trvania „volebného moratória“ v členských štátoch Európskej únie, ako aj na základe skúseností z aplikačnej praxe sa navrhuje ustanoviť jednotnú dĺžku trvania „moratória“ pre vedenie volebnej kampane, uverejňovanie prieskumov verejnej mienky, ako aj uverejňovanie informácií o kandidujúcich subjektoch v rozhlasovom vysielaní, v televíznom vysielaní,

v rámci audiovizuálnej mediálnej služby na požiadanie, v periodických publikáciách, neperiodických publikáciách a v agentúrnom spravodajstve, a to na 48 hodín predo dňom konania volieb.

Upresňuje sa pojem volebný prieskum a ustanovuje sa pojem volebná anketa a tiež sa ustanovuje postup, akým je možné v deň konania volieb vykonávať prieskumy verejnej mienky, tzv. „exit poll“.

 

V nadväznosti na vyššie uvedené úpravy a zmeny sa upravujú ustanovenia o sankciách a ustanovuje sa povinnosť všetkým osobám poskytovať Ministerstvu vnútra Slovenskej republiky ako aj okresným úradom súčinnosť pri vykonávaní kontroly vedenia volebnej kampane.

Vzhľadom na skutočnosť, že aplikačná prax ukázala, že jednoročná subjektívna lehota na uloženie pokuty za porušenie zákona o volebnej kampani v niektorých prípadoch nepostačuje na riadne prešetrenie veci a vydanie právoplatného rozhodnutia o uložení pokuty v správnom konaní, navrhuje sa predĺžiť subjektívnu lehotu na uloženie sankcie z jedného roka na tri roky a objektívnu lehotu z troch rokov na päť rokov.

V článku III návrhu zákona sa navrhuje upraviť v zákone č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o bankách“) povinnosť pre banky a pobočky zahraničných bánk na požiadanie kandidujúcej politickej strany (vo voľbách do Národnej rady Slovenskej republiky, voľbách do Európskeho parlamentu a vo voľbách do orgánov územnej samosprávy) alebo kandidáta (vo voľbách prezidenta Slovenskej republiky a vo voľbách do orgánov územnej samosprávy) zriadiť osobitný platobný účet, na ktorom sú údaje bezplatne, diaľkovo a nepretržite prístupné tretím osobám a zobrazujú informácie v rozsahu ustanovenom  zákonom o volebnej kampani - tzv. „transparentný účet“. Povinnosť sa ustanovuje na základe poznatkov z aplikačnej praxe, keď niektorým kandidátom vo voľbách do orgánov samosprávy obcí, ktorí mali povinnosť financovať volebnú kampaň z osobitného platobného účtu, banka odmietla takýto účet zriadiť. Štát na jednej strane zákonom ustanovil povinnosť kandidátom viesť finančné prostriedky na osobitnom platobnom účte v banke pod hrozbou sankcie, na druhej strane však nezaručil možnosť poskytovania tejto služby bankou.

Okrem toho sa navrhuje, aby Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, ktoré kontroluje dodržiavanie ustanovení zákona o volebnej kampani pri vedení volebnej kampane, malo možnosť identifikovať prispievateľa na volebnú kampaň kandidujúcim subjektom. Zákon o volebnej kampani ustanovuje, od koho môže kandidát vo voľbách prijať finančný dar a tiež  ustanovuje, od koho kandidát dar prijať nesmie. Zároveň za prijatie daru v rozpore so zákonom ustanovil zákonodarca odradzujúce sankcie. Pre spoľahlivé zistenie veci v rámci konania o uložení sankcie správny orgán musí mať možnosť overiť si, ak to nie je možné spoľahlivo zistiť z výpisu z „transparentného účtu“, či darca spĺňa podmienky ustanovené zákonom o volebnej kampani. V prípade pochybností môže Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky požiadať banku o identifikáciu darcu. Ak by takúto možnosť Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky nemalo, bola by kontrola dodržiavania zákona o volebnej kampani v niektorých prípadoch z dôvodu bankového tajomstva nevykonateľná.

Návrh zákona má vplyv na rozpočet verejnej správy, ale nezakladá negatívny dopad na štátny rozpočet, keďže predkladateľ dokáže zjednotenie nároku na odmenu členov volebných komisií všetkých stupňov a zavedenie povinnosti zabezpečiť prístup k internetu pre okrskové volebné komisie, pokryť v rámci schválených limitov na zabezpečenie volieb. Návrh zákona nezakladá vplyv na podnikateľské prostredie, sociálne vplyvy, vplyvy na životné prostredie, na informatizáciu, na služby verejnej správy pre občana, ani na manželstvo, rodičovstvo a rodinu.

Predložený návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a nálezmi Ústavného súdu Slovenskej republiky, zákonmi, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj v súlade s právom Európskej únie.

 

B. Osobitná časť

K čl. I

K bodu 1 (§ 4)

Upravuje sa znenie § 4 z dôvodu neopodstatnenosti členenia tohto ustanovenia na písmená. Zároveň sa dopĺňa možnosť ustanoviť v čase pandémie a v príčinnej súvislosti s ňou osobitným zákonom podmienky, za ktorých sa prekážka práva voliť na voličov, ktorým bolo zákonom ustanovené obmedzenie osobnej slobody z dôvodu ochrany verejného zdravia, nebude vzťahovať a títo budú môcť uplatniť svoje aktívne volebné právo. Cieľom úpravy je umožniť hlasovať aj voličom, ktorí by sa za iných okolností z dôvodu pandémie ochorenia COVID-19 nemohli zúčastniť volieb.

K bodu 2 (§ 8 ods. 1)

Ustanovuje sa povinnosť obci informovať voličov o utvorení volebných okrskov s vymedzením ich územného obvodu, ako aj o adrese volebnej miestnosti na úradnej tabuli obce a na jej webovom sídle, ak ho má zriadené. Mnohé obce informovali týmto spôsobom voličov aj bez uvedenej zákonnej povinnosti, avšak aplikačná prax poukázala na potrebu zakotviť túto povinnosť explicitne v zákone z dôvodu, že viaceré obce svojich voličov o týchto skutočnostiach neinformovali vôbec, z čoho vznikali nedorozumenia a spory. Zároveň sa ukladá povinnosť v súlade so zákonom č. 184/1999 Z. z. o používaní jazykov národnostných menšín v znení neskorších predpisov informovať voličov v obciach, v ktorých majú obyvatelia právo používať jazyk národnostnej menšiny, aj v príslušnom jazyku tejto menšiny. 

K bodu 3 (§ 8 ods. 2)

Ustanovuje sa povinnosť starostovi obce zabezpečiť v súvislosti s vykonaním volieb prístup do siete internet pre okrskové volebné komisie. Úmyslom tejto novej povinnosti je odbremeniť predsedov okrskových volebných komisií od osobného doručovania zápisníc volebnej komisii vyššieho stupňa a od čakania na spracovanie zápisnice odborným sumarizačným útvarom. Elektronizácia zasielania zápisníc bude mať veľký význam najmä

v deň konania volieb do orgánov územnej samosprávy v roku 2022, keď budú okrskové volebné komisie zisťovať výsledky dvoch volieb bezprostredne za sebou. Predseda okrskovej volebnej komisie po podpísaní zápisnice okrskovej volebnej komisie o priebehu a výsledku hlasovania vo volebnom okrsku vo voľbách do orgánov samosprávnych krajov a jej zaslaní obvodnej volebnej komisii elektronicky bude môcť hneď vydať pokyn na začatie zisťovania výsledkov hlasovania vo voľbách do orgánov samosprávy obcí. Nezanedbateľná je aj skutočnosť, že spracovanie zápisnice priamo v informačnom systéme na spracovanie výsledkov volieb napomáha odstráneniu chybovosti a uľahčuje spracovanie výsledkov hlasovania pre okrskové volebné komisie, ako aj pre odborné sumarizačné útvary. Povinnosť zabezpečiť prístup do siete internet sa však nebude vzťahovať iba na volebný deň, ale túto povinnosť bude nevyhnutné splniť v dostatočnom časovom predstihu pred voľbami za účelom vykonania skúšky zasielania zápisníc prostredníctvom informačného systému Štatistického úradu Slovenskej republiky s cieľom úspešného a bezporuchového spracovania výsledkov volieb.

K bodom 4 a 5 (§ 9 ods. 8 a § 11 ods. 3)

Novou právnou úpravou sa zabezpečuje, aby prekážka práva voliť podľa § 4 zákona bola vykonateľná v súlade s právnym poriadkom Slovenskej republiky a najmä v súlade s ochranou osobných údajov voličov podľa zákona č. 18/2018 Z. z. o ochrane osobných údajov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 221/2019 Z. z. Potrebu právnej úpravy potvrdila aplikačná prax v čase prípravy a vykonania volieb do orgánov samosprávy obcí v roku 2020, ktoré sa konali v čase pandémie ochorenia COVID-19.

K bodom 6 a 78 (§ 18 ods. 2 a § 195b ods. 1)

Minimálny počet členov okrskovej volebnej komisie v hlavnom meste Slovenskej republiky Bratislave a v meste Košice vo voľbách do orgánov územnej samosprávy, ktoré sa konajú v rovnaký deň a v rovnakom čase, sa ustanovuje na 7. Okrskové volebné komisie v týchto mestách zisťujú výsledky volieb nielen do orgánov mesta, ale aj do orgánov mestských častí a v spojených voľbách aj do orgánov samosprávnych krajov, s čím je spojená vyššia náročnosť procesu sčítavania hlasov.

K bodu 7 (§ 19 ods. 1 prvá veta)

Upravuje sa postavenie zapisovateľa volebnej komisie v súvislosti s elektronizáciou zasielania zápisníc.

K bodu 8 (§ 20 ods. 3)

Nevyhnutná úprava súvisiaca s odlišne ustanoveným rozsahom času výkonu volieb do orgánov územnej samosprávy, ktoré sa konajú v rovnaký deň a v rovnakom čase.

K bodu 9 (§ 21 ods. 2)

Aplikačná prax ukázala, že informovanosť voličov o podmienkach práva voliť a práva byť volený vo voľbách do Európskeho parlamentu na úradnej tabuli obce a na jej webovom sídle, ak ho má zriadené, je postačujúca tak pre občanov Slovenskej republiky, ako aj pre občanov iných členských štátov Európskej únie. Navrhovaný spôsob informovania je v súlade s požiadavkami kladenými v tejto súvislosti na členské štáty Európskej únie zo strany Rady Európskej únie. Zasielanie písomnej informácie o podmienkach práva voliť a práva byť volený na adresu voliča – občana iného členského štátu Európskej únie sa neosvedčilo ako efektívne, nakoľko mnohým voličom sa táto informácia nedoručila buď z dôvodu neoznačenia poštovej schránky menom voliča, alebo volič zmenil adresu trvalého pobytu, alebo sa nezdržiaval na uvedenej adrese trvalého pobytu a zásielka sa tak vrátila obci ako nedoručená. Preto sa táto povinnosť navrhuje zo zákona vypustiť.

K bodu 10 (§ 21 ods. 4)

Legislatívno-technická úprava textu a zjednotenie terminológie.

K bodu 11 (§ 24 ods. 2)

Úpravu vo všeobecnej časti zákona si vyžiadala aplikačná prax pri preukazovaní totožnosti voličov s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky hlasujúcich osobne vo volebnej miestnosti, a to najmä vo voľbách do orgánov územnej samosprávy. Voliči, ktorí nemali k dispozícii platný občiansky preukaz, sa domáhali uplatnenia volebného práva preukazovaním iných (náhradných) dokladov. Voliči sa najčastejšie pokúšali preukazovať vo volebnej miestnosti cestovným dokladom Slovenskej republiky, ktorý však neobsahuje údaj o trvalom pobyte. Vo voľbách do orgánov samosprávy obcí, ako aj vo voľbách do orgánov samosprávnych krajov, je však nevyhnutné preukázať príslušnosť k okrskovej volebnej komisii podľa miesta trvalého pobytu voliča práve občianskym preukazom, v ktorom je uvedená adresa trvalého pobytu voliča. Tento postup je však mimoriadne dôležitý pre všetky druhy volieb, a to aj z dôvodu zamedzenia možnosti viacnásobného hlasovania vo viacerých obciach. V osobitných častiach zákona upravujúcich jednotlivé druhy volieb sa upresňuje spôsob preukazovania totožnosti voličov podľa toho, kto sú oprávnení voliči v tých – ktorých voľbách (napr. okrem občanov Slovenskej republiky, ktorí majú na jej území trvalý pobyt môžu byť oprávnenými voličmi vo voľbách do Európskeho parlamentu aj občania iných členských štátov Európskej únie, ktorí majú trvalý pobyt na území Slovenskej republiky; vo voľbách do orgánov samosprávy obcí majú právo hlasovať aj cudzinci s trvalým pobytom na území obce a pod.).

K bodu 12 (§ 24 ods. 6)

Ide o upresnenie, aby volič a osoba, ktorá mu asistuje pri výkone volebného práva, boli správne poučení o skutkových podstatách trestných činov súvisiacich s voľbami, po naplnení ktorých im môže hroziť trestné stíhanie.

K bodu 13 (§ 29 ods. 4)

Výslovne sa upresňuje kompetencia okrskovej volebnej komisie rozhodovať v prípade sporu aj o platnosti prednostného hlasu, nakoľko o uvedenej skutočnosti môže s konečnou platnosťou fakticky rozhodnúť len okrsková volebná komisia tak, ako rozhoduje aj o platnosti celého hlasovacieho lístka a hlasovacej obálky.

K bodu 14 (§ 30 ods. 1 a 2)

Cieľom je zabezpečiť, aby každá okrsková volebná komisia zasielala zápisnicu o priebehu a výsledku hlasovania vo volebnom okrsku volebnej komisii vyššieho stupňa elektronicky prostredníctvom informačného systému Štatistického úradu Slovenskej republiky. Vytlačený a podpísaný rovnopis zápisnice sa doručí orgánu príslušnému na úschovu volebných dokumentov z činnosti volebnej komisie vyššieho stupňa až po ukončení činnosti okrskovej volebnej komisie, a to v lehote podľa osobitných častí zákona. Spôsob doručovania zápisníc o výsledku volieb elektronicky sa osvedčil už pri zasielaní zápisníc volebných komisií samosprávnych krajov a okresných volebných komisií. Pre zabezpečenie plynulého a nerušeného zisťovania výsledkov volieb vo voľbách do orgánov územnej samosprávy, ktoré sa budú konať v jeden deň, sa takýto postup javí ako nevyhnutný. Okrem toho sa ustanovuje spôsob doručovania zápisníc v listinnej forme v situácii, ak by v deň konania volieb došlo k neočakávanému výpadku internetového pripojenia, ktorý nie je možné bezodkladne odstrániť.

K bodu 15 (§ 32 ods. 1)

Ide o úpravu, ktorú si vyžiadalo zavedenie povinnosti vyhotovovať a zasielať elektronické zápisnice o výsledku volieb pre volebné komisie všetkých stupňov.

K bodu 16 (§ 33 ods. 2)

Ide o legislatívno-technickú úprava textu. Štátna komisia pre voľby a kontrolu financovania politických strán zisťuje a zverejňuje výsledky volieb prostredníctvom svojho (jedného) odborného sumarizačného útvaru, zriadeného Štatistickým úradom Slovenskej republiky a pôsobiaceho v jeho sídle.

 

K bodom 17 a 18 (§ 34 ods. 2 a 3)

Obdobne ako v navrhovanom ustanovení § 8 ods. 2 sa ustanovuje povinnosť v súvislosti s elektronickým zasielaním zápisníc zabezpečiť pripojenie k internetu pre volebné komisie všetkých stupňov. Upresňuje sa, s odkazom na § 15 ods. 9 zákona, povinnosť pre obec, v ktorej je utvorených 50 a viac volebných okrskov, vytvoriť podmienky pre prácu odborného sumarizačného útvaru miestnej volebnej komisie. Podľa tohto ustanovenia Štatistický úrad Slovenskej republiky utvára odborné sumarizačné útvary pre miestne volebné komisie, ktoré zisťujú výsledky volieb za viac ako 50 volebných okrskov.

K bodu 19 (§ 36 ods. 4)

Zabezpečuje sa, aby členovia volebných komisií všetkých stupňov mali nárok na odmenu. Doposiaľ totiž členovia okresných volebných komisií, členovia volebných komisií samosprávnych krajov a členovia obvodných volebných komisií nemali zákonný nárok na odmenu za výkon svojej funkcie. Toto nerovnoprávne postavenie vzniklo v minulosti pri tvorbe zákonov pre jednotlivé druhy volieb a nepodarilo sa ho ani pri tvorbe jednotného právneho predpisu odstrániť. Pri voľbách do orgánov územnej samosprávy konaných v jeden deň, kedy budú kladené mimoriadne nároky na všetkých členov volebných komisií, by reálne mohol vzniknúť vážny problém so získavaním členov volebných komisií.

K bodu 20 (§ 40 písm. a))

Upresňuje sa skutočnosť, že po hlasovaní je potrebné odložiť do schránky na to určenej nielen nepoužité, ale aj nesprávne upravené hlasovacie lístky. Zabezpečí sa tým, že volič nevynesie z volebnej miestnosti žiaden hlasovací lístok, či už nepoužitý, alebo nesprávne upravený, napríklad ako dôkaz o tom, ako hlasoval.

K bodu 21 (§ 45 ods. 6 a § 197 ods. 6)

Zjednocuje sa postup pri odovzdávaní osobitného zoznamu voličov hlasujúcich poštou

zo zahraničia okrskovej volebnej komisii utvorenej pre osobitný volebný okrsok s postupom pri odovzdávaní zoznamu voličov volebného okrsku okrskovej volebnej komisii podľa

§ 11 ods. 2 zákona, ktorý sa odovzdáva vždy iba v jednom rovnopise.

K bodu 22 (§ 46 ods. 6)

Upresňuje sa postup pri podaní žiadosti o vydanie hlasovacieho preukazu, ktorý za voliča prevezme iná, ním určená osoba. Najmä sa zabezpečuje, aby obec mala oprávnenie žiadať preukázanie totožnosti občianskym preukazom osobou, ktorá preberá hlasovací preukaz a zároveň sa ukladá povinnosť prevzatie hlasovacieho preukazu potvrdiť svojím podpisom. Reaguje sa tým na možné obavy z preberania hlasovacích preukazov neoprávnenými osobami.

K bodu 23 (§ 46 ods. 8)

Zákon ani doposiaľ neupravoval možnosť vydania nového hlasovacieho preukazu v prípade straty alebo odcudzenia skôr vydaného hlasovacieho preukazu. Aplikačná prax však poukázala na potrebu jednoznačnej úpravy vo volebnom zákone. Nový hlasovací preukaz nemožno vydať z dôvodu, že stratu alebo odcudzenie skôr vydaného hlasovacieho preukazu nie je možné fakticky preukázať a v prípade vydania nového hlasovacieho preukazu by tak nebolo možné vylúčiť viacnásobné hlasovanie.

K bodu 24 (§ 47 ods. 2 písm. a) a b), § 49 ods. 2 písm. a) a b), § 77 ods. 2 písm. a) a b), § 79 ods. 2 písm. a) a b), § 100 ods. 2 písm. a) a b), § 102 ods. 2 písm. a) a b), § 118 ods. 2 písm. a) a b), § 120 ods. 2 písm. a) a b), § 135 ods. 2 písm. a) a b), § 136 ods. 2 písm. a) a b), § 138 ods. 2 písm. a) a b), § 167 ods. 2 písm. a) a b), § 169 ods. 2 písm. a) a b), § 170 ods. 2 písm. a) a b), § 199 ods. 2 písm. a) a b) a § 201 ods. 2 písm. a) a b))

Poskytovanie telefonického a e-mailového kontaktu na delegovaných členov a náhradníkov volebných komisií je nevyhnutné na účely operatívnej komunikácie a bolo aj v minulosti zaužívanou praxou, avšak vzhľadom na sprísnenú ochranu osobných údajov osobitným právnym predpisom je potrebné túto požiadavku zakotviť v zákone.

K bodu 25 (§ 49 ods. 8 písm. a), 79 ods. 8 písm. a), § 102 ods. 7 písm. a), § 120 ods. 7 písm. a) a § 201 ods. 7 písm. a))

Ustanovenia sa dopĺňajú o kompetenciu okrskovej volebnej komisie odoberať hlasovacie preukazy. Túto skutočnosť sa navrhuje explicitne uviesť v zákone aj v kontexte povinnosti okrskovej volebnej komisie voličovi hlasujúcemu prostredníctvom hlasovacieho preukazu tento aj skutočne odobrať, nakoľko hlasovací preukaz oprávňuje voliča na hlasovanie výlučne jedenkrát. Hlasovací preukaz sa po jeho odobratí stáva súčasťou volebnej dokumentácie z činnosti okrskovej volebnej komisie, ktorá sa odovzdáva do úschovy obci.

K bodu 26 (§ 50 ods. 1 a § 80 ods. 1)

Dopĺňa sa povinnosť pre splnomocnenca politickej strany alebo koalície pri doručení kandidátnej listiny preukázať svoju totožnosť občianskym preukazom. Na kandidátne listiny, ktoré neboli doručené ustanoveným spôsobom, sa totiž podľa poslednej vety upravovaného odseku neprihliada a práve nemožnosť vyžiadať si preukaz totožnosti splnomocnenca vyvolávala pochybnosti, či kandidátna listina bola doručená spôsobom ustanoveným v zákone, t. j. skutočne osobou uvedenou v oznámení o určení splnomocnenca politickej strany alebo koalície.

K bodom 27, 46, 54 a 55 (§ 50 ods. 3 písm. b), § 80 ods. 3 písm. b), § 139 ods. 4 písm. b), § 171 ods. 4 písm. b), § 139 ods. 7, § 171 ods. 7, § 144 ods. 3 písm. b), § 176 ods. 3 písm. b), § 144 ods. 6 písm. b) a § 176 ods. 6 písm. b))

Ide o doplnenie požadovaného osobného údaja o kandidátovi, ktorého znalosť je nevyhnutná na účely štatistického vykazovania údajov o počte kandidujúcich mužov a žien, o počte zvolených mužov a žien a pod. Údaje o týchto počtoch mužov a žien sú pravidelne požadované aj Európskou úniou, Radou Európy a inými organizáciami. Doposiaľ údaj o pohlaví kandidáta na účely štatistického zisťovania spravidla vypĺňali odborné sumarizačné útvary, resp. Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky. Z dôvodu nadobudnutia platnosti zákona o ochrane osobných údajov je potrebné, aby tento údaj bol poskytnutý zákonom ustanoveným spôsobom samotným kandidátom.

K bodu 28 (§ 50 ods. 4 písm. d), § 80 ods. 4 písm. c), § 139 ods. 5 písm. b), § 144 ods. 4 písm. b), § 171 ods. 5 písm. b) a § 176 ods. 4 písm. b))

Poskytovanie telefonického a e-mailového kontaktu na splnomocnenca politickej strany alebo koalície, príslušného na doručenie kandidátnej listiny, resp. na jeho náhradníka, je nevyhnutné na účely operatívnej komunikácie a bolo aj v minulosti zaužívanou praxou, avšak vzhľadom na sprísnenú ochranu osobných údajov osobitným právnym predpisom je potrebné túto požiadavku zakotviť v zákone.

K bodu 29 (§ 51 ods. 1)

Podľa platného ustanovenia zákona Štátna komisia pre voľby a kontrolu financovania politických strán vo voľbách do Národnej rady Slovenskej republiky preskúmava kandidátne listiny prostredníctvom svojho odborného sumarizačného útvaru. Uvedené však nekorešponduje s reálnym obsahom činností, ktoré odborný sumarizačný útvar v rámci oboznamovania sa s obsahom kandidátnej listiny vykonáva. Každá volebná komisia, ktorá registruje kandidátne listiny alebo kandidátov v tých – ktorých voľbách, preskúmava súlad kandidátnej listiny so zákonom, preskúmava okrem iného aj súlad údajov uvedených na vyhlásení kandidáta s údajmi na kandidátnej listine, ako aj úplnosť a správnosť všetkých príloh. Odborný sumarizačný útvar ako útvar zabezpečujúci prípravu spracovania a spracovanie výsledkov volieb však v skutočnosti overuje iba niektoré skutočnosti z kandidátnej listiny, a to, či sa niektorý kandidát nenachádza na viacerých kandidátnych listinách a tiež, či všetci kandidáti spĺňajú podmienku veku, prípadne overuje správne zaradenie obcí do príslušných okresov v prípade rovnakých názvov viacerých obcí. Overovanie týchto skutočností vykonáva totiž odborný sumarizačný útvar elektronicky pomocou vlastného informačného systému IVIS. Avšak samotné preskúmavanie súladu kandidátnej listiny a jej príloh so zákonom, resp. ich právne posúdenie, je v kompetencii členov príslušnej registrovej volebnej komisie.

K bodu 30 (§ 54 ods. 1, § 84 ods. 1, § 142 ods. 1 a § 174 ods. 1)

Upravuje sa exaktne, že úkony, ktoré majú za následok späťvzatie kandidátnej listiny, musia byť vykonané výlučne v listinnej forme. Platné znenie ustanovenia umožňujúce písomné späťvzatie kandidátnej listiny totiž nevylučuje jeho aplikáciu aj zaslaním späťvzatia napríklad formou e-mailu, čo vzhľadom na závažnosť úkonu nie je žiaduce.

K bodu 31 (§ 54 ods. 4 a § 84 ods. 4)

Legislatívno-technická úprava textu.

K bodu 32 (§ 58 ods. 1)

Ide o ustanovenie vyplývajúce z § 24 zákona. Potrebu explicitného vymedzenia občianskeho preukazu ako výlučného dokladu na preukazovanie totožnosti voliča s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky hlasujúceho osobne vo volebnej miestnosti vo voľbách do Národnej rady Slovenskej republiky si vyžiadala aplikačná prax.

K bodu 33 (§ 59 ods. 11 a § 207 ods. 11)

Zjednocuje sa spôsob zasielania zápisníc o výsledku volieb a o výsledku hlasovania v referende elektronicky prostredníctvom informačného systému štatistického úradu.

K bodu 34 (§ 63 ods. 2)

Cieľom ustanovenia je zabezpečiť, aby každá okrsková volebná komisia zasielala zápisnicu o priebehu a výsledku hlasovania vo volebnom okrsku elektronicky. Zníži sa tým chybovosť v zápisnici, uľahčí sa práca okrskovej volebnej komisie a skvalitní a zrýchli sa zisťovanie výsledkov volieb. Okrsková volebná komisia v tomto prípade zabezpečí doručenie jedného rovnopisu vytlačenej a podpísanej zápisnice prostredníctvom obce do troch dní príslušnému okresnému úradu.

K bodu 35 (§ 81 ods. 1)

Podľa platného ustanovenia zákona Štátna komisia pre voľby a kontrolu financovania politických strán vo voľbách do Európskeho parlamentu preskúmava kandidátne listiny prostredníctvom svojho odborného sumarizačného útvaru. Uvedené však nekorešponduje s reálnym obsahom činností, ktoré odborný sumarizačný útvar v rámci oboznamovania sa s obsahom kandidátnej listiny vykonáva. Každá volebná komisia, ktorá registruje kandidátne listiny alebo kandidátov v tých – ktorých voľbách, preskúmava súlad kandidátnej listiny so zákonom, preskúmava okrem iného aj súlad údajov uvedených na vyhlásení kandidáta s údajmi na kandidátnej listine, ako aj úplnosť a správnosť všetkých príloh. Odborný sumarizačný útvar ako útvar zabezpečujúci prípravu spracovania a spracovanie výsledkov volieb však v skutočnosti overuje iba niektoré skutočnosti z kandidátnej listiny, a to, či niektorý kandidát sa nenachádza na viacerých kandidátnych listinách a tiež, či všetci kandidáti spĺňajú podmienku veku, prípadne overuje správne zaradenie obcí do príslušných okresov v prípade rovnakých názvov viacerých obcí. Overovanie týchto skutočností vykonáva totiž odborný sumarizačný útvar elektronicky pomocou vlastného informačného systému IVIS. Avšak samotné preskúmavanie súladu kandidátnej listiny a jej príloh so zákonom, resp. ich právne posúdenie, je v kompetencii členov príslušnej registrovej volebnej komisie.

K bodu 36 (§ 87 ods. 1)

Ide o ustanovenie vyplývajúce z § 24 zákona. Potrebu explicitného vymedzenia občianskeho preukazu, resp. pobytového preukazu občana Európskej únie ako výlučného dokladu na preukazovanie totožnosti voliča s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky hlasujúceho osobne vo volebnej miestnosti vo voľbách do Európskeho parlamentu si vyžiadala aplikačná prax.

K bodu 37 (§ 90 ods. 2, § 110 ods. 2, § 126 ods. 2 a § 211 ods. 3)

Cieľom ustanovenia je zabezpečiť, aby každá okrsková volebná komisia zasielala zápisnicu o priebehu a výsledku hlasovania vo volebnom okrsku okresnej volebnej komisii elektronicky. Zníži sa tým chybovosť v zápisnici, uľahčí sa práca okrskovej volebnej komisie a skvalitní a zrýchli sa zisťovanie výsledkov volieb. Okrsková volebná komisia v tomto prípade zabezpečí doručenie jedného rovnopisu vytlačenej a podpísanej zápisnice prostredníctvom obce do troch dní príslušnému okresnému úradu.

K bodu 38 (§ 104 ods. 1 a § 115 ods. 4)

Upravuje sa exaktne, že úkony, ktoré majú za následok vzdanie sa kandidatúry, musia byť vykonané výlučne v listinnej forme. Platné znenie ustanovenia umožňujúce písomné vzdanie sa kandidatúry nevylučuje totiž jeho aplikáciu aj zaslaním vzdania sa napríklad formou

e-mailu, čo vzhľadom na závažnosť úkonu nie je žiaduce.

K bodu 39 (§ 104 ods. 2)

Aplikačná prax priniesla situácie, keď vzdavší sa kandidát vo voľbách prezidenta Slovenskej republiky trval na odstránení údajov o svojej osobe z hlasovacieho lístka, pričom nebolo možné jednoznačne časovo vymedziť termín „vyhotovenie hlasovacieho lístka“, po ktorom už údaje o ňom ostávajú na hlasovacom lístku. Vzhľadom na uvedené sa navrhuje ustanoviť termín, ktorý sa bude dať legitímne a nepochybne overiť z uznesenia Štátnej komisie pre voľby a kontrolu financovania politických strán, ktorá overuje správnosť údajov na hlasovacom lístku a zároveň opatruje hlasovací lístok odtlačkom svojej úradnej pečiatky. Overený a úradnou pečiatkou štátnej komisie opatrený originál hlasovacieho lístka pre voľby prezidenta Slovenskej republiky je úradným podkladom pre tlač hlasovacích lístkov.

K bodu 40 (§ 107 ods. 1 a § 123 ods. 1)

Ide o ustanovenie vyplývajúce z úpravy § 24 zákona. Potrebu explicitného vymedzenia občianskeho preukazu ako výlučného dokladu na preukazovanie totožnosti voliča s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky hlasujúceho osobne vo volebnej miestnosti vo voľbách prezidenta Slovenskej republiky si vyžiadala aplikačná prax.

K bodu 41 (§ 122 ods. 5)

Legislatívno-technická úprava textu.

K bodu 42 (§ 134 ods. 2)

Ustanovuje sa povinnosť informovať voličov o utvorení volebných obvodov, o počtoch  poslancov zastupiteľstva samosprávneho kraja v nich a o sídlach obvodných volebných komisií na úradnej tabuli úradu samosprávneho kraja a na  jeho webovom sídle.

K bodu 43 (§ 135 ods. 7)

Navrhovaná právna úprava vyplynula z potreby spresnenia dôvodu zániku členstva vo volebnej komisii samosprávneho kraja spočívajúceho v späťvzatí kandidátnej listiny politickou stranou alebo koalíciou v kontexte podmienok kreácie volebnej komisie samosprávneho kraja uvedených v § 135 ods. 1 zákona. Cieľom je predchádzať neoprávnenému zániku členstva vo volebnej komisii samosprávneho kraja. Volebné komisie aj bez toho zápasia s nedostatkom členov a v prípade nezrovnalostí, alebo osobných sporov sa niekedy využíva nedostatočná zreteľnosť zákona na eliminovanie „nepohodlných“ členov volebnej komisie.

K bodu 44 (§ 138 ods. 6)

Navrhovaná právna úprava vyplynula z potreby spresnenia dôvodu zániku členstva v okrskovej volebnej komisii spočívajúceho v späťvzatí kandidátnej listiny politickou stranou

alebo koalíciou v kontexte podmienok kreácie okrskovej volebnej komisie uvedených

v § 138 ods. 1 zákona. Volebné komisie aj bez toho zápasia s nedostatkom členov a v prípade nezrovnalostí, alebo osobných sporov sa niekedy využíva nedostatočná zreteľnosť zákona na eliminovanie „nepohodlných“  členov volebnej komisie.

K bodu 45 (§ 139 ods. 1 a § 144 ods. 1)

Navrhuje sa, aby kandidát bez politickej príslušnosti vo voľbách do orgánov samosprávnych krajov mohol doručiť kandidátnu listinu aj prostredníctvom splnomocnenej osoby. Návrh vychádza z aplikačnej praxe, keď na jestvujúci problém poukázala aj Štátna komisia pre voľby a kontrolu financovania politických strán a prijala uznesenie, ktorým konštatovala, že zapisovateľ volebnej komisie môže prevziať kandidátnu listinu od kandidáta aj mimo sídla komisie, napr. v priestoroch zdravotníckeho zariadenia, alebo od osoby, ktorú kandidát písomne splnomocnil na odovzdanie jeho kandidátnej listiny. Okrem toho sa touto problematikou zaoberal aj Ústavný súd Slovenskej republiky, ktorý skonštatoval, že zákonodarca nemá v ustanovení § 139  ods. 1 zákona o podmienkach výkonu volebného práva záujem vylúčiť nezávislého kandidáta z možnosti splnomocniť tretiu osobu na doručenie kandidátnej listiny zapisovateľovi volebnej komisie samosprávneho kraja. Problém totiž spočíva v tom, že ak kandidátnu listinu kandidáta bez politickej príslušnosti doručí zapisovateľovi volebnej komisie samosprávneho kraja iná osoba ako samotný kandidát, zapisovateľ ju spravidla odmietne prevziať a ak ju aj prevezme, potom na ňu volebná komisia samosprávneho kraja neprihliada, pretože kandidátna listina nebola doručená ustanoveným spôsobom. V takom prípade nebolo možné ani podať žalobu na súd proti nezaregistrovaniu kandidáta, keďže sa o „neprihliadaní na kandidátnu listinu“ nevydáva rozhodnutie.

K bodu 47 (§ 139 ods. 8 a § 144 ods. 7)

Ustanovenie súvisí s navrhovaným zakotvením zákonnej možnosti kandidáta bez politickej príslušnosti nechať sa pri doručení kandidátnej listiny zapisovateľovi volebnej komisie samosprávneho kraja zastúpiť splnomocnenou osobou. Na zastúpenie sa nebude vyžadovať splnomocnenie s úradne osvedčeným podpisom kandidáta bez politickej príslušnosti ako splnomocniteľa. Zároveň sa ustanovuje, že splnomocnenou osobou nemôže byť kandidát, zapisovateľ volebnej komisie samosprávneho kraja ani splnomocnenec politickej strany alebo koalície ani jeho náhradník.

K bodu 48 (§ 139 ods. 13, § 144 ods. 11, § 171 ods. 13 a § 176 ods. 10)

Doplnenie súvisí s navrhovanou možnosťou, aby kandidát bez politickej príslušnosti mohol splnomocniť inú osobu na doručenie svojej kandidátnej listiny.

K bodom 49 a 56 (§ 140 ods. 1 a § 145 ods. 1)

Podľa platného ustanovenia zákona volebná komisia samosprávneho kraja vo voľbách do orgánov samosprávnych krajov preskúmava kandidátne listiny prostredníctvom svojho odborného sumarizačného útvaru. Uvedené však nekorešponduje s reálnym obsahom činností, ktoré odborný sumarizačný útvar v rámci oboznamovania sa s obsahom kandidátnej listiny vykonáva. Každá volebná komisia, ktorá registruje kandidátne listiny alebo kandidátov v tých – ktorých voľbách, preskúmava súlad kandidátnej listiny so zákonom, preskúmava okrem iného aj súlad údajov uvedených na vyhlásení kandidáta s údajmi na kandidátnej listine, ako aj úplnosť a správnosť všetkých príloh. Odborný sumarizačný útvar ako útvar zabezpečujúci prípravu spracovania a spracovanie výsledkov volieb však v skutočnosti overuje iba niektoré skutočnosti z kandidátnej listiny, a to, či niektorý kandidát sa nenachádza na viacerých kandidátnych listinách a tiež, či všetci kandidáti spĺňajú podmienku veku, prípadne overuje správne zaradenie obcí do príslušných okresov v prípade rovnakých názvov viacerých obcí. Overovanie týchto skutočností vykonáva totiž odborný sumarizačný útvar elektronicky pomocou vlastného informačného systému IVIS. Avšak samotné preskúmavanie súladu kandidátnej listiny a jej príloh so zákonom, resp. ich právne posúdenie je v kompetencii členov príslušnej registrovej volebnej komisie. Aplikačné problémy v praxi spôsobovala nejasná formulácia tohto ustanovenia najmä vo voľbách do orgánov samosprávnych krajov, kedy dochádzalo k nesprávnemu usmerňovaniu volebných komisií samosprávnych krajov. Na odstránenie všetkých prípadných rizík vo voľbách do orgánov územnej samosprávy v roku 2022 je potrebné vykonať úpravu znenia ustanovenia.

K bodom 50, 57 a 71 (§ 140 ods. 2 písm. d), § 172 ods. 1 písm. d), § 145 ods. 2 písm. d) a § 177 ods. 1 písm. d))

Ustanovenia súvisia s doplnením príloh kandidátnej listiny kandidáta bez politickej príslušnosti, ktorého kandidátnu listinu doručila na základe splnomocnenia iná osoba. Splnomocnenie je v tomto prípade povinnou prílohou kandidátnej listiny a v prípade jeho absencie a nepripojenia ani na výzvu zapisovateľa príslušnej volebnej komisie zákonodarca sankcionuje takého kandidáta odmietnutím jeho registrácie.

K bodom 51, 53 a 58 (§ 140 ods. 7, § 142 ods. 3 a § 145 ods. 7)

V súvislosti s elektronickým spracovaním výsledkov volieb v informačnom systéme štatistického úradu je nevyhnutné, aby štatistickému úradu boli zaslané elektronickou formou nevyhnutné informácie, ktorými sa databáza tohto systému napĺňa. Zároveň v prípade vzdania sa kandidáta alebo späťvzatia kandidátnej listiny je potrebné o týchto skutočnostiach bezodkladne informovať štatistický úrad za účelom aktualizácie databázy informačného systému.

K bodu 52 (§ 142 ods. 2 a § 174 ods. 2)

Doplnenie súvisí s možnosťou kandidáta bez politickej príslušnosti splnomocniť inú osobu nielen na doručenie jeho kandidátnej listiny, ale aj na doručenie vzdania sa kandidatúry.

K bodu 59 (§ 150 ods. 1 a § 182 ods. 1)

Ide o ustanovenie vyplývajúce z úpravy § 24 zákona. Potrebu explicitného vymedzenia občianskeho preukazu, resp. dokladu o pobyte pre cudzinca, ako výlučného dokladu na preukazovanie totožnosti voliča s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky hlasujúceho osobne vo volebnej miestnosti podľa miesta svojho trvalého pobytu vo voľbách do orgánov samosprávnych krajov, si vyžiadala aplikačná prax.

K bodu 60 (§ 153 ods. 2)

Cieľom ustanovenia je zabezpečiť, aby každá okrsková volebná komisia zasielala zápisnicu o priebehu a výsledku hlasovania vo volebnom okrsku obvodnej volebnej komisii elektronicky. Zníži sa tým chybovosť v zápisnici, uľahčí sa práca okrskovej volebnej komisie a skvalitní a zrýchli sa zisťovanie výsledkov volieb. Okrsková volebná komisia v tomto prípade zabezpečí doručenie jedného rovnopisu vytlačenej a podpísanej zápisnice prostredníctvom obce do troch dní príslušnému úradu samosprávneho kraja.

K bodom 61 a 62 (§ 155 ods. 1 a § 155 ods. 3)

Cieľom je zabezpečiť, aby obvodná volebná komisia zasielala zápisnicu o výsledku volieb vo volebnom obvode volebnej komisii samosprávneho kraja elektronicky. Zníži sa tým chybovosť v zápisniciach, uľahčí sa práca obvodnej volebnej komisie a skvalitní a zrýchli sa zisťovanie výsledkov volieb. Obvodná  volebná komisia v tomto prípade bezodkladne zabezpečí doručenie jedného rovnopisu vytlačenej a podpísanej zápisnice úradu samosprávneho kraja.

K bodu 63 (§ 165)

Tak, ako je podľa § 164 zákona podmienkou kandidovania za poslanca obecného zastupiteľstva trvalý pobyt v obci, je aj kandidatúra na starostu obce podmienená trvalým pobytom v obci, v ktorej kandidát kandiduje.

K bodu 64 (§ 166 ods. 3)

Vo všeobecnom záujme je potrebné doplniť povinnosť obecného zastupiteľstva informovať voličov o volebných obvodoch a počtoch poslancov obecného zastupiteľstva, ktorí sa v nich majú voliť, na úradnej tabuli obce a na jej webovom sídle, ak ho má zriadené. Stáva sa, že niektoré obce si túto povinnosť neplnia, pričom informácia je potrebná najmä pre obyvateľov obce, ktorí majú záujem kandidovať.

K bodu 65 (§ 167 ods. 6)

Navrhovaná právna úprava vyplynula z potreby spresnenia dôvodu zániku členstva v okresnej volebnej komisii spočívajúceho v späťvzatí kandidátnej listiny politickou stranou alebo koalíciou v kontexte podmienok kreácie okresnej volebnej komisie uvedených v § 167 ods. 1 zákona. Cieľom je predchádzať neoprávnenému zániku členstva v okresnej volebnej komisii. Volebné komisie aj beztoho zápasia s nedostatkom členov a v prípade nezrovnalostí alebo osobných sporov sa niekedy využíva nedostatočná zreteľnosť zákona na eliminovanie „nepohodlných“ členov.

K bodu 66 (§ 170 ods. 1)

Potreba úpravy vznikla z podnetov aplikačnej praxe, keď starostovia mestských častí neakceptovali delegovanie členov okrskových volebných komisií politickými stranami alebo koalíciami, ktoré nepredložili kandidátnu listinu pre voľby do zastupiteľstva mestskej časti, ale len pre voľby do mestského zastupiteľstva.

K bodu 67 a 68 (§ 171 ods. 1, § 176 ods. 1, § 171 ods. 8 a § 176 ods. 7)

Navrhuje sa, aby aj kandidát bez politickej príslušnosti vo voľbách do orgánov samosprávy obcí mohol doručiť kandidátnu listinu prostredníctvom splnomocnenej osoby. Návrh vychádza z aplikačnej praxe, keď na jestvujúci problém poukázala aj Štátna komisia pre voľby a kontrolu financovania politických strán a prijala uznesenie, ktorým konštatovala, že zapisovateľ volebnej komisie môže prevziať kandidátnu listinu od kandidáta aj mimo sídla komisie, napr. v priestoroch zdravotníckeho zariadenia, alebo od osoby, ktorú kandidát písomne splnomocnil na odovzdanie jeho kandidátnej listiny. Okrem toho sa touto problematikou zaoberal aj Ústavný súd Slovenskej republiky, ktorý v kontexte riešenia problematiky doručovania kandidátnej listiny vo voľbách do orgánov samosprávnych krajov, ktorej pravidlá sú však aj vo voľbách do orgánov samosprávy obcí obdobné skonštatoval, že zákonodarca nemá v ustanovení § 139 ods. 1 zákona o podmienkach výkonu volebného práva záujem vylúčiť nezávislého kandidáta z možnosti splnomocniť tretiu osobu na doručenie kandidátnej listiny zapisovateľovi volebnej komisie samosprávneho kraja. Problém totiž spočíva v tom, že ak kandidátnu listinu kandidáta bez politickej príslušnosti doručí zapisovateľovi miestnej volebnej komisie iná osoba ako samotný kandidát, zapisovateľ ju spravidla odmietne prevziať a ak ju aj prevezme, potom na ňu miestna volebná komisia neprihliada, pretože kandidátna listina nebola doručená ustanoveným spôsobom. V takom prípade nebolo možné ani podať žalobu na súd proti nezaregistrovaniu kandidáta, keďže sa o „neprihliadaní na kandidátnu listinu“ nevydáva rozhodnutie. Na zastúpenie sa nebude vyžadovať splnomocnenie s úradne osvedčeným podpisom kandidáta bez politickej príslušnosti ako splnomocniteľa. Zároveň sa navrhuje ustanoviť, že osobou splnomocnenou kandidátom bez politickej príslušnosti nemôže byť kandidát, zapisovateľ miestnej volebnej komisie ani splnomocnenec politickej strany alebo koalície ani jeho náhradník.

K bodom 69, 70 a 72 (§ 172 ods. 6, § 174 ods. 3 a § 177 ods. 6)

Vo všetkých druhoch volieb, okrem volieb do orgánov samosprávy obcí, sa vyžaduje doručenie kandidátnych listín zapisovateľovi príslušnej volebnej komisie aj v elektronickej podobe. Vzhľadom na skutočnosť, že by bolo vo voľbách do orgánov samosprávy obcí problematické vyžadovať elektronickú podobu  kandidátnej listiny najmä od kandidátov v malých obciach, ukladá sa povinnosť miestnej volebnej komisii, aby vyhotovila zoznam kandidátov v elektronickej podobe a tento doručila Ministerstvu vnútra Slovenskej republiky a odbornému sumarizačnému útvaru. Ministerstvu vnútra Slovenskej republiky zasiela obec zoznam prostredníctvom príslušného okresného úradu. Predíde sa tým chybovosti pri prepisovaní údajov o kandidátoch do informačného systému na účely spracovania výsledkov volieb a uľahčí sa kontrola údajov. Vzhľadom na skutočnosť, že voľby do orgánov územnej samosprávy v roku 2022 sa budú konať v jeden deň, je nevyhnutné prijať opatrenia smerujúce k eliminácii chýb, uľahčeniu spracovania výsledkov volieb a tým aj zabezpečeniu nerušeného priebehu prípravy a vykonania volieb. Zároveň v prípade vzdania sa kandidáta alebo späťvzatia kandidátnej listiny je potrebné o týchto skutočnostiach bezodkladne informovať štatistický úrad za účelom aktualizácie databázy informačného systému.

K bodom 73 až 77 (§ 185 ods. 2 až 4, § 187 ods. 1, § 188 ods. 1 a 3)

Cieľom je zabezpečiť, aby vo voľbách do orgánov samosprávy obcí každá okrsková volebná komisia, resp. každá miestna volebná komisia zasielala svoju zápisnicu volebnej komisii vyššieho stupňa elektronicky. Zníži sa tým chybovosť v zápisniciach, uľahčí sa práca okrskovej volebnej komisie a miestnej volebnej komisie a skvalitní a zrýchli sa zisťovanie výsledkov volieb. Okrsková volebná komisia v tomto prípade zabezpečí doručenie jedného rovnopisu vytlačenej a podpísanej zápisnice obci a v hlavnom meste Slovenskej republiky Bratislave a v meste Košice prostredníctvom mestskej časti do troch dní mestu. Miestna volebná komisia zabezpečí doručenie vytlačeného a podpísaného rovnopisu zápisnice prostredníctvom obce do troch dní príslušnému okresnému úradu. Obdobne sa upravuje povinnosť vyhotoviť zápisnicu o výsledku volieb vo volebnom obvode a zápisnicu o výsledku volieb v obci elektronicky.

K bodu 79 (§ 195b ods. 5)

            Vzhľadom na náročnosť činnosti členov okrskových volebných komisií a zapisovateľa vo voľbách do orgánov samosprávy, ktoré sa uskutočnia v rovnaký deň a v rovnakom čase, sa ustanovuje odmena členov a zapisovateľa okrskových volebných komisií vo výške dvojnásobku bežnej odmeny ustanovenej za deň konania volieb podľa § 5 Vyhlášky Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. 308/2015 Z. z. o výdavkoch spojených s voľbami v znení Vyhlášky Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. 323/2019 Z. z.

K bodu 80 (§ 206 ods. 1)

Ide o ustanovenie vyplývajúce z úpravy § 24 zákona. Potrebu explicitného vymedzenia občianskeho preukazu ako výlučného dokladu na preukazovanie totožnosti voliča s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky hlasujúceho v referende osobne vo volebnej miestnosti si vyžiadala aplikačná prax.

K bodu 81 (§ 206 ods. 6)

Legislatívno-technická úprava textu – úprava vnútorného odkazu.

 

 

K čl. II

K bodu 1 (§ 3 ods. 7 písm. a), § 4 ods. 2 písm. a), § 5 ods. 10 písm. a), § 6 ods. 11 písm. a) a § 15 ods. 1)

Ide o zosúladenie terminológie v súvislosti s právnou úpravou navrhovanou v § 17, ktorou sa upresňuje pojem volebný prieskum a ustanovuje sa pojem volebná anketa.

K bodu 2 (§ 3 ods. 10)

Vzhľadom na aplikačné problémy týkajúce sa preukazovania zodpovednosti za vedenie volebnej kampane kandidátom uvedeným na kandidátnej listine politickej strany vo voľbách do Národnej rady Slovenskej republiky a vo voľbách do Európskeho parlamentu v čase, kedy je takúto činnosť zakázané vykonávať, sa navrhuje ustanoviť objektívnu zodpovednosť tej politickej strany, na kandidátnej listine ktorej je tento kandidát uvedený. V prípade, ak sa takéhoto konania dopustí kandidát uvedený na kandidátnej listine koalície politických strán a politických hnutí, zodpovednosť za kandidáta majú niesť všetky politické strany a politické hnutia, a to bez rozdielu.

K bodom 3 a 4 (§ 6 ods. 1 a 3)

Voľby do orgánov samosprávy obcí a voľby do orgánov samosprávnych krajov sa budú konať v jeden deň. V takýchto voľbách preto bude môcť jeden kandidát kandidovať až na štyri rôzne funkcie a v prípade hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy a mesta Košice až na šesť funkcií. Vzhľadom na uvedené je potrebné ustanoviť limit nákladov pre kandidátov, ktorí budú kandidovať na viac funkcií, pričom sa navrhuje, aby sa limity nákladov kandidátov na jednotlivé funkcie, ktoré sú už zákonom ustanovené, sčítali.

K bodom 5, 6, 8 až 11 (§ 6 ods. 9, 10, 12, 14 až 17)

Legislatívno-technická úprava textu – úprava vnútorných odkazov. Zmena súvisí s bodom 4.

K bodu 7 (§ 6 ods. 12 písm. g))

Legislatívno-technická úprava textu. Vypúšťajú sa nadbytočné slová a text sa zjednodušuje.

K bodu 12 (§ 6 ods. 18)

Kandidátom podľa § 6 kandidujúcim vo voľbách do orgánov územnej samosprávy sa ukladá povinnosť poskytnúť okresnému úradu v súvislosti s výkonom kontroly transparentnosti volebnej kampane podľa § 15 v týchto voľbách potrebné informácie, údaje a vysvetlenia. Takú istú povinnosť majú kandidujúce subjekty vo všetkých voľbách vo vzťahu k ministerstvu vnútra, kde ministerstvo vnútra plní úlohu kontrolného a sankčného orgánu.

K bodu 13 (§ 7)

Navrhuje sa úprava limitu na volebnú kampaň pre politickú stranu vo voľbách do orgánov územnej samosprávy, ktoré sa vykonajú v jeden deň. Vzhľadom na to, že politická strana je oprávnená viesť volebnú kampaň pre voľby do orgánov samosprávy obcí a pre voľby do orgánov samosprávnych krajov osobitne, hoci sa vykonajú v jeden deň, navrhuje sa limit nákladov zdvojnásobiť, resp. za každé voľby sčítať. Ak počas volebného obdobia nastane skutočnosť, na základe ktorej sa vyhlásia „doplňujúce“ voľby do orgánov samosprávy obcí alebo voľby do orgánov samosprávnych krajov, takéto voľby sa s najväčšou pravdepodobnosťou nebudú konať v jeden deň, a preto je potrebné ustanoviť limit nákladov na volebnú kampaň aj pre jednotlivé voľby.  Limit nákladov sa v tomto prípade  navrhuje vo výške 750 tisíc eur. Zvýšenie limitu sa navrhuje aj z dôvodu, že aj vo voľbách do orgánov územnej samosprávy sa umožnilo vysielanie politickej reklamy, ktorej úhrada prinesie zvýšené výdavky pre kandidujúce politické strany.

Zákon v § 3 ods. 4 ustanovuje, že politická strana musí pre každú volebnú kampaň zriadiť osobitný platobný účet samostatne. Navrhuje sa preto, aby vo voľbách do orgánov samosprávy obcí a vo voľbách do orgánov samosprávnych krajov, ktoré sa konajú v jeden deň, a pre ktoré sa teda aj volebná kampaň vedie v rovnakom čase, mohla politická strana viesť finančné prostriedky na volebnú kampaň na jednom osobitnom platobnom účte. V niektorých prípadoch budú zrejme predmety volebnej kampane určené pre oboje voľby a už skutočnosť, že sa pre voľby do orgánov územnej samosprávy konané v jeden deň ustanovil jeden limit nákladov na volebnú kampaň, ktorý bude kontrolný orgán sledovať, nie je dôvod trvať na tom, že politická strana musí mať zriadené dva osobitné platobné účty, jeden pre voľby do orgánov samosprávnych krajov a jeden pre voľby do orgánov samosprávy obcí. Vzor správy o prostriedkoch, ktoré politická strana vynaložila na volebnú kampaň, vyhotoví Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky v súlade s týmto ustanovením.

V odseku 2 sa obdobne ako v ustanovení § 6 ods. 18 (bod 12) ukladá politickým stranám povinnosť poskytnúť okresnému úradu v súvislosti s výkonom kontroly transparentnosti volebnej kampane podľa § 15 vo voľbách do orgánov územnej samosprávy potrebné informácie, údaje a vysvetlenia.

K bodom 14 až 16 (§ 9)

Legislatívna skratka v odseku 1 sa vypúšťa z dôvodu, že sa navrhovanou právnou úpravou § 9 stala nadbytočnou. Odseky 3 až 6 sa navrhujú vypustiť z dôvodu nadbytočnosti, ako aj z dôvodu viacerých aplikačných problémov, na základe ktorých bolo potrebné explicitne ustanoviť každej osobe povinnosť poskytnúť súčinnosť Ministerstvu vnútra Slovenskej republiky a okresnému úradu pri kontrole dodržiavania povinností ustanovených zákonom a vytvoriť tak právny základ na získavanie údajov, informácií a iných podkladov (napr. faktúr, dodacích listov, objednávok) aj od osôb iných ako kandidujúcich subjektov, napríklad dodávateľov predmetov volebnej kampane, prenajímateľov bilbordov, priestorov na sociálnych sieťach, priestorov na vedenie volebných mítingov, verejných priestranstiev, na základe ktorých bude možné vykonať efektívnu kontrolu dodržiavania pravidiel ustanovených týmto zákonom. Zároveň bude možné uskutočniť šetrenie podnetov poukazujúcich na podozrenie z porušenia pravidiel vedenia volebnej kampane za účelom posúdenia opodstatnenosti začatia správneho konania vo veci.

K bodu 17 (§ 11 ods. 8 prvá veta)

Ide o časové zosúladenie vymedzenia obdobia tzv. volebného moratória.

K bodu 18 (§ 14 ods. 1)

Navrhuje sa upraviť deň určujúci začiatok doby, kedy je zakázané zverejňovať informácie o kandidujúcich subjektoch v rozhlasovom vysielaní, v televíznom vysielaní, v rámci audiovizuálnej mediálnej služby na požiadanie, v periodických publikáciách, neperiodických publikáciách a v agentúrnom spravodajstve. Uvedenou úpravou sa zosúladí počítanie začiatku a konca dôb, ktoré sú už v zákone ustanovené a ktoré sa viažu ku dňu konania volieb. Ide napríklad o vedenie volebnej kampane, zverejňovanie volebných prieskumov ako aj volebných ankiet, vkladanie finančných prostriedkov na osobitný platobný účet a podobne. Nejednotnosť prinášala problémy pri aplikácii zákona.

K bodu 19 (§ 17)

Predchádzajúca úprava neobsahovala definíciu volebného prieskumu. Aplikačná prax však priniesla otázky, čo sa vlastne považuje za volebný prieskum, za zverejnenie ktorého je v čase „volebného moratória“ možné uložiť sankciu. Z uvedených dôvodov sa ustanovuje základná definícia volebného prieskumu v zákone o volebnej kampani. V odseku 3 sa ustanovuje zákaz zverejňovať volebné prieskumy v čase 48 hodín predo dňom konania volieb.

Okrem toho, vzhľadom na rozširujúce sa zverejňovanie rôznych prieskumov z nedôveryhodných zdrojov, ktoré sa vydávali za volebné prieskumy, avšak neboli vykonané na základe všeobecne uznávaných štatistických metód, ktoré používajú profesionálne prieskumné agentúry u nás aj v zahraničí, často zverejňované aj samotnými kandidujúcimi subjektmi, ktoré sú spôsobilé ovplyvniť mienku voličov a tým aj ich rozhodnutie vo voľbách, zavádza sa pojem volebná anketa, ktorá je kvalitatívne odlišná od volebného prieskumu podľa odseku 1. Zverejňovať výsledky volebných ankiet v čase 48 hodín predo dňom konania volieb je taktiež zakázané.

Zároveň sa upresňuje postup, akým je možné v deň volieb vykonávať prieskumy verejnej mienky, tzv. „exit poll“ tak, aby nedochádzalo k ovplyvňovaniu voličov a nebol narušený priebeh hlasovania. V odseku 5 sa ustanovuje explicitný zákaz zverejňovania výsledkov týchto prieskumov až do skončenia hlasovania, čo korešponduje so zákazom zverejňovať výsledky volebných prieskumov a volebných ankiet.

K bodu 20

Legislatívno-technická úprava.

K bodu 21 (§ 19 ods. 1 písm. b))

Vzhľadom na explicitné zavedenie objektívnej zodpovednosti politickej strany za vedenie volebnej kampane kandidátom uvedeným na jej kandidátnej listine vo voľbách do Národnej rady Slovenskej republiky a vo voľbách do Európskeho parlamentu po čase ustanovenom na volebnú kampaň je potrebné ustanoviť aj príslušnú sankciu.

K bodom 22, 25 a 30 (§ 19 ods. 1 písm. c), ods. 3 písm. b), ods. 5 písm. b), ods. 8 a 9, ods. 7 písm. a) a ods. 18)

Legislatívno-technická úprava textu – úprava vnútorných odkazov.

K bodu 23 (§ 19 ods. 2)

Vzhľadom na to, že ustanovenie § 3 ods. 10 zaviedlo aj explicitnú spoločnú zodpovednosť všetkých politických strán a politických hnutí tvoriacich koalíciu za vedenie volebnej kampane po čase ustanovenom v § 2 ods. 2 kandidátom uvedeným na kandidátnej listine tejto koalície pre voľby do Národnej rady Slovenskej republiky a pre voľby do Európskeho parlamentu, je nevyhnutné ustanoviť aj príslušnú sankciu. Pokuta v správnom konaní bude uložená každej politickej strane tvoriacej koalíciu, keďže koalícia politických strán nie je právnickou osobou, nemá právnu subjektivitu, a preto voči nej nemožno viesť správne konanie a uložiť jej sankciu. Pokuta bude uložená v rovnakej výške každej politickej strane tvoriacej koalíciu ako vyjadrenie spoločnej zodpovednosti za konanie kandidáta uvedeného na kandidátnej listine tejto koalície.

K bodom 24, 26, 30 až 34 (§ 19 ods. 3 písm. d), ods. 7 písm. b) a ods. 18, § 20 ods. 1 písm. c) až e) a ods. 2)

Kontrolu transparentnosti volebnej kampane (údaje o objednávateľovi a dodávateľovi na predmetoch volebnej kampane) vo všetkých voľbách a v rámci celého územia Slovenskej republiky doposiaľ vykonávalo Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky. Navrhuje sa, aby sa pre voľby do orgánov územnej samosprávy táto právomoc presunula na okresné úrady, a to vzhľadom na to, že volebná kampaň sa v týchto voľbách vedie na regionálnej a komunálnej úrovni, pričom jej kontrola orgánmi pôsobiacimi priamo na tomto území by z hľadiska jej teritoriálneho dosahu bola účelnejšia, hospodárnejšia a efektívnejšia. Nadväzne na uvedené bolo potrebné upraviť ustanovenia o sankciách a ustanoviť skutkovú podstatu priestupku pre kandidáta vo voľbách do orgánov územnej samosprávy, ktorý nerešpektuje ustanovenie § 15 o transparentnosti vedenia volebnej kampane.

K bodu 27 (§ 19 ods. 11 až 13)

Neposkytnutie súčinnosti fyzických a právnických osôb správnym orgánom môže znemožniť efektívne prešetrovanie možných porušení pravidiel vedenia volebnej kampane. Z tohto dôvodu je potrebné ustanoviť sankcie za účelom vynútiteľnosti tejto súčinnosti, a to aj s možnosťou ich opakovaného uloženia.

K bodu 28 (§ 19 ods. 14 a 15)

Aplikačná prax ukázala, že jednoročná subjektívna lehota na uloženie pokuty za porušenie zákona o volebnej kampani v niektorých prípadoch nepostačuje na riadne prešetrenie veci a vydanie právoplatného rozhodnutia o uložení pokuty v správnom konaní. V praxi pravidelne dochádza k nahromadeniu veľkého počtu podnetov týkajúcich sa podozrenia z porušenia zákona o volebnej kampani v čase volebnej kampane, pričom ich preverenie a prípadné vykonanie správneho konania je časovo náročné, avšak subjektívna lehota na uloženie pokuty plynie už odo dňa, kedy sa kontrolný a sankčný orgán dozvedel o porušení zákona. Z uvedeného dôvodu sa navrhuje predlžiť subjektívnu lehotu z jedného roka na tri roky a objektívnu lehotu z troch rokov na päť rokov.

K bodu 29 (§ 19 ods. 17)

Ustanovenie § 3 ods. 10 ustanovuje explicitnú zodpovednosť všetkých politických strán tvoriacich koalíciu za vedenie volebnej kampane po čase ustanovenom v § 2 ods. 2 kandidátom uvedeným na kandidátnej listine tejto koalície pre voľby do Národnej rady Slovenskej republiky a pre voľby do Európskeho parlamentu. Ustanovenie § 19 ods. 2 zavádza povinnosť štátnej komisie uložiť pokutu všetkým politickým stranám a politickým hnutiam tvoriacim túto koalíciu za uvedený správny delikt. Keďže koalícia politických strán nie je právnickou osobou, voči ktorej by sa dalo viesť správne konanie, je nevyhnutné túto spoločnú zodpovednosť politických strán tvoriacich koalíciu vyjadriť aj zavedením povinnosti viesť o správnom delikte podľa § 19 ods. 2 spoločné konanie.

Vzhľadom na to, že správne konanie podľa § 19 ods. 2 sa bude viesť vždy voči najmenej dvom politickým stranám, bude spoločné konanie spĺňať aj zásadu rýchlosti, hospodárnosti a účelnosti správneho konania. Spoločné konanie sa do novely zahŕňa aj z dôvodov nedostatku zákonnej úpravy tohto typu konania vo všeobecnom predpise o správnom konaní, pred ktorým bude mať ustanovenie § 19 ods. 17 prednosť.

K bodu 35 (§ 25)

V prechodnom ustanovení bolo potrebné zakotviť, že konanie o uložení pokuty, ktoré sa začalo a právoplatne neskončilo do nadobudnutia účinnosti novely tohto zákona, sa dokončí podľa tohto zákona v znení účinnom do 31. decembra 2021.

K čl. III

K bodu 1 (§ 27g)

Cieľom navrhovaných úprav je vytvoriť legislatívne predpoklady, ktorými sa podľa zákona o volebnej kampani zabezpečuje vyššia transparentnosť pri využití zákonného práva kandidovať vo voľbách.

Z tohto dôvodu sa navrhujú úpravy v zákone o bankách, obsahom ktorých je ustanoviť povinnosť pre banky a pobočky zahraničných bánk zriadiť a viesť na žiadosť dotknutých osôb (politická strana, kandidát na prezidenta Slovenskej republiky a kandidát vo voľbách do orgánov územnej samosprávy) osobitný platobný účet, na ktorom sa vedú finančné prostriedky na úhradu nákladov na volebnú kampaň. Konkrétne parametre tohto platobného účtu sú ustanovené v zákone o volebnej kampani. Banka a pobočka zahraničnej banky budú povinné takýto platobný účet zriadiť a viesť.

Za správnosť údajov uvádzaných na zriadenom osobitnom platobnom účte a za dodržiavanie pravidiel vedenia osobitného platobného účtu v súlade so zákonom o volebnej kampani v plnom rozsahu zodpovedá kandidujúci subjekt. Zároveň sa ustanovuje, že banka a pobočka zahraničnej banky, nie sú povinné zriadiť a viesť osobitný platobný účet, ak by jeho zriadenie bolo v rozpore so zákonom č. 297/2008 Z. z. o ochrane pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti a o ochrane pred financovaním terorizmu a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Banka a pobočka zahraničnej banky sú tiež oprávnené zrušiť už zriadený osobitný platobný účet, ak sa preukázateľne zistí, že vlastník účtu (kandidujúci subjekt) používa účet v rozpore s vyššie uvedeným zákonom.

K bodu 2 (§ 91 ods. 4 písm. ac))

Navrhuje sa prelomenie bankového tajomstva pre Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky na účely kontroly vedenia volebnej kampane podľa zákona č. 181/2014 Z. z. v rozsahu nevyhnutnom na preverenie, či vlastník účtu, z ktorého boli finančné prostriedky prevedené na osobitný platobný účet kandidáta, je totožný s informáciou, ktorú má na požiadanie Ministerstva vnútra Slovenskej republiky kandidát o vlastníkovi účtu, z ktorého boli finančné prostriedky prevedené na osobitný platobný účet, preukázať. Vytvárajú sa tak legislatívne predpoklady pre kontrolu dodržiavania pravidiel vedenia volebnej kampane kandidujúcimi subjektmi vo voľbách podľa zákona o volebnej kampani, v tomto prípade kontroly dodržiavania obmedzenia možnosti prijatia daru.

K bodu 3 (§ 122ye)

Navrhuje sa prechodné ustanovenie, aby banky a pobočky zahraničných bánk, ktoré ku dňu účinnosti zákona neposkytujú službu „transparentný účet“, mali dostatok času na vytvorenie tohto produktu, ktorý bude plne zodpovedať podmienkam ustanoveným v zákone o volebnej kampani.

K čl. IV

            Účinnosť sa navrhuje od 1. januára 2022, čím bude vytvorený dostatočný časový priestor pre prípravu volieb do orgánov územnej samosprávy, ktoré sa majú vykonať v roku 2022 a tiež dostatočný časový priestor na prípravu a vedenie volebnej kampane, ktorá začína dňom vyhlásenia volieb. Do limitu výdavkov na volebnú kampaň sa započítavajú výdavky vynaložené na politickú reklamu v čase 180 dní predo dňom vyhlásenia volieb.

           

Schválené vládou Slovenskej republiky 16. septembra 2021.

 

 

 

 

Eduard  H e g e r, v. r.

predseda vlády Slovenskej republiky

 

 

 

 

Roman  M i k u l e c, v. r. 

                                              minister vnútra Slovenskej republiky

 

 

 

 

Ohodnoťte článok
Hlasovalo: 714

Nové v judikatúre

Hľadať všade
PoUtStŠtPiSoNe
: